21. schôdza

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Alojza Přidala na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 566, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet.
Tento návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, tým boli splnené podmienky určené § 72 v ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, teda doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej má byť jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa rokovacieho poriadku i podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v súvisiacich paragrafoch rokovacieho poriadku, takisto náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku a jeho účel je zrejmý.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o jeho cieli a, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je naša republika viazaná. Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa rokovacieho poriadku bol uvedený návrh zákona posunutý, alebo parlament prerokoval v druhom čítaní a zároveň v súlade s rozhodnutím predsedu podľa rokovacieho poriadku bol tento návrh prerokovaný vo výboroch: pre financie a rozpočet, v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre hospodárske záležitosti. Za gestorský spomedzi nich navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Takisto odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 28. augusta a gestorský do 30. augusta 2013.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teda, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? S tým, že sa prihlásil pán navrhovateľ. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
A dávam zároveň pánovi poslancovi Brockovi ako predkladateľovi slovo.

Ďakujem pekne. Áno, stručne, možno aj pre čas, ktorý už teraz je v tejto chvíli. Možno si pamätáte, začiatkom mája SMER otvoril diskusiu o tom, že či nie je potrebné prehodnotiť existujúci systém štátnej sociálnej podpory a pomoci. To znamená, že či máme na to, alebo či si to môžeme dovoliť, aby bohatí ľudia dostávali zároveň od štátu pomoc vo forme rôznych príspevkov, ktoré sú určené rodinám s deťmi. A samozrejme v prvom rade aj pôvodný zámer, keď sa tieto dávky zavádzali, tak boli určené tým, ktorí to potrebujú, nie tým, ktorí to nepotrebujú. Dokonca aj Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií vypracoval analýzu, čo by sme získali do štátneho rozpočtu. Súviselo to samozrejme aj s ozdravovaním verejných financií a s nedostatkom zdrojov. Čiže ten tlak na úspory aj v sociálnej sfére je, bol a určite bude aj v budúcnosti stále narastať, pretože tie príjmy štátneho rozpočtu sa nenapĺňajú tak, ako boli pôvodné očakávania ministerstva financií.
A ten Inštitút finančnej politiky aj prišiel s číslami, že ak by napríklad prídavky na deti sa nedostávali všetkým, ale by sa napríklad  vyčlenila 10-percentná množina najlepšie zarábajúcich, tak hneď štát má k dispozícii 17,5 mil. eur. Keby obmedzil výplatu tejto dávky tak, že by ju nedostalo 20 %, 30, 40 až 70, 90 %, tak vyrátali, že dokonca keby sa táto dávka zrušila, tak štát ušetrí na prídavkoch na deti 320 mil. eur.
Pri daňovom bonuse, to je ďalší nástroj pomoci rodinám s deťmi, to je tá nepriama podpora, to je pomoc, ktorú poznajú a využívajú tí, ktorí alebo sú zamestnaní aspoň šesť mesiacov v roku a dosahujú istú výšku príjmu, ktorá je rádovo asi šesťnásobok minimálnej mzdy, tak si môžu uplatniť daňový bonus. To znamená, platia menej štátu na daniach, na jedno dieťa mesačne to vychádza dnes 21 eura 3 centy. Tí, ktorí majú veľmi nízky príjem a napr. teda pracujú aspoň tých šesť mesiacov v roku, aj keď si nemajú z čoho odpočítať túto úľavu, pretože ak využíva nástroj nezdaniteľné minimum na daňovníka, tak v takom prípade štát túto sumu tomu zamestnanému rodičovi mesačne vyplatí a samozrejme, koľko detí, tak krát počet detí táto suma.
My, teda samozrejme SMER po dvoch, troch týždňoch atmosféry, ktorá mala byť akoby diskusiou o týchto návrhoch, tak nakoniec vycúval z toho, že žiadne zmeny ani v prídavkoch na deti, ani v daňovom bonuse sa robiť nebudú. Ja si myslím, že táto diskusia sa opäť otvorí. A keď nastane taká situácia, že bude snaha zo strany SMER-u siahnuť na tieto dávky napríklad tým lepšie zarábajúcim alebo bohatým ľuďom, tak tento návrh, s ktorým prichádza KDH, tak mohol by byť istou satisfakciou alebo kompenzáciou tým, ktorí nie sú tak bohatí, možno sú bohatí na deti, majú taký príjem, že nedostávajú iné dávky sociálne od štátu, ale relatívne veľa im štát berie a rôznym spôsobom a dlhú dobu. A dokonca aj vtedy, keď už tí rodičia už sú možno na dôchodku a ich zamestnané deti svojimi odvodmi napríklad prispievajú do rozpočtu Sociálnej poisťovne a solidarizujú sa s inými rodičmi ako vlastnými.
Tento návrh znamená, že nezdaniteľné minimum daňovníka, ktoré je dnes rádovo asi 3 600 eur, sa upraví alebo podľa nášho návrhu zvýši na každé nezaopatrené dieťa o 1 200 eur. Samozrejme, myslí sa zdaňovacie obdobie rok. To znamená, úľava na dani pre takého zamestnaného rodiča na jedno dieťa sa zvýši o 20 eur. Výhoda úpravy nezdaniteľného minima daňovníka oproti daňovému bonusu na dieťa je v tom, že kým nezdaniteľné minimum daňovníka si môže uplatniť daňovník iba zo svojho reálneho príjmu, a keď si nemá z čoho túto úľavu, a keď si nemá ako túto úľavu uplatniť, napríklad že výška jeho príjmu nedosahuje tú úľavu, tak nie je na druhej strane povinnosť štátu mu to kompenzovať vo forme dane.
Tak ako teda pri daňovom bonuse na dieťa dnes, keď rodič si nemá z čoho znížiť daň, tak štát mu tú dávku alebo tú úľavu na dieťa vyplatí.
Náš návrh sa nedá zneužiť. Bude motivovať ľudí, ktorí dnes majú príjem, tak nebudú mať obavu, že zvýšením príjmu prekročia istú hranicu a postihne ich to tak, že stratia existujúcu úľavu, ale naopak, čím ich príjem bude vyšší a budú mať viac detí, tak tým ich daňová úľava bude vyššia. Je to náš návrh do diskusie, ktorá nás čaká v nasledujúcich mesiacoch. Predpokladám, že objaví sa to pri rokovaní o štátnom rozpočte, kedy SMER príde s návrhmi, kde bude zasa chcieť šklbať, samozrejme zodpovedných, tých, ktorí ak také dane platia, a toto by mohla byť istá satisfakcia zodpovedným, aktívnym rodičom a samozrejme pomoc strednej vrstve.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem za vystúpenie, pán kolega.
Nech sa páči, máte možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami na vystúpenie. Nikto sa neprihlásil s faktickou poznámkou, uzatváram možnosť teda a zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán poslanec, chcete sa ešte vyjadriť?
Pán spravodajca sa chce vyjadriť k navrhovanému zákonu?

Áno, teraz nabehlo. Ja som sa hlásil s faktickou, ale nefungoval systém. Ale medzitým som videl, že už nabehol, neskôr, nevadí. Chcel som dodať len jeden... (Výkrik z pléna.) Prosím? Hej, ja sa teraz už vidím, ale nechytilo to hneď, keď sa pýtala pani predsedníčka.
Chcel som jednu vec vyjadriť, či vo faktickej alebo teraz na záver. A to je dôležitý princíp pre sociálnu politiku, ktorý ak je napĺňaný, tak sa štátu, spoločnosti, myslím, že všetkým ľahšie, lepšie, lacnejšie žije. Ak to nie znie príliš ekonomiky alebo ekonomizujúco, tak sa ospravedlňujem, ale veľmi často sa tu riešia práve, práve mnohé ekonomické súvislosti, termíny a témy reformy, napríklad konsolidácie verejných financií. A ja by som rád prispel, už teda vo forme toho záveru, k tomu, že ak sa hľadajú riešenia, ktoré idú cez rodinu, ktoré promujú, podporujú, vitalizujú základnú bunku, tak potom aj organizmus to cíti. Ak základné bunky sú ubíjané, delené, oslabované, podvyživené, no tak akéže bude svalstvo alebo výkon celku?!
V medzinárodnej praxi alebo aj v medzinárodnom práve je to vyjadrené vo formule, čo je dobré pre rodinu, je dobré aj pre spoločnosť. A teda opatrenia štátu, samosprávy, regionálnej či miestnej, by mali byť cielené a zároveň kriteriálne posudzované podľa toho, ako dopadajú na rodinu. Ak pomáhajú, fajn, poďme, robme, prijímajme. Ak škodia, tak naopak, treba to prehodnotiť, eliminovať, odstrániť, pretože dopady sú potom rozsiahle, aj vyčísliteľné, aj nevyčísliteľné.
Ja by som bol rád, a hovorím to aj osobne a hovorím to aj za politickú stranu, ktorú mám na istej či starosti alebo zodpovednosti, že čím viac by sme dokázali takého kritérium a zároveň mentalitu, lepšie povedané, aby to nebolo posudzované nejak úradnícky, ale skôr s rozumom a s vedomím, nastavovali v našich verejnosprávnych alebo štátosprávnych opatreniach hovorím preto, lebo veľa z toho sa týka samosprávy a na druhej strane hlavne štátnej správy, nastavovať prorodinnú líniu, o to ľahšie by sme konsolidovali, o to bezpečnejšie, pokojnejšie, usporiadanejšie by sa nám žilo.
Nie je to ilúzia, nie je to teória, nie je to utópia, je to prax. Ak fungujú rodiny, ak sú vitalizované, tak sa aj tým, ktorí či nemajú rodinu alebo pripravujú alebo už nemajú, lepšie, ľahšie žije.
A ja som rád, že kolegovia toto zmýšľanie pretavujú aj do návrhu novely daňového zákona. Budem rád, ak to získa podporu aspoň na hodnotenie do druhého čítania. Teraz sa obraciam na jediného predstaviteľa najväčšej vládnej strany, aby ste to brali do úvahy. (Hlasy z pléna.) Ste teraz jediný v zajatí väčšiny opozície, pán kolega Bublavý. Lebo, lebo aj tohto týždňa odkaz od financmajstra je: chýbajú nám peniaze. A chýba viac, než sa ukazovalo. A ja mám obavu, že tie správy budú podobné ešte prichádzať, že ešte viac chýba, lebo ekonomika ide ešte pomalšie a dane sa neodvádzajú, alebo slabšie, než očakávali.
Už konkurujete svojmu druhému najhoršiemu, alebo toto má byť druhý najhorší rok. No človeka to vedie k jednoduchej úvahe, že keď vládne SMER, sú tu krízy, sú to zlé, ťažké, rekordne negatívne roky. A nejako to súvisí. Ale aby som nebol tak politický, tak vecne chcem povedať, že prorodinné opatrenia v sociálnej sfére sa prenášajú aj do ekonomickej, aj do finančnej a samozrejme aj kultúrnej a spoločenskej, lebo to spolu súvisí.
Sú aj iné návrhy zákonov. A už končím práve preto, lebo ak by sa nám darilo túto ani nie tak filozofiu, ale skôr líniu presadzovať v legislatíve v tomto dome alebo parlamente, kde sa rozhoduje o pravidlách, často až o osudoch, o dopadoch, tak sa na Slovensku polepší aj demograficky, aj ekonomicky, aj spoločensky.
Podporujem tento návrh, som rád, že je predložený, a opakujem, budem rád ak to, čo hovorí o distribúcii do výborov a o rokovaní v druhom čítaní, sa stane aj šancou a realitou po hlasovaní.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Prerušujem teda rokovanie o tomto bode programu a zároveň uzatváram ôsmy rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte mi ešte poinformovať vás o priebehu schôdze v pondelok. V pondelok začneme o 11.00 hodine zákonom pána poslanca Zsolta Simona o poľovníctve, ďalej budeme pokračovať v bodoch tak, ako nám hovorí schválený program.
Príjemný víkend vám prajem a všetko dobré. Dovidenia.

(Prerušenie rokovania o 13.51 hodine.)

Príjemné predpoludnie, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Miroslav Beblavý, Juraj Blanár, Otto Brixi, Igor Choma, Maroš Kondrót, Viliam Novotný, Richard Raši, László Solymos. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Andrej Kolesík a Róbert Madej.
Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zsolta Simona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 558, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 535.

Dávam slovo poslancovi Zsoltovi Simonovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predložil som návrh zmeny zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto môjho návrhu je odstrániť nesúlad v zákone, ktorý bol prijatý a pánom prezidentom opätovne vrátený do parlamentu, a to prvoradým cieľom tohto návrhu zákona je zavedenie rovnakých pravidiel prenajímania poľovných revírov oproti súčasnému stavu, kde štátny podnik alebo štátne organizácie musia uskutočniť verejnú súťaž len v prípadoch, keď majú podiel v poľovnom revíri viac ako dve tretiny, 66,6 %, s tým, že dnes na tvorbu poľovných revírov stačí 51 %.
Vzhľadom na to, že pôvodne v zákone z roku 2009 zákonodarca stanovil podiel na tvorbu poľovného revíru 66 %, teda dve tretiny, tak aj na poskytnutie takýchto revírov iným subjektom zo strany štátnych organizácií bolo povinné mať verejnú obchodnú súťaž. Touto novelou, ktorá bola prijatá, tak sa nám vytvoril priestor medzi dvomi tretinami a 50 %, teda nadpolovičným percentom celkovej výmery, teda 50 % plus jeden hlas a dvomi tretinami.
Vzhľadom na to, že sa tu vytvára priestor na svojvoľné rozhodovanie štátnych organizácií a nad dvomi tretinami už štátna organizácia musí zo zákona povinne postupovať verejnou súťažou, i keď poslanci vládnej strany SMER teda poukázali na to, že určite pán minister bude zastávať názor, že chce toto riešiť, tak verejnou súťažou som sa rozhodol podať tento návrh aj na základe toho, že pán minister pri prerokovaní tohto návrhu dal na to súhlas a požiadal aj pána prezidenta Slovenskej republiky, aby vrátil návrh zákona na prerokovanie do parlamentu, čo sa aj stalo, ale nie s podmienkou, aby sa tento nesúlad alebo táto možná svojvôľa zo strany štátnych organizácií odstránila. Takže jediným mojím zámerom je postupovať takýmto spôsobom.
Dámy a páni, dovoľte, aby som na pripomenutie spustil krátku prehrávku, ktorá poukáže na to, že tento môj návrh vychádza zo súhlasu aj s pánom ministrom Ľubomírom Jahnátkom, poprosím kolegov, keby to bolo možné na tej tabuli vysvietiť. (Premietnutie krátkej prehrávky z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále: „Zobral som si slovo, lebo reagujem na vystúpenie pána poslanca Simona. Nechcem vôbec zdržiavať, nechcem vôbec brať niekomu právo, aby vystúpil čo najskôr, len pán poslanec Simon povedal jednu dôležitú vec, s ktorou súhlasím. A to je nesúlad medzi povinnosťou verejného obstarávania tam, kde sú dve tretiny, a je tam medzera medzi 50 % a dvomi tretinami. Máte pravdu, nejako nám to ušlo. Čiže za to som teraz vystúpil, pán poslanec Simon, aby som dal časový priestor vám alebo hocikomu, lebo zrejme bude ešte ústna rozprava, aby ste pripravili tú zmenu, alebo pán spravodajca, alebo hocikto, aby sa toto zosúladilo. Čiže otváram to, súhlasím s tým, čo hovoríte, len ja už to neviem teraz podať, ja nemám tie právomoci. Čiže keď sa nájde niektorý poslanec, ktorý urobí túto malú technickú zmenu napríklad v návrhu, ktorý dal pán poslanec Lebocký, tak môžeme sa dostať do ažurity. A myslím si, že to bola správna pripomienka. Ďakujem.“)
Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, dovolil som si prehrať z archívu Národnej rady tento záber, pretože naozaj ide len o technický nedostatok, s čím aj samotný pán minister súhlasí. Takže nepredpokladám, že by mal byť problém s prijatím tejto malej technickej zmeny tak, aby povinnosť verejného obstarávania v prípade štátnych organizácií bola naozaj nielen nad dvomi tretinami, ale od 50 % viac, teda od 51 % vyššie. Keďže táto zmena nebola prijatá alebo sa neodzrkadlila v novele zákona, v jeho prijímaní, pretože vtedy už nebol čas na to, aby sa takýto pozmeňujúci návrh predložil v pléne Národnej rady, a keďže úlohou opozície je v prvom rade poukázať na chyby a nedostatky, čo som pri prerokovaní zákona aj urobil, a keďže pán minister požiadal aj pána prezidenta oficiálne, aby pri vrátení zákona bola snaha tento nedostatok alebo tento nesúlad odstrániť, čo sa nestalo, tak som si dovolil vypracovať návrh novely zákona, ktorý fakticky nerieši nič viac a nič menej, len tento jeden jediný technický detail, že nad 51 % bude musieť byť postup na základe verejnej obchodnej súťaže a nebude tam ten priestor medzi 51 až 66 %, teda dvomi tretinami, ten priestor na korupciu alebo možné zneužitie zo strany štátnych organizácií zanikne. Nepredpokladám, že by s týmto návrhom ktokoľvek mohol mať problém v parlamente, hlavne po tom, keď, ako sme si obnovili pamäť z archívu Národnej rady, vyjadril s tým aj súhlas pán minister Jahnátek. Ďakujem pekne.

Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov, len by som vás rada upozornila, síce rokovací poriadok neupravuje takéto situácie, aké ste tu na podporu svojho zákona uviedli, že pán minister dal súhlas. Možno ste to mohli uviesť v rozprave, ale nie pri predkladaní návrhu zákona. (Hlas z pléna.) Ja som povedala, že rokovací poriadok to neupravuje, ale nebola by som rada, keby sme to teraz používali, pri všetkých vystúpeniach si takto pomáhali.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ma svojím uznesením č. 152 z 5. júna 2013 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zsolta Simona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (tlač 558). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to znamená doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej novely.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená ani v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. mája 2013 č. 535 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.
Pani predsedajúca skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.