23. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, trápi ma jedna vec, že aj prostredníctvom generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti ste dali prednosť diaľnici D3, ktorá, nehovorím, že nie je podstatná, ale v každom prípade bolo zjavne povedané aj pánom generálnym riaditeľom, že dávate prednosť pred R4. To znamená, že stratili ste minimálne pol roka, ak nie viac. Takmer rok ste otáľali s tým, aby ste spustili tento proces, ktorý vlastne už bol takmer pripravený. To znamená, dokumentácia pre územné rozhodnutie, ktoré sme naštartovali. Ja si myslím, že modrý variant, ktorý my sme preferovali, mal niekoľko významných výhod. Dovoľte mi, aby som vám ich pripomenul, pretože je treba, aby obyvatelia vedeli, čo všetko obnáša tá naša zmena z prechodu z červeného variantu na modrý variant. A to je fakt, že mesto Prešov ako jediné krajské mesto nemá diaľničný, respektíve rýchlostný obchvat, čo spôsobuje každodennú kritickú dopravnú situáciu v meste. Tak isto horský priechod Petič je miestom každoročnej tragédie a tragických nehôd. Tak isto rekreačná oblasť Domaša chátra len kvôli tomu, že nie je tam dostatočná cestná infraštruktúra a R4 by tomu výrazne pomohla. Nehovoriac o tom, že časť, severovýchodná časť nášho regiónu v podstate je v sociálno-ekonomickom kolapse, pretože vlastne nie je tam prístup k žiadnej diaľničnej, respektíve rýchlostnej komunikácii. A ako viete dobre, ani investori, ani podnikateľské subjekty sa tam vôbec nehrnú. Preto ten modrý variant, ktorý sme vybrali a zahájili prípravu, je tak dôležitý, aby sme ho urýchlili, pán minister. Bol by som rád, keby ste sa, pán minister, k tomu vyjadrili a trochu prakticky aj do toho vstúpili. Nielen to nechali na samotnú NDS.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, ja chápem, že je to z vašej strany vyslovene politická téma, tak isto ako aj vždy politickou témou bol červený a modrý variant. Menilo sa to hore, dolu, podľa toho, aká garnitúra tam bola, čo mňa dosť vyrušuje takýto systém. Čo je ale absolútne nespochybniteľné, že, je to, že nebola žiadna príprava urobená na to, aby bolo zabezpečené financovanie na výstavbu tohto úseku. Ukážte mi jeden dokument, budem veľmi rád, ktorým mi preukážete, že bola Európska únia pripravená financovať túto cestu. Neexistuje nič. Vy ste totižto zabudli - a to nie je len tento prípad, tých prípadov sa opakuje množstvo -, vy ste neurobili ani štúdiu realizovateľnosti, čiže absolútne fundamentálny nevyhnutný základ na to, aby ste mohli tento projekt presadzovať pred JASPERS-om a následne pred Európskou úniou. Nie je to, neexistuje to. Vy ste sa vrhli, hr, hr, do toho, že uzavreli sme niečo, hovoríte o tom, že už ste skoro mali územné rozhodnutie, ktoré ste aj tak nemali! Ale to nič neznamená, z pohľadu financovania je to bezvýznamné, čo vy tu hovoríte! Dnes, alebo ste mali zabezpečené niečo v štátnom rozpočte? Ukážte mi aj to, pretože nič také nebolo. To znamená, vy ste si vymysleli niečo, na čo ste nemali peniaze, tvárili ste sa, že to bude financované z fondov Európskej únie, preto ste neurobili ale ani ň, ani čiarku prípravy, pretože základom je práve tá štúdia. Prečo ste neurobili štúdiu? Darmo tu vy vykladáte niečo o územnom rozhodnutí a o definitívnom variante. Vy ste neposúdili, vy ste neposúdili tie varianty z ekonomického, technického a environmentálneho pohľadu! A Únia trvá na tom, aby sa vyhodnotili varianty, ktorý z nich je najvýhodnejší. Kde vy beriete právo povedať, keď ste neurobili tú štúdiu, že toto je najlepší variant? Toto by mňa zaujímalo. Štúdia to ukáže, ja sa tomu vôbec nebránim a mne bude úplne jedno, aký to bude variant. Ale chcem, aby bol ekonomicky, technicky a environmentálne najvýhodnejší. To je všetko. A ako som už spomínal vo svojej odpovedi, posúdi aj vami citované sociálno-ekonomické dopady na danú oblasť. Je to veľmi dôležité. Štúdia to vyhodnotí. A ešte raz sa pýtam: Urobili ste tú štúdiu? Neurobili. Pretože ste vy nemali vôbec systémovo zvládnutú túto prípravu. Čiže vy tu neskúšajte tvrdiť, že vy ste to mali pripravené. Nemali ste pripravené nič a keď chcete, ukážte mi dokumenty, ja vám ukážem, že ste nič nemali, bez problémov. No takže nabudúce by som vás poprosil, buďme vecní.
Čiže nič sme nezastavili, pokračujeme ďalej a ideme na to tak, ako sa na to ísť má. Bude štúdia realizovateľnosti, tá nám dá odpovede, ktoré nemáme, ktoré ste nepripravili a Únia ich chce počuť, podľa toho aj Únia sa k tomu alebo Komisia vyjadrí, či je, alebo nie je tento projekt realizovateľný. Čo keď povie Komisia, že nie je realizovateľný? Čo potom? Kto to zaplatí? V štátnom rozpočte na to peniaze nie sú.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, národný projekt podpora opatrovateľských služieb, bolo alokovaných celkovo 28 miliónov eur do projektu, ktorého cieľom je prispieť k zabezpečeniu práva občanov na poskytnutie opatrovateľskej služby a navýšiť kapacity opatrovateľov, aby mohli byť uspokojené potreby ľudí, ktorí sú odkázaní na poskytovanie takejto služby, a budú sa môcť zapojiť aj verejní, aj neverejní poskytovatelia. Projektom sa predpokladá vytvorenie cirka 1 500 pracovných miest pre opatrovateľky. Predpokladáme, že národný projekt bude spustený ešte v priebehu tohto kalendárneho roka. V súčasnosti absentuje v obciach opatrovateľská služba, pričom ide o sociálnu službu, ktorá je veľmi žiadaná. Počet opatrovaných osôb však dlhoročne klesá, nakoľko obce nemajú dostatok finančných prostriedkov na jej financovanie. Zámerom vlády Slovenskej republiky je zmeniť túto situáciu a podporiť zotrvanie klientov odkázaných na sociálne služby v ich prirodzenom domácom prostredí tak, ako je to deklarované v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Práve týmto národným projektom chceme tento cieľ podporiť. V praxi to bude znamenať, že sa zvýši počet klientov, ktorým sa doteraz neposkytovala opatrovateľská služba, alebo ktorým sa poskytovala takáto služba v nižšom rozsahu. A na druhej strane sa vytvoria nové pracovné miesta pre opatrovateľov tým, že v rámci projektu sa budú obciam a neverejným poskytovateľom preplácať náklady na vytvorenie týchto pracovných miest a to vo výške 644 eur mesačne na jedno novovytvorené pracovné miesto. Projektom sa pomôže hlavne malým obciam, ktoré doteraz opatrovateľskú službu neposkytovali alebo len v úplne nevyhnutnej miere. Uvedomujem si, že pre ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc pri každodenných úkonoch, ako sú podávanie jedla, osobná hygiena, pomoc pri modlitbe a domácnosti, poskytovanie opatrovateľskej služby je nevyhnutnosťou, a preto mojím zámerom je, aby tento pilotný projekt sa začal realizovať čo najskôr. Po uzavretí výzvy budú môcť obce a neverejní poskytovatelia podávať žiadosti o nenávratný finančný príspevok Fondu sociálneho rozvoja, ktorý bude uzatvárať zmluvy s konkrétnymi žiadateľmi.
Opravujem sa, nie je to o modlitbe, ale o mobilite. Skončil som.

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v medzinárodnom porovnaní je výška dlhu na Slovensku nižšia, ako je dlh eurozóny aj Európskej únie. Spomedzi krajín eurozóny malo Slovensko v roku 2012 tretí najnižší dlh. V roku 2012 bolo Slovensko krajinou s desiatym najnižším dlhom spomedzi krajín EÚ 27. Do roku 2014 predpokladá Európska komisia nárast dlhu v eurozóne na úroveň 96 % HDP a EÚ 27 na úroveň 90,6 % HDP. Ak by dlh Slovenskej republiky v roku 2013 už nemal narásť oproti roku 2012 a ostať na úrovni 52,1 % HDP a zároveň by mal byť splnený hlavný fiškálny cieľ na rok 2013 v podobe deficitu na úrovni 2,9 % HDP, musela by slovenská ekonomika medziročne nominálne narásť o 6,9 percenta. Aktuálna makroekonomická prognóza ministerstva financií odhaduje nominálny rast v roku 2013 o 1,6 percenta. Znižovanie hrubého dlhu v najbližšom rozpočtovom období vychádza zo zlepšenia salda verejnej správy a rastu ekonomiky. V nasledujúcich rokoch sa predpokladá pokračovanie znižovania deficitu v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu a pri rešpektovaní obmedzení daných národnými rozpočtovými pravidlami. Na rok 2013 bol schválený rozpočet so schodkom 2,94 % HDP, pričom dodržanie schváleného schodku predstavuje základný predpoklad, aby Slovenská republika mohla byť vyradená z procedúry nadmerného deficitu. V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 bola stanovená cieľová hodnota deficitu v roku 2014 na úrovni 2,90 % HDP, v roku 2015 na úrovni 2,57 % HDP a v roku 2016 na úrovni 1,50 % HDP. Aktuálne ciele vedú k postupnému znižovaniu nárastu hrubého dlhu, ktorý dosiahne svoje maximum v roku 2014 vo výške 56,9 % HDP. Od roku 2015 by mohlo dôjsť k poklesu na úrovni 56,5 % HDP a na tejto úrovni by sa mal udržať aj v roku 2015.
Ďakujem, skončil som.

Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, dámy a páni. V období, o ktorom pojednáva tlač č. 596 s názvom písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané do 2. augusta 2013, som bol autorom štyroch interpelácií plus jednej kolektívnej, ale o tej možno budú hovoriť iní. V poradí prvú som adresoval ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pánovi Jahnátkovi a týkala sa navrhovaných presunov medzi prvým a druhým pilierom v rámci reformovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a prípravy tých operačných programov na roky 2014 až 2020, ktoré sú v gescii jeho rezortu. Niežeby som so všetkým, čo sa v odpovedi pána ministra nachádza, plne súhlasil, ale je fakt, že odpoveď na moju interpeláciu bola dostatočne podrobná, zrozumiteľná a vecná. Odpovede na moje otázky boli vcelku adekvátne a dozvedel som sa vari 90 % toho, čo som sa dozvedieť chcel. Keby všetky odpovede na interpelácie boli aspoň na takejto úrovni, asi by som v tomto bode programu ani nevystupoval. Žiaľ, nie je tomu tak.
V poradí druhé dve interpelácie, ktoré som podal v období, o ktorom je tu reč, som adresoval pánovi predsedovi vlády a v analogickej podobe aj pánovi ministrovi hospodárstva. Uvádzalo sa v nich okrem iného, citujem: "So znepokojením sledujem informácie či dezinformácie o vládnych predstavách, zámeroch a konkrétnych krokoch vo sfére rozvoja slovenskej energetiky. Realita je taká, že nielen široká verejnosť, ale ani mnohí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nemajú predstavu o tom, v akých záležitostiach, v akom rozsahu a s akými partnermi sa nadväzujú príslušné spolupráce, uzatvárajú dohody a podpisujú či plánujú podpisovať konkrétne kontrakty. Neregistrujem žiadne jednoznačné a spoľahlivé verejnosti prístupné informácie o týchto existenčne dôležitých záležitostiach zo strany vlády Slovenskej republiky ani Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Neevidujem žiadnu relevantnú verejnú diskusiu na túto tému, týkajúcu sa veľmi zásadne celej spoločnosti. Túto skutočnosť a neistotu s ňou spojenú považujem za dvojnásobne nebezpečnú preto, lebo ide o rozhodnutia, ktoré predurčia ďalší vývoj slovenskej energetiky, ba celej krajiny na roky a desaťročia. Deje sa tak v čase, keď sa ešte len pripravuje diskusia o novej energetickej politike Slovenskej republiky, ktorá by prijímaniu zásadných rozhodnutí mala logicky predchádzať. Obraciam sa na Vás, vážený pán predseda vlády, resp. pán minister hospodárstva, s touto interpeláciou preto, aby som sa dozvedel, aké zásadné rozhodnutia vláda, resp. ministerstvo v oblasti energetiky od začiatku tohto volebného obdobia urobili a aké plánujú v najbližších dvoch rokoch urobiť. Dovoľujem si v tejto súvislosti požiadať aj o komplexné výsledky štúdie, resp. štúdií uskutočniteľnosti vyššie spomenutých rozhodnutí." Koniec citátu.
Odpoveď pána premiéra bola stručná a dosť všeobecná. V závere ma odporučil... (Ruch v sále.)
Páni, budete takí dobrí. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj, aby mohol pán predseda výboru vystúpiť. Nech sa páči.

Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
Ďakujem. V závere ma odporučil na rezort hospodárstva, v kompetencii ktorého sa energetika nachádza. S tým však možno súhlasiť len čiastočne vzhľadom na to, že energetika a jej budúci vývoj predstavuje takú komplexnú a zásadnú problematiku strategického významu s množstvom vplyvov prakticky na všetky sféry nášho života, že má výrazne nadrezortný charakter a kľúčové rozhodnutia v tejto sfére neprijíma ministerstvo, ale vláda.
Odpoveď pána ministra Malatinského bola podstatne podrobnejšia a konkrétnejšia, ale taktiež nereagovala, alebo len veľmi diplomaticky reagovala na niektoré moje otázky. Čo je však spoločné pre obe odpovede, je to, že neobsahujú mnou požadované výsledky štúdie, resp. štúdií uskutočniteľnosti či realizovateľnosti rozhodnutí prijatých vo sfére energetiky v uplynulých rokoch. Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby sme odpovede na interpelácie pod číslom 12 a 20 považovali za nedostatočné a nezobrali ich na vedomie.
V poradí posledná interpelácia pochádzajúca zo sledovaného obdobia sa týka skládky odpadov v Považskom Chlmci. Ide o mnohoročnú kauzu, v ktorej dal nedávno miestnym občanom aktivistom v ich spore s kompetentnými orgánmi tohto štátu za pravdu aj Súdny dvor Európskej únie. Z odpovede pána ministra Žigu na moju interpeláciu, v zozname odpovedí je uvedená pod číslom 37, by sa mohlo zdať, že v posledných mesiacoch sa všetko na dobré obrátilo, predchádzajúce chyby sa napravili a situácia začína byť viac-menej v norme. Odpoveď ma na prvý pohľad potešila, veď dosiahnuť takéto zlepšenie a pomoc miestnym obyvateľom a ich životnému prostrediu bolo hlavným motívom mojej interpelácie a mojej iniciatívy v tomto smere. Nedalo mi však, aby som sa neobrátil na miestnych občanov a ich osobná, každodenná skúsenosť je podstatne menej optimistická ako odpoveď, ktorú som dostal. Uviedli 12 konkrétnych otvorených otázok a závažných výhrad voči negatívnym skutočnostiam, otvoreným a nedoriešeným problémom, ktoré v súvislosti so skládkou odpadov v Považskom Chlmci naďalej pretrvávajú. Túto občiansku reakciu doručím vhodnou cestou a v čo najkratšom čase pánovi ministrovi. Vzhľadom na vyššie povedané musím s poľutovaním konštatovať, že nemôžem byť spokojný ani s touto odpoveďou, a podobne ako pri predchádzajúcich dvoch musím navrhnúť, aby sme hlasovali, že ani odpoveď pod číslom 37 nepovažujeme za uspokojivú a neberieme ju na vedomie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja som v uplynulom období podal tri interpelácie, s ktorých odpoveďami som relatívne niektorými spokojný, aj keď som sa nedozvedel veľa. Jednalo sa o interpeláciu na pána ministra kultúry ohľadne jednej televíznej relácie. Dozvedel som sa však, že on ako minister nemá právomoc zasahovať do verejnoprávnej RTVS, čo si myslím, že zo svojho postavenia môže, pretože jemu podriadený a volený zástupca je riaditeľ RTVS, ktorý je zodpovedný a nesie plnú zodpovednosť za programy uvádzané v tomto verejnoprávnom médiu. Tejto interpelácii sa však nebudem venovať.
Budem sa venovať interpelácii, ktorú som podával na pána predsedu vlády Roberta Fica ohľadne dotovania športu na úkor dotovania národného kultúrneho dedičstva. Vo svojej interpelácii som poukázal na to, že v rámci národného programu rozvoja športu v Slovenskej republike bol schválený rozpočet alebo bola schválená výška tejto podpory po úprave na takmer 35 miliónov eur. Okrem toho na modernizáciu a rekonštrukciu či výstavbu 21 futbalových štadiónov na celom Slovensku, aby sme nemali predstavu, že to pôjde kdekoľvek, pôjde to len tam, kde sú nominanti, starostovia a primátori vládnej strany SMER - SD, ďalších 45 miliónov eur a napokon rozhodnutím vlády Slovenskej republiky sa štát v rokoch 2014 - 2017 zaviazal podieľať na financovaní projektu národného futbalového štadióna sumou najviac 27,2 milióna eur. Dohromady táto suma predstavuje 107 121 893 eur.
Ďalej som poukázal na to, že v súčasnosti na Slovensku máme mnoho národných kultúrnych pamiatok a kultúrnych pamiatok, ktoré chátrajú, chátrajú už dlhé roky a na opravu týchto kultúrnych pamiatok, žiaľ, nie sú financie, nie sú dostatočné financie. Samozrejme, nejaká čiastka je vyčlenená v rámci grantového systému ministerstva kultúry, ale táto čiastka činí len sumu 5 446 097 eur, pričom požiadavky na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok predstavovali 46 106 716 eur 85 centov. To znamená, že štát investoval v roku 2013 alebo plánuje investovať do výstavby futbalovej infraštruktúry a do športu 2,5-krát toľko, ako by bolo potrebné na pokrytie všetkých žiadostí o rekonštrukciu kultúrnych pamiatok na Slovensku.
Ja neupieram nikomu právo na to, že šport je dobrá aktivita. Súhlasím s ňou, rád si zašportujem takisto, ale myslím si, že v súčasnosti máme dostatok športových ihrísk na to, aby sa najmä deti a žiaci a študenti mali možnosť kde športovo vyžiť. Za minulej vlády Roberta Fica sa postavilo nemálo športových ihrísk, najmä na dedinách, a tieto sú k dispozícii deťom a mládeži. Opäť je otázne, či tieto ihriská sú skutočne využívané aj deťmi, ktoré sú v obciach, alebo sú využívané len skupinkou osôb, ktoré tam v skutočnosti chodia. Deti totižto potrebujú určité vedenie a, žiaľ, toto vedenie im na týchto športoviskách chýba. Prečo? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Pretože za to nie sú zaplatení a z dobrovoľnej činnosti naozaj dneska veľmi málokto vyžije a okrem toho dohodári sa za súčasne platných predpisov zvýšene odvodnili, to znamená, že aj na ich platy zostáva menej na takúto činnosť.
V odpovedi som dostal, alebo v jednej z odpovedí som si prečítal aj takúto vec, že sa píše, že šport je účinným výchovným prostriedkom. V tomto konkrétnom prípade máme na mysli futbal, ale keď som sa zamyslel, že v čom asi môže byť výchovný prostriedok, spomenul som si najmä - a to teda ja intenzívne nechodím na futbalové zápasy, teda na živé futbalové zápasy nechodím vôbec, v televízii ich tak isto nepozerám, sú to len zriedkavé výnimky pri prepínaní programov -, ale najviac čo mi utkvelo v pamäti, je vystrájanie chuligánov na niektorých zápasoch, pričom vyčíňanie týchto ľudí neostáva len za bránami štadiónov, ale sú prenášané vysielaním verejnoprávnej RTVS pri samotnom futbalovom zápase a ukazované následne ešte v správach športových alebo aj normálnych, prípadne teda nielen verejnoprávnej RTVS, ale aj súkromných televízií. A napokon, tieto zábery sa dajú vždy veľmi ľahko pozrieť aj na internete, pretože sa nájde niekto, kto to ochotne natočí a potom dá na internet, ako takéto skupinky chuligánov vystrájajú. Nemyslím si, že toto je ten pravý výchovný prostriedok pre deti a mládež. Pokiaľ by sa na tých štadiónoch skutočne kultúrne vyžívali športovo ľudia, diváci, v tom prípade by som nemal absolútne žiadny problém so schválením opravy rekonštrukcie štadiónov, ale budovať súkromný štadión z verejných zdrojov mi príde trochu scestné.
Okrem toho som poukázal na to, že za takúto čiastku by sa dalo opraviť mnoho kultúrnych pamiatok. Kultúrne pamiatky sú tu a postupne chátrajú. To znamená, že za nejaký čas sa úplne rozpadnú, odídu do zabudnutia a po nich nezostane nič, ale budeme sa môcť vo svete popýšiť, že máme ohromný národný futbalový štadión, ktorý pochybujem, že bude mať takú návštevnosť, ako by mohli mať zrekonštruované kultúrne pamiatky. Pokiaľ by sme zrekonštruovali totižto kultúrne pamiatky, môžem vám garantovať, že určite by sa zvýšil cestovný ruch práve v okolí týchto kultúrnych pamiatok, ktorý by podnietil naštartovanie ďalších procesov. Služby, služby v stravovaní, služby v ubytovaní, služby v ďalších atrakciách. Rekonštrukcia kultúrnych pamiatok by priniesla ďalšie zveľadenie a koniec koncov možnosť rozvoja ďalších pracovných miest.
Nepochybujem o tom, že výstavba národného futbalového štadióna prinesie jednorazovo zamestnanosť, pretože aj tam budú musieť pracovať ľudia, ale čo sa týka dlhodobej udržateľnosti pracovných miest, to určite nebude v takej miere, v akej miere by to dosiahli práve kultúrne pamiatky, ktoré naozaj je nevyhnutné zrekonštruovať. Preto som naozaj neni spokojný s odpoveďou pána premiéra, ktorý mi v podstate vo svojej odpovedi nepovedal nič. Obhajoval len to, že šport je skvelý, že nám treba športoviská a dokonca, že nám treba zaplatiť aj národný futbalový štadión súkromnej osobe. Snažil sa ma síce ubezpečiť, že zmluva bude postavená tak, aby deti, prípadne verejnosť mala bezplatný prístup na ihrisko, ale služby spojené okolo toho alebo spojené s tým, to znamená, že všetky priestory mimo ihriska si bude musieť daný subjekt, športovec, dieťa, verejnosť zaplatiť a určite sa zaplatí toľko, že to prinesie aj to, čo by sa štandardne zaplatilo za nájom tej trávnikovej plochy. Takže opäť sypeme len peniaze niekomu cudziemu do vrecka namiesto toho, aby sme pomohli skutočne celému Slovensku, aby sme pomohli rozvoju takých aktivít, ktoré nám do budúcnosti môžu priniesť trvalú udržateľnosť.
Takže poprosil by som, pani predsedajúca, aby sa potom pri hlasovaní uviedla moja nespokojnosť s interpeláciou. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vystupujem k bodu 24, čo bola interpelácia na pani ministerku zdravotníctva vo veci neštátnych poisťovní a zavádzanie unitárneho systému verejného zdravotného poistenia. V prvom rade chcem povedať, že nemôžem byť spokojný s tým, ako mi bolo odpovedané, pretože mi nebolo odpovedané vôbec. Ani na jednu z otázok, ktoré som položil, aj keď som sa snažil nájsť tú odpoveď, odpoveď som nenašiel. V mojej pomerne rozsiahlej interpelácii som sa pýtal na také tri základné veci vo veci zavádzania unitárneho systému zdravotného poistenia, a to je na možné riziká ohľadne protiústavnosti, na možné medzinárodné žaloby a arbitráže, na opatrenia, aké boli prijaté, aké budú prijaté za účelom minimalizácie týchto rizík, a v neposlednom rade na zodpovednosť, čo ak toto všetko zlyhá a Slovensko bude povinné zaplatiť v arbitrážnych konaniach, prípadne v iných konaniach ujmu neštátnym poisťovniam. Zároveň som vo svojej pomerne rozsiahlej interpelácii poskytol argumenty, poskytol judikatúru, poskytol iné možnosti, ako zaviesť unitárny systém mimo vyvlastnenia.
Začnem tým, čo mi bolo odpísané. Veľmi v skratke. Na troch stranách mi bolo napísané alebo odpovedané. Dôvod, prečo sa prijíma unitárny zdravotný, unitárny systém zdravotného poistenia. Bolo mi citované rozhodnutie Ústavného súdu, na ktoré som poukázal aj sám. Bolo mi vysvetlené úprimné presvedčenie, že všetko bude v poriadku, že akékoľvek vyvlastnenie alebo, alebo zásahy do vlastníckych práv budú v poriadku, a tiež mi bolo vysvetlené, že naša pozícia sa v súdnych sporoch zlepší. To bolo, to bolo teda celkom komické, na to sa budem ešte určite pýtať. Ešte sa vrátim k tomu úprimnému presvedčeniu o tom, že všetko bude v poriadku a že k zásahu nedôjde. Len si dovolím pani ministerke pripomenúť, že bola to vláda alebo súčasná vláda, ktorá stála za rozhodnutím v spore s UNION zdravotnou poisťovňou, ako aj nálezom Ústavného súdu, na ktorý poukazujú. Čiže akékoľvek úprimné uistenia, bohužiaľ, mne nemôžu stačiť.
A čo som sa pýtal? Dovolím si to presne prečítať, aby to bolo jasné. Trošku to zostručním a vypichnem tie základné veci. Pýtal som sa pani ministerky: Aké opatrenia ste vykonali, prípadne vykonáte, aby ste riziká možnej protiústavnosti minimalizovali, respektíve aby ste im úplne predišli? Potom som sa pýtal: Kto nahradí prípadnú vzniknutú ujmu neštátnym poisťovniam, budete v tomto prípade niesť zodpovednosť za spôsobenú škodu, prípadne ju ponesie súčasná vláda?" Po tretie som sa pýtal: Kto bude niesť zodpovednosť voči poistencom v prípade, že by sa najmä v dôsledku zvýšených výdavkov zo štátneho rozpočtu, respektíve aj v dôsledku iných skutočností súvisiaceho zavedenia unitárneho systému zhoršilo postavenie poistencov, napríklad by bolo ohrozené či porušené ich právo na ochranu zdravia? Kto nahradí škodu týmto poistencom?
Moje otázky považujem naozaj za legitímne, keď sa vrátim k tomu, že už sme tu mali rozhodnutia aj Ústavného súdu, aj Arbitrážneho súdu za vládnej garnitúry, ktorá vládne teraz a pokúša sa zaviesť principiálne podobné kroky, akým, akých im už bolo povedané, že toto možné nie je. Preto opäť vyjadrujem svoju nespokojnosť s touto odpoveďou, žiadam, aby o nej bolo hlasované, a tieto otázky položím presne v tomto istom znení opäť.
Ďakujem.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem v prvej časti, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vystúpiť k interpelácii, ktorú som podal 27. júna pánovi ministrovi Dušanovi Čaplovičovi, ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu a na ktorú som dostal odpoveď pod č. 2013/11226/357 15. júla tohto roku. Chcem v úvode povedať, vážený pán minister, vážim si, že ste tu, že napriek tomu, že som volil ozaj slová, ktoré možno neboli štandardné, ale boli veľmi úprimné, možno nepolitické, skôr ľudské, a že som očakával možno aj taký podtón z vašej odpovede na moju interpeláciu, že som touto odpoveďou sklamaný. Niežeby tam nebolo dosť slov, naopak, vaša odpoveď bola dlhšia ako moja interpelácia a bolo tam ozaj veľmi veľa faktov, ale možno to, čo som čakal, tam chýbalo. Ja uvediem len veľmi stručne pre plénum, čoho sa týkala moja interpelácia.
Týkala sa osudu, drobného osudu jedného učiteľa. Učiteľa, ktorý 17 rokov odpracoval na svojej škole, ktorý okrem výkonu učiteľskej profesie bol aj predseda rady školy a ktorý v jednu chvíľu v súlade so svojou ľudskou aj pracovnou povinnosťou poukázal kultivovane na isté finančné nezrovnalosti na svojej škole. A odpoveďou na toto poukázanie nebolo konštruktívne konanie jeho riaditeľa, ale vec, kde síce neviem preukázať príčinnú súvislosť, ale kde napriek tomu sa dá tušiť, že istá príčinná súvislosť tu je. Odpoveďou mu bolo to, že po 17 rokoch pán učiteľ Oto Žarnay na Obchodnej akadémii v Košiciach na Polárnej ulici 1 prestal byť zamestnancom svojej školy, lebo v rámci organizačných zmien bol uvoľnený. A aby tá príčinná súvislosť možno vyznievala trocha plastickejšie, tak ešte k tomu aj jeden jediný učiteľ, ktorý sa vyjadril verejne vo svojej zborovni, teda medzi kolegami, že súhlasí s postojom a s istými obavami svojho kolegu, pán učiteľ telocviku Matejovský na tejto istej školy tiež sa stal v najbližšom období pre svoju školu prebytočným.
Áno, príčinná súvislosť nie je preukázateľná, ale ja som ani od pána ministra nechcel, aby sme riešili otázku pracovnoprávneho vzťahu. Ja som sa naozaj spytoval človeka, ktorého si vážim, človeka, ktorý je nielen teraz politikom, ale ktorý je človekom, ktorý v rámci svojej profesie nazerá do minulých stáročí a tisícročí, človeka, o ktorom si myslím, že má istý závan ľudskosti a človečiny aj pri svojej vysokej funkcii.
Očakával som, že pochopí ten, ten apel, ktorý som dal do svojej interpelácie, že neočakávam politickú odpoveď na svoje nejaké snahy získavať politické body, ale že očakávam odpoveď človeka, ktorý sa vie pozrieť na osud jedného zo svojich hlboko podriadených, keď to tak zoberieme, aj keď viem, že mu nie je nadriadený. Proste na jedného z učiteľov rezortu, ktorý reprezentuje, takým pohľadom, že sa zamyslí a odpovie na jednu základnú otázku. Či vo všeobecnosti postoj človeka, ktorý v jednej chvíli poukáže na čerpanie verejných zdrojov, možno nie úplne presne, ale úprimne a v súlade so záujmami tejto spoločnosti, či sa vie pozrieť na takéto konanie ako na konanie, ktoré vie považovať za vzor, za príklad, za spôsob, ako učiť možno predovšetkým deti, ale aj nás dospelých k statočnosti. Lebo si myslím, že prípad učiteľa Žarnaya nie je vôbec o tom, aká je príčinná súvislosť medzi jeho vystúpením a následným uvoľnením, ale práve o tom, či očakávame, aby v krajine, kde denne opakujeme, že nemáme peniaze na jedno, na druhé, na tretie, kde učiteľom odkazujeme, že si veľmi vážime ich prácu, ale, žiaľ, niet z čoho na pridanie, že v takejto krajine má človek, ktorý poukáže; nevyjadrujem sa úplne k presnosti jeho výpovede; ale poukáže úprimne na to, že unikajú na jeho škole zdroje spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s narábaním s verejnými prostriedkami, tak že takýto človek, vážený pán minister, by si zaslúžil od takej autority, akou ste, nie odpoveď úradníkov, ktorí mi vymenovali tam spústu argumentov, očíslovaných a určite presných o tom, že vaše kompetencie nesiahajú predsi k tomu, aby ste zasahovali do pracovnoprávnych vzťahov na akejkoľvek škole. Ale viete, ja by som si nesmierne vážil, keby vaše posolstvo všetkým učiteľom a všetkým nám bolo práve to, čo považujem za nesmierne dôležité, aby ste povedali: Občania Slovenskej republiky, učitelia Slovenskej republiky, to, čo urobil Oto Žarnay, nevstupujem do pracovnoprávnych vzťahov a ani možno nemusím presne vedieť, či jeho výrok bol úplne v súlade s faktami, ale nesmierne si vážim, že našiel v sebe odvahu konať v súlade s povinnosťami človeka, učiteľa, predsedu rady školy a vám všetkým dávam na vedomie, že práve toto sú príklady správania, ktoré ja, minister školstva Slovenskej republiky, profesor, archeológ, vedec a človek, ktorý má za sebou šesť krížikov a ťahá siedmy, aby som vám povedal, že takéto správanie si vážim.
A toto prosím vás, pán minister, a možno prosím aj tak, lebo minule sme poslali listy, ja nechcem teraz rozširovať túto tému, aj ďalším vysokým predstaviteľom tejto krajiny: pánovi prezidentovi Slovenskej republiky, pánovi predsedovi vlády Slovenskej republiky aj pánovi predsedovi parlamentu, teda Národnej rady Slovenskej republiky, že od nich nečakáme, aby riešili vecné náležitosti takýchto vecí, ale že ich prosíme a očakávame, aby ako vysokí, najvyšší predstavitelia tejto krajiny dávali jasné stanoviská k tomu, čo považujú od občanov za správne, čo považujú od občanov za potrebné a čo budú vždy z titulu svojich vysokých funkcií chrániť bez ohľadu na súvislosti, do ktorých nemajú právo vstupovať. Pretože ja si myslím, že vysokých predstaviteľov tu nemáme kvôli tomu, aby ovládali všetky finesy, všetky paragrafy, všetky zákony, to predsi nie je v ich ľudských možnostiach, nech sú akokoľvek vzdelaní a šikovní. Ale aby dávali signály, aby dávali odpovede na otázky, ktoré myslím si, že si kladie každý, kto žije s očami otvorenými a so srdcom, ktoré nie je naplnené falšou.
Takže ja viem, teraz formálne poviem, že nie som spokojný, ale ja si myslím, že toto nie je ani vôbec potrebné, pretože ja viem, že v sieni zákonnosti mi to neprejde a že moja nespokojnosť nezíska väčšinovú podporu, a preto ani nebudem žiadať, aj keď formálne by som mal, aby sa o mojej nespokojnosti rokovalo. Ja skôr dám otázku, vážený pán minister, že teda keď ja nevyjadrujem nespokojnosť s vašou odpoveďou, či vy, človek, mne sa nechce opakovať, ale som to myslel úprimne, ktorému som dal v súlade s tým, ako to cítim, viacero superlatívov, či vy ste spokojný s odpoveďou, ktorú vaši úradníci vo vašom mene mi zaslali. Nechávam to otvorené, budem si veľmi vážiť, keď nájdete spôsob, akým dať svojim učiteľom, nám všetkým i občanom Slovenskej republiky signál, že sú predsi veci, ktoré sú nad politickými spektrami, že sú veci, ktoré sú nad volebnými obdobiami, že sú veci, ktoré sú spojené, že žijeme len raz a je dobre, keď to zvládame v každej situácii. Toľko k tejto prvej časti.
A ja teraz by som rád a neviem, či to môžem urobiť hneď, ja mám, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pripravenú aj interpeláciu aj na pána ministra Mareka Maďariča, ministra kultúry Slovenskej republiky, môžem ju predniesť teraz alebo ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nie, nie, bude ďalší bod a neviem, nie ste tu prihlásený písomne, môžte sa prihlásiť potom ústne.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Takže pre túto chvíľu ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja v bode interpelácie svojou nespokojnosťou reagovala na odpoveď, ktorá mi bola doručená, písomne doručená premiérom Slovenskej republiky Robertom Ficom. Táto moja interpelácia sa dotýkala konkrétnych odpovedí na výstupy, výsledky prehodnotenia situácie emisného kreditného ratingu a podnikateľského finančného rizikového profilu v spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel a konkrétne otázky a podnety, ktoré boli v mojej interpelácii uvedené, sa týkali týchto konkrétnych bodov:
Po prvé som sa pýtala, či považuje premiér Slovenska za správny prístup zadlžovanie strategicky dôležitej spoločnosti s účasťou štátu a znižovanie jej trhovej hodnoty v mene získania vyšších dividend. To vyplynulo, ako som už uviedla, z výstupov uznávanej medzinárodnej ratingovej agentúry Moody´s.
Po druhé som sa pýtala na to, či nebude mať očakávané zadlžovanie spoločnosti, ktoré konštatovala táto medzinárodná ratingová agentúra, negatívny dopad na koncových odberateľov plynu v podobe rastu cien plynu.
A do tretice, ako v poslednom bode som sa pýtala na to, či neohrozí zvyšovanie zadlženosti SPP jej ekonomickú stabilitu v budúcnosti.
V odpovedi, ktorú som od premiéra Roberta Fica získala, môžem konštatovať, že táto odpoveď bola dosť všeobecná, nekonkrétna a nemala dostatočnú výpovednú hodnotu a to z toho dôvodu, že k súvzťažnosti tých obáv o maximalizáciu vyplácania dividend v Slovenskom plynárenskom priemysle napriek existujúcemu vysokému záväzku, nebola posúdená súvzťažnosť tohto, tejto maximalizácie snáh k zvyšovaniu zadlženosti spoločnosti. Tejto odpovedi alebo tomuto momentu z predloženej interpelácie sa premiér vyhol, to znamená, že znova poukazujem na tento prázdny priestor, na tento deficit a ak dnes znova vystupujem k obsahu odpovede na moju interpeláciu, je to aj s poukazom na to, aby som konkrétnu odpoveď a zhodnotenie od premiéra získala. Rovnako chcem poukázať na to, že konkrétnu odpoveď na to, čo si máme myslieť, čo si mám myslieť a čo si majú myslieť občania o znížení kreditného ratingu a zhoršení podnikateľského a finančného rizikového profilu, čo si o tomto máme myslieť, k tomuto som tiež nedostala konkrétnu odpoveď. Síce sa toho dotýka premiér vo forme pojmu čiastková korekcia ratingu, avšak táto uznávaná ratingová agentúra poukázala na zníženie podnikateľské, na zhoršenie podnikateľského a finančného rizikového profilu a na zníženie kreditného profilu. Túto vec premiér obišiel a nijakým spôsobom na to nereagoval. Poukázal len na to, že naďalej Slovenský plynárenský priemysel je v pásme investičného stupňa, čo vytvára aj dobré predpoklady na to, aby tie moje obavy pre zvýšenie zadlženia a prenos tejto zadlženosti na zvýšené ceny pre spotrebiteľov plynu, že tieto obavy nie sú dôvodné.
Rovnako chcem poukázať, že v odpovedi premiéra na to, že či teda nie sú reálne obavy a kto bude dohliadať na to, akým spôsobom sa bude udržiavať a stabilizovať cena za plyn na trhu, sa tu prenáša v odpovedi premiéra zodpovednosť vlády a premiéra, ktorý na to stále poukazoval, že bude udržiavať a fixovať, stabilizovať ceny plynu, tentokrát v odpovedi prenáša zodpovednosť na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Moja interpelácia a obsah odpovede nijakým spôsobom nekorelujú, a preto ju znova vraciam do života, avšak už s rozšírením môjho podnetu o včerajšie medializované výstupy, ktoré sa dotýkajú aktuálneho vývoja situácie v SPP a aktuálneho vývoja úpravy vlastníckych štruktúr v ňom.
Situácia v Slovenskom plynárenskom priemysle je, tak ako to bolo odprezentované aj samým ministrom v utorok na hospodárskom výbore ako odpoveď na môj opakovaný podnet o vykonanie poslaneckého prieskumu, mne pre nekompletnosť, nepresnosť vyjadrení ministra, znova len potvrdila potrebu a akútnosť vykonania podrobného analytického prieskumu. A keď som videla, že teda na hospodárskom výbore hlasovaním a rozhodnutím vládnych poslancov tento poslanecký prieskum stále nebude reálny, opätovne, ako si spomínate, som zaradila moju požiadavku a návrh na sprístupnenie podrobnej analytickej štúdie k vývoju v plynárenskom, v Slovenskom plynárenskom priemysle aj vo forme procedurálneho návrhu a môjho záujmu zaradiť tento bod pre celoplošný význam do bodu terajšieho rokovania Národnej rady. Ako sami dobre viete, opäť vládnymi poslancami tento návrh, ktorý som sa snažila logicky a argumentačne podložiť, nebol schválený. Ja situáciu po tom, ako sa k nej vyjadril sám minister na hospodárskom výbore a ako deň na to, zdá sa mi, že vo veľmi unáhlenom a nátlakovom režime padlo konečné rozhodnutie o usporiadaní vlastníckych štruktúr a vlastníckych pomerov v SPP, takéto riešenie považujem za veľmi neprehľadné, veľmi urýchlené, unáhlené a mne vôbec nedáva istotu, že to rozhodnutie o kúpe celého podielu a zastúpenia štátu v SPP bolo správne.
Ako sami dobre viete, a vlastne vychádzam len z mediálne odprezentovaných informácií, keďže k tým oficiálnym zdrojom sa neviem dostať, od marca tohto roku bolo prezentované, že vláda a konkrétne ministerstvo hospodárstva, minister necháva vypracovať odbornú analýzu, odbornú štúdiu, ktorá má ukázať na výhody, nevýhody, rôzne varianty, alternatívy, ako nanovo za súčasných ekonomických a finančných podmienok usporiadať stav a situáciu v SPP tak, aby to bolo výhodné pre štát. No neviem, aký význam malo včerajšie rozhodnutie o tom, že štát získava 100-percentný podiel v tej časti spoločnosti SPP, na ktorej je prenesený dlh, alebo teda záväzok, o ktorom som ja hovorila, že teda - a vychádzam opäť z oficiálnych údajov, z výročných správ SPP - predstavuje objem 2 miliardy eur. Nakoľko je významné pre tento štát získavať 100-percentný podiel práve v tej časti Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý je zadlžený a ktorý sa vyznačuje skôr neziskovým charakterom poskytovaných služieb, keďže tam ide viac-menej o predajné aktivity? Nie sú to ziskové odvetvia, nie sú to ziskové časti, ktoré sa ziskovým charakterom, tak ako sa ziskovým charakterom vyznačujú práve dcérske spoločnosti tranzitu a distribúcie. Ja som presvedčená, že ak by štát hral na bránky verejného záujmu, tak by nemal záujem kupovať a neuchádzal by sa o 100-percentný podiel práve záväzkami a neziskovosťou zaťaženej matky, ale by sa napríklad uchádzal práve o dcérske spoločnosti, tranzit a distribúciu, o ktorej všetci vieme, že tvoria zisk.
Túto moju interpeláciu chcem rozšíriť aj o požiadavku presného určenia výšky zisku, jeho objemu, pretože registrujem vážnu dispro, vážnu nesúrodosť poskytovaných čísel, pokiaľ - ako som už uviedla z výročných správ a k tým jediným ja mám ako k oficiálnym údajom prístup - sa uvádza výška záväzkov 2 miliardy eur. Na utorkovom hospodárskom výbore minister hospodárstva hovoril, že tento, výška týchto záväzkov predstavuje objem 700 miliónov eur. Ak som sa už však pozrela do mediálne prezentovaných článkov, napríklad do Hospodárskych novín, tam už sa vyskytoval údaj, číselný údaj o záväzkoch 120 miliónov eur. Rozpornú a protirečí, ako rozpornú a protirečivú vnímam mediálne odprezentovanú informáciu samotného predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý dokonca uvádza, že Slovenský plynárenský priemysel nemá žiadne záväzky.
Takže ja by som bola veľmi rada, ak teda už nemám možnosť dostať sa k oficiálnym zdrojom formou poslaneckého prieskumu, tak aby som sa mohla nimi zaoberať v listinnej podobe, aby teda formou interpelácie a mojej opakovane predloženej interpelácie mi bolo jasne povedané, aký je objem záväzkov v SPP. Lebo ja tento údaj nateraz neviem jasne kvantifikovať a nevedia ho kvantifikovať ani rôzne informačné zdroje, ktoré nie sú v tomto údaji zjednotené.
Rovnako chcem predniesť moju požiadavku, aby mi bolo vysvetlené a objasnené, aká je štruktúra vzniku týchto záväzkov. Moja interpelácia, alebo aj ústne uznesenie ako návrh, ktorý som predniesla v hospodárskom výbore, smeruje k tomu, aby bola jasne naznačená štruktúra vzniku tohoto záväzku, lebo takéto objasnenie ako podklad, ako materiál ja do dnešného dňa nemám. A nemyslím si, že to zaujíma iba mňa ako poslankyňu, myslím si, že to zaujíma širšiu odbornú verejnosť, odberateľskú verejnosť, ktorá môže na základe takejto nejednoznačnej a nejasnej situácie mať reálne obavy o to, že dôjde k zvýšeniu plynu, aj keď sám premiér vo svojej odpovedi na moju interpeláciu mňa ako poslankyňu ubezpečuje, že nemám mať obavy, ceny plynu sa nebudú zvyšovať. Avšak ja môžem veriť tomu, že v tomto volebnom období sa zvyšovať nebudú, ale možno ak raz táto vláda skončí, ja som zvedavá, na koho a ako sa prenesú takéto enormne vysoké záväzky tejto spoločnosti. Neviem si predstaviť, akým spôsobom sa tieto záväzky vysporiadajú. Aj keď minister na hospodárskom výbore sa snažil ubezpečovať, že aj ku kompenzácii takto vzniknutej, takto vzniknutého objemu záväzku môže dôjsť, napríklad predajom existujúcich zásob, mám obavy, či vôbec k predaju týchto zásob môže dôjsť, keď už teraz sa znížila spotreba plynu. Takže aj toto je jedna z požiadaviek, ktorú by som, ak teda nemám možnosť dostať sa k samostatnému výkonu poslaneckého prieskumu, tak toto je požiadavka, ktorú si žiadam v tejto rozšírenej interpelácii zodpovedať.
No a ja som presvedčená, že vývoj situácie v SPP by mal znášať aj politickú zodpovednosť, pretože - ako som už predtým naznačila -, ak došlo k vzniku záväzku, o ktorom ja nemám podrobnejšie informácie, začalo k nemu dochádzať práve v čase nástupu prvej Ficovej vlády, kedy od roku 2007 sa nad rozmer oprávneného zisku vyplácali mimoriadne dividendy a za tieto dividendy a za to, akým spôsobom sa použili, budeme zrejme v strednodobom a dlhodobom horizonte, ako tí, ktorí tento plyn odoberajú, zrejme niesť následky. Takže poprosím vás, alebo teda kompetentných, ja už neviem, dnes tu nesedí ani minister hospodárstva, nie je tu ani premiér, aby sme neponižovali význam prednesených interpelácií len na formálne splnenú požiadavku písomných odpovedí, alebo aby ste, tak ako tieto otázky konkrétne predkladám, zrejme nielen ja ako poslankyňa, ale aby ste nám konkrétne zodpovedali obsahom to, na čo sa pýtame.
Ďakujem.

Áno, ale žiadam aj o to, aby na tieto podnety, tak ako som ich konkrétne predniesla, bolo zodpovedané.