23. schôdza

O slovo požiadal pán spravodajca.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, ja som si netradične dovolil vystúpiť v rozprave, aby som možno ešte na záver dal možnosť prípadných reakcií, aby to bolo v rámci argumentácie s kolegami vyvážené.
V prvom rade chcem uviesť, že chápem túto novelu Exekučného poriadku ako jeden z prvých krokov, ktorý vo veľmi krátkom čase očakávam, a dúfam, že po tejto statusovej novele príde aj procesná novela, ktorá bude upravovať aj mnohé ďalšie zmeny, ktorých by som sa dotkol neskôr.
To, čo ste, dámy a páni, v rámci diskusie hovorili, ja by som zhrnul ako všeobecný konflikt medzi ochranou spotrebiteľa na jednej strane a vymožiteľnosťou práva. Prečo to hovorím? Chápem a určite je sociálne chrániť spotrebiteľa na jednej strane a ochraňovať ho pred zneužitím práva pred úžerou a pred mnohými ďalšími vecami, ktoré neúmerne záväzky spotrebiteľa zvyšujú, respektíve ho môžu doslova šikanovať. V tejto problematike už máme veľmi intenzívnu a širokú európsku legislatívu, ktorú Slovenská republika do svojho právneho poriadku transponuje, a myslím si, že v mnohých prípadoch sme išli s ochranou spotrebiteľa dokonca nad rámec našich povinností vyplývajúcich z európskeho práva.
Na jednej strane je to teda ochrana spotrebiteľa, ochrana pred nejakými záväzkami, ktoré vznikajú, či už zo zmlúv, z právnych úkonov, zo záväzkov, zo zákona, aby neboli tieto záväzky spotrebiteľa neúmerné. Na druhej strane je tu konflikt s vymožiteľnosťou práva, kde sme skutočne v situácii, že v právnom štáte si záväzky treba plniť. To znamená zmluvy, už od rímskeho práva sa hovorí, zmluvy, respektíve záväzky treba plniť. To znamená, že nemôže sa stať, a ja súhlasím, že musíme chrániť spotrebiteľa, ale na druhej strane nemôže sa stať, že fyzická osoba, či už je to podnikateľ, nepodnikateľ, nerozlišujem, teda nediskriminujem, príde do obchodu a nezaplatí si za tie dva rožky v obchode. Nemôže sa stať, že niekto si zoberie úver a nezaplatí splátky úveru.
Iné je, samozrejme, keď sa na to nabaľujú neúmerne vysoké sankčné poplatky, a tak ďalej. Problém je, že v súčasnej právnej praxi sa stáva, že kvôli ochrane spotrebiteľa, neuznávaniu rozhodcovských doložiek, atď., už nemôžme vymáhať voči spotrebiteľom, alebo nie je možné vymáhať ani istinu, ani to, čo si požičia. A teraz ide o to, že naozaj potrebujeme chrániť spotrebiteľa, ale na druhej strane musíme dbať, a veľmi dobre to bolo povedané aj v diskusii, nabádať ľudí k zodpovednosti: keď si zoberieš úver, musíš ho aj splácať.
Samozrejme, ochrana spotrebiteľa znamená, nekalé poplatky, nekalé úroky, atď., tieto musia vedieť súdy odfiltrovať. To znamená, je to konflikt dvoch princípov. Ja si osobne myslím, že tieto dva princípy musia byť vyvážené. Nemôžme zvýrazňovať jeden voči druhému. A vo vzťahu aj k tomu, vo vzťahu aj k tomu očakávam, že do budúcnosti ministerstvo vyrieši také zásadné problémy, ako rozhodcovské konanie pri ochrane spotrebiteľa. V súčasnosti je možné, na druhej strane exekučné súdy nevydávajú poverenia na rozhodnutia, na judikované pohľadávky, to znamená, exekúcia nemôže fungovať. Nemôžete vykonať právo, čo je na jednej strane dobré pre ochranu spotrebiteľa, pretože neplatí, možno podľa vášho názoru alebo niekoho názoru, subjektívneho, vysoké sankčné poplatky. Na druhej strane zlé pre vymožiteľnosť práva, lebo nevydaním poverenia nemožno vykonať ani istinu dlhu, ani to, čo si požičal.
To znamená, že sú dve možnosti: vylúčiť rozhodcovské konanie v spotrebiteľských veciach alebo upraviť osobitným spôsobom rozhodcovské konanie v týchto veciach tak, aby bola zabezpečená ochrana spotrebiteľa. Aby boli tie negatívne, v rozpore s dobrými mravmi, navyše, záväzky spotrebiteľa odfiltrované a aby plnil len to, čo je v súlade s dobrými mravmi. V tomto očakávam, že napríklad budúca procesná novela, komplexne sa k týmto veciam postaví. Bolo to aj predmetom diskusie na ústavnoprávnom výbore.
Pokiaľ ide o statusovú novelu, dámy a páni, ja oceňujem dve veci. Pokiaľ trváme na tom, že pokiaľ niekto ide do obchodu, musí zaplatiť za tie rožky, pokiaľ ide niekto si zobrať úver, musí zaplatiť istinu a úroky v súlade s dobrými mravmi, tak táto novela robí dve pozitívne veci. V prvom rade môžme sa pýtať, ako to je možné, v histórii Slovenskej republiky exekútor nemal lehotu na vyplatenie peňazí oprávnenému? Exekútor dostal titul, dostal rozhodnutie, exekučný titul, rozsudok súdu alebo iný exekučný titul, vymáhal peniaze pre oprávneného. Predsa je tam rozsudok. Predsa o tom, či to je oprávnené alebo nie, rozhodoval už súd a vymohol peniaze. Bohužiaľ, v praxi sa stalo, že peniaze, ktoré boli vymožené, či už na účte exekútora alebo v hotovostnej pokladnici, oprávnenému neprišli. Teda tomu, komu patrili na základe rozhodnutia súdu.
Veľmi dôležitá vec, ktorá spôsobuje to, že od účinnosti zákona vymožené peňažné prostriedky do štrnástich dní exekútor bude musieť oprávnenému vyplatiť pod sankciou závažného disciplinárneho previnenia a peňažné prostriedky vymožené do účinnosti zákona bude musieť v lehote do 15. novembra. To je obrovský a zásadný posun pre vymožiteľnosť práva. A teraz sa nebavím o spotrebiteľoch. Teraz sa bavím o podnikateľskom prostredí, o vymáhaní, o vymožiteľnosti práva, o tom, o konkurencieschopnosti Slovenskej republiky, že pokiaľ máte rozhodnutia súdov, musíte ich ešte vykonať, aby sme sa považovali za právny štát. A toto je určite posun k lepšiemu.
Jedna vec je samozrejme povinnosť, ktorú deklarujete v zákone, a druhá je samozrejme kontrola a jej vymáhanie. A tu oceňujem druhú vo vzťahu k exekútorom, kontrolné pôsobnosti tak komory a kontrolné právomoci aj ministerstva vo vzťahu k jednotlivým exekútorom.
Pokiaľ ide o zmeny poplatkov, v tejto veci, ako bolo povedané, by som si dovolil povedať len jednu vec. Nie je to možné robiť na kolene, je to potrebné preskúmať z hľadiska nákladovosti týchto činností a možno zapojiť do týchto diskusií viac komoru, ale pripúšťam, že v prvom rade, pokiaľ, dámy a páni, máte v mnohých jednotlivých konaniach, máte v mnohých jednotlivých konaniach pochybnosti o výške poplatkov, je to možno aj tým, že sú nesprávne vyčíslené. Je obrovské množstvo vecí, kde súdy vracajú poverenia, návrhy na vydanie poverenia na exekúciu, práve kvôli tomu, že sú nesprávne vypočítané poplatky. A v tomto prípade ja oceňujem práve kontrolnú pôsobnosť komory na to, aby dávali pozor aj na to, aby poplatky neboli vyčíslované nezákonne vysoko.
Pokiaľ ide o poslednú vec, ja by som si dovolil povedať na margo exekútorov a notárov jednu poznámku. Mám taký pocit, že notári aj exekútori disponujú štátnomocenskými oprávneniami. To znamená, že nie je to podnikateľ, ktorý ponúkne, postavím vám dom, predám vám päť ananásov na trhu a tak ďalej, z hľadiska voľnosti. Ale tak exekútor aj notár disponuje v časti svojich činností, a exekútor vo všetkých, štátnomocenskými opatreniami. Uskutočňuje nútený výkon rozhodnutia exekučného titulu, ktorý nie je ochotný plniť ten, ktorý je podľa rozhodnutia zaviazaný. Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že nemyslím si, že v tejto oblasti všetko vyrieši trh. Tam, kde je činnosť niektorej profesie, a v tomto môžme povedať, že je to úrad, založená na štátnomocenských oprávneniach, vyžaduje si to do istej miery reguláciu štátu. Neviem si, dámy a páni, predstaviť, že o počte okresných úradov, o počte úradov práce, bude rozhodovať trh. To znamená, že ktokoľvek kdekoľvek bez akýchkoľvek podmienok si ich bude môcť založiť.
V tomto sú špecifiká, pretože na jednej strane ide o fyzické osoby, na druhej strane vykonávajú činnosť na základe osobitného predpisu a disponujú štátnomocenskými oprávneniami, takže tá regulácia vyplývajúca zo statusovej novely mne osobne dáva logiku.
Na záver poviem, že očakávam od procesnej novely, ktorá, verím, že príde v najkratšom možnom čase, ďalšie zlepšenia. Zrýchlenie exekučného konania, vyriešenie tej disproporcie zaťaženosti exekučných súdov vydávaním poverení, hoci už máme funkčné exekučné tituly, ktoré sú opatrené doložkou právoplatnosti vykonateľnosti. Na druhej strane budeme sa musieť zaoberať aj tým, prečo exekučné súdy idú do merita veci a nevydávajú poverenia práve preto, že ochraňujú spotrebiteľa, a práve preto, že možno cítime problém pri rozhodcovských rozsudkoch a iných veciach. V tomto môžem len držať palce. Túto novelu vítam a môžem povedať, že sa teším na procesnú, ktorá verím, že ďalším spôsobom posunie Slovensko dopredu v oblasti vymožiteľnosti práva.
Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami dvaja, traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, naozaj, aj z vašej reči teda vyplynulo, že identifikujete chyby a že sa stali chyby. A ja nezávidím, teda koniec koncov nezávidím vôbec, ale už vôbec nezávidím pánovi ministrovi, že jak sa s tým naloží, lebo sa vám to celé žvejklo, jak sa hovorí. Viete, kvôli chamtivosti, kvôli určitej chamtivosti niektorých ľudí, ktorí objavili blue ocean, modrý oceán, v ktorom proste zistili, že to je obrovský trh, ako vydrieť peniaze z dôchodcov a neviem z koho, tak sekundárne vám to spôsobilo aj to, že sa vám to brzdí aj pri normálnych štandardných veciach. Áno. A to je podľa tej, z tej chamtivosti to celé vyplynulo.
Prosím vás pekne, vy ste spôsobili, tento parlament spôsobil, že dôchodca je najlepší dlžník, najlepší dlžník, aký existuje. Nič nie je istejšie a lepší biznis, ako požičať cez nebankovku dôchodcovi a počkať, kým sa omešká, počkať dostatočne dlho, aby si, z požičaných 1000 euro bolo 3 000 euro, potom ich od neho trieskať, dať to exekútorovi, exekútor to dá na sociálku a sociálka posiela z dôchodku.
Prosím vás pekne, keď budete ťažiť ropu v Kuvajte, tak nemáte také zhodnotenie financií, jak keď požičiate dôchodcovi na Slovensku. Takto sa zhodnocujú výborne peniaze. Niekto to objavil, niekto na to prišiel. Preto tým dôchodcom, proste to je normálne, to je, to sú nájazdy, preto tým dôchodcom nútia tie hrnce a hneď im vrazia pod nos úverovú zmluvu. Prosím vás, vy ste vytvorili tú hydru. Pán Burian, ako šéf finančného výboru to vytvoril, tú hydru. Vy ste zrušili RPMN.
Prosím vás pekne, tá vaša ohlásená vojna proti šmejdom, to je kozmetika, lacná kozmetika z Poľska. Lacný make-up, ktorý by si nedala ani neviem aká, nejaká študentka. Prosím vás pekne, ak chcete robiť proti šmejdom, to musíte robiť ináč. A vy viete ako! Lenže to by niekoho bolelo. To by sa vám, možno niekto zavolal. Možno Burianovi by sa to nepáčilo. RPMN, licencie, ďaleko iné a dôslednejšie zákony... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Zajac.

Vážený pán kolega, celý čas ste hovorili o tom rozpore medzi vymáhateľnosťou práva a medzi ochranou spotrebiteľa. Ani jeden z poslancov, ani opozičných poslancov, nepovedal, že sme proti vymáhateľnosti práva na Slovensku. V žiadnom prípade nie. Ale povedali ste vymáhateľnosť práva, čiže legislatívy, ktorá na Slovensku platí. To znamená, je normálne, že na Slovensku môže po spotrebiteľovi ten, kto mu požičia peniaze, žiadať stovky, dokonca tisícky percent úrokov?! To je tá ročná percentuálna miera nákladov, ktorú ste zrušili v roku 2010. Prvá vláda Roberta Fica v roku 2010 to zrušila. Fungovalo to niekoľko rokov na Slovensku, keď ministerstvo financií určovalo túto ročnú percentuálnu mieru úrokov, ktorá bola odstupňovaná.
Ja som navrhoval taký návrh zákona, aby sa obmedzili stropom úvery na Slovensku. A budete mať vyriešené aj tie exekúcie, aj státisíce exekúcií, s ktorými sa, s ktorými si dneska neviete poradiť. Bude mať vyriešené Sociálna poisťovňa tie, 40 tisíc nových exekúcií voči dôchodcom. Ale treba s tým niečo robiť. Vymáhateľnosť práva. Ale to právo určujeme v tejto sieni, v Národnej rade Slovenskej republiky! Ja keď som vás počúval, tak som myslel, že vy nie ste zo strany SMER, ktorá je sociálna.
Ochrana spotrebiteľa verzus vymáhateľnosť práva. Samozrejme, že to musí byť jedno aj druhé. Vo svete všetky krajiny sa s tým museli vysporiadať. V Česku už 70 %, keď žiadate, úrokov, tak môžu byť považované za úžernícke. Prečo s tým niečo neurobíme?! Ja som rád, že ministerstvo už sa pustilo do niektorých tém, ale tejto témy sa bojíte, veľmi nechcete do toho ísť. (Potlesk.)

Pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Mne sa argumentácia pána poslanca Madeja, vecná argumentácia, celkom pozdávala. A myslím si, že dá sa súhlasiť s tou, s tým leitmotívom, že ozaj je tu na stole konflikt dvoch záujmov, oprávnených záujmov: záujmu na ochrane spotrebiteľa a záujmu veriteľa, aby jeho pohľadávka bola primerane naplnená aj povedzme s nejakým tým servisom. A ja si myslím, že tu sme povinní neskončiť, ale práve hľadať ďalej. A je tu zázračné slovíčko, ktoré je síce zázračné, ale nie je tak ľahké, a to je otázka alebo slovíčko "miera". My musíme nájsť mieru. A mne sa vidí, že práve tu by sme mali zamerať našu pozornosť. Ja samozrejme teraz za dve minúty nedám recept, ale myslím si, že by tu akýsi signalizačný bod mohol byť, nejaká kontrolka. Tá miera bude naplnená vtedy, keď sa nám podarí zastaviť ten obludný nárast subjektov, ktoré tak dobre žijú z tých malých písmenok na tých podvodných zmluvách, a zároveň zastaviť aj nárast ľudí, ktorí prichádzajú o základné životné istoty, o svoje domovy. Ak sa nám zvrátia tieto dva čísla, že začne klesať jeden aj druhý počet, ja si myslím, že tam bude presne to miesto, ktoré budeme môcť nazvať mierou, ktorá by sa tu mala dosiahnuť. Ak bude narastať biznis, my tu nenájdeme podľa môjho názoru vôbec nič na to, aby sme mohli ochranu spotrebiteľa premeniť na realitu.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Madej.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj predrečníkom za ich príspevky. Lepší záver ako príspevok pána poslanca Mičovského som si ani nemohol želať. Plne sa s ním stotožňujem. A ďakujem aj ostatným kolegom. No môžem povedať, ako na jednej strane okrem rozprávania treba aj preukázať samozrejme činmi. Myslím si, že za ostatné obdobie, a prídu ďalšie návrhy zákonov, to budeme s vymožiteľnosťou práva myslieť skutočne vážne a predkladať návrhy, ktoré ju zlepšia.
Dámy a páni, ja som v svojom príspevku skutočne chcel poukázať na to, že na jednej strane musíme hájiť záujmy a ochraňovať záujmy spotrebiteľa, ale na druhej strane to musí byť v rovnováhe v miere takej, aby sme zabezpečili dostatočnú vymožiteľnosť práva na Slovensku. O toto sa musíme snažiť. A myslím si, že je to viacej odborná téma ako téma politických prehlásení a výkrikov, pretože potrebujeme pracovať na každom jednom jednotlivom paragrafe v mnohých návrhoch zákonov.
Ja verím, že ešte prídu. A bez ohľadu na to, že či sú tu zmysluplné alebo menej zmysluplné pripomienky, si myslím, že musíme urobiť všetko pre to, aby na Slovensku sa zvýšila vymožiteľnosť práva. Keď niekto si zoberie, či už úver, alebo v rámci podnikania od niekoho zoberie tovar na faktúru, musí sa cítiť zodpovedný zaplatiť za svoj záväzok, ktorý prevzal. Na druhej strane, spotrebiteľ tiež musí byť zodpovedný za svoje záväzky, avšak nemôže byť šikanovaný záväzkami, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. A v tomto musíme, dámy a páni, všetci hľadať mieru. A verím, že napriek mnohým vyjadreniam konštruktívne.