21. schôdza

Veľmi pekne ďakujem, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, dovolím si predložiť návrh, ktorý uviedla pani predsedajúca, a dovolím si teda prečítať jeho stručné znenie.
Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 369/1999 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 660/2002 Z. z., zákona č. 174/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 454/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 216/2008 Z. z. a zákona č. 49/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Prvý bod. V § 8 odsek 2 znie: „Občan má právo ohlásiť v ohlasovni v mieste prechodného pobytu začiatok, miesto a predpokladanú dobu prechodného pobytu; ustanovenia § 4 ods. 1 až 8 sa primerane uplatnia aj v prípade uplatnenia práva občana ohlásiť prechodný pobyt s tým, že sa predkladajú doklady podľa odseku 3.“
Druhý bod. V § 8 ods. 5 sa vypúšťajú prvé dve vety.
Tretí bod. § 9 vrátane nadpisu „Pobyt občana v zahraničí“ znie: „Občan, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, má právo ohlásiť túto skutočnosť v ohlasovni v mieste trvalého pobytu alebo prechodného pobytu; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu a predpokladanú dobu pobytu.
Článok II znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.“
Toľkoto ctená snemovňa k formálnej stránke veci.
Ako sa iste všetci hádam desiati prítomní pamätáte, pri predkladaní tohto návrhu zákona som si dovolil predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý vyvolal isté, pomerne výrazné diskusie nielen v snemovni, ale potom hlavne vo verejnosti.
To, čo predkladám teraz, rieši, povedal by som, danú problematiku tak, že sa z nevymáhanej, ale perspektívne sankcionovanej povinnosti, ktorú pán prezident odmietol, stáva právo občana.
Samozrejme, môžeme sa zamyslieť nad tým, na čo je občanovi právo ohlásiť kam ide, kde tam bude, ako dlho sa bude tam zdržiavať.
Priznávam a je nakoniec známe, že som navrhoval paragraf v predchádzajúcom svojom vzťahu k tomuto zákonu a vystúpení zrušiť, nie len kvôli tomu, pretože materiál bol predložený pred tragédiou našich horolezcov pod Nanga Parbatom. Ale už predtým som sa zamyslel nad jednou vecou. Občas sa stáva, že naši pracovníci, odborníci, ale aj vedci či historici odchádzajú do krajín, ktorých teritórium síce nie je vopred v danom čase deklarované, napríklad ministerstvom zahraničných vecí, ktoré sa v tomto zmysle o občanov informáciami stará, ako také, že neodporúča tam cestovať, ale vieme, že situácia podobne ako na rozprávkovej lúke pod Nanga Parbatom sa pre našich horolezcov tragicky zmenila v priebehu okamihov. Podobne zrejme netušili desiatky a stovky pracovníkov rafinérie na južnom konci Sahary, že sa stanú terčom útoku islamistov, ktorí ich ohrozili na životoch. V čase, keď tam odchádzali poskytnúť svoje ruky a um dobrej veci, fungovaniu priemyselnej zložky ekonomiky štátu, netušili, že to bude znamenať ohrozenie ich života.
Ale viem si tiež predstaviť, že historik alebo doktorand sa odoberie niekam, kde chce štúdiom na mieste zavŕšiť svoju diplomovú prácu. Vieme, že v historicky dlhodobo pokojnej oblasti Sahary, keď odhliadneme od hraničných sporov medzi Kaddáfího režimom a Čadom v minulých dekádach, sú nádherné nástenné maľby z doby kamennej v Tasílí. Viem si predstaviť, že mladý historik, ktorý ide študovať tieto nástenné maľby na tvár miesta, by mohol mať o niečo väčší pocit istoty, ak by ohlásil svojej vlasti, ktorej pasu je držiteľom, ktorý je i na základe textu v pase, ktorý si možno niekedy prečítame, keď čakáme na letisku, je pod ochranou Slovenskej republiky. Mohlo by byť celkom rozumné, aby tento občan mal možnosť ohlásiť svojej vlasti, že odchádza do strednej Sahary a bude sa tam zdržovať 90 alebo 120 dní, aby vykonal vedeckú alebo študijnú činnosť. Stáva sa teda z pôvodne nesankcionovaného, ale v zákone trestom hroziaceho, potom už aj v súlade s ďalším § 33 eurami sankcionovateľného cez vráteného do pôvodnej podoby, teraz §, ktorý neukladá nezmyselnú povinnosť, ak ide študent na jeden semester na univerzitu do Innsbrucku alebo do Viedne alebo do Brna, ale dáva občanovi možnosť, ak má pocit, že je to potrebné svojej vlasti oznámiť, kam odchádza. Myslím si, že toto je niečo, čo vychádza hádam aj v ústrety ministrovi vnútra, aj keď si ilúzie nerobím o tom, že to snemovňa musí prijať, pretože aj keď sú tu rozumné návrhy, nie vždy je garancia, že prejdú. Teda znamená to, že § ostáva, ale z miestami nezmyselnej šikany sa stáva rozumná opcia. A tak si myslím, že by nemalo byť opäť otázkou straníckeho trička zabezpečiť toto pre mladého vedca či inžiniera, ktorý ide do rafinérie alebo do papierenského závodu, do nie rizikovej a smrtiacej, ale do teoreticky nie na úrovni Rakúska či Českej republiky bezpečnostne otáznejšej zóny, možnosť využiť svoje práva.
Dovolím si povedať, že tú verejnú diskusiu vyvolalo schválenie vládneho návrhu novely zákona, ktorá zmenila dovtedy platnú formuláciu povinnosti zo slova „ohlási“ na slová „je povinný ohlásiť“.
Rád by som povedal ako porovnanie s neďalekým susedom to, že v Českej republike je evidencia obyvateľov upravená tiež zákonom, č. 133/2000 Sb., ktorá ukladá povinnosť hlásiť zmenu trvalého pobytu. Ale povinnosť hlásiť sa na prechodný pobyt ani povinnosť hlásiť pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní tento zákon občanom Českej republiky neukladá.
Môj predkladaný návrh novely o hlásení pobytu občanov neruší nijako inštitút prechodného pobytu ani hlásenie pobytu v zahraničí. Mení však ich charakter z povinnosti občana hlásiť prechodný pobyt a pobyt v zahraničí na dobu dlhšiu ako 90 dní na právo občana. Tí občania, ktorí budú chcieť, aby úrady o nich evidovali aj takéto informácie, budú aj naďalej môcť prechodný pobyt v rámci Slovenskej republiky či v zahraničí úradom ohlásiť. A úrady budú povinné tieto informácie vo vzťahu k nim evidovať. Tí občania, ktorí nemajú záujem informovať úrady o svojom prechodnom pobyte v rámci Slovenskej republiky alebo v zahraničí, už nebudú mať povinnosť takýto pobyt ohlásiť. Neohlásením takéhoto pobytu sa už nebudú dopúšťať priestupku a nebude im za takéto konanie hroziť sankcia v podobe pokuty. Úrady budú vo vzťahu k takýmto občanom evidovať iba adresu ich trvalého pobytu.
Schválením predkladaného návrhu zákona sa obmedzí zasahovanie štátu do života občanov v prípade, keď takéto zasahovanie nie je nevyhnutné a ukladanie povinností zasahujúcich do základných práv a slobôd preto pre nich nemá vecné opodstatnenie. Zároveň sa im však rozšíri slobodné rozhodovanie občanov o vlastných životoch a zodpovednosti za ne.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty. neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Teraz dávam slovo pani poslankyni Jane Žitňanskej, aby za skupinu poslancov predniesla návrh zákona pod tlačou 571. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, ja by som na úvod možno doplnila pána poslanca Osuského, ktorý vlastne predložil obdobný návrh novely zákona o hlásení pobytu občanov, o to, že tento náš návrh my sme podávali v čase, keď ešte pán prezident nevrátil Národnej rade spomínaný zákon, ktorý sme novelizovali prednedávnom, a napriek tomu, že teda pri hlasovaní sme, ak sa nemýlim, takmer všetci hlasovali za to, aby to slovíčko „povinnosť" alebo slovíčka „je povinný" odtiaľ vypadli, tak v skutočnosti tá povinnosť ohlasovať nezanikla, len teda nie je to tam tak natvrdo napísané, ale naďalej tá povinnosť tu je a ak občan nenahlási tento svoj odchod do zahraničia na obdobie dlhšie ako 90 dní, tak spácha priestupok a môže byť sankcionovaný. Čiže preto sme sa rozhodli aj nestiahnuť náš návrh novely zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky, kvôli tomu, že ten stav zostal nezmenený.
Tak ako už aj bolo povedané pánom poslancom Osuským, aj my sme presvedčení, že postup, kedy má občan povinnosť hlásiť uvedenú skutočnosť, považujeme za obťažovanie zo strany štátu z tých dôvodov, o ktorých on už hovoril.
Navyše, uloženie prípadnej sankcie považujeme za nespravodlivý prístup zo strany štátu v prípade, pokiaľ sa občan Slovenska s trvalým pobytom v Slovenskej republike rozhodne uplatniť svoju slobodu pohybu. Myslím si, že o tom to je. A ako príklad môžeme uvádzať už viackrát spomínané študentské pobyty v zahraničí a podobne.
Napriek tomu teda, že takýto návrh tu bol v podobe pozmeňujúceho návrhu zo strany pána poslanca Osuského a nebol schválený, myslím si, že sme sa takmer jednotne zhodli na tom, že táto povinnosť, toto ustanovenie je nezmyselné, pretože aj sám pán minister vnútra Kaliňák hovoril o tom, že ani v minulosti nikdy nebola vymáhaná táto povinnosť a tým pádom nebola ani sankcionovaná. A preto sme presvedčení, že keďže ani v minulosti sa to neuplatňovalo, tak že by to v tom zákone nemuselo ani byť.
Preto by som vás opätovne chcela požiadať o zváženie možnosti vyhodenia tohto paragrafu, ktorý hovorí o tom, že sa má ohlásiť občan, aby naozaj jeho sloboda pohybu bola zachovaná s tým, že, samozrejme, tá ohlasovňa zostane k dispozícii. Tým každý, kto bude chcieť a uzná za vhodné ohlásiť zmenu svojho dočasného pobytu, tak bude môcť urobiť bez toho, že by muselo byť teda explicitne aj zapísané toto právo v zákone.
Ale v prípade, že by ste sa priklonili skôr k návrhu pána poslanca Osuského, tak ja určite zahlasujem za návrh, pretože si myslím, že naozaj z tej povinnosti by malo byť skôr vytvorené právo a už vôbec by sa nemalo teda za takúto nejakú nezmyselnú povinnosť sankcionovať. Ďakujem, skončila som.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslanca Pavla Zajaca, aby Národnej rade podal spravodajskú informáciu k obidvom návrhom. Nech sa páči.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 569). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďalej mi dovoľte predložiť spravodajskú správu aj k druhému návrhu zákona.
Takže, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 571). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k obidvom návrhom zákonov.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu k obidvom bodom programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chcem oceniť... (Reakcia z pléna.).
Dobre, tak záverečné slovo, nech sa páči, pán poslanec Osuský.

Vážená pani predsedajúca, vážená snemovňa, bolo pre mňa veľmi príjemné, že som mohol niekoľko minút sedieť vedľa šarmantnej, sympatickej, inteligentnej a i ľudsky milej Janky Žitňanskej. A viem si tak predstaviť, že by sme mohli týmto spôsobom byť drobným príkladom možnej spolupráce zdanlivo rozbitej bývalej koalície.
Rád by som povedal, že nemám nijaký problém, ak by prešiel konkurenčný návrh, ktorý predkladala pani poslankyňa Žitňanská, pretože je vlastne tým mojím pôvodným návrhom a i ona v závere svojho vystúpenia povedala, že by občanovi malo ostať to právo. Môj návrh je len o to iný, že zo zákona by občan toto právo mal a nemusel by v ohlasovni naraziť na to, že sa oňho nemajú čo starať, lebo to nie je v zákone. Takže ak by ste prijali chronologicky, myslím, asi o 20 minút v podateľni skôr podaný môj návrh, bude odstránené i šikanovanie, i občanovi zo zákona umožnené, aby sa štát na základe vedomostí mohol oňho ako o svojho občana na základe jeho slobodného rozhodnutia starať.
Myslím si, že akýkoľvek koniec tohto príbehu by mohol byť dobrý pre občana a opäť sa možno márne domnievam, že si hádam nikto nemôže myslieť, ani ctené panie poslankyne za SMER, ktoré sú prítomné, síce len v počte dvoch poslancov, ale predsa, že toto je návrh, ktorý preferuje, nedajbože, opozíciu a má škodiť vládnej strane.
Myslím si, že, tak ako by to zhruba malo byť, na konci tohto návrhu pri jeho prijatí je sloboda, ale zároveň právo občanov Slovenskej republiky. Preto neviem, či nádejne, ale každopádne prosím snemovňu o podporu. Ďakujem.