23. schôdza

3.9.2013 - 25.9.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Prednesenie interpelácie

5.9.2013 o 15:16 hod.

Ing.

Igor Hraško

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vstup predsedajúceho 14:56

Renáta Zmajkovičová
Skontrolovaný text
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

5.9.2013 o 14:56 hod.

JUDr.

Renáta Zmajkovičová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Zodpovedanie otázky 14:57

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán poslanec, ja chápem, že je to z vašej strany vyslovene politická téma, tak isto ako aj vždy politickou témou bol červený a modrý variant. Menilo sa to hore, dolu, podľa toho, aká garnitúra tam bola, čo mňa dosť vyrušuje takýto systém. Čo je ale absolútne nespochybniteľné, že, je to, že nebola žiadna príprava urobená na to, aby bolo zabezpečené financovanie na výstavbu tohto úseku. Ukážte mi jeden dokument, budem veľmi rád, ktorým mi preukážete, že bola Európska únia pripravená financovať túto cestu. Neexistuje nič. Vy ste totižto zabudli - a to nie je len tento prípad, tých prípadov sa opakuje množstvo -, vy ste neurobili ani štúdiu realizovateľnosti, čiže absolútne fundamentálny nevyhnutný základ na to, aby ste mohli tento projekt presadzovať pred JASPERS-om a následne pred Európskou úniou. Nie je to, neexistuje to. Vy ste sa vrhli, hr, hr, do toho, že uzavreli sme niečo, hovoríte o tom, že už ste skoro mali územné rozhodnutie, ktoré ste aj tak nemali! Ale to nič neznamená, z pohľadu financovania je to bezvýznamné, čo vy tu hovoríte! Dnes, alebo ste mali zabezpečené niečo v štátnom rozpočte? Ukážte mi aj to, pretože nič také nebolo. To znamená, vy ste si vymysleli niečo, na čo ste nemali peniaze, tvárili ste sa, že to bude financované z fondov Európskej únie, preto ste neurobili ale ani ň, ani čiarku prípravy, pretože základom je práve tá štúdia. Prečo ste neurobili štúdiu? Darmo tu vy vykladáte niečo o územnom rozhodnutí a o definitívnom variante. Vy ste neposúdili, vy ste neposúdili tie varianty z ekonomického, technického a environmentálneho pohľadu! A Únia trvá na tom, aby sa vyhodnotili varianty, ktorý z nich je najvýhodnejší. Kde vy beriete právo povedať, keď ste neurobili tú štúdiu, že toto je najlepší variant? Toto by mňa zaujímalo. Štúdia to ukáže, ja sa tomu vôbec nebránim a mne bude úplne jedno, aký to bude variant. Ale chcem, aby bol ekonomicky, technicky a environmentálne najvýhodnejší. To je všetko. A ako som už spomínal vo svojej odpovedi, posúdi aj vami citované sociálno-ekonomické dopady na danú oblasť. Je to veľmi dôležité. Štúdia to vyhodnotí. A ešte raz sa pýtam: Urobili ste tú štúdiu? Neurobili. Pretože ste vy nemali vôbec systémovo zvládnutú túto prípravu. Čiže vy tu neskúšajte tvrdiť, že vy ste to mali pripravené. Nemali ste pripravené nič a keď chcete, ukážte mi dokumenty, ja vám ukážem, že ste nič nemali, bez problémov. No takže nabudúce by som vás poprosil, buďme vecní.
Čiže nič sme nezastavili, pokračujeme ďalej a ideme na to tak, ako sa na to ísť má. Bude štúdia realizovateľnosti, tá nám dá odpovede, ktoré nemáme, ktoré ste nepripravili a Únia ich chce počuť, podľa toho aj Únia sa k tomu alebo Komisia vyjadrí, či je, alebo nie je tento projekt realizovateľný. Čo keď povie Komisia, že nie je realizovateľný? Čo potom? Kto to zaplatí? V štátnom rozpočte na to peniaze nie sú.
Ďakujem za slovo, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

5.9.2013 o 14:57 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Poslať e-mailom

14:57

Renáta Zmajkovičová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Viera Šedivcová ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, samospráva očakáva a oceňuje pripravovaný pilotný projekt pre 1 500 opatrovateliek, ktoré sa budú starať o odkázaných na opateru vo svojom prirodzenom prostredí. Kedy bude projekt spustený a aká bude investícia do vytvorenia nových pracovných miest pre opatrovateľky?"
Nech sa páči, pán minister.
Skryt prepis

5.9.2013 o 14:57 hod.

JUDr.

Renáta Zmajkovičová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Zodpovedanie otázky 15:00

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, národný projekt podpora opatrovateľských služieb, bolo alokovaných celkovo 28 miliónov eur do projektu, ktorého cieľom je prispieť k zabezpečeniu práva občanov na poskytnutie opatrovateľskej služby a navýšiť kapacity opatrovateľov, aby mohli byť uspokojené potreby ľudí, ktorí sú odkázaní na poskytovanie takejto služby, a budú sa môcť zapojiť aj verejní, aj neverejní poskytovatelia. Projektom sa predpokladá vytvorenie cirka 1 500 pracovných miest pre opatrovateľky. Predpokladáme, že národný projekt bude spustený ešte v priebehu tohto kalendárneho roka. V súčasnosti absentuje v obciach opatrovateľská služba, pričom ide o sociálnu službu, ktorá je veľmi žiadaná. Počet opatrovaných osôb však dlhoročne klesá, nakoľko obce nemajú dostatok finančných prostriedkov na jej financovanie. Zámerom vlády Slovenskej republiky je zmeniť túto situáciu a podporiť zotrvanie klientov odkázaných na sociálne služby v ich prirodzenom domácom prostredí tak, ako je to deklarované v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Práve týmto národným projektom chceme tento cieľ podporiť. V praxi to bude znamenať, že sa zvýši počet klientov, ktorým sa doteraz neposkytovala opatrovateľská služba, alebo ktorým sa poskytovala takáto služba v nižšom rozsahu. A na druhej strane sa vytvoria nové pracovné miesta pre opatrovateľov tým, že v rámci projektu sa budú obciam a neverejným poskytovateľom preplácať náklady na vytvorenie týchto pracovných miest a to vo výške 644 eur mesačne na jedno novovytvorené pracovné miesto. Projektom sa pomôže hlavne malým obciam, ktoré doteraz opatrovateľskú službu neposkytovali alebo len v úplne nevyhnutnej miere. Uvedomujem si, že pre ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc pri každodenných úkonoch, ako sú podávanie jedla, osobná hygiena, pomoc pri modlitbe a domácnosti, poskytovanie opatrovateľskej služby je nevyhnutnosťou, a preto mojím zámerom je, aby tento pilotný projekt sa začal realizovať čo najskôr. Po uzavretí výzvy budú môcť obce a neverejní poskytovatelia podávať žiadosti o nenávratný finančný príspevok Fondu sociálneho rozvoja, ktorý bude uzatvárať zmluvy s konkrétnymi žiadateľmi.
Opravujem sa, nie je to o modlitbe, ale o mobilite. Skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

5.9.2013 o 15:00 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 15:00

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? (Reakcia z pléna: Nie.) Nie.
Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister.
Pani poslankyňa nepoložila doplňujúcu otázku a ešte máme čas. Takže ďalšiu, v poradí ôsmu otázku položil pán poslanec Ivan Štefanec podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi a otázka znie: "Pán minister, Slovensko má rekordný dlh. Kedy predložíte do Národnej rady Slovenskej republiky opatrenia na jeho zníženie a ako chcete túto situáciu riešiť?"
Vzhľadom na to, že pán podpredseda vlády a minister financií je mimo Slovenskej, mimo Bratislavy, zastupuje ho pán minister Miroslav Lajčák, tak ako to oznámil pán predseda vlády. Nech sa páči, pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, máte slovo.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

5.9.2013 o 15:00 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Zodpovedanie otázky 15:04

Miroslav Lajčák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v medzinárodnom porovnaní je výška dlhu na Slovensku nižšia, ako je dlh eurozóny aj Európskej únie. Spomedzi krajín eurozóny malo Slovensko v roku 2012 tretí najnižší dlh. V roku 2012 bolo Slovensko krajinou s desiatym najnižším dlhom spomedzi krajín EÚ 27. Do roku 2014 predpokladá Európska komisia nárast dlhu v eurozóne na úroveň 96 % HDP a EÚ 27 na úroveň 90,6 % HDP. Ak by dlh Slovenskej republiky v roku 2013 už nemal narásť oproti roku 2012 a ostať na úrovni 52,1 % HDP a zároveň by mal byť splnený hlavný fiškálny cieľ na rok 2013 v podobe deficitu na úrovni 2,9 % HDP, musela by slovenská ekonomika medziročne nominálne narásť o 6,9 percenta. Aktuálna makroekonomická prognóza ministerstva financií odhaduje nominálny rast v roku 2013 o 1,6 percenta. Znižovanie hrubého dlhu v najbližšom rozpočtovom období vychádza zo zlepšenia salda verejnej správy a rastu ekonomiky. V nasledujúcich rokoch sa predpokladá pokračovanie znižovania deficitu v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu a pri rešpektovaní obmedzení daných národnými rozpočtovými pravidlami. Na rok 2013 bol schválený rozpočet so schodkom 2,94 % HDP, pričom dodržanie schváleného schodku predstavuje základný predpoklad, aby Slovenská republika mohla byť vyradená z procedúry nadmerného deficitu. V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 bola stanovená cieľová hodnota deficitu v roku 2014 na úrovni 2,90 % HDP, v roku 2015 na úrovni 2,57 % HDP a v roku 2016 na úrovni 1,50 % HDP. Aktuálne ciele vedú k postupnému znižovaniu nárastu hrubého dlhu, ktorý dosiahne svoje maximum v roku 2014 vo výške 56,9 % HDP. Od roku 2015 by mohlo dôjsť k poklesu na úrovni 56,5 % HDP a na tejto úrovni by sa mal udržať aj v roku 2015.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

5.9.2013 o 15:04 hod.

JUDr.

Miroslav Lajčák

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 15:04

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Zároveň nám časomiera ukazuje, že skončila hodina otázok a odpovedí. Ďakujem vám, pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí. Končím tento bod programu a zároveň upozorňujem a prosím členov vlády, keďže nasledujú písomné odpovede na interpelácie a interpelácie, aby naďalej zostali v rokovacej sále.
Nasledujú písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 2. augusta 2013, ktoré máme ako tlač 596.
Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 596 nachádza a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Mikuláša Hubu, predsedu výboru.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

(Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 596.)
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

5.9.2013 o 15:04 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Prednesenie interpelácie 15:08

Mikuláš Huba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, dámy a páni. V období, o ktorom pojednáva tlač č. 596 s názvom písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané do 2. augusta 2013, som bol autorom štyroch interpelácií plus jednej kolektívnej, ale o tej možno budú hovoriť iní. V poradí prvú som adresoval ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pánovi Jahnátkovi a týkala sa navrhovaných presunov medzi prvým a druhým pilierom v rámci reformovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a prípravy tých operačných programov na roky 2014 až 2020, ktoré sú v gescii jeho rezortu. Niežeby som so všetkým, čo sa v odpovedi pána ministra nachádza, plne súhlasil, ale je fakt, že odpoveď na moju interpeláciu bola dostatočne podrobná, zrozumiteľná a vecná. Odpovede na moje otázky boli vcelku adekvátne a dozvedel som sa vari 90 % toho, čo som sa dozvedieť chcel. Keby všetky odpovede na interpelácie boli aspoň na takejto úrovni, asi by som v tomto bode programu ani nevystupoval. Žiaľ, nie je tomu tak.
V poradí druhé dve interpelácie, ktoré som podal v období, o ktorom je tu reč, som adresoval pánovi predsedovi vlády a v analogickej podobe aj pánovi ministrovi hospodárstva. Uvádzalo sa v nich okrem iného, citujem: "So znepokojením sledujem informácie či dezinformácie o vládnych predstavách, zámeroch a konkrétnych krokoch vo sfére rozvoja slovenskej energetiky. Realita je taká, že nielen široká verejnosť, ale ani mnohí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nemajú predstavu o tom, v akých záležitostiach, v akom rozsahu a s akými partnermi sa nadväzujú príslušné spolupráce, uzatvárajú dohody a podpisujú či plánujú podpisovať konkrétne kontrakty. Neregistrujem žiadne jednoznačné a spoľahlivé verejnosti prístupné informácie o týchto existenčne dôležitých záležitostiach zo strany vlády Slovenskej republiky ani Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Neevidujem žiadnu relevantnú verejnú diskusiu na túto tému, týkajúcu sa veľmi zásadne celej spoločnosti. Túto skutočnosť a neistotu s ňou spojenú považujem za dvojnásobne nebezpečnú preto, lebo ide o rozhodnutia, ktoré predurčia ďalší vývoj slovenskej energetiky, ba celej krajiny na roky a desaťročia. Deje sa tak v čase, keď sa ešte len pripravuje diskusia o novej energetickej politike Slovenskej republiky, ktorá by prijímaniu zásadných rozhodnutí mala logicky predchádzať. Obraciam sa na Vás, vážený pán predseda vlády, resp. pán minister hospodárstva, s touto interpeláciou preto, aby som sa dozvedel, aké zásadné rozhodnutia vláda, resp. ministerstvo v oblasti energetiky od začiatku tohto volebného obdobia urobili a aké plánujú v najbližších dvoch rokoch urobiť. Dovoľujem si v tejto súvislosti požiadať aj o komplexné výsledky štúdie, resp. štúdií uskutočniteľnosti vyššie spomenutých rozhodnutí." Koniec citátu.
Odpoveď pána premiéra bola stručná a dosť všeobecná. V závere ma odporučil... (Ruch v sále.)
Páni, budete takí dobrí. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj, aby mohol pán predseda výboru vystúpiť. Nech sa páči.

Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
Ďakujem. V závere ma odporučil na rezort hospodárstva, v kompetencii ktorého sa energetika nachádza. S tým však možno súhlasiť len čiastočne vzhľadom na to, že energetika a jej budúci vývoj predstavuje takú komplexnú a zásadnú problematiku strategického významu s množstvom vplyvov prakticky na všetky sféry nášho života, že má výrazne nadrezortný charakter a kľúčové rozhodnutia v tejto sfére neprijíma ministerstvo, ale vláda.
Odpoveď pána ministra Malatinského bola podstatne podrobnejšia a konkrétnejšia, ale taktiež nereagovala, alebo len veľmi diplomaticky reagovala na niektoré moje otázky. Čo je však spoločné pre obe odpovede, je to, že neobsahujú mnou požadované výsledky štúdie, resp. štúdií uskutočniteľnosti či realizovateľnosti rozhodnutí prijatých vo sfére energetiky v uplynulých rokoch. Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby sme odpovede na interpelácie pod číslom 12 a 20 považovali za nedostatočné a nezobrali ich na vedomie.
V poradí posledná interpelácia pochádzajúca zo sledovaného obdobia sa týka skládky odpadov v Považskom Chlmci. Ide o mnohoročnú kauzu, v ktorej dal nedávno miestnym občanom aktivistom v ich spore s kompetentnými orgánmi tohto štátu za pravdu aj Súdny dvor Európskej únie. Z odpovede pána ministra Žigu na moju interpeláciu, v zozname odpovedí je uvedená pod číslom 37, by sa mohlo zdať, že v posledných mesiacoch sa všetko na dobré obrátilo, predchádzajúce chyby sa napravili a situácia začína byť viac-menej v norme. Odpoveď ma na prvý pohľad potešila, veď dosiahnuť takéto zlepšenie a pomoc miestnym obyvateľom a ich životnému prostrediu bolo hlavným motívom mojej interpelácie a mojej iniciatívy v tomto smere. Nedalo mi však, aby som sa neobrátil na miestnych občanov a ich osobná, každodenná skúsenosť je podstatne menej optimistická ako odpoveď, ktorú som dostal. Uviedli 12 konkrétnych otvorených otázok a závažných výhrad voči negatívnym skutočnostiam, otvoreným a nedoriešeným problémom, ktoré v súvislosti so skládkou odpadov v Považskom Chlmci naďalej pretrvávajú. Túto občiansku reakciu doručím vhodnou cestou a v čo najkratšom čase pánovi ministrovi. Vzhľadom na vyššie povedané musím s poľutovaním konštatovať, že nemôžem byť spokojný ani s touto odpoveďou, a podobne ako pri predchádzajúcich dvoch musím navrhnúť, aby sme hlasovali, že ani odpoveď pod číslom 37 nepovažujeme za uspokojivú a neberieme ju na vedomie.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Prednesenie interpelácie

5.9.2013 o 15:08 hod.

prof. RNDr. CSc.

Mikuláš Huba

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

15:12

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán poslanec. Uviedli ste, že chcete, aby Národná rada hlasovala o vašej nespokojnosti s odpoveďou presne pri ktorých interpeláciách.
Pán poslanec bol jediný písomne prihlásený do rozpravy. Teraz pýtam sa, či sa chce niekto z pánov poslancov, pani poslankýň prihlásiť ústne? Áno.
Do rozpravy ústne sa hlásia pán poslanec Hraško, pán poslanec Kadúc, pán poslanec Mičovský, pani poslankyňa Mezenská a viem, že sa chce prihlásiť aj pani podpredsedníčka Jurinová. Takže poprosím tak. Takže prihlásení sú piati poslanci.
Nech sa páči, pán poslanec Hraško, máte slovo.
Skryt prepis

5.9.2013 o 15:12 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Prednesenie interpelácie 15:16

Igor Hraško
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja som v uplynulom období podal tri interpelácie, s ktorých odpoveďami som relatívne niektorými spokojný, aj keď som sa nedozvedel veľa. Jednalo sa o interpeláciu na pána ministra kultúry ohľadne jednej televíznej relácie. Dozvedel som sa však, že on ako minister nemá právomoc zasahovať do verejnoprávnej RTVS, čo si myslím, že zo svojho postavenia môže, pretože jemu podriadený a volený zástupca je riaditeľ RTVS, ktorý je zodpovedný a nesie plnú zodpovednosť za programy uvádzané v tomto verejnoprávnom médiu. Tejto interpelácii sa však nebudem venovať.
Budem sa venovať interpelácii, ktorú som podával na pána predsedu vlády Roberta Fica ohľadne dotovania športu na úkor dotovania národného kultúrneho dedičstva. Vo svojej interpelácii som poukázal na to, že v rámci národného programu rozvoja športu v Slovenskej republike bol schválený rozpočet alebo bola schválená výška tejto podpory po úprave na takmer 35 miliónov eur. Okrem toho na modernizáciu a rekonštrukciu či výstavbu 21 futbalových štadiónov na celom Slovensku, aby sme nemali predstavu, že to pôjde kdekoľvek, pôjde to len tam, kde sú nominanti, starostovia a primátori vládnej strany SMER - SD, ďalších 45 miliónov eur a napokon rozhodnutím vlády Slovenskej republiky sa štát v rokoch 2014 - 2017 zaviazal podieľať na financovaní projektu národného futbalového štadióna sumou najviac 27,2 milióna eur. Dohromady táto suma predstavuje 107 121 893 eur.
Ďalej som poukázal na to, že v súčasnosti na Slovensku máme mnoho národných kultúrnych pamiatok a kultúrnych pamiatok, ktoré chátrajú, chátrajú už dlhé roky a na opravu týchto kultúrnych pamiatok, žiaľ, nie sú financie, nie sú dostatočné financie. Samozrejme, nejaká čiastka je vyčlenená v rámci grantového systému ministerstva kultúry, ale táto čiastka činí len sumu 5 446 097 eur, pričom požiadavky na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok predstavovali 46 106 716 eur 85 centov. To znamená, že štát investoval v roku 2013 alebo plánuje investovať do výstavby futbalovej infraštruktúry a do športu 2,5-krát toľko, ako by bolo potrebné na pokrytie všetkých žiadostí o rekonštrukciu kultúrnych pamiatok na Slovensku.
Ja neupieram nikomu právo na to, že šport je dobrá aktivita. Súhlasím s ňou, rád si zašportujem takisto, ale myslím si, že v súčasnosti máme dostatok športových ihrísk na to, aby sa najmä deti a žiaci a študenti mali možnosť kde športovo vyžiť. Za minulej vlády Roberta Fica sa postavilo nemálo športových ihrísk, najmä na dedinách, a tieto sú k dispozícii deťom a mládeži. Opäť je otázne, či tieto ihriská sú skutočne využívané aj deťmi, ktoré sú v obciach, alebo sú využívané len skupinkou osôb, ktoré tam v skutočnosti chodia. Deti totižto potrebujú určité vedenie a, žiaľ, toto vedenie im na týchto športoviskách chýba. Prečo? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Pretože za to nie sú zaplatení a z dobrovoľnej činnosti naozaj dneska veľmi málokto vyžije a okrem toho dohodári sa za súčasne platných predpisov zvýšene odvodnili, to znamená, že aj na ich platy zostáva menej na takúto činnosť.
V odpovedi som dostal, alebo v jednej z odpovedí som si prečítal aj takúto vec, že sa píše, že šport je účinným výchovným prostriedkom. V tomto konkrétnom prípade máme na mysli futbal, ale keď som sa zamyslel, že v čom asi môže byť výchovný prostriedok, spomenul som si najmä - a to teda ja intenzívne nechodím na futbalové zápasy, teda na živé futbalové zápasy nechodím vôbec, v televízii ich tak isto nepozerám, sú to len zriedkavé výnimky pri prepínaní programov -, ale najviac čo mi utkvelo v pamäti, je vystrájanie chuligánov na niektorých zápasoch, pričom vyčíňanie týchto ľudí neostáva len za bránami štadiónov, ale sú prenášané vysielaním verejnoprávnej RTVS pri samotnom futbalovom zápase a ukazované následne ešte v správach športových alebo aj normálnych, prípadne teda nielen verejnoprávnej RTVS, ale aj súkromných televízií. A napokon, tieto zábery sa dajú vždy veľmi ľahko pozrieť aj na internete, pretože sa nájde niekto, kto to ochotne natočí a potom dá na internet, ako takéto skupinky chuligánov vystrájajú. Nemyslím si, že toto je ten pravý výchovný prostriedok pre deti a mládež. Pokiaľ by sa na tých štadiónoch skutočne kultúrne vyžívali športovo ľudia, diváci, v tom prípade by som nemal absolútne žiadny problém so schválením opravy rekonštrukcie štadiónov, ale budovať súkromný štadión z verejných zdrojov mi príde trochu scestné.
Okrem toho som poukázal na to, že za takúto čiastku by sa dalo opraviť mnoho kultúrnych pamiatok. Kultúrne pamiatky sú tu a postupne chátrajú. To znamená, že za nejaký čas sa úplne rozpadnú, odídu do zabudnutia a po nich nezostane nič, ale budeme sa môcť vo svete popýšiť, že máme ohromný národný futbalový štadión, ktorý pochybujem, že bude mať takú návštevnosť, ako by mohli mať zrekonštruované kultúrne pamiatky. Pokiaľ by sme zrekonštruovali totižto kultúrne pamiatky, môžem vám garantovať, že určite by sa zvýšil cestovný ruch práve v okolí týchto kultúrnych pamiatok, ktorý by podnietil naštartovanie ďalších procesov. Služby, služby v stravovaní, služby v ubytovaní, služby v ďalších atrakciách. Rekonštrukcia kultúrnych pamiatok by priniesla ďalšie zveľadenie a koniec koncov možnosť rozvoja ďalších pracovných miest.
Nepochybujem o tom, že výstavba národného futbalového štadióna prinesie jednorazovo zamestnanosť, pretože aj tam budú musieť pracovať ľudia, ale čo sa týka dlhodobej udržateľnosti pracovných miest, to určite nebude v takej miere, v akej miere by to dosiahli práve kultúrne pamiatky, ktoré naozaj je nevyhnutné zrekonštruovať. Preto som naozaj neni spokojný s odpoveďou pána premiéra, ktorý mi v podstate vo svojej odpovedi nepovedal nič. Obhajoval len to, že šport je skvelý, že nám treba športoviská a dokonca, že nám treba zaplatiť aj národný futbalový štadión súkromnej osobe. Snažil sa ma síce ubezpečiť, že zmluva bude postavená tak, aby deti, prípadne verejnosť mala bezplatný prístup na ihrisko, ale služby spojené okolo toho alebo spojené s tým, to znamená, že všetky priestory mimo ihriska si bude musieť daný subjekt, športovec, dieťa, verejnosť zaplatiť a určite sa zaplatí toľko, že to prinesie aj to, čo by sa štandardne zaplatilo za nájom tej trávnikovej plochy. Takže opäť sypeme len peniaze niekomu cudziemu do vrecka namiesto toho, aby sme pomohli skutočne celému Slovensku, aby sme pomohli rozvoju takých aktivít, ktoré nám do budúcnosti môžu priniesť trvalú udržateľnosť.
Takže poprosil by som, pani predsedajúca, aby sa potom pri hlasovaní uviedla moja nespokojnosť s interpeláciou. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Prednesenie interpelácie

5.9.2013 o 15:16 hod.

Ing.

Igor Hraško

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom