23. schôdza

Takže, pani podpredsedníčka, chcete, aby sa hlasovalo o tom, že nie ste spokojná s odpoveďou?

Áno. Na interpeláciu č. 8 a č. 22.

Ďakujem pekne.
Chce sa k vystúpeniam poslancov vyjadriť niektorý člen vlády? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.
Otváram bod

interpelácie poslancov.

Chcem vám dať do pozornosti, že podľa § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesené interpelácie nezbavujú poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili títo poslanci: pán poslanec Ivan Štefanec, Marián Kvasnička, Martin Fronc, Alojz Hlina, Mikuláš Huba, Ján Podmanický a Jozef Mikloško. Zachytili ste všetko? Ešte raz čítam: Ivan Štefanec, Marián Kvasnička, Martin Fronc, Alojz Hlina, Mikuláš Huba, Ján Podmanický, Jozef Mikloško.
Odovzdávam slovo pánovi poslancovi Ivanovi Štefancovi. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Dámy a páni, mám tri interpelácie.
Prvá je smerovaná na pána predsedu vlády Roberta Fica: Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás ohľadom alarmujúceho vývoja verejného dlhu. Dlh Slovenska dosiahol vlani úroveň 52,1 percenta. Rýchlym tempom pokračuje v raste ďalej a podľa Európskeho štatistického úradu EUROSTAT v prvom kvartáli tohto roku stúpol na 54,9 percenta. Z tohto dôvodu už boli aktivované prvé opatrenia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Napriek závažnosti témy neprebehla k situácii zodpovedajúca diskusia. List, ktorý minister financií zaslal Národnej rade Slovenskej republiky, nebol dostatočný a neprebehla k nemu patričná diskusia. Zaradenie osobitného bodu programu na schôdzu Národnej rady na túto tému bolo viacnásobne odmietnuté a takisto mimoriadna schôdza Národnej rady na túto tému nebola vládnymi poslancami schválená. Keďže považujem vývoj verejného dlhu za kritický, týmto vás žiadam o odpoveď, akými opatreniami budete túto situáciu riešiť. Toľko prvá interpelácia.
Druhá je na pána ministra Počiatka: Vážený pán minister, interpelujem vás ohľadom neúnosného zaťaženia cesty č. 572 cez obec Most pri Bratislave, osobitne nákladnými automobilmi nad 12 ton. Táto situácia bola riešená už v minulosti a v období medzi 26. aprílom 2012 a 27. aprílom 2012 bola na základe pokynu ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja za aktívnej účasti Národnej diaľničnej spoločnosti v časti Studené smerom do Mostu pri Bratislave osadená dopravná značka B6 Zákaz vjazdu nákladných automobilov. Žiaľ, v tomto roku došlo k odstráneniu tejto značky a k opätovnému vjazdu ťažkej dopravy do obce a tým k návratu do starého neúnosného stavu. Aj na základe petície občanov obce Most pri Bratislave vás chcem požiadať o urýchlené opätovné osadenie tejto značky na rovnakom mieste v zastavanom území obce Most pri Bratislave, časť Studené. Ďakujem.
A tretia je adresovaná na pána ministra Dušana Čaploviča: Vážený pán minister školstva, interpelujem vás ohľadom poskytovania dotácií športovcom. Týmto vás žiadam o odpovede.
1. Uviesť presný zoznam mien a výšku dotácií, ktoré boli jednotlivým športovcom udelené.
2. Zoznam kritérií, na základe ktorého sa rozhoduje o udeľovaní dotácií.
Ďakujem pekne.

Poprosím ďalšieho prihláseného. Nemám pri sebe zoznam, už je. Ďalší do rozpravy prihlásený pán poslanec Kvasnička.

Vážená pani predsedajúca, milí kolegovia, kolegyne, vážení páni ministri, pani ministerka, moja interpelácia nemá politický charakter. Je adresovaná ministrovi Čaplovičovi, nie preto, že by problém, o ktorom chcem hovoriť a možno je malicherný, on spôsobil alebo nejakým spôsobom tento problém teda eskaloval, alebo toleroval, je to také dedičstvo celého systémového fungovania školstva. Ja som si tú interpeláciu naformuloval, takže ak dovolíte, budem čítať.
To, že učitelia pôjdu do neba, som ako dlhoročný pedagóg tušil už dávno. Kam by aj išli, keď ich neťažia majetky a za mizernú mzdu ešte vždy dokážu robiť zázraky. Napriek tomu som rád, že ste to, pán minister, vyjadrili aj verejne. Povedané jazykom ulice, bingo.
Napriek tomu by som túto tŕním korunovanú cestu, by sme túto tŕním korunovanú cestu nemali komplikovať slepými uličkami - a tu začína moja interpelácia -, lebo diabol je vždy v detailoch. Počas týchto dní sa na mňa obrátilo viacero pedagógov stredných škôl Trenčianskeho kraja, najmä jazykárov, ale týka sa to aj iných predmetov a, samozrejme, aj iných regiónov, s otázkou - a to už je meritum mojej interpelácie -, o akú legislatívu sa opiera požiadavka mnohých riaditeľov na formu, podobu a obsah časovo-tematických plánov. Viem čosi o legislatívnom rámci pedagogickej dokumentácie, o štátnych aj školských vzdelávacích programoch, ale časovo-tematické plány, vždy som si myslel, majú byť pri všetkých ohľadoch na povinné štandardy výrazom učiteľovej kreativity, flexibility, originality, prejavom jeho štýlu a majstrovstva. Veď keď poznáme cieľ, v tomto prípade maturitu, pramálo záleží na cestách k nemu. Teda pokiaľ nie sme byrokrati so servilne ohnutou chrbticou a s pavlovovským podmieneným reflexom, prepáčte za výraz, predposratosti.
Dovoľte mi jeden príklad za všetky. V rámci maturitných otázok z oblasti anglických reálií sa preberá Londýn. Časová dotácia nech je štyri, päť, šesť hodín. Treba prelúskať históriu, ekonomiku, pamiatky, kultúrny, obchodný život, štýl, módu, cestovný ruch, významné osobnosti, prípadne také delikátnosti, ako je cockney dialekt a podobne. Keďže každá trieda má svoj vlastný temporytmus a do toho navyše vstupujú externé a nepredvídané faktory, priebeh výučby Londýna sa bude v každej triede líšiť. A podľa typov pedagogických osobností sa budú líšiť aj akcenty a radenia učebných priorít. Príkaz však znie inak. Každá jedna hodina musí byť detailne rozpísaná v pláne učiva a takýto plán sa musí zhodovať so zápismi v triednej knihe. Obe úlohy sa pri značnej frustračnej tolerancii splniť dajú, no nie kvôli nejakému zmyslu, ale pre samotný plán. Čo sa však splniť nedá, je, aby sa tento byrokratický výkon zhodoval s realitou. Výsledok je taký, že jedno sa píše a druhé žije, teda učí. Takýchto dadaizmov nájdeme v školskom živote bárskoľko. Tento spomínam, len ako pars pro toto.
Skúmal som - a to je ďalšia časť otázky tejto interpelácie -, odkiaľ pramení takýto formalizmus, ak nechcem hovoriť rovno o hlúposti. Pýtam sa, aká legislatíva, aká vyhláška, aké nariadenie takýto riadiaci teror umožňuje? Skúmal som aj sám, ale nevyskúmal som nič. Ba vlastne hej, že je to interné prianie štátnej školskej inšpekcie, ktorá len takto môže exaktne kontrolovať a nachytať učiteľa takpovediac na hruškách. V mnohých záznamoch z inšpekcií, ktoré som mal možnosť vidieť, som však takúto požiadavku, príkaz či opatrenie explicitne nenašiel. Zdá sa však, že je to už tradícia, ako keď niečo povie jedna pani. Celkom tomu rozumiem. Oveľa ľahšie sa kontroluje, keď sú učiteľky klonovanými sliepkami, než keď sú svojské, dynamické, flexibilné a oduševnené. No ja si práve takéto vážim a len u takýchto mám skoro istotu, že pôjdu do neba, samozrejme, nie inšpektorského.
Vážený pán minister, ak naozaj na pôde vášho rezortu veci fungujú tak, ako som naznačil, veľmi naliehavo vás žiadam, aby ste zjednali nápravu a zabránili ďalšej úradníckej šikane, mrhaniu energie, času a papiera tam, kde nemerateľný, živelný a nekontrolovateľný pedagogický entuziazmus ešte vždy napriek mizérii robí zázraky. Potom aj vy, pán minister, môžete žmurkať na nebo. S úctou.

Ďakujem, pán poslanec, poprosím pána poslanca Fronca so svojou interpeláciou.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Moja interpelácia je na pána ministra Dušana Čaploviča. Ja si myslím, že osud každého človeka je natoľko vážny, že stojí sa i ním zaoberať a v ostatnom čase, musím povedať, že stretávam sa veľakrát s prípadmi, kde prístup k pedagógom zo strany nadriadených orgánov je minimálne, aby som to povedal veľmi jemne, divný. A preto interpelujem v otázke pedagóga Ota Žarnaya, ktorý dostal zvláštnym spôsobom výpoveď po tom, čo vyšiel kritický článok novinára Károlyho v Trende o klientelizme a rodinkárstve v rámci škôl vyššieho územného celku Košice. Dotyčný magister, pedagóg Oto Žarnay bol predseda rady školy a jednoducho zistil zvláštnu skutočnosť, že súkromnej právničke doktorke Rudohradskej sa už dva roky vypláca paušál za právne služby približne 400 až 550 eur. A vzhľadom na to, že sa zistilo, že takýto paušál sa vypláca tejto právnej, právničke aj z iných škôl, pýtal sa, jednoducho pýtal sa na dôvody a na oprávnenie, čo pokladám za celkom prirodzené, že si plnil len úlohu, tú, ktorú mal ako predseda rady školy. Následne nasledovalo prepustenie, údajne z organizačných dôvodov. Preto by som vás chcel požiadať, pán minister, aby vaše ministerstvo prešetrilo postup a dôvody prepustenia magistra Ota Žarnaya. A poviem osobne, že v tejto funkcii by mal mať pedagóg aj istú právnu ochranu, tak ako napríklad má právnu ochranu reprezentant odborového zväzu, ktorý zastupuje odborárov. Čiže to je prvá žiadosť v rámci interpelácie.
A druhá, myslím si, že by bolo dobré a by som vás chcel požiadať, aby sa prešetrilo aj vynakladanie finančných prostriedkov v rámci Košického samosprávneho kraja na právne služby, samozrejme len tie, ktoré sa týkajú peňazí, ktoré pochádzajú zo školstva, teda tie právne, ktoré sa dejú v rámci právnych služieb pre školy, či ide naozaj o odôvodnené, adekvátne a hospodárne využívanie finančných prostriedkov v dnešnom období.
Takže poprosil by som potom informovať nielen o výsledku, ale aj o možnostiach zjednania nápravy. Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
Poprosím pána poslanca Hlinu so svojou interpeláciou.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážení kolegovia, ďakujem za vyjadrenie aj určitej úcty k ústavnému inštitútu interpelácie vašou prítomnosťou. Nebudem malicherný, lebo ma to pokúšalo, že máte tu byť všetci okrem ospravedlnených. A pán premiér ospravedlnil niekoho, takže, ale ste tu tí ministri, ktorých chcem interpelovať, tak nebudem pre túto chvíľu malicherný. Ak by ste aj mali pocit, že chcem byť, alebo chcem byť, ja chcem byť konštruktívny, tak budem aj konštruktívny.
Keď už otvárate rokovák a zakážete všetko všetkým, tak si tam dajte prípadne do tých interpelácií, aby ste tu nemuseli sedieť, lebo niekedy je to fakt ťažký džob, že ten, kto interpeluje, deň dopredu dá vedieť koho. Viete a potom sa vlastne aj prispôsobí si program daný minister, aby vedel, že teda ho budú interpelovať. Možno by toto bolo riešením, len nahlas rozmýšľam. Nehovorím, že to mám premyslené, však tu máte múdrych hláv dosť, tam máte génia dokonca, tak to prípadne skúste sa nad tým zamyslieť, aby to naozaj sme urobili zadosť ústave. Ústava, však sme ju nedávno oslavovali, tak bol by som rád, keby sme ju takto rešpektovali.
Čo sa týka samotných interpelácií, skôr ako ich poviem, ešte chcem poprosiť, naozaj chcem poprosiť o určitú korektnosť odpovedí. Ja nie som malý chlapec a bol by som rád, keby niekto aj takto so mnou komunikoval. Čiže ak bude položená interpelácia, očakávam, že tá interpelácia bude teda dokladovať tú skutočnosť, že odpovedá minister. Tak by som naozaj bol rád, keby sme v tomto si spravili jasno. Naozaj ma až urážajú niektoré odpovede, špeciálne od pani Zvolenskej a aj od pána Kaliňáka. Takže to chcem upozorniť na začiatok. Čo sa týka samotných interpelácií, budem interpelovať pána Počiatka, ministra dopravy, pani Zvolenskú, ministerku zdravotníctva, pána Malatinského, ministra hospodárstva, pána Kaliňáka, ministra vnútra, a budem interpelovať aj premiéra našej vlády pána Roberta Fica, aj v takomto poradí, ako som to povedal.
Prosím vás pekne, začnem interpeláciou na pána ministra dopravy pána Počiatka. Pán minister, samozrejme som si vedomý tých skutočností, že tieto interpelácie mám následne doložiť písomne, čo aj tak učiním. Teraz budem sa snažiť hovoriť v ústnom prednese, čoho tá interpelácia sa týka, a potom bude v písomnej podobe. Pán minister, otázka na úvod, vás chcem teda aj informovať o vecnej skutočnosti a na konci je položená otázka, by ste neverili, čoho, čo sa v tejto krajine dá. Do tejto krajiny sa dá uviesť do premávky 80 autobusov, ktoré vykazujú vážne konštrukčné chyby, zjednodušene povedané, praskajú im rámy a praskajú im točne. Pre ľudí, ktorí nie celkom vedia, to sú veľké kĺbové autobusy, ktoré sa točia v jednom kĺbe - a neverili by ste - a tie kĺby zvyknú prasknúť. Tieto autobusy nakúpil Dopravný podnik mesta Bratislavy a sú v prevádzke. Sú v prevádzke, upozorňujem, že tieto autobusy sú v prevádzke napriek tomu, že tieto chyby vykazujú, napriek tomu, že vedenie Dopravného podniku o tom vie, napriek tomu, že vedenie mesta o tom vie a tá interpelácia v časti bude položená, že či vie o tom aj ministerstvo dopravy a čo prípadne v tejto veci konalo, respektíve nekonalo. Lebo ja si myslím a dokonca aj jeden iný občan si to myslí tiež a podal už aj trestné oznámenie, že dochádza k možnému pochybeniu, páchaniu trestného činu všeobecného ohrozenia. Nakoľko, vážení, či sa čudujete, alebo nie, uvedením takéhoto vozidla do premávky môže nastať nešťastie. Tie autobusy vozia denne tisíce ľudí. Prosím vás pekne, ja si dovolím tvrdiť, že to si už nedovolia ani v rovníkovej Afrike. U nás sa to tutle, po nociach to zvárajú, pretože tá spoločnosť sčasti patrí ľuďom, ktorí v tejto krajine môžu naozaj všetko. Akcionárom firmy, ktorá vyrába tie autobusy, je spoločnosť J&T. Prosím vás pekne, ak my už žijeme v krajine, kde niekto môže naozaj všetko, čosi, ja neviem, kde berú to presvedčenie a kto im dodáva tú silu, ale môže uviesť aj do premávky vozidlá, ktoré ohrozujú účastníkov cestnej premávky, ohrozujú ich na zdraví a živote? Podotázka, ktorá tiež teda bude potrebné ju zodpovedať, ale po právnej stránke. Žiaľ, to je skutočnosť, vážení, autobus mestskej hromadnej dopravy neni bránka na maštali, ktorú keď vám kravička ohne, si dozvárate stĺpik. Autobus mestskej hromadnej dopravy je, z toho názvu to už vyplýva, a vozí ľudí, nevozí dobytok, vozí ľudí, ľudí, ktorých niekto vydal do ohrozenia a vydal ich do ohrozenia. Treba to povedať. Treba to povedať na plné ústa. A treba hľadať, kto je za to zodpovedný. To je stav, ktorý je existujúci.
A interpelácia sa týka toho, že je čerstvým dôkazom toho, že niekto vyhrá všetko, všetko, na čo si zamanie, je aj súťaž, ktorá prebehla na trolejbusy. Toto boli autobusy a teraz mesto kúpilo, ide kúpiť trolejbusy. A by ste neverili, kto vyhral! No zas vyhrali tí, v konzorciu s niekým iným, lebo ešte nevedia robiť elektromotory. Takže vyhrali zase tí a vyhrali, ešte to treba podotknúť, vyhrali preto, lebo mali obrovský advantage, obrovskú výhodu oproti iným. V tých klbákoch 18-metrových mali päť dverí, čo sa javí pre podmienky súťaže ako enormná výhoda, enormná pre zrýchlenie premávky a neviem čo. Zaujímavé, že nikto iný zo serióznych výrobcov, lebo nik sa inak na mňa nehnevá, ale kde to vyrábajú tie autobusy, ktoré praskajú, predtým tam vyrábali krvné vozy, zo serióznych výrobcov nikto nerobí v 18-metrovej dĺžke päťdverové autobusy a viete prečo? Ja si myslím, Mercedes nerobí tiež, pardon, že musím povedať meno, myslíte, že tí Nemci sú tak neschopní, že by to nevedeli tam tie piate dvere vopchať? Myslíte si to? Nie, ono to súvisí s tým, so zaťažením náprav, so zaťažením celkovej konštrukcie. S tým to súvisí, preto tam tie piate dvere nie sú. Existuje jeden výrobca, ktorý robí päťdverový autobus, ale má 24 metrov. To znamená, to rozloženie sily je rádovo iné. Rozumiete.
Ale niekto na to, aby si spravil výhodu, aby vyhral všade, lebo už vyhrávajú u pána Rašiho; mimochodom, pán Raši, tiež vám budú jazdiť autobusy, čo praskajú; tak vydal, kvôli tomu vydal v šanc zdravie a životy účastníkov cestnej premávky. A oni to vedia. Oni to vedia, kompetentní, čo to nakúpili, to vedia, a otázka znie, pán minister, ako s touto informáciou, ktorú vám teraz podkladám, naložíte a či budete o tejto skutočnosti, lebo keď nebudete o tejto skutočnosti, že niekto vydal, výrobca aj zadávateľ v šanc životy a zdravie účastníkov cestnej premávky, či o tomto vie ten, kto dáva peniaze, to znamená Európska únia. Lebo ja tú Európsku úniu o týchto skutočnostiach, ako tu niekto s nami ako s Papuáncami jedná, budem informovať.
Ďakujem. Ukončená prvá interpelácia na pána ministra.
Teraz si dovolím interpelovať pani Zvolenskú, ministerku zdravotníctva. Pani ministerka, veľmi krátko, skúsim byť. Vo veľkej sláve, za fanfár, pomaly slávobrána ešte chýbala, sme tu prijali e-Health, ospravedlňujem sa za moju výslovnosť, zákon o národnom zdravotníckom informačnom systéme. Áno, všetko v poriadku. Prosím vás pekne, zabudli ste ale informovať ľudí, lebo tu sa niekto aj zastrájal, že idete skenovať chorobopisy. Zabudli ste jednu vec. Zabudli ste to tým ľuďom povedať, že im chcete skenovať chorobopisy. Niekto to už medzitým korigoval, že budú, nebudú skenovať, ale to tu zaznelo, to sa dá vytiahnuť, že budú ich skenovať, dokonca sú na to peniaze.
Prosím vás pekne, ak niekto chce skenovať chorobopisy, myslím, že je zahodno to tým ľuďom, občanom, ich o tom informovať aspoň, lebo ústava, by ste neverili, ústava tiež pojednáva o jednej skutočnosti, že práva, osobné údaje sú chránené. Má to s tým súvis. Prosím vás pekne, moja interpelácia je nasledovná: Viete týmto chudákom ľuďom, ktorí v tejto krajine naozaj sú Papuánci pomaly a tak sa k nim pristupuje, povedať, ako to robia v iných slušných európskych krajinách? Existuje pacientsky sumár a existuje zdravotná knižka.
Pacientsky sumár, vážení kolegovia, to je to v tých Rambo filmoch tie hliníkové pliešky, pomaly, keď to zjednoduším, základné údaje. O tomto rozsahu sa v Európe rozpráva, že či áno, alebo nie. Ale vyšší stupeň je elektronická zdravotná karta, ako sa to presne volá, to znamená chorobopis. My sme pápežskejší od pápeža, my to všetkým ukážeme, my už to máme, ani ľuďom nepovieme, už ich, a už to niekto chce skenovať, možno to už aj skenujú, ja neviem, chorobopisy.
Prosím vás pekne, otázka znie veľmi jednoduchá: ako k tejto problematike pristúpili v slušných európskych krajinách? Pani ministerka, u vás špeciálne si vás dovolím poprosiť naozaj o korektnú odpoveď, dobre? Ja nevylučujem, že naozaj aj všade sú tak otvorení. Ja som biedny angličtinár, ale čo som si ja mal možnosť pozrieť, tak viete čo, nevrhajú hrude do boja niekde v anglicky hovoriacich krajinách, že idú do toho. Neviem, som zvedavý, však máte personálu dosť v tej budove, tak hádam to niekto vykomparuje, hej, nejako vytiahne tie informácie, čo sa deje. To je prvá.
Druhá, prosím vás, opakovaná, znova skúsim byť veľmi krátky, nechcem sa opakovať. Dvakrát ste tu doniesli zákon, môžeme o tom debatovať, ktorý okrem iného, vplyvu na podnikateľské prostredie a neviem čo, zvýši hodnotu zdravotných poisťovní. Renomovaná audítorská spoločnosť mi to potvrdila. Nechce byť menovaná za všeobecne známych okolností. Viete, tu, vy ste im dali koberec. Ale môžeme sa k tomu možno časom dopracovať, že ktorá, alebo že či áno, alebo nie. Áno, musí zahrnúť v súvahe, v rozvahe, musí to zahrnúť ako hodnotu spoločnosti, alebo respektíve plusovú záležitosť tej firmy, ktorú chcete vy následne kupovať.
Prosím vás pekne, poviete mi niekto, v čom je logika toho, že prijímate zákony na to, aby ste účtovne zvýšili hodnotu niečoho, čo následne má štát kúpiť? Prosím vás, ja som sa vás už to pýtal. Vy ste mi v tej vašej odpovedi napísali, že vy nemáte záujem zvyšovať, zvyšovať hodnotu. Prosím vás pekne, ja sa vás nepýtam, či máte záujem zvyšovať hodnotu. Ja neviem, aký je váš záujem. Priznám sa, neviem. Budem veriť, že čestný. Ja sa pýtam, vie mi niekto od vás z ministerstva, pokiaľ to tu nosíte, povedať, či áno, budete musieť priznať, že áno, že zvýši to hodnotu. A potom je doplňujúca otázka, že prečo, prečo zvyšujete hodnotu zdravotnej poisťovne, ktorú ste povedali, že chcete kúpiť? Ja verím, že vy to zvládnete. Pravda vám pomôže. Niečo Pravda napíše. Neviem čo, neviem, nejako to, zavolajte, vaši to uhrajú. Prosím vás, mne odpovedzte slušne a korektne na toto, aspoň si to niekde založím, mňa to vnútorne bude zaujímať. Dneska to mojim dcéram ukážem, že čo sa tu dialo v tej krajine v roku 2013. (Reakcia z pléna.) Ďakujem pekne. Budem očakávať naozaj korektnú odpoveď.
Pán Malatinský, pán minister hospodárstva, vás chcem poprosiť jednu vec. Včera, včera bol ľud tejto krajiny, tí, čo si kupujú Pravdu, ale ju nehľadajú, možno by to stálo za takú kampaň, že nekupujte si Pravdu s veľkým P, ale hľadajte pravdu. No ľud, ktorý si kupuje Pravdu, ale ju nehľadá, tak včera sa dozvedel, že štát kupuje SPP a rodiny budú mať lacný plyn. To si boľševik nedovolil! To boľševik sa tak akože, aj taká novinárska česť, aj taká nejaká vnútorná, že ku koncu, samozrejme, nie v tých najtvrdších časoch, hej, že, ale Pravda sa nebojí, Pravda už toho tu urobila dosť. Takže Pravda včera pri vašom rokovaní vlády, kde vy ste to prezentovali, spustila ako také, do podvedomia, nech sa to zašije, že čo geniálne idete pre ľud tejto krajiny urobiť, tak idete kúpiť SPP a čo následne zlacní plyn rodinám. Ešte ste tam mali napísať: aj babke v Medzilaborciach, vy, alebo teda ten redaktor, aj babke v Medzilaborciach, aj v Krupine, všade.
Moja interpelácia je nasledovná: Pán minister, čo ste to vlastne kúpili? Mačku vo vreci ste kúpili. Prosím vás pekne, čo ste, čo je SPP? To je budova na Plynárenskej? Čo je SPP? Plyn patrí Rusom. My, žiaľ, plyn tu nemáme. Rúru ste predali J&T, chlapcom. No rozvody SPP, distribúcia.
Vážení, tí, ktorí tomu možno nerozumiete, je SPP a je SPP distribúcia. To znamená, tá rúra ku vám domov, kde vy máte plynomer a z plynomeru do kotla a neviem čo, je SPP distribúcia. To je to, čo má hodnotu. SPP je nič. To je budova na Plynárenskej. To sú možno tri autá a možno nejaké sekretárky a neviem čo. Čo ste kúpili tým ľuďom? Čo tu šálite? Vy ste nekúpili nič! Vy ste kúpili jednu presklenú búdu so zlou zmluvou, držiteľom zlej zmluvy. To je celé. Takže moja interpelácia je v tom, pán minister, čo vlastne ste kúpili? A to, čo ste kúpili, ako môže ovplyvňovať ceny plynu pre domácnosti? Mňa to naozaj zaujíma, lebo plyn patrí Rusom a rúry J&T. Tak to by ma zaujímalo. Ak má ešte to SPP nejaké zásobníky, ale vy ste prebrali dlh. Ten dlh budete musieť zaplatiť. Teraz ako zaplatíte dlh? No tým, že predáte, posuniete tie zásobníky. Oholíte to celé tak, že zostane jedna presklená búda, ktorá sa bude tváriť ako veľké SPP, ale to nebude nič. A už vôbec to nebude môcť zlacniť ľuďom plyn. Prosím vás, hrajte s ľuďmi korektne.
Pán minister, čo ste vlastne kúpili? To je jednoduchá otázka, ale vy by ste mali dať, teda neviem, v akom rozsahu môžete, kedy sa to týka alebo netýka nejakého tajomstva, čo to má? Čo to je to SPP? SPP je nič. SPP je nič, lebo SPP vám nedonesie v Billa taške plyn domov, keď nemáte rúru, nedonesie. Nedokáže to ani SPP, aj keď tam bude nominant neviem aký od vás. Nedokáže. V taške alebo v čom? V sifónke to chcete nosiť ten plyn? Keď nemáte rúru, nemáte nič.
Interpelácia na pána ministra Kaliňáka. Zase je tiež opakujúca sa, tu si pomôžem. Interpeloval som ho, že prečo sa záznam, ktorý teda zvykne sa inokedy podsúvať médiám, sa v prípade pána Slotu stal pomaly, ani neviem, ako sa tá kauza volá niekoho, že čo, čo, no proste utajeným materiálom. To Kennedyho smrť pomaly bude z toho.
Takže z tej odpovedi mi vyšlo a prišlo, že zas, znova mimoriadne nekorektná odpoveď. Prekopírovanie nejakého trestného poriadku je, myslím si, že nekorektné. Ale jedno, čo sa dá z toho vyextrahovať, je tu, že polícia teda môže tie záznamy zhotovené poskytovať informačným prostriedkom len so súhlasom nadriadeného policajta alebo zamestnanca, ktorý záznam vyhotovil. To som doteraz netušil, že ten, kto robí s policajnou kamerou, že je aj autorom, Fellinim, tak prípadne, ja, ja, tu sú možno iní odborníci na autorské práva, ale ak je niekto v robote a má štátnu kameru, tak si nemyslím, že je autorom diela, alebo ja neviem, prípadne ma opravte, alebo v čom je autorský prístup diela, že potrebujete jeho súhlas, hej? To je znova pre ľudí, ktorých by to prípadne zaujímalo, ono je to absurdita par excellence, hej.
Čiže interpelácia je to, pán minister, ak ste tu, nie ste tu, mi je ľúto, tak potom prípadne počkám, lebo to naozaj je dôležité, však zase bol som maximálne ústretový, ale zas nemôžem byť úplne. (Odmlčanie sa rečníka.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Poprosím pána ministra vnútra a podpredsedu vlády, keby sa mohol, že by mohol prísť si vypočuť interpeláciu, ktorá je smerovaná naňho.

Hlina Alojz, poslanec NR SR
A potom je pre premiéra a ten tu nie je a nebudem sa dožadovať jeho prítomnosti, dobre, má, predpokladám, štátnické úlohy, tak... (Reakcia z pléna.) Áno, chcem byť konštruktívny.