21. schôdza

Vďaka. Vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 537 z 31. mája 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhol aj ako gestorský výbor, s tým, že gestorský výbor predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní do 30. augusta 2013.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa, aby pravidelnou súčasťou programu schôdzí Národnej rady bola okrem interpelácií aj všeobecná rozprava, v rámci ktorej by sa poslancom Národnej rady poskytol priestor diskutovať na aktuálne spoločensko-politické témy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 537.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Nech sa páči, otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som do nej žiadnu písomnú prihlášku, tak sa pýtam teraz na ústnu. Ústny záujem jeden, pán poslanec Štefan Kuffa. Uzatváram.
Nech sa páči, Štefan Kuffa.

Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Ono v tomto pléne Národnej rady sú rôzne slovné prestrelky, boli sme toho svedkami v podstate aj včera. Sú to niekedy témy také, ktoré vyvolávajú v nás emócie. Dokonca z lavíc vykrikujeme jedni na druhých. To by som ešte tak bral, že tie emócie nejak ťažko niekedy je udržať, ale nemuseli by sme sa vzájomne urážať. To len tak k tomu včerajšku. Nemusím súhlasiť s názorom toho druhého, môžem si ho odprezentovať, ten svoj vlastný, ale aby sme sa vzájomne neurážali.
Ak by tu možno bol ten priestor naozaj na tú všeobecnú rozpravu, a sú spoločenské, ekonomické, politické témy, ktoré veľakrát sú veľmi citlivé a rezonujúce v tejto našej spoločnosti, tak aby tu bol priestor pre tých ľudí, ktorí by mali túto potrebu a chceli by sa tuná vyjadriť. Myslím si, že tá argumentácia slov, alebo tá bitka slov, kým je tuná v tomto pléne, je to vždycky lepšie, ako keď by mali začať rinčať zbrane.
Sila slova, naozaj slovo má veľkú silu, však aj psychológovia a psychiatri to vedia, aj používajú to, aj v rámci tej logoterapie, tak vieme, akú má silu. A rovnako aj tuná v tomto pléne. A má aj taký širší rozmer, aj či už spoločenský, etický, ale samozrejme aj politický. Tak myslím si, že tí ľudia, ktorí tuná by mali túto potrebu, aby mali priestor tu v tej všeobecnej rozprave. Aj keď som trošku takého aj názoru, keď aj tí rečníci, keď tuná vystupujú a zdanlivo sa zdá, akoby sa odklonili od merita veci, tak, ako sa hovorí, všetko so všetkými súvisí. Ono naozaj to tak je, všetko so všetkým súvisí. Tak aj keď zdanlivo ten rečník akoby sa odkláňal od danej problematiky tej rozpravy, ale on vo svojom vnútri to cíti a vie to, trebárs to tak aj prepojiť tú tému, zdanlivo ktorá s tým nesúvisí, tak myslím si, že aj tie, niektoré aj tie odklony zdanlivé od témy, aj voči tomu by sme mali byť tolerantní. Nemyslím si, že nám sa to stáva tak často, občas sa to stane hocikomu. Myslím si, že to je také normálne.
Takže ja by som takto poprosil, ak by sme sa vedeli zhodnúť, aby sme tento návrh zákona podporili a mali, vytvorili tuná priestor pre tú všeobecnú rozpravu, týka sa to nás všetkých.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Keďže nikto sa ďalší nehlásil a nie sú ani... (Hlas spravodajcu.) Áno?
Tak nech sa páči, Martin Poliačik. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ja v zásade ten nápad vítam, ale pri súčasnom, pri súčasnom zložení parlamentu sa obávam, aby toto nebol "lex Kuffa - Hlina". Dve hodiny to je akurát pri priemerných dĺžkach vystúpení poslancov Štefana Kuffu a Alojza Hlinu pri, ako ja im to neberiem a dokonca niekedy obdivujem, aký obrovský záber dokážu mať. Ale to, čo bolo povedané častokrát pri obhajobe tohto zákona, ani nie pri jeho uvádzaní tu v pléne, ale skôr čo som diskutoval s kolegami, je argument, že by to skrátilo tie ostatné rozpravy. Ja sa obávam, že dve hodiny každý štvrtok tie ostatné rozpravy neskrátia, že napriek tomu, že by bola všeobecná rozprava, tak by pri tých ostatných zákonoch stále bola tendencia niekedy odbiehať od témy. Ale možnože zavedenie všeobecnej rozpravy by bol silnejší argument pre človeka, ktorý vedie schôdzu, povedať, neodbiehajte, vo štvrtok máte všeobecnú rozpravu.
Ale tu ja popravde si neviem úplne predstaviť technické prevedenie, ako by sa to dalo spraviť, pretože skúsenosť nám hovorí, že keď máme naozaj aktuálnu spoločensko-politickú tému, tak dve hodiny nestačia. Keď sme tu mali správu ministra školstva, tak sme o nej hovorili deň a pol. Keď sa odvoláva minister, tak sa o tom hovorí minimálne deň, celý. Tie mimoriadne schôdze, ktoré sú zvolávané, vlastne ony sú, ony sa, ten čas sa nenaťahuje umelo, jednoducho keď je naozaj tak horúca téma, tak už len ak sa k nej má vyjadriť z každej politickej strany niekto, tak dve hodiny nestačia. A potom vlastne budeme mať zapísaných rečníkov možno z jednej, z jedného štvrtku a kým sa nám k tej téme dostanú, tak nám ubehne mesiac, alebo možno dve schôdze, a naozaj to bude o prvých dvoch, troch maximálne, ktorí sa nám tam zmestia, a ten, ten problém to nemusí riešiť.
Ďalšia vec je, pani navrhovateľka spomínala, že sa to bude riešiť obdobným spôsobom ako každá iná rozprava. Tam vidím potom veľký problém pre nezávislých poslancov. Pretože na prvé miesta rozpravy sa vždycky môžu zapísať ľudia, ktorí zastupujú poslanecké kluby, a tam nám stačí, aby sa nám naozaj zapísali traja, štyria, nezávislý poslanec, respektíve nezaradený poslanec sa nikdy k slovu nedostane. Lebo v tých dvoch hodinách sa jednoducho nezmestí. A práve to sú tí ľudia, ktorí by mali mať v tej všeobecnej rozprave svoj priestor, lebo majú menšie právomoci a menší vplyv na chod, na chod (Hlas v sále.), áno, na chod schôdze ako takej. Takže ak by to prešlo do druhého čítania, toto je určite jedna z tém, ktorú by bolo potrebné vyriešiť.
Ja som predbežne rozhodnutý túto zmenu rokováku podporiť už len preto, že by som si rád pozrel, čo to spôsobí, či naozaj tie pozitíva, ktoré tu boli menované, sa dostavia, že sa stane, že bude menej poslaneckých návrhov zákonov, lebo sa bude dať diskutovať vo všeobecnej rozprave, že sa stane, že rozpravy k niektorým zákonom budú kratšie, že bude menej mimoriadnych schôdzí. Som skeptický, obávam sa, že to tak nebude, ale ako chronický optimista sa rád nechám prekvapiť.
Ďakujem.

Na pána spravodajcu chce reagovať Štefan Kuffa.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ono takto, kolega Martin, tie, Martin Poliačik, aby som bol úplný, prepáčte, tie ministerské témy, ktoré sú, tak to je tak prirodzene, že to tak trvá aj pol dňa, deň alebo jeden a pol dňa. To sú samostatné témy, kvôli tomu ani netreba tu nejakú všeobecnú rozpravu. Všeobecná rozprava sú všeobecné tie témy. Myslím si, že tie dve hodiny je taký primeraný ten čas. Nemusíš sa obávať, že to bude ktosi zneužívať - ja nebudem ten, ktorý by vystupoval vo všeobecnej rozprave, a hodinu si s Dodom Hlinom rozdelíme - nemusíš mať, to ti dávam sľub naozaj. Ja nezneužívam témy. A keď si si všimol, tak ja sa skôr takým témam, no nebudem tuná presne to hovoriť, že k akým, ale však vieš, k akým sa vyjadrujem.
No a či bude menej poslaneckých návrhov, tak ako si si to myslel tuná. Ja si nemyslím, že bude menej poslaneckých návrhov, lebo mne to niekedy pripadá, ako keby to sme boli na nejakom ringu v športovej aréne a sme sa pretekali, kto viac poslaneckých návrhov podá a kto viac pozmeňovacích návrhov podá a už veľakrát ako keby sme ani nerozmýšľali, že či sú efektívne, alebo nie sú. Veľakrát to tak je, hej, a samozrejme sme nervózni z toho, keď sa tuná zdržiavame.
To rokovanie, nemyslím si, že sa nejak skráti alebo kratšie budú tie rozpravy. Nebudú kratšie. Ale budú témy také, ktoré sú všeobecné. A možno budú bolestivé a budeš sa chcieť k nim vyjadriť a budú veľmi aktuálne a vysoko aktuálne, budú rezonovať v spoločnosti, no tak, aby tu bol priestor práve na takú všeobecnú rozpravu. Tak je to myslené. Vtedy môžeš sa prihlásiť do všeobecnej rozpravy k aktuálnej spoločenskej téme, ktorá rezonuje v spoločnosti, aby si sa mohol k tomu vyjadrovať. Tak je to k tomu.
Ďakujem.

Týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce sa k nej vyjadriť pani predkladateľka?
Nech sa páči.

Opäť len veľmi krátko. Ďakujem, Martin, tie tvoje pripomienky sú podľa mňa celkom reálne. A naozaj, keď sme o tom uvažovali, bavili sme sa, snažili sme sa to obrátiť zo všetkých aspektov, že aké problémy môžu vznikať. Všetko sa môže naozaj stať z toho, čo si popisoval, každopádne niektoré veci už sú ošetrené teraz, ako napríklad, ako nezaradení poslanci by sa mohli zapojiť do tejto diskusie, ak by chceli využiť všetci zaradení najskôr svoje právo, alebo kluby vzniknuté. Veď predsa máme existenciu paragrafu, ktorý hovorí o určovaní dĺžky rozpravy, hej, tak rovnakým spôsobom by sa to dalo aplikovať.
Druhá vec, ktorá nás napadla, čo tak... Už nie (Reakcia na hlas v sále.). Druhá vec, ktorá nás napadla, sú faktické poznámky. Nemáme to tam doriešené, že či je vhodné dávať na to faktické poznámky, alebo nie, hej? Takže sú veci, ktoré sa dajú doriešiť. Na druhej strane tváriť sa, že toto je ten nástroj, ktorý obmedzí rozpravy, zabráni podávaniu návrhov na mimoriadne schôdze, je tiež asi nie vhodné. Ja som mala na mysli témy, o ktorých sa hovorilo, naozaj zväčša ich prezentoval Dodo Hlina, exekučné, čo to je, neviem sa teraz vyjadriť, ale proste týkalo sa to exekúcií občanov. Je to téma, ktorá v podstate súvisí so všetkým, ale zároveň niekedy s ničím, že videli sme tu v priamom prenose, ako Dodo do každej jednej rozpravy toto dokázal vniesť, hej. Aj boli snahy ho upozorniť, ale nie je to, ako nemá to kde prezentovať. Potom si našiel spôsob interpelácií, začal to robiť cez interpelácie. Aj to je, to je možno dobré na upozornenie, ale opäť reakcia, reakcia na to, neviem, či je dostatočná, že čaká 30, na odpoveď od ministra 30 dní. A tým, že by sa navodila diskusia na interpelácie vlastne priamo v pléne, by sme nemali reagovať, lebo toto nie je ošetrené faktickými poznámkami. Takže tým by sa mohol naozaj vytvoriť diskusný priestor a téma zoširoka rozobrať.
Ďalšia vec môže byť, že aké závery sa z toho určia, urobia. Ale podľa mňa zasa toto je zbytočné riešiť dopodrobna. Čiže dôležité je, aby bol priestor, aby poslanci mali priestor, aby nemuseli mimo rokovacieho poriadku vyhľadávať spôsoby, ako dostať to, čo je potrebné, do parlamentu. O to hlavne išlo. A pre mňa neobstojí ten argument, že budú to zase zbytočné bláboly, tak ako sa nás tu o tom snaží presviedčať pán poslanec Číž. S tým sa neviem stotožniť.
Ďakujem pekne všetkým zúčastneným a prosím o podporu.

Pán spravodajca? Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračujeme prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Pavla Zajaca, Jána Hudackého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., teda Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Návrh je pod tlačou 557 a návrh na jeho pridelenie je v rozhodnutí č. 534.
Teraz dám slovo pánovi poslancovi Pavlovi Zajacovi, aby návrh zákona uviedol.