21. schôdza

Pani poslankyňa Hufková.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, podľa mňa je neadekvátne prirovnávať výmenné lístky k problémom šikanovania pacientov. Zovšeobecňovanie protekcie lekárov na poslancov, uprednostňovanie vyvolených nie je na mieste z vašich úst. Každý má právo si vybrať všeobecného lekára. Ak pacient nie je s tým lekárom spokojný, nie je spokojný s jeho ošetrovaním, má dnes možnosť si vybrať lekára iného. Taktiež má možnosť sa telefonicky sa objednať na vyšetrenie u odborníka bez zaplatenia prednostného vyšetrenia. Prednostné vyšetrenie, teda ošetrenie, si zaplatí len ten, kto príde v ten deň bez objednania na vyšetrenie k špecialistovi. Povinné výmenné lístky by mali ostať. Majú aj svoje negatíva, samozrejme, uznávam. Ale to nie je dôvod na ich zrušenie.
A ešte ak by ste mi dovolili, nie je tu pani Žitňanská, chcem pani Žitňanskej len povedať, že určite nie som necitlivá k problémom pacientov.
A otcovi chlapca s epileptickým záchvatom by som povedala, že chýbajúci výmenný lístok neošetrenia jeho syna nie je uvedený výmenný lístok, ale neposkytnutie akútnej pomoci. Pýtam sa, prečo autor článku, teda otec, nepodal sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde je v kompetencii úradu zlyhanie profesionálov riešiť, a nie medializovať daný problém. Ďakujem.

Pán poslanec Uhliarik.

Ďakujem. Svetová zdravotnícka organizácia hovorí o troch cieľoch pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Cieľom lekárov by malo byť v prvom rade to, aby sa zlepšoval zdravotný stav, v druhom rade to, aby sa zvyšovala spokojnosť pacientov. A v treťom rade je to ich finančná ochrana.
Toto riešenie, myslím tým teraz na výmenné lístky, zhoršuje spokojnosť pacientov a vôbec nezlepšuje ich zdravotný stav. Preto výmenný lístok ako taký je čiastkové a zlé riešenie, o ktorom, si myslím, sme už dnes dosť dlho hovorili. A asi to všetci vnímate, naozaj, aj keď chápem poslancov vládnej koalície, asi to všetci vnímame a povieme si možno sami v duchu tak, že nie je to úplne najšťastnejšie.
A som rád, že tu dnes zaznelo, že by bolo dobré čo najrýchlejšie vyvzdelávať všeobecných lekárov, lebo nebude mať tu kto, možno to bude o dva-tri roky, tieto výmenné lístky napísať. No ale potom sa pýtam: Prečo ministerka zdravotníctva zrušila vyhlášku, ktorú som zaviedol pred rokom a pol a ktorá hovorila o tom, že všeobecný lekár môže dostať atestáciu po šiestich mesiacoch v prípade, že napríklad má atestáciu z interného lekárstva, z chirurgie a takzvané veľké atestácie? Toto bolo veľmi dobré riešenie. Využilo to tak do 1 000 lekárov, ktorí si tieto atestácie stihli urobiť, myslím, zo všeobecného lekára. A teraz v tichosti sa toto riešenie, skrátka, zrušilo od januára. A, znova, ja som to už hovoril aj minulý týždeň v rozprave, potrebuje všeobecný lekár päť rokov, to znamená, že v prípade, že máte vy nejaké deti, ktoré chcú byť niekedy všeobecnými lekármi, budú musieť tieto deti iní všeobecní lekári na dva roky zamestnať. Tu si neviem predstaviť, odkiaľ zoberie všeobecný lekár peniaze na to. A plus tri roky budú musieť tieto deti odkolečkovať v nemocnici. Čiže týka sa to tých piatich rokov. Čiže toto riešenie nijakým spôsobom nerieši, ba, naopak, zásadne zhoršuje vekový priemer všeobecných lekárov na Slovensku.

Pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Myslím si, že zavedením výmenných lístkov sme neohrozili zdravie pacientov. Ten prípad, ktorý bol tu spomenutý, tak to je podnet pre úrad, teda kontrolu nad zdravotnou starostlivosťou, pardon. A keď je to akútny a neodkladný stav, to už som hovoril, lekár je povinný to vykonať. Myslím si, že keby úrad sa tým zaoberal, tak ten lekár, ktorý to nevykonal, tak by bol postihnutý.
Naopak, ja si myslím, že tu nielen na liekoch, ale aj na výkonoch ušetríme, a to tým, že v podstate nebudeme zaťažovať tých špecialistov, ktorí sú preťažení veľakrát v tých samotných ambulanciách, pretože my ako pacienti sa rozhodneme, že práve tento máme problém. Keď nie je ten, tak prechádzam od jedného k druhému.
K tým dvadsaťkorunáčkam, ktoré tu boli. Áno, tu sa vytváral taký systém a v podstate zavádzal sa istým spôsobom poriadok, aby aj ľudia si uvedomili, že všetko čosi stojí, že nič nie je zadarmo, ani zdravotníctvo nie je zadarmo. Ani v tomto čase nie je zadarmo to zdravotníctvo a dopláca sa tam, či už za lieky. Ale takisto aj keď sú pacienti v lôžkových častiach, tak sú rôzne príplatky, kde pacienti platia. Zdravotníctvo zadarmo nemôže byť. A myslím si, že aj tá edukácia tu je, ale vo vzťahu k nám, k samotným pacientom, aby sme to nepredostierali tak národu, že zdravotníctvo je zadarmo. No nie je zadarmo. Však doň platíš z výplaty, platíš odvody, tvoj zamestnávateľ platí, samozrejme, za lieky doplácaš a sú rôzne doplatky aj na samotných oddeleniach, keď si hospitalizovaný.
Najväčším problémom v dnešnom zdravotníctve skutočnosti je to, že ten pacient je kdesi na konci. A toto je ten veľký problém. Veľakrát sú samotní tí pacienti a ich ťažké stavy v tak nedôstojných podmienkach, v nemocničných oddeleniach. A toto je veľký problém. Pacient ako keby kdesi bol len takým vedľajším „produktom“, ale aj tak reálne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne. Táto diskusia pri všetkej pestrosti názorov, ktoré v nej zazneli, bola veľmi poučná a v jednom bode aj smutná. Obnažila tú smutnú realitu všeobecných lekárov, ich veku, perspektív poskytovania tohto, hlavne vo vidieckych oblastiach veľmi dôležitého typu zdravotnej starostlivosti. Celkom čestne musím povedať, že dobrý všeobecný lekár je vlastne reálne takmer niečo ako polyhistor medicíny, lebo predsa len špecialista sa celý život zdokonaľuje v jednej špecializácii, zatiaľ čo tento by mal byť dobrý vo všetkom, ak nechce byť len acylpyriňákom a dispečerom. Všetka česť tým, ktorí to zvládli a robia to. V mojej mladosti som mal kolegu, dnes je to úspešný ortopéd, ktorého otec bol vlastne, hoci to bolo v socializme, rodinným lekárom, rodinným lekárom, ktorý sa staral od malých po veľkých vo svojom vidieckom rajóne. Takmer chodil aj k teleniu kráv, pretože bol veličinou všetkými uznávanou, každým akceptovanou a ku všetkému volanou, čo mu neuľahčovalo jeho pohodlie a život. My sme sa pred dvadsiatimi rokmi za pomoci Česko-slovensko-švajčiarskej zdravotníckej spoločnosti pokúšali zaviesť na lekárskej fakulte vzdelávanie rodinných lekárov, čo vo Švajčiarsku existuje i ako vzdelávací typ. A na prvú prednášku prišiel nikto menej ako profesor Siegenthaler. Tí, ktorí absolvovali medicínu v mojich časoch, poznajú veľkú slávnu bibliu internej "Diferenciální diagnostika" od Hegglina, švajčiarskeho autora. Siegenthaler po ňom prevzal autorstvo a editorstvo tejto vrcholnej internistickej príručky. A musím povedať so smútkom, že sa rodinné lekárstvo neetablovalo ako ctená a potrebná súčasť medicíny, ešte raz hovorím, predovšetkým vo vidieckych oblastiach, lebo to nemôžeme vidieť len z pohľadu väčších miest.

Pán poslanec Chren.

Ďakujem veľmi pekne s reakciami na faktické poznámky.
Najprv, pán poslanec Osuský, súhlasím, práve tá cesta inštitucionalizácie rodinných lekárov je podľa nášho názoru tá správna, ktorá môže riešiť celý tento problém. A v systéme, kde by takíto rodinní lekári skutočne existovali, by mohli aj výmenné lístky mať svoje opodstatnenie. Avšak zavádzať výmenné lístky predtým, než máme všeobecných lekárov dostatok s dostatočnými kompetenciami, je ako liečiť pacienta, povedzme, s herniou tým, že mu priložíme pijavicu a začneme púšťať žilou. Ešte viacej mu tak znepríjemňujeme život a škodíme.
A čo sa týka tých akútnych prípadov, pán Kuffa, aj pani Hufková, máte pravdu. Akútny prípad mal lekár ošetriť. A Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa tým zaoberal. Veď oni to hodili na sestričku, potom nakoniec. Ale veď práve vy ste hlasovali za systém, ktorý núti ohrozovať život a zdravie pacientov, pretože vy ste ich prinútili vyžadovať výmenné lístky a bez nich neošetriť pacienta. A ten lekár nevie, či ten prípad je naozaj akútny predtým, než ho nevyšetrí. A ak ho vyšetrí a zistí, že akútny nebol, poisťovňa mu to nepreplatí, lekár príde o peniaze. Vy tak priamo motivujete lekárov, aby sa báli ošetrovať kohokoľvek bez výmenného lístku a aby spochybňovali akútnosť týchto prípadov. A tým ste vytvorili systém, ktorým motivujete lekárov správať sa tak, aby ohrozovali zdravie pacientov, bodka, to sú fakty. O tom sa jednoducho diskutovať nedá.
Pani Horváthová, ten príklad, ktorý ste dali, bohužiaľ, nie je taký ojedinelý, či už s tými opečiatkovanými lístkami.
Upozornili ste aj na ďalší problém. A to sú imobilní pacienti, ktorých tým naozaj preháňame po lekároch, aby si žiadali výmenné lístky hoci. A zaťažujeme tým aj ich príbuzných, pretože tí pacienti sú imobilní.
Výmenné lístky majú jednoducho toľko negatív, že som stále presvedčený, že ich je dobré zrušiť.