21. schôdza

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť vám návrh novely, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh spolu so mnou predkladajú do Národnej rady páni poslanci Kaník, Brocka a Švejna a pani podpredsedníčka parlamentu Erika Jurinová.
Hlavným cieľom, hlavným účelom predloženej novely zákona je zvýšenie ochranných vkladov všetkých sporiteľov, ktorí si sporia na dôchodok prostredníctvom druhého dôchodkového piliera, a súčasne je cieľom aj zvýšiť okruh informácií, ktoré budú musieť dôchodkové správcovské spoločnosti povinne zverejňovať.
V prvom rade, pokiaľ ide o zvýšenie ochranných vkladov sporiteľov, sa rozširuje definícia pojmu „konflikt záujmov“, kde sa pridáva nová skutočnosť, podľa ktorej už nebude môcť dôchodková správcovská spoločnosť nadobudnúť do svojho majetku, respektíve majetku svojich sporiteľov cenné papiere, keď bude zjavné, že pochádzajú od osôb prepojených na konkrétnu dôchodkovú správcovskú spoločnosť, respektíve dokonca ovládajúcich konkrétnu dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Táto zmena má za cieľ zamedziť špekulatívnym obchodom medzi jednotlivými dôchodkovými správcovskými spoločnosťami a takzvane spriaznenými spoločnosťami. Poviem potom príklad z praxe.
Zavádza sa, ďalej, nové obmedzenie v prípade nakupovania cenných papierov, kde bude v zákone stanovené, že cenné papiere s poplatkami nad 2 % už nebude možné nakupovať. Tam ide vlastne o to, že poplatky, ktoré sa inkasujú emitentmi, ktoré sa platia, vlastne idú na vrub sporiteľov, už to nie je ako v minulosti, keď tieto poplatky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Ja by som chcela upozorniť kolegov, je nás tu málo, takže každý hlas je veľmi počuť. Prosím vás, ak vás to nezaujíma, choďte sa baviť von. Ďakujem.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Čiže na rozdiel od minulosti, tieto poplatky zaťažujú priamo sporiteľov. A preto nie je jedno, či poplatok je, povedzme, 0,5 %, alebo 2 %. A preto tento limit týka sa predovšetkým podielových fondov, ktorých nákup do portfólia dôchodkových fondov sa umožnil poslednou novelou.
Ďalej, rozširuje sa okruh povinne zverejňovaných údajov, čo má za cieľ zvýšiť informovanosť jednotlivých sporiteľov, kde vlastne investuje správcovská spoločnosť ich prostriedky, a zároveň sa tak zvýši aj verejná kontrola voči správcovským spoločnostiam.
Treba pripomenúť, že tento návrh zákona nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a tak ďalej, čo potvrdilo aj ministerstvo financií svojím stanoviskom.
Ak dovolíte, trošku bližšie ešte sa vyjadrím k jednotlivým návrhom.
V bode 1 sa rozširuje definícia, čo nesmie dôchodková správcovská spoločnosť nadobúdať do svojho majetku. A nebude teda môcť nadobúdať cenné papiere s prepojením na osoby ovládajúce dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Aké sú to osoby ovládajúce túto definíciu, nájdeme v § 66a Obchodného zákonníka a zároveň v § 49b zákona o bankách. Napríklad zákon o bankách definuje ovládajúci vzťah ako vzťah osoby, kde jedna osoba kontroluje inú osobu, jedna osoba má majetkovú účasť v inej osobe alebo osoby sú navzájom prepojené vzťahom vyjadrujúcim vplyv na riadení porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim majetkovej účasti, alebo cez väčšinu tých istých osôb v štatutárnych orgánoch alebo v dozorných orgánoch dvoch alebo viacerých osôb.
Ďalej, v bode 2 sa upravuje, aké obchody nebude môcť dôchodková správcovská spoločnosť uzatvárať. Súvisí to s tým obmedzením, pokiaľ ide o spriaznené alebo respektíve prepojené osoby.
V bode 3 sa navrhuje, aby dôchodková správcovská spoločnosť aj vzhľadom na tieto prísnejšie pravidlá mala možnosť požiadať vopred Národnú banku Slovenska, aby sa vyjadrila, či takáto nejaká investícia, ktorú plánuje vykonať dôchodková správcovská spoločnosť, je alebo nie je v konflikte záujmov.
Ďalej, v bode 4 sa stanovuje maximálne percento priebežných poplatkov pri nakupovaní cenných papierov na výšku 2 %. Čiže ak cenné papiere budú mať priebežné poplatky vyššie ako 2 % a pokiaľ to zaťažuje samotný príjem alebo zhodnotenie samotných sporiteľov, nebude možné takéto cenné papiere nakupovať. Čiže tým sa zamedzí nehospodárnym nákupom cenných papierov.
A body 5 a 6 sú tak isto veľmi dôležité a súvisia so zvýšením informovanosti sporiteľov, pretože dôchodková správcovská spoločnosť na rozdiel od súčasného stavu bude povinná zverejňovať okrem najväčších investícií aj všetky emisie podielových fondov v portfóliu. A to je veľmi dôležité, aby sme ako sporitelia vedeli, ako presne je zložené portfólio správcovskej spoločnosti, pokiaľ ide o podielové fondy.
A v bode 6 ide o povinnosť informovať verejnosť, samozrejme, sporiteľov alebo kohokoľvek verejne o tom vždy raz za pol roka, spätne za posledných 6 mesiacov, zdôrazňujem, spätne, akým spôsobom vyzeralo celkové portfólio do najmenšieho detailu. Ak sa trošičku aspoň vyznáte v tom, čo teda je dnes v zákone o druhom dôchodkovom pilieri, tak viete, že každý mesiac je povinná správcovská spoločnosť zverejňovať stav svojho portfólia. Kedykoľvek si to viete nájsť napríklad na internete, na webových stránkach jednotlivých správcovských spoločností. A tam sa dozviete tie základné informácie o tom, z čoho sa skladá portfólio jednotlivých fondov spravovaných týmito spoločnosťami, ale tie informácie jednoducho nie sú úplné, niektoré sú za kamuflované. A aj teraz som si trošku prechádzal tieto posledné správy niektorých fondov a jednoducho nedozviete sa z nich všetko to, čo by ste ako sporiteľ, ktorý máte majetok v danom fonde, čo by ste potrebovali vedieť. Áno, je tu istá otázka obchodného tajomstva, pretože investičná stratégia je dôležitou súčasťou know-how jednotlivých správcovských spoločností. To je absolútne jasné. Ale tu ide o informovanie s istým časovým odstupom. Čiže ten prvok zverejnenia prezradenia know-how tu, samozrejme, môžeme vystopovať. A je to, samozrejme, na diskusiu, ktorá by mohla byť veľmi široká, bohatá. Ale v tomto prípade si myslím, že mal by prevážiť záujem sporiteľa. Tak či tak je správcovská spoločnosť povinná v mesačných správach zverejňovať svoje portfólio v tých hrubých rysoch. Tam vidíte tie konkrétne najväčšie investície, ktoré tvoria gro investícií. Takže nevidím problém v tom, aby aj tých 0,5 % investícií do rôznych možno čudesných akcií, respektíve podielových fondov malo byť kompletne zverejnených, keď sú zverejnené tie najväčšie. A v tom nevidím osobne žiadny problém.
A poviem ešte na záver aj motiváciu, prečo je táto novela. Táto motivácia je daná trošku nie celkom štandardným správaním jednej správcovskej spoločnosti, ktorá pôsobí na tomto trhu správcovských spoločností, ktorá na rozdiel od iných správcovských spoločností investuje majetok sporiteľov skutočne do akcií takých tých spriaznených spoločností, v ktorých hodnota, cena a kvalita týchto akcií je pomerne spochybniteľná. Tá výška tých investícií nie je zásadná. Konkrétne sa jedná o 1,66 % majetku alebo portfólia dôchodkového fondu, ktorý je investovaný takýmto spôsobom. Súčasný zákon hovorí, že je tu obmedzenie vo výške 3 %, pokiaľ ide o nákup emisií jedného emitenta, čo svojím spôsobom tiež blokuje v nejakých premrštených špekulatívnych nákupoch, ale napriek tomu si myslím spolu s ostatnými predkladateľmi tohto návrhu novely, že zavedenie takéhoto obmedzenia pre nakupovanie cenných papierov, a v tomto prípade to tak aj je, ktoré vydala spriaznená, nazvem to zjednodušene, dcérska spoločnosť, resp. spoločnosť majetkovo prepojená so správcovskou spoločnosťou, nie je celkom kóšer, najmä keď si to porovnáme s inými správcovskými spoločnosťami, kde takéto investície nevidíte ani v náznaku. Takisto pokiaľ ide o informovanosť sporiteľov o tom, čo je v tých podielových fondoch, aké sú to podielové fondy, takisto tieto drobné investície nie sú zverejňované. A vyvoláva to potom podozrenia, či sa majetok sporiteľov nezneužíva na investície, ktoré neslúžia sporiteľom, ale slúžia tým, ktorí takéto podielové fondu spravujú a takýmto spôsobom získavajú prostriedky.
Poviem ešte na záver, že o tejto novele sme diskutovali aj s predstaviteľmi Národnej banky. Národná banka vykonáva dohľad nad dôchodkovým sporením. Vyjasňovali sme si tieto pozície. Národná banka, poviem otvorene, nás v tejto snahe nepodporila. Ale na druhej strane nebola ani zásadne proti tomu. Národná banka, samozrejme, vykonáva svoj dohľad veľmi zodpovedne, čo nikto nespochybňuje. A všetko to, čo má robiť podľa zákona, aj riadne vykonáva. Opakujem ešte raz, v žiadnom prípade to nechcem spochybniť, napriek tomu si myslím, že dôchodková správcovská spoločnosť by nemala mať vo svojom portfóliu ani 0,01 % takých akcií, kde je možné predpokladať, že ide o špekulatívny nákup, pretože to sú akcie vydané dcérskou, resp. sesterskou spoločnosťou. To by sa v dôchodkovom sporení jednoducho vyskytovať nemalo. A pokiaľ ide o informovanosť sporiteľov, tak to, čo navrhujeme je len a len na prospech sporiteľov. Nikomu to nepoškodí a zvýši to dôveru sporiteľov v druhý dôchodkový pilier. Ďakujem za vašu pozornosť a verím vo vašu podporu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vystúpila.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 544 z 31. mája 2013 navrhol prideliť zákon na prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho priadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ s akcentom návrhu technického riešenia väčšieho komfortu sporiteľa dozvedieť sa rýchlo a ľahko o stave obchodovania dôchodkových správcovských spoločností.
Táto navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú povinnosti, s ohľadom na ktoré odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu uzniesla na tom, že v zmysle rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s rokovacím poriadkom a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a navrhujem, aby bol prerokovaný v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som spravodajskú správu. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení navrhovatelia, ja nevystupujem v mene klubu KDH, ale som z klubu KDH, tak je to správne.
Oceňujem to, že predstavitelia piatich strán sa zjednotili na tejto novele zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení.
Táto novela je určite v prospech ľudí, ktorí sú v DSS, v prospech seniorov aj budúcich seniorov.
Keď tu nedávno bola dlhá diskusia o DSS, všetci sa na to pamätáme, bol som rád, že sa druhý pilier oslabil v prospech prvého piliera, ktorý je nateraz istý, aj keď pri súčasnej demografickej situácii určite nebude môcť byť takto navždy garantovaný, čo je iná téma, ku ktorej sa ešte určite vrátime.
Mojím dôvodom minulého stanoviska bolo najmä pokušenie DSS-iek, ktoré, ak sú v privátnych rukách, potom sa snažia logicky o maximalizáciu zisku, najmä tým, že môžu začať so zverenými peniazmi špekulovať na burzách, investičných fondoch, aj vlastných spolupodielnikov. Táto novela sa snaží o obmedzenie tohto pokušenia a o to, aby sa nedalo zvyšovať imanie DSS rizikovými špekuláciami. Tak to chápem ja.
A poviem pár príkladov z USA.
Bol som neďaleko, keď sa to stalo. Napríklad v Kalifornii to nebola DSS-ka, ale začali používať verejné peniaze štátnej správy, ktoré vlastne boli rozpočtom mestských úradov napríklad, na špekulácie s obchodmi s derivátmi. Po pár mesiacoch to krachlo, všetko stratili a dlhé mesiace nemali ani na odvoz smetí, na hasičov, na policajtov a tak ďalej. Riešili to potom nejakou extra dotáciou federálnou.
Iný príklad poviem. Mám priateľa v Houstone, ktorý si do privátneho penzijného fondu peniaze vkladal celý život. Mal tam asi 100 000 dolárov vtedy, keď tento fond pre špekulácie s obchodmi s derivátmi všetko stratil, jeho peniaze sa vyparili a mu povedali: „I´m sorry, viac nebude z nášho fondu, ktorý neexistuje.“
Tiež sa pamätám na to, nie som informovaný, myslím, že teraz už to nie je možné, čo poviem, že keď bola v USA kríza, pri katastrofálnom páde všetkých indexov sa dovolilo kupovať a predávať aj sami sebe vlastné akcie a cenné papiere, aby sa takto umelo zvyšoval obrat a tým rast tých všelijakých indexov DAX a tak ďalej.
V novele tohto zákona vítam, že sa zvyšuje ochrana vkladov v DSS-kách, že sa dáva povinnosť DSS-kám, aby dvakrát ročne zverejňovali celkové portfólio dôchodkových fondov, že sa zakazuje vytvárať obchody s derivátmi a nadobúdať cenné papiere nástrojmi súvisiacimi s majetkami osôb, ktoré majú účasť a sú nejakým spôsobom prepojené so základným imaním DSS.
Určite je táto novela v prospech seniorov, penzistov, ktorí to dnes nemajú ľahké. Majú nízke penzie a mnohí poberajú dávky v hmotnej núdzi, často nemajú na lieky a zdravotnú starostlivosť. Keď navštevujeme domovy dôchodcov, alebo neviem, ako by som to nazval, tak skutočne sa s tým denne alebo často stretávame pri takýchto návštevách, už tu bolo viackrát spomínané, že asi 40 000 dôchodcov dnes dostáva tuším po 116 eur mesačne, pretože majú odstávku na penziu, sú v rukách exekútorov z rôznych dôvodov a tak ďalej. Takže táto novela je v prospech seniorov, a preto rád budem veľmi hlasovať za ňu. Ďakujem.

Ďakujem. Jozef, určite ťa viedla chvályhodná snaha podporiť dobrú vec, ja som túto novelu tiež podpísal, ale musím povedať, že začal si veľmi zle, pretože zníženie príspevku do druhého piliera nie je nič pozitívne. A v budúcnosti už relatívne blízkej znamená podstatné zhoršenie životnej úrovne dôchodcov, budúcich dôchodcov. Z tvojho vystúpenia cítiť hlbokú nedôveru k čomukoľvek spravovanému súkromným spôsobom. Tu len dávam do pozornosti, že všetky banky sú súkromné spoločnosti, všetky poisťovne sú súkromné spoločnosti a všetky ďalšie finančné inštitúcie sú súkromné spoločnosti. Neopodstatnená nedôvera voči dobre kontrolovanému a regulovanému súkromne spravovanému dôchodkovému systému je neopodstatnená. Naopak, viera v štát je hlboko nebezpečná pre budúcich dôchodcov, pretože štát a jeho systém priebežného financovania nemá šancu zabezpečiť dôstojný život dôchodcov, budúcich dôchodcov v starobe. Práve preto je ten systém veľmi regulovaný, ktorý máme na Slovensku. Nemá nič spoločné s tými americkými príkladmi. A je najbezpečnejším finančným spôsobom alebo spôsobom správy financií na Slovensku, bezpečnejším ako banky, bezpečnejším ako poisťovňa, kontrolovanejším a regulovanejším.
A posledná vec. Vôbec to nemá spoločné nič so súčasnými dôchodcami. Na tých to nemá žiadny dopad, ani pozitívny, ani negatívny. Má to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja teda pokračujem trocha vo svojom vystúpení, ktoré som mal tu pred polrokom, kde som túto určitú nedôveru vyjadril. Aj som vtedy povedal, asi prečo som ju vyjadril, keď niekto iný súkromné peniaze najmä seniorov spravuje a snaží sa o maximálny zisk pre seba, aj pre tú spoločnosť, tak vyjadrujem určitú nedôveru tomuto. Ale možnože sa mýlim a život to vlastne ukáže. Samozrejme, to neznamená, že mám na všetko súkromné podozrenie (banky, poisťovne, sporiteľne a tak ďalej). To určite nemám. Len zákonom to treba kontrolovať. A proste, keď sa to dá na ten prvok súkromný, ak sa to dostane do zlých rúk alebo, by som povedal, nečestných rúk, tak to môže veľa zlého urobiť. To vidíme denne po celom svete. Tých 111 amerických bánk neskrachovalo pre nejaké zlyhanie zákonov, ale pre zlyhanie ľudského faktora. ENRON je taký príklad, ktorý sa do dnešného dňa rieši, keď naraz to krachlo, hoci tie všetky kontroly boli super, ale naraz ENRON padol a niekoľko miliárd sa vyparilo. Išlo o evaporated, ako hovoria Američania. Takže v podstate súhlasím s pánom poslancom, len teda nemôžem každý mesiac meniť kabát podľa toho, ako fúka vietor. Ďakujem.

Ďakujem. Rozprava bola síce skromná, ale čo možno očakávať, keď tu dokonca ani najväčší bojovník za prítomnosť poslancov od deviatej do dvadsiatej štvrtej či koľkej pán Hlina nie je prítomný, ktorého by táto téma mohla zaujímať, pretože súčasťou portfólia jeho prezencie v tomto parlamente je aj boj proti finančným skupinám. Tu mal výbornú možnosť vystúpiť a povedať pár slov na adresu jednej z ďalších finančných skupín. Áno, nie je to PENTA, je to tá iná finančná skupina, ktorá je tak trošku v pozadí celého toho, o čom som tu aj ja hovoril.
Chcem zdôrazniť ešte raz, trošku nadviažem na slová predrečníkov, náš druhý pilier je systém, ktorý je svojím spôsobom ťažko porovnateľný s tým, ako fungujú americké banky, pretože v našom druhom pilieri sú veľmi silné regulácie, je dohľad Národnej banky. Každý jeden deň, každý jeden deň Národná banka dostáva podrobné reporty o tom, správcovská spoločnosť ako urobila nejaký pohyb v portfóliu, čo kúpila, čo predala akým spôsobom. Samozrejme, je tam dodržané príslušné toto tajomstvo bankové a tak ďalej. Čiže ako sporitelia sa to nemôžeme dozvedieť. Tu platí určitá tá ochrana obchodného know-how. Ale Národná banka ako dohľad funguje veľmi dobre. Naozaj, môžeme tomu systému veriť. Sú tu depozitári. Všetko sú to renomované spoločnosti, v drvivej väčšine spoločnosti, ktoré globálne pôsobia či už na svete alebo v Európe. A nejde naozaj o nejakých potrimiskárov, prepáčte mi za tento výraz, a o nejakých špekulantov. Ale napriek tomu si myslím, že táto novela má svoj zmysel, pretože svojím spôsobom reaguje na to, čo v praxi vidíme. Tá prax je taká, aká je. A preto je aj potrebné reagovať na to, čo sa deje v správcovských spoločnostiach. Stačí si pozrieť portfólia cez mesačné správy, ktoré sú zverejnené na internete, a veľmi ľahko pochopíte, ak sa aspoň trošku vyznáte do toho, čo je, kto je, ako je, o čo tu v tomto prípade ide. To konanie istej správcovskej spoločnosti nepovažujem za príliš férové. Považujem ho za poškodzujúce svojich klientov, svojich sporiteľov. To je môj osobný názor, podložený aj tým, že keď si teda pozriete portfóliá iných spoločností, tak majú trošku iný prístup k investovaniu.
A pokiaľ ide o zvýšenie informovanosti sporiteľov, opakujem ešte raz, nemôže byť na škodu, aby sporiteľ okrem tých tzv. veľkých investícií, ktoré sa nachádzajú v portfóliu, v správcovskej spoločnosti, videl portfólio do najmenšieho šrôbika, do posledného detailu, aby videl každú jednu akciu, respektíve investíciu do podielového fondu kompletne rozobranú, aby mal jasné, kam boli použité jeho prostriedky, a aby prípadne v súlade s možnosťami, ktoré mu dáva zákon, sa rozhodol, či v takej DSS-ke, ktorá takýmto spôsobom spravuje jeho prostriedky, zostane alebo využije zákonnú možnosť a presunie sa aj so svojím majetkom do inej DSS-ky, ktorú bude považovať za lepšiu, pokiaľ ide o investovanie jeho prostriedkov na budúci dôchodok. Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, dovolím si predložiť návrh, ktorý uviedla pani predsedajúca, a dovolím si teda prečítať jeho stručné znenie.
Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 369/1999 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 660/2002 Z. z., zákona č. 174/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 454/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 216/2008 Z. z. a zákona č. 49/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Prvý bod. V § 8 odsek 2 znie: „Občan má právo ohlásiť v ohlasovni v mieste prechodného pobytu začiatok, miesto a predpokladanú dobu prechodného pobytu; ustanovenia § 4 ods. 1 až 8 sa primerane uplatnia aj v prípade uplatnenia práva občana ohlásiť prechodný pobyt s tým, že sa predkladajú doklady podľa odseku 3.“
Druhý bod. V § 8 ods. 5 sa vypúšťajú prvé dve vety.
Tretí bod. § 9 vrátane nadpisu „Pobyt občana v zahraničí“ znie: „Občan, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, má právo ohlásiť túto skutočnosť v ohlasovni v mieste trvalého pobytu alebo prechodného pobytu; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu a predpokladanú dobu pobytu.
Článok II znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.“
Toľkoto ctená snemovňa k formálnej stránke veci.
Ako sa iste všetci hádam desiati prítomní pamätáte, pri predkladaní tohto návrhu zákona som si dovolil predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý vyvolal isté, pomerne výrazné diskusie nielen v snemovni, ale potom hlavne vo verejnosti.
To, čo predkladám teraz, rieši, povedal by som, danú problematiku tak, že sa z nevymáhanej, ale perspektívne sankcionovanej povinnosti, ktorú pán prezident odmietol, stáva právo občana.
Samozrejme, môžeme sa zamyslieť nad tým, na čo je občanovi právo ohlásiť kam ide, kde tam bude, ako dlho sa bude tam zdržiavať.
Priznávam a je nakoniec známe, že som navrhoval paragraf v predchádzajúcom svojom vzťahu k tomuto zákonu a vystúpení zrušiť, nie len kvôli tomu, pretože materiál bol predložený pred tragédiou našich horolezcov pod Nanga Parbatom. Ale už predtým som sa zamyslel nad jednou vecou. Občas sa stáva, že naši pracovníci, odborníci, ale aj vedci či historici odchádzajú do krajín, ktorých teritórium síce nie je vopred v danom čase deklarované, napríklad ministerstvom zahraničných vecí, ktoré sa v tomto zmysle o občanov informáciami stará, ako také, že neodporúča tam cestovať, ale vieme, že situácia podobne ako na rozprávkovej lúke pod Nanga Parbatom sa pre našich horolezcov tragicky zmenila v priebehu okamihov. Podobne zrejme netušili desiatky a stovky pracovníkov rafinérie na južnom konci Sahary, že sa stanú terčom útoku islamistov, ktorí ich ohrozili na životoch. V čase, keď tam odchádzali poskytnúť svoje ruky a um dobrej veci, fungovaniu priemyselnej zložky ekonomiky štátu, netušili, že to bude znamenať ohrozenie ich života.
Ale viem si tiež predstaviť, že historik alebo doktorand sa odoberie niekam, kde chce štúdiom na mieste zavŕšiť svoju diplomovú prácu. Vieme, že v historicky dlhodobo pokojnej oblasti Sahary, keď odhliadneme od hraničných sporov medzi Kaddáfího režimom a Čadom v minulých dekádach, sú nádherné nástenné maľby z doby kamennej v Tasílí. Viem si predstaviť, že mladý historik, ktorý ide študovať tieto nástenné maľby na tvár miesta, by mohol mať o niečo väčší pocit istoty, ak by ohlásil svojej vlasti, ktorej pasu je držiteľom, ktorý je i na základe textu v pase, ktorý si možno niekedy prečítame, keď čakáme na letisku, je pod ochranou Slovenskej republiky. Mohlo by byť celkom rozumné, aby tento občan mal možnosť ohlásiť svojej vlasti, že odchádza do strednej Sahary a bude sa tam zdržovať 90 alebo 120 dní, aby vykonal vedeckú alebo študijnú činnosť. Stáva sa teda z pôvodne nesankcionovaného, ale v zákone trestom hroziaceho, potom už aj v súlade s ďalším § 33 eurami sankcionovateľného cez vráteného do pôvodnej podoby, teraz §, ktorý neukladá nezmyselnú povinnosť, ak ide študent na jeden semester na univerzitu do Innsbrucku alebo do Viedne alebo do Brna, ale dáva občanovi možnosť, ak má pocit, že je to potrebné svojej vlasti oznámiť, kam odchádza. Myslím si, že toto je niečo, čo vychádza hádam aj v ústrety ministrovi vnútra, aj keď si ilúzie nerobím o tom, že to snemovňa musí prijať, pretože aj keď sú tu rozumné návrhy, nie vždy je garancia, že prejdú. Teda znamená to, že § ostáva, ale z miestami nezmyselnej šikany sa stáva rozumná opcia. A tak si myslím, že by nemalo byť opäť otázkou straníckeho trička zabezpečiť toto pre mladého vedca či inžiniera, ktorý ide do rafinérie alebo do papierenského závodu, do nie rizikovej a smrtiacej, ale do teoreticky nie na úrovni Rakúska či Českej republiky bezpečnostne otáznejšej zóny, možnosť využiť svoje práva.
Dovolím si povedať, že tú verejnú diskusiu vyvolalo schválenie vládneho návrhu novely zákona, ktorá zmenila dovtedy platnú formuláciu povinnosti zo slova „ohlási“ na slová „je povinný ohlásiť“.
Rád by som povedal ako porovnanie s neďalekým susedom to, že v Českej republike je evidencia obyvateľov upravená tiež zákonom, č. 133/2000 Sb., ktorá ukladá povinnosť hlásiť zmenu trvalého pobytu. Ale povinnosť hlásiť sa na prechodný pobyt ani povinnosť hlásiť pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní tento zákon občanom Českej republiky neukladá.
Môj predkladaný návrh novely o hlásení pobytu občanov neruší nijako inštitút prechodného pobytu ani hlásenie pobytu v zahraničí. Mení však ich charakter z povinnosti občana hlásiť prechodný pobyt a pobyt v zahraničí na dobu dlhšiu ako 90 dní na právo občana. Tí občania, ktorí budú chcieť, aby úrady o nich evidovali aj takéto informácie, budú aj naďalej môcť prechodný pobyt v rámci Slovenskej republiky či v zahraničí úradom ohlásiť. A úrady budú povinné tieto informácie vo vzťahu k nim evidovať. Tí občania, ktorí nemajú záujem informovať úrady o svojom prechodnom pobyte v rámci Slovenskej republiky alebo v zahraničí, už nebudú mať povinnosť takýto pobyt ohlásiť. Neohlásením takéhoto pobytu sa už nebudú dopúšťať priestupku a nebude im za takéto konanie hroziť sankcia v podobe pokuty. Úrady budú vo vzťahu k takýmto občanom evidovať iba adresu ich trvalého pobytu.
Schválením predkladaného návrhu zákona sa obmedzí zasahovanie štátu do života občanov v prípade, keď takéto zasahovanie nie je nevyhnutné a ukladanie povinností zasahujúcich do základných práv a slobôd preto pre nich nemá vecné opodstatnenie. Zároveň sa im však rozšíri slobodné rozhodovanie občanov o vlastných životoch a zodpovednosti za ne.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty. neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, ja by som na úvod možno doplnila pána poslanca Osuského, ktorý vlastne predložil obdobný návrh novely zákona o hlásení pobytu občanov, o to, že tento náš návrh my sme podávali v čase, keď ešte pán prezident nevrátil Národnej rade spomínaný zákon, ktorý sme novelizovali prednedávnom, a napriek tomu, že teda pri hlasovaní sme, ak sa nemýlim, takmer všetci hlasovali za to, aby to slovíčko „povinnosť" alebo slovíčka „je povinný" odtiaľ vypadli, tak v skutočnosti tá povinnosť ohlasovať nezanikla, len teda nie je to tam tak natvrdo napísané, ale naďalej tá povinnosť tu je a ak občan nenahlási tento svoj odchod do zahraničia na obdobie dlhšie ako 90 dní, tak spácha priestupok a môže byť sankcionovaný. Čiže preto sme sa rozhodli aj nestiahnuť náš návrh novely zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky, kvôli tomu, že ten stav zostal nezmenený.
Tak ako už aj bolo povedané pánom poslancom Osuským, aj my sme presvedčení, že postup, kedy má občan povinnosť hlásiť uvedenú skutočnosť, považujeme za obťažovanie zo strany štátu z tých dôvodov, o ktorých on už hovoril.
Navyše, uloženie prípadnej sankcie považujeme za nespravodlivý prístup zo strany štátu v prípade, pokiaľ sa občan Slovenska s trvalým pobytom v Slovenskej republike rozhodne uplatniť svoju slobodu pohybu. Myslím si, že o tom to je. A ako príklad môžeme uvádzať už viackrát spomínané študentské pobyty v zahraničí a podobne.
Napriek tomu teda, že takýto návrh tu bol v podobe pozmeňujúceho návrhu zo strany pána poslanca Osuského a nebol schválený, myslím si, že sme sa takmer jednotne zhodli na tom, že táto povinnosť, toto ustanovenie je nezmyselné, pretože aj sám pán minister vnútra Kaliňák hovoril o tom, že ani v minulosti nikdy nebola vymáhaná táto povinnosť a tým pádom nebola ani sankcionovaná. A preto sme presvedčení, že keďže ani v minulosti sa to neuplatňovalo, tak že by to v tom zákone nemuselo ani byť.
Preto by som vás opätovne chcela požiadať o zváženie možnosti vyhodenia tohto paragrafu, ktorý hovorí o tom, že sa má ohlásiť občan, aby naozaj jeho sloboda pohybu bola zachovaná s tým, že, samozrejme, tá ohlasovňa zostane k dispozícii. Tým každý, kto bude chcieť a uzná za vhodné ohlásiť zmenu svojho dočasného pobytu, tak bude môcť urobiť bez toho, že by muselo byť teda explicitne aj zapísané toto právo v zákone.
Ale v prípade, že by ste sa priklonili skôr k návrhu pána poslanca Osuského, tak ja určite zahlasujem za návrh, pretože si myslím, že naozaj z tej povinnosti by malo byť skôr vytvorené právo a už vôbec by sa nemalo teda za takúto nejakú nezmyselnú povinnosť sankcionovať. Ďakujem, skončila som.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 569). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďalej mi dovoľte predložiť spravodajskú správu aj k druhému návrhu zákona.
Takže, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 571). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k obidvom návrhom zákonov.

Vážená pani predsedajúca, vážená snemovňa, bolo pre mňa veľmi príjemné, že som mohol niekoľko minút sedieť vedľa šarmantnej, sympatickej, inteligentnej a i ľudsky milej Janky Žitňanskej. A viem si tak predstaviť, že by sme mohli týmto spôsobom byť drobným príkladom možnej spolupráce zdanlivo rozbitej bývalej koalície.
Rád by som povedal, že nemám nijaký problém, ak by prešiel konkurenčný návrh, ktorý predkladala pani poslankyňa Žitňanská, pretože je vlastne tým mojím pôvodným návrhom a i ona v závere svojho vystúpenia povedala, že by občanovi malo ostať to právo. Môj návrh je len o to iný, že zo zákona by občan toto právo mal a nemusel by v ohlasovni naraziť na to, že sa oňho nemajú čo starať, lebo to nie je v zákone. Takže ak by ste prijali chronologicky, myslím, asi o 20 minút v podateľni skôr podaný môj návrh, bude odstránené i šikanovanie, i občanovi zo zákona umožnené, aby sa štát na základe vedomostí mohol oňho ako o svojho občana na základe jeho slobodného rozhodnutia starať.
Myslím si, že akýkoľvek koniec tohto príbehu by mohol byť dobrý pre občana a opäť sa možno márne domnievam, že si hádam nikto nemôže myslieť, ani ctené panie poslankyne za SMER, ktoré sú prítomné, síce len v počte dvoch poslancov, ale predsa, že toto je návrh, ktorý preferuje, nedajbože, opozíciu a má škodiť vládnej strane.
Myslím si, že, tak ako by to zhruba malo byť, na konci tohto návrhu pri jeho prijatí je sloboda, ale zároveň právo občanov Slovenskej republiky. Preto neviem, či nádejne, ale každopádne prosím snemovňu o podporu. Ďakujem.