21. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Kollár, 25, včítane dvojitého w, a nevygúglil som si to, tých písmen, aby ste vedeli len, ale tak ako to len, ja sa radšej spolieham na svoju hlavu ako na Google.
A teraz k samotnej veci. Viete, myslím si, že keby v tejto krajine existovala taká vec, ako je obyčajná obchodnícka poctivosť, myslím si, možnože ani táto úprava zákona by nebola potrebná. Ale funguje to tak včítane bánk a vy ste to sám povedali, že každý sa snaží mať čo najväčšiu mieru zisku a nie je to nelegálne. Áno, nie je to nelegálne, ale nemyslím si, že je to vcelku poctivé, ak niekto využije svoju schopnosť, svoj rozum na to, aby toho druhého zatlačil. Viete, pri fyzickom strete, ak jeden ovláda karate a použije ho v zápase v bitke proti druhému, tak to sa dá jednoducho poznať, odmerať a to je aj trestné. No rozum, keď zneužijete to, žiaľbohu, trestné nie je. Takže to je prvá poznámka, čiže to je jeden dôvod, ktorý si myslíme, že je potrebné, aby to bolo.
Druhá vec a tu s vami súhlasím, áno, a do toho by bolo treba vstúpiť, hlavne pri tých spotrebiteľských úveroch, reťazcoch a nebankovkách, tam je to ešte v hroznejšom stave. V tomto plne s vami súhlasíme a tam sa celkom iste zhodneme. Z druhej strany a trošku sa odvolám aj na to, čo ste povedali, áno, ročná miera úrokov 3-4 %. Slovenská republika existuje vyše niečo 20 rokov. Úver hypotekárny si vezmete a splácate ho 20-30 rokov. Ako sa menila tá miera úrokov? Vy si budete iste pamätať, že slovenská vláda na stavbu ciest v rokoch 1994 - 1998 za vlády Mečiara si nepožičiavala s mierou úrokov 5, 10 ani 15 %. Bolo to okolo 20 %. A aj úročenie v tom období sa menilo. Čiže za to dlhé veľké obdobie, pokiaľ má človek hypotéku, tá miera úroková sa môže veľmi meniť. A z toho pohľadu si myslím, že tá informácia pre tých obyčajných ľudí je veľmi dôležitá.
A posledné, čo by som rád zdôraznil, ja nie som taký optimista, že si to ľudia môžu zrátať. Viete, oni si to nezrátajú, aj keď uznávam, že niektoré slušné banky majú svoju vlastnú stránku a majú tam aj úrokovú kalkulačku. No tak musí aspoň vedieť s počítačom robiť, ale aj tak to nie je väčšina obyvateľstva, keby sa to dalo, ja by som rád urobil test. Otestoval tuná v parlamente máme 150 poslancov, ktorí sú si schopní zrátať, že pri takej a takej výške splátok ako dlho budem splácať alebo koľko úrokov zaplatím. Takže ja si myslím, že táto informácia pre obyčajných ľudí je naozaj veľmi dôležitá a že to istým spôsobom im môže pomôcť. A môžem povedať aj z praxe, že sa stretávam s ľuďmi na dedinách a na dedine žijem, že neraz si urobia pôžičku, kúpia veci, nevedia si to zrátať, však to nevyzerá zle. A nakoniec zistia, že sú to nie schopní splácať, že sú to obrovské peniaze, ktoré oni musia splatiť. Žiaľbohu, v tomto smere, hovorím to ako matematik, ale ani mnohí ľudia, ktorí majú maturitu a úroky by mali vedieť rátať, ani tí ich nevedia zrátať, takže myslím si, že táto povinnosť nie je taká, ktorá by príliš až tak zaťažila tie banky. A takisto nepokladám za vcelku poctivé 6-mesačnú fixáciu vo vzťahu k tomu klientovi. To je naozaj príliš veľké istenie sa banky vo vzťahu k obyčajnému klientovi.
Čiže k tomuto smeruje, zhodneme sa a oceňujem to, čo ste povedali, že chceme istým spôsobom chrániť toho spotrebiteľa, a uznávam, že ho nechránime dostatočne ešte stále, pretože, áno, sú tu inštitúcie, ktoré požičiavajú a oveľa horším spôsobom ešte ako banky, ale aj tento možno malý krok je pre ochranu spotrebiteľov podľa nášho presvedčenia užitočný. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Končíme všeobecnú rozpravu a chcem sa spýtať, či chce...
Pán Kollár, vy ste sa, prepáčte, neboli ste prihlásený. Takže faktická poznámka k pánovi poslancovi Froncovi. Nech sa páči.

Ja len, pán kolega Fronc, ja nemám v úmysle brániť banky. Ja som vo svojom vystúpení ani vetu nepovedal o tom, že to vyvolá nejaké administratívne náklady na strane bánk. Ono to vyvolá. Schválne som o tom nehovoril. Veď banky si to cez iné poplatky zinkasujú od toho klienta tak či tak. Ale viete v čom je, v čom je ten návrh zlý? Že v konečnom dôsledku ten klient to cez iné poplatky tej banky zaplatí tie administratívne náklady s tým spojené. Ale pridaná hodnota, informačná hodnota pre klienta bude takmer nulitná, pretože tá informácia, o ktorej vy hovoríte, bude mať hodnotu v deň jej vzniku. To znamená v ten deň, keď tá banka zapíše do úverovej zmluvy, požičal si si iks a za 240 mesačných splátok zaplatíš ypsilon. Tá informácia už o 6 mesiacov môže byť diametrálne odlišná. Nie preto, že banka dobehla klienta, pretože sa na trhu zmenili úrokové sadzby. Čiže informačná hodnota tejto informácie môže byť už o šesť mesiacov nulitná. Preto ja tvrdím, že keď koľko ste to narátali, 28, tých písmen? Dvadsaťpäť. Tak to je ešte horšie, ako som si myslel, lebo už sme pri devine, pri tom íčku. A keď tak pôjdeme ďalej a budeme prikladať ďalšie a ďalšie obligatórne náležitosti zmluvy o hypotekárnom úvere, vôbec neplatí kauzalita, že priamoúmerne bude rásť miera ochrany spotrebiteľa. A viete, kde je najväčšie riziko toho úverového dlžníka, hypotekárneho dlžníka? No, v tom, že môže v týchto turbulentných krízových časoch hlavne stratiť prácu. K čomu potom bude ten údaj? On jednoducho prestane byť schopný splácať ten úver. A to je jedno, či v paragrafe takom-onakom, v článku 29 úverovej zmluvy mu tá banka niečo oznámi alebo neoznámi. To bremeno je už jeho. Už tu nehnuteľnosť, byť alebo rodinný dom založil v prospech banky. Banka je hypotekárny, teda je teda veriteľom proste, smola.

Nech sa páči s reakciou na faktickú poznámku, pán poslanec Fronc.

Áno, ďakujem. No máte pravdu v tej prvej časti úplne. Banky si to tak či tak zinkasujú cez iné poplatky. Ja s tým súhlasím. Ale to je presne o tom, že keby existovala naozaj normálna obchodnícka poctivosť v tejto krajine, tak sa to takto nedeje. To je prvá poznámka. A druhá. No, nemyslím si, že tá informácia je tak rýchlo nulitná, pokiaľ je fixácia a poznám takých veľa prípadov, kde tá fixácia je päť rokov, tak minimálne päť rokov tá informácia by mala byť dobrá.

Ďakujem. Teraz uzatváram všeobecnú rozpravu a dávam slovo, dávam záverečné slovo pánovi predkladateľovi. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Chcel by som poďakovať za korektnú a zaujímavú diskusiu. Pre nás ako pre predkladateľov bolo cieľom zvýšiť informovanosť a aj túto informáciu, aby pri uzatváraní zmluvy klient mal, akú sumu si požičiava a akú sumu v absolútnej hodnote bude musieť vrátiť, a na základe tej, aby sa mohol rozhodnúť.
Ja pripúšťam a môžme o tom diskutovať, že veď si to môže z iných údajov vypočítať a tak zatiaľ naša skúsenosť bola taká, že mnohí si to, žiaľ, vypočítať nevedia, preto navrhujeme, aby to bolo explicitne uvedené, aby to bolo súčasťou zmluvy už pri uzatváraní hypotekárnych úverov.
Ale chcel by som poďakovať a poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. K rozprave chce zaujať stanovisko aj pán spravodajca.
Nech sa páči, pán podpredseda.

Skôr tak áno, trošku politicky a k rozprave. Tá rezerva písmen je, Jozef, je ešte nejaká. Ale ja si nemyslím, že to je teraz o vyčerpávaní možností v zákonoch, aby sme čím viac povinností, skôr o myšlienke, ktorá by mala potvrdiť takú dobrú prax niekedy viac nepísanú než písanú: náš zákazník - náš pán. A keď zákon neprejde, lebo o tom budú rozhodovať kolegovia naľavo a je ich tu riedko, rozhodnete, tak potom má význam naozaj taký morálny alebo spoločenský apel bankám, zaveďte dobrú prax. Nikto vás do toho neprinúti zákonom, ak to kolegovia neodhlasujú, ale banky ponúkli klientom, už či majú základnú, strednú alebo vysokú školu, čitateľnú odpoveď, keď uzatvárajú takéto zmluvy, aby to bolo ústretové voči klientovi. To sa dá. Seriózne banky to môžu robiť aj bez zákona. Skúsime, uvidíme, čo SMER. Ďakujem pekne za slovo.

Nech sa páči. Prerušujem zároveň rokovanie o tomto bode programu. Zároveň ukončíme rokovanie dnešného dňa 21. schôdze.
Pripomínam len, že zajtra budú nasledovať, bude nasledovať 5 správ, ktoré boli plánované v programe. Takže body 70 až 74 budú prerokované zajtra od 9.00 hodiny.
Ďakujem pekne. Prajem pekný večer všetkým.

(Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)