23. schôdza

Ďakujem za slovo a ospravedlňujem sa za krátke zdržanie. Zvykol som si nosiť notebook sem. Je to šetrenie papiera, ako sa hovorí, doslova, dopísmena. Takže dovoľte, aby som využil možnosť prihlásiť sa ešte ústne do rozpravy na to, aby som ešte skúsil teda pár komentárov okrem toho, čo som hovoril v prvom príspevku. Pripomínam, že som v prvom príspevku kritizoval skutočnosť, že ak v okruhu spoločne posudzovaných osôb bude čo len jeden jediný so statusom samostatne zárobkovo činnej osoby, čiže napríklad samostatne hospodáriaci roľník s príjmom pár eur mesačne, tak celá táto rodina, všetky tieto spoločne posudzované osoby stratia nárok na pomoc v hmotnej núdzi, čo teda nepovažujem za správne.
Rád by som sa teraz ešte dotkol aj niektorých iných problémov, ktoré vnímam v tomto zákone. A teda na úvod tak, ako ma pán minister vyzval, chcem pripomenúť, že je to zákon, ktorý je postavený na určitých základoch, ktoré sme začali stavať v roku 2010, 2011. Áno, pokúšal som sa ešte na sklonku nášho vládnutia tento zákon presadiť, ale bolo to už vlastne v čase, kedy padla fakticky vláda Ivety Radičovej. Čiže získať preň podporu bolo prakticky politicky nemožné v tom stave. A pripomeniem napríklad to, že my sme navrhovali vlastne zákony dva: zákon o pomoci v hmotnej núdzi a osobitný zákon o príspevku na bývanie. Čiže to je jedna z takých možno ešte kritických poznámok na pána ministra Richtera. Nepáči sa mi to, ale teda to je váš názor, samozrejme, respektíve váš postoj, že ste to neurobili aj vy, že ste túto našu filozofiu neprevzali. Pretože oddeliť príspevok na bývanie do samostatného zákona by bolo určite vhodné, najmä pokiaľ ide o jeho možné zneužívanie. No je už neskoro ako nad tým nejako lamentovať. Stalo sa. Mali ste príležitosť urobiť jednu, myslím, dobrú systémovú zmenu. Nestalo sa. Škoda.
Ďalej niekoľko drobností ešte by som rád poznamenal. Možno, aby bolo jasné v druhom čítaní, že je tam čo opravovať. Pretože ako som už pred chvíľkou vo faktickej poznámke hovoril, on ten zákon by nebol zlý, bol by dobrý, keby tam nebolo možno pár väčších, menších škvrniek.
Jedna z takých možno malých škvrniek je návrh, aby sa spoločne posudzovali s rodičmi aj deti nad 25 rokov, ak sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia. Ono sa to na prvé počutie javí tak logicky. Ak teda v rodine sú relatívne staršie deti nad 25 rokov, ktoré ešte stále v dennej forme štúdia študujú na vysokej škole, tak prečo by nemali byť posudzované tak ako deti do 25 rokov? Aký je v tom rozdiel? Čiže ono to znie tak rozumne. Aj tie deti, ktoré už v tom vyššom veku študujú v dennej forme, nech sú stále v okruhu spoločne posudzovaných osôb. No rozumne to možno znie, aj logicky to možno znie. Ale keď sa zamyslíte nad finančnými dopadmi, tak ak to po starom to staršie dieťa nad 25 rokov dnes je posudzované samostatne ako osoba, ktorá si samostatne uplatní nárok na dávku v hmotnej núdzi, tak prídete vlastne na to, že podľa toho súčasného znenia tá celá rodina a ten vyňatý von študent starší ako 25 rokov spoločne vlastne dostanú viac peňazí. Jedna skupina, on. Podľa tohto návrhu, ktorý tu máme, nech rátam, ako rátam, vychádza mi to tak, že štát na takejto rodine ušetrí, pretože ten nárast dávky jedno dieťa, štyri deti a tak ďalej, keď sa na to pozriete, keď sa nad tým zamyslíte, zistíte, že naozaj na tom štát ušetrí. Čiže je to fakticky diskriminácia, nepriama alebo priama diskriminácia rodín, ktoré sú v hmotnej núdzi a majú tam študenta v dennej forme štúdia, ktorý je starší ako 25 rokov.
Ďalej je zaujímavý § 6, kde sa definuje takzvaný nárok. A jeho podstatou je vlastne to, že ak by aj tá rodina, respektíve spoločne posudzované osoby boli z hľadiska príjmov v hmotnej núdzi, pretože ich príjem je nižší ako suma životného minima, bude úrad posudzovať, či tam nie sú takzvané nároky. To znamená možnosti, ako si ten príjem zvýšiť. A tu je zaujímavé, že medzi tie nároky patria aj potenciálne dávky zo sociálneho poistenia. No a čo to je, keď sa na to pozrieme podrobnejšie? No tak to je napríklad starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok. Čiže čo to vlastne znamená? Znamená to napríklad to, že ak máme dnes spoločne posudzované osoby, alebo keď to inak poviem, rodinu, ktorá je v hmotnej núdzi, ale jeden z tejto rodiny má povedzme 62 rokov a povedal si, že nepožiada o starobný dôchodok, lebo chce ešte v budúcnosti získať zamestnanie, vidí tam nejakú víziu práce, a povedal si, že tá jeho taktika z hľadiska čerpania starobného dôchodku bude taká, že požiada o starobný dôchodok až vo vyššom veku šesťdesiatich piatich rokov možno, sú takí ľudia, tak tento zákon ho vlastne núti o ten starobný dôchodok požiadať, čerpať ho zo Sociálnej poisťovne, a tým pádom tá rodina teda možno vypadne z pomoci hmotnej núdzi, možno tie dávky budú nižšie, no. Čiže núti to, núti to takéhoto občana do neslobodného rozhodnutia.
A to isté pri predčasných starobných dôchodkoch. Ja teda neviem presne, či tam bude nejaký výklad alebo čo bude ešte, či sa to bude nejako riešiť. Ale toto isté, čo som povedal, poviem ešte raz. Predstavme si občana v rodine, ktorá je s príjmami pod sumou životného minima. Ten občan má 60 rokov, to znamená, že už potencionálne má nárok na predčasný starobný dôchodok. Áno, Sociálna poisťovňa posúdi, či jeho výška je aspoň vo výške 1,2-násobku životného minima. Tí, čo viete, viete, ako sa to posudzuje a kedy ten nárok skutočne vzniká. Áno, zistí sa, že ten nárok na predčasný dôchodok tam naozaj je, to znamená, páči sa mu to, nepáči sa mu to, nechcel by ten predčasný starobný dôchodok čerpať, jeho rozhodnutie to nie je, ale tento zákon vlastne ho núti, aby predčasný starobný dôchodok čerpal. No neviem, nezdá sa mi to byť celkom v poriadku.
To isté v prípade doplnkových dôchodkov, tretí dôchodkový pilier. Budeme tu mať druhé čítanie možno zajtra alebo pozajtra. Čiže ak ten občan spĺňa podmienky nároku na doplnkový dôchodok z tretieho piliera, tak si ho musí začať čerpať, aj keď sa mu to nepáči. Aj keď to nechce. No nezdá sa mi to.
Ďalšia vec, § 7 ods. 2 písm. d) možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma v prípade niektorých, nazvem to, citlivých osôb v citlivom sociálnom postavení. A ten § 7 ods. 2 písm. d) hovorí, že tá možnosť zabezpečiť si príjem sa neskúma v prípade, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je osamelý, zdôrazňujem, osamelý rodič, ktorý sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa, pozor, do 31. týždňa veku dieťaťa. To znamená, to znamená pri osamelej matke len pri deťoch do, zaokrúhlim to, do pol roka sa neskúma, či by si nemohla niekde nejako zarobiť alebo niečo. Inými slovami, ak má osamelá matka dieťa, ktoré je polročné, polročné a staršie, tak ju týmto zákonom nútime ísť do zamestnania, lebo inak jej zoberie štát tieto sociálne dávky, túto pomoc v hmotnej núdzi. Ten vekový limit 31 týždňov je smiešny. No, preboha, tak ste tam mali dať rovno, že jeden týždeň. Keď už teda, keď už teda chceme byť prísni voči osamelým matkám. To je ako, to sa mi nezdá. Toto so sociálnym prístupom nemá nič spoločné, tá hranica by sa mala určite zvýšiť.
Na záver sa chcem ešte vrátiť k tým SZČO. Ale ešte pred tým, prebieha tu taká celkom diskusia k tomu § 10 ods. 3. Čiže dávky sa, od tej sumy dávky sa odpočíta tých 61 eur. Ja som tam hovoril, že tam je nejaká chyba v tom výpočte, ale to je teraz jedno, dávky sa vlastne odnímu, ak sa tá osoba odmietne zúčastňovať na nejakých tých aktivačných prácach alebo dobrovoľníckej činnosti atď., atď. Výnimkou tam je osoba, ktorá má právo na príjem zo závislej činnosti. Ja to teraz necitujem presne, prepáčte, kto chce, si to nájde v § 10 ods. 3, ten úvod, tá úvodná veta. No viete, že ja sa rád vŕtam v zákonoch a baví ma tam hľadať chyby, tak tuto je tiež chyba. Pretože takéto nastavenie znamená, že keď si niekto možno formálne, možno reálne "nájde" prácu na dohodu za dajme tomu 2 eurá mesačne, jednu hodinu mesačne bude robiť na dohodu a má teda právo na príjem, atď., plynúci mu z takéhoto vzťahu, tak tým pádom sa nebude sledovať, že či sa zúčastňuje aktivačných prác, pretože už je takto vybavený. Čiže toto sa dá veľmi, ale veľmi ľahko obísť. Čiže poprosil by som zamyslieť sa nad tým, pretože ja som práve povedal - aha, pán štátny tajomník Burian, aby nezabudol vyzdvihnúť potom v médiách, že práve navádzam občanov na obchádzanie zákona - áno, práve navádzam občanov na obchádzanie zákona, pretože ten zákon je jednoducho pripravený nedostatočne a dá sa naozaj veľmi triviálnym spôsobom obísť. Všimol som si na iných miestach, že podobné techniky sú vyriešené dobre. Dámy, páni hore na balkóne vedia, o čom hovorím. Takže myslím si, že v tomto by ste nemali mať problém to trošku zdokonaliť aj v tom § 10 ods. 3.
No a na záver sa vrátim k tým SZČO. Chcem zdôrazniť, chcem zdôrazniť ešte raz, že nie každá SZČO v zmysle tejto definície, živnostník, ktorý pro forma má niekde v šuflíku živnostenský list, tú činnosť vôbec nevykonáva a nemá žiadny problém pri tomto vašom zákone živnostenský list vrátiť alebo ho pozastaviť na 6 mesiacov alebo na dlhšie. Je množstvo živnostníkov, ktorí ten živnostenský list majú preto, lebo skutočne vykonávajú činnosť, ale najmä na východe v tých našich ťažkých regiónoch Slovenska sú radi, že aspoň na tú živnosť majú nejakú robotu a že si zarobia možno 200, možno 300 eur mesačne. Je to lepšie ako nič. A ja mám veľkú úctu pred takýmito ľuďmi, ktorí nerezignujú, ktorí sa pozitívne bijú s takýmto svojím životom, a možno sa im v budúcnosti bude dariť lepšie, ale jednoducho nestrácajú nádej a na tú živnosť sa snažia čo to zarobiť, či pre seba, či pre svoju rodinu.
Ďalej zdôrazňujem ešte raz, to nie sú len živnostníci. To sú napríklad samostatne hospodáriaci roľníci v regióne Gemer, okolo Rimavskej Soboty, na východe, na Zemplíne, ktorí ako samostatne hospodáriaci roľníci majú kúsok nejakého poľa alebo záhrady, možno len majú kúsok nejakého lesa, kde hospodária a z čoho majú nejaký príjem. To sú tak isto tzv. SZČO, ktorým sa týmto zákonom má odňať právo na pomoc v hmotnej núdzi, a nielen im, ale celej ich rodine. Takýmto zákonom budú nútení, keď si spočítajú pre a proti, aby tie, to svoje podnikanie, ako to mám povedať, neviem, ako to mám vyskloňovať, aby ako samostatne hospodáriaci roľníci, aby skrátka skončili, aby sa na to vykašlali, aby to zavreli, aby sa prestali starať o to pole, o ten les. Alebo aby tú živnosť, na ktorú zarobia 200 eur mesačne v prepočte, aby to skrátka zavreli.
Ja chcem ešte, pán minister, využiť tú príležitosť a to, čo som chcel naznačiť v tej faktickej poznámke, ten výpočet, pretože vás by to malo naozaj zaujímať, že čo vám to spraví. Čo to spraví, keď SZČO, živnostník napríklad, ktorý má povedzme príjem, povedzme 200 eur mesačne v čistom, čo to spraví, keď tú živnosť možno zloží?
Takže skúsme počítať v rýchlosti. Zoberme si rodinu s tromi deťmi: chlap, muž, otec rodiny má živnosť, na ktorú zarobí 200 eur mesačne, žena nepracuje, a majú tri deti. Ak som to správne zrátal, dávka, aktivačný príspevok povedzme na tú jeho manželku, tri deti, príspevok na nezaopatrené dieťa, príspevok na bývanie, spolu mi to vyšlo 364 eur. Čiže by dostali ako dávku, keď ju budú dostávať v plnej výške. Ak by nemali žiaden príjem, ak by nemali žiaden príjem, čiže ak by tú živnosť nevykonával vôbec, ak to položí, bude mu štát platiť 364 eur. Ak má príjem 200 eur mesačne, tak platí podľa zákona, že tá suma 364 eur sa o ten jeho vlastný príjem zníži, o tých 200 eur dostane menej, štát mu platí 164 eur. Čiže ak vám tento živnostník položí živnosť, tak namiesto 164 eur mu budete vyplácať a jeho rodine 364 eur. Čiže štátnu kasu v tomto prípade to bude stáť 200 eur mesačne.
Vy si možno myslíte, že týmto odblokovaním živnostníkov ušetríte, lebo skrátka nebudú mať nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Ja vám garantujem to, že mnoho z nich sa rozhodne tie živnosti a podobne ukončiť, a keď dneska čerpajú tie dávky v nejakej tej polovičnej výške, tak ich budú čerpať na 100 percent. Jednoducho na to finančne doplatíte, zvýši sa vám nezamestnanosť, zvýši sa počet ľudí, ktorí nebudú pracovať, čiže je to samozrejme aj sociálny problém, nielen ekonomický, stúpne počet dlhodobo nezamestnaných. A neviem, či je vaším cieľom zvyšovať počet nezamestnaných na Slovensku. Predpokladám, že je to naopak.
Čiže dobre sa snažím radiť, nerobte to, nechajte živnostníkov v tomto na pokoji, dajte im tú pomoc v hmotnej núdzi. A pokiaľ tu ide o nejaké zneužívanie a špekulovanie, veď predsa tam máte nástroje! Ak má tá rodina majetok, ak má tá rodina možnosť si zvýšiť príjem vlastnou prácou, tak tie dávky jednoducho nedostane. Tieto nástroje treba efektívne využívať, skúmať majetok tej rodiny, či teda majú tie autá, či majú nejaké nehnuteľnosti, a nie plošne princípom nejakej kolektívnej viny niekoľko stotisíc živnostníkom a ich rodinám zakázať pomoc v hmotnej núdzi. Verím, že moje slová udreli na citlivú strunku, a uvidíme, ako to bude vyzerať v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, ja mám len veľmi, veľmi stručný príspevok. Nedá mi nepovedať, že po vypočutí príspevkov predrečníkov k tomuto návrhu zákona som nadobudla dojem, že je to nejaký pilier rómskej reformy. Pre mňa po tom, čo som si tento návrh zákona prečítala, je to úplne nový rozmer, s ktorým ja zásadne nesúhlasím.
Stotožňujem sa s vystúpením môjho kolegu pána Brocku a nebudem opakovať argumenty alebo akcenty na tie časti, s ktorými ja súhlasím a ktoré naznačujú konečne snahu nastaviť systém spravodlivejšie. Predpokladám, že bude vôľa a priestor na to, aby rezervy, ktoré aj ja vidím v tomto návrhu zákona ešte k dosiahnutiu tej spravodlivosti, sa dali upraviť v druhom čítaní.
Pozorne som si vypočula aj príspevok pána Mihála a v tomto mám veľmi podobné názory a pripomienky, ktoré mám pripravené. A najmä, pán minister, by som chcela možno počuť vyjadrenia alebo vysvetlenie, možno si to naozaj zle vysvetľujem. Tento návrh upravuje okruh príjmov, ktoré sa započítavajú do príjmu na účely posudzovania hmotnej núdze. Jasné. A sú prípady, kde sa bude na to prihliadať len čiastočne alebo vôbec. Predpokladám, že toto, tieto dôvody uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy sú relevantné k § 7, ktorý hovorí o možnosti "zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma, ak ide o fyzickú osobu, ktorá po a) dosiahla dôchodkový vek". V dôvodovej správe ale stojí, že "v rámci poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sa navrhuje prihliadať na zásluhovosť", a tak ďalej, "nebude sa prihliadať na zákonom stanovenú výšku starobného dôchodku". Čiže toto by som chcela od vás počuť, sa mi zdá, že tu je rozpor, či teda bude sa prihliadať na výšku starobného dôchodku, ako to stojí v dôvodovej správe, alebo dohliada sa na vek potrebný na starobný dôchodok.
A pri tomto by som sa chcela na chvíľočku zastaviť a sa opýtať alebo vypočuť si váš názor, či by nebolo naozaj vhodné v druhom čítaní v tomto § 7 pri tom starobnom dôchodku dať aj doplnenie alebo dovetok v tom "áčku", "dohliada sa na vek potrebný na nárok na starobný dôchodok" s dovetkom "v prípade, ak táto osoba nie je povinne dôchodkovo poistená". Aby sme oddiferencovali tých dôchodcov, ktorí naozaj majú iba dôchodok, a tých dôchodcov, ktorí sú zároveň aj zamestnanci a sú povinne dôchodkovo poistení, pretože sa mi zdá, že bolo by veľmi vhodné to doplniť. Ak bude vôľa, ja sa o to pokúsim potom aj na výbore, respektíve v pléne Národnej rady. Sa mi zdá, že zadosťučinili by sme spravodlivosti, ak by sme takúto požiadavku doplnili do toho "áčka".
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Začnem s tým, s čím som možno skončil svoj vstup do diskusie, že oceňujem v drvivej väčšine vecný tón tej diskusie. A v podstate, ak by som to mal zovšeobecniť, myslím si, že táto novela, hoci je zložitá, môže mať aj svoje riziká, som presvedčený, že v Národnej rade bude prijatá, čo je pre mňa veľké pozitívum.
Hovorím hneď v úvode, som pripravený spolupracovať aj so svojimi kolegami na návrhoch, ktoré by mohli tento zákon istým spôsobom obohatiť, a dávam ponuku nielen cez samotné výbory, pokiaľ sú tu isté zámery, vieme sa o nich baviť aj na odborných pracoviskách ministerstva a posúdiť ešte tesne pred tým.
Ak dovolíte, chcem zopakovať v závere isté najzákladnejšie veci, ktoré súvisia s prvým čítaním. Nekonsolidujeme verejné financie, to pokladám za veľmi dôležité to pripomenúť. Naopak, zákon bude mať zvýšené dopady na rozpočet. Pripomínam osemstošesťdesiat pracovníkov úradov práce, ktorí v kontexte tohto budú zabezpečovať, a hlavne organizáciu, koordináciu a kontrolu, čím chceme odbremeniť starostov obcí a hlavne tých problémových obcí, ktoré tu boli sčasti aj spomínané. A treba povedať jednu vec, i keď je to možnože pre niekoho veľmi málo, ale po tých štyroch rokoch suchôt sa mi podarilo presadiť aspoň na tú základnú dávku aj valorizáciu. Nie za celé štyri roky, ale aspoň za tento rok, čo netvrdím, že je nejaký veľký peniaz, ale aj to vnímam ako istý posun dopredu. Možno, keby sa každý rok, aj v tých predchádzajúcich dvoch, keď vládla terajšia opozícia, bolo toto podarilo, aj tie peniaze by boli pre tých ľudí, ktorí sú na to odkázaní, relatívne veľa znamenali.
Tretia vec, ktorú chcem povedať, my sme v minulom roku prijali, nazvali sme to tzv. malú novelu v hmotnej núdzi, a aj tento zákon alebo túto novelu, ktorú predkladáme, je treba vnímať v istom kontexte pokračovania tých vecí. Pretože tam sme riešili také veci, ako je striedavá starostlivosť, posudzovali sme hodnotu motorového vozidla, ochranný príspevok, hovorilo sa o okruhu osôb v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie atď. To znamená, toto je v kontexte tej malej novely, samozrejmá vec, že ďaleko rozsiahlejšie, dôležitejšie, ale opakujem pokračovanie celého toho okruhu tých zmien, tých noviel, ktoré, v ktorých hmotnú núdzu chceme riešiť.
Ten cieľ je jasne zadefinovaný, a to tu chcem ešte raz zopakovať. Nejde v hlavnej miere o to, aby sme sankciovali ľudí, my chceme vychovávať, možno cez to motivovať. Pán poslanec Novotný tam vo svojom vystúpení častokrát spomínal otázku, ktorá súvisí so zamestnávaním tých ľudí, ktorí sú dlhodobo evidovaní. Toto nie je hlavný cieľ hmotnej núdze. Toto nie je otázka, ako ich zamestnať. To je otázka, ako ich aktivizovať, aby prejavili istú vlastnú aktivitu aj pre tú sociálnu dávku s cieľom odpracovať dajme tomu tých 8 hodín týždenne. My hľadáme iné nástroje, možno v krátkom období prídeme do pléna Národnej rady so zákonom, ktorý, ktorý bude riešiť otázku odpustenia odvodov pre nízko príjmové skupiny, cez ktorý budeme chcieť riešiť hlavne dlhodobo evidovaných nezamestnaných, to znamená nad 12 mesiacov, čo som presvedčený, že bude veľmi, veľmi pozitívne prijaté.
To znamená, že, že toto je hlavná otázka, to znamená, že motivácia poberateľov hmotnej núdze a zároveň aj možná príprava na budúce uplatnenie sa na trhu práce. Samozrejmá vec, spresňujeme podmienky, nároky na aktivačný príspevok a, čo je dôležité, garantujeme tu ochranu osôb. To znamená, že, ešte raz, nerepresívny, hlavne výchovný, a to aj v tej oblasti, ktorá sa týka, keď ja tiež nemám rád tie názvy okolo rómskej, rómskej reformy, my riešime problematiku zákona pre hmotne odkázaných občanov, a samozrejmá vec, že v rámci toho aj občanov rómskej národnosti.
Povedal som, že tá realizácia si žiada veľmi úzku súčinnosť so samosprávami. A to chcem potvrdiť, že toto bude najdôležitejšie pred tým, než prejde to prechodné obdobie, aby táto úloha bola naplnená, aby správne pochopili, pochopili hlavne samosprávy cieľ tohto. Nazvem to, tie nepríjemnejšie veci si budú brať na seba tí ľudia, ktorých ideme prijať, koordinátori. My to nechceme nechať na starostov. Starosta ponúkne prácu, koordinátor bude organizovať a kvázi, použijem ten výraz, zapisovať, či splnili alebo nesplnili podmienku zákona poberatelia v hmotnej núdzi. To znamená, lebo sú nezávislí, minimálne nezávislí v tom zmysle, že nebudú odkázaní na to, či ich raz niekto bude alebo nebude voliť, keď budú kandidovať za starostu alebo za primátora obce, respektíve mesta. To znamená, že toto je veľká pomoc, toto bola jedna zo základných podmienok samosprávy aj pri rokovaniach a celkom logicky, že sme museli prijať tieto opatrenia a akceptovať túto otázku, lebo v tom prípade by sme celý ten, tú záťaž dali len na tých starostov. A toto je veľmi konkrétna ruka štátu podaná pre to, aby tá efektívnosť toho sa jednoducho dosiahla.
No a samozrejmá vec, že otázka vymožiteľnosti práva, myslím si, že dominuje spoločnosťou, a je naprieč všetkých nás záujmom, aby Kotlebovci a podobní nedominovali na témach, ktoré je schopné riešiť aj terajšie politické spektrum, a táto vláda sa jednoducho na to podujala.
Čo sa týka, týka posledných otázok, tie, ktoré sa tu naznačili. Viete, ten okruh možností tej práce, samozrejmá vec, obec je základ, obec - mesto. Samozrejmá vec, že sú tam, sú tam tie dobrovoľnícke služby, ktoré je treba vnímať. A ten tretí okruh veci je veľmi široko spektrálny, pretože to sa dá riešiť, otázky vytvárania práce pre to, aby akékoľvek prírodné katastrofy, ktoré tu môžu byť, povodne a ďalšie veci, ako, ako spôsobili čo najmenej problémov tej obci, to znamená preventívne ďalšie veci a práce, tie je možné tu zohľadniť, pokiaľ sa jedná o majetok obce.
No a čo sa týka, týka tej nútenej práce, ktorá sa tu čiastočne tiež v tej diskusii objavila, no je tu nejaký dohovor Medzinárodnej organizácie práce, ktorý vymedzuje tie možnosti, ktoré tu jednoducho máme. To je tá obava, to je ten problém, ktorý by sme chceli prekonať. Aj keď som povedal, že my hľadáme isté možnosti, ako túto otázku prekonať. Keď sa ma niekto opýta ako, poviem taký príklad, možno, že ktorým by sa dala naplniť litera zákona a zároveň aj ten efekt, ktorý z toho očakávame. No tá aktivácia môže ísť cez tie dobrovoľnícke práce. Čo to znamená? Napríklad smerom k Štátnym lesom, čo pán poslanec otvoril. Lebo áno, tam je haluzina a ďalšie veci, ktoré by sa v tomto smere dali, dali realizovať, možnože aj tým, že by si ich vedeli tí ľudia odniesť a použiť pre svoje účely. Na to napríklad, ja neviem, organizácia, možno Greenpeace, možno niečo iné, ktorá by v tomto prípade mohla zobrať na seba tú úlohu a plniť tú pozíciu smerom, smerom k lesom. Možnože hovorím niečo podobné, ako je obchádzanie zákona, ale nie, toto je napĺňanie zákona. To znamená, že snaha neporušiť nejaké, nejaké medzinárodné záväzky, ktoré tu máme, ale naplniť ten cieľ, to je to, čo hľadáme a skúmame, ako sa dostať k meritu veci, aby sa aj táto otázka naplnila. Ale myslím, že zachádzam do príliš veľkých podrobností.
Chcem na záver môjho, môjho vystúpenia ešte raz poďakovať za všetky tie, tie vystúpenia, ktoré tu boli. Som pripravený úzko spolupracovať. Bol by som veľmi rád, keď by tento zákon bol prijatý v tom druhom a treťom čítaní v širšom okruhu poslancov, ako je len poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia, a práve preto ponúkam aj, aj istú pomocnú ruku a pripravenosť komunikovať aj s poslancami opozície.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja chcem tiež poďakovať, rovnako ako pán minister, za vecný tón diskusie. A ak prvé čítanie má byť diskusia o filozofii zákona, o jeho cieľoch, o jeho zámere, o jeho opodstatnení, tak mám dokonca pocit, že väčšinová vôľa, alebo prevažne väčšinová vôľa tohto parlamentu je, aby sme išli do tejto témy, aby sme túto tému otvorili. A aj keď boli pripomienky, väčšinou boli pripomienky technického rázu, ktoré sú odstrániteľné práve v druhom čítaní. Takže ja očakávam širokú podporu tohto zákona, lebo tak som to vnímal v tej diskusii.
Ja len niekoľko drobných poznámok k vystúpeniu niektorých pánov poslancov, keďže faktická poznámka je príliš krátka na to, aby sa dalo zareagovať na niektoré z nich.
Pán poslanec Novotný hovoril o zákone, že je to dobré, ale je to málo. Ja si, pán poslanec, neodpustím, aj keď chcem zostať korektný, za posledných 15 rokov ste mali vy 10 rokov na to, aby ste s touto témou prišli, takýto zákon prijali. Takže myslím si, že to, že takýto zásadný zákon prichádza, nie je málo. Je to veľa, pán poslanec, je to veľa. A ja sa veľmi teším, že po tom, čo sme robili opatrenia na strane ľudí, ktorí pracujú, prichádzame aj s opatreniami, a očakávajú to ľudia, ktorí pracujú, na strane tých ľudí, ktorí nepracujú a poberajú dávky. Takže ja si myslím, že to je veľa, je to veľký prelomový okamih a to treba, naopak, oceniť. Aj keď súhlasím, že každá takáto zmena prináša aj množstvo technických problémov, ktoré viacerí páni poslanci, napríklad pán poslanec Mihál aj komentoval. Takže myslím si, že to treba oceniť.
Taký zásadný argument, ktorý ste používali, pán poslanec, ale aj ďalší poslanci, bol ten, že musíme urobiť systémovú zmenu, ktorá zavedie väčší rozdiel medzi celkovou sumou dávok a príjmom z práce, ak sa niekto, kto doteraz poberal dávky, zamestná. Práve tento zákon, a málo sa o tom hovorilo, prináša dosť podstatné zmeny.
Ja vám poviem jeden modelový príklad. Ak doteraz rodina s dvoma dospelými a s dvoma deťmi nepracovala a povedzme poberali dávky, ako na školskú dochádzku, príspevok na bývanie a niektoré ďalšie, mali celkový príjem 461 euro v rámci pomoci v hmotnej núdzi, tak ak by sme nezmenili zákon a jeden z nich by sa zamestnal aspoň za minimálnu mzdu, tak by mali príjem celkový 517 euro. To je, ak sa nemýlim, približne rozdiel 50 euro. Tento zákon prináša takejto rodine až 576 euro, čiže ďalších približne 60 euro k dispozícii. Čiže rozdiel tej situácie, keď nikto nepracoval a poberali dávky oproti tomu, keď sa jeden z tejto rodiny zamestnal a poberal minimálnu mzdu, je 110 euro. Tie príklady mám ďalšie. A práve ten moment zamestnania sa aj za minimálnu mzdu výrazne zvýši rodinný rozpočet takejto rodiny. Takže v tomto je filozofia zákona veľmi dobrá. A myslím si, že ak budeme rozprávať o technických detailoch, v poriadku, ale práve tento zákon zvýhodňuje ľudí, ktorí pracujú. A to je podstatné.
Čiže to bol jeden taký moment, ktorý som chcel zdôrazniť. Druhý moment, ktorý tu zaznieval, to bola tá otázka, že či dokážu samosprávy poskytnúť dostatok pracovných príležitostí pre tých 180-tis. ľudí. Pán poslanec, ja tiež pracujem v samospráve a som presvedčený, že áno, tých pracovných príležitostí je milión. Či sú to už práce na úprave verejných priestranstiev, na čistenie obcí, na kosení, na údržbe areálov, na natieraní, na opravách, či sú to práce na oprave lesných a poľných ciest, či sú to práce na protipovodňových opatreniach, na čistenie odrážok, na hradení bystrín, na budovaní zasakovacích pásov. Ale povedzme, ak by sa zaviedli aj možnosti krajskej samosprávy, tak nám tu pribudne obrovské množstvo ďalších prác, kde vieme takýchto ľudí umiestniť. Napríklad práca v nemocniciach, v domovoch sociálnych služieb a iných sociálnych zariadeniach, na správach ciest, krajských, atď., atď.
Čiže ja sa nebojím toho, že by starostovia a obce a samospráva nevedeli vymyslieť dostatok zmysluplných prác. Ja vidím jediný problém, ktorý som aj pomenoval, aby existovala nejaká obligatórnosť, aby sa naozaj nestalo, že niektoré obce, jedna zavedie, druhá nezavedie, ale to, verím, že v druhom čítaní tento problém odstránime tak, aby sme rešpektovali všetky ústavné a iné práva samosprávy.
Takže myslím si, že to druhé čítanie pomôže odstrániť niektoré technické problémy, ktoré samozrejme takýto prelomový zákon prináša, ale v zásade môžem konštatovať, že sa veľmi teším, že s takýmto zákonom prichádza ministerstvo, prichádza aj v spolupráci so splnomocnencom vlády, a verím, že taká konštruktívna atmosféra bude pokračovať aj v druhom čítaní a spoločne prijmeme zákon, ktorý bude pozitívny a spravodlivý.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Účelom návrhu právneho predpisu, ktorý sa týka návrhu zákona o príspevku pri narodení a príspevku na viac súčasne narodených detí, je nanovo upraviť podmienky nároku v súčasnosti poskytovaného príspevku pri narodení dieťaťa a príplatku k tomuto príspevku a naďalej upraviť možnosť raz ročne poskytovať príspevok pri starostlivosti o viac súčasne narodených detí.
Navrhuje sa zlúčiť v súčasnosti poskytovaný príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok príspevku pri narodení dieťaťa do jednej štátnej sociálnej dávky, ktorou je príspevok pri narodení dieťaťa. Výška príspevku sa navrhuje ustanoviť v dvoch sumách podľa poradia pôrodu, z ktorého sa dieťa narodilo, a to z prvého až tretieho pôrodu a zo štvrtého a ďalšieho pôrodu.
Vzhľadom na skúsenosti z praxe a skutočnosť, že príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok príspevku pri narodení dieťaťa sa poskytuje v prípadoch, keď centrum záujmov rodiny nie je v Slovenskej republike, ale trvalý pobyt na území Slovenskej republiky si oprávnená osoba nezrušila, navrhuje sa za podmienku nároku ustanoviť aj bydlisko oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky. Za oprávnené osoby na príspevok pri narodení dieťaťa sa navrhuje považovať len biologických rodičov dieťaťa.
Naďalej sa prednosť nároku na príspevok pri narodení dieťaťa ponecháva matke dieťaťa, u ktorej sa dá jednoznačne určiť poradie pôrodu, z ktorého sa dieťa narodilo. Naďalej sa prednosť nároku na príspevok pri narodení dieťaťa ponecháva matke dieťaťa, u ktorej sa dá jednoznačne toto poradie, poradie určiť.
Pre deti, ktoré sú zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov do šiestich mesiacov ich veku, ktorým doteraz mohol byť poskytovaný príspevok pri narodení dieťaťa, sa navrhuje umožniť podľa zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa poskytnúť jednorazový príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti.
Navrhuje sa doplnenie zákona u orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti o spracovanie osobných údajov v informačných systémoch Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a v informačných systémoch Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sú v tejto oblasti uvedené v osobitných predpisoch.
V záujme obmedzenia oprávnených osôb o predkladanie takýchto údajov, ktoré sú už, ktoré sa už nachádzajú v dostupnom informačnom systéme verejnej správy, sa navrhuje, aby ministerstvo, ústredie práce a úrady práce mali možnosť tieto údaje získať, aby mali možnosť zaznamenávať osobné údaje na nosič týchto informácií.
Navrhuje sa zmena na doplnenie zákonov v príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, navrhuje sa náhradnú starostlivosť rozšíriť o deti zverené do predosvojiteľskej starostlivosti alebo zverené fyzickej osobe istým predbežným opatrením súdu, ak súd už koná v tejto predosvojiteľskej starostlivosti. Touto úpravou sa zabezpečí, aby prostredníctvom jednorazového príspevku pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti bolo možné pre tieto deti poskytnúť náhradu za v súčasnosti poskytovaný príspevok pri narodení dieťaťa.
Toľko úvodom, skončil som, pán podpredseda.