21. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorý dopĺňa zákon č. 315/1991, Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý predkladáme ako celý náš parlamentný klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností.
Možno v stručnosti by som sa snažil opísať, čo sledujeme predložením tejto novely. Chceme zabezpečiť, alebo tak jednoducho, chceli by sme do našej legislatívy presne uchopiť a zachytiť zavedenie tzv. otvoreného alebo transparentného účtu, ktorý by mohol zaviesť vyššiu mieru transparentnosti s nakladaním prostriedkov pri, či už organizácií v treťom sektore, alebo organizácií, ako sú politické strany a hnutia, ak disponujú s prostriedkami, ktoré dostávajú od verejnosti alebo so štátnymi peniazmi, a ako presne sa s tými prostriedkami nakladá.
Myslíme si, že otvorenosť a prehľadnosť finančných transakcií u subjektov spravujúcich či už verejné financie, ako aj financie používané na verejnoprospešné záujmy, sa nám zdá a javí sa ako nevyhnutný predpoklad zavedenia parametrov demokratickej spoločnosti a takisto vykorenenia korupcie, alebo môže to zakladať jeden z pilierov vykorenenia korupcie z verejného života.
Tým, že novodobá slovenská história v politickom živote je otriasaná mnohými škandálmi spojenými s financovaním politických strán, ako aj so zneužívaním verejných finančných prostriedkov, je potreba dosiahnutia transparentnejšieho verejného priestoru a transparentnejšieho spôsobu, ako je s týmito prostriedkami nakladané, omnoho naliehavejšia.
Možné z hľadiska toho, prečo k tejto iniciatíve sme pristúpili aj s tým, že predkladáme priamo legislatívny návrh, je práve to, že či už z hľadiska našich predvolebných ambícií sme hovorili o tom, že hospodárenie politických strán a hnutí by mohlo aj mierou, ktorú akcentovali niektoré treťosektorové organizácie a my sme sa k tej výzve prihlásili, a jednou z ciest ako stransparentniť nakladanie s verejnými financiami, ktoré sú poskytované aj na politickú činnosť, je práve zavedenie práve transparentného účtu, ktorý by sa mohol objaviť v portfóliu služieb každého jedného bankového domu, ak sa subjekt, ktorý chce transparentne nakladať so svojimi peniazmi, rozhodne využiť tento produkt.
Túto možnosť má aj už zavedenú niekoľko rokov Česká republika a iné štáty Európskej únie. Takže nie je to žiadne nóvum a myslíme si, že v tejto oblasti by sme si mohli, mohli by sme byť minimálne inšpirovaní. A nie je to vec, ktorú by sme zavádzali do slovenského právneho systému neoverenú. A predpokladám, keďže táto vec je úplne pre všetkých, by sa všetkých dotýkala rovnako, tak v rámci všeobecne prijatého pravidla, ktoré by dokázalo odpovedať na mnohé otázky pri nakladaní s verejnými zdrojmi, by práve zavedenie transparentného účtu, na ktorý má ktokoľvek prístup a presne vidí, akými prostriedkami zo zverených zdrojov disponuje daný subjekt, politická strana alebo iný, akým spôsobom následne prebiehajú platby, komu a na aké účely, je transparentný účet, tak ako som spomínal v úvode, odpoveďou na mnohé otázky.
Chcel by som možno jednoducho povedať, že cieľom návrhu zákona je prostredníctvom teda novelizácie Obchodného zákonníka umožniť našim bankám a finančným zariadeniam zriadenie takéhoto účtu, t. j. účtu umožňujúceho bezplatný vzdialený prístup pre tretie osoby k informáciám o prijatých a vykonaných platbách majiteľov účtu.
Prijatie zákona teda umožní akejkoľvek fyzickej či právnickej osobe, ktorá je majiteľom bežného účtu, aby svoj bežný účet zmenila na tzv. transparentný, ako ho pracovne voláme, a tým pádom umožnila prehľadnosť všetkých svojich finančných transakcií.
Možná výhrada ochrany osobných údajov, ktoré sú protistranami transakcií pri takomto type účtu, už v Českej republike, ako som spomínal príkladom, zamietol Úrad na ochranu osobných údajov protiargumentom, že v prípade poukázania platby na transparentný účet sa jedná o konkludentné udelenie súhlasu so spracovaním osobných údajov, a teda nedochádza k expozícii alebo zverejneniu citlivých osobných údajov. Jednoducho povedané, ten, kto peniaze na transparentný účet predkladá, dostáva informáciu, že transparentný, že, že teda jeho transakcia bude zverejnená, a tým pádom, že prebehne platba na tento účet, je argument na základe ochrany osobných údajov, alebo možná kritika z tejto oblasti, bezpredmetný, bezpredmetná.
Predkladaný návrh zákona samozrejme nemá žiadny vplyv na štátny rozpočet, ani rozpočet verejnej správy. Skôr si myslím, že ide vo výraznej miere k tomu, aby bolo presne a jasne vidieť, ako či už s verejnými zdrojmi, ale nielen s verejnými zdrojmi, ale aj so zdrojmi, kedy sa nejaká organizácia rozhodne zbierať nejaké finančné prostriedky pre dobročinné alebo akékoľvek iné účely a bude mať možnosť zriadenia tohoto transparentného účtu, môže predchádzať možnej nedôvere zo strany spoločnosti alebo občanov, že akým spôsobom budú ich prostriedky použité.
Chcel by som teda v úvode poprosiť o podporu tohto zámeru a dúfam, že nájde tento návrh zákona podporu v tejto sále.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti v paragrafoch 67 a 68 uvedené v rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 539 z 31. mája 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 28. augusta 2013 a gestorský výbor do 30. augusta 2013.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Zámerom navrhovanej úpravy je umožniť v bankách zriadenie transparentného účtu, t. j. účtu umožňujúceho bezplatný vzdialený prístup pre tretie osoby k informáciám o prijatých a vykonaných platbách majiteľa účtu.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 539.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Pán predseda, kolegovia, kolegyne, veľmi stručne by som sa chcel iba vyjadriť, alebo teda podporiť návrh zákona, pod ktorý som sa aj sám podpísal, alebo teda podpísali sa všetci ľudia z nášho klubu. Myslím si, že nemali by sme vymýšľať koleso, alebo snažiť sa vymyslieť niečo, čo vymyslené je.
Keď sa pozrieme do Českej republiky, presne rovnaký inštitút transparentného účtu majú a každá organizácia, ktorá chce hrať fér s ľuďmi, čo si myslím, že by mala by byť každá aj politická strana, tak si môže na takomto transparentnom účte svoje peniaze odkladať, z tohto peniazu platiť, z tohto účtu platiť a každý človek, ktorý má záujem, jednoduchým kliknutím si vie pozrieť, ako jeho politická strana hospodári, ako jeho občianske združenie, ktorému posiela zvyčajne peniaze, ako s tými peniazmi hospodári. Samozrejme, nie je to nejaký dokonalý a systematický prehľad nejaký, nejakých účtovných výkazov a, a nedá sa tak možno jednoducho na tom účte triediť položky a zgrupovať podľa nejakých firiem, ktorým, ktorým tie prostriedky odchádzajú, ale už ten minimálny prehľad je z tohto zrejmý. A už aj možno teda novinárom to môže poslúžiť na to, alebo teda ľuďom, ktorí podporujú občianske nejaké hnutia, na to, aby sa pýtali, že tejto konkrétnej firme tu idú nejako opakovane niektoré platby, chcel by som vedieť, aký to je účel. A už tí ľudia vedia, čoho sa majú prípadne chytiť. Ničomu by sme neublížili.
Som rád, že myslím si - Slovenská sporiteľňa? - začala s takouto iniciatívou niekedy pred mesiacom a už túto službu ponúka. Ale asi by to nemalo byť o tom, že keď niekto chce transparentne hrať voči verejnosti, tak musí zmeniť banku. Týmto návrhom zákona by sme iba zaviazali aj všetky ostatné banky, aby takúto službu poskytovali. Bankám by to neublížilo, ľuďom by to pomohlo, transparentnosti nášho konania, hlavne verejných činiteľov taktiež.
Takže bol by som veľmi rád, ak by ste návrh podporili.

Ja mám iba jednu otázku na pána predkladateľa, že či ste robili aj kalkulácie dopadu finančného na banky, že či to bude niečo tie banky stáť. Predpokladám, že tam bude treba nejaké procesné náklady znášať. Takže možno by stálo za zamyslenie navrhnúť také riešenie, ktoré by ešte nezaťažovalo ďalej biznis, ktorý dneska má aj tak dosť veľa problémov.

Ďakujem. Áno, podporujem to, presne čo si povedal, že bolo by jasné, kto platí a komu platby idú. A možno v duchu aj otázky môjho predrečníka, v bode 5 v návrhu novely zákona presne špecifikujeme, že za zriadenie transparentného účtu je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť ich na započítanie, ich započítanie na peňažné prostriedky na účte. Takže myslím si, že otázka transparentnosti a otázka zdrojovosti, aby sme ju mohli zabezpečiť, je vyriešená na strane teda tých zriaďovateľov, alebo tých, ktorí ten účet vlastnia. Takže i keď si osobne myslím, že transparentnosť a presné vyjadrenie toho, že niekto chce a má vôľu nakladať s prostriedkami, ktoré sú dávané na dobročinné účely alebo pre politické strany, je neoceniteľná. A myslím si, že stojí za zváženie podpora tohoto zákona, tejto legislatívnej iniciatívy, aby sme to mohli zaviesť širšie a aby to nešlo v nejakom konkurenčnom boji, čo možno bude následnou odpoveďou, že ak to, ak sa to presadí v spoločnosti a bude to spoločnosť vyžadovať, či už obyvatelia alebo verejný sektor alebo "engéočky" pôsobiace v tejto oblasti alebo žurnalistika, tak dostanú minimálnu odpoveď na to, ako je s prostriedkami nakladané.
Ďakujem.

Dovolím si reagovať iba na teda Ďura Drobu. Odpovedal ti vlastne Jozef Viskupič z dôvodovej správy. Áno, počítame s tým, že teda vlastne banka by mohla preniesť tieto náklady na, na toho, kto by takýto účet využívať chcel. Osobne si myslím, že tie náklady budú aj, aj keď by boli takto de facto refakturované, ale prenesené na toho, kto si taký účet zriadi, tak budú relatívne malé. A je v záujme banky pritiahnuť si klienta. A tých účtov majú zriadených kopu, rozličných, vymýšľajú, snažia sa, takže nič by sa im nestalo, ak by vymysleli aj takýto.
Ale teda chcel by som zároveň aj tak trošku ešte upozorniť, že tých z nás, možno aj z tých, ktorí tu nie sme, ktorí by sa obávali, že týmto už teraz rovno prikazujeme politickým stranám, aby na takomto účte svoje financie zverejnené mali, nie, zatiaľ tu sme nešli. Lebo chceme najprv presadiť ten transparentný účet, a keď bude transparentný účet, tak potom možno prídeme s ďalšou novelou, ktorú zavedieme, alebo by sme navrhovali, aby politické strany povinne mali svoje peniaze na takomto účte. Ale zatiaľ ideme iba do toho prvého stupňa.
Takže aby ste sa nezľakli a mohli to v kľude podporiť.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Jedná sa predovšetkým o pomoc malým a stredným podnikateľom pri zjednodušení ich administratívy, pri zrušení nesystémového koeficientu pri zúčtovaní dane z pridanej hodnoty.
V doterajšej praxi sa uplatňuje pri účtovných prípadoch tzv. pomerné odpočítanie dane. Ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať DPH, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať podľa doterajšej úpravy § 50 tohto zákona.
Ak teda napríklad podnikateľ, ktorý je platcom DPH, dodáva svoje tovary a služby, ktoré sú zo zákona oslobodené od dane z pridanej hodnoty, je povinný uplatňovať koeficient, ktorý sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli sú výnosy, teda príjmy bez dane z tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná, a v ktorého menovateli sú výnosy, teda príjmy bez dane zo všetkých tovarov a služieb za kalendárny rok. Na jednej strane má teda podnikateľ zakázané účtovať svojmu odberateľovi DPH na tovary a služby, ktoré mu dodá, na strane druhej je za toto potrestaný tým, že na vstupy, ktoré použil na to, aby mohol nejaké dodávky vykonať, si tento odpočet depeháčky nemôže uplatniť.
Preto navrhujeme zrušiť toto opatrenie a uvedením tohto opatrenia do praxe očakávame zlepšenie podnikateľského prostredia a najmä sprehľadnenie a systémový prístup k uplatňovaniu zákona o dani z pridanej hodnoty.
Dovoľte mi, aby som vás, kolegyne a kolegovia, požiadal o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené príslušným zákonom, t. j. doručenie najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v príslušných paragrafoch rokovacieho poriadku a zákona Národnej rady.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o jej cieli a o tom, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh prerokovala v druhom čítaní a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady a zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 28. augusta 2013 a gestorský výbor do 30. augusta 2013.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Ešte dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, jednu informáciu. Tá je v zmysle pôvodcu tohto návrhu. Keďže komunikujeme pravidelne so živnostníkmi, malými podnikateľmi, tak pre korektnosť chcem dodať, že tento návrh pochádza z dielne Slovenskej asociácie malých podnikov, a my ako predkladatelia sme si tento návrh osvojili. Tak ako na každej schôdzi Národnej rady dávame podnety na zlepšenie situácie živnostníkov a malých podnikateľov, tento návrh je ďalším v rade z tých, ktoré by im pomohli, osobitne malému podnikaniu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, je v znížení tejto sadzby z 23 na 19 %, pretože považujeme 23-percentnú hranicu za neadekvátnu, neúmernú a príliš vysokú.
Dvadsaťtripercentná daň z príjmu právnických osôb je nielen najvyššia v regióne, ale aj najvyššia zo všetkých postkomunistických krajín. Nie je náhodou, že máme spomedzi týchto krajín aj najvyššiu nezamestnanosť. Kým krajiny v Európskej únii idú opačným trendom, znižujú firemné dane, znižujú daňové zaťaženie tých, ktorí sú aktívni a vytvárajú pracovné miesta, na Slovensku práve naopak, vláda presunula konsolidáciu na plecia občanov, podnikateľov, zhoršila pracovné právo, zvýšila dane a odvody. A osobitne daň, ktorá išla hore o 21 %, z 19 na 23 je presne 21 %, podstatným spôsobom zhoršila podnikateľské prostredie.
Vidíme to aj práve z čerstvých údajov daňovej prognózy, ktoré boli uverejnené včera, že nespĺňa očakávania ani na strane príjmov v štátnom rozpočte, kde pri tejto položke sa ukazuje už teraz výpadok 200 mil. eur. Dve tretiny z toho, čo vláda očakávala, že sa zlepší, tak tieto očakávania sa určite nenaplnia a je to stále horšie a horšie. Súčasný stav výberu daní a odvodov je nižší, ako sa očakávalo, čo je spôsobené predovšetkým neúmerným daňovým a odvodovým zaťažením na Slovensku.
Sme preto presvedčení ako navrhovatelia tohto zákona, že je načase opraviť tieto podstatné chyby a vrátiť daň na pôvodnú úroveň, ktorá vráti Slovensko opäť do stavu, kedy sa zlepší konkurencieschopnosť, kedy sa zlepší celkové prostredie a kedy sa na druhej strane vytvoria aj lepšie predpoklady pre naplnenie štátnej kasy. Súčasná úroveň dane z príjmu právnických osôb na 23 % odlákava investorov a, bohužiaľ, vyháňa pracovné miesta zo Slovenska. Preto tento návrh smeruje predovšetkým k tomu, aby sa zlepšilo celkové prostredie, situácia pre ľudí a najmä pracovné miesta.
Ďakujem pekne za podporu tohto návrhu.