23. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Dobré ráno prajem všetkým. Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi uviesť ešte niekoľko poznámok k zákonu o sociálnom poistení.
Tak ako som hovoril, myslím, včera, tak vnímam tento zákon, túto novelu pozitívne, ale zároveň túto novelu vnímam ako nevyužitú príležitosť. Zdôrazňujem znova, že každý rok takto na jeseň sa zákon o sociálnom poistení novelizuje. A nepovažujem to za nič mimoriadne, práve naopak, je to veľmi dôležitý zákon, kde aplikačná prax prináša každoročne nové a nové problémy, na ktoré sa jednoducho musí reagovať. A nemožno ich nechať len tak bokom. Čiže ja sa v tomto druhom vystúpení chcem venovať tým problémom, ktoré vnímam ako otvorené. A je mi ľúto, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na ne nereagovalo v tejto novele. Možno sa tak stane v druhom čítaní. Môže sa stať, samozrejme, aj to, že sa budem ja snažiť o nejaké pozmeňujúce návrhy, aj keď život v parlamentnej snemovni za posledný rok a pol ma presviedča o tom, že je to z pohľadu opozičného poslanca tak trošku zbytočná práca.
Takže poďme k veci.
V prvom rade sa chcem venovať nemocenskému poisteniu. Sú tu tí, čo robia so zákonom o sociálnom poistení, čiže napríklad okrem pána ministra, okrem hore sediacich ľudí z ministerstva práce, ktorých takisto srdečne pozdravujem. Máme tu napríklad pána generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a zároveň poslanca Národnej rady Dušana Muňka, vidím, že bude vystupovať v rozprave, možno povie to isté, čo hovorím ja. Chcem povedať teda napríklad to, že v nemocenskom poistení stále vidím diery, ale tie diery znamenajú to, že kto chce, bez akýchkoľvek väčších problémov získa takú dávku, na ktorú jednoducho z hľadiska nejakého morálneho pohľadu by nárok mať nemal.
Tento problém sa ešte zvýraznil tým, že sa zaviedlo nemocenské poistenie aj pri dohodách s pravidelným príjmom. No čo sa môže stať? Môže sa stať to, že zamestnávateľ zamestná, povedzme, dohodára s pravidelným príjmom, to znamená, má nárok na odmenu za každý kalendárny mesiac. Tento príjem nebude nejako zvlášť vysoký, pretože ten dohodár bude pracovať relatívne malý rozsah pracovného času. Zarobí, povedzme, sto eur mesačne. A logicky by ste očakávali, že keď teda je nemocensky poistený a pôjde na PN-ku, keď sa teda stane, že ochorie, tak by mal mať nemocenskú dávku vypočítanú z tohto príjmu, o znamená z tých 100 eur. A tá dávka by teda mala byť plus-mínus okolo 55 eur mesačne. No nie vždy tomu bude tak, v zákone je diera. Nebudem to hovoriť bližšie, aby som nebol z niečoho obvinený. Tá diera spočíva v tom, že za určitých okolností tá dávka nebude vypočítaná z tých jeho 100 eur príjmu, ale bude vypočítaná z príjmu, ktorý mal vlani v nejakom zamestnaní, ak taký mal. Ak tam zarábal, povedzme, 600 eur, tak tá dávka bude vyrátaná zo 600 eur, ak tam zarábal 1 000 eur, tak bude vyrátaná z 1 000 eur. Čiže sú ľudia, ktorí si týmto spôsobom môžu celkom pekne prilepšiť svoj rozpočet. A nepovažujem to za správne. A teda čakal som, že sa na to bude v novele reagovať.
Pokiaľ ide o, ďalej, platenie poistného z dohôd, stále si myslím, pán minister, že ste to vlani jednoducho prepískali. A to nastavenie, ktoré teda máme od 1. januára v zákone, a týka sa to, samozrejme, aj zdravotného poistenia nadväzne, ale aj to vlastne novelizujete v tejto novele, v III. článku, tak je jednoducho neuveriteľne prísne. A robí to obrovské problémy v praxi mnohým ľuďom. Rozumieme si a zhodujeme sa v tom, že je určitá skupina či zamestnávateľov, či fyzických osôb, ľudí, ktorí inštitút dohôd zneužívali na to, aby cez výplatu na dohodu obchádzali odvodové povinnosti, ale vy teda rád používate prístup taký, skrátka, poďme rúbať hlava-nehlava, ak tam je nejaká skupina špekulantov, tak zotnime celý les, nepozerajme sa, kto je kto. Jednoducho necitlivo pristupujete k týmto otázkam, viď teda zákon o hmotnej núdzi (takisto včera živnostníci). Čiže rozhodli ste sa zaviesť odvody z dohôd len s určitými úľavami pre dôchodcov, respektíve pre študentov. Ale všetci ostatní platia odvody z dohôd vlastne od prvého eura príjmu. A to je veľký problém pre mnohých ľudí, u ktorých na tú dohodu ani by som nepovedal, že pracujú, pretože tá dohoda je jednoducho formálny spôsob, ako uzatvoriť nejaký zmluvný vzťah v zmysle Zákonníka práce, kde nejde o žiadnu nejakú drámu.
A znovu sa vrátim k tomu, čo sa mňa osobne týka, a môžete to pokladať za konflikt záujmov pokojne, ako človeka, ktorý pôsobí v športe a ktorý je teda šéfom jednej neziskovej organizácie. Máme obrovské problémy s tým, že keď na tú dohodu zamestnáme nejakého usporiadateľa športového zápasu alebo nejakého rozhodcu, alebo nejakého trénera mládeže, on za tú hodinku, dve hodinky, čo je na tom turnaji alebo na tom zápase, dostane, povedzme, desať eur, čo teda nie je nejaká dramaticky vysoká suma. Samozrejme, nie je možné asi tu v takomto prípade hovoriť o nejakom obchádzaní odvodov, pretože to je naozaj taký vzťah, aký je. No ale tým, že musíme z toho platiť tých 3,50, to tiež nie je veľa, lenže tých usporiadateľov, tých rozhodcov a tej našej mládeže, to je dvesto detí, to je desať zápasov alebo koľko za víkend, jednoducho nakopí sa to. A pre takú firmu, ako je tá naša nezisková organizácia, sú to v konečnom dôsledku tisíce eur ročne a minimálne stovky eur, ak nie tisíce eur dokonca mesačne. Kde máme na to zobrať peniaze? Jednoducho máme obrovský problém. A to hovorím teda o nás. Tento istý problém majú prakticky všetky športové kluby na Slovensku, kultúrne organizácie, rôzne centrá voľného času, resp. záujmové krúžky a podobne. Tam nejde o žiadne klamanie a podvádzanie na odvodoch. Jednoducho je to obrovský problém.
Alebo zoberte si spoločenstvá vlastníkov a bytov, kde na dohodu zamestnajú upratovačku alebo nejakého údržbára, alebo niekoho, kto sa tam teda o to stará, zarobí rádovo 30, 40, 50 eur. Tí vlastníci bytov sa na to skladajú, hej, svojimi vkladmi. No tak teda často sa ma pýtali: „No čo s tým teraz máme robiť, odkiaľ máme zobrať tie peniaze na tie odvody za tých údržbárov, za tie upratovačky, za tie služby, ktoré sú s tým spojené?" Ja im hovorím, no nič vám iné neostáva, ako zvýšiť tie poplatky, to takzvané nájomné, ktoré platia vlastníci bytov. A tak sa aj na Slovensku jednoducho deje, skrátka, týmto spôsobom nepriamo zdraželo bývanie, pretože sa to premietlo do poplatkov, ktoré tí ľudia, ktorí v tých bytoch žijú, musia platiť. Musia sa skladať, aby mali na zaplatenie odvodov. Čiže nepriamo ste vlastne spôsobili zdraženie bývania na Slovensku, aj keď si poviete, že sú to malé sumy. No pre niekoho to až taká malá suma nie je.
Čiže tu je môj názor taký, ktorý stále opakujem, áno, dobre, odvody z dohôd, ale len od určitej sumy, kde tá moja predstava, ktorú som vlastne aj navrhoval z pozície ministra v nami pripravovanej odvodovej reforme, bola taká, že tá suma by mala byť niekde okolo sumy životného minima, čiže v reči čísel okolo 200 eur mesačne. Čiže len od tohto vyššieho príjmu môžeme sa baviť, či v súbehu s iným príjmom alebo nie by sa tie odvody z dohôd platiť mali. Ale tie naozaj drobné príjmy takého charakteru, ako som sa to snažil vymenovať, by odvodom podliehať nemali. To je jednoducho príliš prísne. A takýmto spôsobom získavať peniaze do štátnej kasy, to je, práve naopak, nemorálne, keď to takto poviem, zo strany štátu a tých, ktorí ho spravujú.
Študenti. Pri študentoch máme výnimku, hranice 66 eur na neplatenie povinného dôchodkového poistenia pri študentoch vo veku do 18 rokov, hranice 155 eur pre neplatenie do povinného dôchodkového poistenia pre študentov osemnásťročných a starších. Takže vidíte, pri študentoch sa táto výnimka dala urobiť, pri ostatných skupinách osôb nie. Tým chcem poukázať na to, že ak tu bude diskusia o tom, že to sa nedá, lebo ročné zúčtovanie neexistuje, lebo UNITAS je vo hviezdach, tak ak sa to dalo urobiť pre študentov a ako tak to funguje, aj keď je to byrokraticky náročné, tak sa to dalo urobiť aj pre iné skupiny osôb, aspoň v takejto podobe, aj keď tá podoba, opakujem, je byrokraticky značne zaťažujúca tých zamestnávateľov.
No a ešte späť k tým študentom. Už sa stalo, hej, ale stále tomu nerozumiem ani po tom roku, prečo je sedemnásťročný študent iný ako osemnásťročný študent. Sedemnásťročný študent má limit 66 eur, čiže keď zarobí 67. euro, tak z toho už povinné dôchodkové poistenie platí, ale osemnásťročný študent, ten z toho 67. eura poistné neplatí, ten platí až zo 156. eura. Čiže je tu diskriminácia na základe veku, absolútne ničím neodôvoditeľná, jednoducho snáď len tým sedliackym rozumom, že sem, skrátka, prišiel pán Matovič, požiadal vás o podporu toho, aby tí jeho študenti nemuseli platiť odvody pri roznášaní letákov. Vy ste mu akože ustúpili za to, že on tu prestal robiť vylomeniny. A podporil váš zákon, nemuseli sme tu byť akože tretí týždeň, vlani v lete. No a tak sa to vlastne začalo. Potom prišli vysokoškoláci, že aj oni to chcú. Vydobyli si u vás 155 eur. A máme to v zákone. Čiže nemá to v podstate žiadnu nejakú logiku, len keď sa človek pozrie na históriu toho, ako to celé vznikalo, no tak tomu rozumiem. No tak prišiel jeden, prišiel druhý, jeden si vyloboval to, druhý si vyloboval ono. Ale systémový prístup tam jednoducho nie je. A je to diskriminácia. Čiže ak som študent a mám v septembri sedemnásť rokov, tak ak mám v septembri sedemnásť rokov, tak mám limit 66 eur, keď v októbri budem mať osemnáste narodeniny, tak ešte stále je to 66 eur, ale v novembri, keď už mám po osemnástich rokoch veku, tak zrazu sa niečo stalo a už som iný, už mám oslobodenie do výšky 155. No veď to nedáva žiadny zmysel. To je skutočne v našej legislatíve absolútne veľká originalita, ktorú ťažko s niečím porovnať.
Čiže tu by som bol rád, keď už teda sa nezhodneme na tom, že to oslobodenie od odvodov pri dohodách by sa malo týkať aj iných osôb, aby sa to pri študentoch zjednotilo. Čo už len získate na tom, že tí Matovičovi roznášači letákov keď zarobia viacej, takže od toho 67. eura vám tie odvody zaplatia. No veď to je možno pár drobných, ale pre tých študentov a pre ich zamestnávateľov to môže byť zásadný problém. Čiže to by bolo fajn, keby sa s týmto niečo urobilo a, keď už nič iné, tento limit pre všetkých študentov dal na rovnakú výšku. Nevidím, znova opakujem, dôvod na diskrimináciu študentov v závislosti od veku.
No potom tu máme problém pravidelný, nepravidelný príjem pri dohodách. Vtip je v tom, že podľa platného zákona, ktorý teda v tomto bode nechcete meniť, pri nepravidelnom príjme na dohodu sa poistné z tej dohody, z tých príjmov odvádza do Sociálnej poisťovne, až keď tá dohoda skončí. Takže keď si prestavíme situáciu, že nejaký zamestnávateľ so zamestnancom uzatvorí dohodu, napr. dohodu o pracovnej činnosti s tým, že sa dohodnú na nepravidelnom príjme, čiže napr. že odmena bude vyplácaná raz za dva mesiace, tak potom bude ten ďalší priebeh taký, že tá dohoda sa začne, ten dohodár začne pracovať. Dohoda bude uzatvorená, povedzme, na neurčitú dobu, čo nám Zákonník práce umožňuje. Čiže začne sa dohoda. Každé dva mesiace on dostane nejakú tú svoju odmenu, zaplatí sa z toho daň, keď na to príde, teda aj odvody do zdravotnej poisťovne sa zaplatia, ale odvody do Sociálnej poisťovne nie, čaká sa až kým dá dohoda neskončí. No tak tá dohoda bude otvorená možno niekoľko rokov, možno päť, možno šesť, možno dlhšie, ako sa tu zmení vláda, ktorá to potom možno dá ako nejaká iná do poriadku. Čiže jednoducho počas tých niekoľkých rokov síce tomu dohodárovi bežia príjmy, vykonáva prácu, ale Sociálna poisťovňa žiadne odvody nedostane, pretože tak je to podľa zákona, ale až keď sa tá dohoda formálne skončí. Tak keď sa obidvaja dohodnú tak, že to bude otvorené na neurčitú dobu a nie je nejaký eminentný záujem tú dohodu ukončiť, či on reálne robí alebo nerobí, tak sa tie odvody do Sociálnej poisťovne vlečú niekde tam v tej ležatej osmičke niekde ďaleko, niekde v ďalekej budúcnosti bude možno splatnosť tých odvodov do Sociálnej poisťovne.
No takisto nerozumiem tomu, prečo sa na to len tak pozeráte, môj verbálny v tejto sekunde návrh je ten, že ak tá dohoda trvá dlhšie ako dvanásť po sebe idúcich mesiacov, tak by k tej platbe, k tej splatnosti za tých predchádzajúcich dvanásť mesiacov malo dôjsť bez ohľadu na to, či už dohoda pokračuje alebo nie. Ubezpečujem vás, že nikomu to vadiť nebude. Ja sám na mojich prednáškach so zamestnávateľmi sa stretávam s aktívnym názorom zamestnávateľov, že aj tak je zbytočné takto to ťahať aj tak je to potrebné zúčtovať. Sú tam totižto aj daňové povinnosti. Ak si ten zamestnávateľ tie odvody vlastne nezaplatí do Sociálnej poisťovne, tak to v účtovníctve musí viesť ako rezervu do ďalších rokov. Zbytočne to komplikuje vedenie účtovníctva. Čiže jednoducho nikomu to nepomáha. A dokonca mnohí zamestnávatelia tento problém aktívne riešia tak, že hoci s tým dohodárom budú naďalej spolupracovať, oni tú dohodu koncom roka jednoducho seknú, odhlásia to zo Sociálnej poisťovne, zaplatia tie odvody, aby s tým mali svätý pokoj, a následne s tým dohodárom uzatvoria novú dohodu s nepravidelným príjmom na ďalší rok, aby to takýmto spôsobom jednoducho riešili. Čiže zdôrazňujem ešte raz, len sa v tom urobí poriadok a Sociálna poisťovňa dostane svoje peniaze, ktoré jej podľa zákona patria v relatívne rozumnom čase, a aj teda cashflow Sociálnej poisťovne bude zrejme lepšie.
No je tu ešte iný problém, keď sa znovu vrátim k študentom. Tam je taká jedna pekná vec, ktorej porozumejú možno len traja-štyria odborníci, ktorí sedia na balkóne. Ale tam ide teda o to, že ak má študent uplatnenú výnimku pri platení odvodov, povedzme, osemnásťročný, starší, čiže do 155 eur odvody neplatí, a má príjem nepravidelný, tak takisto u neho to zúčtovanie a zaplatenie odvodov príde do úvahy, až keď tá jeho dohoda skončí, s tým, že sa vypočítava priemerný mesačný príjem za celú dohodu trvania dohody a ten sa posudzuje voči hranici 155 eur. Takže zoberme si príklad, že študent bude na dohodu o brigádnickej práci študentov pracovať, povedzme, šesť mesiacov, zarobí si, povedzme, celkovo 900 eur za túto dobu, 900 delené šiestimi je 150 eur na mesiac. Čiže zmestil sa do limitu a povinné dôchodkové poistenie tam nevzniklo. Čiže z tých 900 eur zamestnávateľ zaplatí len úrazové a garančné poistenie. To je všetko v poriadku, to je jasné. No a teraz stane sa to, že tomu študentovi o nejaký mesiac, dva mesiac už po skončení dohody zamestnávateľ ešte doplatí čo ja viem, dajme tomu, 1 000, eur. No podľa zákona platí, že ak sa toto stane, po skončení pracovného vzťahu, veľmi zjednodušujem, nechce sa mi citovať tie paragrafy, tak sa vlastne ten príjem dodatočne doplatený rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace, kedy trval ten právny vzťah a kedy bolo povinné dôchodkové poistenie. No ale v tomto prípade žiadne povinné dôchodkové poistenie nevzniklo, pretože behom toho trvania tej dohody tie priemerné príjmy boli len 150 eur. Čiže z toho doplatku sa podľa zákona žiadne poistné do Sociálnej poisťovne zaplatiť nemá. Ale keď si to vezmete ešte raz, čo sa vlastne stalo, ten študent zarobil 1 900 eur, nie 900 eur. Zarobil 1900 eur za šesť mesiacov, čiže prekročil v priemere hranicu 155 eur mesačne. Ale pri takomto zákone on to poistné jednoducho nezaplatí, pretože je v zákone jednoducho diera.
Ďalej, od dohôd by som rád prešiel k živnostníkom. Ja viem, pán minister, že mi spomeniete v reakcii Radu solidarity, že boli tam predsa aj zástupcovia živnostníkov, ktorí s tým súhlasili, pretože budú mať vyššie dôchodky. Takže nič dramatické sa nestalo. No ja si dovolím spochybniť legitimitu zástupcov živnostníkov, ktorí s vami rokovali či už na Rade solidarity alebo biparitne, priamo s vami, pretože neexistujú žiadne relevantné informácie o tom, že by Slovenská komora živnostníkov mala nejaké tisíce či dokonca desaťtisíce členov. Veľmi o tom pochybujem, že by dokázali aj predstavitelia dať na stôl zoznam, ktorý by obsahoval viac ako dve A štvorky ich členov. Takže legitimita tohto zoskupenia je veľmi otázna. A tu doslova platí, že na Slovensku sa ktokoľvek môže prehlásiť za čokoľvek a prejde mu to, ale hlavne že má nejaký titul a že je niečoho prezident a už má vysoké oprávnenia na to, aby za niekoho hovoril. Jednoducho ja si nepomôžem, kade chodím, tade počúvam, 185 eur mesačne je pre živnostníka likvidačná suma. A tomu živnostníkovi sa skutočne musí dariť, aby takúto sumu vedel zaplatiť. Preto máte problém s vysokou nezamestnanosťou, preto nám nepribúdajú počty zamestnaných alebo podnikajúcich ľudí, pretože pravidlá hry pri tzv. povinných minimálnych odvodoch sa takto negatívne voči živnostníkom zmenili. Ja neviem podľa môjho názoru je skutočne lepšie, keď niekto pracuje hoci na živnosť alebo na tú dohodu, ako keď nepracuje vôbec, štátu nedáva vôbec nič a, práve naopak, čerpá od štátu či dávky v nezamestnanosti alebo dávky v hmotnej núdzi aj so svojou rodinou. Čiže opakujeme to či ja, či iní opoziční politici stále koldokola. Ale ak je tu aspoň trošku nejaký priestor, mali by ste sa zamyslieť nad tým, či by nebolo možné aspoň sčasti znížiť tieto minimálne odvody.
Pozrite, na tej rétorike, že potom sú nízke dôchodky, no na jednej strane niečo, samozrejme, je, pretože je väzba v súčasnom zákone medzi výškou vymeriavacieho základu a výškou budúceho dôchodku. Ale na druhej strane všetci dobre vieme a intuitívne to cítime, že v budúcnosti o desať, dvadsať, možno tridsať rokov sa výpočet dôchodku zo Sociálnej poisťovne z prvého piliera určite nebude riadiť pravidlami, ktoré sú uvedené v dnešnom zákone. Všetci intuitívne cítime, že s týmito dôchodkami z prvého piliera bude problém a bude tendencia zavádzať stále vyššiu a vyššiu solidaritu pri vyplácaní dôchodkov z prvého piliera. Čiže nebude v budúcnosti až také dôležité, z akého vymeriavacieho základu ten občan dnešný, budúci, potom reálny dôchodca tie odvody platil. To je jedna vec.
Druhá vec je ten povinný minimálny základ. Keby sa z neho vypočítavali len dôchodky, tak ako-tak dobre, lenže predsa tie minimálne odvody, to nie sú len minimálne odvody na dôchodkové poistenie, veď to sú aj minimálne odvody na nemocenské poistenie a na zdravotné poistenie, ktoré s dôchodkami nemajú nič spoločné. Pokiaľ ide o nemocenské poistenie, tak máloktorý živnostník či už je ten základ taký alebo onaký, si čerpá nemocenskú dávku. Sú to výnimočné prípady, ktoré majú skôr ošetrené cez nejaké komerčné pripoistenia ako cez Sociálnu poisťovňu. Pán generálny riaditeľ mi možno potvrdí tieto moje slová. A zdravotné poistenie, to je predsa čistá daň, to je čisté daňové zaťaženie, to znamená, zvýšenie minimálnych odvodov na zdravotné poistenie sa nijakým spôsobom neprejaví na tom, že živnostník bude mať nejakú lepšiu zdravotnú starostlivosť. Tam je predsa absolútne čistá solidarita. A táto platba má charakter dane. Čiže tam nemá žiadnu oporu rozprávať o tom, že vyššie odvody znamenajú niečo viac po tom, čo ten živnostník dostane. Nedostane viac, dostane presne to isté, ako keby, povedzme, odvody neplatil vôbec. A bol by nezamestnaný a zdravotné poistenie by za neho platil štát. Čiže to je ten druhý dôvod.
A tretí dôvod je ten, že ten minimálny základ je v tomto roku 393 eur, čo je o vyše 50 eur viac, ako je minimálna mzda. Takže sa pýtam, ak má mať problém s budúcim dôchodkom živnostník, a preto ste mu zvýšili minimálny vymeriavací základ, minimálne odvody, tak potom ako na tom budú zamestnanci, ktorých je údajne okolo 80 tisíc alebo 100 tisíc, ktorí pracujú za minimálnu mzdu? Tí budú mať aký dôchodok? Ako na tom budú tí dohodári, ktorí platia dôchodkové poistenie zo 100-eurových mesačných príjmov. Tí budú mať aký dôchodok? Alebo zamestnanci, ktorí pracujú na kratšie úväzky, na polovičnú úväzky zarobia 200 – 250 eur. Aký budú mať oni dôchodok? Čiže ak sa tak veľmi zaujímame o budúci dôchodok živnostníkov, no aký potom bude mať dôchodok tých 100 tisíc alebo 200 tisíc zamestnancov, ktorí robia na dohodu, ktorí robia na kratšie úväzky, ktorí robia za minimálnu mzdu. Tých je minimálne toľko, ako je povinne poistených živnostníkov.
A druhá vec je, keď teda o tom hovorím, aby sme nezabudli pripomenúť, že teda nie je živnostník ako živnostník. Ak živnostník vykáže v daňovom priznaní príjmy len do výšky 12-násobku toho minimálneho základu, čiže naposledy to bolo do 4 716, ak sa nemýlim, eur, tak vlastne povinne dôchodkovo poistený nie je vôbec, čiže neplatí vôbec nič. Aký bude mať ten dôchodok? Čo s ním bude? On, povedzme, nejakú daň platí, zdravotné poistenie platí určite, ale dôchodkové poistenie si, skrátka, neplatí, lebo ho platiť nemusí. Čiže toto ja vnímam tak isto ako systémový problém v zákone o sociálnom poistení.
A taký môj akýsi pracovný verbálny návrh povedaný na tomto mieste je, treba živnostníkom znížiť tie povinné minimálne odvody. A najlepšie by bolo ich úplne zrušiť, nech živnostník platí z takého základu, aký vykáže v daňovom priznaní. Ale na druhej strane mala by sa odstrániť tá hranica 12-násobku minimálneho základu pre povinné nemocenské dôchodkové poistenie a každý živnostník, ktorý teda podniká a má nejaké príjmy, by do Sociálnej poisťovne mal byť prihlásený a z toho, čo teda vykáže, by mal platiť poistné nielen do zdravotnej poisťovne, ale aj do Sociálnej poisťovne. Ale tieto dve zmeny treba urobiť, samozrejme, naraz, inak to nedáva zmysel.
Ešte sa dotknem jednej veci, ktorú som už spomenul včera. A súvisí s tým, čo asi v druhom čítaní navrhnete. A to je to zníženie odvodov pre dlhodobo nezamestnaných s tým, že teda rozvíja sa okolo toho propaganda, že týmto spôsobom sa zvýši zamestnanosť na Slovensku. Ak znížite odvody pre nových zamestnancov, ktorí boli predtým dlhodobo nezamestnaní, tak, áno, stane sa to, že časť týchto dlhodobo nezamestnaných získa zamestnanie v rôznych tých nenáročných profesiách, ako sú, povedzme, stavebné práce alebo spájanie káblikov v tých našich káblikárňach, ale zamestnávatelia, ktorých takto zamestnajú, zároveň si vyčistia tie zamestnanecké miesta tým, že prepustia doterajších zamestnancov, za ktorých by naďalej museli platiť tie relatívne vysoké odvody. Čiže nevytvoria sa nové pracovné miesta, možno výnimočne, áno, ale v zásade sa nevytvoria nové pracovné miesta, len dôjde k takej rošáde. Dlhodobo nezamestnaný získa prácu, ale tú istú prácu, ktorú získa on, stratí ten, kto na tom pracovnom mieste bol dovtedy. Čiže vymenia sa. A po roku, keď tomu dlhodobo nezamestnanému vypršia tieto odvodové úľavy, ktoré chcete navrhnúť, tak sa to celé zopakuje. Čiže ten zamestnanec príde o prácu a nastúpi za neho niekto ďalší, na ktorého si bude zamestnávateľ čerpať odvodové úľavy.
Ja si myslím, že zamestnávatelia a ich tvorivé myslenie, ktoré teda musia uplatňovať pri takomto podnikateľskom prostredí, aké máme na Slovensku, si tie cestičky nájdu, aj keď budete sa snažiť robiť k tomu rôzne opatrenia. Viete veľmi dobre, že akýkoľvek paragraf, ktorý do zákona dáte, ktorým chcete niečo blokovať, sa skôr či neskôr dá obísť.
Takže toľko na záver môjho vystúpenia.
Ešte raz chcem zdôrazniť a podčiarknuť, pán minister, ak vidíte aspoň trošku nejaký priestor na znižovanie odvodov, najmä pokiaľ ide o dohodárov a pokiaľ ide o živnostníkov, tak smelo do toho. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Neautorizovaný
Vystúpenia
16:09
Prednesenie interpelácie 16:09
Ivan ŠtefanecDámy a páni, mám tri interpelácie.
Prvá je smerovaná na pána predsedu vlády Roberta Fica: Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás ohľadom alarmujúceho vývoja verejného dlhu. Dlh Slovenska dosiahol vlani úroveň 52,1 percenta. Rýchlym tempom pokračuje v raste ďalej a podľa Európskeho štatistického úradu EUROSTAT v prvom kvartáli tohto roku stúpol na 54,9 percenta. Z tohto dôvodu už boli...
Dámy a páni, mám tri interpelácie.
Prvá je smerovaná na pána predsedu vlády Roberta Fica: Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás ohľadom alarmujúceho vývoja verejného dlhu. Dlh Slovenska dosiahol vlani úroveň 52,1 percenta. Rýchlym tempom pokračuje v raste ďalej a podľa Európskeho štatistického úradu EUROSTAT v prvom kvartáli tohto roku stúpol na 54,9 percenta. Z tohto dôvodu už boli aktivované prvé opatrenia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Napriek závažnosti témy neprebehla k situácii zodpovedajúca diskusia. List, ktorý minister financií zaslal Národnej rade Slovenskej republiky, nebol dostatočný a neprebehla k nemu patričná diskusia. Zaradenie osobitného bodu programu na schôdzu Národnej rady na túto tému bolo viacnásobne odmietnuté a takisto mimoriadna schôdza Národnej rady na túto tému nebola vládnymi poslancami schválená. Keďže považujem vývoj verejného dlhu za kritický, týmto vás žiadam o odpoveď, akými opatreniami budete túto situáciu riešiť. Toľko prvá interpelácia.
Druhá je na pána ministra Počiatka: Vážený pán minister, interpelujem vás ohľadom neúnosného zaťaženia cesty č. 572 cez obec Most pri Bratislave, osobitne nákladnými automobilmi nad 12 ton. Táto situácia bola riešená už v minulosti a v období medzi 26. aprílom 2012 a 27. aprílom 2012 bola na základe pokynu ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja za aktívnej účasti Národnej diaľničnej spoločnosti v časti Studené smerom do Mostu pri Bratislave osadená dopravná značka B6 Zákaz vjazdu nákladných automobilov. Žiaľ, v tomto roku došlo k odstráneniu tejto značky a k opätovnému vjazdu ťažkej dopravy do obce a tým k návratu do starého neúnosného stavu. Aj na základe petície občanov obce Most pri Bratislave vás chcem požiadať o urýchlené opätovné osadenie tejto značky na rovnakom mieste v zastavanom území obce Most pri Bratislave, časť Studené. Ďakujem.
A tretia je adresovaná na pána ministra Dušana Čaploviča: Vážený pán minister školstva, interpelujem vás ohľadom poskytovania dotácií športovcom. Týmto vás žiadam o odpovede.
1. Uviesť presný zoznam mien a výšku dotácií, ktoré boli jednotlivým športovcom udelené.
2. Zoznam kritérií, na základe ktorého sa rozhoduje o udeľovaní dotácií.
Ďakujem pekne.
Prednesenie interpelácie
5.9.2013 o 16:09 hod.
Ing. PhD. MBA
Ivan Štefanec
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Dámy a páni, mám tri interpelácie.
Prvá je smerovaná na pána predsedu vlády Roberta Fica: Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás ohľadom alarmujúceho vývoja verejného dlhu. Dlh Slovenska dosiahol vlani úroveň 52,1 percenta. Rýchlym tempom pokračuje v raste ďalej a podľa Európskeho štatistického úradu EUROSTAT v prvom kvartáli tohto roku stúpol na 54,9 percenta. Z tohto dôvodu už boli aktivované prvé opatrenia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Napriek závažnosti témy neprebehla k situácii zodpovedajúca diskusia. List, ktorý minister financií zaslal Národnej rade Slovenskej republiky, nebol dostatočný a neprebehla k nemu patričná diskusia. Zaradenie osobitného bodu programu na schôdzu Národnej rady na túto tému bolo viacnásobne odmietnuté a takisto mimoriadna schôdza Národnej rady na túto tému nebola vládnymi poslancami schválená. Keďže považujem vývoj verejného dlhu za kritický, týmto vás žiadam o odpoveď, akými opatreniami budete túto situáciu riešiť. Toľko prvá interpelácia.
Druhá je na pána ministra Počiatka: Vážený pán minister, interpelujem vás ohľadom neúnosného zaťaženia cesty č. 572 cez obec Most pri Bratislave, osobitne nákladnými automobilmi nad 12 ton. Táto situácia bola riešená už v minulosti a v období medzi 26. aprílom 2012 a 27. aprílom 2012 bola na základe pokynu ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja za aktívnej účasti Národnej diaľničnej spoločnosti v časti Studené smerom do Mostu pri Bratislave osadená dopravná značka B6 Zákaz vjazdu nákladných automobilov. Žiaľ, v tomto roku došlo k odstráneniu tejto značky a k opätovnému vjazdu ťažkej dopravy do obce a tým k návratu do starého neúnosného stavu. Aj na základe petície občanov obce Most pri Bratislave vás chcem požiadať o urýchlené opätovné osadenie tejto značky na rovnakom mieste v zastavanom území obce Most pri Bratislave, časť Studené. Ďakujem.
A tretia je adresovaná na pána ministra Dušana Čaploviča: Vážený pán minister školstva, interpelujem vás ohľadom poskytovania dotácií športovcom. Týmto vás žiadam o odpovede.
1. Uviesť presný zoznam mien a výšku dotácií, ktoré boli jednotlivým športovcom udelené.
2. Zoznam kritérií, na základe ktorého sa rozhoduje o udeľovaní dotácií.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
16:12
Prednesenie interpelácie 16:12
Marián KvasničkaTo, že učitelia pôjdu do neba, som ako dlhoročný pedagóg tušil už dávno. Kam by aj išli, keď ich neťažia majetky a za mizernú mzdu ešte vždy dokážu robiť zázraky. Napriek tomu som rád, že ste to, pán minister, vyjadrili aj verejne. Povedané jazykom ulice, bingo.
Napriek tomu by som túto tŕním korunovanú cestu, by sme túto tŕním korunovanú cestu nemali komplikovať slepými uličkami - a tu začína moja interpelácia -, lebo diabol je vždy v detailoch. Počas týchto dní sa na mňa obrátilo viacero pedagógov stredných škôl Trenčianskeho kraja, najmä jazykárov, ale týka sa to aj iných predmetov a, samozrejme, aj iných regiónov, s otázkou - a to už je meritum mojej interpelácie -, o akú legislatívu sa opiera požiadavka mnohých riaditeľov na formu, podobu a obsah časovo-tematických plánov. Viem čosi o legislatívnom rámci pedagogickej dokumentácie, o štátnych aj školských vzdelávacích programoch, ale časovo-tematické plány, vždy som si myslel, majú byť pri všetkých ohľadoch na povinné štandardy výrazom učiteľovej kreativity, flexibility, originality, prejavom jeho štýlu a majstrovstva. Veď keď poznáme cieľ, v tomto prípade maturitu, pramálo záleží na cestách k nemu. Teda pokiaľ nie sme byrokrati so servilne ohnutou chrbticou a s pavlovovským podmieneným reflexom, prepáčte za výraz, predposratosti.
Dovoľte mi jeden príklad za všetky. V rámci maturitných otázok z oblasti anglických reálií sa preberá Londýn. Časová dotácia nech je štyri, päť, šesť hodín. Treba prelúskať históriu, ekonomiku, pamiatky, kultúrny, obchodný život, štýl, módu, cestovný ruch, významné osobnosti, prípadne také delikátnosti, ako je cockney dialekt a podobne. Keďže každá trieda má svoj vlastný temporytmus a do toho navyše vstupujú externé a nepredvídané faktory, priebeh výučby Londýna sa bude v každej triede líšiť. A podľa typov pedagogických osobností sa budú líšiť aj akcenty a radenia učebných priorít. Príkaz však znie inak. Každá jedna hodina musí byť detailne rozpísaná v pláne učiva a takýto plán sa musí zhodovať so zápismi v triednej knihe. Obe úlohy sa pri značnej frustračnej tolerancii splniť dajú, no nie kvôli nejakému zmyslu, ale pre samotný plán. Čo sa však splniť nedá, je, aby sa tento byrokratický výkon zhodoval s realitou. Výsledok je taký, že jedno sa píše a druhé žije, teda učí. Takýchto dadaizmov nájdeme v školskom živote bárskoľko. Tento spomínam, len ako pars pro toto.
Skúmal som - a to je ďalšia časť otázky tejto interpelácie -, odkiaľ pramení takýto formalizmus, ak nechcem hovoriť rovno o hlúposti. Pýtam sa, aká legislatíva, aká vyhláška, aké nariadenie takýto riadiaci teror umožňuje? Skúmal som aj sám, ale nevyskúmal som nič. Ba vlastne hej, že je to interné prianie štátnej školskej inšpekcie, ktorá len takto môže exaktne kontrolovať a nachytať učiteľa takpovediac na hruškách. V mnohých záznamoch z inšpekcií, ktoré som mal možnosť vidieť, som však takúto požiadavku, príkaz či opatrenie explicitne nenašiel. Zdá sa však, že je to už tradícia, ako keď niečo povie jedna pani. Celkom tomu rozumiem. Oveľa ľahšie sa kontroluje, keď sú učiteľky klonovanými sliepkami, než keď sú svojské, dynamické, flexibilné a oduševnené. No ja si práve takéto vážim a len u takýchto mám skoro istotu, že pôjdu do neba, samozrejme, nie inšpektorského.
Vážený pán minister, ak naozaj na pôde vášho rezortu veci fungujú tak, ako som naznačil, veľmi naliehavo vás žiadam, aby ste zjednali nápravu a zabránili ďalšej úradníckej šikane, mrhaniu energie, času a papiera tam, kde nemerateľný, živelný a nekontrolovateľný pedagogický entuziazmus ešte vždy napriek mizérii robí zázraky. Potom aj vy, pán minister, môžete žmurkať na nebo. S úctou.
Prednesenie interpelácie
5.9.2013 o 16:12 hod.
PhDr.
Marián Kvasnička
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, milí kolegovia, kolegyne, vážení páni ministri, pani ministerka, moja interpelácia nemá politický charakter. Je adresovaná ministrovi Čaplovičovi, nie preto, že by problém, o ktorom chcem hovoriť a možno je malicherný, on spôsobil alebo nejakým spôsobom tento problém teda eskaloval, alebo toleroval, je to také dedičstvo celého systémového fungovania školstva. Ja som si tú interpeláciu naformuloval, takže ak dovolíte, budem čítať.
To, že učitelia pôjdu do neba, som ako dlhoročný pedagóg tušil už dávno. Kam by aj išli, keď ich neťažia majetky a za mizernú mzdu ešte vždy dokážu robiť zázraky. Napriek tomu som rád, že ste to, pán minister, vyjadrili aj verejne. Povedané jazykom ulice, bingo.
Napriek tomu by som túto tŕním korunovanú cestu, by sme túto tŕním korunovanú cestu nemali komplikovať slepými uličkami - a tu začína moja interpelácia -, lebo diabol je vždy v detailoch. Počas týchto dní sa na mňa obrátilo viacero pedagógov stredných škôl Trenčianskeho kraja, najmä jazykárov, ale týka sa to aj iných predmetov a, samozrejme, aj iných regiónov, s otázkou - a to už je meritum mojej interpelácie -, o akú legislatívu sa opiera požiadavka mnohých riaditeľov na formu, podobu a obsah časovo-tematických plánov. Viem čosi o legislatívnom rámci pedagogickej dokumentácie, o štátnych aj školských vzdelávacích programoch, ale časovo-tematické plány, vždy som si myslel, majú byť pri všetkých ohľadoch na povinné štandardy výrazom učiteľovej kreativity, flexibility, originality, prejavom jeho štýlu a majstrovstva. Veď keď poznáme cieľ, v tomto prípade maturitu, pramálo záleží na cestách k nemu. Teda pokiaľ nie sme byrokrati so servilne ohnutou chrbticou a s pavlovovským podmieneným reflexom, prepáčte za výraz, predposratosti.
Dovoľte mi jeden príklad za všetky. V rámci maturitných otázok z oblasti anglických reálií sa preberá Londýn. Časová dotácia nech je štyri, päť, šesť hodín. Treba prelúskať históriu, ekonomiku, pamiatky, kultúrny, obchodný život, štýl, módu, cestovný ruch, významné osobnosti, prípadne také delikátnosti, ako je cockney dialekt a podobne. Keďže každá trieda má svoj vlastný temporytmus a do toho navyše vstupujú externé a nepredvídané faktory, priebeh výučby Londýna sa bude v každej triede líšiť. A podľa typov pedagogických osobností sa budú líšiť aj akcenty a radenia učebných priorít. Príkaz však znie inak. Každá jedna hodina musí byť detailne rozpísaná v pláne učiva a takýto plán sa musí zhodovať so zápismi v triednej knihe. Obe úlohy sa pri značnej frustračnej tolerancii splniť dajú, no nie kvôli nejakému zmyslu, ale pre samotný plán. Čo sa však splniť nedá, je, aby sa tento byrokratický výkon zhodoval s realitou. Výsledok je taký, že jedno sa píše a druhé žije, teda učí. Takýchto dadaizmov nájdeme v školskom živote bárskoľko. Tento spomínam, len ako pars pro toto.
Skúmal som - a to je ďalšia časť otázky tejto interpelácie -, odkiaľ pramení takýto formalizmus, ak nechcem hovoriť rovno o hlúposti. Pýtam sa, aká legislatíva, aká vyhláška, aké nariadenie takýto riadiaci teror umožňuje? Skúmal som aj sám, ale nevyskúmal som nič. Ba vlastne hej, že je to interné prianie štátnej školskej inšpekcie, ktorá len takto môže exaktne kontrolovať a nachytať učiteľa takpovediac na hruškách. V mnohých záznamoch z inšpekcií, ktoré som mal možnosť vidieť, som však takúto požiadavku, príkaz či opatrenie explicitne nenašiel. Zdá sa však, že je to už tradícia, ako keď niečo povie jedna pani. Celkom tomu rozumiem. Oveľa ľahšie sa kontroluje, keď sú učiteľky klonovanými sliepkami, než keď sú svojské, dynamické, flexibilné a oduševnené. No ja si práve takéto vážim a len u takýchto mám skoro istotu, že pôjdu do neba, samozrejme, nie inšpektorského.
Vážený pán minister, ak naozaj na pôde vášho rezortu veci fungujú tak, ako som naznačil, veľmi naliehavo vás žiadam, aby ste zjednali nápravu a zabránili ďalšej úradníckej šikane, mrhaniu energie, času a papiera tam, kde nemerateľný, živelný a nekontrolovateľný pedagogický entuziazmus ešte vždy napriek mizérii robí zázraky. Potom aj vy, pán minister, môžete žmurkať na nebo. S úctou.
Autorizovaný
16:18
Prednesenie interpelácie 16:18
Martin FroncA druhá, myslím si, že by bolo dobré a by som vás chcel požiadať, aby sa prešetrilo aj vynakladanie finančných prostriedkov v rámci Košického samosprávneho kraja na právne služby, samozrejme len tie, ktoré sa týkajú peňazí, ktoré pochádzajú zo školstva, teda tie právne, ktoré sa dejú v rámci právnych služieb pre školy, či ide naozaj o odôvodnené, adekvátne a hospodárne využívanie finančných prostriedkov v dnešnom období.
Takže poprosil by som potom informovať nielen o výsledku, ale aj o možnostiach zjednania nápravy. Ďakujem.
Prednesenie interpelácie
5.9.2013 o 16:18 hod.
doc. Mgr. PhD.
Martin Fronc
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Moja interpelácia je na pána ministra Dušana Čaploviča. Ja si myslím, že osud každého človeka je natoľko vážny, že stojí sa i ním zaoberať a v ostatnom čase, musím povedať, že stretávam sa veľakrát s prípadmi, kde prístup k pedagógom zo strany nadriadených orgánov je minimálne, aby som to povedal veľmi jemne, divný. A preto interpelujem v otázke pedagóga Ota Žarnaya, ktorý dostal zvláštnym spôsobom výpoveď po tom, čo vyšiel kritický článok novinára Károlyho v Trende o klientelizme a rodinkárstve v rámci škôl vyššieho územného celku Košice. Dotyčný magister, pedagóg Oto Žarnay bol predseda rady školy a jednoducho zistil zvláštnu skutočnosť, že súkromnej právničke doktorke Rudohradskej sa už dva roky vypláca paušál za právne služby približne 400 až 550 eur. A vzhľadom na to, že sa zistilo, že takýto paušál sa vypláca tejto právnej, právničke aj z iných škôl, pýtal sa, jednoducho pýtal sa na dôvody a na oprávnenie, čo pokladám za celkom prirodzené, že si plnil len úlohu, tú, ktorú mal ako predseda rady školy. Následne nasledovalo prepustenie, údajne z organizačných dôvodov. Preto by som vás chcel požiadať, pán minister, aby vaše ministerstvo prešetrilo postup a dôvody prepustenia magistra Ota Žarnaya. A poviem osobne, že v tejto funkcii by mal mať pedagóg aj istú právnu ochranu, tak ako napríklad má právnu ochranu reprezentant odborového zväzu, ktorý zastupuje odborárov. Čiže to je prvá žiadosť v rámci interpelácie.
A druhá, myslím si, že by bolo dobré a by som vás chcel požiadať, aby sa prešetrilo aj vynakladanie finančných prostriedkov v rámci Košického samosprávneho kraja na právne služby, samozrejme len tie, ktoré sa týkajú peňazí, ktoré pochádzajú zo školstva, teda tie právne, ktoré sa dejú v rámci právnych služieb pre školy, či ide naozaj o odôvodnené, adekvátne a hospodárne využívanie finančných prostriedkov v dnešnom období.
Takže poprosil by som potom informovať nielen o výsledku, ale aj o možnostiach zjednania nápravy. Ďakujem.
Autorizovaný
16:22
Vystúpenie v rozprave 16:22
Alojz HlinaKeď už otvárate rokovák a zakážete všetko všetkým, tak si tam dajte prípadne do tých interpelácií, aby ste tu nemuseli sedieť, lebo niekedy je to fakt ťažký džob, že ten, kto interpeluje, deň dopredu dá vedieť koho. Viete a potom sa vlastne aj prispôsobí si program daný minister, aby vedel, že teda ho budú interpelovať. Možno by toto bolo riešením, len nahlas rozmýšľam. Nehovorím, že to mám premyslené, však tu máte múdrych hláv dosť, tam máte génia dokonca, tak to prípadne skúste sa nad tým zamyslieť, aby to naozaj sme urobili zadosť ústave. Ústava, však sme ju nedávno oslavovali, tak bol by som rád, keby sme ju takto rešpektovali.
Čo sa týka samotných interpelácií, skôr ako ich poviem, ešte chcem poprosiť, naozaj chcem poprosiť o určitú korektnosť odpovedí. Ja nie som malý chlapec a bol by som rád, keby niekto aj takto so mnou komunikoval. Čiže ak bude položená interpelácia, očakávam, že tá interpelácia bude teda dokladovať tú skutočnosť, že odpovedá minister. Tak by som naozaj bol rád, keby sme v tomto si spravili jasno. Naozaj ma až urážajú niektoré odpovede, špeciálne od pani Zvolenskej a aj od pána Kaliňáka. Takže to chcem upozorniť na začiatok. Čo sa týka samotných interpelácií, budem interpelovať pána Počiatka, ministra dopravy, pani Zvolenskú, ministerku zdravotníctva, pána Malatinského, ministra hospodárstva, pána Kaliňáka, ministra vnútra, a budem interpelovať aj premiéra našej vlády pána Roberta Fica, aj v takomto poradí, ako som to povedal.
Prosím vás pekne, začnem interpeláciou na pána ministra dopravy pána Počiatka. Pán minister, samozrejme som si vedomý tých skutočností, že tieto interpelácie mám následne doložiť písomne, čo aj tak učiním. Teraz budem sa snažiť hovoriť v ústnom prednese, čoho tá interpelácia sa týka, a potom bude v písomnej podobe. Pán minister, otázka na úvod, vás chcem teda aj informovať o vecnej skutočnosti a na konci je položená otázka, by ste neverili, čoho, čo sa v tejto krajine dá. Do tejto krajiny sa dá uviesť do premávky 80 autobusov, ktoré vykazujú vážne konštrukčné chyby, zjednodušene povedané, praskajú im rámy a praskajú im točne. Pre ľudí, ktorí nie celkom vedia, to sú veľké kĺbové autobusy, ktoré sa točia v jednom kĺbe - a neverili by ste - a tie kĺby zvyknú prasknúť. Tieto autobusy nakúpil Dopravný podnik mesta Bratislavy a sú v prevádzke. Sú v prevádzke, upozorňujem, že tieto autobusy sú v prevádzke napriek tomu, že tieto chyby vykazujú, napriek tomu, že vedenie Dopravného podniku o tom vie, napriek tomu, že vedenie mesta o tom vie a tá interpelácia v časti bude položená, že či vie o tom aj ministerstvo dopravy a čo prípadne v tejto veci konalo, respektíve nekonalo. Lebo ja si myslím a dokonca aj jeden iný občan si to myslí tiež a podal už aj trestné oznámenie, že dochádza k možnému pochybeniu, páchaniu trestného činu všeobecného ohrozenia. Nakoľko, vážení, či sa čudujete, alebo nie, uvedením takéhoto vozidla do premávky môže nastať nešťastie. Tie autobusy vozia denne tisíce ľudí. Prosím vás pekne, ja si dovolím tvrdiť, že to si už nedovolia ani v rovníkovej Afrike. U nás sa to tutle, po nociach to zvárajú, pretože tá spoločnosť sčasti patrí ľuďom, ktorí v tejto krajine môžu naozaj všetko. Akcionárom firmy, ktorá vyrába tie autobusy, je spoločnosť J&T. Prosím vás pekne, ak my už žijeme v krajine, kde niekto môže naozaj všetko, čosi, ja neviem, kde berú to presvedčenie a kto im dodáva tú silu, ale môže uviesť aj do premávky vozidlá, ktoré ohrozujú účastníkov cestnej premávky, ohrozujú ich na zdraví a živote? Podotázka, ktorá tiež teda bude potrebné ju zodpovedať, ale po právnej stránke. Žiaľ, to je skutočnosť, vážení, autobus mestskej hromadnej dopravy neni bránka na maštali, ktorú keď vám kravička ohne, si dozvárate stĺpik. Autobus mestskej hromadnej dopravy je, z toho názvu to už vyplýva, a vozí ľudí, nevozí dobytok, vozí ľudí, ľudí, ktorých niekto vydal do ohrozenia a vydal ich do ohrozenia. Treba to povedať. Treba to povedať na plné ústa. A treba hľadať, kto je za to zodpovedný. To je stav, ktorý je existujúci.
A interpelácia sa týka toho, že je čerstvým dôkazom toho, že niekto vyhrá všetko, všetko, na čo si zamanie, je aj súťaž, ktorá prebehla na trolejbusy. Toto boli autobusy a teraz mesto kúpilo, ide kúpiť trolejbusy. A by ste neverili, kto vyhral! No zas vyhrali tí, v konzorciu s niekým iným, lebo ešte nevedia robiť elektromotory. Takže vyhrali zase tí a vyhrali, ešte to treba podotknúť, vyhrali preto, lebo mali obrovský advantage, obrovskú výhodu oproti iným. V tých klbákoch 18-metrových mali päť dverí, čo sa javí pre podmienky súťaže ako enormná výhoda, enormná pre zrýchlenie premávky a neviem čo. Zaujímavé, že nikto iný zo serióznych výrobcov, lebo nik sa inak na mňa nehnevá, ale kde to vyrábajú tie autobusy, ktoré praskajú, predtým tam vyrábali krvné vozy, zo serióznych výrobcov nikto nerobí v 18-metrovej dĺžke päťdverové autobusy a viete prečo? Ja si myslím, Mercedes nerobí tiež, pardon, že musím povedať meno, myslíte, že tí Nemci sú tak neschopní, že by to nevedeli tam tie piate dvere vopchať? Myslíte si to? Nie, ono to súvisí s tým, so zaťažením náprav, so zaťažením celkovej konštrukcie. S tým to súvisí, preto tam tie piate dvere nie sú. Existuje jeden výrobca, ktorý robí päťdverový autobus, ale má 24 metrov. To znamená, to rozloženie sily je rádovo iné. Rozumiete.
Ale niekto na to, aby si spravil výhodu, aby vyhral všade, lebo už vyhrávajú u pána Rašiho; mimochodom, pán Raši, tiež vám budú jazdiť autobusy, čo praskajú; tak vydal, kvôli tomu vydal v šanc zdravie a životy účastníkov cestnej premávky. A oni to vedia. Oni to vedia, kompetentní, čo to nakúpili, to vedia, a otázka znie, pán minister, ako s touto informáciou, ktorú vám teraz podkladám, naložíte a či budete o tejto skutočnosti, lebo keď nebudete o tejto skutočnosti, že niekto vydal, výrobca aj zadávateľ v šanc životy a zdravie účastníkov cestnej premávky, či o tomto vie ten, kto dáva peniaze, to znamená Európska únia. Lebo ja tú Európsku úniu o týchto skutočnostiach, ako tu niekto s nami ako s Papuáncami jedná, budem informovať.
Ďakujem. Ukončená prvá interpelácia na pána ministra.
Teraz si dovolím interpelovať pani Zvolenskú, ministerku zdravotníctva. Pani ministerka, veľmi krátko, skúsim byť. Vo veľkej sláve, za fanfár, pomaly slávobrána ešte chýbala, sme tu prijali e-Health, ospravedlňujem sa za moju výslovnosť, zákon o národnom zdravotníckom informačnom systéme. Áno, všetko v poriadku. Prosím vás pekne, zabudli ste ale informovať ľudí, lebo tu sa niekto aj zastrájal, že idete skenovať chorobopisy. Zabudli ste jednu vec. Zabudli ste to tým ľuďom povedať, že im chcete skenovať chorobopisy. Niekto to už medzitým korigoval, že budú, nebudú skenovať, ale to tu zaznelo, to sa dá vytiahnuť, že budú ich skenovať, dokonca sú na to peniaze.
Prosím vás pekne, ak niekto chce skenovať chorobopisy, myslím, že je zahodno to tým ľuďom, občanom, ich o tom informovať aspoň, lebo ústava, by ste neverili, ústava tiež pojednáva o jednej skutočnosti, že práva, osobné údaje sú chránené. Má to s tým súvis. Prosím vás pekne, moja interpelácia je nasledovná: Viete týmto chudákom ľuďom, ktorí v tejto krajine naozaj sú Papuánci pomaly a tak sa k nim pristupuje, povedať, ako to robia v iných slušných európskych krajinách? Existuje pacientsky sumár a existuje zdravotná knižka.
Pacientsky sumár, vážení kolegovia, to je to v tých Rambo filmoch tie hliníkové pliešky, pomaly, keď to zjednoduším, základné údaje. O tomto rozsahu sa v Európe rozpráva, že či áno, alebo nie. Ale vyšší stupeň je elektronická zdravotná karta, ako sa to presne volá, to znamená chorobopis. My sme pápežskejší od pápeža, my to všetkým ukážeme, my už to máme, ani ľuďom nepovieme, už ich, a už to niekto chce skenovať, možno to už aj skenujú, ja neviem, chorobopisy.
Prosím vás pekne, otázka znie veľmi jednoduchá: ako k tejto problematike pristúpili v slušných európskych krajinách? Pani ministerka, u vás špeciálne si vás dovolím poprosiť naozaj o korektnú odpoveď, dobre? Ja nevylučujem, že naozaj aj všade sú tak otvorení. Ja som biedny angličtinár, ale čo som si ja mal možnosť pozrieť, tak viete čo, nevrhajú hrude do boja niekde v anglicky hovoriacich krajinách, že idú do toho. Neviem, som zvedavý, však máte personálu dosť v tej budove, tak hádam to niekto vykomparuje, hej, nejako vytiahne tie informácie, čo sa deje. To je prvá.
Druhá, prosím vás, opakovaná, znova skúsim byť veľmi krátky, nechcem sa opakovať. Dvakrát ste tu doniesli zákon, môžeme o tom debatovať, ktorý okrem iného, vplyvu na podnikateľské prostredie a neviem čo, zvýši hodnotu zdravotných poisťovní. Renomovaná audítorská spoločnosť mi to potvrdila. Nechce byť menovaná za všeobecne známych okolností. Viete, tu, vy ste im dali koberec. Ale môžeme sa k tomu možno časom dopracovať, že ktorá, alebo že či áno, alebo nie. Áno, musí zahrnúť v súvahe, v rozvahe, musí to zahrnúť ako hodnotu spoločnosti, alebo respektíve plusovú záležitosť tej firmy, ktorú chcete vy následne kupovať.
Prosím vás pekne, poviete mi niekto, v čom je logika toho, že prijímate zákony na to, aby ste účtovne zvýšili hodnotu niečoho, čo následne má štát kúpiť? Prosím vás, ja som sa vás už to pýtal. Vy ste mi v tej vašej odpovedi napísali, že vy nemáte záujem zvyšovať, zvyšovať hodnotu. Prosím vás pekne, ja sa vás nepýtam, či máte záujem zvyšovať hodnotu. Ja neviem, aký je váš záujem. Priznám sa, neviem. Budem veriť, že čestný. Ja sa pýtam, vie mi niekto od vás z ministerstva, pokiaľ to tu nosíte, povedať, či áno, budete musieť priznať, že áno, že zvýši to hodnotu. A potom je doplňujúca otázka, že prečo, prečo zvyšujete hodnotu zdravotnej poisťovne, ktorú ste povedali, že chcete kúpiť? Ja verím, že vy to zvládnete. Pravda vám pomôže. Niečo Pravda napíše. Neviem čo, neviem, nejako to, zavolajte, vaši to uhrajú. Prosím vás, mne odpovedzte slušne a korektne na toto, aspoň si to niekde založím, mňa to vnútorne bude zaujímať. Dneska to mojim dcéram ukážem, že čo sa tu dialo v tej krajine v roku 2013. (Reakcia z pléna.) Ďakujem pekne. Budem očakávať naozaj korektnú odpoveď.
Pán Malatinský, pán minister hospodárstva, vás chcem poprosiť jednu vec. Včera, včera bol ľud tejto krajiny, tí, čo si kupujú Pravdu, ale ju nehľadajú, možno by to stálo za takú kampaň, že nekupujte si Pravdu s veľkým P, ale hľadajte pravdu. No ľud, ktorý si kupuje Pravdu, ale ju nehľadá, tak včera sa dozvedel, že štát kupuje SPP a rodiny budú mať lacný plyn. To si boľševik nedovolil! To boľševik sa tak akože, aj taká novinárska česť, aj taká nejaká vnútorná, že ku koncu, samozrejme, nie v tých najtvrdších časoch, hej, že, ale Pravda sa nebojí, Pravda už toho tu urobila dosť. Takže Pravda včera pri vašom rokovaní vlády, kde vy ste to prezentovali, spustila ako také, do podvedomia, nech sa to zašije, že čo geniálne idete pre ľud tejto krajiny urobiť, tak idete kúpiť SPP a čo následne zlacní plyn rodinám. Ešte ste tam mali napísať: aj babke v Medzilaborciach, vy, alebo teda ten redaktor, aj babke v Medzilaborciach, aj v Krupine, všade.
Moja interpelácia je nasledovná: Pán minister, čo ste to vlastne kúpili? Mačku vo vreci ste kúpili. Prosím vás pekne, čo ste, čo je SPP? To je budova na Plynárenskej? Čo je SPP? Plyn patrí Rusom. My, žiaľ, plyn tu nemáme. Rúru ste predali J&T, chlapcom. No rozvody SPP, distribúcia.
Vážení, tí, ktorí tomu možno nerozumiete, je SPP a je SPP distribúcia. To znamená, tá rúra ku vám domov, kde vy máte plynomer a z plynomeru do kotla a neviem čo, je SPP distribúcia. To je to, čo má hodnotu. SPP je nič. To je budova na Plynárenskej. To sú možno tri autá a možno nejaké sekretárky a neviem čo. Čo ste kúpili tým ľuďom? Čo tu šálite? Vy ste nekúpili nič! Vy ste kúpili jednu presklenú búdu so zlou zmluvou, držiteľom zlej zmluvy. To je celé. Takže moja interpelácia je v tom, pán minister, čo vlastne ste kúpili? A to, čo ste kúpili, ako môže ovplyvňovať ceny plynu pre domácnosti? Mňa to naozaj zaujíma, lebo plyn patrí Rusom a rúry J&T. Tak to by ma zaujímalo. Ak má ešte to SPP nejaké zásobníky, ale vy ste prebrali dlh. Ten dlh budete musieť zaplatiť. Teraz ako zaplatíte dlh? No tým, že predáte, posuniete tie zásobníky. Oholíte to celé tak, že zostane jedna presklená búda, ktorá sa bude tváriť ako veľké SPP, ale to nebude nič. A už vôbec to nebude môcť zlacniť ľuďom plyn. Prosím vás, hrajte s ľuďmi korektne.
Pán minister, čo ste vlastne kúpili? To je jednoduchá otázka, ale vy by ste mali dať, teda neviem, v akom rozsahu môžete, kedy sa to týka alebo netýka nejakého tajomstva, čo to má? Čo to je to SPP? SPP je nič. SPP je nič, lebo SPP vám nedonesie v Billa taške plyn domov, keď nemáte rúru, nedonesie. Nedokáže to ani SPP, aj keď tam bude nominant neviem aký od vás. Nedokáže. V taške alebo v čom? V sifónke to chcete nosiť ten plyn? Keď nemáte rúru, nemáte nič.
Interpelácia na pána ministra Kaliňáka. Zase je tiež opakujúca sa, tu si pomôžem. Interpeloval som ho, že prečo sa záznam, ktorý teda zvykne sa inokedy podsúvať médiám, sa v prípade pána Slotu stal pomaly, ani neviem, ako sa tá kauza volá niekoho, že čo, čo, no proste utajeným materiálom. To Kennedyho smrť pomaly bude z toho.
Takže z tej odpovedi mi vyšlo a prišlo, že zas, znova mimoriadne nekorektná odpoveď. Prekopírovanie nejakého trestného poriadku je, myslím si, že nekorektné. Ale jedno, čo sa dá z toho vyextrahovať, je tu, že polícia teda môže tie záznamy zhotovené poskytovať informačným prostriedkom len so súhlasom nadriadeného policajta alebo zamestnanca, ktorý záznam vyhotovil. To som doteraz netušil, že ten, kto robí s policajnou kamerou, že je aj autorom, Fellinim, tak prípadne, ja, ja, tu sú možno iní odborníci na autorské práva, ale ak je niekto v robote a má štátnu kameru, tak si nemyslím, že je autorom diela, alebo ja neviem, prípadne ma opravte, alebo v čom je autorský prístup diela, že potrebujete jeho súhlas, hej? To je znova pre ľudí, ktorých by to prípadne zaujímalo, ono je to absurdita par excellence, hej.
Čiže interpelácia je to, pán minister, ak ste tu, nie ste tu, mi je ľúto, tak potom prípadne počkám, lebo to naozaj je dôležité, však zase bol som maximálne ústretový, ale zas nemôžem byť úplne. (Odmlčanie sa rečníka.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Poprosím pána ministra vnútra a podpredsedu vlády, keby sa mohol, že by mohol prísť si vypočuť interpeláciu, ktorá je smerovaná naňho.
Hlina Alojz, poslanec NR SR
A potom je pre premiéra a ten tu nie je a nebudem sa dožadovať jeho prítomnosti, dobre, má, predpokladám, štátnické úlohy, tak... (Reakcia z pléna.) Áno, chcem byť konštruktívny.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážení kolegovia, ďakujem za vyjadrenie aj určitej úcty k ústavnému inštitútu interpelácie vašou prítomnosťou. Nebudem malicherný, lebo ma to pokúšalo, že máte tu byť všetci okrem ospravedlnených. A pán premiér ospravedlnil niekoho, takže, ale ste tu tí ministri, ktorých chcem interpelovať, tak nebudem pre túto chvíľu malicherný. Ak by ste aj mali pocit, že chcem byť, alebo chcem byť, ja chcem byť konštruktívny, tak budem aj konštruktívny.
Keď už otvárate rokovák a zakážete všetko všetkým, tak si tam dajte prípadne do tých interpelácií, aby ste tu nemuseli sedieť, lebo niekedy je to fakt ťažký džob, že ten, kto interpeluje, deň dopredu dá vedieť koho. Viete a potom sa vlastne aj prispôsobí si program daný minister, aby vedel, že teda ho budú interpelovať. Možno by toto bolo riešením, len nahlas rozmýšľam. Nehovorím, že to mám premyslené, však tu máte múdrych hláv dosť, tam máte génia dokonca, tak to prípadne skúste sa nad tým zamyslieť, aby to naozaj sme urobili zadosť ústave. Ústava, však sme ju nedávno oslavovali, tak bol by som rád, keby sme ju takto rešpektovali.
Čo sa týka samotných interpelácií, skôr ako ich poviem, ešte chcem poprosiť, naozaj chcem poprosiť o určitú korektnosť odpovedí. Ja nie som malý chlapec a bol by som rád, keby niekto aj takto so mnou komunikoval. Čiže ak bude položená interpelácia, očakávam, že tá interpelácia bude teda dokladovať tú skutočnosť, že odpovedá minister. Tak by som naozaj bol rád, keby sme v tomto si spravili jasno. Naozaj ma až urážajú niektoré odpovede, špeciálne od pani Zvolenskej a aj od pána Kaliňáka. Takže to chcem upozorniť na začiatok. Čo sa týka samotných interpelácií, budem interpelovať pána Počiatka, ministra dopravy, pani Zvolenskú, ministerku zdravotníctva, pána Malatinského, ministra hospodárstva, pána Kaliňáka, ministra vnútra, a budem interpelovať aj premiéra našej vlády pána Roberta Fica, aj v takomto poradí, ako som to povedal.
Prosím vás pekne, začnem interpeláciou na pána ministra dopravy pána Počiatka. Pán minister, samozrejme som si vedomý tých skutočností, že tieto interpelácie mám následne doložiť písomne, čo aj tak učiním. Teraz budem sa snažiť hovoriť v ústnom prednese, čoho tá interpelácia sa týka, a potom bude v písomnej podobe. Pán minister, otázka na úvod, vás chcem teda aj informovať o vecnej skutočnosti a na konci je položená otázka, by ste neverili, čoho, čo sa v tejto krajine dá. Do tejto krajiny sa dá uviesť do premávky 80 autobusov, ktoré vykazujú vážne konštrukčné chyby, zjednodušene povedané, praskajú im rámy a praskajú im točne. Pre ľudí, ktorí nie celkom vedia, to sú veľké kĺbové autobusy, ktoré sa točia v jednom kĺbe - a neverili by ste - a tie kĺby zvyknú prasknúť. Tieto autobusy nakúpil Dopravný podnik mesta Bratislavy a sú v prevádzke. Sú v prevádzke, upozorňujem, že tieto autobusy sú v prevádzke napriek tomu, že tieto chyby vykazujú, napriek tomu, že vedenie Dopravného podniku o tom vie, napriek tomu, že vedenie mesta o tom vie a tá interpelácia v časti bude položená, že či vie o tom aj ministerstvo dopravy a čo prípadne v tejto veci konalo, respektíve nekonalo. Lebo ja si myslím a dokonca aj jeden iný občan si to myslí tiež a podal už aj trestné oznámenie, že dochádza k možnému pochybeniu, páchaniu trestného činu všeobecného ohrozenia. Nakoľko, vážení, či sa čudujete, alebo nie, uvedením takéhoto vozidla do premávky môže nastať nešťastie. Tie autobusy vozia denne tisíce ľudí. Prosím vás pekne, ja si dovolím tvrdiť, že to si už nedovolia ani v rovníkovej Afrike. U nás sa to tutle, po nociach to zvárajú, pretože tá spoločnosť sčasti patrí ľuďom, ktorí v tejto krajine môžu naozaj všetko. Akcionárom firmy, ktorá vyrába tie autobusy, je spoločnosť J&T. Prosím vás pekne, ak my už žijeme v krajine, kde niekto môže naozaj všetko, čosi, ja neviem, kde berú to presvedčenie a kto im dodáva tú silu, ale môže uviesť aj do premávky vozidlá, ktoré ohrozujú účastníkov cestnej premávky, ohrozujú ich na zdraví a živote? Podotázka, ktorá tiež teda bude potrebné ju zodpovedať, ale po právnej stránke. Žiaľ, to je skutočnosť, vážení, autobus mestskej hromadnej dopravy neni bránka na maštali, ktorú keď vám kravička ohne, si dozvárate stĺpik. Autobus mestskej hromadnej dopravy je, z toho názvu to už vyplýva, a vozí ľudí, nevozí dobytok, vozí ľudí, ľudí, ktorých niekto vydal do ohrozenia a vydal ich do ohrozenia. Treba to povedať. Treba to povedať na plné ústa. A treba hľadať, kto je za to zodpovedný. To je stav, ktorý je existujúci.
A interpelácia sa týka toho, že je čerstvým dôkazom toho, že niekto vyhrá všetko, všetko, na čo si zamanie, je aj súťaž, ktorá prebehla na trolejbusy. Toto boli autobusy a teraz mesto kúpilo, ide kúpiť trolejbusy. A by ste neverili, kto vyhral! No zas vyhrali tí, v konzorciu s niekým iným, lebo ešte nevedia robiť elektromotory. Takže vyhrali zase tí a vyhrali, ešte to treba podotknúť, vyhrali preto, lebo mali obrovský advantage, obrovskú výhodu oproti iným. V tých klbákoch 18-metrových mali päť dverí, čo sa javí pre podmienky súťaže ako enormná výhoda, enormná pre zrýchlenie premávky a neviem čo. Zaujímavé, že nikto iný zo serióznych výrobcov, lebo nik sa inak na mňa nehnevá, ale kde to vyrábajú tie autobusy, ktoré praskajú, predtým tam vyrábali krvné vozy, zo serióznych výrobcov nikto nerobí v 18-metrovej dĺžke päťdverové autobusy a viete prečo? Ja si myslím, Mercedes nerobí tiež, pardon, že musím povedať meno, myslíte, že tí Nemci sú tak neschopní, že by to nevedeli tam tie piate dvere vopchať? Myslíte si to? Nie, ono to súvisí s tým, so zaťažením náprav, so zaťažením celkovej konštrukcie. S tým to súvisí, preto tam tie piate dvere nie sú. Existuje jeden výrobca, ktorý robí päťdverový autobus, ale má 24 metrov. To znamená, to rozloženie sily je rádovo iné. Rozumiete.
Ale niekto na to, aby si spravil výhodu, aby vyhral všade, lebo už vyhrávajú u pána Rašiho; mimochodom, pán Raši, tiež vám budú jazdiť autobusy, čo praskajú; tak vydal, kvôli tomu vydal v šanc zdravie a životy účastníkov cestnej premávky. A oni to vedia. Oni to vedia, kompetentní, čo to nakúpili, to vedia, a otázka znie, pán minister, ako s touto informáciou, ktorú vám teraz podkladám, naložíte a či budete o tejto skutočnosti, lebo keď nebudete o tejto skutočnosti, že niekto vydal, výrobca aj zadávateľ v šanc životy a zdravie účastníkov cestnej premávky, či o tomto vie ten, kto dáva peniaze, to znamená Európska únia. Lebo ja tú Európsku úniu o týchto skutočnostiach, ako tu niekto s nami ako s Papuáncami jedná, budem informovať.
Ďakujem. Ukončená prvá interpelácia na pána ministra.
Teraz si dovolím interpelovať pani Zvolenskú, ministerku zdravotníctva. Pani ministerka, veľmi krátko, skúsim byť. Vo veľkej sláve, za fanfár, pomaly slávobrána ešte chýbala, sme tu prijali e-Health, ospravedlňujem sa za moju výslovnosť, zákon o národnom zdravotníckom informačnom systéme. Áno, všetko v poriadku. Prosím vás pekne, zabudli ste ale informovať ľudí, lebo tu sa niekto aj zastrájal, že idete skenovať chorobopisy. Zabudli ste jednu vec. Zabudli ste to tým ľuďom povedať, že im chcete skenovať chorobopisy. Niekto to už medzitým korigoval, že budú, nebudú skenovať, ale to tu zaznelo, to sa dá vytiahnuť, že budú ich skenovať, dokonca sú na to peniaze.
Prosím vás pekne, ak niekto chce skenovať chorobopisy, myslím, že je zahodno to tým ľuďom, občanom, ich o tom informovať aspoň, lebo ústava, by ste neverili, ústava tiež pojednáva o jednej skutočnosti, že práva, osobné údaje sú chránené. Má to s tým súvis. Prosím vás pekne, moja interpelácia je nasledovná: Viete týmto chudákom ľuďom, ktorí v tejto krajine naozaj sú Papuánci pomaly a tak sa k nim pristupuje, povedať, ako to robia v iných slušných európskych krajinách? Existuje pacientsky sumár a existuje zdravotná knižka.
Pacientsky sumár, vážení kolegovia, to je to v tých Rambo filmoch tie hliníkové pliešky, pomaly, keď to zjednoduším, základné údaje. O tomto rozsahu sa v Európe rozpráva, že či áno, alebo nie. Ale vyšší stupeň je elektronická zdravotná karta, ako sa to presne volá, to znamená chorobopis. My sme pápežskejší od pápeža, my to všetkým ukážeme, my už to máme, ani ľuďom nepovieme, už ich, a už to niekto chce skenovať, možno to už aj skenujú, ja neviem, chorobopisy.
Prosím vás pekne, otázka znie veľmi jednoduchá: ako k tejto problematike pristúpili v slušných európskych krajinách? Pani ministerka, u vás špeciálne si vás dovolím poprosiť naozaj o korektnú odpoveď, dobre? Ja nevylučujem, že naozaj aj všade sú tak otvorení. Ja som biedny angličtinár, ale čo som si ja mal možnosť pozrieť, tak viete čo, nevrhajú hrude do boja niekde v anglicky hovoriacich krajinách, že idú do toho. Neviem, som zvedavý, však máte personálu dosť v tej budove, tak hádam to niekto vykomparuje, hej, nejako vytiahne tie informácie, čo sa deje. To je prvá.
Druhá, prosím vás, opakovaná, znova skúsim byť veľmi krátky, nechcem sa opakovať. Dvakrát ste tu doniesli zákon, môžeme o tom debatovať, ktorý okrem iného, vplyvu na podnikateľské prostredie a neviem čo, zvýši hodnotu zdravotných poisťovní. Renomovaná audítorská spoločnosť mi to potvrdila. Nechce byť menovaná za všeobecne známych okolností. Viete, tu, vy ste im dali koberec. Ale môžeme sa k tomu možno časom dopracovať, že ktorá, alebo že či áno, alebo nie. Áno, musí zahrnúť v súvahe, v rozvahe, musí to zahrnúť ako hodnotu spoločnosti, alebo respektíve plusovú záležitosť tej firmy, ktorú chcete vy následne kupovať.
Prosím vás pekne, poviete mi niekto, v čom je logika toho, že prijímate zákony na to, aby ste účtovne zvýšili hodnotu niečoho, čo následne má štát kúpiť? Prosím vás, ja som sa vás už to pýtal. Vy ste mi v tej vašej odpovedi napísali, že vy nemáte záujem zvyšovať, zvyšovať hodnotu. Prosím vás pekne, ja sa vás nepýtam, či máte záujem zvyšovať hodnotu. Ja neviem, aký je váš záujem. Priznám sa, neviem. Budem veriť, že čestný. Ja sa pýtam, vie mi niekto od vás z ministerstva, pokiaľ to tu nosíte, povedať, či áno, budete musieť priznať, že áno, že zvýši to hodnotu. A potom je doplňujúca otázka, že prečo, prečo zvyšujete hodnotu zdravotnej poisťovne, ktorú ste povedali, že chcete kúpiť? Ja verím, že vy to zvládnete. Pravda vám pomôže. Niečo Pravda napíše. Neviem čo, neviem, nejako to, zavolajte, vaši to uhrajú. Prosím vás, mne odpovedzte slušne a korektne na toto, aspoň si to niekde založím, mňa to vnútorne bude zaujímať. Dneska to mojim dcéram ukážem, že čo sa tu dialo v tej krajine v roku 2013. (Reakcia z pléna.) Ďakujem pekne. Budem očakávať naozaj korektnú odpoveď.
Pán Malatinský, pán minister hospodárstva, vás chcem poprosiť jednu vec. Včera, včera bol ľud tejto krajiny, tí, čo si kupujú Pravdu, ale ju nehľadajú, možno by to stálo za takú kampaň, že nekupujte si Pravdu s veľkým P, ale hľadajte pravdu. No ľud, ktorý si kupuje Pravdu, ale ju nehľadá, tak včera sa dozvedel, že štát kupuje SPP a rodiny budú mať lacný plyn. To si boľševik nedovolil! To boľševik sa tak akože, aj taká novinárska česť, aj taká nejaká vnútorná, že ku koncu, samozrejme, nie v tých najtvrdších časoch, hej, že, ale Pravda sa nebojí, Pravda už toho tu urobila dosť. Takže Pravda včera pri vašom rokovaní vlády, kde vy ste to prezentovali, spustila ako také, do podvedomia, nech sa to zašije, že čo geniálne idete pre ľud tejto krajiny urobiť, tak idete kúpiť SPP a čo následne zlacní plyn rodinám. Ešte ste tam mali napísať: aj babke v Medzilaborciach, vy, alebo teda ten redaktor, aj babke v Medzilaborciach, aj v Krupine, všade.
Moja interpelácia je nasledovná: Pán minister, čo ste to vlastne kúpili? Mačku vo vreci ste kúpili. Prosím vás pekne, čo ste, čo je SPP? To je budova na Plynárenskej? Čo je SPP? Plyn patrí Rusom. My, žiaľ, plyn tu nemáme. Rúru ste predali J&T, chlapcom. No rozvody SPP, distribúcia.
Vážení, tí, ktorí tomu možno nerozumiete, je SPP a je SPP distribúcia. To znamená, tá rúra ku vám domov, kde vy máte plynomer a z plynomeru do kotla a neviem čo, je SPP distribúcia. To je to, čo má hodnotu. SPP je nič. To je budova na Plynárenskej. To sú možno tri autá a možno nejaké sekretárky a neviem čo. Čo ste kúpili tým ľuďom? Čo tu šálite? Vy ste nekúpili nič! Vy ste kúpili jednu presklenú búdu so zlou zmluvou, držiteľom zlej zmluvy. To je celé. Takže moja interpelácia je v tom, pán minister, čo vlastne ste kúpili? A to, čo ste kúpili, ako môže ovplyvňovať ceny plynu pre domácnosti? Mňa to naozaj zaujíma, lebo plyn patrí Rusom a rúry J&T. Tak to by ma zaujímalo. Ak má ešte to SPP nejaké zásobníky, ale vy ste prebrali dlh. Ten dlh budete musieť zaplatiť. Teraz ako zaplatíte dlh? No tým, že predáte, posuniete tie zásobníky. Oholíte to celé tak, že zostane jedna presklená búda, ktorá sa bude tváriť ako veľké SPP, ale to nebude nič. A už vôbec to nebude môcť zlacniť ľuďom plyn. Prosím vás, hrajte s ľuďmi korektne.
Pán minister, čo ste vlastne kúpili? To je jednoduchá otázka, ale vy by ste mali dať, teda neviem, v akom rozsahu môžete, kedy sa to týka alebo netýka nejakého tajomstva, čo to má? Čo to je to SPP? SPP je nič. SPP je nič, lebo SPP vám nedonesie v Billa taške plyn domov, keď nemáte rúru, nedonesie. Nedokáže to ani SPP, aj keď tam bude nominant neviem aký od vás. Nedokáže. V taške alebo v čom? V sifónke to chcete nosiť ten plyn? Keď nemáte rúru, nemáte nič.
Interpelácia na pána ministra Kaliňáka. Zase je tiež opakujúca sa, tu si pomôžem. Interpeloval som ho, že prečo sa záznam, ktorý teda zvykne sa inokedy podsúvať médiám, sa v prípade pána Slotu stal pomaly, ani neviem, ako sa tá kauza volá niekoho, že čo, čo, no proste utajeným materiálom. To Kennedyho smrť pomaly bude z toho.
Takže z tej odpovedi mi vyšlo a prišlo, že zas, znova mimoriadne nekorektná odpoveď. Prekopírovanie nejakého trestného poriadku je, myslím si, že nekorektné. Ale jedno, čo sa dá z toho vyextrahovať, je tu, že polícia teda môže tie záznamy zhotovené poskytovať informačným prostriedkom len so súhlasom nadriadeného policajta alebo zamestnanca, ktorý záznam vyhotovil. To som doteraz netušil, že ten, kto robí s policajnou kamerou, že je aj autorom, Fellinim, tak prípadne, ja, ja, tu sú možno iní odborníci na autorské práva, ale ak je niekto v robote a má štátnu kameru, tak si nemyslím, že je autorom diela, alebo ja neviem, prípadne ma opravte, alebo v čom je autorský prístup diela, že potrebujete jeho súhlas, hej? To je znova pre ľudí, ktorých by to prípadne zaujímalo, ono je to absurdita par excellence, hej.
Čiže interpelácia je to, pán minister, ak ste tu, nie ste tu, mi je ľúto, tak potom prípadne počkám, lebo to naozaj je dôležité, však zase bol som maximálne ústretový, ale zas nemôžem byť úplne. (Odmlčanie sa rečníka.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Poprosím pána ministra vnútra a podpredsedu vlády, keby sa mohol, že by mohol prísť si vypočuť interpeláciu, ktorá je smerovaná naňho.
Hlina Alojz, poslanec NR SR
A potom je pre premiéra a ten tu nie je a nebudem sa dožadovať jeho prítomnosti, dobre, má, predpokladám, štátnické úlohy, tak... (Reakcia z pléna.) Áno, chcem byť konštruktívny.
Autorizovaný
16:43
Rokovací poriadok hovorí, že je povinný byť na interpeláciách. (Reakcia z pléna.) Ale ja nemám vedomosť, či je, jak ja to mám vedieť? (Reakcia z pléna.) Ale ja nevidím dozadu, mi tam dajte nejaké spätné zrkadlo, že vidím, že tam je, a rokovací poriadok hovorí jasne: má byť prítomný na interpeláciách. (Reakcia z pléna.) Ale ja neviem, či je. Ja vám nemusím veriť, kolegovia, sa mi nečudujte, že vám nemusím veriť. Tam si obraňujte svojho tohto, hrot meča, ale tu, aspoň túto jednu možnosť, kým ma nezbavíte mandátu, nie, tak toto si teda užijem, lebo však spúšťate procesy, nech sa páči, takže zatiaľ...
Autorizovaný
16:43
Prednesenie interpelácie 16:43
Alojz HlinaPán minister, chcel som teda len poprosiť, aby ste mi odpovedali na to, že prečo sa ten záznam nezverejnil a v prípade teda, že tvrdíte, že je potrebný súhlas niekoho, kto ho vyhotovil v pracovnom čase s pracovnou kamerou, ktorú platili ľudia tejto krajiny, tak myslím, že neni Fellinim, takže znova pokračujem a poprosím o korektnú odpoveď, že prečo...
Pán minister, chcel som teda len poprosiť, aby ste mi odpovedali na to, že prečo sa ten záznam nezverejnil a v prípade teda, že tvrdíte, že je potrebný súhlas niekoho, kto ho vyhotovil v pracovnom čase s pracovnou kamerou, ktorú platili ľudia tejto krajiny, tak myslím, že neni Fellinim, takže znova pokračujem a poprosím o korektnú odpoveď, že prečo tento záznam nemôže byť zverejnený, kde iné sú s ďaleko veľkým úspechom prezentované. To je prvá.
Druhá, pán minister, neprešlo mi to na výbore.
(Obzeranie sa rečníka, reakcia na neprítomnosť ministra v rokovacej sále.) Viete, takéto detské hry, dokazovanie, nech sa páči. Ja som chcel byť korektný, konštruktívny, som tu, ale vidíte, dá sa, nedá sa ? No tak viete, no však dobre, ako je ľahko ukázať, no však, kolegovia, že vám to za to stojí. Nech sa páči. (Odmlčanie sa rečníka.)
Ďakujem veľmi pekne. Nebudem to komentovať, pokračujem v začatej interpelácii.
Pán minister, chcel som teda len poprosiť, aby ste mi odpovedali na to, že prečo sa ten záznam nezverejnil a v prípade teda, že tvrdíte, že je potrebný súhlas niekoho, kto ho vyhotovil v pracovnom čase s pracovnou kamerou, ktorú platili ľudia tejto krajiny, tak myslím, že neni Fellinim, takže znova pokračujem a poprosím o korektnú odpoveď, že prečo tento záznam nemôže byť zverejnený, kde iné sú s ďaleko veľkým úspechom prezentované. To je prvá.
Druhá, pán minister, neprešlo mi to na výbore.
(Obzeranie sa rečníka, reakcia na neprítomnosť ministra v rokovacej sále.) Viete, takéto detské hry, dokazovanie, nech sa páči. Ja som chcel byť korektný, konštruktívny, som tu, ale vidíte, dá sa, nedá sa ? No tak viete, no však dobre, ako je ľahko ukázať, no však, kolegovia, že vám to za to stojí. Nech sa páči. (Odmlčanie sa rečníka.)
Autorizovaný
16:54
Prednesenie interpelácie 16:54
Alojz HlinaPaška, Pavol, predseda NR SR
72.
Vám neverím nič, ale dobre, kľudne môžte pokračovať.
Hlina,...
Paška, Pavol, predseda NR SR
72.
Vám neverím nič, ale dobre, kľudne môžte pokračovať.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
73.
O tom potom, nevadí. Nech sa páči, ale okrem iného, ja som bol konštruktívny na začiatku. Naozaj, som sa, nebol som malicherný, že tu boli niekoľkí. Prosím vás, túto ego vojnu, čo tu predvádza pán kolega, nech sa páči. Ja som bol fakt konštruktívny, dokonca som vám poradil... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Paška, Pavol predseda NR SR
74.
Pán poslanec skúste, je bod interpelácie. Nechajte si svoje psychické výlevy na iné miesta a nech sa páči, interpelujte. Pán podpredseda je tu.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
75.
Urážajme sa navzájom. Samozrejme, jasné, hovorte, už nechajme tak. Či veríte, či nie, pán predseda, sú interpelácie, tu má sedieť. (Odmlčanie sa rečníka, reakcie z pléna.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
76.
Pán Hlina, nech sa páči.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
77.
(Mlčanie rečníka.) V polke mojej rozpravy, neviem, či sa to môže, to zase ja interpelujem, len nemám koho, tak čakám, kým si vybavia a... (Mlčanie rečníka, ruch v sále.)
Áno, v rozsahu ich pôsobnosti, čiže mám právo, je to v ústave dokonca. Mám právo interpelovať členov vlády, predsedu vlády, predstaviteľov ústredných orgánov v rozsahu ich pôsobnosti. Či veríte, či nie, pán predseda, prečítal som si to. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
72.
Vám neverím nič, ale dobre, kľudne môžte pokračovať.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
73.
O tom potom, nevadí. Nech sa páči, ale okrem iného, ja som bol konštruktívny na začiatku. Naozaj, som sa, nebol som malicherný, že tu boli niekoľkí. Prosím vás, túto ego vojnu, čo tu predvádza pán kolega, nech sa páči. Ja som bol fakt konštruktívny, dokonca som vám poradil... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Paška, Pavol predseda NR SR
74.
Pán poslanec skúste, je bod interpelácie. Nechajte si svoje psychické výlevy na iné miesta a nech sa páči, interpelujte. Pán podpredseda je tu.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
75.
Urážajme sa navzájom. Samozrejme, jasné, hovorte, už nechajme tak. Či veríte, či nie, pán predseda, sú interpelácie, tu má sedieť. (Odmlčanie sa rečníka, reakcie z pléna.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
76.
Pán Hlina, nech sa páči.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
77.
(Mlčanie rečníka.) V polke mojej rozpravy, neviem, či sa to môže, to zase ja interpelujem, len nemám koho, tak čakám, kým si vybavia a... (Mlčanie rečníka, ruch v sále.)
Autorizovaný
17:12
Paška, Pavol, predseda NR SR
85.
Pán poslanec, jeden múdry na Slovensku človek povedal, že verejne by sa mala interpretovať múdrosť a nie...
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
86.
Pán predseda,...
Paška, Pavol, predseda NR SR
85.
Pán poslanec, jeden múdry na Slovensku človek povedal, že verejne by sa mala interpretovať múdrosť a nie...
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
86.
Pán predseda, viete čo, nevadí. Ja mám strednú poľnohospodársku, vysokú som nedokončil, ja sa na nič nehrám. Ja som, nie, ja sa na nič nehrám, čestné slovo. Nie, ja som, kľudne, kľudne sa tu všetci ukážte, akí ste inžinieri.... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
87.
Pán poslanec, máte slovo v interpeláciách, interpelujte.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
88.
Z Trenčína, neviem skade. (Smiech v sále.) Prosím vás pekne, nechajte ma tu už dohovoriť. Takže pokračujem v interpeláciách na pána ministra vnútra, pána Roberta Kaliňáka. A druhá interpelácia je o tom, že, žiaľ, ani v správe, ani vo výbore mi neprešiel návrh uznesenia, aby minister vnútra predložil správu o tom, či v konaní niektorých nebankových spoločností nedochádza k páchaniu trestného činu úžery. Identický návrh, žiaľ, musím prestať, prepáčte. (Odmlčanie sa rečníka. Ruch v sále.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
89.
Pán poslanec, v rokováku je napísané, že poslanec pri vystúpení voľne formuluje, opierajúc sa o písomné poznámky, je pravda, že mlčanie sme zatiaľ ako formu vystúpenia nezažili, ale, samozrejme, vy ste inovátor, ktorý vnáša do tohto ponurého parlamentného života veľa nového. Takže dozvieme sa niečo alebo nie?
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
90.
Mám odpovedať, pán predseda? Lebo na takú hlúposť sa nedá odpovedať, prepáčte. (Ruch v sále. Rečník sa odmlčal na vyše 9 minút, v priebehu ktorých opustil priestor pri rečníckom pulte.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
91.
Pán poslanec Hlina, ukončili ste interpeláciu? No tak, nech sa páči, mlčte ďalej. Ste opustili priestor. (Smiech v sále.)
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
92.
(Príchod ministra vnútra do rokovacej sály. Potlesk.) Môžem pokračovať. Veľmi rád by som, pán minister, pokračoval v interpeláciách, pokiaľ prestaneme hrať... (Odchod ministra vnútra z rokovacej sály a odmlčanie sa rečníka.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
93.
Pán poslanec, pokračujte, pán minister vás počuje. (Reakcia z pléna.) Ale je prítomný. Kde máte napísané v rokovacom poriadku, že má sedieť tuto na svojom mieste? (Ruch v sále.) Na interpeláciách je prítomný. (Reakcie z pléna.) Je zastúpenie vlády. (Reakcie z pléna.) Nerobíme si srandu. (Ruch v sále, mlčanie rečníka.) Pán poslanec, skončili ste?
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
94.
Mlčím. (Rečník sa opäť odmlčal na vyše 5 minút. Ruch v sále.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
95.
Pán poslanec Hlina, ďakujem za interpeláciu. Pán poslanec Lipšic, ďalší do rozpravy. Ešte ste neskončili?
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
96.
Nie. (Rečník sa opäť odmlčal na vyše 8 minút.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
97.
Aha. Páni ministri, dajte pokoj rečníkovi pri interpeláciách!
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
98.
(Mlčanie rečníka trvajúce vyše 23 minút, po ktorom nasledovala jeho reakcia na rozhovor predsedajúceho s ministom vnútra.)
Pán predseda, mám to chápať, môžem pokračovať alebo dohadujete stratégiu, aby som... (Reakcia predsedajúceho: „Ste slobodný občan v slobodnej krajine, robte si, čo chcete.“)
Ďakujem, lebo o siedmej je premiéra filmu Steva Jobsa, chcem to vidieť, takže ďakujem veľmi pekne, že pán minister prišiel. (Odchod ministra vnútra z rokovacej sály, odmlčanie sa rečníka na vyše 40 minút.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
99.
Vážené pani poslankyne, ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Hlina, za vašu interpeláciu. Nezabudnite ju odovzdať v písomnej podobe, tak ako hovorí zákon o rokovacom poriadku. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Prerušujem rokovanie programu 23. schôdze.
(Nasledujúci text hovorený súbežne s rečníkom.) Budeme zajtra pokračovať...
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
100.
(Nasledujúci text hovorený súbežne s predsedajúcim.) Ale, prepáčte, pán predseda, ale ja som neskončil moju interpeláciu...
Paška, Pavol, predseda NR SR
101.
(Nasledujúci text hovorený súbežne s rečníkom.) ... budeme pokračovať zajtra v prerušenej rozprave o zákone o sociálnom poistení. Poprosím tých, ktorí sú prihlásení do rozpravy, aby sa na to pripravili.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
102.
(Nasledujúci text hovorený súbežne s predsedajúcim.) Ja len uvediem kvôli zápisu, že ja som neinterpeloval, nakoľko som nemal koho, a zajtra budem pokračovať v interpelácii.
Paška, Pavol, predseda NR SR
103.
(Nasledujúci text hovorený súbežne s rečníkom.) Ďakujem vám veľmi pekne. Želám vám pekný večer. Ešte raz, pán poslanec, nezabudnite odovzdať v písomnej podobe. Vy ste človek, čo ctí zákon...
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
104.
(Nasledujúci text hovorený súbežne s predsedajúcim.) Môžte sa spoľahnúť, ja si budem ctiť zákon, ja sa v rozprave, rozpravu som neukončil. Vy ste ukončili schôdzu...
Paška, Pavol, predseda NR SR
105.
(Nasledujúci text hovorený súbežne s rečníkom.) ... v písomnej podobe vašu interpeláciu, aby vám pán minister mohol odpovedať.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
106.
(Nasledujúci text hovorený súbežne s predsedajúcim.) ... teraz dnešnú schôdzu ste ukončili. Ja zajtra v interpeláciách pokračujem.
Pardon, ja som prepočul. Čo ste hovorili? (Smiech a reakcie z pléna.) Aha, ďakujem veľmi pekne. Oceňujem, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
85.
Pán poslanec, jeden múdry na Slovensku človek povedal, že verejne by sa mala interpretovať múdrosť a nie...
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
86.
Pán predseda, viete čo, nevadí. Ja mám strednú poľnohospodársku, vysokú som nedokončil, ja sa na nič nehrám. Ja som, nie, ja sa na nič nehrám, čestné slovo. Nie, ja som, kľudne, kľudne sa tu všetci ukážte, akí ste inžinieri.... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
87.
Pán poslanec, máte slovo v interpeláciách, interpelujte.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
88.
Z Trenčína, neviem skade. (Smiech v sále.) Prosím vás pekne, nechajte ma tu už dohovoriť. Takže pokračujem v interpeláciách na pána ministra vnútra, pána Roberta Kaliňáka. A druhá interpelácia je o tom, že, žiaľ, ani v správe, ani vo výbore mi neprešiel návrh uznesenia, aby minister vnútra predložil správu o tom, či v konaní niektorých nebankových spoločností nedochádza k páchaniu trestného činu úžery. Identický návrh, žiaľ, musím prestať, prepáčte. (Odmlčanie sa rečníka. Ruch v sále.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
89.
Pán poslanec, v rokováku je napísané, že poslanec pri vystúpení voľne formuluje, opierajúc sa o písomné poznámky, je pravda, že mlčanie sme zatiaľ ako formu vystúpenia nezažili, ale, samozrejme, vy ste inovátor, ktorý vnáša do tohto ponurého parlamentného života veľa nového. Takže dozvieme sa niečo alebo nie?
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
90.
Mám odpovedať, pán predseda? Lebo na takú hlúposť sa nedá odpovedať, prepáčte. (Ruch v sále. Rečník sa odmlčal na vyše 9 minút, v priebehu ktorých opustil priestor pri rečníckom pulte.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
91.
Pán poslanec Hlina, ukončili ste interpeláciu? No tak, nech sa páči, mlčte ďalej. Ste opustili priestor. (Smiech v sále.)
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
92.
(Príchod ministra vnútra do rokovacej sály. Potlesk.) Môžem pokračovať. Veľmi rád by som, pán minister, pokračoval v interpeláciách, pokiaľ prestaneme hrať... (Odchod ministra vnútra z rokovacej sály a odmlčanie sa rečníka.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
93.
Pán poslanec, pokračujte, pán minister vás počuje. (Reakcia z pléna.) Ale je prítomný. Kde máte napísané v rokovacom poriadku, že má sedieť tuto na svojom mieste? (Ruch v sále.) Na interpeláciách je prítomný. (Reakcie z pléna.) Je zastúpenie vlády. (Reakcie z pléna.) Nerobíme si srandu. (Ruch v sále, mlčanie rečníka.) Pán poslanec, skončili ste?
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
94.
Mlčím. (Rečník sa opäť odmlčal na vyše 5 minút. Ruch v sále.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
95.
Pán poslanec Hlina, ďakujem za interpeláciu. Pán poslanec Lipšic, ďalší do rozpravy. Ešte ste neskončili?
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
96.
Nie. (Rečník sa opäť odmlčal na vyše 8 minút.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
97.
Aha. Páni ministri, dajte pokoj rečníkovi pri interpeláciách!
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
98.
(Mlčanie rečníka trvajúce vyše 23 minút, po ktorom nasledovala jeho reakcia na rozhovor predsedajúceho s ministom vnútra.)
Pán predseda, mám to chápať, môžem pokračovať alebo dohadujete stratégiu, aby som... (Reakcia predsedajúceho: „Ste slobodný občan v slobodnej krajine, robte si, čo chcete.“)
Ďakujem, lebo o siedmej je premiéra filmu Steva Jobsa, chcem to vidieť, takže ďakujem veľmi pekne, že pán minister prišiel. (Odchod ministra vnútra z rokovacej sály, odmlčanie sa rečníka na vyše 40 minút.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
99.
Vážené pani poslankyne, ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Hlina, za vašu interpeláciu. Nezabudnite ju odovzdať v písomnej podobe, tak ako hovorí zákon o rokovacom poriadku. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Prerušujem rokovanie programu 23. schôdze.
(Nasledujúci text hovorený súbežne s rečníkom.) Budeme zajtra pokračovať...
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
100.
(Nasledujúci text hovorený súbežne s predsedajúcim.) Ale, prepáčte, pán predseda, ale ja som neskončil moju interpeláciu...
Paška, Pavol, predseda NR SR
101.
(Nasledujúci text hovorený súbežne s rečníkom.) ... budeme pokračovať zajtra v prerušenej rozprave o zákone o sociálnom poistení. Poprosím tých, ktorí sú prihlásení do rozpravy, aby sa na to pripravili.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
102.
(Nasledujúci text hovorený súbežne s predsedajúcim.) Ja len uvediem kvôli zápisu, že ja som neinterpeloval, nakoľko som nemal koho, a zajtra budem pokračovať v interpelácii.
Paška, Pavol, predseda NR SR
103.
(Nasledujúci text hovorený súbežne s rečníkom.) Ďakujem vám veľmi pekne. Želám vám pekný večer. Ešte raz, pán poslanec, nezabudnite odovzdať v písomnej podobe. Vy ste človek, čo ctí zákon...
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
104.
(Nasledujúci text hovorený súbežne s predsedajúcim.) Môžte sa spoľahnúť, ja si budem ctiť zákon, ja sa v rozprave, rozpravu som neukončil. Vy ste ukončili schôdzu...
Paška, Pavol, predseda NR SR
105.
(Nasledujúci text hovorený súbežne s rečníkom.) ... v písomnej podobe vašu interpeláciu, aby vám pán minister mohol odpovedať.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
106.
(Nasledujúci text hovorený súbežne s predsedajúcim.) ... teraz dnešnú schôdzu ste ukončili. Ja zajtra v interpeláciách pokračujem.
Autorizovaný
9:01
Tak ako som hovoril, myslím, včera, tak vnímam tento zákon, túto novelu pozitívne, ale zároveň túto novelu vnímam ako nevyužitú príležitosť. Zdôrazňujem znova, že každý rok takto na jeseň sa zákon o sociálnom poistení novelizuje. A...
Tak ako som hovoril, myslím, včera, tak vnímam tento zákon, túto novelu pozitívne, ale zároveň túto novelu vnímam ako nevyužitú príležitosť. Zdôrazňujem znova, že každý rok takto na jeseň sa zákon o sociálnom poistení novelizuje. A nepovažujem to za nič mimoriadne, práve naopak, je to veľmi dôležitý zákon, kde aplikačná prax prináša každoročne nové a nové problémy, na ktoré sa jednoducho musí reagovať. A nemožno ich nechať len tak bokom. Čiže ja sa v tomto druhom vystúpení chcem venovať tým problémom, ktoré vnímam ako otvorené. A je mi ľúto, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na ne nereagovalo v tejto novele. Možno sa tak stane v druhom čítaní. Môže sa stať, samozrejme, aj to, že sa budem ja snažiť o nejaké pozmeňujúce návrhy, aj keď život v parlamentnej snemovni za posledný rok a pol ma presviedča o tom, že je to z pohľadu opozičného poslanca tak trošku zbytočná práca.
Takže poďme k veci.
V prvom rade sa chcem venovať nemocenskému poisteniu. Sú tu tí, čo robia so zákonom o sociálnom poistení, čiže napríklad okrem pána ministra, okrem hore sediacich ľudí z ministerstva práce, ktorých takisto srdečne pozdravujem. Máme tu napríklad pána generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a zároveň poslanca Národnej rady Dušana Muňka, vidím, že bude vystupovať v rozprave, možno povie to isté, čo hovorím ja. Chcem povedať teda napríklad to, že v nemocenskom poistení stále vidím diery, ale tie diery znamenajú to, že kto chce, bez akýchkoľvek väčších problémov získa takú dávku, na ktorú jednoducho z hľadiska nejakého morálneho pohľadu by nárok mať nemal.
Tento problém sa ešte zvýraznil tým, že sa zaviedlo nemocenské poistenie aj pri dohodách s pravidelným príjmom. No čo sa môže stať? Môže sa stať to, že zamestnávateľ zamestná, povedzme, dohodára s pravidelným príjmom, to znamená, má nárok na odmenu za každý kalendárny mesiac. Tento príjem nebude nejako zvlášť vysoký, pretože ten dohodár bude pracovať relatívne malý rozsah pracovného času. Zarobí, povedzme, sto eur mesačne. A logicky by ste očakávali, že keď teda je nemocensky poistený a pôjde na PN-ku, keď sa teda stane, že ochorie, tak by mal mať nemocenskú dávku vypočítanú z tohto príjmu, o znamená z tých 100 eur. A tá dávka by teda mala byť plus-mínus okolo 55 eur mesačne. No nie vždy tomu bude tak, v zákone je diera. Nebudem to hovoriť bližšie, aby som nebol z niečoho obvinený. Tá diera spočíva v tom, že za určitých okolností tá dávka nebude vypočítaná z tých jeho 100 eur príjmu, ale bude vypočítaná z príjmu, ktorý mal vlani v nejakom zamestnaní, ak taký mal. Ak tam zarábal, povedzme, 600 eur, tak tá dávka bude vyrátaná zo 600 eur, ak tam zarábal 1 000 eur, tak bude vyrátaná z 1 000 eur. Čiže sú ľudia, ktorí si týmto spôsobom môžu celkom pekne prilepšiť svoj rozpočet. A nepovažujem to za správne. A teda čakal som, že sa na to bude v novele reagovať.
Pokiaľ ide o, ďalej, platenie poistného z dohôd, stále si myslím, pán minister, že ste to vlani jednoducho prepískali. A to nastavenie, ktoré teda máme od 1. januára v zákone, a týka sa to, samozrejme, aj zdravotného poistenia nadväzne, ale aj to vlastne novelizujete v tejto novele, v III. článku, tak je jednoducho neuveriteľne prísne. A robí to obrovské problémy v praxi mnohým ľuďom. Rozumieme si a zhodujeme sa v tom, že je určitá skupina či zamestnávateľov, či fyzických osôb, ľudí, ktorí inštitút dohôd zneužívali na to, aby cez výplatu na dohodu obchádzali odvodové povinnosti, ale vy teda rád používate prístup taký, skrátka, poďme rúbať hlava-nehlava, ak tam je nejaká skupina špekulantov, tak zotnime celý les, nepozerajme sa, kto je kto. Jednoducho necitlivo pristupujete k týmto otázkam, viď teda zákon o hmotnej núdzi (takisto včera živnostníci). Čiže rozhodli ste sa zaviesť odvody z dohôd len s určitými úľavami pre dôchodcov, respektíve pre študentov. Ale všetci ostatní platia odvody z dohôd vlastne od prvého eura príjmu. A to je veľký problém pre mnohých ľudí, u ktorých na tú dohodu ani by som nepovedal, že pracujú, pretože tá dohoda je jednoducho formálny spôsob, ako uzatvoriť nejaký zmluvný vzťah v zmysle Zákonníka práce, kde nejde o žiadnu nejakú drámu.
A znovu sa vrátim k tomu, čo sa mňa osobne týka, a môžete to pokladať za konflikt záujmov pokojne, ako človeka, ktorý pôsobí v športe a ktorý je teda šéfom jednej neziskovej organizácie. Máme obrovské problémy s tým, že keď na tú dohodu zamestnáme nejakého usporiadateľa športového zápasu alebo nejakého rozhodcu, alebo nejakého trénera mládeže, on za tú hodinku, dve hodinky, čo je na tom turnaji alebo na tom zápase, dostane, povedzme, desať eur, čo teda nie je nejaká dramaticky vysoká suma. Samozrejme, nie je možné asi tu v takomto prípade hovoriť o nejakom obchádzaní odvodov, pretože to je naozaj taký vzťah, aký je. No ale tým, že musíme z toho platiť tých 3,50, to tiež nie je veľa, lenže tých usporiadateľov, tých rozhodcov a tej našej mládeže, to je dvesto detí, to je desať zápasov alebo koľko za víkend, jednoducho nakopí sa to. A pre takú firmu, ako je tá naša nezisková organizácia, sú to v konečnom dôsledku tisíce eur ročne a minimálne stovky eur, ak nie tisíce eur dokonca mesačne. Kde máme na to zobrať peniaze? Jednoducho máme obrovský problém. A to hovorím teda o nás. Tento istý problém majú prakticky všetky športové kluby na Slovensku, kultúrne organizácie, rôzne centrá voľného času, resp. záujmové krúžky a podobne. Tam nejde o žiadne klamanie a podvádzanie na odvodoch. Jednoducho je to obrovský problém.
Alebo zoberte si spoločenstvá vlastníkov a bytov, kde na dohodu zamestnajú upratovačku alebo nejakého údržbára, alebo niekoho, kto sa tam teda o to stará, zarobí rádovo 30, 40, 50 eur. Tí vlastníci bytov sa na to skladajú, hej, svojimi vkladmi. No tak teda často sa ma pýtali: „No čo s tým teraz máme robiť, odkiaľ máme zobrať tie peniaze na tie odvody za tých údržbárov, za tie upratovačky, za tie služby, ktoré sú s tým spojené?" Ja im hovorím, no nič vám iné neostáva, ako zvýšiť tie poplatky, to takzvané nájomné, ktoré platia vlastníci bytov. A tak sa aj na Slovensku jednoducho deje, skrátka, týmto spôsobom nepriamo zdraželo bývanie, pretože sa to premietlo do poplatkov, ktoré tí ľudia, ktorí v tých bytoch žijú, musia platiť. Musia sa skladať, aby mali na zaplatenie odvodov. Čiže nepriamo ste vlastne spôsobili zdraženie bývania na Slovensku, aj keď si poviete, že sú to malé sumy. No pre niekoho to až taká malá suma nie je.
Čiže tu je môj názor taký, ktorý stále opakujem, áno, dobre, odvody z dohôd, ale len od určitej sumy, kde tá moja predstava, ktorú som vlastne aj navrhoval z pozície ministra v nami pripravovanej odvodovej reforme, bola taká, že tá suma by mala byť niekde okolo sumy životného minima, čiže v reči čísel okolo 200 eur mesačne. Čiže len od tohto vyššieho príjmu môžeme sa baviť, či v súbehu s iným príjmom alebo nie by sa tie odvody z dohôd platiť mali. Ale tie naozaj drobné príjmy takého charakteru, ako som sa to snažil vymenovať, by odvodom podliehať nemali. To je jednoducho príliš prísne. A takýmto spôsobom získavať peniaze do štátnej kasy, to je, práve naopak, nemorálne, keď to takto poviem, zo strany štátu a tých, ktorí ho spravujú.
Študenti. Pri študentoch máme výnimku, hranice 66 eur na neplatenie povinného dôchodkového poistenia pri študentoch vo veku do 18 rokov, hranice 155 eur pre neplatenie do povinného dôchodkového poistenia pre študentov osemnásťročných a starších. Takže vidíte, pri študentoch sa táto výnimka dala urobiť, pri ostatných skupinách osôb nie. Tým chcem poukázať na to, že ak tu bude diskusia o tom, že to sa nedá, lebo ročné zúčtovanie neexistuje, lebo UNITAS je vo hviezdach, tak ak sa to dalo urobiť pre študentov a ako tak to funguje, aj keď je to byrokraticky náročné, tak sa to dalo urobiť aj pre iné skupiny osôb, aspoň v takejto podobe, aj keď tá podoba, opakujem, je byrokraticky značne zaťažujúca tých zamestnávateľov.
No a ešte späť k tým študentom. Už sa stalo, hej, ale stále tomu nerozumiem ani po tom roku, prečo je sedemnásťročný študent iný ako osemnásťročný študent. Sedemnásťročný študent má limit 66 eur, čiže keď zarobí 67. euro, tak z toho už povinné dôchodkové poistenie platí, ale osemnásťročný študent, ten z toho 67. eura poistné neplatí, ten platí až zo 156. eura. Čiže je tu diskriminácia na základe veku, absolútne ničím neodôvoditeľná, jednoducho snáď len tým sedliackym rozumom, že sem, skrátka, prišiel pán Matovič, požiadal vás o podporu toho, aby tí jeho študenti nemuseli platiť odvody pri roznášaní letákov. Vy ste mu akože ustúpili za to, že on tu prestal robiť vylomeniny. A podporil váš zákon, nemuseli sme tu byť akože tretí týždeň, vlani v lete. No a tak sa to vlastne začalo. Potom prišli vysokoškoláci, že aj oni to chcú. Vydobyli si u vás 155 eur. A máme to v zákone. Čiže nemá to v podstate žiadnu nejakú logiku, len keď sa človek pozrie na históriu toho, ako to celé vznikalo, no tak tomu rozumiem. No tak prišiel jeden, prišiel druhý, jeden si vyloboval to, druhý si vyloboval ono. Ale systémový prístup tam jednoducho nie je. A je to diskriminácia. Čiže ak som študent a mám v septembri sedemnásť rokov, tak ak mám v septembri sedemnásť rokov, tak mám limit 66 eur, keď v októbri budem mať osemnáste narodeniny, tak ešte stále je to 66 eur, ale v novembri, keď už mám po osemnástich rokoch veku, tak zrazu sa niečo stalo a už som iný, už mám oslobodenie do výšky 155. No veď to nedáva žiadny zmysel. To je skutočne v našej legislatíve absolútne veľká originalita, ktorú ťažko s niečím porovnať.
Čiže tu by som bol rád, keď už teda sa nezhodneme na tom, že to oslobodenie od odvodov pri dohodách by sa malo týkať aj iných osôb, aby sa to pri študentoch zjednotilo. Čo už len získate na tom, že tí Matovičovi roznášači letákov keď zarobia viacej, takže od toho 67. eura vám tie odvody zaplatia. No veď to je možno pár drobných, ale pre tých študentov a pre ich zamestnávateľov to môže byť zásadný problém. Čiže to by bolo fajn, keby sa s týmto niečo urobilo a, keď už nič iné, tento limit pre všetkých študentov dal na rovnakú výšku. Nevidím, znova opakujem, dôvod na diskrimináciu študentov v závislosti od veku.
No potom tu máme problém pravidelný, nepravidelný príjem pri dohodách. Vtip je v tom, že podľa platného zákona, ktorý teda v tomto bode nechcete meniť, pri nepravidelnom príjme na dohodu sa poistné z tej dohody, z tých príjmov odvádza do Sociálnej poisťovne, až keď tá dohoda skončí. Takže keď si prestavíme situáciu, že nejaký zamestnávateľ so zamestnancom uzatvorí dohodu, napr. dohodu o pracovnej činnosti s tým, že sa dohodnú na nepravidelnom príjme, čiže napr. že odmena bude vyplácaná raz za dva mesiace, tak potom bude ten ďalší priebeh taký, že tá dohoda sa začne, ten dohodár začne pracovať. Dohoda bude uzatvorená, povedzme, na neurčitú dobu, čo nám Zákonník práce umožňuje. Čiže začne sa dohoda. Každé dva mesiace on dostane nejakú tú svoju odmenu, zaplatí sa z toho daň, keď na to príde, teda aj odvody do zdravotnej poisťovne sa zaplatia, ale odvody do Sociálnej poisťovne nie, čaká sa až kým dá dohoda neskončí. No tak tá dohoda bude otvorená možno niekoľko rokov, možno päť, možno šesť, možno dlhšie, ako sa tu zmení vláda, ktorá to potom možno dá ako nejaká iná do poriadku. Čiže jednoducho počas tých niekoľkých rokov síce tomu dohodárovi bežia príjmy, vykonáva prácu, ale Sociálna poisťovňa žiadne odvody nedostane, pretože tak je to podľa zákona, ale až keď sa tá dohoda formálne skončí. Tak keď sa obidvaja dohodnú tak, že to bude otvorené na neurčitú dobu a nie je nejaký eminentný záujem tú dohodu ukončiť, či on reálne robí alebo nerobí, tak sa tie odvody do Sociálnej poisťovne vlečú niekde tam v tej ležatej osmičke niekde ďaleko, niekde v ďalekej budúcnosti bude možno splatnosť tých odvodov do Sociálnej poisťovne.
No takisto nerozumiem tomu, prečo sa na to len tak pozeráte, môj verbálny v tejto sekunde návrh je ten, že ak tá dohoda trvá dlhšie ako dvanásť po sebe idúcich mesiacov, tak by k tej platbe, k tej splatnosti za tých predchádzajúcich dvanásť mesiacov malo dôjsť bez ohľadu na to, či už dohoda pokračuje alebo nie. Ubezpečujem vás, že nikomu to vadiť nebude. Ja sám na mojich prednáškach so zamestnávateľmi sa stretávam s aktívnym názorom zamestnávateľov, že aj tak je zbytočné takto to ťahať aj tak je to potrebné zúčtovať. Sú tam totižto aj daňové povinnosti. Ak si ten zamestnávateľ tie odvody vlastne nezaplatí do Sociálnej poisťovne, tak to v účtovníctve musí viesť ako rezervu do ďalších rokov. Zbytočne to komplikuje vedenie účtovníctva. Čiže jednoducho nikomu to nepomáha. A dokonca mnohí zamestnávatelia tento problém aktívne riešia tak, že hoci s tým dohodárom budú naďalej spolupracovať, oni tú dohodu koncom roka jednoducho seknú, odhlásia to zo Sociálnej poisťovne, zaplatia tie odvody, aby s tým mali svätý pokoj, a následne s tým dohodárom uzatvoria novú dohodu s nepravidelným príjmom na ďalší rok, aby to takýmto spôsobom jednoducho riešili. Čiže zdôrazňujem ešte raz, len sa v tom urobí poriadok a Sociálna poisťovňa dostane svoje peniaze, ktoré jej podľa zákona patria v relatívne rozumnom čase, a aj teda cashflow Sociálnej poisťovne bude zrejme lepšie.
No je tu ešte iný problém, keď sa znovu vrátim k študentom. Tam je taká jedna pekná vec, ktorej porozumejú možno len traja-štyria odborníci, ktorí sedia na balkóne. Ale tam ide teda o to, že ak má študent uplatnenú výnimku pri platení odvodov, povedzme, osemnásťročný, starší, čiže do 155 eur odvody neplatí, a má príjem nepravidelný, tak takisto u neho to zúčtovanie a zaplatenie odvodov príde do úvahy, až keď tá jeho dohoda skončí, s tým, že sa vypočítava priemerný mesačný príjem za celú dohodu trvania dohody a ten sa posudzuje voči hranici 155 eur. Takže zoberme si príklad, že študent bude na dohodu o brigádnickej práci študentov pracovať, povedzme, šesť mesiacov, zarobí si, povedzme, celkovo 900 eur za túto dobu, 900 delené šiestimi je 150 eur na mesiac. Čiže zmestil sa do limitu a povinné dôchodkové poistenie tam nevzniklo. Čiže z tých 900 eur zamestnávateľ zaplatí len úrazové a garančné poistenie. To je všetko v poriadku, to je jasné. No a teraz stane sa to, že tomu študentovi o nejaký mesiac, dva mesiac už po skončení dohody zamestnávateľ ešte doplatí čo ja viem, dajme tomu, 1 000, eur. No podľa zákona platí, že ak sa toto stane, po skončení pracovného vzťahu, veľmi zjednodušujem, nechce sa mi citovať tie paragrafy, tak sa vlastne ten príjem dodatočne doplatený rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace, kedy trval ten právny vzťah a kedy bolo povinné dôchodkové poistenie. No ale v tomto prípade žiadne povinné dôchodkové poistenie nevzniklo, pretože behom toho trvania tej dohody tie priemerné príjmy boli len 150 eur. Čiže z toho doplatku sa podľa zákona žiadne poistné do Sociálnej poisťovne zaplatiť nemá. Ale keď si to vezmete ešte raz, čo sa vlastne stalo, ten študent zarobil 1 900 eur, nie 900 eur. Zarobil 1900 eur za šesť mesiacov, čiže prekročil v priemere hranicu 155 eur mesačne. Ale pri takomto zákone on to poistné jednoducho nezaplatí, pretože je v zákone jednoducho diera.
Ďalej, od dohôd by som rád prešiel k živnostníkom. Ja viem, pán minister, že mi spomeniete v reakcii Radu solidarity, že boli tam predsa aj zástupcovia živnostníkov, ktorí s tým súhlasili, pretože budú mať vyššie dôchodky. Takže nič dramatické sa nestalo. No ja si dovolím spochybniť legitimitu zástupcov živnostníkov, ktorí s vami rokovali či už na Rade solidarity alebo biparitne, priamo s vami, pretože neexistujú žiadne relevantné informácie o tom, že by Slovenská komora živnostníkov mala nejaké tisíce či dokonca desaťtisíce členov. Veľmi o tom pochybujem, že by dokázali aj predstavitelia dať na stôl zoznam, ktorý by obsahoval viac ako dve A štvorky ich členov. Takže legitimita tohto zoskupenia je veľmi otázna. A tu doslova platí, že na Slovensku sa ktokoľvek môže prehlásiť za čokoľvek a prejde mu to, ale hlavne že má nejaký titul a že je niečoho prezident a už má vysoké oprávnenia na to, aby za niekoho hovoril. Jednoducho ja si nepomôžem, kade chodím, tade počúvam, 185 eur mesačne je pre živnostníka likvidačná suma. A tomu živnostníkovi sa skutočne musí dariť, aby takúto sumu vedel zaplatiť. Preto máte problém s vysokou nezamestnanosťou, preto nám nepribúdajú počty zamestnaných alebo podnikajúcich ľudí, pretože pravidlá hry pri tzv. povinných minimálnych odvodoch sa takto negatívne voči živnostníkom zmenili. Ja neviem podľa môjho názoru je skutočne lepšie, keď niekto pracuje hoci na živnosť alebo na tú dohodu, ako keď nepracuje vôbec, štátu nedáva vôbec nič a, práve naopak, čerpá od štátu či dávky v nezamestnanosti alebo dávky v hmotnej núdzi aj so svojou rodinou. Čiže opakujeme to či ja, či iní opoziční politici stále koldokola. Ale ak je tu aspoň trošku nejaký priestor, mali by ste sa zamyslieť nad tým, či by nebolo možné aspoň sčasti znížiť tieto minimálne odvody.
Pozrite, na tej rétorike, že potom sú nízke dôchodky, no na jednej strane niečo, samozrejme, je, pretože je väzba v súčasnom zákone medzi výškou vymeriavacieho základu a výškou budúceho dôchodku. Ale na druhej strane všetci dobre vieme a intuitívne to cítime, že v budúcnosti o desať, dvadsať, možno tridsať rokov sa výpočet dôchodku zo Sociálnej poisťovne z prvého piliera určite nebude riadiť pravidlami, ktoré sú uvedené v dnešnom zákone. Všetci intuitívne cítime, že s týmito dôchodkami z prvého piliera bude problém a bude tendencia zavádzať stále vyššiu a vyššiu solidaritu pri vyplácaní dôchodkov z prvého piliera. Čiže nebude v budúcnosti až také dôležité, z akého vymeriavacieho základu ten občan dnešný, budúci, potom reálny dôchodca tie odvody platil. To je jedna vec.
Druhá vec je ten povinný minimálny základ. Keby sa z neho vypočítavali len dôchodky, tak ako-tak dobre, lenže predsa tie minimálne odvody, to nie sú len minimálne odvody na dôchodkové poistenie, veď to sú aj minimálne odvody na nemocenské poistenie a na zdravotné poistenie, ktoré s dôchodkami nemajú nič spoločné. Pokiaľ ide o nemocenské poistenie, tak máloktorý živnostník či už je ten základ taký alebo onaký, si čerpá nemocenskú dávku. Sú to výnimočné prípady, ktoré majú skôr ošetrené cez nejaké komerčné pripoistenia ako cez Sociálnu poisťovňu. Pán generálny riaditeľ mi možno potvrdí tieto moje slová. A zdravotné poistenie, to je predsa čistá daň, to je čisté daňové zaťaženie, to znamená, zvýšenie minimálnych odvodov na zdravotné poistenie sa nijakým spôsobom neprejaví na tom, že živnostník bude mať nejakú lepšiu zdravotnú starostlivosť. Tam je predsa absolútne čistá solidarita. A táto platba má charakter dane. Čiže tam nemá žiadnu oporu rozprávať o tom, že vyššie odvody znamenajú niečo viac po tom, čo ten živnostník dostane. Nedostane viac, dostane presne to isté, ako keby, povedzme, odvody neplatil vôbec. A bol by nezamestnaný a zdravotné poistenie by za neho platil štát. Čiže to je ten druhý dôvod.
A tretí dôvod je ten, že ten minimálny základ je v tomto roku 393 eur, čo je o vyše 50 eur viac, ako je minimálna mzda. Takže sa pýtam, ak má mať problém s budúcim dôchodkom živnostník, a preto ste mu zvýšili minimálny vymeriavací základ, minimálne odvody, tak potom ako na tom budú zamestnanci, ktorých je údajne okolo 80 tisíc alebo 100 tisíc, ktorí pracujú za minimálnu mzdu? Tí budú mať aký dôchodok? Ako na tom budú tí dohodári, ktorí platia dôchodkové poistenie zo 100-eurových mesačných príjmov. Tí budú mať aký dôchodok? Alebo zamestnanci, ktorí pracujú na kratšie úväzky, na polovičnú úväzky zarobia 200 – 250 eur. Aký budú mať oni dôchodok? Čiže ak sa tak veľmi zaujímame o budúci dôchodok živnostníkov, no aký potom bude mať dôchodok tých 100 tisíc alebo 200 tisíc zamestnancov, ktorí robia na dohodu, ktorí robia na kratšie úväzky, ktorí robia za minimálnu mzdu. Tých je minimálne toľko, ako je povinne poistených živnostníkov.
A druhá vec je, keď teda o tom hovorím, aby sme nezabudli pripomenúť, že teda nie je živnostník ako živnostník. Ak živnostník vykáže v daňovom priznaní príjmy len do výšky 12-násobku toho minimálneho základu, čiže naposledy to bolo do 4 716, ak sa nemýlim, eur, tak vlastne povinne dôchodkovo poistený nie je vôbec, čiže neplatí vôbec nič. Aký bude mať ten dôchodok? Čo s ním bude? On, povedzme, nejakú daň platí, zdravotné poistenie platí určite, ale dôchodkové poistenie si, skrátka, neplatí, lebo ho platiť nemusí. Čiže toto ja vnímam tak isto ako systémový problém v zákone o sociálnom poistení.
A taký môj akýsi pracovný verbálny návrh povedaný na tomto mieste je, treba živnostníkom znížiť tie povinné minimálne odvody. A najlepšie by bolo ich úplne zrušiť, nech živnostník platí z takého základu, aký vykáže v daňovom priznaní. Ale na druhej strane mala by sa odstrániť tá hranica 12-násobku minimálneho základu pre povinné nemocenské dôchodkové poistenie a každý živnostník, ktorý teda podniká a má nejaké príjmy, by do Sociálnej poisťovne mal byť prihlásený a z toho, čo teda vykáže, by mal platiť poistné nielen do zdravotnej poisťovne, ale aj do Sociálnej poisťovne. Ale tieto dve zmeny treba urobiť, samozrejme, naraz, inak to nedáva zmysel.
Ešte sa dotknem jednej veci, ktorú som už spomenul včera. A súvisí s tým, čo asi v druhom čítaní navrhnete. A to je to zníženie odvodov pre dlhodobo nezamestnaných s tým, že teda rozvíja sa okolo toho propaganda, že týmto spôsobom sa zvýši zamestnanosť na Slovensku. Ak znížite odvody pre nových zamestnancov, ktorí boli predtým dlhodobo nezamestnaní, tak, áno, stane sa to, že časť týchto dlhodobo nezamestnaných získa zamestnanie v rôznych tých nenáročných profesiách, ako sú, povedzme, stavebné práce alebo spájanie káblikov v tých našich káblikárňach, ale zamestnávatelia, ktorých takto zamestnajú, zároveň si vyčistia tie zamestnanecké miesta tým, že prepustia doterajších zamestnancov, za ktorých by naďalej museli platiť tie relatívne vysoké odvody. Čiže nevytvoria sa nové pracovné miesta, možno výnimočne, áno, ale v zásade sa nevytvoria nové pracovné miesta, len dôjde k takej rošáde. Dlhodobo nezamestnaný získa prácu, ale tú istú prácu, ktorú získa on, stratí ten, kto na tom pracovnom mieste bol dovtedy. Čiže vymenia sa. A po roku, keď tomu dlhodobo nezamestnanému vypršia tieto odvodové úľavy, ktoré chcete navrhnúť, tak sa to celé zopakuje. Čiže ten zamestnanec príde o prácu a nastúpi za neho niekto ďalší, na ktorého si bude zamestnávateľ čerpať odvodové úľavy.
Ja si myslím, že zamestnávatelia a ich tvorivé myslenie, ktoré teda musia uplatňovať pri takomto podnikateľskom prostredí, aké máme na Slovensku, si tie cestičky nájdu, aj keď budete sa snažiť robiť k tomu rôzne opatrenia. Viete veľmi dobre, že akýkoľvek paragraf, ktorý do zákona dáte, ktorým chcete niečo blokovať, sa skôr či neskôr dá obísť.
Takže toľko na záver môjho vystúpenia.
Ešte raz chcem zdôrazniť a podčiarknuť, pán minister, ak vidíte aspoň trošku nejaký priestor na znižovanie odvodov, najmä pokiaľ ide o dohodárov a pokiaľ ide o živnostníkov, tak smelo do toho. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Dobré ráno prajem všetkým. Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi uviesť ešte niekoľko poznámok k zákonu o sociálnom poistení.
Tak ako som hovoril, myslím, včera, tak vnímam tento zákon, túto novelu pozitívne, ale zároveň túto novelu vnímam ako nevyužitú príležitosť. Zdôrazňujem znova, že každý rok takto na jeseň sa zákon o sociálnom poistení novelizuje. A nepovažujem to za nič mimoriadne, práve naopak, je to veľmi dôležitý zákon, kde aplikačná prax prináša každoročne nové a nové problémy, na ktoré sa jednoducho musí reagovať. A nemožno ich nechať len tak bokom. Čiže ja sa v tomto druhom vystúpení chcem venovať tým problémom, ktoré vnímam ako otvorené. A je mi ľúto, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na ne nereagovalo v tejto novele. Možno sa tak stane v druhom čítaní. Môže sa stať, samozrejme, aj to, že sa budem ja snažiť o nejaké pozmeňujúce návrhy, aj keď život v parlamentnej snemovni za posledný rok a pol ma presviedča o tom, že je to z pohľadu opozičného poslanca tak trošku zbytočná práca.
Takže poďme k veci.
V prvom rade sa chcem venovať nemocenskému poisteniu. Sú tu tí, čo robia so zákonom o sociálnom poistení, čiže napríklad okrem pána ministra, okrem hore sediacich ľudí z ministerstva práce, ktorých takisto srdečne pozdravujem. Máme tu napríklad pána generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a zároveň poslanca Národnej rady Dušana Muňka, vidím, že bude vystupovať v rozprave, možno povie to isté, čo hovorím ja. Chcem povedať teda napríklad to, že v nemocenskom poistení stále vidím diery, ale tie diery znamenajú to, že kto chce, bez akýchkoľvek väčších problémov získa takú dávku, na ktorú jednoducho z hľadiska nejakého morálneho pohľadu by nárok mať nemal.
Tento problém sa ešte zvýraznil tým, že sa zaviedlo nemocenské poistenie aj pri dohodách s pravidelným príjmom. No čo sa môže stať? Môže sa stať to, že zamestnávateľ zamestná, povedzme, dohodára s pravidelným príjmom, to znamená, má nárok na odmenu za každý kalendárny mesiac. Tento príjem nebude nejako zvlášť vysoký, pretože ten dohodár bude pracovať relatívne malý rozsah pracovného času. Zarobí, povedzme, sto eur mesačne. A logicky by ste očakávali, že keď teda je nemocensky poistený a pôjde na PN-ku, keď sa teda stane, že ochorie, tak by mal mať nemocenskú dávku vypočítanú z tohto príjmu, o znamená z tých 100 eur. A tá dávka by teda mala byť plus-mínus okolo 55 eur mesačne. No nie vždy tomu bude tak, v zákone je diera. Nebudem to hovoriť bližšie, aby som nebol z niečoho obvinený. Tá diera spočíva v tom, že za určitých okolností tá dávka nebude vypočítaná z tých jeho 100 eur príjmu, ale bude vypočítaná z príjmu, ktorý mal vlani v nejakom zamestnaní, ak taký mal. Ak tam zarábal, povedzme, 600 eur, tak tá dávka bude vyrátaná zo 600 eur, ak tam zarábal 1 000 eur, tak bude vyrátaná z 1 000 eur. Čiže sú ľudia, ktorí si týmto spôsobom môžu celkom pekne prilepšiť svoj rozpočet. A nepovažujem to za správne. A teda čakal som, že sa na to bude v novele reagovať.
Pokiaľ ide o, ďalej, platenie poistného z dohôd, stále si myslím, pán minister, že ste to vlani jednoducho prepískali. A to nastavenie, ktoré teda máme od 1. januára v zákone, a týka sa to, samozrejme, aj zdravotného poistenia nadväzne, ale aj to vlastne novelizujete v tejto novele, v III. článku, tak je jednoducho neuveriteľne prísne. A robí to obrovské problémy v praxi mnohým ľuďom. Rozumieme si a zhodujeme sa v tom, že je určitá skupina či zamestnávateľov, či fyzických osôb, ľudí, ktorí inštitút dohôd zneužívali na to, aby cez výplatu na dohodu obchádzali odvodové povinnosti, ale vy teda rád používate prístup taký, skrátka, poďme rúbať hlava-nehlava, ak tam je nejaká skupina špekulantov, tak zotnime celý les, nepozerajme sa, kto je kto. Jednoducho necitlivo pristupujete k týmto otázkam, viď teda zákon o hmotnej núdzi (takisto včera živnostníci). Čiže rozhodli ste sa zaviesť odvody z dohôd len s určitými úľavami pre dôchodcov, respektíve pre študentov. Ale všetci ostatní platia odvody z dohôd vlastne od prvého eura príjmu. A to je veľký problém pre mnohých ľudí, u ktorých na tú dohodu ani by som nepovedal, že pracujú, pretože tá dohoda je jednoducho formálny spôsob, ako uzatvoriť nejaký zmluvný vzťah v zmysle Zákonníka práce, kde nejde o žiadnu nejakú drámu.
A znovu sa vrátim k tomu, čo sa mňa osobne týka, a môžete to pokladať za konflikt záujmov pokojne, ako človeka, ktorý pôsobí v športe a ktorý je teda šéfom jednej neziskovej organizácie. Máme obrovské problémy s tým, že keď na tú dohodu zamestnáme nejakého usporiadateľa športového zápasu alebo nejakého rozhodcu, alebo nejakého trénera mládeže, on za tú hodinku, dve hodinky, čo je na tom turnaji alebo na tom zápase, dostane, povedzme, desať eur, čo teda nie je nejaká dramaticky vysoká suma. Samozrejme, nie je možné asi tu v takomto prípade hovoriť o nejakom obchádzaní odvodov, pretože to je naozaj taký vzťah, aký je. No ale tým, že musíme z toho platiť tých 3,50, to tiež nie je veľa, lenže tých usporiadateľov, tých rozhodcov a tej našej mládeže, to je dvesto detí, to je desať zápasov alebo koľko za víkend, jednoducho nakopí sa to. A pre takú firmu, ako je tá naša nezisková organizácia, sú to v konečnom dôsledku tisíce eur ročne a minimálne stovky eur, ak nie tisíce eur dokonca mesačne. Kde máme na to zobrať peniaze? Jednoducho máme obrovský problém. A to hovorím teda o nás. Tento istý problém majú prakticky všetky športové kluby na Slovensku, kultúrne organizácie, rôzne centrá voľného času, resp. záujmové krúžky a podobne. Tam nejde o žiadne klamanie a podvádzanie na odvodoch. Jednoducho je to obrovský problém.
Alebo zoberte si spoločenstvá vlastníkov a bytov, kde na dohodu zamestnajú upratovačku alebo nejakého údržbára, alebo niekoho, kto sa tam teda o to stará, zarobí rádovo 30, 40, 50 eur. Tí vlastníci bytov sa na to skladajú, hej, svojimi vkladmi. No tak teda často sa ma pýtali: „No čo s tým teraz máme robiť, odkiaľ máme zobrať tie peniaze na tie odvody za tých údržbárov, za tie upratovačky, za tie služby, ktoré sú s tým spojené?" Ja im hovorím, no nič vám iné neostáva, ako zvýšiť tie poplatky, to takzvané nájomné, ktoré platia vlastníci bytov. A tak sa aj na Slovensku jednoducho deje, skrátka, týmto spôsobom nepriamo zdraželo bývanie, pretože sa to premietlo do poplatkov, ktoré tí ľudia, ktorí v tých bytoch žijú, musia platiť. Musia sa skladať, aby mali na zaplatenie odvodov. Čiže nepriamo ste vlastne spôsobili zdraženie bývania na Slovensku, aj keď si poviete, že sú to malé sumy. No pre niekoho to až taká malá suma nie je.
Čiže tu je môj názor taký, ktorý stále opakujem, áno, dobre, odvody z dohôd, ale len od určitej sumy, kde tá moja predstava, ktorú som vlastne aj navrhoval z pozície ministra v nami pripravovanej odvodovej reforme, bola taká, že tá suma by mala byť niekde okolo sumy životného minima, čiže v reči čísel okolo 200 eur mesačne. Čiže len od tohto vyššieho príjmu môžeme sa baviť, či v súbehu s iným príjmom alebo nie by sa tie odvody z dohôd platiť mali. Ale tie naozaj drobné príjmy takého charakteru, ako som sa to snažil vymenovať, by odvodom podliehať nemali. To je jednoducho príliš prísne. A takýmto spôsobom získavať peniaze do štátnej kasy, to je, práve naopak, nemorálne, keď to takto poviem, zo strany štátu a tých, ktorí ho spravujú.
Študenti. Pri študentoch máme výnimku, hranice 66 eur na neplatenie povinného dôchodkového poistenia pri študentoch vo veku do 18 rokov, hranice 155 eur pre neplatenie do povinného dôchodkového poistenia pre študentov osemnásťročných a starších. Takže vidíte, pri študentoch sa táto výnimka dala urobiť, pri ostatných skupinách osôb nie. Tým chcem poukázať na to, že ak tu bude diskusia o tom, že to sa nedá, lebo ročné zúčtovanie neexistuje, lebo UNITAS je vo hviezdach, tak ak sa to dalo urobiť pre študentov a ako tak to funguje, aj keď je to byrokraticky náročné, tak sa to dalo urobiť aj pre iné skupiny osôb, aspoň v takejto podobe, aj keď tá podoba, opakujem, je byrokraticky značne zaťažujúca tých zamestnávateľov.
No a ešte späť k tým študentom. Už sa stalo, hej, ale stále tomu nerozumiem ani po tom roku, prečo je sedemnásťročný študent iný ako osemnásťročný študent. Sedemnásťročný študent má limit 66 eur, čiže keď zarobí 67. euro, tak z toho už povinné dôchodkové poistenie platí, ale osemnásťročný študent, ten z toho 67. eura poistné neplatí, ten platí až zo 156. eura. Čiže je tu diskriminácia na základe veku, absolútne ničím neodôvoditeľná, jednoducho snáď len tým sedliackym rozumom, že sem, skrátka, prišiel pán Matovič, požiadal vás o podporu toho, aby tí jeho študenti nemuseli platiť odvody pri roznášaní letákov. Vy ste mu akože ustúpili za to, že on tu prestal robiť vylomeniny. A podporil váš zákon, nemuseli sme tu byť akože tretí týždeň, vlani v lete. No a tak sa to vlastne začalo. Potom prišli vysokoškoláci, že aj oni to chcú. Vydobyli si u vás 155 eur. A máme to v zákone. Čiže nemá to v podstate žiadnu nejakú logiku, len keď sa človek pozrie na históriu toho, ako to celé vznikalo, no tak tomu rozumiem. No tak prišiel jeden, prišiel druhý, jeden si vyloboval to, druhý si vyloboval ono. Ale systémový prístup tam jednoducho nie je. A je to diskriminácia. Čiže ak som študent a mám v septembri sedemnásť rokov, tak ak mám v septembri sedemnásť rokov, tak mám limit 66 eur, keď v októbri budem mať osemnáste narodeniny, tak ešte stále je to 66 eur, ale v novembri, keď už mám po osemnástich rokoch veku, tak zrazu sa niečo stalo a už som iný, už mám oslobodenie do výšky 155. No veď to nedáva žiadny zmysel. To je skutočne v našej legislatíve absolútne veľká originalita, ktorú ťažko s niečím porovnať.
Čiže tu by som bol rád, keď už teda sa nezhodneme na tom, že to oslobodenie od odvodov pri dohodách by sa malo týkať aj iných osôb, aby sa to pri študentoch zjednotilo. Čo už len získate na tom, že tí Matovičovi roznášači letákov keď zarobia viacej, takže od toho 67. eura vám tie odvody zaplatia. No veď to je možno pár drobných, ale pre tých študentov a pre ich zamestnávateľov to môže byť zásadný problém. Čiže to by bolo fajn, keby sa s týmto niečo urobilo a, keď už nič iné, tento limit pre všetkých študentov dal na rovnakú výšku. Nevidím, znova opakujem, dôvod na diskrimináciu študentov v závislosti od veku.
No potom tu máme problém pravidelný, nepravidelný príjem pri dohodách. Vtip je v tom, že podľa platného zákona, ktorý teda v tomto bode nechcete meniť, pri nepravidelnom príjme na dohodu sa poistné z tej dohody, z tých príjmov odvádza do Sociálnej poisťovne, až keď tá dohoda skončí. Takže keď si prestavíme situáciu, že nejaký zamestnávateľ so zamestnancom uzatvorí dohodu, napr. dohodu o pracovnej činnosti s tým, že sa dohodnú na nepravidelnom príjme, čiže napr. že odmena bude vyplácaná raz za dva mesiace, tak potom bude ten ďalší priebeh taký, že tá dohoda sa začne, ten dohodár začne pracovať. Dohoda bude uzatvorená, povedzme, na neurčitú dobu, čo nám Zákonník práce umožňuje. Čiže začne sa dohoda. Každé dva mesiace on dostane nejakú tú svoju odmenu, zaplatí sa z toho daň, keď na to príde, teda aj odvody do zdravotnej poisťovne sa zaplatia, ale odvody do Sociálnej poisťovne nie, čaká sa až kým dá dohoda neskončí. No tak tá dohoda bude otvorená možno niekoľko rokov, možno päť, možno šesť, možno dlhšie, ako sa tu zmení vláda, ktorá to potom možno dá ako nejaká iná do poriadku. Čiže jednoducho počas tých niekoľkých rokov síce tomu dohodárovi bežia príjmy, vykonáva prácu, ale Sociálna poisťovňa žiadne odvody nedostane, pretože tak je to podľa zákona, ale až keď sa tá dohoda formálne skončí. Tak keď sa obidvaja dohodnú tak, že to bude otvorené na neurčitú dobu a nie je nejaký eminentný záujem tú dohodu ukončiť, či on reálne robí alebo nerobí, tak sa tie odvody do Sociálnej poisťovne vlečú niekde tam v tej ležatej osmičke niekde ďaleko, niekde v ďalekej budúcnosti bude možno splatnosť tých odvodov do Sociálnej poisťovne.
No takisto nerozumiem tomu, prečo sa na to len tak pozeráte, môj verbálny v tejto sekunde návrh je ten, že ak tá dohoda trvá dlhšie ako dvanásť po sebe idúcich mesiacov, tak by k tej platbe, k tej splatnosti za tých predchádzajúcich dvanásť mesiacov malo dôjsť bez ohľadu na to, či už dohoda pokračuje alebo nie. Ubezpečujem vás, že nikomu to vadiť nebude. Ja sám na mojich prednáškach so zamestnávateľmi sa stretávam s aktívnym názorom zamestnávateľov, že aj tak je zbytočné takto to ťahať aj tak je to potrebné zúčtovať. Sú tam totižto aj daňové povinnosti. Ak si ten zamestnávateľ tie odvody vlastne nezaplatí do Sociálnej poisťovne, tak to v účtovníctve musí viesť ako rezervu do ďalších rokov. Zbytočne to komplikuje vedenie účtovníctva. Čiže jednoducho nikomu to nepomáha. A dokonca mnohí zamestnávatelia tento problém aktívne riešia tak, že hoci s tým dohodárom budú naďalej spolupracovať, oni tú dohodu koncom roka jednoducho seknú, odhlásia to zo Sociálnej poisťovne, zaplatia tie odvody, aby s tým mali svätý pokoj, a následne s tým dohodárom uzatvoria novú dohodu s nepravidelným príjmom na ďalší rok, aby to takýmto spôsobom jednoducho riešili. Čiže zdôrazňujem ešte raz, len sa v tom urobí poriadok a Sociálna poisťovňa dostane svoje peniaze, ktoré jej podľa zákona patria v relatívne rozumnom čase, a aj teda cashflow Sociálnej poisťovne bude zrejme lepšie.
No je tu ešte iný problém, keď sa znovu vrátim k študentom. Tam je taká jedna pekná vec, ktorej porozumejú možno len traja-štyria odborníci, ktorí sedia na balkóne. Ale tam ide teda o to, že ak má študent uplatnenú výnimku pri platení odvodov, povedzme, osemnásťročný, starší, čiže do 155 eur odvody neplatí, a má príjem nepravidelný, tak takisto u neho to zúčtovanie a zaplatenie odvodov príde do úvahy, až keď tá jeho dohoda skončí, s tým, že sa vypočítava priemerný mesačný príjem za celú dohodu trvania dohody a ten sa posudzuje voči hranici 155 eur. Takže zoberme si príklad, že študent bude na dohodu o brigádnickej práci študentov pracovať, povedzme, šesť mesiacov, zarobí si, povedzme, celkovo 900 eur za túto dobu, 900 delené šiestimi je 150 eur na mesiac. Čiže zmestil sa do limitu a povinné dôchodkové poistenie tam nevzniklo. Čiže z tých 900 eur zamestnávateľ zaplatí len úrazové a garančné poistenie. To je všetko v poriadku, to je jasné. No a teraz stane sa to, že tomu študentovi o nejaký mesiac, dva mesiac už po skončení dohody zamestnávateľ ešte doplatí čo ja viem, dajme tomu, 1 000, eur. No podľa zákona platí, že ak sa toto stane, po skončení pracovného vzťahu, veľmi zjednodušujem, nechce sa mi citovať tie paragrafy, tak sa vlastne ten príjem dodatočne doplatený rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace, kedy trval ten právny vzťah a kedy bolo povinné dôchodkové poistenie. No ale v tomto prípade žiadne povinné dôchodkové poistenie nevzniklo, pretože behom toho trvania tej dohody tie priemerné príjmy boli len 150 eur. Čiže z toho doplatku sa podľa zákona žiadne poistné do Sociálnej poisťovne zaplatiť nemá. Ale keď si to vezmete ešte raz, čo sa vlastne stalo, ten študent zarobil 1 900 eur, nie 900 eur. Zarobil 1900 eur za šesť mesiacov, čiže prekročil v priemere hranicu 155 eur mesačne. Ale pri takomto zákone on to poistné jednoducho nezaplatí, pretože je v zákone jednoducho diera.
Ďalej, od dohôd by som rád prešiel k živnostníkom. Ja viem, pán minister, že mi spomeniete v reakcii Radu solidarity, že boli tam predsa aj zástupcovia živnostníkov, ktorí s tým súhlasili, pretože budú mať vyššie dôchodky. Takže nič dramatické sa nestalo. No ja si dovolím spochybniť legitimitu zástupcov živnostníkov, ktorí s vami rokovali či už na Rade solidarity alebo biparitne, priamo s vami, pretože neexistujú žiadne relevantné informácie o tom, že by Slovenská komora živnostníkov mala nejaké tisíce či dokonca desaťtisíce členov. Veľmi o tom pochybujem, že by dokázali aj predstavitelia dať na stôl zoznam, ktorý by obsahoval viac ako dve A štvorky ich členov. Takže legitimita tohto zoskupenia je veľmi otázna. A tu doslova platí, že na Slovensku sa ktokoľvek môže prehlásiť za čokoľvek a prejde mu to, ale hlavne že má nejaký titul a že je niečoho prezident a už má vysoké oprávnenia na to, aby za niekoho hovoril. Jednoducho ja si nepomôžem, kade chodím, tade počúvam, 185 eur mesačne je pre živnostníka likvidačná suma. A tomu živnostníkovi sa skutočne musí dariť, aby takúto sumu vedel zaplatiť. Preto máte problém s vysokou nezamestnanosťou, preto nám nepribúdajú počty zamestnaných alebo podnikajúcich ľudí, pretože pravidlá hry pri tzv. povinných minimálnych odvodoch sa takto negatívne voči živnostníkom zmenili. Ja neviem podľa môjho názoru je skutočne lepšie, keď niekto pracuje hoci na živnosť alebo na tú dohodu, ako keď nepracuje vôbec, štátu nedáva vôbec nič a, práve naopak, čerpá od štátu či dávky v nezamestnanosti alebo dávky v hmotnej núdzi aj so svojou rodinou. Čiže opakujeme to či ja, či iní opoziční politici stále koldokola. Ale ak je tu aspoň trošku nejaký priestor, mali by ste sa zamyslieť nad tým, či by nebolo možné aspoň sčasti znížiť tieto minimálne odvody.
Pozrite, na tej rétorike, že potom sú nízke dôchodky, no na jednej strane niečo, samozrejme, je, pretože je väzba v súčasnom zákone medzi výškou vymeriavacieho základu a výškou budúceho dôchodku. Ale na druhej strane všetci dobre vieme a intuitívne to cítime, že v budúcnosti o desať, dvadsať, možno tridsať rokov sa výpočet dôchodku zo Sociálnej poisťovne z prvého piliera určite nebude riadiť pravidlami, ktoré sú uvedené v dnešnom zákone. Všetci intuitívne cítime, že s týmito dôchodkami z prvého piliera bude problém a bude tendencia zavádzať stále vyššiu a vyššiu solidaritu pri vyplácaní dôchodkov z prvého piliera. Čiže nebude v budúcnosti až také dôležité, z akého vymeriavacieho základu ten občan dnešný, budúci, potom reálny dôchodca tie odvody platil. To je jedna vec.
Druhá vec je ten povinný minimálny základ. Keby sa z neho vypočítavali len dôchodky, tak ako-tak dobre, lenže predsa tie minimálne odvody, to nie sú len minimálne odvody na dôchodkové poistenie, veď to sú aj minimálne odvody na nemocenské poistenie a na zdravotné poistenie, ktoré s dôchodkami nemajú nič spoločné. Pokiaľ ide o nemocenské poistenie, tak máloktorý živnostník či už je ten základ taký alebo onaký, si čerpá nemocenskú dávku. Sú to výnimočné prípady, ktoré majú skôr ošetrené cez nejaké komerčné pripoistenia ako cez Sociálnu poisťovňu. Pán generálny riaditeľ mi možno potvrdí tieto moje slová. A zdravotné poistenie, to je predsa čistá daň, to je čisté daňové zaťaženie, to znamená, zvýšenie minimálnych odvodov na zdravotné poistenie sa nijakým spôsobom neprejaví na tom, že živnostník bude mať nejakú lepšiu zdravotnú starostlivosť. Tam je predsa absolútne čistá solidarita. A táto platba má charakter dane. Čiže tam nemá žiadnu oporu rozprávať o tom, že vyššie odvody znamenajú niečo viac po tom, čo ten živnostník dostane. Nedostane viac, dostane presne to isté, ako keby, povedzme, odvody neplatil vôbec. A bol by nezamestnaný a zdravotné poistenie by za neho platil štát. Čiže to je ten druhý dôvod.
A tretí dôvod je ten, že ten minimálny základ je v tomto roku 393 eur, čo je o vyše 50 eur viac, ako je minimálna mzda. Takže sa pýtam, ak má mať problém s budúcim dôchodkom živnostník, a preto ste mu zvýšili minimálny vymeriavací základ, minimálne odvody, tak potom ako na tom budú zamestnanci, ktorých je údajne okolo 80 tisíc alebo 100 tisíc, ktorí pracujú za minimálnu mzdu? Tí budú mať aký dôchodok? Ako na tom budú tí dohodári, ktorí platia dôchodkové poistenie zo 100-eurových mesačných príjmov. Tí budú mať aký dôchodok? Alebo zamestnanci, ktorí pracujú na kratšie úväzky, na polovičnú úväzky zarobia 200 – 250 eur. Aký budú mať oni dôchodok? Čiže ak sa tak veľmi zaujímame o budúci dôchodok živnostníkov, no aký potom bude mať dôchodok tých 100 tisíc alebo 200 tisíc zamestnancov, ktorí robia na dohodu, ktorí robia na kratšie úväzky, ktorí robia za minimálnu mzdu. Tých je minimálne toľko, ako je povinne poistených živnostníkov.
A druhá vec je, keď teda o tom hovorím, aby sme nezabudli pripomenúť, že teda nie je živnostník ako živnostník. Ak živnostník vykáže v daňovom priznaní príjmy len do výšky 12-násobku toho minimálneho základu, čiže naposledy to bolo do 4 716, ak sa nemýlim, eur, tak vlastne povinne dôchodkovo poistený nie je vôbec, čiže neplatí vôbec nič. Aký bude mať ten dôchodok? Čo s ním bude? On, povedzme, nejakú daň platí, zdravotné poistenie platí určite, ale dôchodkové poistenie si, skrátka, neplatí, lebo ho platiť nemusí. Čiže toto ja vnímam tak isto ako systémový problém v zákone o sociálnom poistení.
A taký môj akýsi pracovný verbálny návrh povedaný na tomto mieste je, treba živnostníkom znížiť tie povinné minimálne odvody. A najlepšie by bolo ich úplne zrušiť, nech živnostník platí z takého základu, aký vykáže v daňovom priznaní. Ale na druhej strane mala by sa odstrániť tá hranica 12-násobku minimálneho základu pre povinné nemocenské dôchodkové poistenie a každý živnostník, ktorý teda podniká a má nejaké príjmy, by do Sociálnej poisťovne mal byť prihlásený a z toho, čo teda vykáže, by mal platiť poistné nielen do zdravotnej poisťovne, ale aj do Sociálnej poisťovne. Ale tieto dve zmeny treba urobiť, samozrejme, naraz, inak to nedáva zmysel.
Ešte sa dotknem jednej veci, ktorú som už spomenul včera. A súvisí s tým, čo asi v druhom čítaní navrhnete. A to je to zníženie odvodov pre dlhodobo nezamestnaných s tým, že teda rozvíja sa okolo toho propaganda, že týmto spôsobom sa zvýši zamestnanosť na Slovensku. Ak znížite odvody pre nových zamestnancov, ktorí boli predtým dlhodobo nezamestnaní, tak, áno, stane sa to, že časť týchto dlhodobo nezamestnaných získa zamestnanie v rôznych tých nenáročných profesiách, ako sú, povedzme, stavebné práce alebo spájanie káblikov v tých našich káblikárňach, ale zamestnávatelia, ktorých takto zamestnajú, zároveň si vyčistia tie zamestnanecké miesta tým, že prepustia doterajších zamestnancov, za ktorých by naďalej museli platiť tie relatívne vysoké odvody. Čiže nevytvoria sa nové pracovné miesta, možno výnimočne, áno, ale v zásade sa nevytvoria nové pracovné miesta, len dôjde k takej rošáde. Dlhodobo nezamestnaný získa prácu, ale tú istú prácu, ktorú získa on, stratí ten, kto na tom pracovnom mieste bol dovtedy. Čiže vymenia sa. A po roku, keď tomu dlhodobo nezamestnanému vypršia tieto odvodové úľavy, ktoré chcete navrhnúť, tak sa to celé zopakuje. Čiže ten zamestnanec príde o prácu a nastúpi za neho niekto ďalší, na ktorého si bude zamestnávateľ čerpať odvodové úľavy.
Ja si myslím, že zamestnávatelia a ich tvorivé myslenie, ktoré teda musia uplatňovať pri takomto podnikateľskom prostredí, aké máme na Slovensku, si tie cestičky nájdu, aj keď budete sa snažiť robiť k tomu rôzne opatrenia. Viete veľmi dobre, že akýkoľvek paragraf, ktorý do zákona dáte, ktorým chcete niečo blokovať, sa skôr či neskôr dá obísť.
Takže toľko na záver môjho vystúpenia.
Ešte raz chcem zdôrazniť a podčiarknuť, pán minister, ak vidíte aspoň trošku nejaký priestor na znižovanie odvodov, najmä pokiaľ ide o dohodárov a pokiaľ ide o živnostníkov, tak smelo do toho. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Neautorizovaný
9:31
V oblasti zníženia administratívneho zaťaženia SZČO sa navrhuje zrušenie prihlasovacej a odhlasovacej povinnosti na povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie a zavedenie povinnosti Sociálnej poisťovni oznámiť jej vznik povinného poistenia, ako aj výška poistného. Čo to v praxi znamená? Predovšetkým odstránenie neistoty malých podnikateľov. Tá spočíva v pochybnostiach, či si nesprávnym výpočtom poistného neprivodia problémy v podobe dlhov a následných sankcií, a tým neohrozia nielen svoju existenciu, ale aj svoje prípadné nároky na niektorú zo sociálnych dávok.
Napriek tomu, že na webovej stránke Sociálnej poisťovne je automatická kalkulačka na výpočet poistného, a napriek tomu, že v informačnom poradenskom centre Sociálnej poisťovne naši odborníci pomáhajú pri výpočtoch poistného niekoľkým tisíckam SZČO za rok, takto problémy reálne vznikali a doteraz vznikajú. Dobrou správou preto je, že novela zbavuje živnostníkov tejto neistoty. Nielenže sa nebudú musieť v Sociálnej poisťovni prihlasovať na povinné platenie odvodov a počítať ich výšku, ale nebudú sa vôbec musieť ani zaoberať detailmi o platení odvodov, kedy je napríklad dátum splatnosti, na aký účet treba odvody posielať a podobne. To všetko za nich spraví Sociálna poisťovňa, ktorá týmto osobám ich povinnosti oznámi do 20 dní od vzniku poistnej povinnosti. Tieto ustanovenia novely zákonov budú mať síce odložený termín zavedenia do praxe od januára 2015, pretože nie sú ešte dotiahnuté detaily toku informácií medzi Finančných riaditeľstvom Slovenskej republiky a Sociálnou poisťovňou, podstatné je však to, že v zákone už povinnosť sociálneho poistenia je zakotvená a môžeme sa ňu dobre pripraviť.
Novela navrhuje aj novo upraviť určenie vymeriavacieho základu SZČO. Na tieto účely sa príjem z podnikania alebo aj z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti rozpočíta vždy na celý kalendárny rok bez ohľadu na počet mesiacov, z ktorých SZČO činnosť reálne vykonáva. To vo väčšine prípadov reálne zníži vymeriavací základ. A malým podnikateľom tak zostane viac peňazí, ktoré môžu použiť v podnikaní. Toto je tiež ďalší ústretový krok, ktorým ministerstvo práce reaguje na doterajšiu častú kritiku malých podnikateľov. Tak je to i v prípade skrátenia sledovaného obdobia trvania poistného pre vznik nároku na nemocenské dávky SZČO a dobrovoľne poistených osôb z 10 na 5 rokov.
Pre dobrovoľne poistené osoby je dobrou správou aj to, že dlžné poistenie na poistenie v nezamestnanosti v sume nižšej ako 5 eur nebude mať u nich vplyv na vznik nároku na túto dávku.
Novela zákona ďalej navrhuje, aby sa v Sociálnej poisťovni zachovala možnosť presúvania finančných aktív medzi základnými fondmi. Viem, že z radov opozície je to kritizovaná prax, ale vychádza z úplne pragmatických dôvodov. Sociálna poisťovňa je jeden celok a nemá zmysel, aby na niektorých fondoch hromadili prostriedky a vytvárali ich rezervy, kým základný fond dôchodkového poistenia bude deficitne a pravidelne zo štátneho rozpočtu dotovaný. Na adresu prípadných kritikov tohto opatrenia zo strany opozície si dovolím poznamenať, že počas ich vlády mali možnosť novelizovať zákon a možnosť presunov zrušiť. No neurobili to.
Súčasťou návrhu zákona je aj automatické presúvanie nevyčerpaného zostatku správneho fondu do fondu solidarity a predĺženie obdobia doterajšej jednotnej sadzby poistného na úrazové poistenie.
Spomenul som viaceré ústretové kroky voči malých podnikateľom, ale táto novela je sociálna. Okrem iného umožní poberanie nemocenských dávok v súbehu s príjmom dosahovaných období nároku na výplatu dávky, ak nejde o príjem za prácu vykonanú v období trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky. Ide o situácie, keď splneniu všeobecnej podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca bránia príjmy, ktoré nie sú príjmami za vykonanú prácu, napríklad plnenie poskytované zo sociálneho fondu, odchodné, odstupné, benefity poskytované zamestnávateľom zamestnancovi aj v období, v ktorom má nárok na nemocenské dávky. Takýto príjem v súčasnosti znemožňuje poberanie nemocenskej dávky. Preto ministerstvo práce v novele navrhlo, aby sa za relevantný príjem na posúdenie nároku na nemocenskú dávku bral do úvahy len príjem za vykonanú prácu. Inými slovami, ak zamestnanec počas PN-ky pracuje a má príjem za vykonanú prácu, nemá nárok na nemocenskú dávku. Ale ak nepracuje a má len príjem, ktorý nie je príjmom za skutočne vykonanú prácu, navrhujem, aby mal nárok na nemocenskú dávku. Môžem povedať, že táto zmena odstraňuje tvrdosť doterajšej úpravy.
Podobnou sociálne orientovanou zmenou je aj vylúčenie príjmov dosahovaných v období materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky z vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, ak negatívne ovplyvní denný vymeriavací základ na určenie výšky tejto dávky. Počítať sa nebude zo zárobku vzniknutého popri poberaní materskej, ale aj do úvahy bude brať príjem, ktorý mala mamička pred nástupom na materskú, ktorý je spravidla vyšší. A bude to preto pre ňu výhodnejšie.
Vážené kolegyne, kolegovia, na jednej strane novela zákona niektoré veci uvoľňuje alebo, lepšie povedané, zjemňuje podmienky nároku na dávky, na druhej strane reaguje na situáciu, kedy by boli dávky zneužívané. Napríklad pri garančnej dávke nebude mať na ne nárok ten zamestnanec, ktorý je zároveň štatutárnym orgánom alebo jeho členom a má najmenej 50 % majetkovej účasti u zamestnávateľa. Je to logické, pretože tento manažér musel vedieť o tom, že situácia v podniku ide do problémov a speje k nevyplácaniu miezd, a podieľať sa na ňom.
Sprísnia sa aj podmienky pri výpočte invalidného dôchodku osobám do 20 rokov veku, ktoré nevykonávali zárobkovú činnosť a boli len dobrovoľne dôchodkovo poistené najmenej jeden rok alebo získali obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistenia. Tieto osoby krátkodobým poistením získavali neprimerané nároky, čo nielenže je nespravodlivé voči ostatným poistencom, ktorí odchádzali do invalidity po odpracovaní dlhého obdobia, ale často vedie aj k zneužívaniu tejto dávky.
Zmeny nastávajú aj v oblasti vymáhania pohľadávok Sociálnej poisťovne. V súvislosti s už spomenutou garančnou dávkou je táto oblasť vymáhania pohľadávok, kde je zákon o sociálnom poistení často kritizovaný. Ide o to, že podľa mnohých ľudí zvonku, aby som bol konkrétnejší k opozičným politikom, niektorým, by mala Sociálna poisťovňa ako hlavný veriteľ vo väčšej miere uplatňovať konkurz za tým účelom, aby sme bývalým zamestnancom mohli vyplatiť garančné dávky. Takýto postup by bol možno naoko sociálnejší a medzi ľuďmi populárnejší. Ale neviedlo by to k hlavnému cieľu, ktorý pri vymáhaní pohľadávok Sociálna poisťovňa sleduje. Ním nie je likvidácia zamestnávateľov a vyplatenie garančných dávok bývalým zamestnancom, aj keď najmä v hladových dolinách chápem ťažkú situáciu občanov. Sociálne poistenie podľa zákona o sociálnom poistení je najmä o vymožení pohľadávok, a nie o zatváraní podnikov. Preto pristupujeme k dohode na splátkových kalendároch. A sme podstatne úspešnejší ako pri konkurzoch.
Nie je účelom môjho vystúpenie spomenúť všetky zmeny, ktoré novela tohto zákona prináša.
Tento návrh, pretože prináša mnohé dobré veci, vychádza v ústrety či už podnikateľom, ale aj adresátom mnohých dávok, a to aj v ťažkej situácii, v ktorej sa ekonomika Slovenska nachádza. Možno práve táto novela je ukážkou toho, že sa ústretové kroky občanom netreba vždy milióny eur zo štátneho rozpočtu, ale stačí pohnúť rozumom a pozrieť sa na to, kde sa dá im ich kontakt s úradmi uľahčiť. Je to napríklad odbúraním byrokracie či poskytnutím iného servisu. Hovorím to ako predstaviteľ Sociálnej poisťovne, ktorá je často nesprávne kritizovaná, že postupuje tvrdo a bazíruje na detailoch. My chceme ľuďom vychádzať v ústrety, ale musíme postupovať podľa zákona. Preto vítam každé jeho vylepšenie. A verím, že toto nie je posledné.
Predpokladám, že dôjdu niektoré zmeny pri druhom čítaní. Poviem z nich dve ako riaditeľ Sociálnej poisťovni, kde vidím, že by sme mali konať.
Týka sa to hlavne vysokoškolákov, ale aj stredoškolákov, ktorí nie sú poistení. A pokiaľ sú spolu so školou a pri úrazoch trebárs utrpia úraz chrbtice alebo niečoho, tak nemajú nárok na nemocenské, nárok ani prakticky na invalidné. Tu treba túto záležitosť, pán minister, riešiť zákonnou úpravou, že aj keď je napríklad na súkromnej lyžovačke, proste utrpí úraz vysokoškolák, aby proste sme tento problém nejako vyriešili, nie tak, že žiadame od neho, aby bol rok dobrovoľne poistený. To je jeden námet.
A potom druhý námet je, pokiaľ sa týka ešte vyplácania prostriedkov z garančného fondu, pretože nastáva pri mnohých konkurzoch, pri vyhlásení konkurzov špekulácia, že namiesto konkurzov príde reštrukturalizácia a my predtým, ako nastáva konkurz, vyplatíme z garančného fondu dve dávky, čiže z hľadiska nezamestnaných. A pritom potom nejde o konkurz, ale ide o reštrukturalizáciu. Ďakujem za pozornosť.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, navrhovaná novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení prináša do praxe reálne zlepšenie. Nie je to, povedal by som, novela, ktorá by zásadne menila sociálny systém, ale cenná je práve tým, že reaguje na problémy praxe a občanov, niektoré veci zjednoduší, v iných prípadoch im zase pomôže finančne. Ako príklad by som mohol použiť problémy, s ktorými sa stretávame v Sociálnej poisťovni pri ukončení dobrovoľného poistenia. Napriek osvete občania stále nevedia o tom, že ak chcú dobrovoľné poistenie ukončiť, nestačí prestať platiť poistné, ale musia sa aj formálne odhlásiť. Vznikajú nedoplatky, stávajú sa neplatičmi a dlžníkmi Sociálnej poisťovne. Tá je doteraz zo zákona povinná vymáhať nezaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, čo je pre niektoré fyzické osoby likvidačné. Ako isto všetci viete, podľa novely bude stačiť aby dobrovoľne poistená osoba dva mesiace za sebou nezaplatila dobrovoľné poistenie, a toto poistenie sa jej zruší. Bude to prevencia proti vzniku veľkých dlhov, čo isto mnohým pomôže. Tento príklad ukazuje, že táto novela vychádza verejnosti v ústrety.
V oblasti zníženia administratívneho zaťaženia SZČO sa navrhuje zrušenie prihlasovacej a odhlasovacej povinnosti na povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie a zavedenie povinnosti Sociálnej poisťovni oznámiť jej vznik povinného poistenia, ako aj výška poistného. Čo to v praxi znamená? Predovšetkým odstránenie neistoty malých podnikateľov. Tá spočíva v pochybnostiach, či si nesprávnym výpočtom poistného neprivodia problémy v podobe dlhov a následných sankcií, a tým neohrozia nielen svoju existenciu, ale aj svoje prípadné nároky na niektorú zo sociálnych dávok.
Napriek tomu, že na webovej stránke Sociálnej poisťovne je automatická kalkulačka na výpočet poistného, a napriek tomu, že v informačnom poradenskom centre Sociálnej poisťovne naši odborníci pomáhajú pri výpočtoch poistného niekoľkým tisíckam SZČO za rok, takto problémy reálne vznikali a doteraz vznikajú. Dobrou správou preto je, že novela zbavuje živnostníkov tejto neistoty. Nielenže sa nebudú musieť v Sociálnej poisťovni prihlasovať na povinné platenie odvodov a počítať ich výšku, ale nebudú sa vôbec musieť ani zaoberať detailmi o platení odvodov, kedy je napríklad dátum splatnosti, na aký účet treba odvody posielať a podobne. To všetko za nich spraví Sociálna poisťovňa, ktorá týmto osobám ich povinnosti oznámi do 20 dní od vzniku poistnej povinnosti. Tieto ustanovenia novely zákonov budú mať síce odložený termín zavedenia do praxe od januára 2015, pretože nie sú ešte dotiahnuté detaily toku informácií medzi Finančných riaditeľstvom Slovenskej republiky a Sociálnou poisťovňou, podstatné je však to, že v zákone už povinnosť sociálneho poistenia je zakotvená a môžeme sa ňu dobre pripraviť.
Novela navrhuje aj novo upraviť určenie vymeriavacieho základu SZČO. Na tieto účely sa príjem z podnikania alebo aj z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti rozpočíta vždy na celý kalendárny rok bez ohľadu na počet mesiacov, z ktorých SZČO činnosť reálne vykonáva. To vo väčšine prípadov reálne zníži vymeriavací základ. A malým podnikateľom tak zostane viac peňazí, ktoré môžu použiť v podnikaní. Toto je tiež ďalší ústretový krok, ktorým ministerstvo práce reaguje na doterajšiu častú kritiku malých podnikateľov. Tak je to i v prípade skrátenia sledovaného obdobia trvania poistného pre vznik nároku na nemocenské dávky SZČO a dobrovoľne poistených osôb z 10 na 5 rokov.
Pre dobrovoľne poistené osoby je dobrou správou aj to, že dlžné poistenie na poistenie v nezamestnanosti v sume nižšej ako 5 eur nebude mať u nich vplyv na vznik nároku na túto dávku.
Novela zákona ďalej navrhuje, aby sa v Sociálnej poisťovni zachovala možnosť presúvania finančných aktív medzi základnými fondmi. Viem, že z radov opozície je to kritizovaná prax, ale vychádza z úplne pragmatických dôvodov. Sociálna poisťovňa je jeden celok a nemá zmysel, aby na niektorých fondoch hromadili prostriedky a vytvárali ich rezervy, kým základný fond dôchodkového poistenia bude deficitne a pravidelne zo štátneho rozpočtu dotovaný. Na adresu prípadných kritikov tohto opatrenia zo strany opozície si dovolím poznamenať, že počas ich vlády mali možnosť novelizovať zákon a možnosť presunov zrušiť. No neurobili to.
Súčasťou návrhu zákona je aj automatické presúvanie nevyčerpaného zostatku správneho fondu do fondu solidarity a predĺženie obdobia doterajšej jednotnej sadzby poistného na úrazové poistenie.
Spomenul som viaceré ústretové kroky voči malých podnikateľom, ale táto novela je sociálna. Okrem iného umožní poberanie nemocenských dávok v súbehu s príjmom dosahovaných období nároku na výplatu dávky, ak nejde o príjem za prácu vykonanú v období trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky. Ide o situácie, keď splneniu všeobecnej podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca bránia príjmy, ktoré nie sú príjmami za vykonanú prácu, napríklad plnenie poskytované zo sociálneho fondu, odchodné, odstupné, benefity poskytované zamestnávateľom zamestnancovi aj v období, v ktorom má nárok na nemocenské dávky. Takýto príjem v súčasnosti znemožňuje poberanie nemocenskej dávky. Preto ministerstvo práce v novele navrhlo, aby sa za relevantný príjem na posúdenie nároku na nemocenskú dávku bral do úvahy len príjem za vykonanú prácu. Inými slovami, ak zamestnanec počas PN-ky pracuje a má príjem za vykonanú prácu, nemá nárok na nemocenskú dávku. Ale ak nepracuje a má len príjem, ktorý nie je príjmom za skutočne vykonanú prácu, navrhujem, aby mal nárok na nemocenskú dávku. Môžem povedať, že táto zmena odstraňuje tvrdosť doterajšej úpravy.
Podobnou sociálne orientovanou zmenou je aj vylúčenie príjmov dosahovaných v období materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky z vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, ak negatívne ovplyvní denný vymeriavací základ na určenie výšky tejto dávky. Počítať sa nebude zo zárobku vzniknutého popri poberaní materskej, ale aj do úvahy bude brať príjem, ktorý mala mamička pred nástupom na materskú, ktorý je spravidla vyšší. A bude to preto pre ňu výhodnejšie.
Vážené kolegyne, kolegovia, na jednej strane novela zákona niektoré veci uvoľňuje alebo, lepšie povedané, zjemňuje podmienky nároku na dávky, na druhej strane reaguje na situáciu, kedy by boli dávky zneužívané. Napríklad pri garančnej dávke nebude mať na ne nárok ten zamestnanec, ktorý je zároveň štatutárnym orgánom alebo jeho členom a má najmenej 50 % majetkovej účasti u zamestnávateľa. Je to logické, pretože tento manažér musel vedieť o tom, že situácia v podniku ide do problémov a speje k nevyplácaniu miezd, a podieľať sa na ňom.
Sprísnia sa aj podmienky pri výpočte invalidného dôchodku osobám do 20 rokov veku, ktoré nevykonávali zárobkovú činnosť a boli len dobrovoľne dôchodkovo poistené najmenej jeden rok alebo získali obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistenia. Tieto osoby krátkodobým poistením získavali neprimerané nároky, čo nielenže je nespravodlivé voči ostatným poistencom, ktorí odchádzali do invalidity po odpracovaní dlhého obdobia, ale často vedie aj k zneužívaniu tejto dávky.
Zmeny nastávajú aj v oblasti vymáhania pohľadávok Sociálnej poisťovne. V súvislosti s už spomenutou garančnou dávkou je táto oblasť vymáhania pohľadávok, kde je zákon o sociálnom poistení často kritizovaný. Ide o to, že podľa mnohých ľudí zvonku, aby som bol konkrétnejší k opozičným politikom, niektorým, by mala Sociálna poisťovňa ako hlavný veriteľ vo väčšej miere uplatňovať konkurz za tým účelom, aby sme bývalým zamestnancom mohli vyplatiť garančné dávky. Takýto postup by bol možno naoko sociálnejší a medzi ľuďmi populárnejší. Ale neviedlo by to k hlavnému cieľu, ktorý pri vymáhaní pohľadávok Sociálna poisťovňa sleduje. Ním nie je likvidácia zamestnávateľov a vyplatenie garančných dávok bývalým zamestnancom, aj keď najmä v hladových dolinách chápem ťažkú situáciu občanov. Sociálne poistenie podľa zákona o sociálnom poistení je najmä o vymožení pohľadávok, a nie o zatváraní podnikov. Preto pristupujeme k dohode na splátkových kalendároch. A sme podstatne úspešnejší ako pri konkurzoch.
Nie je účelom môjho vystúpenie spomenúť všetky zmeny, ktoré novela tohto zákona prináša.
Tento návrh, pretože prináša mnohé dobré veci, vychádza v ústrety či už podnikateľom, ale aj adresátom mnohých dávok, a to aj v ťažkej situácii, v ktorej sa ekonomika Slovenska nachádza. Možno práve táto novela je ukážkou toho, že sa ústretové kroky občanom netreba vždy milióny eur zo štátneho rozpočtu, ale stačí pohnúť rozumom a pozrieť sa na to, kde sa dá im ich kontakt s úradmi uľahčiť. Je to napríklad odbúraním byrokracie či poskytnutím iného servisu. Hovorím to ako predstaviteľ Sociálnej poisťovne, ktorá je často nesprávne kritizovaná, že postupuje tvrdo a bazíruje na detailoch. My chceme ľuďom vychádzať v ústrety, ale musíme postupovať podľa zákona. Preto vítam každé jeho vylepšenie. A verím, že toto nie je posledné.
Predpokladám, že dôjdu niektoré zmeny pri druhom čítaní. Poviem z nich dve ako riaditeľ Sociálnej poisťovni, kde vidím, že by sme mali konať.
Týka sa to hlavne vysokoškolákov, ale aj stredoškolákov, ktorí nie sú poistení. A pokiaľ sú spolu so školou a pri úrazoch trebárs utrpia úraz chrbtice alebo niečoho, tak nemajú nárok na nemocenské, nárok ani prakticky na invalidné. Tu treba túto záležitosť, pán minister, riešiť zákonnou úpravou, že aj keď je napríklad na súkromnej lyžovačke, proste utrpí úraz vysokoškolák, aby proste sme tento problém nejako vyriešili, nie tak, že žiadame od neho, aby bol rok dobrovoľne poistený. To je jeden námet.
A potom druhý námet je, pokiaľ sa týka ešte vyplácania prostriedkov z garančného fondu, pretože nastáva pri mnohých konkurzoch, pri vyhlásení konkurzov špekulácia, že namiesto konkurzov príde reštrukturalizácia a my predtým, ako nastáva konkurz, vyplatíme z garančného fondu dve dávky, čiže z hľadiska nezamestnaných. A pritom potom nejde o konkurz, ale ide o reštrukturalizáciu. Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný