23. schôdza

Reakcia na faktické, nech sa páči, Igor Hraško.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolega Jofo, ďakujem ti veľmi pekne. Pomenoval si ešte presne veci, ktoré bolo treba zdôrazniť.
Kolega Martvoň, údajne tento zákon reflektoval na odporúčania. Tak trošku ma to tak zarazilo, pretože pochybujem, že by niekto z úrovne Európskej únie bol proti rovnosti príležitostí, pretože tento zákon je nasmerovaný proti rovnosti príležitostí už len tým, že sa selektuje na základe kritérií nejakých, ktoré, samozrejme, nevyhovujú úplne všetkým. Takže o tom pochybujem.
To, že sa ušetrí milión 400 tisíc eur je super, ale hovorím, že tu sú aj iné možnosti, kde sa dá v rámci štátu ušetriť. Takže tam treba hľadať možnosti.
A okrem toho, a to zareagujem aj na kolegu Bublavého, skúsme teda obrátiť túto situáciu. A platení budú len tí, ktorí sú noví, prípadne tí, ktorí za minulé voľby získali do 3 % hlasov. A, povedzme, z toho počtu, aby sme ušetrili, do toho počtu šesť alebo osem, sa bude žrebovať. Takže staré politické strany tam vôbec nebudú mať svojich zástupcov. Čo vy na to? To by bolo dobré riešenie, nie? To bol pôvodný návrh. (Reakcia z pléna.) Výborne, schvaľujem to, poďme do toho.
No a čo sa týka toho, koľko zákonov a pozmeňujúcich návrhov prešlo. No mne z nich neprešiel ani jeden. Je to zaujímavé, že? Ale mal som tam veľa dobrých zmien, ktoré mi dokonca odobrili aj iní poslanci, aj ľudia. A neprešli. To je zaujímavé. Takže vy nechávate prejsť len tie, ktoré vám vyhovujú a z ktorých môžete, povedzme, vytrieskať ešte niečo politické.
No a čo sa týka diskusie na výboroch, tak neviem, či a koľkých diskusií vo výboroch ste sa zúčastnili, ale tie sú tiež také zvláštne. A nepovedal by som, že ten priestor na tú diskusiu tam nie je. Je tam, pripúšťam, samozrejme, ale nie až taký veľký, aký by som si ho predstavoval.

To bola písomná časť rozpravy na základe prihlášok písomných do rozpravy. Chcem sa teraz spýtať, či sa niekto hlási ústne do rozpravy. Je tomu tak. Takže je sedem prihlásených do rozpravy, pán Sulík, Fecko, Viskupič, Kadúc, Procházka (Hlasy z pléna.), chlapci, tak Procházka, Kadúc, v tom poradí, ako je to na tabuli.
Nech sa páči, prvým prihláseným je Richard Sulík.

Dobrý deň prajem, dámy a páni. Ďakujem za slovo. No tak úvodom veľmi dúfam, že nastane to, čo bolo povedané pánom Martvoňom asi, že chystá sa tu nejaká otvorená diskusia, a teda že strana SMER prijme nejaké návrhy opozície a podobne, lebo nedialo sa to takto. V tomto musím dať pánovi Hraškovi dať za pravdu. To sú práveže tie výnimky, tam nejaké mopedy, ale množstvo vecí jednoducho bolo odignorovaných. Veľakrát sme aj zažili až takú perfídnu hru, keď pani Laššáková ukáže ešte v druhom čítaní áno, v treťom nie a 83 poslancov strany SMER na povel, ako ona tým prstom máva, no tak hlasuje. Čiže tu sa teraz baviť o nejakej vážnej diskusii je nie namieste. No ale tak chceme dúfať, že sa to stane aspoň tu a že tie vážne výhrady, nakoniec si myslím, že už boli viac menej všetky sformulované, budú zohľadnené, či už okrskové komisie, volebné právo pre ťažkých zločincov a tak ďalej.
Ja by som chcel v mojom krátkom vystúpení povedať niečo, niečo iné. A to je k počtu volebných obvodov.
Máme jeden volebný obvod na Slovensku. A stále znovu a znovu zaznievajú hlasy a požiadavky, aby sme mali viac volebných obvodov. Naposledy to dnes spomenul pán Fronc z KDH. A veľakrát je ten hlavný argument, no nemôžeme mať jeden volebný obvod preto, lebo ho zaviedol Mečiar. Skúsme sa no to pozrieť vecne. Ja osobne si myslím, že jeden volebný obvod by mal byť taký veľký, ako veľké je územie, na ktorom platia normy prijímané tým voleným parlamentom. Čiže keď obec môže prijať všeobecne platné záväzné nariadenie, ktoré platí na území obce, tak jeden volebný obvod by malo byť práve územie obce, aby každý občan tej obce mohol voliť ktoréhokoľvek kandidáta. Keď VÚC, vyšší územný celok, prijíma nejaké pravidlá, ktoré platia na území celého kraja, tak jeden volebný obvod by mal byť celý kraj, aby ktorýkoľvek volič z VÚC mohol voliť ktoréhokoľvek kandidáta. No analogicky k tomuto by malo byť celé Slovensko jeden volebný obvod v prípade parlamentných volieb, tak ako je už dnes, pretože Národná rada prijíma predsa zákony, ktoré platia na celom Slovensku. A to predsa znamená, že keď nastúpi z obce A alebo z mesta A nejaký kandidát, s ktorým sa stotožňujú aj voliči mimo tohto mesta alebo tej obce, tak mali by predsa mať možnosť tohto človeka voliť. No a keď my zriadime viacero volebných obvodov, povedzme keď bude osem volebných obvodov, tak to logicky znamená, že ľudia so siedmich obvodov nebudú mať možnosť voliť niekoho, koho by zrovna chceli, kto sa napríklad profiloval návrhmi alebo nejakým postojom a tak ďalej, budú môcť voliť nejakých tých svojich lokálnych. Ale obzvlášť Národná rada prijíma predsa zákony, prijíma pravidlá, ktoré platia na celom území Slovenska. Tu nejde o to, byť bližšie k ľuďom, lebo ten človek tu vybaví nejakú novú cestu, ako voľakedy v deväťdesiatych rokoch pani neviem z Kežmarku tam doslova vyhandlovala svoju podporu štátnemu rozpočtu, svoj hlas pre štátny rozpočet za nejakú cestu z Popradu do Kežmarku. Toto, si myslím, práve by sme nemali chcieť. Preto si myslím, je to správne bez ohľadu na to, kto to zaviedol, že máme jeden jediný volebný obvod. Kebyže ich máme viacero, povedzme, že mali by sme mali toľko volebných obvodov, koľko máme okresov, tak potom by sme vlastne museli aj pripustiť, že tam môžu nastúpiť aj nezávislí kandidáti. Z toho ale vyplýva, že by sme museli zrušiť 5-percentné kvórum. Otázka je či toto chceme? Už sme to zažili v parlamente. A tu sa musím s tou výčitkou strany SMER voči našej vláde stotožniť, že v podstate sme neboli štvorkoalícia, boli tam ešte Obyčajní ľudia, boli tam poslanci za OKS. A teraz si predstavme, že bude celý parlament takto. Ja si myslím, takto sa nedá vládnuť. Jasné, každý bude zastupovať len tie svoje záujmy a bude sa tu handlovať. Tak ja zdvihnem hlas za neviem čo, ale je hlavné, aby bola cesta. Nemali by sme to chcieť. Ja by som úplne nezatracoval túto parlamentnú demokraciu, respektíve nepriamu demokraciu, ktorú dnes máme. A ani nemyslím si, že parlamentné strany sú tým najväčším zlom. A keď budú ľudia volení priamo, tak to bude všetko super.
Ďalšiu vec si treba uvedomiť. Keby sme teda rozbili Slovensko na možnože 78 volebných obvodov, koľko máme okresov, a nastúpia tam teraz tí jednotliví ľudia, tak čo sa stane, že v prípade jeden človek bude zvolený 15 000 hlasmi do Národnej rady a druhý bude zvolený 150 000 hlasmi do Národnej rady? Jednému kandidátovi povedalo 15 000 ľudí: „Prosím ťa, zastupuj ma tam.“ A druhému to povedalo 150 000 ľudí. Jeho hlas by mal mať predsa vyššiu váhu. A mal by ju? Potom by to bolo tak, že každý bude mať tú svoju hlasovaciu kartičku nieže s jedným hlasom, ale s počtom voličov, ktorí mu dali dôveru, a, fajn, nech tu potom vzniká tá nejaká väčšinová vôľa. To by bola skutočná reprezentatívna demokracia. Ale ja neviem, či to v nejakej krajine takto funguje. A práve tu vstupujú do hry politické strany. Keď si zoberieme napríklad stranu SMER, získala 1,2 mil. hlasov, povedzme, a Robert Fico z toho získal trištvrte milióna krúžkov, trištvrte milióna ľudí povedalo, že chcú, aby ich Robert Fico zastupoval v Národnej rade, a potom keď si pozriete, kto všetko sa za stranu SMER dostal do parlamentu, tam nájdete ľudí, ktorí dostali tisíc krúžkov. Nie je predsa správne, aby tu v Národnej rade mal jeden poslanec ten istý hlas, ktorý dostal splnomocnenie od 500 voličov, a mal mať taký istý hlas ako druhý poslanec, ktorý dostal splnomocnenie od trištvrte milióna voličov. To predsa nie je správne. Preto ale máme politické strany, kde, skrátka, predseda si tam postaví svojich 83 pandrláčikov a tí hlasujú presne, ako oni povedia. Poslúchajú na slovo, lebo presne vedia, že bez neho by sa do parlamentu v živote nedostali a, samozrejme, ani v živote nedostanú, keď on rozhodne, že už ty tam nebudeš, môj milý. Preto aj tak poslúchajú. Ono nie je to až tak úplne zlé. Len tam treba si to, samozrejme, na rovinu povedať. A preto toto, čo tu vlastne rozprávam, chce byť taká obhajoba toho dnešného systému. Ja si nemyslím, že on je zlý. Nemyslím si, že je zlé, že máme jeden volebný obvod, nemyslím si, že je zlé, že do parlamentu kandidujú len politické strany, a nemyslím si, že je zlé, že politické strany, keďže to nemajú zakázané, sa môžu uzavrieť, ako som predtým o tom vo faktickej poznámke diskutoval s pánom Hlinom. Myslím si, že toto je správne.
A čo ešte je veľmi správne, je, že každý si môže založiť politickú stranu. Toto je možnože ten najlepší krok na tom celom. Ja som celkom dobrý príklad toho. Mne sa nepozdávala ponuka politických strán, ktorá tu bola v rokoch 2008 – 2009, tak spolu s viacerým kolegami sme založili stranu Sloboda a Solidarita. A sme najlepší príklad toho, že to bolo s pomerne nízkymi prostriedkami, v pomerne rekordne krátkej dobe sa dalo dostať, opakovane, do parlamentu. Preto si dovolím tvrdiť pri všetkých iných nedostatkoch, ktoré v tejto krajine existujú, že ten volebný systém vo svojich základných črtách je správny, áno, zároveň si myslím, mali by sme ho vylepšovať. Mali by sme mať zo zákona jasne stanovené, kedy musia byť ďalšie voľby, bolo by dobré, aby jedny a tie isté pravidlá platili pre všetky voľby a tak ďalej, a teda opakovane pripomínam, že mám tú nádej, pán Kaliňák, že budete počúvať, čo vám aj opoziční kolegovia vravia, lebo ja som ich teda dnes počúval a nie sú to len nejaké ľavicovo-pravicové hádky, sú to pádne argumenty a aj celkom rozumné. To je toľko z mojej strany. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.
Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Sulík, no, ja som si nikdy nemyslel, že budem s vami v niečom súhlasiť, ale dnes musím uznať, že bolo to korektné vystúpenie. S 99 % toho vášho vystúpenia súhlasím. Ja som taktiež toho názoru, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky má pracovať pre celú republiku, nie iba pre konkrétny región. Platí ho totiž celá republika. Voláme alebo nazývame sa Národná rada Slovenskej republiky. Práve ten regionálny princíp pomáha preferovať alebo zvýrazniť ten inštitút preferenčných hlasov. Čiže keď tam chce mať niekto z regiónu svojho zástupcu, tak, samozrejme, keď ho bude región krúžkovať, tak na každej kandidátke, pokiaľ sa zaňho postaví celý kraj alebo celý región, ten politik sa vie prekrúžkovať do parlamentu. Príkladom sú viaceré politické strany, kde sa to stalo. Zároveň chcem poukázať, že máme tu inštitút aj „regionálnych parlamentov", teda parlamenty alebo teda zastupiteľstvá samosprávnych krajov. Tam je práve ten priestor na ten regionálny princíp, o ktorom tu niektorí politici z opozície hovorili. Čiže tam nech teda sa pracuje regionálne a nech sa stará ten poslanec o región. My sme tu na to, aby sme sa starali o celú Slovenskú republiku a platí nás celá Slovenská republika. Čiže plne súhlasím s vaším vystúpením, teda s jeho 99 %. A myslím si, že tak ako nastavili tvorcovia našej ústavy tento systém, treba ho iba dopracovávať, dolepšovať, vylepšovať, ale systém jedného volebného obvodu pre celú Slovenskú republiku s inštitútom preferenčných hlasov je pre nás absolútne vyhovujúci. Toľko z mojej strany. Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Richard, ja súhlasím tiež s väčšinou toho, čo si povedal. Ja som u teba dosť zvyknutý, že si veľmi dobrý, nazvem to tak, v hre s číslami. Ale v jednom momente si si dosť výrazne protirečil v dvoch zásadných veciach. Na jednej strane vadí osemdesiattrojka, ktorá sa dostala na chrbte politika do parlamentu počtom hlasov trištvrte milióna, a máme tu aj zástupcov, ktorí majú 500 krúžkov na tejto strane, na druhej strane sa snažíš obhájiť to, aby ten systém zostal v tomto rovnaký. Cenzus na jedného poslanca vychádza zhruba 15 tisíc krúžkov. Náš projekt hovorí o tom, aby nereprezentovali, aby sa nestávalo to, čo sa stalo aj v tvojej strane, že niekto reprezentuje nejaký politický program, s touto ponukou predstúpi pred voličov, následne sa dostane sem a cez ústavné inštitúty je jeho mandát chránený a môže už reprezentovať nejaké projekty, ktoré sú projektmi úplne iného politického zamerania a podobne. Čiže ak sem do parlamentu umožníme vstup nezávislému kandidátovi, ktorý reprezentoval vo voľbách ponuku pre voličov ako človek, nezávislý kandidát, nesie svoj osobný príbeh a svoj program, je to presne jasné. A volonté générale alebo ten základný záujem ľudí, ktorí sem týchto zástupcov posielajú, má vyššie parametre reprezentatívnosti, legitímnosti ich reprezentovať, ako keď sme schovaní za nejaký politický a volebný program, a následne pri zostavovaní koaličných vlád sa musí pristupovať v takej miere kompromisu, že ho nevedia rešpektovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Fronc.

Áno, ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Sulík, ja som nechcel o tom diskutovať, jednou vetou som sa o tom len zmienil vo faktickej poznámke. Patrí to do toho druhého zákona, kde potom o tom môžeme diskutovať. Ale odpoviem vám. Samozrejme, nikto z nás nechce, čo sme tu, asi väčšinový volebný systém. Nikto nechce to tak, aby jeden poslanec zastupoval tisíc voličov a jeden 20 tisíc voličov, ale je štandardný príklad, ako to bolo, štyri volebné obvody, približne rovnakej veľkosti a tam prerozdelené hlasy.
A obávam sa trošku, pán kolega Sulík, že žijete v Bratislave a kontakty máte skôr cez internet, a nie cez živých ľudí. Ja roky chodím po Slovensku a občania sa dožadujú všade, na Orave napríklad konkrétne, by som povedal, alebo na Spiši sa dožadujú, aby sa v tomto smere systém volebný zmenil, aby jednoducho poslanec bol bližšie k svojim voličom a niesol istým spôsobom väčšiu ťarchu zodpovednosti.
A ja verím, že poslanec je poslanec, samozrejme, ktorý má v konečnom dôsledku zastupovať záujmy celej krajiny. Tým sa zhodneme. A nemôže sa správať len regionálne. Ale na druhej strane je aj dôležité to, aby osobne poznal problémy niektorých regiónov a dokázal istým spôsobom ich tu odprezentovať a presvedčiť ostatných, že sú tak vážne, že Národná rada má sa nimi zaoberať a prípadne prijímať aj príslušné legislatívne normy. Ďakujem.