23. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.9.2013 o 15:58 hod.
Ing.
Pavol Zajac
Videokanál poslanca
Vážený pán kolega Kaník, v úvode svojho vystúpenia ste poukázali na povinnosť odpracovať 32 hodín pre ľudí, ktorí budú chcieť aktivačný príspevok, a na to, že túto povinnosť zamestnávať týchto ľudí budú mať obce a mestá, ktoré túto povinnosť majú vlastne aj dneska, obce a mestá. Áno, starostovia, niekde sa nájde ideálne toľko ľudí, koľkých starosta je schopný efektívne použiť, niekde, skôr na západnom Slovensku starostovia ani nemajú koho zamestnať, a na východnom Slovensku je tých ľudí stovky, niekde aj tisíce, starostovia nemajú šancu ich toľkých zamestnať a už vôbec nie efektívne.
Preto potrebujeme nájsť možnosti zamestnať sa pre týchto ľudí aj niekde inde, nielen na obci a v meste. Preto som s kolegom Hudackým predložil návrh zákona, kde sme rozširovali aktivačné práce aj pre štátne podniky, tie štátne podniky, ktoré riadia dneska jednotliví ministri. Pri našich riekach, lesoch, povodiach, odvodňovacích kanáloch je tej práce dostatok a nadmieru. Preto sme to navrhli, aby títo ľudia mali šancu tam tieto sociálne dávky, aktivačný príspevok odpracovať. Ale strana SMER, poslanci za stranu SMER to odmietli. Dokonca jeden poslanec, kolega za SMER sa postavil a povedal, že prečo len štátne podniky by mali mať možnosť zamestnávať aktivačných pracovníkov? Prečo nie aj súkromné urbariáty? Ja hovorím, perspektívne asi budeme musieť aj k tomu pristúpiť, ale prvým krokom bolo dať možnosť zamestnať, aktivovať sa aj v štátnych podnikoch, ktoré ovládajú jednotliví ministri, a na príkaz premiéra tam môžu zajtra zamestnať päťtisíc ľudí.
Autorizovaný
Vystúpenia
15:28
Mnohokrát som sa touto témou zaoberal, už sú to roky, kedy som ako minister túto situáciu riešil a naozaj aj veľmi zásadným spôsobom pretvoril, aby systém fungoval, aby pracovať bolo výhodnejšie ako poberať sociálne dávky. Odvtedy uplynulo mnoho času, kedy sa ten systém opäť zmenil a postupne sa opäť obracal na hlavu. Dnes stojí na hlave, nie na nohách, pretože je notoricky známou pravdou, že príjem zo sociálnych dávok je veľmi blízky, keď napočítame všetky možné dávky, príplatky a príspevky, veľmi blízky je sume, ktorú je možné získať, keď jeden z členov rodiny začne pracovať. V niektorých prípadoch je dokonca vyšší. A to nie je normálne. To nie je dobré. To je naozaj situácia, ktorú môžme charakterizovať, že systém je postavený na hlavu, pretože v normálnej spoločnosti od veky vekov platilo a platiť musí, že obživa sa má zabezpečovať poctivou prácou a že spoločnosť sa dohodla na tom, že tí, ktorí napriek svojej enormnej snahe alebo v prípade, že im to neumožňuje zdravotný stav, tak dostanú pomoc od tejto spoločnosti, aby netrpeli krajnou núdzou. Ale čo je úplne logické a na to naozaj stačí len štipka racionálneho uvažovania, táto pomoc v hmotnej núdzi nemôže byť rovná príjmu z práce, pretože akonáhle nastavíte systém tak, že poskytnete toľko prostriedkov, koľko je možné si zabezpečiť prácou, tak každá alebo väčšina ľudských bytostí, pretože ľudia sú racionálne tvory a rozmýšľajú racionálne, uprednostní systém života, kedy dostáva niečo bez toho, aby musel vynaložiť namáhavú činnosť, ktorou práca častokrát je, a jednoducho čaká na túto dávku.
Toto nie je normálne, nie je racionálne, deformuje to celý systém, deformuje to správanie spoločnosti, veľkých skupín, jej obyvateľov, generuje chudobu, vytvára motívy na to, aby chudoba rástla, ako čo do počtu, tak aj čo do zvyku žiť takýmto spôsobom života. A spoločnosť by mala všetko urobiť pre to, aby sme z tohto systému odišli, aby sme prestali podporovať takýto spôsob, pretože takýto spôsob je rakovinou spoločnosti, ktorá ju postupne prerastie a nakoniec zahubí, pretože nebude ani financovateľná a sprievodné negatívne javy, ktoré sa spájajú s takýmto spôsobom života, prerastú únosnú mieru a nebudú zvládnuteľné.
Už dnes sa v mnohých častiach regiónov Slovenska, v mnohých mestách, dedinách, obciach s tým občania potýkajú a trpia týmito javmi. Stačí do tých regiónoch ísť. Ja teraz naozaj veľmi intenzívne chodím po banskobystrickom kraji a keďže pochádzam z tohto kraja, pochádzam z jeho južných častí, pochádzam z okresu Rimavská Sobota, tak aj vidím a vnímam zmeny, ktoré nastali za posledných 20 - 25 rokov, práve v tejto časti územia, v okresoch Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Revúca. A sú to zmeny negatívne. Zmeny, ktoré znamenajú, že obyvateľstvo, pokiaľ môže, odchádza z týchto regiónov, sťahuje sa niekam inam. Mladí ľudia, ktorí získajú vzdelanie, sa nevracajú do týchto končín, a zostáva tu len obyvateľstvo, ktoré už nemá kam odísť, respektíve je naučené žiť práve takým spôsobom života, ktorý som tu popísal.
Ja hovorím o tomto a navrhujem zmeny naozaj mnoho rokov. A odvtedy, ako sú pri vláde rôzne typy vlád Roberta Fica, sú moje snahy neúspešné. Napriek tomu to, že sa tu ocitol na pôde tohto parlamentu tento návrh zákona z dielne pána ministra Richtera, dokazuje, že to, čo tvrdím, je pravda, pretože tento návrh zákona sa pokúša riešiť tento problém. Tento návrh zákona tým, čo prináša, potvrdzuje, že všetko to, čo som povedal, je pravda a že tieto negatíva naozaj prerastajú cez únosnú mieru.
Problémom je, že, ako sa často stáva, riešenia, ktorými chce reagovať na túto situáciu, sú sčasti formálne, formalistické, sčasti typu, že vyzerajú na prvý pohľad veľmi razantne a odvážne, ale keď si pozrieme na ich možnosti realizácie a na skutočnú realitu života, ako vysvetlím za malú chvíľu, tak sa ukáže, že nikam nepovedú, že vlastne žiadna zmena nenastane, a okrem toho, že sa niečo má tváriť, že sa niečo mení, nič iné, skutočná realita za tým nebude. Bude to niečo ako divadelná kulisa, ako Potemkinovská dedina, ktorá bude krásne vyzerať, alebo krásne, nebude to vyzerať krásne, bude to vyzerať veľmi razantne a veľmi odvážne, ale bude to len pomaľovaný papier, za ktorým nič konkrétne nie je.
Upozorním na asi tri takéto oblasti. Jednou z týchto vecí, ktoré tento nový zákon prináša, je povinnosť odpracovať si určitý počet hodín v rámci malých obecných služieb alebo aktivačných prác, aby človek získal nárok na sociálnu dávku v plnom rozsahu. Hm, jak to vyzerá veľmi, veľmi rázne a racionálne. Veď to je presne to, čo ja hovorím, že ľudia majú prácou vyvažovať to, čo dostávajú od spoločnosti. Potiaľ by to bolo úplne perfektné. Ale pozrime sa na tú realitu, ako to bude fungovať. Máme tu skoro 400 tisíc ľudí, ktorí sú poberateľmi sociálnych dávok, a týchto 400 tisíc ľudí podľa predstavy tvorcov tohto zákona má odpracovať 32 hodín týždenne, aby získali nárok na sociálnu dávku. A tých 32 hodín týždenne (Hlasy z pléna.), mesačne, pardon, 32 hodín mesačne, a tých 32 hodín mesačne, samozrejme majú podmienky na to vytvoriť obce a mestá. Je to absolútna ilúzia, že obce a mestá môžu pre každého jedného z tých 400 tisícov, zhruba, vytvoriť takéto pracovné príležitosti. Na tom sa všetci zhodneme. Určite to potvrdí aj pán minister, aj ktokoľvek ďalší, lebo nikdy nebolo, aj v tom najväčšom rozmachu aktivačných prác, ktoré fungovali počas môjho pôsobenia, tak v nich bolo zapojených niečo vyše 120 tisíc ľudí, nikdy nie 400 tisíc ľudí. Takže takáto situácia nenastane.
Navyše nedá sa nariadiť, nariadiť obciam a mestám, že musíte tieto aktivačné práce robiť. Vždy treba počítať, že sú to samosprávy, a niekde sa budú robiť viac, niekde menej, niekde vôbec, takže je to veľmi diferencované obec ku obci. A nastáva nám potom samozrejme rôzna situácia. Niekde sa robiť budú, v susednej obci sa robiť nebudú. V jednej obci tí ľudia teda budú fungovať podľa predstáv tohto zákona, že odpracujú tých 32 hodín mesačne, ale vo vedľajšej obci neodpracujú ani hodinu, ale napriek tomu tie dávky dostanú v rovnakej výške. Pretože keď im nebudú ponúknuté tieto pracovné, nazvime to teda v úvodzovkách, pracovné miesta, tak im nikto nemôže siahnuť na dávku. Až ste si to ešte neuvedomili, tak takto to je a pán minister to určite potvrdí. Takže čo? Máme tu Potemkinovskú dedinu. Tvárime sa, že je potrebné odpracovať 32 hodín, ale v reáli nie je potrebné urobiť nič. Všetko ide po starom, resp. tam, kde bude poctivejší starosta, primátor, tak, tak bude vykonávať. A za chviľu sa mu to vráti od jeho obyvateľov. A keďže aj on je závislý, alebo významne ovplyvnený tým, že aj to sú voličské hlasy, a dostane sa pod atak, že v susednej dedine nerobia nič a dostávajú také isté peniaze ako my, čo musíme robiť, lebo ty nás k tomu nútiš, tak ako, kde je tu spravodlivosť? A ty si zlý! Tak nakoniec ako tí, ktorí sa snažia, z toho vycúvajú, pravdepodobne, lebo si povedia: no čo si ja budem páliť prsty, čo si ja budem robiť problémy, keď vlastne to nemá pre mňa žiaden pozitívny význam?
To som vám chcel premietnuť do reality, že čo tie, keď sa od zeleného stola niečo robí a nedomyslia sa súvislosti, tak takto to dopadá. A pritom to, čo je cieľom tohoto návrhu, a to, aby bol tlak na ľudí, ktorí dostávajú sociálne dávky a samozrejme aj aktivačný príspevok, tak na to stačí jedno jediné: vrátiť sa na začiatok, tam, kde, ako to fungovalo, keď som to zavádzal. A to pravidlo bolo jednoduché: počítať s tým, že tí starostovia sú rôzni, že tie podmienky sú rôzne. Niekde je tých aktivačných prác menej, niekde viac a naozaj to významne závisí od schopnosti a od organizačných daností daného obecného úradu alebo konkrétneho starostu. A ľudí jednoducho si nevyčarujeme takých, aby sme ich mali ideálnych. Tak stačilo zaviesť, že keď ten starosta, vďakabohu, je taký, že dokáže veľmi mnoho ľudí zapojiť do týchto prác, tak tí ľudia sú povinní na tieto práce nastúpiť. A keď nenastúpia, keď odmietnu nastúpiť napriek tomu, že sú vyzvaní, aby nastúpili, vtedy tá sankcia môže nastúpiť a má nastúpiť. A vtedy je to čisté, transparentné, jasné. A netvárime sa na niečo, čo sa nedá uskutočniť, ale zavádzame niečo, čo je regulárne, funkčné a jednoducho môže fungovať. Takže to je prvý taký bod, ktorý som chcel len objasniť, ako bude fungovať. A som zvedavý, čo sa s tým ešte stane v druhom čítaní, lebo však sme len v prvom čítaní.
Druhý taký zaujímavý moment a ešte lepšie znejúci pre širokú verejnosť, pokiaľ nevidí pod, za záves alebo pod pokrievku celého toho, je, že sa zavádza pravidlo, že ak poberateľ sociálnych dávok spácha priestupok, tak sa mu tento, pokuta za tento priestupok strhne zo sociálnej dávky. Skvelé! Konečne skoncujeme s priestupkovou imunitou, po čom volám z tohto miesta už neviem koľkýkrát a rozprávam stále, a naozaj je to problém, ktorý treba riešiť. Ale to vaše riešenie je reálne? Je uskutočniteľné? Je v súlade dokonca aj s ďalšími právnymi nadradenými predpismi? Nuž, pokiaľ sa pozeráme na jedinca, ktorý poberá dávku v hmotnej núdzi ako jednotlivec vo výške 60 euro, tak áno, dá sa to zabezpečiť, pretože je to konkrétny jedinec. Ale akonáhle je to skupina osôb, je to rodina rôzne početná, už je to skupina osôb. Jeden z tejto skupiny osôb spácha priestupok. Ale oni nepoberajú na jednotlivca, na každého jedného človeka dávku v hmotnej núdzi, oni poberajú jednu dávku v hmotnej núdzi. A komu ju, z ktorej dávky zoberiete? Ja si myslím, že tu veľmi okamžite narazíte na ústavný problém, to vás na to upozorňujem. Aj keď ja som ten prvý, ktorý požaduje a vie, že je nevyhnutné skončiť s priestupkovou imunitou. Ale toto je slepá ulička, do ktorej ste sa vy dali. To vám hovorím úplne na rovinu.
Preto aj na tejto schôdzi sa znova ocitne notoricky známy môj návrh zákona, ktorý zavádza opäť jednoduché transparentné pravidlo. Spravil si priestupok, nemáš na pokutu, odpracovať! Jednoduché ako facka. A je to vybavené. Nedostávame sa do rozporu s ničím a je to vec, ktorá funguje. Až by aj na ixtýkrát niekto z poslancov SMER-u chcel hovoriť, že ústava zakazuje nútené práce, tak znova zopakujem, že treba si ju poriadne pozrieť, a je tam výnimka priamo v ústave, ktorá hovorí, netýka sa to malých obecných prác. A môj návrh zákona presne odkazuje na malé obecné práce. Takže nič takéto ako rozpor s ústavou v tomto návrhu neexistuje.
Ale znova zopakujem, napriek tomu, že schvaľujem váš úmysel, ktorý len potvrdzuje, že mám pravdu a vždy som ju mal, keď som narážal, upozorňoval a kritizoval tie, túto oblasť, ale upozorňujem, že vaše riešenie nie je správne a nebude, hlavne nebude usku-točni-teľné. To je najväčší problém, že nič z neho nebude. Bude to buchnutie po vode. A výsledkom už dnes, ako keby som videl pána premiéra, ako sa postaví s odhodlaným a dôveryhodným výrazom pred kamery a povie: ´My sme to chceli riešiť, ale Ústavný súd nám to zakázal, vidíte, nedá sa.´ Tak ako vám zarazil zmenu v oblasti rodičovských príspevkov, ktorá ako z logiky veci by som ja proti nej nič nemal, ale dotklo by sa to voličov, takže nič nebude, všetko bude po starom. Takže to je ďalšia oblasť, ktorá stojí na vode a ktorá si myslím, že nikam nepovedie.
To, čo tomuto zákonu chýba, to je taký tretí okruh, na ktorý by som chcel upozorniť, a tak ako predostielam ho dopredu, pretože za nie dlho sa tu postavím a budem obhajovať a predstavím svoj návrh novely zákona o hmotnej núdzi, je, že okrem toho, že musíme napraviť to, čo je pokrivené a deformované, a ani nebudem hovoriť, kto to spôsobil, všetci dobre viete, ale je už treba zareagovať na situáciu a nejakým spôsobom aj nastaviť nejaký motivačný mechanizmus. Aby ľudia, ktorí sa rozhodnú pracovať, alebo rodiny, kde sa rozhodnú živiť sa prácou, kde teda aspoň jeden človek začne pracovať, to naozaj reálne pocítili na svojich príjmoch.
Tento návrh zákona na to reaguje tým, že zavádza osobitný príspevok, neviem, či som sa správne terminologicky vyjadril, ale de facto tú istú sumu, ako je aktivačný príspevok, priznáva aj tým, ktorí si nájdu prácu, a na pol roka ho bude vyplácať. Áno, chvályhodné, ako opäť úmysel, ktorý ide tým istým smerom, ako ja navrhujem, ale hneď poukážem na jeho úskalia.
To prvé najhlavnejšie úskalie je, že je to príspevok, ktorý bude trvať pol roka, a potom schlus, koniec. Takže po uplynutí pol roka sa človek zrazu dostane do situácie, že o 60 eur klesne jeho príjem zo dňa na deň. Čo to bude vyvolávať u týchto ľudí? Snahu o špekuláciu, o istú, cyklický spôsob fungovania, že tí ľudia, keď teda tú prácu prijmú, ja viem, že tu sa tak počíta, že už si zvyknú pracovať, získajú pracovné návyky, tak v tej práci sa asi udržia. No ale ako som povedal, človek je tvor racionálne uvažujúci aj v tých naozaj najjednoduchších činnostiach, peniazom rozumie každý. A keď ako zrazu bude mať o 60 euro menej a zo sociálnych dávok získava zhruba to isté, pretože tak to je, až neveríte, ukážem vám tabuľky, tak jednoducho z tej práce odíde. Takže na po roka niekoho možno dostaneme do zamestnania a po pol roku šup naspäť na sociálny úrad. A pokiaľ tam nebude nejaký interval, ktorý bude brániť tomu, aby znova využil takéto, takýto motivačný príspevok, tak, tak po nejakom čase sa znova zapojí do zamestnania, alebo si počká, kým ten interval uplynie, a znova ho využije. A máme tu takú kampaňovitú, kampaňovitý spôsob vstupovania a vypadávania zo zamestnávania. To je jeden, jeden problém.
Druhý je, že priznáva sa aktivačný príspevok aj ľuďom... No a ešte, aby som nezabudol, je tu hneď jedna veľká nespravodlivosť, až som niečo, až som to správne pochopil. To sa bude vzťahovať na ľudí, ktorí dnes sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a sú nezamestnaní a zamestnajú sa za rovnakých podmienok a za rovnakú mzdu ako nejaký kolega, ktorý ale tú prácu má a stále pracuje, pretože, pretože pracuje proste, tak ten, ktorý sa zamestná, zrazu získa tento aktivačný príspevok. Ale ten, ktorý pracoval, ho nemá a bude bez neho. Takže dôjde tam k nerovnováhe, niekto ho mať bude, ten, kto si prácu nájde, ale ten, kto nebol poberateľom sociálnej dávky, lebo prácu mal, ten ho nezíska, pretože nebol poberateľom sociálnej dávky. Myslím si, že omnoho lepšie riešenie je to, ktoré navrhujem a ktoré môj návrh zákona obsahuje, je, že už dnes máme zakotvený princíp v zákone, ktorý som ja zaviedol, že 25 percent z príjmu sa nezapočítava do príjmu na účely nároku na získanie sociálnej dávky.
Toto bolo nastavené vyvážene a funkčne v čase, keď to bolo zavádzané, ale vtedy neexistovali ešte mnohé ďalšie doplňujúce príplatky, príspevky, ktoré vznikli neskôr, neexistovala transformácia istých typov príspevkov, ako je napríklad príspevok za školskú dochádzku do súčasnej podoby, ktoré ten systém zdeformovali, a tento 25-percentný, toto 25-percentné započítavanie prestalo mať zmysel, prestalo mať účinok. Pretože akonáhle niekto zarába čo len minimálnu mzdu a aj keď sa mu nezapočíta tých 25 percent, žiaden nárok na sociálnu dávku nemá. Takže akákoľvek rodina, kde jeden z jej členov začne pracovať za minimálnu mzdu, nemá dnes nárok na sociálnu dávku. Nemá zmysel žiaden, že sa mu 25 percent z príjmu nezapočítava. Keby sa aj započítaval, je to, je na tom úplne rovnako. Takže... Ale nebolo to tak na začiatku. Takže to riešenie je, ktoré by nevytváralo žiadne zuby, nevytváralo by žiadne po pol roku zmeny, prudké, v príjmoch v domácnosti, je, že zvýšime tú čiastku, ktorá je nezapočítateľnou položkou. Ja navrhujem, aby sa zvýšila na 40 percent. A zároveň navrhujem, aby sa takisto 40 percent z rodičovského príspevku pri rodinách, a to zdôrazňujem, kde aspoň jeden z jej členov pracuje, tak isto nezapočítavali do príjmu, čím sa vytvorí systém, že aj v prípade, že sa niekto zamestná za minimálnu mzdu, tak ešte dostane cez sociálnu dávku priplatené a jeho príjem, jeho čistý príjem sa zvýši oproti tomu, ktorý len poberá sociálne dávky. A tým tú motiváciu dosiahneme. A paradoxne - ale budem o tom viacej hovoriť pri predkladaní vlastného návrhu zákona, takže teraz ako už to len skrátim - to neznamená ani nejaký dramatický rast príjmov, výdavkov, pardon, výdavkov štátu, pretože dnes ten štát vydáva na jedinca, ktorý nepracuje, omnoho viac ako by vydával na toho človeka alebo tú rodinu, keby začali pracovať. Napriek tomu, že jeho príjem, v súčte príjem, ktorý si zarobil, a ešte príspevok od štátu cez sociálnu dávku by zvýšil príjem aj tejto samotnej rodiny. Nie je to perpetuum mobile, ako by mohol niekto vyčítať. Je to úplne racionálne a ja vám to pri tom predstavovaní svojho návrhu zákona dopodrobna sa budem snažiť vysvetliť. Máme to prepočítané v tabuľkách na všetky možné typy rodín, od malých rodín s dvoma deťmi až po veľké rodiny, a naozaj je to vec, ktorá by systémovo pomohla, ten systém by urobila prehľadným a čitateľným, nemuseli by tam byť nejaké také násilné alebo menej funkčné veci, ktoré v konečnom dôsledku ani nemusia sa ukázať ako uskutočniteľné, ako som poukázal predtým.
Takže v rámci prvého čítania len také všeobecné poukázanie na slabiny a nedostatky tohto návrhu zákona. Ja chcem skončiť pozitívne a poviem, že veľmi oceňujem, že ste uznali, že tu žijeme a že si pestujeme obrovský sociálny problém, ktorý tu reálne existuje a ktorý je vytvorený sociálnym systémom, ktorý nám nepadol z neba, ani nám ho žiadni okupanti nevnútili, ale ktorý sme sami, poslanci v Národnej rade schválili a ktorý vyslovene nivočí sociálny systém, situáciu túto tejto krajiny a vytvára patologické správanie až veľkej skupiny obyvateľstva. Že je len na nás zasa, aby sme to napravili. A ja vás prosím, robme to racionálne, robme to tak, aby to fungovalo, aby to nemalo kampaňovitý nejaký efekt, ale aby naozaj to fungovalo ako dobre nastavený stroj, ktorý prináša efekty, a potom sa tá situácia zmení. Potom nebude platiť to, čo ja počúvam skoro denne na rôznych stretnutiach, že aj tak sa s tým nedá nič robiť, aj tak je to naveky zabité. Nie je, len sa nesmieme báť urobiť normálnu racionálnu zmenu, ktorej každý, keď sa s ním bavíme jednotlive, jej rozumie. Lebo dva a dva vždy budú štyri. Ale len sa toho nesmieme báť a stále musíme sa držať toho, že naozaj dva a dva musia byť štyri, nie päť, nie šesť, ani nie tri. A potom to bude fungovať.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Tento zákon, ktorým sa tu začíname zaoberať, je zákon, ktorý má veľmi veľkú dôležitosť nielen na oblasť samotnú, na ktorú je zacielený, to znamená zabezpečovanie sociálnych dávok a pomoci v hmotnej núdzi, ale aj tým, ako vplýva na správanie sa týchto skupín, ktoré sú veľmi rozsiahle a, žiaľbohu, v posledných rokoch ich počet rastie. Má vplyv na motivácie ľudí, napr. akým spôsobom si majú zabezpečovať svoje príjmy, či je pre nich dostatočne atraktívne uchádzať sa o prácu v nízko kvalifikovaných oblastiach, pretože väčšina z týchto ľudí nemá kvalifikáciu a iné typy prác sú pre nich nedosiahnuteľné, alebo je pre nich rozumnejšie, výhodnejšie, atraktívnejšie, racionálnejšie len prijímať pomoc cez hmotnú dávku a tak si zabezpečovať príjmy a upraviť svoje správanie takým spôsobom, aby tých príjmov bolo, samozrejme, čo najviac. Takže hmotná núdza a všetky možné sprievodné nadväzujúce dávky reagujú na určitú konkrétnu situáciu rodiny z hľadiska jej počtu a ďalších záležitostí.
Mnohokrát som sa touto témou zaoberal, už sú to roky, kedy som ako minister túto situáciu riešil a naozaj aj veľmi zásadným spôsobom pretvoril, aby systém fungoval, aby pracovať bolo výhodnejšie ako poberať sociálne dávky. Odvtedy uplynulo mnoho času, kedy sa ten systém opäť zmenil a postupne sa opäť obracal na hlavu. Dnes stojí na hlave, nie na nohách, pretože je notoricky známou pravdou, že príjem zo sociálnych dávok je veľmi blízky, keď napočítame všetky možné dávky, príplatky a príspevky, veľmi blízky je sume, ktorú je možné získať, keď jeden z členov rodiny začne pracovať. V niektorých prípadoch je dokonca vyšší. A to nie je normálne. To nie je dobré. To je naozaj situácia, ktorú môžme charakterizovať, že systém je postavený na hlavu, pretože v normálnej spoločnosti od veky vekov platilo a platiť musí, že obživa sa má zabezpečovať poctivou prácou a že spoločnosť sa dohodla na tom, že tí, ktorí napriek svojej enormnej snahe alebo v prípade, že im to neumožňuje zdravotný stav, tak dostanú pomoc od tejto spoločnosti, aby netrpeli krajnou núdzou. Ale čo je úplne logické a na to naozaj stačí len štipka racionálneho uvažovania, táto pomoc v hmotnej núdzi nemôže byť rovná príjmu z práce, pretože akonáhle nastavíte systém tak, že poskytnete toľko prostriedkov, koľko je možné si zabezpečiť prácou, tak každá alebo väčšina ľudských bytostí, pretože ľudia sú racionálne tvory a rozmýšľajú racionálne, uprednostní systém života, kedy dostáva niečo bez toho, aby musel vynaložiť namáhavú činnosť, ktorou práca častokrát je, a jednoducho čaká na túto dávku.
Toto nie je normálne, nie je racionálne, deformuje to celý systém, deformuje to správanie spoločnosti, veľkých skupín, jej obyvateľov, generuje chudobu, vytvára motívy na to, aby chudoba rástla, ako čo do počtu, tak aj čo do zvyku žiť takýmto spôsobom života. A spoločnosť by mala všetko urobiť pre to, aby sme z tohto systému odišli, aby sme prestali podporovať takýto spôsob, pretože takýto spôsob je rakovinou spoločnosti, ktorá ju postupne prerastie a nakoniec zahubí, pretože nebude ani financovateľná a sprievodné negatívne javy, ktoré sa spájajú s takýmto spôsobom života, prerastú únosnú mieru a nebudú zvládnuteľné.
Už dnes sa v mnohých častiach regiónov Slovenska, v mnohých mestách, dedinách, obciach s tým občania potýkajú a trpia týmito javmi. Stačí do tých regiónoch ísť. Ja teraz naozaj veľmi intenzívne chodím po banskobystrickom kraji a keďže pochádzam z tohto kraja, pochádzam z jeho južných častí, pochádzam z okresu Rimavská Sobota, tak aj vidím a vnímam zmeny, ktoré nastali za posledných 20 - 25 rokov, práve v tejto časti územia, v okresoch Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Revúca. A sú to zmeny negatívne. Zmeny, ktoré znamenajú, že obyvateľstvo, pokiaľ môže, odchádza z týchto regiónov, sťahuje sa niekam inam. Mladí ľudia, ktorí získajú vzdelanie, sa nevracajú do týchto končín, a zostáva tu len obyvateľstvo, ktoré už nemá kam odísť, respektíve je naučené žiť práve takým spôsobom života, ktorý som tu popísal.
Ja hovorím o tomto a navrhujem zmeny naozaj mnoho rokov. A odvtedy, ako sú pri vláde rôzne typy vlád Roberta Fica, sú moje snahy neúspešné. Napriek tomu to, že sa tu ocitol na pôde tohto parlamentu tento návrh zákona z dielne pána ministra Richtera, dokazuje, že to, čo tvrdím, je pravda, pretože tento návrh zákona sa pokúša riešiť tento problém. Tento návrh zákona tým, čo prináša, potvrdzuje, že všetko to, čo som povedal, je pravda a že tieto negatíva naozaj prerastajú cez únosnú mieru.
Problémom je, že, ako sa často stáva, riešenia, ktorými chce reagovať na túto situáciu, sú sčasti formálne, formalistické, sčasti typu, že vyzerajú na prvý pohľad veľmi razantne a odvážne, ale keď si pozrieme na ich možnosti realizácie a na skutočnú realitu života, ako vysvetlím za malú chvíľu, tak sa ukáže, že nikam nepovedú, že vlastne žiadna zmena nenastane, a okrem toho, že sa niečo má tváriť, že sa niečo mení, nič iné, skutočná realita za tým nebude. Bude to niečo ako divadelná kulisa, ako Potemkinovská dedina, ktorá bude krásne vyzerať, alebo krásne, nebude to vyzerať krásne, bude to vyzerať veľmi razantne a veľmi odvážne, ale bude to len pomaľovaný papier, za ktorým nič konkrétne nie je.
Upozorním na asi tri takéto oblasti. Jednou z týchto vecí, ktoré tento nový zákon prináša, je povinnosť odpracovať si určitý počet hodín v rámci malých obecných služieb alebo aktivačných prác, aby človek získal nárok na sociálnu dávku v plnom rozsahu. Hm, jak to vyzerá veľmi, veľmi rázne a racionálne. Veď to je presne to, čo ja hovorím, že ľudia majú prácou vyvažovať to, čo dostávajú od spoločnosti. Potiaľ by to bolo úplne perfektné. Ale pozrime sa na tú realitu, ako to bude fungovať. Máme tu skoro 400 tisíc ľudí, ktorí sú poberateľmi sociálnych dávok, a týchto 400 tisíc ľudí podľa predstavy tvorcov tohto zákona má odpracovať 32 hodín týždenne, aby získali nárok na sociálnu dávku. A tých 32 hodín týždenne (Hlasy z pléna.), mesačne, pardon, 32 hodín mesačne, a tých 32 hodín mesačne, samozrejme majú podmienky na to vytvoriť obce a mestá. Je to absolútna ilúzia, že obce a mestá môžu pre každého jedného z tých 400 tisícov, zhruba, vytvoriť takéto pracovné príležitosti. Na tom sa všetci zhodneme. Určite to potvrdí aj pán minister, aj ktokoľvek ďalší, lebo nikdy nebolo, aj v tom najväčšom rozmachu aktivačných prác, ktoré fungovali počas môjho pôsobenia, tak v nich bolo zapojených niečo vyše 120 tisíc ľudí, nikdy nie 400 tisíc ľudí. Takže takáto situácia nenastane.
Navyše nedá sa nariadiť, nariadiť obciam a mestám, že musíte tieto aktivačné práce robiť. Vždy treba počítať, že sú to samosprávy, a niekde sa budú robiť viac, niekde menej, niekde vôbec, takže je to veľmi diferencované obec ku obci. A nastáva nám potom samozrejme rôzna situácia. Niekde sa robiť budú, v susednej obci sa robiť nebudú. V jednej obci tí ľudia teda budú fungovať podľa predstáv tohto zákona, že odpracujú tých 32 hodín mesačne, ale vo vedľajšej obci neodpracujú ani hodinu, ale napriek tomu tie dávky dostanú v rovnakej výške. Pretože keď im nebudú ponúknuté tieto pracovné, nazvime to teda v úvodzovkách, pracovné miesta, tak im nikto nemôže siahnuť na dávku. Až ste si to ešte neuvedomili, tak takto to je a pán minister to určite potvrdí. Takže čo? Máme tu Potemkinovskú dedinu. Tvárime sa, že je potrebné odpracovať 32 hodín, ale v reáli nie je potrebné urobiť nič. Všetko ide po starom, resp. tam, kde bude poctivejší starosta, primátor, tak, tak bude vykonávať. A za chviľu sa mu to vráti od jeho obyvateľov. A keďže aj on je závislý, alebo významne ovplyvnený tým, že aj to sú voličské hlasy, a dostane sa pod atak, že v susednej dedine nerobia nič a dostávajú také isté peniaze ako my, čo musíme robiť, lebo ty nás k tomu nútiš, tak ako, kde je tu spravodlivosť? A ty si zlý! Tak nakoniec ako tí, ktorí sa snažia, z toho vycúvajú, pravdepodobne, lebo si povedia: no čo si ja budem páliť prsty, čo si ja budem robiť problémy, keď vlastne to nemá pre mňa žiaden pozitívny význam?
To som vám chcel premietnuť do reality, že čo tie, keď sa od zeleného stola niečo robí a nedomyslia sa súvislosti, tak takto to dopadá. A pritom to, čo je cieľom tohoto návrhu, a to, aby bol tlak na ľudí, ktorí dostávajú sociálne dávky a samozrejme aj aktivačný príspevok, tak na to stačí jedno jediné: vrátiť sa na začiatok, tam, kde, ako to fungovalo, keď som to zavádzal. A to pravidlo bolo jednoduché: počítať s tým, že tí starostovia sú rôzni, že tie podmienky sú rôzne. Niekde je tých aktivačných prác menej, niekde viac a naozaj to významne závisí od schopnosti a od organizačných daností daného obecného úradu alebo konkrétneho starostu. A ľudí jednoducho si nevyčarujeme takých, aby sme ich mali ideálnych. Tak stačilo zaviesť, že keď ten starosta, vďakabohu, je taký, že dokáže veľmi mnoho ľudí zapojiť do týchto prác, tak tí ľudia sú povinní na tieto práce nastúpiť. A keď nenastúpia, keď odmietnu nastúpiť napriek tomu, že sú vyzvaní, aby nastúpili, vtedy tá sankcia môže nastúpiť a má nastúpiť. A vtedy je to čisté, transparentné, jasné. A netvárime sa na niečo, čo sa nedá uskutočniť, ale zavádzame niečo, čo je regulárne, funkčné a jednoducho môže fungovať. Takže to je prvý taký bod, ktorý som chcel len objasniť, ako bude fungovať. A som zvedavý, čo sa s tým ešte stane v druhom čítaní, lebo však sme len v prvom čítaní.
Druhý taký zaujímavý moment a ešte lepšie znejúci pre širokú verejnosť, pokiaľ nevidí pod, za záves alebo pod pokrievku celého toho, je, že sa zavádza pravidlo, že ak poberateľ sociálnych dávok spácha priestupok, tak sa mu tento, pokuta za tento priestupok strhne zo sociálnej dávky. Skvelé! Konečne skoncujeme s priestupkovou imunitou, po čom volám z tohto miesta už neviem koľkýkrát a rozprávam stále, a naozaj je to problém, ktorý treba riešiť. Ale to vaše riešenie je reálne? Je uskutočniteľné? Je v súlade dokonca aj s ďalšími právnymi nadradenými predpismi? Nuž, pokiaľ sa pozeráme na jedinca, ktorý poberá dávku v hmotnej núdzi ako jednotlivec vo výške 60 euro, tak áno, dá sa to zabezpečiť, pretože je to konkrétny jedinec. Ale akonáhle je to skupina osôb, je to rodina rôzne početná, už je to skupina osôb. Jeden z tejto skupiny osôb spácha priestupok. Ale oni nepoberajú na jednotlivca, na každého jedného človeka dávku v hmotnej núdzi, oni poberajú jednu dávku v hmotnej núdzi. A komu ju, z ktorej dávky zoberiete? Ja si myslím, že tu veľmi okamžite narazíte na ústavný problém, to vás na to upozorňujem. Aj keď ja som ten prvý, ktorý požaduje a vie, že je nevyhnutné skončiť s priestupkovou imunitou. Ale toto je slepá ulička, do ktorej ste sa vy dali. To vám hovorím úplne na rovinu.
Preto aj na tejto schôdzi sa znova ocitne notoricky známy môj návrh zákona, ktorý zavádza opäť jednoduché transparentné pravidlo. Spravil si priestupok, nemáš na pokutu, odpracovať! Jednoduché ako facka. A je to vybavené. Nedostávame sa do rozporu s ničím a je to vec, ktorá funguje. Až by aj na ixtýkrát niekto z poslancov SMER-u chcel hovoriť, že ústava zakazuje nútené práce, tak znova zopakujem, že treba si ju poriadne pozrieť, a je tam výnimka priamo v ústave, ktorá hovorí, netýka sa to malých obecných prác. A môj návrh zákona presne odkazuje na malé obecné práce. Takže nič takéto ako rozpor s ústavou v tomto návrhu neexistuje.
Ale znova zopakujem, napriek tomu, že schvaľujem váš úmysel, ktorý len potvrdzuje, že mám pravdu a vždy som ju mal, keď som narážal, upozorňoval a kritizoval tie, túto oblasť, ale upozorňujem, že vaše riešenie nie je správne a nebude, hlavne nebude usku-točni-teľné. To je najväčší problém, že nič z neho nebude. Bude to buchnutie po vode. A výsledkom už dnes, ako keby som videl pána premiéra, ako sa postaví s odhodlaným a dôveryhodným výrazom pred kamery a povie: ´My sme to chceli riešiť, ale Ústavný súd nám to zakázal, vidíte, nedá sa.´ Tak ako vám zarazil zmenu v oblasti rodičovských príspevkov, ktorá ako z logiky veci by som ja proti nej nič nemal, ale dotklo by sa to voličov, takže nič nebude, všetko bude po starom. Takže to je ďalšia oblasť, ktorá stojí na vode a ktorá si myslím, že nikam nepovedie.
To, čo tomuto zákonu chýba, to je taký tretí okruh, na ktorý by som chcel upozorniť, a tak ako predostielam ho dopredu, pretože za nie dlho sa tu postavím a budem obhajovať a predstavím svoj návrh novely zákona o hmotnej núdzi, je, že okrem toho, že musíme napraviť to, čo je pokrivené a deformované, a ani nebudem hovoriť, kto to spôsobil, všetci dobre viete, ale je už treba zareagovať na situáciu a nejakým spôsobom aj nastaviť nejaký motivačný mechanizmus. Aby ľudia, ktorí sa rozhodnú pracovať, alebo rodiny, kde sa rozhodnú živiť sa prácou, kde teda aspoň jeden človek začne pracovať, to naozaj reálne pocítili na svojich príjmoch.
Tento návrh zákona na to reaguje tým, že zavádza osobitný príspevok, neviem, či som sa správne terminologicky vyjadril, ale de facto tú istú sumu, ako je aktivačný príspevok, priznáva aj tým, ktorí si nájdu prácu, a na pol roka ho bude vyplácať. Áno, chvályhodné, ako opäť úmysel, ktorý ide tým istým smerom, ako ja navrhujem, ale hneď poukážem na jeho úskalia.
To prvé najhlavnejšie úskalie je, že je to príspevok, ktorý bude trvať pol roka, a potom schlus, koniec. Takže po uplynutí pol roka sa človek zrazu dostane do situácie, že o 60 eur klesne jeho príjem zo dňa na deň. Čo to bude vyvolávať u týchto ľudí? Snahu o špekuláciu, o istú, cyklický spôsob fungovania, že tí ľudia, keď teda tú prácu prijmú, ja viem, že tu sa tak počíta, že už si zvyknú pracovať, získajú pracovné návyky, tak v tej práci sa asi udržia. No ale ako som povedal, človek je tvor racionálne uvažujúci aj v tých naozaj najjednoduchších činnostiach, peniazom rozumie každý. A keď ako zrazu bude mať o 60 euro menej a zo sociálnych dávok získava zhruba to isté, pretože tak to je, až neveríte, ukážem vám tabuľky, tak jednoducho z tej práce odíde. Takže na po roka niekoho možno dostaneme do zamestnania a po pol roku šup naspäť na sociálny úrad. A pokiaľ tam nebude nejaký interval, ktorý bude brániť tomu, aby znova využil takéto, takýto motivačný príspevok, tak, tak po nejakom čase sa znova zapojí do zamestnania, alebo si počká, kým ten interval uplynie, a znova ho využije. A máme tu takú kampaňovitú, kampaňovitý spôsob vstupovania a vypadávania zo zamestnávania. To je jeden, jeden problém.
Druhý je, že priznáva sa aktivačný príspevok aj ľuďom... No a ešte, aby som nezabudol, je tu hneď jedna veľká nespravodlivosť, až som niečo, až som to správne pochopil. To sa bude vzťahovať na ľudí, ktorí dnes sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a sú nezamestnaní a zamestnajú sa za rovnakých podmienok a za rovnakú mzdu ako nejaký kolega, ktorý ale tú prácu má a stále pracuje, pretože, pretože pracuje proste, tak ten, ktorý sa zamestná, zrazu získa tento aktivačný príspevok. Ale ten, ktorý pracoval, ho nemá a bude bez neho. Takže dôjde tam k nerovnováhe, niekto ho mať bude, ten, kto si prácu nájde, ale ten, kto nebol poberateľom sociálnej dávky, lebo prácu mal, ten ho nezíska, pretože nebol poberateľom sociálnej dávky. Myslím si, že omnoho lepšie riešenie je to, ktoré navrhujem a ktoré môj návrh zákona obsahuje, je, že už dnes máme zakotvený princíp v zákone, ktorý som ja zaviedol, že 25 percent z príjmu sa nezapočítava do príjmu na účely nároku na získanie sociálnej dávky.
Toto bolo nastavené vyvážene a funkčne v čase, keď to bolo zavádzané, ale vtedy neexistovali ešte mnohé ďalšie doplňujúce príplatky, príspevky, ktoré vznikli neskôr, neexistovala transformácia istých typov príspevkov, ako je napríklad príspevok za školskú dochádzku do súčasnej podoby, ktoré ten systém zdeformovali, a tento 25-percentný, toto 25-percentné započítavanie prestalo mať zmysel, prestalo mať účinok. Pretože akonáhle niekto zarába čo len minimálnu mzdu a aj keď sa mu nezapočíta tých 25 percent, žiaden nárok na sociálnu dávku nemá. Takže akákoľvek rodina, kde jeden z jej členov začne pracovať za minimálnu mzdu, nemá dnes nárok na sociálnu dávku. Nemá zmysel žiaden, že sa mu 25 percent z príjmu nezapočítava. Keby sa aj započítaval, je to, je na tom úplne rovnako. Takže... Ale nebolo to tak na začiatku. Takže to riešenie je, ktoré by nevytváralo žiadne zuby, nevytváralo by žiadne po pol roku zmeny, prudké, v príjmoch v domácnosti, je, že zvýšime tú čiastku, ktorá je nezapočítateľnou položkou. Ja navrhujem, aby sa zvýšila na 40 percent. A zároveň navrhujem, aby sa takisto 40 percent z rodičovského príspevku pri rodinách, a to zdôrazňujem, kde aspoň jeden z jej členov pracuje, tak isto nezapočítavali do príjmu, čím sa vytvorí systém, že aj v prípade, že sa niekto zamestná za minimálnu mzdu, tak ešte dostane cez sociálnu dávku priplatené a jeho príjem, jeho čistý príjem sa zvýši oproti tomu, ktorý len poberá sociálne dávky. A tým tú motiváciu dosiahneme. A paradoxne - ale budem o tom viacej hovoriť pri predkladaní vlastného návrhu zákona, takže teraz ako už to len skrátim - to neznamená ani nejaký dramatický rast príjmov, výdavkov, pardon, výdavkov štátu, pretože dnes ten štát vydáva na jedinca, ktorý nepracuje, omnoho viac ako by vydával na toho človeka alebo tú rodinu, keby začali pracovať. Napriek tomu, že jeho príjem, v súčte príjem, ktorý si zarobil, a ešte príspevok od štátu cez sociálnu dávku by zvýšil príjem aj tejto samotnej rodiny. Nie je to perpetuum mobile, ako by mohol niekto vyčítať. Je to úplne racionálne a ja vám to pri tom predstavovaní svojho návrhu zákona dopodrobna sa budem snažiť vysvetliť. Máme to prepočítané v tabuľkách na všetky možné typy rodín, od malých rodín s dvoma deťmi až po veľké rodiny, a naozaj je to vec, ktorá by systémovo pomohla, ten systém by urobila prehľadným a čitateľným, nemuseli by tam byť nejaké také násilné alebo menej funkčné veci, ktoré v konečnom dôsledku ani nemusia sa ukázať ako uskutočniteľné, ako som poukázal predtým.
Takže v rámci prvého čítania len také všeobecné poukázanie na slabiny a nedostatky tohto návrhu zákona. Ja chcem skončiť pozitívne a poviem, že veľmi oceňujem, že ste uznali, že tu žijeme a že si pestujeme obrovský sociálny problém, ktorý tu reálne existuje a ktorý je vytvorený sociálnym systémom, ktorý nám nepadol z neba, ani nám ho žiadni okupanti nevnútili, ale ktorý sme sami, poslanci v Národnej rade schválili a ktorý vyslovene nivočí sociálny systém, situáciu túto tejto krajiny a vytvára patologické správanie až veľkej skupiny obyvateľstva. Že je len na nás zasa, aby sme to napravili. A ja vás prosím, robme to racionálne, robme to tak, aby to fungovalo, aby to nemalo kampaňovitý nejaký efekt, ale aby naozaj to fungovalo ako dobre nastavený stroj, ktorý prináša efekty, a potom sa tá situácia zmení. Potom nebude platiť to, čo ja počúvam skoro denne na rôznych stretnutiach, že aj tak sa s tým nedá nič robiť, aj tak je to naveky zabité. Nie je, len sa nesmieme báť urobiť normálnu racionálnu zmenu, ktorej každý, keď sa s ním bavíme jednotlive, jej rozumie. Lebo dva a dva vždy budú štyri. Ale len sa toho nesmieme báť a stále musíme sa držať toho, že naozaj dva a dva musia byť štyri, nie päť, nie šesť, ani nie tri. A potom to bude fungovať.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
15:43
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:43
Ján PodmanickýPovedali ste napríklad vetu, že dnes máme systém, v ktorom súčet sociálnych dávok je vyšší než príjem, keď sa niekto zamestná. Absolútne v tomto s vami súhlasím. Ale práve tento zákon ten systém nastavuje...
Povedali ste napríklad vetu, že dnes máme systém, v ktorom súčet sociálnych dávok je vyšší než príjem, keď sa niekto zamestná. Absolútne v tomto s vami súhlasím. Ale práve tento zákon ten systém nastavuje tak, aby bol motivačný, a to aj v tých prípadoch, keď jeden povedzme z tej dvojice začne zarábať a mať povedzme minimálnu mzdu. Takže to, čo ste hovorili v tom závere, že to treba nastaviť tak, aby, aby ten príjem, aj keď sa niekto zamestná, bol vyšší, ako je jeho príjem dovtedy, keď poberá sociálne dávky, tak to tak je v tom zákone. Sú spracované veľmi podrobné modelové situácie, ktoré podľa jednotlivých situácií počtu členov domácností a ďalších okolností veľmi jasne ukazujú, že bude ten systém motivačný. To znamená, oplatí sa každému človeku zamestnať a mať nejaký príjem. Takže to, čo ste nám vytýkali, tak ste sa zrejme mýlili, lebo možno nepoznáte tie čísla. Treba si ich pozrieť na ministerstve práce, sú veľmi podrobne spracované, ale je ten systém nastavený podľa môjho názoru veľmi dobre.
Hovorili ste napríklad o ilúzii, že obce a mestá môžu vytvoriť pre 400 tisíc ľudí pracovné príležitosti. No treba si uvedomiť, že to je 32 hodín mesačne, takže keď to tak zhruba poviem, to je, zhruba týždeň v mesiaci by človek mal odpracovať. Takže budete mať 100 tisíc ľudí na týždeň, z nich musíte odpočítať tých, ktorí vypadnú z dôvodu invalidity, staroby, že majú ťažko zdravotne postihnutého v rodine a ďalších, a ten zvyšok tie obce sú kapacitne schopné zamestnať. Áno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.9.2013 o 15:43 hod.
JUDr. PhDr.
Ján Podmanický
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vaše vystúpenie bolo pomerne vecné, takže aj ja budem vecne reagovať. Aj keď samozrejme nedá sa reagovať na všetky témy, ktoré ste otvorili, vo faktickej poznámke, ale aspoň na niektoré.
Povedali ste napríklad vetu, že dnes máme systém, v ktorom súčet sociálnych dávok je vyšší než príjem, keď sa niekto zamestná. Absolútne v tomto s vami súhlasím. Ale práve tento zákon ten systém nastavuje tak, aby bol motivačný, a to aj v tých prípadoch, keď jeden povedzme z tej dvojice začne zarábať a mať povedzme minimálnu mzdu. Takže to, čo ste hovorili v tom závere, že to treba nastaviť tak, aby, aby ten príjem, aj keď sa niekto zamestná, bol vyšší, ako je jeho príjem dovtedy, keď poberá sociálne dávky, tak to tak je v tom zákone. Sú spracované veľmi podrobné modelové situácie, ktoré podľa jednotlivých situácií počtu členov domácností a ďalších okolností veľmi jasne ukazujú, že bude ten systém motivačný. To znamená, oplatí sa každému človeku zamestnať a mať nejaký príjem. Takže to, čo ste nám vytýkali, tak ste sa zrejme mýlili, lebo možno nepoznáte tie čísla. Treba si ich pozrieť na ministerstve práce, sú veľmi podrobne spracované, ale je ten systém nastavený podľa môjho názoru veľmi dobre.
Hovorili ste napríklad o ilúzii, že obce a mestá môžu vytvoriť pre 400 tisíc ľudí pracovné príležitosti. No treba si uvedomiť, že to je 32 hodín mesačne, takže keď to tak zhruba poviem, to je, zhruba týždeň v mesiaci by človek mal odpracovať. Takže budete mať 100 tisíc ľudí na týždeň, z nich musíte odpočítať tých, ktorí vypadnú z dôvodu invalidity, staroby, že majú ťažko zdravotne postihnutého v rodine a ďalších, a ten zvyšok tie obce sú kapacitne schopné zamestnať. Áno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný
15:43
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:43
Viliam NovotnýTen problém je v niečom inom, a o tom hovoril pán poslanec Kaník. Ten problém je v tom, že tieto riešenia nie sú dostačujúce a nebudú zrejme fungovať. Aj ja budem hovoriť o množstve problémov, na ktoré upozornil Ľudo Kaník. Viete, v obci, kde je 20, 30 dlhodobo nezamestnaných, sa dá teoreticky dostať do situácie, aby sa všetci prihlásili na výzvu pri obecných prácach, ale keď je ich dvetisíc v obci, ktorá má dvetisícpäťsto obyvateľov, je to nemožné. Čiže bude to zase len pro forma opatrenie, oni sa všetci prihlásia, bude 20 miest, dvadsiati budú pracovať, ostatní si splnia zákonnú povinnosť, ale neriešime zásadný problém. Napríklad v tomto bode, keď už tento bod vyberieme, a to, aby bol dostatok práce pre týchto nízko kvalifikovaných ľudí, aby sme hľadali riešenia.
Čiže pán poslanec Kaník to vyjadril veľmi dobre a ja to, v tom budem len pokračovať dneska v rozprave. Začali ste dobre, ale tieto riešenia nebudú dostačujúce, treba pokračovať ďalej. A my sa určite budeme snažiť pomôcť v týchto riešeniach, ak budú racionálne a budú účelné.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.9.2013 o 15:43 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať Ľudovi Kaníkovi za jeho vystúpenie aj za zhodnotenie toho zákona. V podobnom tóne budem chcieť vystúpiť aj ja na, na konci písomne prihlásených, ale predsa len mi nedá povedať už v tejto chvíli niekoľko poznámok k tomu, čo povedal pán poslanec Kaník. Súhlasím s jeho stanoviskom aj postojom, že skutočnosť, že si vláda všimla, že tu existuje veľký problém, že je tu problém, ktorý nie je možné ďalej ignorovať, a prichádza s riešeniami v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, je chválitebná. Je chvályhodná a ju aj chcem pochváliť. Vydržte v tejto ambícii, tak ako povedal aj pán poslanec Kaník, je to dobré.
Ten problém je v niečom inom, a o tom hovoril pán poslanec Kaník. Ten problém je v tom, že tieto riešenia nie sú dostačujúce a nebudú zrejme fungovať. Aj ja budem hovoriť o množstve problémov, na ktoré upozornil Ľudo Kaník. Viete, v obci, kde je 20, 30 dlhodobo nezamestnaných, sa dá teoreticky dostať do situácie, aby sa všetci prihlásili na výzvu pri obecných prácach, ale keď je ich dvetisíc v obci, ktorá má dvetisícpäťsto obyvateľov, je to nemožné. Čiže bude to zase len pro forma opatrenie, oni sa všetci prihlásia, bude 20 miest, dvadsiati budú pracovať, ostatní si splnia zákonnú povinnosť, ale neriešime zásadný problém. Napríklad v tomto bode, keď už tento bod vyberieme, a to, aby bol dostatok práce pre týchto nízko kvalifikovaných ľudí, aby sme hľadali riešenia.
Čiže pán poslanec Kaník to vyjadril veľmi dobre a ja to, v tom budem len pokračovať dneska v rozprave. Začali ste dobre, ale tieto riešenia nebudú dostačujúce, treba pokračovať ďalej. A my sa určite budeme snažiť pomôcť v týchto riešeniach, ak budú racionálne a budú účelné.
Autorizovaný
15:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:58
Július BrockaČiže, pán kolega Kaník, ja by som bol na vašom mieste väčší realista. Aj to, myslím si, že v tejto chvíli, čo SMER predkladá, tak je výrazný krok dopredu.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.9.2013 o 15:58 hod.
Ing.
Július Brocka
Videokanál poslanca
Pán kolega Kaník, vy ste aj týmto svojím vystúpením potvrdili, že vy ste nenapraviteľný perfekcionista alebo maximalista. Buďte rád, že SMER sa inšpiruje vašimi návrhmi. Vám vadí, alebo hovorili ste o nespravodlivosti, že osobitný príspevok, niekto, kto bol v hmotnej núdzi, bude dostávať, keď sa zamestná, a ten, ktorý pracuje za nízku mzdu, že ten taký príspevok nedostane. No veď bežný život prináša takýchto nespravodlivosti toľko, ja spomeniem len niektoré, ktoré ma tak v rýchlosti napadnú. Telekomunikační operátori: veď ja som starý klient, ale keď pozerám, aké výhody ponúkajú tým klientom, ktorí sa dnes prihlásia, tak blednem závisťou. Alebo ak ste vybavovali poistku na auto: veď v posledný deň, kto si vybaví poistku, tak tá bude nepomerne lacnejšia, ako tí poctivci, ktorí si ju vybavili v dostatočnom predstihu.
Čiže, pán kolega Kaník, ja by som bol na vašom mieste väčší realista. Aj to, myslím si, že v tejto chvíli, čo SMER predkladá, tak je výrazný krok dopredu.
Autorizovaný
15:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:58
Dušan MuňkoĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.9.2013 o 15:58 hod.
Ing.
Dušan Muňko
Videokanál poslanca
Pán poslanec, som zvyknutý na inú rétoriku, dneska ste boli mierny. Samozrejmá vec, musíte byť mierny, pretože 461-ku ste vy nastavili, a tých 43 alebo koľko je tých dodatkov prakticky, je tak, ako je to nastavené. Tento zákon len vylepšuje veci, ktoré boli, to, čo ste pomenovali. Samozrejmá vec, v ďalšej možnej, možno dodatku tohto zákona sa vychytajú ďalšie muchy, kde sme legislatívne to nepodchytili. Ale je to zase len o krôčik ďalej, aby sme proste zmenšili tie úniky, ktoré dneska sú, či je to z hľadiska hmotnej núdze, ale aj ďalšie veci, ktoré plytváme, s prostriedkami, z tej, z hľadiska sociálnej pomoci.
Ďakujem.
Autorizovaný
15:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:58
Pavol ZajacPreto potrebujeme nájsť možnosti zamestnať sa pre týchto ľudí aj niekde inde, nielen na obci a v meste. Preto som s kolegom Hudackým predložil návrh zákona, kde sme rozširovali aktivačné práce aj pre štátne podniky, tie štátne podniky, ktoré riadia dneska jednotliví ministri. Pri našich riekach, lesoch, povodiach, odvodňovacích kanáloch je tej práce dostatok a nadmieru. Preto sme to navrhli, aby títo ľudia mali šancu tam tieto sociálne dávky, aktivačný príspevok odpracovať. Ale strana SMER, poslanci za stranu SMER to odmietli. Dokonca jeden poslanec, kolega za SMER sa postavil a povedal, že prečo len štátne podniky by mali mať možnosť zamestnávať aktivačných pracovníkov? Prečo nie aj súkromné urbariáty? Ja hovorím, perspektívne asi budeme musieť aj k tomu pristúpiť, ale prvým krokom bolo dať možnosť zamestnať, aktivovať sa aj v štátnych podnikoch, ktoré ovládajú jednotliví ministri, a na príkaz premiéra tam môžu zajtra zamestnať päťtisíc ľudí.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.9.2013 o 15:58 hod.
Ing.
Pavol Zajac
Videokanál poslanca
Vážený pán kolega Kaník, v úvode svojho vystúpenia ste poukázali na povinnosť odpracovať 32 hodín pre ľudí, ktorí budú chcieť aktivačný príspevok, a na to, že túto povinnosť zamestnávať týchto ľudí budú mať obce a mestá, ktoré túto povinnosť majú vlastne aj dneska, obce a mestá. Áno, starostovia, niekde sa nájde ideálne toľko ľudí, koľkých starosta je schopný efektívne použiť, niekde, skôr na západnom Slovensku starostovia ani nemajú koho zamestnať, a na východnom Slovensku je tých ľudí stovky, niekde aj tisíce, starostovia nemajú šancu ich toľkých zamestnať a už vôbec nie efektívne.
Preto potrebujeme nájsť možnosti zamestnať sa pre týchto ľudí aj niekde inde, nielen na obci a v meste. Preto som s kolegom Hudackým predložil návrh zákona, kde sme rozširovali aktivačné práce aj pre štátne podniky, tie štátne podniky, ktoré riadia dneska jednotliví ministri. Pri našich riekach, lesoch, povodiach, odvodňovacích kanáloch je tej práce dostatok a nadmieru. Preto sme to navrhli, aby títo ľudia mali šancu tam tieto sociálne dávky, aktivačný príspevok odpracovať. Ale strana SMER, poslanci za stranu SMER to odmietli. Dokonca jeden poslanec, kolega za SMER sa postavil a povedal, že prečo len štátne podniky by mali mať možnosť zamestnávať aktivačných pracovníkov? Prečo nie aj súkromné urbariáty? Ja hovorím, perspektívne asi budeme musieť aj k tomu pristúpiť, ale prvým krokom bolo dať možnosť zamestnať, aktivovať sa aj v štátnych podnikoch, ktoré ovládajú jednotliví ministri, a na príkaz premiéra tam môžu zajtra zamestnať päťtisíc ľudí.
Autorizovaný
15:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:58
Ľudovít KaníkTakže, pán poslanec Podmanický, áno, ono sa to, ako pod touto deklaráciou sa, tento zákon ide, alebo predkladá, aj má tú ambíciu, ja to uznávam, len poukazujem na to,...
Takže, pán poslanec Podmanický, áno, ono sa to, ako pod touto deklaráciou sa, tento zákon ide, alebo predkladá, aj má tú ambíciu, ja to uznávam, len poukazujem na to, že to tak v reáli až tak nebude, ako sa ten zákon tvári. A pritom mohol by byť. Nič tomu nebráni, aby sme ho vylepšili a aby tam to fungovalo tak, aby naozaj to nebolo len pro forma, ale aj naozaj. A ja oceňujem tú snahu, ako aj pán poslanec Novotný.
K pánu poslancovi Brockovi. No dá sa to urobiť aj tak, že nebudú nespravodlivosti. To, čo som popísal a čo v mojom návrhu zákona je, že sa to týka úplne všetkých, aj tých, ktorí nikdy neboli poberateľmi sociálnej dávky, ale pracujú za nízku mzdu. Aj tým by sa polepšilo. To znamená, že sa vždy snažím navrhovať zákony, ktoré sú, ku všetkým rovnako pristupujú, a sú rovnako spravodlivé, a tá cesta tu je. Takže ponúkam ju, aby sme o nej debatovali.
A k pánovi poslancovi Muňkovi poviem toľko, že má pravdu, že sa snaží zapchať tento návrh zákona, tejto novely, diery a úniky, ktoré v tejto oblasti sú. Len musím desaťkrát podčiarknuť, že tieto diery a tieto kanále, ktorými sa odlievajú obrovské prostriedky, sa vytvorili za prvej Ficovej vlády počas ministrovania pani ministerky Tomanovej úplne nesystémovými a zhubnými zásahmi do tohto systému.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.9.2013 o 15:58 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
Ďakujem kolegom za vecné pripomienky. To by bola dobrá cesta, keby sme sa vecnou, vecnou diskusiou uberali, lebo oceňujem hlavne to, že naozaj ste uznali, že túto proble..., tento problém treba riešiť a že sa ho pokúšate riešiť, aj keď s chybami a nedostatkami.
Takže, pán poslanec Podmanický, áno, ono sa to, ako pod touto deklaráciou sa, tento zákon ide, alebo predkladá, aj má tú ambíciu, ja to uznávam, len poukazujem na to, že to tak v reáli až tak nebude, ako sa ten zákon tvári. A pritom mohol by byť. Nič tomu nebráni, aby sme ho vylepšili a aby tam to fungovalo tak, aby naozaj to nebolo len pro forma, ale aj naozaj. A ja oceňujem tú snahu, ako aj pán poslanec Novotný.
K pánu poslancovi Brockovi. No dá sa to urobiť aj tak, že nebudú nespravodlivosti. To, čo som popísal a čo v mojom návrhu zákona je, že sa to týka úplne všetkých, aj tých, ktorí nikdy neboli poberateľmi sociálnej dávky, ale pracujú za nízku mzdu. Aj tým by sa polepšilo. To znamená, že sa vždy snažím navrhovať zákony, ktoré sú, ku všetkým rovnako pristupujú, a sú rovnako spravodlivé, a tá cesta tu je. Takže ponúkam ju, aby sme o nej debatovali.
A k pánovi poslancovi Muňkovi poviem toľko, že má pravdu, že sa snaží zapchať tento návrh zákona, tejto novely, diery a úniky, ktoré v tejto oblasti sú. Len musím desaťkrát podčiarknuť, že tieto diery a tieto kanále, ktorými sa odlievajú obrovské prostriedky, sa vytvorili za prvej Ficovej vlády počas ministrovania pani ministerky Tomanovej úplne nesystémovými a zhubnými zásahmi do tohto systému.
Autorizovaný
15:58
Vystúpenie v rozprave 15:58
Július BrockaJe mi ľúto, že už, myslím si, neprekryjeme ničím to, čo sa stalo okolo dvanástej, ten konflikt dvoch kolegov poslancov. A myslím si, že je v...
Je mi ľúto, že už, myslím si, neprekryjeme ničím to, čo sa stalo okolo dvanástej, ten konflikt dvoch kolegov poslancov. A myslím si, že je v našom záujme, aby verejnosť bola informovaná v prvom rade o podstatných veciach, že nebolo by dobré, aby teraz hlavná správa a najdôležitejšia vec, ktorá sa tu dnes stala, bol konflikt medzi poslancom Hlinom a poslancom Martvoňom.
Pán predseda výboru hovorí, že už sa nám to nepodarí. Aj mne to je ľúto, lebo zanikli iné dôležité veci. Že predseda vlády bol vyhlásený za Človeka roka, ako vláda preplávala cez krízu, nie? Alebo ďalšia dôležitá informácia z ekonomického fóra z Davosu, že Slovensko je na predposlednom mieste z hľadiska konkurencieschopnosti v Európskej únii, že už len Grécko je za nami. A podľa mňa aj ďalšie iné informácie. Čiže je to škoda, že teda konflikt dvoch poslancov z parlamentu, na prvý pohľad celkom nevinný, prekryje iné dôležité veci. Ale ja som už navrhol predsedovi imunitného výboru, aby imunitný výbor zasadol, rokoval o tej veci a aby sme aj plénu navrhli riešenie. Lebo myslím si, že je potrebné, aby sme isté veci dali na pravú mieru, aby sa veci, ktoré by sa tu stávať nemali, neopakovali. Ale k tomu konfliktu ešte mám jedno podozrenie, že naozaj poslanec Martvoň tými provokáciami chcel odpútať pozornosť od niektorých vecí, len doteraz som nezistil a neviem presne, od ktorých chcel odpútať pozornosť.
Teraz bližšie k téme a k tej sérii sociálnych zákonov. Dámy a páni, je tu teraz návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Nasleduje zákon o príspevku pri narodení dieťaťa, o rodičovskom príspevku, o sociálnom poistení. Pamätáte si, keď bol pán minister v nemocnici, jeho štátny tajomník ohlásil túto sériu zákonov ako reformné návrhy, ktoré urobia zásadný poriadok a budú zásadnou zmenou toho, čo u nás je v tejto oblasti, že sa nebude systém zneužívať, systém sociálnych dávok, že sa zavedie poriadok, že chudobní, tí, ktorí naozaj potrebujú pomoc, tak ju budú dostávať vo väčšej miere, že sa dokonca aj ušetria verejné financie. A ja som mu držal palce, mohol byť reformátorom, alebo pán minister, len celé to nakoniec dopadlo inak. A vy už viete, že do hry vstúpil zasa pán premiér a povedal, že nie, nie, verejné financie sa na úkor sociálnej sféry ozdravovať nebudú. Pritom tieto zákony nie sú len o, nie sú primárne o ozdravovní verejných financií. To znamená, ani z Buriana, ani z ministra Richtera reformátor asi nebude a naďalej budú v našom systéme veci, ktoré sú skôr výrazom plytvania ako adresnej sociálnej politiky.
Ale o tom neskôr, pri tom ďalšom zákone, lebo tento, ktorý teraz prerokúvame, ktorý pán minister uviedol, zákon o pomoci v hmotnej núdzi, je predsa len trošku z inej kategórie. A tu by som skôr bol menej kritický. Teda menej kritický? By som povedal, že to nie je reformný návrh zákona, ale je to taký zákon o upratovaní, že sa veci, ktoré sa v našom systéme napríklad zneužívali cez tento zákon, že sa budú už asi menej zneužívať. Alebo, no, síce kolega Kaník povedal o iných nových veciach, kde sú možnosti ako, ako to zneužiť, ale zatiaľ to, čo sa zneužívalo cez pomoc v hmotnej núdzi, tak tento návrh reaguje na to. A to vítam, že sú tam také opatrenia v rámci toho upratovania, vyčistenia systému, že za osoby v hmotnej núdzi sa nebudú považovať tí, ktorí sú vo väzení, vo väzbe. Alebo členovia reholí a náboženských spoločností, tak to je predsa pochopiteľné, keď sú títo ľudia zabezpečení, alebo ich základné životné podmienky inak a iným spôsobom, tak nie je potrebné, aby bola taká možnosť cez zákon o pomoci v hmotnej núdzi.
Ďalej, ak sa zvyšuje adresnosť poskytovania sociálnej pomoci, napr. vo vzťahu k starším ľuďom, hendikepovaným, teraz, že sa oceňuje zásluhovosť, že keď niekto sa sám vlastným pričinením usiluje o zlepšenie svojej situácie, že to budeme oceňovať, to je ten osobitný príspevok. Ja to vítam. Ja som v tom videl istú, istý posun, že SMER číta návrhy iných politických strán, že, teda myslím teraz opozičných politických strán, alebo aspoň počúva opozičných politikov, lebo to je, veď to je to, medzitrhom práce, že keď niekto príjme nízko platenú prácu, zároveň bude mať nárok aj na časť dávky v hmotnej núdzi, ktorú pred tým dostával ako nezamestnaný. To je obsahom toho príspevku, toho osobitného príspevku, ktorý sa v zákone navrhuje. Tak isto napríklad aktivačná činnosť formou dobrovoľníckej práce. Ak si dobre pamätáte, pol roka dozadu, veď minister tu navrhoval novelu zákona o službách v zamestnanosti, kde tento príspevok vyhadzovali zo zákona, a na tlak, na naše argumenty, aj teda mimo vládneho sektora, nakoniec to zostalo, zostalo v zákone. A dnes dobrovoľnícka činnosť je vlastne ťažisková forma aktivácie. Ak vylúčim z toho mimoriadne udalosti, lebo teda v zákone sú vymenované, účasť na menších obecných službách, dobrovoľnícka činnosť alebo práce na predchádzaní mimoriadnych situácií. No, čiže mimoriadne situácie sa stávajú, ale je to skôr zriedkavosť, ale tie hlavné oblasti, kde sa môžu ľudia, ktorí sú v hmotnej núdzi, aktivovať sa, to znamená, usilovať o zvýšenie svojho príjmu, ťažisko je v účasti na menších obecných službách a na dobrovoľníckej činnosti.
Tiež vítam to, že návrh je jednoznačný, konečne, oproti dnes platnej legislatíve, že vyslovene hovorí o zabezpečení základných životných podmienkach ako o jednom teplom jedle denne, nevyhnutnom ošatení a prístrešku. To, to je tiež istý posun. To, že sa sprísňujú podmienky napríklad na aktivačný príspevok, to, že majú poslanci rozdielny názor na to, že kolega Kaník chce, aby ľudia robili viacej teda, bon napríklad žiada toľko, že už potom medzi aktiváciou a riadnym pracovným pomerom z hľadiska počtu hodín nie je takmer žiaden rozdiel. A vláda navrhuje, aby sa tá minimálna podmienka odpracovaných, alebo hodín zúčastnených na aktivácii, keď navrhuje najmenej 64 hodín mesačne, to je, ak štyri týždne, to je šestnásť hodín týždenne, oproti dnešným desiatim hodinám je to nárast vlastne skoro o raz toľko, no. Čiže tiež sa mi to zdá, že to je lepšie ako teraz. Je to síce menej, ako chce Kaník, ale keď bude Kaník minister, tak môže presadzovať svoje kvóty. Áno. A nakoniec o jeho návrhu budeme rokovať, to je myslím bod 99, čiže ešte je možnosť, že to do našej legislatívy presadí.
Takže ja to vítam, že ste sa inšpirovali návrhmi aj KDH. To je príklad toho, tej aktivácie formou dobrovoľníckej činnosti, lebo to ja považujem za veľmi dôležitú oblasť angažovania sa ľudí, ktorí sú napríklad bez práce, alebo tí, ktorí robia verejnoprospešné činnosti, a toľko priestoru je na Slovensku pre angažovanie sa v tejto oblasti, že nedá sa všetko zaplatiť. A je tu istá skupina ľudí, ktorí sú altruisti, ktorí vedia niektoré veci robiť, že sa obetujú pre iných, že to urobia bez nároku na odmenu. Ale tí, ktorí ich organizujú, predsa len tam je to potrebné istým spôsobom aj oceniť, aj zaplatiť.
Sú tam aj také drobné veci, ktoré súvisia s prijatím tohto zákona, že sa tak trošku aj zvyšuje dávka v hmotnej núdzi. Síce len o jedno euro pri jednotlivcovi a u dvojice skoro o dve eurá, ale prosím. Pri tomto návrhu by som pána ministra tak neodsudzoval. Ja by som skôr sa prihováral za to, že nech pokračuje v rozbehnutej práci, ktorá, ak to nebude škodiť tomu prostrediu pre vytváranie pracovných miest, keď to nebude škodiť tak živnostníkom, ako spomínal kolega Mihál, ak to nebude škodiť rodinám s deťmi, my vás nebudeme brzdiť v takej práci ani v budúcnosti.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Vážený pán minister, pani podpredsedníčka Národnej rady, dámy a páni. Je prvé čítanie, máme teraz balík sociálnych zákonov a aj moji predrečníci začali tak zo širšia najprv, kým prišli ku konkrétnostiam, tak aj ja si dovolím najprv zareagovať na to, čo sa v tejto sále dnes už udialo.
Je mi ľúto, že už, myslím si, neprekryjeme ničím to, čo sa stalo okolo dvanástej, ten konflikt dvoch kolegov poslancov. A myslím si, že je v našom záujme, aby verejnosť bola informovaná v prvom rade o podstatných veciach, že nebolo by dobré, aby teraz hlavná správa a najdôležitejšia vec, ktorá sa tu dnes stala, bol konflikt medzi poslancom Hlinom a poslancom Martvoňom.
Pán predseda výboru hovorí, že už sa nám to nepodarí. Aj mne to je ľúto, lebo zanikli iné dôležité veci. Že predseda vlády bol vyhlásený za Človeka roka, ako vláda preplávala cez krízu, nie? Alebo ďalšia dôležitá informácia z ekonomického fóra z Davosu, že Slovensko je na predposlednom mieste z hľadiska konkurencieschopnosti v Európskej únii, že už len Grécko je za nami. A podľa mňa aj ďalšie iné informácie. Čiže je to škoda, že teda konflikt dvoch poslancov z parlamentu, na prvý pohľad celkom nevinný, prekryje iné dôležité veci. Ale ja som už navrhol predsedovi imunitného výboru, aby imunitný výbor zasadol, rokoval o tej veci a aby sme aj plénu navrhli riešenie. Lebo myslím si, že je potrebné, aby sme isté veci dali na pravú mieru, aby sa veci, ktoré by sa tu stávať nemali, neopakovali. Ale k tomu konfliktu ešte mám jedno podozrenie, že naozaj poslanec Martvoň tými provokáciami chcel odpútať pozornosť od niektorých vecí, len doteraz som nezistil a neviem presne, od ktorých chcel odpútať pozornosť.
Teraz bližšie k téme a k tej sérii sociálnych zákonov. Dámy a páni, je tu teraz návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Nasleduje zákon o príspevku pri narodení dieťaťa, o rodičovskom príspevku, o sociálnom poistení. Pamätáte si, keď bol pán minister v nemocnici, jeho štátny tajomník ohlásil túto sériu zákonov ako reformné návrhy, ktoré urobia zásadný poriadok a budú zásadnou zmenou toho, čo u nás je v tejto oblasti, že sa nebude systém zneužívať, systém sociálnych dávok, že sa zavedie poriadok, že chudobní, tí, ktorí naozaj potrebujú pomoc, tak ju budú dostávať vo väčšej miere, že sa dokonca aj ušetria verejné financie. A ja som mu držal palce, mohol byť reformátorom, alebo pán minister, len celé to nakoniec dopadlo inak. A vy už viete, že do hry vstúpil zasa pán premiér a povedal, že nie, nie, verejné financie sa na úkor sociálnej sféry ozdravovať nebudú. Pritom tieto zákony nie sú len o, nie sú primárne o ozdravovní verejných financií. To znamená, ani z Buriana, ani z ministra Richtera reformátor asi nebude a naďalej budú v našom systéme veci, ktoré sú skôr výrazom plytvania ako adresnej sociálnej politiky.
Ale o tom neskôr, pri tom ďalšom zákone, lebo tento, ktorý teraz prerokúvame, ktorý pán minister uviedol, zákon o pomoci v hmotnej núdzi, je predsa len trošku z inej kategórie. A tu by som skôr bol menej kritický. Teda menej kritický? By som povedal, že to nie je reformný návrh zákona, ale je to taký zákon o upratovaní, že sa veci, ktoré sa v našom systéme napríklad zneužívali cez tento zákon, že sa budú už asi menej zneužívať. Alebo, no, síce kolega Kaník povedal o iných nových veciach, kde sú možnosti ako, ako to zneužiť, ale zatiaľ to, čo sa zneužívalo cez pomoc v hmotnej núdzi, tak tento návrh reaguje na to. A to vítam, že sú tam také opatrenia v rámci toho upratovania, vyčistenia systému, že za osoby v hmotnej núdzi sa nebudú považovať tí, ktorí sú vo väzení, vo väzbe. Alebo členovia reholí a náboženských spoločností, tak to je predsa pochopiteľné, keď sú títo ľudia zabezpečení, alebo ich základné životné podmienky inak a iným spôsobom, tak nie je potrebné, aby bola taká možnosť cez zákon o pomoci v hmotnej núdzi.
Ďalej, ak sa zvyšuje adresnosť poskytovania sociálnej pomoci, napr. vo vzťahu k starším ľuďom, hendikepovaným, teraz, že sa oceňuje zásluhovosť, že keď niekto sa sám vlastným pričinením usiluje o zlepšenie svojej situácie, že to budeme oceňovať, to je ten osobitný príspevok. Ja to vítam. Ja som v tom videl istú, istý posun, že SMER číta návrhy iných politických strán, že, teda myslím teraz opozičných politických strán, alebo aspoň počúva opozičných politikov, lebo to je, veď to je to, medzitrhom práce, že keď niekto príjme nízko platenú prácu, zároveň bude mať nárok aj na časť dávky v hmotnej núdzi, ktorú pred tým dostával ako nezamestnaný. To je obsahom toho príspevku, toho osobitného príspevku, ktorý sa v zákone navrhuje. Tak isto napríklad aktivačná činnosť formou dobrovoľníckej práce. Ak si dobre pamätáte, pol roka dozadu, veď minister tu navrhoval novelu zákona o službách v zamestnanosti, kde tento príspevok vyhadzovali zo zákona, a na tlak, na naše argumenty, aj teda mimo vládneho sektora, nakoniec to zostalo, zostalo v zákone. A dnes dobrovoľnícka činnosť je vlastne ťažisková forma aktivácie. Ak vylúčim z toho mimoriadne udalosti, lebo teda v zákone sú vymenované, účasť na menších obecných službách, dobrovoľnícka činnosť alebo práce na predchádzaní mimoriadnych situácií. No, čiže mimoriadne situácie sa stávajú, ale je to skôr zriedkavosť, ale tie hlavné oblasti, kde sa môžu ľudia, ktorí sú v hmotnej núdzi, aktivovať sa, to znamená, usilovať o zvýšenie svojho príjmu, ťažisko je v účasti na menších obecných službách a na dobrovoľníckej činnosti.
Tiež vítam to, že návrh je jednoznačný, konečne, oproti dnes platnej legislatíve, že vyslovene hovorí o zabezpečení základných životných podmienkach ako o jednom teplom jedle denne, nevyhnutnom ošatení a prístrešku. To, to je tiež istý posun. To, že sa sprísňujú podmienky napríklad na aktivačný príspevok, to, že majú poslanci rozdielny názor na to, že kolega Kaník chce, aby ľudia robili viacej teda, bon napríklad žiada toľko, že už potom medzi aktiváciou a riadnym pracovným pomerom z hľadiska počtu hodín nie je takmer žiaden rozdiel. A vláda navrhuje, aby sa tá minimálna podmienka odpracovaných, alebo hodín zúčastnených na aktivácii, keď navrhuje najmenej 64 hodín mesačne, to je, ak štyri týždne, to je šestnásť hodín týždenne, oproti dnešným desiatim hodinám je to nárast vlastne skoro o raz toľko, no. Čiže tiež sa mi to zdá, že to je lepšie ako teraz. Je to síce menej, ako chce Kaník, ale keď bude Kaník minister, tak môže presadzovať svoje kvóty. Áno. A nakoniec o jeho návrhu budeme rokovať, to je myslím bod 99, čiže ešte je možnosť, že to do našej legislatívy presadí.
Takže ja to vítam, že ste sa inšpirovali návrhmi aj KDH. To je príklad toho, tej aktivácie formou dobrovoľníckej činnosti, lebo to ja považujem za veľmi dôležitú oblasť angažovania sa ľudí, ktorí sú napríklad bez práce, alebo tí, ktorí robia verejnoprospešné činnosti, a toľko priestoru je na Slovensku pre angažovanie sa v tejto oblasti, že nedá sa všetko zaplatiť. A je tu istá skupina ľudí, ktorí sú altruisti, ktorí vedia niektoré veci robiť, že sa obetujú pre iných, že to urobia bez nároku na odmenu. Ale tí, ktorí ich organizujú, predsa len tam je to potrebné istým spôsobom aj oceniť, aj zaplatiť.
Sú tam aj také drobné veci, ktoré súvisia s prijatím tohto zákona, že sa tak trošku aj zvyšuje dávka v hmotnej núdzi. Síce len o jedno euro pri jednotlivcovi a u dvojice skoro o dve eurá, ale prosím. Pri tomto návrhu by som pána ministra tak neodsudzoval. Ja by som skôr sa prihováral za to, že nech pokračuje v rozbehnutej práci, ktorá, ak to nebude škodiť tomu prostrediu pre vytváranie pracovných miest, keď to nebude škodiť tak živnostníkom, ako spomínal kolega Mihál, ak to nebude škodiť rodinám s deťmi, my vás nebudeme brzdiť v takej práci ani v budúcnosti.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Autorizovaný
16:14
Vystúpenie v rozprave 16:14
Ján RichterPriznám sa, že čakal som trošku väčšiu podporu tohto návrhu zákona od môjho predchodcu pána poslanca Mihála, pretože on mal takúto nejakú snahu v čase, keď pôsobil na tomto rezorte, a neuspel. Dokážem zacitovať jeho slová z toho obdobia, ako reagoval na pani premiérku, ktorá mu nepodporila predložiť takýto návrh zákona, na svojich kolegov poslancov, ktorí ho tiež nepodporili z jednotlivých vtedy koaličných strán. "Podobný zbabelý scenár už predviedli pri zákone o hmotnej núdzi, v ktorom bolo naším zámerom podmieniť poberanie dávok aktivitou. Aj túto novelu stopli pravicoví populisti. O to smutnejšie je zistenie, že na dávkach v hmotnej núdzi si niektoré bývalé koaličné politické strany stavajú svoju volebnú kampaň," podčiarkol Mihál. Nechcem to komentovať. Tento výrok hovorí za všetko. Práve preto hovorím, že som očakával aj isté pochopenie a podporu pre tento návrh.
Pred týmto návrhom a aj možnými rizikami a problémami ja mám, ja ako, ako veľkú úctu. Veľkú úctu. A vôbec si nemyslím, že to bude absolútne bezproblémová realizácia, ale mal som tú, alebo mali sme tú odvahu do toho procesu ísť, pretože si myslím, že ten proces už musí začať a je potrebné ho riešiť aj napriek nejakým nedostatkom, ktoré aplikácia tohto zákona môže priniesť. To si v plnej miere uvedomujem. A práve preto tu bude aj istá postupná nábehovosť.
Smerom k pánovi poslancovi Kaníkovi. Je tu jeden veľký rozdiel. Pán poslanec, ty si použil číslo 400 000. Nie, 400 000 máme - a už dneska ani to nie - nezamestnaných. Poberateľov dávok v hmotnej núdzi je 185 000. Keď z toho odrátame ľudí, ktorých sa zákon nebude týkať, lebo medzi poberateľmi dávok v hmotnej núdzi sú napríklad aj dôchodcovia, sú matky, ktoré vychovávajú deti do troch rokov, dávame výnimku pre samostatné matky až do šiestich rokov, lebo tam by to asi bolo nezodpovedné žiadať tú aktiváciu. Tých povinnosť je niečo iné, pripraviť novú generáciu na to, aby bola pripravená na život. To znamená, že to bude vychádzať denne, keď to rozrátame na päť pracovných dní, cca dvadsať tisíc ľudí, ktorí budú takýmto spôsobom pracovať za predpokladu, že sa táto, to znamená, 20 000 skoro na 3 000 obcí sú úplne iné čísla, a z toho vyplývajú aj úplne iné možnosti, ktoré tento zákon ponúka. Uvedomujem si, tie riziká sú, áno, v obciach alebo v priestoroch, kde je tých poberateľov možno v tisícoch. Len treba povedať, že máme presnú analýzu týchto obcí a možno pripravené aj isté riešenia.
Otázka zainteresovania štátnych podnikov. Viete, štátna pomoc je jedna vec, ktorú treba v súvislosti s týmto zvažovať. Dneska štátny podnik má zo zákona tie isté práva a povinnosti ako ktorákoľvek súkromná firma. Ale nie je to úplne zabitá myšlienka, z hľadiska istej perspektívy rozmýšľame aj týmto smerom. Druhá vec, ktorá súvisí s týmto, veľmi úzko a intenzívne komunikujeme s obcami. My si uvedomujeme, že tento zákon nie je možné naplniť, pokiaľ nebude pochopený a prijatá tá podaná ruka zo strany štátu u obcí. Ale znova, odbremeňujeme starostov, osemstošesťdesiat ľudí ideme prijať na úrady práce, ktorí budú organizovať a kontrolovať, ktorí na seba zoberú značnú časť zodpovednosti. Úlohou starostu bude relatívne veľká úloha pripraviť prácu, ale veci s tým súvisiace, tie negatívne, ktoré doteraz možno ovplyvňovali aj samotnú aktivitu starostu, pretože v konečnej miere v jednom období aj títo ľudia sú jeho voliči a na to možno v podvedomí vždy pamätal, bude odbremenený. To znamená, tu vytvárame úplne iný základ a predpoklady. Preto tento návrh zákona skutočne nie je zákonom, ktorý konsoliduje verejné financie. On bude mať dopady na štátny rozpočet. A napríklad ja celkom objektívne predpokladám, teším sa na vystúpenie pána Polláka, že z tých osemstošesťdesiat ľudí bude značné množstvo pracovníkov aj rómskej národnosti, ktorí budú v tom prostredí, myslím si, ďaleko účinnejším nástrojom ako väčšinová populácia. To znamená, že sú tu isté veci, myslím si, že domyslené. Samozrejmá vec, že mám úplne jasno, že chceme nabehnúť v istej časovej fáze, aby sme mali záujem aj viaceré riziká pred tým, použijem výraz, vychytať, a prípadne nevylučujem, že v závere budúceho roku dospejeme k tomu, že budeme tento zákon novelizovať, lebo aplikačná prax prinesie niektoré veci, ktoré bude treba napraviť. Ale na to sme pripravení a, samozrejmá vec, aj máme záujem tieto veci ako zrealizovať.
No a ešte k pánovi poslancovi Mihálovi v súvislosti s tými živnostníkmi, pretože to bolo také, myslím, že gro vystúpenia. Som trošku prekvapený, lebo my sme tieto veci presadili do zákona ešte v minulom roku, ktoré sa týkajú tých živnostníkov. Je to konkrétne novela 599 a tak ďalej. My len preberáme tie veci teraz do tohto zákona, lebo ony už platia, a, no, vy ste, pán poslanec, v minulom roku za novelu tohto zákona hlasovali, čo si ja veľmi vážim a ďakujem, že ste ju podporili. Zato som trošku prekvapený z tej kritiky, lebo, lebo myslel som si, že istým spôsobom riešime niečo, na čom sme sa zhodli už pred rokom a čo od 1. januára je len účinné.
No a presne to, čo povedala kolegyňa Vaľová smerom k tým živnostníkom, od 1. 1. 2013, čo sa týka toho pogromu. No pokiaľ preruší živnosť, má nárok na hmotnú núdzu. Prerušenie živnosti je dneska jednoduchý administratívy akt, aby mohol byť poberateľom, pokiaľ nemá prácu. Dnes je to veľmi flexibilná možnosť. A v tomto prípade a v žiadnom prípade nechcem okrátiť človeka, ktorý sa dostal do nejakých problémov, aby nemohol poberať hmotnú núdzu. A to sa týka aj rodičovského príspevku, platí to isté. Preruší a má opätovne nárok ako tieto veci poberať.
To znamená, že možno také skôr veľmi konkrétne veci, i keď sme v prvom čítaní a ja nebudem mať záujem ani v ďalšej časti, pokiaľ vstúpim do diskusií, hovoriť úplne ku konkrétnym veciam, pretože toto je základná filozofia. Ja som pripravený komunikovať, stretnúť sa, keď treba, a samozrejme na jednotlivých výboroch pred druhým čítaním, ak prídu dobré, zdravé názory. Toto nie je pravicovo-ľavicové zmýšľanie. Keby to malo byť ultraľavicové, použijem, tak s týmto návrhom nejdeme. To je pragmatické. Život, potreba priniesli a jednoducho je potrebné už túto otázku riešiť, lebo ak by sa odložila ešte ďalej, myslím si, že by mohol byť ten problém výrazne, výrazne väčší.
No ale samozrejmá vec, že, a to platí všeobecne aj k tým ďalším zákonom, ktoré budem predkladať. Viete, sociálna politika je značne limitovaná výkonnosťou ekonomiky. To sú spojité nádoby. Tie limity a možnosti sú vždy v tomto prípade určené. Áno, Slovensko je krajina, ktorá dáva finančné prostriedky na sociálnu politiku niekde na chvoste Európy z hľadiska objemov. To sme. Na druhej strane sú veci, u ktorých hovoríme, že tie sociálne dávky sú veľké. No, nie. Náš problém, viete čo je? Nízke mzdy. Nízke mzdy. Aj nízka minimálna mzda, lebo, a to je aj náš problém z hľadiska prípravy napríklad zákona ohľadom minimálneho dôchodku. My potrebujeme nastaviť minimálny dôchodok tak, aby ľuďom sa oplatilo robiť. A toto je ten veľký problém, ktorý s tým súvisí. Samozrejmá vec, že aj minimálna mzda, aj napriek tomu, že by som rád išiel ďaleko, ďaleko vyššie, má svoje limity vzhľadom na ekonomiku a možnosti viacerých firiem, ktoré s tým súvisia. To znamená, že všetko so všetkým súvisí, a pri tejto problematike je potrebné tie veci veľmi rozumne vážiť a mať na zreteli aj tieto veci, ktoré s tým súvisia.
Takže ja chcem poďakovať za tieto tri vystúpenia. Reagoval som zatiaľ len na tie. Bol by som rád, keby tá vecná diskusia pokračovala aj v tej ďalšej časti. Opakujem ešte raz, uvedomujem si aj možné riziká. So ZMOS-ákmi sme sa dohodli, že pracovníci úradov práce vrátane vedenia ministerstva, mňa a štátnych tajomníkov, prejdeme po regionálnych ZMOS-och, kde budeme mať záujem doslova nalievať veľmi konkrétne veci starostom, ako narábať s týmto zákonom, ako sa ho uchytiť. Ja som osobne presvedčený, že obce a mestá na Slovensku potrebujú tú prácu, ktorú títo ľudia môžu odviesť, pretože všade sú skládky, smetiská a veci, ktoré sa dajú realizovať. Ja som presvedčený, že tej práce je v tých obciach a mestách.
Ďakujem. (Potlesk.)
Ďakujem pekne za slovo. Možno nebýva obvyklé, že predkladateľ vystupuje ešte priamo v diskusii, keď vystupujú písomne prihlásení poslanci, ale ak dovolíte, je to aj istá úcta k tým ľuďom, k tým trom opozičným politikom, ktorí vystúpili, pretože zhodou okolností sú to všetko bývalí ministri práce, sociálnych vecí. Ja aj napriek tomu, že politicky sa celkom iste nezhodneme na mnohých veciach, si vážim ľudí, ktorí robili na tomto rezorte, pretože je to veľmi náročná práca. Ale teraz trošku konkrétnejšie k niektorým tým veciam, ku ktorým vystúpili.
Priznám sa, že čakal som trošku väčšiu podporu tohto návrhu zákona od môjho predchodcu pána poslanca Mihála, pretože on mal takúto nejakú snahu v čase, keď pôsobil na tomto rezorte, a neuspel. Dokážem zacitovať jeho slová z toho obdobia, ako reagoval na pani premiérku, ktorá mu nepodporila predložiť takýto návrh zákona, na svojich kolegov poslancov, ktorí ho tiež nepodporili z jednotlivých vtedy koaličných strán. "Podobný zbabelý scenár už predviedli pri zákone o hmotnej núdzi, v ktorom bolo naším zámerom podmieniť poberanie dávok aktivitou. Aj túto novelu stopli pravicoví populisti. O to smutnejšie je zistenie, že na dávkach v hmotnej núdzi si niektoré bývalé koaličné politické strany stavajú svoju volebnú kampaň," podčiarkol Mihál. Nechcem to komentovať. Tento výrok hovorí za všetko. Práve preto hovorím, že som očakával aj isté pochopenie a podporu pre tento návrh.
Pred týmto návrhom a aj možnými rizikami a problémami ja mám, ja ako, ako veľkú úctu. Veľkú úctu. A vôbec si nemyslím, že to bude absolútne bezproblémová realizácia, ale mal som tú, alebo mali sme tú odvahu do toho procesu ísť, pretože si myslím, že ten proces už musí začať a je potrebné ho riešiť aj napriek nejakým nedostatkom, ktoré aplikácia tohto zákona môže priniesť. To si v plnej miere uvedomujem. A práve preto tu bude aj istá postupná nábehovosť.
Smerom k pánovi poslancovi Kaníkovi. Je tu jeden veľký rozdiel. Pán poslanec, ty si použil číslo 400 000. Nie, 400 000 máme - a už dneska ani to nie - nezamestnaných. Poberateľov dávok v hmotnej núdzi je 185 000. Keď z toho odrátame ľudí, ktorých sa zákon nebude týkať, lebo medzi poberateľmi dávok v hmotnej núdzi sú napríklad aj dôchodcovia, sú matky, ktoré vychovávajú deti do troch rokov, dávame výnimku pre samostatné matky až do šiestich rokov, lebo tam by to asi bolo nezodpovedné žiadať tú aktiváciu. Tých povinnosť je niečo iné, pripraviť novú generáciu na to, aby bola pripravená na život. To znamená, že to bude vychádzať denne, keď to rozrátame na päť pracovných dní, cca dvadsať tisíc ľudí, ktorí budú takýmto spôsobom pracovať za predpokladu, že sa táto, to znamená, 20 000 skoro na 3 000 obcí sú úplne iné čísla, a z toho vyplývajú aj úplne iné možnosti, ktoré tento zákon ponúka. Uvedomujem si, tie riziká sú, áno, v obciach alebo v priestoroch, kde je tých poberateľov možno v tisícoch. Len treba povedať, že máme presnú analýzu týchto obcí a možno pripravené aj isté riešenia.
Otázka zainteresovania štátnych podnikov. Viete, štátna pomoc je jedna vec, ktorú treba v súvislosti s týmto zvažovať. Dneska štátny podnik má zo zákona tie isté práva a povinnosti ako ktorákoľvek súkromná firma. Ale nie je to úplne zabitá myšlienka, z hľadiska istej perspektívy rozmýšľame aj týmto smerom. Druhá vec, ktorá súvisí s týmto, veľmi úzko a intenzívne komunikujeme s obcami. My si uvedomujeme, že tento zákon nie je možné naplniť, pokiaľ nebude pochopený a prijatá tá podaná ruka zo strany štátu u obcí. Ale znova, odbremeňujeme starostov, osemstošesťdesiat ľudí ideme prijať na úrady práce, ktorí budú organizovať a kontrolovať, ktorí na seba zoberú značnú časť zodpovednosti. Úlohou starostu bude relatívne veľká úloha pripraviť prácu, ale veci s tým súvisiace, tie negatívne, ktoré doteraz možno ovplyvňovali aj samotnú aktivitu starostu, pretože v konečnej miere v jednom období aj títo ľudia sú jeho voliči a na to možno v podvedomí vždy pamätal, bude odbremenený. To znamená, tu vytvárame úplne iný základ a predpoklady. Preto tento návrh zákona skutočne nie je zákonom, ktorý konsoliduje verejné financie. On bude mať dopady na štátny rozpočet. A napríklad ja celkom objektívne predpokladám, teším sa na vystúpenie pána Polláka, že z tých osemstošesťdesiat ľudí bude značné množstvo pracovníkov aj rómskej národnosti, ktorí budú v tom prostredí, myslím si, ďaleko účinnejším nástrojom ako väčšinová populácia. To znamená, že sú tu isté veci, myslím si, že domyslené. Samozrejmá vec, že mám úplne jasno, že chceme nabehnúť v istej časovej fáze, aby sme mali záujem aj viaceré riziká pred tým, použijem výraz, vychytať, a prípadne nevylučujem, že v závere budúceho roku dospejeme k tomu, že budeme tento zákon novelizovať, lebo aplikačná prax prinesie niektoré veci, ktoré bude treba napraviť. Ale na to sme pripravení a, samozrejmá vec, aj máme záujem tieto veci ako zrealizovať.
No a ešte k pánovi poslancovi Mihálovi v súvislosti s tými živnostníkmi, pretože to bolo také, myslím, že gro vystúpenia. Som trošku prekvapený, lebo my sme tieto veci presadili do zákona ešte v minulom roku, ktoré sa týkajú tých živnostníkov. Je to konkrétne novela 599 a tak ďalej. My len preberáme tie veci teraz do tohto zákona, lebo ony už platia, a, no, vy ste, pán poslanec, v minulom roku za novelu tohto zákona hlasovali, čo si ja veľmi vážim a ďakujem, že ste ju podporili. Zato som trošku prekvapený z tej kritiky, lebo, lebo myslel som si, že istým spôsobom riešime niečo, na čom sme sa zhodli už pred rokom a čo od 1. januára je len účinné.
No a presne to, čo povedala kolegyňa Vaľová smerom k tým živnostníkom, od 1. 1. 2013, čo sa týka toho pogromu. No pokiaľ preruší živnosť, má nárok na hmotnú núdzu. Prerušenie živnosti je dneska jednoduchý administratívy akt, aby mohol byť poberateľom, pokiaľ nemá prácu. Dnes je to veľmi flexibilná možnosť. A v tomto prípade a v žiadnom prípade nechcem okrátiť človeka, ktorý sa dostal do nejakých problémov, aby nemohol poberať hmotnú núdzu. A to sa týka aj rodičovského príspevku, platí to isté. Preruší a má opätovne nárok ako tieto veci poberať.
To znamená, že možno také skôr veľmi konkrétne veci, i keď sme v prvom čítaní a ja nebudem mať záujem ani v ďalšej časti, pokiaľ vstúpim do diskusií, hovoriť úplne ku konkrétnym veciam, pretože toto je základná filozofia. Ja som pripravený komunikovať, stretnúť sa, keď treba, a samozrejme na jednotlivých výboroch pred druhým čítaním, ak prídu dobré, zdravé názory. Toto nie je pravicovo-ľavicové zmýšľanie. Keby to malo byť ultraľavicové, použijem, tak s týmto návrhom nejdeme. To je pragmatické. Život, potreba priniesli a jednoducho je potrebné už túto otázku riešiť, lebo ak by sa odložila ešte ďalej, myslím si, že by mohol byť ten problém výrazne, výrazne väčší.
No ale samozrejmá vec, že, a to platí všeobecne aj k tým ďalším zákonom, ktoré budem predkladať. Viete, sociálna politika je značne limitovaná výkonnosťou ekonomiky. To sú spojité nádoby. Tie limity a možnosti sú vždy v tomto prípade určené. Áno, Slovensko je krajina, ktorá dáva finančné prostriedky na sociálnu politiku niekde na chvoste Európy z hľadiska objemov. To sme. Na druhej strane sú veci, u ktorých hovoríme, že tie sociálne dávky sú veľké. No, nie. Náš problém, viete čo je? Nízke mzdy. Nízke mzdy. Aj nízka minimálna mzda, lebo, a to je aj náš problém z hľadiska prípravy napríklad zákona ohľadom minimálneho dôchodku. My potrebujeme nastaviť minimálny dôchodok tak, aby ľuďom sa oplatilo robiť. A toto je ten veľký problém, ktorý s tým súvisí. Samozrejmá vec, že aj minimálna mzda, aj napriek tomu, že by som rád išiel ďaleko, ďaleko vyššie, má svoje limity vzhľadom na ekonomiku a možnosti viacerých firiem, ktoré s tým súvisia. To znamená, že všetko so všetkým súvisí, a pri tejto problematike je potrebné tie veci veľmi rozumne vážiť a mať na zreteli aj tieto veci, ktoré s tým súvisia.
Takže ja chcem poďakovať za tieto tri vystúpenia. Reagoval som zatiaľ len na tie. Bol by som rád, keby tá vecná diskusia pokračovala aj v tej ďalšej časti. Opakujem ešte raz, uvedomujem si aj možné riziká. So ZMOS-ákmi sme sa dohodli, že pracovníci úradov práce vrátane vedenia ministerstva, mňa a štátnych tajomníkov, prejdeme po regionálnych ZMOS-och, kde budeme mať záujem doslova nalievať veľmi konkrétne veci starostom, ako narábať s týmto zákonom, ako sa ho uchytiť. Ja som osobne presvedčený, že obce a mestá na Slovensku potrebujú tú prácu, ktorú títo ľudia môžu odviesť, pretože všade sú skládky, smetiská a veci, ktoré sa dajú realizovať. Ja som presvedčený, že tej práce je v tých obciach a mestách.
Ďakujem. (Potlesk.)
Autorizovaný
16:14
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:14
Jozef MihálNo na vašu kritiku na moju osobu, že prečo som trošku nepochválil zákon, ja vám poviem takto. Mám tu bývalú štátnu tajomníčku Luciu Nicholsonovú, ktorá sa tejto téme primárne venovala, a ja som tu dnes za škaredého. Ona je tu za peknú, čiže ona vás potom určite pochváli vo svojom vystúpení, nebojte sa.
A teraz...
No na vašu kritiku na moju osobu, že prečo som trošku nepochválil zákon, ja vám poviem takto. Mám tu bývalú štátnu tajomníčku Luciu Nicholsonovú, ktorá sa tejto téme primárne venovala, a ja som tu dnes za škaredého. Ona je tu za peknú, čiže ona vás potom určite pochváli vo svojom vystúpení, nebojte sa.
A teraz k tej veci, o ktorej som ja teda hovoril. Vy ste teda na ňu teda veľmi krátko reagovali, že živnostník môže prerušiť živnosť. No my sa stále, pán minister, nejako neviem pochopiť. Ja, samozrejme, rozumiem tomu, čo je to prerušenie živnosti, a beriem, že v prípade, že ten kvázi živnostník v skutočnosti má len niekde živnostenský list v šuplíku a fakt nič nerobí, ani nemieni robiť, nemá žiadny problém, aby ten živnostenský list buď prerušil alebo rovno vrátil a čerpal si dávky v hmotnej núdzi aj so svojou rodinou.
Lenže, prosím vás, berte do úvahy dve veci. Je mnoho živnostníkov, ktorí majú živnosť tak, aby aspoň nejakým spôsobom si zarobili, keď nevedia získať trvalé zamestnanie a pod. Je to lepšie ako nič. Robia na živnosť. Zarobia si 100, 200, 300 eur mesačne. Mali nárok na dávky v hmotnej núdzi, na dorovnanie príjmu do tej úrovne dávok a vy im toto zoberiete. Uvedomte si jednu vec, aj z hľadiska štátneho rozpočtu a vášho rozpočtu, keď takýto živnostník sa rozhodne fakt tú živnosť zrušiť, tak tých 100 alebo 200 eur, o ktoré sa mu len, na ktoré sa mu dorovnávala dávka, tá dávka sa mu nebude dorovnávať, ale tých 250 alebo koľko eur s rodinou bude dostávať kompletne od vás, z vášho vrecka. To znamená, že nie 50 eur na vylepšenie, dorovnanie, ale celých 250 eur povedzme dostane. To znamená, že ak takíto živnostníci to zrušia, tak o to viacej im budete musieť platiť. Doplatíte na to aj vy.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.9.2013 o 16:14 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán minister, oceňujem, že ste šli do rozpravy, že môžeme reagovať aj faktickými poznámkami.
No na vašu kritiku na moju osobu, že prečo som trošku nepochválil zákon, ja vám poviem takto. Mám tu bývalú štátnu tajomníčku Luciu Nicholsonovú, ktorá sa tejto téme primárne venovala, a ja som tu dnes za škaredého. Ona je tu za peknú, čiže ona vás potom určite pochváli vo svojom vystúpení, nebojte sa.
A teraz k tej veci, o ktorej som ja teda hovoril. Vy ste teda na ňu teda veľmi krátko reagovali, že živnostník môže prerušiť živnosť. No my sa stále, pán minister, nejako neviem pochopiť. Ja, samozrejme, rozumiem tomu, čo je to prerušenie živnosti, a beriem, že v prípade, že ten kvázi živnostník v skutočnosti má len niekde živnostenský list v šuplíku a fakt nič nerobí, ani nemieni robiť, nemá žiadny problém, aby ten živnostenský list buď prerušil alebo rovno vrátil a čerpal si dávky v hmotnej núdzi aj so svojou rodinou.
Lenže, prosím vás, berte do úvahy dve veci. Je mnoho živnostníkov, ktorí majú živnosť tak, aby aspoň nejakým spôsobom si zarobili, keď nevedia získať trvalé zamestnanie a pod. Je to lepšie ako nič. Robia na živnosť. Zarobia si 100, 200, 300 eur mesačne. Mali nárok na dávky v hmotnej núdzi, na dorovnanie príjmu do tej úrovne dávok a vy im toto zoberiete. Uvedomte si jednu vec, aj z hľadiska štátneho rozpočtu a vášho rozpočtu, keď takýto živnostník sa rozhodne fakt tú živnosť zrušiť, tak tých 100 alebo 200 eur, o ktoré sa mu len, na ktoré sa mu dorovnávala dávka, tá dávka sa mu nebude dorovnávať, ale tých 250 alebo koľko eur s rodinou bude dostávať kompletne od vás, z vášho vrecka. To znamená, že nie 50 eur na vylepšenie, dorovnanie, ale celých 250 eur povedzme dostane. To znamená, že ak takíto živnostníci to zrušia, tak o to viacej im budete musieť platiť. Doplatíte na to aj vy.
Autorizovaný