23. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Dobrý deň prajem, dámy a páni. Ďakujem za slovo. No tak úvodom veľmi dúfam, že nastane to, čo bolo povedané pánom Martvoňom asi, že chystá sa tu nejaká otvorená diskusia, a teda že strana SMER prijme nejaké návrhy opozície a podobne, lebo nedialo sa to takto. V tomto musím dať pánovi Hraškovi dať za pravdu. To sú práveže tie výnimky, tam nejaké mopedy, ale množstvo vecí jednoducho bolo odignorovaných. Veľakrát sme aj zažili až takú perfídnu hru, keď pani Laššáková ukáže ešte v druhom čítaní áno, v treťom nie a 83 poslancov strany SMER na povel, ako ona tým prstom máva, no tak hlasuje. Čiže tu sa teraz baviť o nejakej vážnej diskusii je nie namieste. No ale tak chceme dúfať, že sa to stane aspoň tu a že tie vážne výhrady, nakoniec si myslím, že už boli viac menej všetky sformulované, budú zohľadnené, či už okrskové komisie, volebné právo pre ťažkých zločincov a tak ďalej.
Ja by som chcel v mojom krátkom vystúpení povedať niečo, niečo iné. A to je k počtu volebných obvodov.
Máme jeden volebný obvod na Slovensku. A stále znovu a znovu zaznievajú hlasy a požiadavky, aby sme mali viac volebných obvodov. Naposledy to dnes spomenul pán Fronc z KDH. A veľakrát je ten hlavný argument, no nemôžeme mať jeden volebný obvod preto, lebo ho zaviedol Mečiar. Skúsme sa no to pozrieť vecne. Ja osobne si myslím, že jeden volebný obvod by mal byť taký veľký, ako veľké je územie, na ktorom platia normy prijímané tým voleným parlamentom. Čiže keď obec môže prijať všeobecne platné záväzné nariadenie, ktoré platí na území obce, tak jeden volebný obvod by malo byť práve územie obce, aby každý občan tej obce mohol voliť ktoréhokoľvek kandidáta. Keď VÚC, vyšší územný celok, prijíma nejaké pravidlá, ktoré platia na území celého kraja, tak jeden volebný obvod by mal byť celý kraj, aby ktorýkoľvek volič z VÚC mohol voliť ktoréhokoľvek kandidáta. No analogicky k tomuto by malo byť celé Slovensko jeden volebný obvod v prípade parlamentných volieb, tak ako je už dnes, pretože Národná rada prijíma predsa zákony, ktoré platia na celom Slovensku. A to predsa znamená, že keď nastúpi z obce A alebo z mesta A nejaký kandidát, s ktorým sa stotožňujú aj voliči mimo tohto mesta alebo tej obce, tak mali by predsa mať možnosť tohto človeka voliť. No a keď my zriadime viacero volebných obvodov, povedzme keď bude osem volebných obvodov, tak to logicky znamená, že ľudia so siedmich obvodov nebudú mať možnosť voliť niekoho, koho by zrovna chceli, kto sa napríklad profiloval návrhmi alebo nejakým postojom a tak ďalej, budú môcť voliť nejakých tých svojich lokálnych. Ale obzvlášť Národná rada prijíma predsa zákony, prijíma pravidlá, ktoré platia na celom území Slovenska. Tu nejde o to, byť bližšie k ľuďom, lebo ten človek tu vybaví nejakú novú cestu, ako voľakedy v deväťdesiatych rokoch pani neviem z Kežmarku tam doslova vyhandlovala svoju podporu štátnemu rozpočtu, svoj hlas pre štátny rozpočet za nejakú cestu z Popradu do Kežmarku. Toto, si myslím, práve by sme nemali chcieť. Preto si myslím, je to správne bez ohľadu na to, kto to zaviedol, že máme jeden jediný volebný obvod. Kebyže ich máme viacero, povedzme, že mali by sme mali toľko volebných obvodov, koľko máme okresov, tak potom by sme vlastne museli aj pripustiť, že tam môžu nastúpiť aj nezávislí kandidáti. Z toho ale vyplýva, že by sme museli zrušiť 5-percentné kvórum. Otázka je či toto chceme? Už sme to zažili v parlamente. A tu sa musím s tou výčitkou strany SMER voči našej vláde stotožniť, že v podstate sme neboli štvorkoalícia, boli tam ešte Obyčajní ľudia, boli tam poslanci za OKS. A teraz si predstavme, že bude celý parlament takto. Ja si myslím, takto sa nedá vládnuť. Jasné, každý bude zastupovať len tie svoje záujmy a bude sa tu handlovať. Tak ja zdvihnem hlas za neviem čo, ale je hlavné, aby bola cesta. Nemali by sme to chcieť. Ja by som úplne nezatracoval túto parlamentnú demokraciu, respektíve nepriamu demokraciu, ktorú dnes máme. A ani nemyslím si, že parlamentné strany sú tým najväčším zlom. A keď budú ľudia volení priamo, tak to bude všetko super.
Ďalšiu vec si treba uvedomiť. Keby sme teda rozbili Slovensko na možnože 78 volebných obvodov, koľko máme okresov, a nastúpia tam teraz tí jednotliví ľudia, tak čo sa stane, že v prípade jeden človek bude zvolený 15 000 hlasmi do Národnej rady a druhý bude zvolený 150 000 hlasmi do Národnej rady? Jednému kandidátovi povedalo 15 000 ľudí: „Prosím ťa, zastupuj ma tam.“ A druhému to povedalo 150 000 ľudí. Jeho hlas by mal mať predsa vyššiu váhu. A mal by ju? Potom by to bolo tak, že každý bude mať tú svoju hlasovaciu kartičku nieže s jedným hlasom, ale s počtom voličov, ktorí mu dali dôveru, a, fajn, nech tu potom vzniká tá nejaká väčšinová vôľa. To by bola skutočná reprezentatívna demokracia. Ale ja neviem, či to v nejakej krajine takto funguje. A práve tu vstupujú do hry politické strany. Keď si zoberieme napríklad stranu SMER, získala 1,2 mil. hlasov, povedzme, a Robert Fico z toho získal trištvrte milióna krúžkov, trištvrte milióna ľudí povedalo, že chcú, aby ich Robert Fico zastupoval v Národnej rade, a potom keď si pozriete, kto všetko sa za stranu SMER dostal do parlamentu, tam nájdete ľudí, ktorí dostali tisíc krúžkov. Nie je predsa správne, aby tu v Národnej rade mal jeden poslanec ten istý hlas, ktorý dostal splnomocnenie od 500 voličov, a mal mať taký istý hlas ako druhý poslanec, ktorý dostal splnomocnenie od trištvrte milióna voličov. To predsa nie je správne. Preto ale máme politické strany, kde, skrátka, predseda si tam postaví svojich 83 pandrláčikov a tí hlasujú presne, ako oni povedia. Poslúchajú na slovo, lebo presne vedia, že bez neho by sa do parlamentu v živote nedostali a, samozrejme, ani v živote nedostanú, keď on rozhodne, že už ty tam nebudeš, môj milý. Preto aj tak poslúchajú. Ono nie je to až tak úplne zlé. Len tam treba si to, samozrejme, na rovinu povedať. A preto toto, čo tu vlastne rozprávam, chce byť taká obhajoba toho dnešného systému. Ja si nemyslím, že on je zlý. Nemyslím si, že je zlé, že máme jeden volebný obvod, nemyslím si, že je zlé, že do parlamentu kandidujú len politické strany, a nemyslím si, že je zlé, že politické strany, keďže to nemajú zakázané, sa môžu uzavrieť, ako som predtým o tom vo faktickej poznámke diskutoval s pánom Hlinom. Myslím si, že toto je správne.
A čo ešte je veľmi správne, je, že každý si môže založiť politickú stranu. Toto je možnože ten najlepší krok na tom celom. Ja som celkom dobrý príklad toho. Mne sa nepozdávala ponuka politických strán, ktorá tu bola v rokoch 2008 – 2009, tak spolu s viacerým kolegami sme založili stranu Sloboda a Solidarita. A sme najlepší príklad toho, že to bolo s pomerne nízkymi prostriedkami, v pomerne rekordne krátkej dobe sa dalo dostať, opakovane, do parlamentu. Preto si dovolím tvrdiť pri všetkých iných nedostatkoch, ktoré v tejto krajine existujú, že ten volebný systém vo svojich základných črtách je správny, áno, zároveň si myslím, mali by sme ho vylepšovať. Mali by sme mať zo zákona jasne stanovené, kedy musia byť ďalšie voľby, bolo by dobré, aby jedny a tie isté pravidlá platili pre všetky voľby a tak ďalej, a teda opakovane pripomínam, že mám tú nádej, pán Kaliňák, že budete počúvať, čo vám aj opoziční kolegovia vravia, lebo ja som ich teda dnes počúval a nie sú to len nejaké ľavicovo-pravicové hádky, sú to pádne argumenty a aj celkom rozumné. To je toľko z mojej strany. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
Vystúpenia
12:27
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:27
Alojz HlinaJa som si len dovolil navrhnúť jednu vec ako inšpiráciu, že ak teda by sme aj boli s tým konformní, nevadí nám to, alebo máme pocit, že je to tak správne, tak aspoň dajme jednu vec, koľko tých členov v uzavretom ich spoločenstve, z toho sekundárne koľko teda by ste mali, viete, aby sa nám nestalo, že kde sú traja ľudia alebo štyria, tak zvolia celý parlament. To hovorím ako úplný extrém, hej. Ale viete, to som si dovolil navrhnúť. Ale ja vidím, že tuná ten náš vnútorný pocit, to prežívanie toho, čo vlastne demokracia je, je taký, aký je, no však nuž čo už, viete, takže čo ja už s tým narobím.
Ja som si dovolil namietať, že ak sa niečo volá strana, tak by to malo byť stranou. A pokiaľ je strana, že sa dá do nej vstúpiť, ja nehovorím, že sa musí dať do nej vstúpiť, že musia vás do nej zobrať. A pokiaľ to tak nie je, no tak to tým ľuďom povedzme, že nedá sa do toho vstúpiť, je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
6.9.2013 o 12:27 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Trošku ma prekvapuje tá vaša reakcia, pán Sulík. Ja jej rozumiem. A fakt práve ja viem, všelijakí pobudovia sa kde hlásia. To nikto nehovorí, že nemá existovať filter. Ale pokiaľ je to uzavretý spolok, tak definujme, ja si to dokonca myslím, že to má niečo aj s vplyvom s ústavou, že. Inak, potom povedzme, že politická strana má uzavreté členstvo v počte štyroch, viete, ale netvárme sa, že do strany môžete vstúpiť tak, že podáte prihlášku, na ktorú vám nikto nikdy neodpovie. Ale hovorím, kvôli korektnosti voči voličom ich informujme správne. Ja nevylučujem, že rodina XY si môže založiť klub, ktorý sa bude však volať strana s uzavretým členstvom, bude kandidovať, možno bude mať silu v médiách, vplyv, ovládne to, hej, tak dostane sa sem.
Ja som si len dovolil navrhnúť jednu vec ako inšpiráciu, že ak teda by sme aj boli s tým konformní, nevadí nám to, alebo máme pocit, že je to tak správne, tak aspoň dajme jednu vec, koľko tých členov v uzavretom ich spoločenstve, z toho sekundárne koľko teda by ste mali, viete, aby sa nám nestalo, že kde sú traja ľudia alebo štyria, tak zvolia celý parlament. To hovorím ako úplný extrém, hej. Ale viete, to som si dovolil navrhnúť. Ale ja vidím, že tuná ten náš vnútorný pocit, to prežívanie toho, čo vlastne demokracia je, je taký, aký je, no však nuž čo už, viete, takže čo ja už s tým narobím.
Ja som si dovolil namietať, že ak sa niečo volá strana, tak by to malo byť stranou. A pokiaľ je strana, že sa dá do nej vstúpiť, ja nehovorím, že sa musí dať do nej vstúpiť, že musia vás do nej zobrať. A pokiaľ to tak nie je, no tak to tým ľuďom povedzme, že nedá sa do toho vstúpiť, je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skontrolovaný
12:29
Vystúpenie v rozprave 12:29
Ján FigeľVystúpenie v rozprave
6.9.2013 o 12:29 hod.
Dr. h. c. Ing. PhD.
Ján Figeľ
Videokanál poslancaPosledným písomne prihláseným rečníkom do rozpravy v tomto bode programu je pán poslanec Igor Hraško.
Skontrolovaný
12:42
Vystúpenie v rozprave 12:42
Igor HraškoPoďme konkrétne ku zákonu. Je tam niekoľko nuáns, o ktorých už hovorili kolegovia predo mnou, predrečníci. Ja sa dotknem jednej z týchto vecí, kde je napísané, že podmienkou delegovania zástupcov politickej strany, politického hnutia alebo koalície do okrskovej a okresnej volebnej komisie vo voľbách do Národnej rady, ako aj Európskeho parlamentu je nielen zaregistrovaním kandidátnej listiny, ale aj získaním najmenej 3 % platných hlasov z celkového počtu odovzdaných hlasov v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Hneď tu máme niekoľko lapsusov. Takže bolo už o nich hovorené. A ja to zdôrazním, pretože si myslím, že je to dôležitá vec. Staré politické strany tak budú zvýhodnené oproti novým vznikajúcim subjektom. To je to, myslím, jasné. Takže netreba o tom diskutovať, je to fakt. Ak tam dáme hranicu 3 %, tie strany, ktoré ešte len začínajú, v živote nemohli mať žiadne percento, to znamená, že nemôžu mať svojich zástupcov v okrskových a okresných volebných komisiách. Ďalej, to je ale také, by som povedal, závažnejšie, a pomenujem to pravým menom, staré strany si týmto zabezpečia platených voličov a platenú kontrolu volieb, pretože ich zástupcovia v tých okrskových a okresných volebných komisiách budú za túto prácu, ktorú vykonajú za sledovanie volieb v rámci volebného dňa, platení. Iní tam môžu byť ako pozorovatelia, z tých iných strán, ktoré nespĺňajú tieto kritériá, ale nebudú platení. No a keďže vieme, že robí sa to tak, že u tých, ktorí sú v okrskových volebných komisiách, tak sa vyberajú takí ľudia, ktorí sú stopercentne stotožnení s tým daným politickým subjektom a s náladami, ktoré tam sú. Takže určite dajú hlas tej danej príslušnej politickej strane alebo hnutiu, alebo koalícii. Takže môžeme povedať, že sú to naozaj platení voliči a tí ostatní sú neplatení.
Ďalšia vec. Hovorí sa tu o tom, že na týchto členoch okrskových a okresných volebných komisií sa má ušetriť. V štáte je veľa iných nástrojov, ako ušetriť, nie však cez diskrimináciu nových strán, napr. cez toto nové financovanie politických nominantov. A ja hneď uvediem príklady. Aj na tejto schôdzi máme predložený návrh na obmedzenie finančného ohodnotenia členov niektorých rád ÚPN. Povedzme si, že skúsime nastaviť šetrenie tak, že vo všetkých štátnych podnikoch, štátnych inštitúciách a inštitúciách riadených štátom obmedzíme vyplácanie odmien členom dozorných rád, správnych rád a podobne, pokiaľ si nebudú plniť svoju funkciu a nebudú sa zúčastňovať svojej práce, pretože v súčasnosti platí, že bez ohľadu na to, či tam sa zúčastňujú alebo nezúčastňujú, stále majú svoj plat. A vieme, že tu máme ľudí, ktorí majú viacero funkcií, okrem toho, že sú poslanci, primátori, poslanci VÚC-ok, tak sú zastúpení aj v rôznych dozorných radách rôznych organizácií, rôznych inštitúcií a poberajú plat, či tam sú alebo tam nie sú.
Pán minister, sú toto možné zdroje šetrenia? (Reakcia navrhovateľa.) No, povedzme si, dobre, vyrátame si, dáme si tú námahu, spracujeme tento materiál a povieme si, koľko tam ide výdavkov na dozorné rady, a potom si môžeme povedať... (Reakcia navrhovateľa.) Sú to peniaze firmy, ale firmy sú v správe štátu, zastupujú štát. (Reakcia navrhovateľa.) Časť z nich áno. No tak mňa nezaujímajú súkromné firmy. Tie nech si platia dozorné rady, ako si ich platia. Ale pokiaľ máme firmy, ktoré sú v štátnej správe... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán minister, zapíšte si poznámky, potom to prečítate.
Hraško, Igor, poslanec NR SR
Ja ich pripravím. Potom ich tu v druhom čítaní vymenujem všetky, hej. Takže tu sú možnosti šetrenia, takže nešetril by som určite na členoch okrskových a okresných volebných komisií. Ďalej, staré strany týmto spôsobom budú mať o jeden z nástrojov na mobilizáciu svojich voličov viacej, a to svojich vlastných okrskárov, keďže veľa strán túto formu používala ako aj možnosť predvolebnej kampane. Či chceme, či nechceme, zo skúseností je to tak.
Ďalšia nuansa sa týka tých 3 % minimálnej hranice. Voľby konané pred štyrmi rokmi vôbec nemusia kopírovať politickú situáciu v deň konania nových volieb. A už vôbec tam nie je dôvod naviazať účasť členov v okrskových komisiách vo voľbách do Európskeho parlamentu na výsledky volieb do národného parlamentu. To sú úplne dve rozdielne veci. A takisto ako samosprávne voľby sú úplne o niečom inom. Vieme, že niekde sú koalície také, ktoré sú úplne protichodné, opozícia sa dá s vládnou stranou dohromady pri voľbe župana, prípadne poslancov. Takže to isté je o voľbe do Európskeho parlamentu. Je to o niečom úplne inom. Takže tu by som vôbec napríklad do volieb do Európskeho parlamentu nepodmieňoval získaním minimálne 3 % v účasti v parlamentných voľbách predchádzajúcich. Okrem toho, keby sa termíny aspoň zosúladili, že budú v ten istý dátum, tak sa dá o tom polemizovať, ale jedny voľby sa konajú úplne niekedy inokedy ako tie druhé.
Už tu bolo viackrát povedané, že tento návrh zákona akosi opomína nezávislých kandidátov. A tí sú tu diskriminovaní vo viacerých paragrafoch, pretože nemôžu si delegovať svojich zástupcov platených do okrskových a okresných volebných komisií, žiadnych. A nemajú aj iné možnosti ako politické strany, ktoré sú registrované a ktoré majú svoje kandidátne listiny.
Toto sú len také nuansy, ktoré som vyzdvihol teraz, a mám nachystané aj niektoré teda riešenia, takže uvidíme.
A ešte by som niečo povedal na margo už tej diskusie, ktorá tu odznela.
Kolega Martvoň povedal, že druhé čítanie je otvorené pre všetkých. Áno, ale zo skúseností vieme, že tých zákonov nám doteraz veľa neprešlo. (Reakcia z pléna.) Áno, zo zákonov nám neprešlo vôbec nič, z pozmeňujúcich návrhov nám prešlo, verejné obstarávanie, veľa, tri, neviem, či je to veľa, štyri naše všeobecne. Takže uvidíme, no tak budeme predkladať návrhy, tak ich potom spočítam.
Kolega Blanár hovoril, že iní neboli schopní podať takýto návrh. No ani bývalá vláda strany SMER, ani za minulého vládnutia ho nepodala, lebo nebola sama. Áno, nebol na to dôvod, ale teraz ste sami a máte výhodu, že chcete byť aj naďalej sami, lebo ste pocítili, akú to má silu, 83, a máte ambíciu mať 90, aj ústavnú väčšinu. Prečo nie? Bol by to super pocit? Nie? (Reakcie z pléna.) Čože, veď ste to povedali, že 90 chcete mať. (Hlasy z pléna.) Jáj, nemáte 90, ale chceli by ste mať toľko, nie? (Reakcia z pléna.) Určite nie, hm, dobre. Tak si neposilňujeme túto pozíciu takýmito krokmi a bude to v pohode, pretože je tu odôvodnené podozrenie na to, že si tú pozíciu posilniť chcete. (Reakcia z pléna.) No cez všetko, čo som už doteraz spomínal. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán poslanec, vediete dialóg so snemovňou a v snemovni. Takže dokončite prejav.
Hraško, Igor, poslanec NR SR
Áno, takže dokončím to.
Čo sa týka kampane, o tom sa vyjadrím v tom ďalšom zákone, aby som zase nezabŕdal do témy, ktorá je nachystaná až o chvíľku.
Čo sa týka volieb, občania vám dali hlasy, teda vás delegovali do miest, kde ste. A mali by ste zastupovať všetkých občanov Slovenskej republiky, teda nielen tých vašich, takže riešiť potreby všetkých občanov a nielen vaše, povedzme, tie mocenské alebo finančné záujmy. A v tomto prípade si naozaj chcete posilniť postavenie, nie naopak, pretože pokiaľ chcete vylúčiť z kontrolného procesu malé strany alebo novovzniknuté strany, tak jednoducho zrejme nechcete vidieť, ak by sa vám niekto díval na prsty. A to je polemické, či budete kandidovať len vy alebo budú kandidovať aj ďalšie staré politické strany, či sa medzitým nerozpadnú a budú len nové a budete len vy a nikto iný. My sme stará strana, povedzme, my máme záujem sa zúčastniť volieb, ale hovorím, že môže sa napríklad stať, že sa niektoré strany rozpadnú a vzniknú len nové strany a staré nebudú kandidovať a budete len vy, SMER, a nikto iný, lebo všetky ostatné budú nové. No uvažujem nad inými scenármi, samozrejme, polemickými, čo sa určite nestane, pretože si to nikto nedovolí, aby vás nechali samých, ale takto by boli všetky ostatné strany vylúčené z tohto procesu kontrolného.
Takže je to otázka ešte ďalšej teda či priamej demokracie, či zastupiteľskej, alebo spraviť prienik týchto dvoch. Je to tiež o voľbách do Národnej rady. A mnohí občania už teraz púšťajú svoje hlasy o tom, že sú za to, aby bolo viacej priamej demokracie, pretože málo z poslancov si uvedomuje, že poslanci Národnej rady sú zamestnancami občanov Slovenskej republiky. A občania by mali mať tiež kontrolu nad tým. A mali by mať možnosť nezávisle od svojich politických strán, hnutí, ktoré majú možnosť vznikať, nezávisle ísť do toho parlamentu. Ja som tiež nezávislý. Ja nie som členom politickej strany v súčasnosti. V súčasnosti som nezávislý poslanec. A išiel som na kandidátke politického hnutia, ktoré umožnilo dostať sa do parlamentu ľuďom, ktorí nemajú politickú príslušnosť. Takže do budúcnosti do diskusie dávam možnosť zváženia nejakého mixu priamej demokracie a zastupiteľskej demokracie.
Uvidíme, ako tento môj diskusný príspevok prispeje k tomu, aby sa zmenil zákon alebo zmenili zákony, pretože to sa netýka len jedného, zrejme tohto volebného zákona, ale aj ďalších zákonov, aká bude vôľa. Už mám záver, takže už mi aj zabehlo.
A ak sa pán kolega Blanár pýtal, či je teraz vôľa prijať takýto zákon, tak v takejto podobe určite tá vôľa nie je, preto dávam procedurálny návrh na zastavenie rokovania o tomto bode. Ďakujem.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyňa, kolegovia, hovorí sa tu o tom, že naozaj zákon o podmienkach výkonu volebného práva je veľmi dôležitý. Ale podľa účasti, kde by mala prebiehať diskusia o tomto zákone, ako to proklamujú všetci, najmä teda poslanci vládnej strany, ale hovorila o tom aj opozícia, tak tá účasť v pléne je na takúto diskusiu dosť biedna. Napríklad ako pomerne najväčšia strana, keď to zoberiem zase vládnu stranu, SMER, má tu šiestich svojich poslancov. Opozícia tu má 16-kusové zastúpenie. Takže už len pomer keď zoberieme, tak je to trochu obrátené. Ale poďme k veci, aby som tu nerozprával len o tom, že každý chce diskusiu. Ale tá diskusia prebieha asi niekde inde. Ale myslím si, že mala by prebiehať tu v pléne, pretože tu sa ozývali hlasy ako „veď dávajte potom aj do druhého čítania návrhy“. Určite budú. Ja som len zvedavý, koľko z nich potom prejde.
Poďme konkrétne ku zákonu. Je tam niekoľko nuáns, o ktorých už hovorili kolegovia predo mnou, predrečníci. Ja sa dotknem jednej z týchto vecí, kde je napísané, že podmienkou delegovania zástupcov politickej strany, politického hnutia alebo koalície do okrskovej a okresnej volebnej komisie vo voľbách do Národnej rady, ako aj Európskeho parlamentu je nielen zaregistrovaním kandidátnej listiny, ale aj získaním najmenej 3 % platných hlasov z celkového počtu odovzdaných hlasov v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Hneď tu máme niekoľko lapsusov. Takže bolo už o nich hovorené. A ja to zdôrazním, pretože si myslím, že je to dôležitá vec. Staré politické strany tak budú zvýhodnené oproti novým vznikajúcim subjektom. To je to, myslím, jasné. Takže netreba o tom diskutovať, je to fakt. Ak tam dáme hranicu 3 %, tie strany, ktoré ešte len začínajú, v živote nemohli mať žiadne percento, to znamená, že nemôžu mať svojich zástupcov v okrskových a okresných volebných komisiách. Ďalej, to je ale také, by som povedal, závažnejšie, a pomenujem to pravým menom, staré strany si týmto zabezpečia platených voličov a platenú kontrolu volieb, pretože ich zástupcovia v tých okrskových a okresných volebných komisiách budú za túto prácu, ktorú vykonajú za sledovanie volieb v rámci volebného dňa, platení. Iní tam môžu byť ako pozorovatelia, z tých iných strán, ktoré nespĺňajú tieto kritériá, ale nebudú platení. No a keďže vieme, že robí sa to tak, že u tých, ktorí sú v okrskových volebných komisiách, tak sa vyberajú takí ľudia, ktorí sú stopercentne stotožnení s tým daným politickým subjektom a s náladami, ktoré tam sú. Takže určite dajú hlas tej danej príslušnej politickej strane alebo hnutiu, alebo koalícii. Takže môžeme povedať, že sú to naozaj platení voliči a tí ostatní sú neplatení.
Ďalšia vec. Hovorí sa tu o tom, že na týchto členoch okrskových a okresných volebných komisií sa má ušetriť. V štáte je veľa iných nástrojov, ako ušetriť, nie však cez diskrimináciu nových strán, napr. cez toto nové financovanie politických nominantov. A ja hneď uvediem príklady. Aj na tejto schôdzi máme predložený návrh na obmedzenie finančného ohodnotenia členov niektorých rád ÚPN. Povedzme si, že skúsime nastaviť šetrenie tak, že vo všetkých štátnych podnikoch, štátnych inštitúciách a inštitúciách riadených štátom obmedzíme vyplácanie odmien členom dozorných rád, správnych rád a podobne, pokiaľ si nebudú plniť svoju funkciu a nebudú sa zúčastňovať svojej práce, pretože v súčasnosti platí, že bez ohľadu na to, či tam sa zúčastňujú alebo nezúčastňujú, stále majú svoj plat. A vieme, že tu máme ľudí, ktorí majú viacero funkcií, okrem toho, že sú poslanci, primátori, poslanci VÚC-ok, tak sú zastúpení aj v rôznych dozorných radách rôznych organizácií, rôznych inštitúcií a poberajú plat, či tam sú alebo tam nie sú.
Pán minister, sú toto možné zdroje šetrenia? (Reakcia navrhovateľa.) No, povedzme si, dobre, vyrátame si, dáme si tú námahu, spracujeme tento materiál a povieme si, koľko tam ide výdavkov na dozorné rady, a potom si môžeme povedať... (Reakcia navrhovateľa.) Sú to peniaze firmy, ale firmy sú v správe štátu, zastupujú štát. (Reakcia navrhovateľa.) Časť z nich áno. No tak mňa nezaujímajú súkromné firmy. Tie nech si platia dozorné rady, ako si ich platia. Ale pokiaľ máme firmy, ktoré sú v štátnej správe... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán minister, zapíšte si poznámky, potom to prečítate.
Hraško, Igor, poslanec NR SR
Ja ich pripravím. Potom ich tu v druhom čítaní vymenujem všetky, hej. Takže tu sú možnosti šetrenia, takže nešetril by som určite na členoch okrskových a okresných volebných komisií. Ďalej, staré strany týmto spôsobom budú mať o jeden z nástrojov na mobilizáciu svojich voličov viacej, a to svojich vlastných okrskárov, keďže veľa strán túto formu používala ako aj možnosť predvolebnej kampane. Či chceme, či nechceme, zo skúseností je to tak.
Ďalšia nuansa sa týka tých 3 % minimálnej hranice. Voľby konané pred štyrmi rokmi vôbec nemusia kopírovať politickú situáciu v deň konania nových volieb. A už vôbec tam nie je dôvod naviazať účasť členov v okrskových komisiách vo voľbách do Európskeho parlamentu na výsledky volieb do národného parlamentu. To sú úplne dve rozdielne veci. A takisto ako samosprávne voľby sú úplne o niečom inom. Vieme, že niekde sú koalície také, ktoré sú úplne protichodné, opozícia sa dá s vládnou stranou dohromady pri voľbe župana, prípadne poslancov. Takže to isté je o voľbe do Európskeho parlamentu. Je to o niečom úplne inom. Takže tu by som vôbec napríklad do volieb do Európskeho parlamentu nepodmieňoval získaním minimálne 3 % v účasti v parlamentných voľbách predchádzajúcich. Okrem toho, keby sa termíny aspoň zosúladili, že budú v ten istý dátum, tak sa dá o tom polemizovať, ale jedny voľby sa konajú úplne niekedy inokedy ako tie druhé.
Už tu bolo viackrát povedané, že tento návrh zákona akosi opomína nezávislých kandidátov. A tí sú tu diskriminovaní vo viacerých paragrafoch, pretože nemôžu si delegovať svojich zástupcov platených do okrskových a okresných volebných komisií, žiadnych. A nemajú aj iné možnosti ako politické strany, ktoré sú registrované a ktoré majú svoje kandidátne listiny.
Toto sú len také nuansy, ktoré som vyzdvihol teraz, a mám nachystané aj niektoré teda riešenia, takže uvidíme.
A ešte by som niečo povedal na margo už tej diskusie, ktorá tu odznela.
Kolega Martvoň povedal, že druhé čítanie je otvorené pre všetkých. Áno, ale zo skúseností vieme, že tých zákonov nám doteraz veľa neprešlo. (Reakcia z pléna.) Áno, zo zákonov nám neprešlo vôbec nič, z pozmeňujúcich návrhov nám prešlo, verejné obstarávanie, veľa, tri, neviem, či je to veľa, štyri naše všeobecne. Takže uvidíme, no tak budeme predkladať návrhy, tak ich potom spočítam.
Kolega Blanár hovoril, že iní neboli schopní podať takýto návrh. No ani bývalá vláda strany SMER, ani za minulého vládnutia ho nepodala, lebo nebola sama. Áno, nebol na to dôvod, ale teraz ste sami a máte výhodu, že chcete byť aj naďalej sami, lebo ste pocítili, akú to má silu, 83, a máte ambíciu mať 90, aj ústavnú väčšinu. Prečo nie? Bol by to super pocit? Nie? (Reakcie z pléna.) Čože, veď ste to povedali, že 90 chcete mať. (Hlasy z pléna.) Jáj, nemáte 90, ale chceli by ste mať toľko, nie? (Reakcia z pléna.) Určite nie, hm, dobre. Tak si neposilňujeme túto pozíciu takýmito krokmi a bude to v pohode, pretože je tu odôvodnené podozrenie na to, že si tú pozíciu posilniť chcete. (Reakcia z pléna.) No cez všetko, čo som už doteraz spomínal. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán poslanec, vediete dialóg so snemovňou a v snemovni. Takže dokončite prejav.
Hraško, Igor, poslanec NR SR
Áno, takže dokončím to.
Čo sa týka kampane, o tom sa vyjadrím v tom ďalšom zákone, aby som zase nezabŕdal do témy, ktorá je nachystaná až o chvíľku.
Čo sa týka volieb, občania vám dali hlasy, teda vás delegovali do miest, kde ste. A mali by ste zastupovať všetkých občanov Slovenskej republiky, teda nielen tých vašich, takže riešiť potreby všetkých občanov a nielen vaše, povedzme, tie mocenské alebo finančné záujmy. A v tomto prípade si naozaj chcete posilniť postavenie, nie naopak, pretože pokiaľ chcete vylúčiť z kontrolného procesu malé strany alebo novovzniknuté strany, tak jednoducho zrejme nechcete vidieť, ak by sa vám niekto díval na prsty. A to je polemické, či budete kandidovať len vy alebo budú kandidovať aj ďalšie staré politické strany, či sa medzitým nerozpadnú a budú len nové a budete len vy a nikto iný. My sme stará strana, povedzme, my máme záujem sa zúčastniť volieb, ale hovorím, že môže sa napríklad stať, že sa niektoré strany rozpadnú a vzniknú len nové strany a staré nebudú kandidovať a budete len vy, SMER, a nikto iný, lebo všetky ostatné budú nové. No uvažujem nad inými scenármi, samozrejme, polemickými, čo sa určite nestane, pretože si to nikto nedovolí, aby vás nechali samých, ale takto by boli všetky ostatné strany vylúčené z tohto procesu kontrolného.
Takže je to otázka ešte ďalšej teda či priamej demokracie, či zastupiteľskej, alebo spraviť prienik týchto dvoch. Je to tiež o voľbách do Národnej rady. A mnohí občania už teraz púšťajú svoje hlasy o tom, že sú za to, aby bolo viacej priamej demokracie, pretože málo z poslancov si uvedomuje, že poslanci Národnej rady sú zamestnancami občanov Slovenskej republiky. A občania by mali mať tiež kontrolu nad tým. A mali by mať možnosť nezávisle od svojich politických strán, hnutí, ktoré majú možnosť vznikať, nezávisle ísť do toho parlamentu. Ja som tiež nezávislý. Ja nie som členom politickej strany v súčasnosti. V súčasnosti som nezávislý poslanec. A išiel som na kandidátke politického hnutia, ktoré umožnilo dostať sa do parlamentu ľuďom, ktorí nemajú politickú príslušnosť. Takže do budúcnosti do diskusie dávam možnosť zváženia nejakého mixu priamej demokracie a zastupiteľskej demokracie.
Uvidíme, ako tento môj diskusný príspevok prispeje k tomu, aby sa zmenil zákon alebo zmenili zákony, pretože to sa netýka len jedného, zrejme tohto volebného zákona, ale aj ďalších zákonov, aká bude vôľa. Už mám záver, takže už mi aj zabehlo.
A ak sa pán kolega Blanár pýtal, či je teraz vôľa prijať takýto zákon, tak v takejto podobe určite tá vôľa nie je, preto dávam procedurálny návrh na zastavenie rokovania o tomto bode. Ďakujem.
Neautorizovaný
12:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:45
Anton MartvoňZároveň tento zákon len v roku 2016 ušetrí...
Zároveň tento zákon len v roku 2016 ušetrí 1,1 mil. eur, čiže skoro 33 mil. korún bude ušetrených, čo je pre našu ekonomiku, myslím si, potrebné. To, čo ste uviedli, ten príklad, ten Ústav pamäti národa, no, myslím si, je to nešťastný príklad, lebo v podstate je to návrh výboru ako takého. Samozrejme, obmedzenie odmien je pre členov Správnej rady ÚPN zaujímavé. Možno by sa bolo treba pozrieť aj na odmenu predsedu správnej rady, tam by sa tiež mohlo dačo ušetriť. Ale vôbec ste nemali pravdu s tým, že by vám neprešiel žiaden zákon. Trošku chcem iba na to upozorniť, čo mal pán poslanec Chmel tú novelu s pánom poslancom Drobom ohľadne mopedov, tá prešla, Slovenský historický ústav od Jožka Mikloška prešiel, plus ďalšie niektoré zákony a pozmeňujúce návrhy, kebyže sa hlbšie zamyslíme, by sme prišli na to, proste keď sú dobré, tak nemáme problém my ich v strane SMER podporiť. A tu je ten priestor na tú diskusiu k tomuto volebnému kódexu ako takému vo výboroch. Čiže pán minister navrhol zriadenie tej komisie. Však ja osobne nemám problém sa tam prihlásiť. Prihláste sa aj vy do tej komisie, môže sa tam diskutovať a môžete prichádzať s tými návrhmi, na ktoré sa môžu odborne ľudia v tej komisii pozrieť. Keď pán poslanec Beblavý chcel urobiť určitú novelu a zriadiť komisiu na reformu majetkových priznaní, alebo tak nejako sa to nazýva, však išli tam aj zástupcovia strany SMER. Tak je tu výzva. Poďte do tej komisie a tam máte možnosť ovplyvniť, keď teda máte svoje odborné pripomienky, viem, že ich máte, lebo však vy ste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
6.9.2013 o 12:45 hod.
Mgr. PhD.
Anton Martvoň
Videokanál poslanca
Pán poslanec Hraško, v podstate chcem začať tým, že mali ste zaujímavé vystúpenie, ale je potrebné spomenúť jednu takú vec, čo ste si možno nevšimli, že tento návrh zákona reflektuje odporúčania Výboru GRECO Rady Európy. Čiže dá sa povedať, že aj európska platforma mala svoje určité nejaké pripomienky, tak odborníci na ministerstve vnútra reflektovali na tieto odporúčania a pripomienky ako také.
Zároveň tento zákon len v roku 2016 ušetrí 1,1 mil. eur, čiže skoro 33 mil. korún bude ušetrených, čo je pre našu ekonomiku, myslím si, potrebné. To, čo ste uviedli, ten príklad, ten Ústav pamäti národa, no, myslím si, je to nešťastný príklad, lebo v podstate je to návrh výboru ako takého. Samozrejme, obmedzenie odmien je pre členov Správnej rady ÚPN zaujímavé. Možno by sa bolo treba pozrieť aj na odmenu predsedu správnej rady, tam by sa tiež mohlo dačo ušetriť. Ale vôbec ste nemali pravdu s tým, že by vám neprešiel žiaden zákon. Trošku chcem iba na to upozorniť, čo mal pán poslanec Chmel tú novelu s pánom poslancom Drobom ohľadne mopedov, tá prešla, Slovenský historický ústav od Jožka Mikloška prešiel, plus ďalšie niektoré zákony a pozmeňujúce návrhy, kebyže sa hlbšie zamyslíme, by sme prišli na to, proste keď sú dobré, tak nemáme problém my ich v strane SMER podporiť. A tu je ten priestor na tú diskusiu k tomuto volebnému kódexu ako takému vo výboroch. Čiže pán minister navrhol zriadenie tej komisie. Však ja osobne nemám problém sa tam prihlásiť. Prihláste sa aj vy do tej komisie, môže sa tam diskutovať a môžete prichádzať s tými návrhmi, na ktoré sa môžu odborne ľudia v tej komisii pozrieť. Keď pán poslanec Beblavý chcel urobiť určitú novelu a zriadiť komisiu na reformu majetkových priznaní, alebo tak nejako sa to nazýva, však išli tam aj zástupcovia strany SMER. Tak je tu výzva. Poďte do tej komisie a tam máte možnosť ovplyvniť, keď teda máte svoje odborné pripomienky, viem, že ich máte, lebo však vy ste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
12:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:45
Jozef ViskupičVystúpenie s faktickou poznámkou
6.9.2013 o 12:45 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem. Súhlasím s argumentom, ktorý hovoríš, ktorý sa týka kreácie okrskových volebných komisií, možno ho treba zvýrazniť ešte viacej, aby sme hovorili, že súčasný platný právny stav hovorí o tom, že vo voľbách regionálnych alebo do VÚC-ok, parlamentov, ako aj do volieb lokálnych alebo teda obecných a mestských, čím ďalej, tým viacej vyhrávajú nezávislí kandidáti. Zákon ráta s tým, že v týchto voľbách nezávislý kandidát kandidovať môže. Naším problémom, ktorý sme spracovali do legislatívneho riešenia, predložili sme ho na minulej schôdzi, bolo to, že zástupcovia, ktorí by mohli nejakým spôsobom mať dohľad nad výkonom volebného procesu, by aj za nezávislých kandidátov mohli byť príslušní, alebo mohol by sa vytvoriť na to, aby volebný proces kontrolovať mohli. Tento návrh novely ide presne opačným smerom. Nieže neumožní nezávislým kandidátom, aby mohli kontrolovať proces volieb, ale sťažuje podmienky kontroly tým, že dáva nejaký finančný moment do tohto aj zástupcom malých a novovzniknutých politických strán. Je to cesta presne opačným smerom a občania Slovenskej republiky by mali vedieť presne a jasne, že niekto má snahu, aby volebný proces kontrolovali iba tie strany, ktoré získali viac ako 3 %. Strana SMER pri takto veľkom mandáte by sa mala pozerať na tých a ochraňovať aj tých, ktorým súčasné legislatívne prostredie a právny systém nenahráva, a nie ísť opačným smerom. Neviem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
12:47
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:47
Dušan BublavýJa si myslím, že naozaj ak niekto chce racionálne diskutovať a chce svoje návrhy zapracovať do tohto zákona, pán minister jednoznačne navrhol, že od budúceho týždňa môže naozaj prebiehať rokovanie, ktoré môže byť veľmi plodné pre všetkých, ktorí sme tu. Takže ja si myslím, že je potrebné takýto zákon naozaj podporiť a ak nemal nikto odvahu doposiaľ, aby sa do takéhoto náročného procesu pustil, tak je potrebné oceniť pána ministra vnútra, že našiel tú odvahu a ide... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
6.9.2013 o 12:47 hod.
Bc.
Dušan Bublavý
Videokanál poslanca
Pán kolega Hraško, šetrenie finančných zdrojov, ktoré sa dajú vo voľbách naozaj ušetriť, či to už je do okrskových komisií, maximálny počet osem ľudí alebo členov tejto komisie, ktorí budú mať finančné ohodnotenie, to nie je uberanie práva, aby sa na voľbách a v týchto komisiách nemohli zúčastniť aj tí, ktorí nebudú za to mať finančný benefit. Takže musíme si uvedomiť, že ak si predstavíme, ako bývajú zložené tieto volebné komisie, ako na obciach a na mestách prebiehajú voľby a že niekedy je v tých komisiách viac ľudí ako voličov určitých obvodov, tak si to vieme predstaviť, aké to je racionálne riešenie. A ušetriť finančné zdroje, čo zákon navrhuje, aby doprovod ktorý sa robí do ústrednej komisie nemusel byť policajným doprovodom, to je ďalší benefit, ktorý ostáva v štátnej pokladni.
Ja si myslím, že naozaj ak niekto chce racionálne diskutovať a chce svoje návrhy zapracovať do tohto zákona, pán minister jednoznačne navrhol, že od budúceho týždňa môže naozaj prebiehať rokovanie, ktoré môže byť veľmi plodné pre všetkých, ktorí sme tu. Takže ja si myslím, že je potrebné takýto zákon naozaj podporiť a ak nemal nikto odvahu doposiaľ, aby sa do takéhoto náročného procesu pustil, tak je potrebné oceniť pána ministra vnútra, že našiel tú odvahu a ide... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
12:49
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:49
Igor HraškoKolega Jofo, ďakujem ti veľmi pekne. Pomenoval si ešte presne veci, ktoré bolo treba zdôrazniť.
Kolega Martvoň, údajne tento zákon reflektoval na odporúčania. Tak trošku ma to tak zarazilo, pretože pochybujem, že by niekto z úrovne Európskej únie bol proti rovnosti príležitostí, pretože tento zákon je nasmerovaný proti rovnosti príležitostí už len tým, že sa selektuje na základe kritérií nejakých,...
Kolega Jofo, ďakujem ti veľmi pekne. Pomenoval si ešte presne veci, ktoré bolo treba zdôrazniť.
Kolega Martvoň, údajne tento zákon reflektoval na odporúčania. Tak trošku ma to tak zarazilo, pretože pochybujem, že by niekto z úrovne Európskej únie bol proti rovnosti príležitostí, pretože tento zákon je nasmerovaný proti rovnosti príležitostí už len tým, že sa selektuje na základe kritérií nejakých, ktoré, samozrejme, nevyhovujú úplne všetkým. Takže o tom pochybujem.
To, že sa ušetrí milión 400 tisíc eur je super, ale hovorím, že tu sú aj iné možnosti, kde sa dá v rámci štátu ušetriť. Takže tam treba hľadať možnosti.
A okrem toho, a to zareagujem aj na kolegu Bublavého, skúsme teda obrátiť túto situáciu. A platení budú len tí, ktorí sú noví, prípadne tí, ktorí za minulé voľby získali do 3 % hlasov. A, povedzme, z toho počtu, aby sme ušetrili, do toho počtu šesť alebo osem, sa bude žrebovať. Takže staré politické strany tam vôbec nebudú mať svojich zástupcov. Čo vy na to? To by bolo dobré riešenie, nie? To bol pôvodný návrh. (Reakcia z pléna.) Výborne, schvaľujem to, poďme do toho.
No a čo sa týka toho, koľko zákonov a pozmeňujúcich návrhov prešlo. No mne z nich neprešiel ani jeden. Je to zaujímavé, že? Ale mal som tam veľa dobrých zmien, ktoré mi dokonca odobrili aj iní poslanci, aj ľudia. A neprešli. To je zaujímavé. Takže vy nechávate prejsť len tie, ktoré vám vyhovujú a z ktorých môžete, povedzme, vytrieskať ešte niečo politické.
No a čo sa týka diskusie na výboroch, tak neviem, či a koľkých diskusií vo výboroch ste sa zúčastnili, ale tie sú tiež také zvláštne. A nepovedal by som, že ten priestor na tú diskusiu tam nie je. Je tam, pripúšťam, samozrejme, ale nie až taký veľký, aký by som si ho predstavoval.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
6.9.2013 o 12:49 hod.
Ing.
Igor Hraško
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolega Jofo, ďakujem ti veľmi pekne. Pomenoval si ešte presne veci, ktoré bolo treba zdôrazniť.
Kolega Martvoň, údajne tento zákon reflektoval na odporúčania. Tak trošku ma to tak zarazilo, pretože pochybujem, že by niekto z úrovne Európskej únie bol proti rovnosti príležitostí, pretože tento zákon je nasmerovaný proti rovnosti príležitostí už len tým, že sa selektuje na základe kritérií nejakých, ktoré, samozrejme, nevyhovujú úplne všetkým. Takže o tom pochybujem.
To, že sa ušetrí milión 400 tisíc eur je super, ale hovorím, že tu sú aj iné možnosti, kde sa dá v rámci štátu ušetriť. Takže tam treba hľadať možnosti.
A okrem toho, a to zareagujem aj na kolegu Bublavého, skúsme teda obrátiť túto situáciu. A platení budú len tí, ktorí sú noví, prípadne tí, ktorí za minulé voľby získali do 3 % hlasov. A, povedzme, z toho počtu, aby sme ušetrili, do toho počtu šesť alebo osem, sa bude žrebovať. Takže staré politické strany tam vôbec nebudú mať svojich zástupcov. Čo vy na to? To by bolo dobré riešenie, nie? To bol pôvodný návrh. (Reakcia z pléna.) Výborne, schvaľujem to, poďme do toho.
No a čo sa týka toho, koľko zákonov a pozmeňujúcich návrhov prešlo. No mne z nich neprešiel ani jeden. Je to zaujímavé, že? Ale mal som tam veľa dobrých zmien, ktoré mi dokonca odobrili aj iní poslanci, aj ľudia. A neprešli. To je zaujímavé. Takže vy nechávate prejsť len tie, ktoré vám vyhovujú a z ktorých môžete, povedzme, vytrieskať ešte niečo politické.
No a čo sa týka diskusie na výboroch, tak neviem, či a koľkých diskusií vo výboroch ste sa zúčastnili, ale tie sú tiež také zvláštne. A nepovedal by som, že ten priestor na tú diskusiu tam nie je. Je tam, pripúšťam, samozrejme, ale nie až taký veľký, aký by som si ho predstavoval.
Neautorizovaný
12:52
Vystúpenie v rozprave 12:52
Richard SulíkJa by som chcel v mojom krátkom vystúpení povedať niečo, niečo iné. A to je k počtu volebných obvodov.
Máme jeden volebný obvod na Slovensku. A stále znovu a znovu zaznievajú hlasy a požiadavky, aby sme mali viac volebných obvodov. Naposledy to dnes spomenul pán Fronc z KDH. A veľakrát je ten hlavný argument, no nemôžeme mať jeden volebný obvod preto, lebo ho zaviedol Mečiar. Skúsme sa no to pozrieť vecne. Ja osobne si myslím, že jeden volebný obvod by mal byť taký veľký, ako veľké je územie, na ktorom platia normy prijímané tým voleným parlamentom. Čiže keď obec môže prijať všeobecne platné záväzné nariadenie, ktoré platí na území obce, tak jeden volebný obvod by malo byť práve územie obce, aby každý občan tej obce mohol voliť ktoréhokoľvek kandidáta. Keď VÚC, vyšší územný celok, prijíma nejaké pravidlá, ktoré platia na území celého kraja, tak jeden volebný obvod by mal byť celý kraj, aby ktorýkoľvek volič z VÚC mohol voliť ktoréhokoľvek kandidáta. No analogicky k tomuto by malo byť celé Slovensko jeden volebný obvod v prípade parlamentných volieb, tak ako je už dnes, pretože Národná rada prijíma predsa zákony, ktoré platia na celom Slovensku. A to predsa znamená, že keď nastúpi z obce A alebo z mesta A nejaký kandidát, s ktorým sa stotožňujú aj voliči mimo tohto mesta alebo tej obce, tak mali by predsa mať možnosť tohto človeka voliť. No a keď my zriadime viacero volebných obvodov, povedzme keď bude osem volebných obvodov, tak to logicky znamená, že ľudia so siedmich obvodov nebudú mať možnosť voliť niekoho, koho by zrovna chceli, kto sa napríklad profiloval návrhmi alebo nejakým postojom a tak ďalej, budú môcť voliť nejakých tých svojich lokálnych. Ale obzvlášť Národná rada prijíma predsa zákony, prijíma pravidlá, ktoré platia na celom území Slovenska. Tu nejde o to, byť bližšie k ľuďom, lebo ten človek tu vybaví nejakú novú cestu, ako voľakedy v deväťdesiatych rokoch pani neviem z Kežmarku tam doslova vyhandlovala svoju podporu štátnemu rozpočtu, svoj hlas pre štátny rozpočet za nejakú cestu z Popradu do Kežmarku. Toto, si myslím, práve by sme nemali chcieť. Preto si myslím, je to správne bez ohľadu na to, kto to zaviedol, že máme jeden jediný volebný obvod. Kebyže ich máme viacero, povedzme, že mali by sme mali toľko volebných obvodov, koľko máme okresov, tak potom by sme vlastne museli aj pripustiť, že tam môžu nastúpiť aj nezávislí kandidáti. Z toho ale vyplýva, že by sme museli zrušiť 5-percentné kvórum. Otázka je či toto chceme? Už sme to zažili v parlamente. A tu sa musím s tou výčitkou strany SMER voči našej vláde stotožniť, že v podstate sme neboli štvorkoalícia, boli tam ešte Obyčajní ľudia, boli tam poslanci za OKS. A teraz si predstavme, že bude celý parlament takto. Ja si myslím, takto sa nedá vládnuť. Jasné, každý bude zastupovať len tie svoje záujmy a bude sa tu handlovať. Tak ja zdvihnem hlas za neviem čo, ale je hlavné, aby bola cesta. Nemali by sme to chcieť. Ja by som úplne nezatracoval túto parlamentnú demokraciu, respektíve nepriamu demokraciu, ktorú dnes máme. A ani nemyslím si, že parlamentné strany sú tým najväčším zlom. A keď budú ľudia volení priamo, tak to bude všetko super.
Ďalšiu vec si treba uvedomiť. Keby sme teda rozbili Slovensko na možnože 78 volebných obvodov, koľko máme okresov, a nastúpia tam teraz tí jednotliví ľudia, tak čo sa stane, že v prípade jeden človek bude zvolený 15 000 hlasmi do Národnej rady a druhý bude zvolený 150 000 hlasmi do Národnej rady? Jednému kandidátovi povedalo 15 000 ľudí: „Prosím ťa, zastupuj ma tam.“ A druhému to povedalo 150 000 ľudí. Jeho hlas by mal mať predsa vyššiu váhu. A mal by ju? Potom by to bolo tak, že každý bude mať tú svoju hlasovaciu kartičku nieže s jedným hlasom, ale s počtom voličov, ktorí mu dali dôveru, a, fajn, nech tu potom vzniká tá nejaká väčšinová vôľa. To by bola skutočná reprezentatívna demokracia. Ale ja neviem, či to v nejakej krajine takto funguje. A práve tu vstupujú do hry politické strany. Keď si zoberieme napríklad stranu SMER, získala 1,2 mil. hlasov, povedzme, a Robert Fico z toho získal trištvrte milióna krúžkov, trištvrte milióna ľudí povedalo, že chcú, aby ich Robert Fico zastupoval v Národnej rade, a potom keď si pozriete, kto všetko sa za stranu SMER dostal do parlamentu, tam nájdete ľudí, ktorí dostali tisíc krúžkov. Nie je predsa správne, aby tu v Národnej rade mal jeden poslanec ten istý hlas, ktorý dostal splnomocnenie od 500 voličov, a mal mať taký istý hlas ako druhý poslanec, ktorý dostal splnomocnenie od trištvrte milióna voličov. To predsa nie je správne. Preto ale máme politické strany, kde, skrátka, predseda si tam postaví svojich 83 pandrláčikov a tí hlasujú presne, ako oni povedia. Poslúchajú na slovo, lebo presne vedia, že bez neho by sa do parlamentu v živote nedostali a, samozrejme, ani v živote nedostanú, keď on rozhodne, že už ty tam nebudeš, môj milý. Preto aj tak poslúchajú. Ono nie je to až tak úplne zlé. Len tam treba si to, samozrejme, na rovinu povedať. A preto toto, čo tu vlastne rozprávam, chce byť taká obhajoba toho dnešného systému. Ja si nemyslím, že on je zlý. Nemyslím si, že je zlé, že máme jeden volebný obvod, nemyslím si, že je zlé, že do parlamentu kandidujú len politické strany, a nemyslím si, že je zlé, že politické strany, keďže to nemajú zakázané, sa môžu uzavrieť, ako som predtým o tom vo faktickej poznámke diskutoval s pánom Hlinom. Myslím si, že toto je správne.
A čo ešte je veľmi správne, je, že každý si môže založiť politickú stranu. Toto je možnože ten najlepší krok na tom celom. Ja som celkom dobrý príklad toho. Mne sa nepozdávala ponuka politických strán, ktorá tu bola v rokoch 2008 – 2009, tak spolu s viacerým kolegami sme založili stranu Sloboda a Solidarita. A sme najlepší príklad toho, že to bolo s pomerne nízkymi prostriedkami, v pomerne rekordne krátkej dobe sa dalo dostať, opakovane, do parlamentu. Preto si dovolím tvrdiť pri všetkých iných nedostatkoch, ktoré v tejto krajine existujú, že ten volebný systém vo svojich základných črtách je správny, áno, zároveň si myslím, mali by sme ho vylepšovať. Mali by sme mať zo zákona jasne stanovené, kedy musia byť ďalšie voľby, bolo by dobré, aby jedny a tie isté pravidlá platili pre všetky voľby a tak ďalej, a teda opakovane pripomínam, že mám tú nádej, pán Kaliňák, že budete počúvať, čo vám aj opoziční kolegovia vravia, lebo ja som ich teda dnes počúval a nie sú to len nejaké ľavicovo-pravicové hádky, sú to pádne argumenty a aj celkom rozumné. To je toľko z mojej strany. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Dobrý deň prajem, dámy a páni. Ďakujem za slovo. No tak úvodom veľmi dúfam, že nastane to, čo bolo povedané pánom Martvoňom asi, že chystá sa tu nejaká otvorená diskusia, a teda že strana SMER prijme nejaké návrhy opozície a podobne, lebo nedialo sa to takto. V tomto musím dať pánovi Hraškovi dať za pravdu. To sú práveže tie výnimky, tam nejaké mopedy, ale množstvo vecí jednoducho bolo odignorovaných. Veľakrát sme aj zažili až takú perfídnu hru, keď pani Laššáková ukáže ešte v druhom čítaní áno, v treťom nie a 83 poslancov strany SMER na povel, ako ona tým prstom máva, no tak hlasuje. Čiže tu sa teraz baviť o nejakej vážnej diskusii je nie namieste. No ale tak chceme dúfať, že sa to stane aspoň tu a že tie vážne výhrady, nakoniec si myslím, že už boli viac menej všetky sformulované, budú zohľadnené, či už okrskové komisie, volebné právo pre ťažkých zločincov a tak ďalej.
Ja by som chcel v mojom krátkom vystúpení povedať niečo, niečo iné. A to je k počtu volebných obvodov.
Máme jeden volebný obvod na Slovensku. A stále znovu a znovu zaznievajú hlasy a požiadavky, aby sme mali viac volebných obvodov. Naposledy to dnes spomenul pán Fronc z KDH. A veľakrát je ten hlavný argument, no nemôžeme mať jeden volebný obvod preto, lebo ho zaviedol Mečiar. Skúsme sa no to pozrieť vecne. Ja osobne si myslím, že jeden volebný obvod by mal byť taký veľký, ako veľké je územie, na ktorom platia normy prijímané tým voleným parlamentom. Čiže keď obec môže prijať všeobecne platné záväzné nariadenie, ktoré platí na území obce, tak jeden volebný obvod by malo byť práve územie obce, aby každý občan tej obce mohol voliť ktoréhokoľvek kandidáta. Keď VÚC, vyšší územný celok, prijíma nejaké pravidlá, ktoré platia na území celého kraja, tak jeden volebný obvod by mal byť celý kraj, aby ktorýkoľvek volič z VÚC mohol voliť ktoréhokoľvek kandidáta. No analogicky k tomuto by malo byť celé Slovensko jeden volebný obvod v prípade parlamentných volieb, tak ako je už dnes, pretože Národná rada prijíma predsa zákony, ktoré platia na celom Slovensku. A to predsa znamená, že keď nastúpi z obce A alebo z mesta A nejaký kandidát, s ktorým sa stotožňujú aj voliči mimo tohto mesta alebo tej obce, tak mali by predsa mať možnosť tohto človeka voliť. No a keď my zriadime viacero volebných obvodov, povedzme keď bude osem volebných obvodov, tak to logicky znamená, že ľudia so siedmich obvodov nebudú mať možnosť voliť niekoho, koho by zrovna chceli, kto sa napríklad profiloval návrhmi alebo nejakým postojom a tak ďalej, budú môcť voliť nejakých tých svojich lokálnych. Ale obzvlášť Národná rada prijíma predsa zákony, prijíma pravidlá, ktoré platia na celom území Slovenska. Tu nejde o to, byť bližšie k ľuďom, lebo ten človek tu vybaví nejakú novú cestu, ako voľakedy v deväťdesiatych rokoch pani neviem z Kežmarku tam doslova vyhandlovala svoju podporu štátnemu rozpočtu, svoj hlas pre štátny rozpočet za nejakú cestu z Popradu do Kežmarku. Toto, si myslím, práve by sme nemali chcieť. Preto si myslím, je to správne bez ohľadu na to, kto to zaviedol, že máme jeden jediný volebný obvod. Kebyže ich máme viacero, povedzme, že mali by sme mali toľko volebných obvodov, koľko máme okresov, tak potom by sme vlastne museli aj pripustiť, že tam môžu nastúpiť aj nezávislí kandidáti. Z toho ale vyplýva, že by sme museli zrušiť 5-percentné kvórum. Otázka je či toto chceme? Už sme to zažili v parlamente. A tu sa musím s tou výčitkou strany SMER voči našej vláde stotožniť, že v podstate sme neboli štvorkoalícia, boli tam ešte Obyčajní ľudia, boli tam poslanci za OKS. A teraz si predstavme, že bude celý parlament takto. Ja si myslím, takto sa nedá vládnuť. Jasné, každý bude zastupovať len tie svoje záujmy a bude sa tu handlovať. Tak ja zdvihnem hlas za neviem čo, ale je hlavné, aby bola cesta. Nemali by sme to chcieť. Ja by som úplne nezatracoval túto parlamentnú demokraciu, respektíve nepriamu demokraciu, ktorú dnes máme. A ani nemyslím si, že parlamentné strany sú tým najväčším zlom. A keď budú ľudia volení priamo, tak to bude všetko super.
Ďalšiu vec si treba uvedomiť. Keby sme teda rozbili Slovensko na možnože 78 volebných obvodov, koľko máme okresov, a nastúpia tam teraz tí jednotliví ľudia, tak čo sa stane, že v prípade jeden človek bude zvolený 15 000 hlasmi do Národnej rady a druhý bude zvolený 150 000 hlasmi do Národnej rady? Jednému kandidátovi povedalo 15 000 ľudí: „Prosím ťa, zastupuj ma tam.“ A druhému to povedalo 150 000 ľudí. Jeho hlas by mal mať predsa vyššiu váhu. A mal by ju? Potom by to bolo tak, že každý bude mať tú svoju hlasovaciu kartičku nieže s jedným hlasom, ale s počtom voličov, ktorí mu dali dôveru, a, fajn, nech tu potom vzniká tá nejaká väčšinová vôľa. To by bola skutočná reprezentatívna demokracia. Ale ja neviem, či to v nejakej krajine takto funguje. A práve tu vstupujú do hry politické strany. Keď si zoberieme napríklad stranu SMER, získala 1,2 mil. hlasov, povedzme, a Robert Fico z toho získal trištvrte milióna krúžkov, trištvrte milióna ľudí povedalo, že chcú, aby ich Robert Fico zastupoval v Národnej rade, a potom keď si pozriete, kto všetko sa za stranu SMER dostal do parlamentu, tam nájdete ľudí, ktorí dostali tisíc krúžkov. Nie je predsa správne, aby tu v Národnej rade mal jeden poslanec ten istý hlas, ktorý dostal splnomocnenie od 500 voličov, a mal mať taký istý hlas ako druhý poslanec, ktorý dostal splnomocnenie od trištvrte milióna voličov. To predsa nie je správne. Preto ale máme politické strany, kde, skrátka, predseda si tam postaví svojich 83 pandrláčikov a tí hlasujú presne, ako oni povedia. Poslúchajú na slovo, lebo presne vedia, že bez neho by sa do parlamentu v živote nedostali a, samozrejme, ani v živote nedostanú, keď on rozhodne, že už ty tam nebudeš, môj milý. Preto aj tak poslúchajú. Ono nie je to až tak úplne zlé. Len tam treba si to, samozrejme, na rovinu povedať. A preto toto, čo tu vlastne rozprávam, chce byť taká obhajoba toho dnešného systému. Ja si nemyslím, že on je zlý. Nemyslím si, že je zlé, že máme jeden volebný obvod, nemyslím si, že je zlé, že do parlamentu kandidujú len politické strany, a nemyslím si, že je zlé, že politické strany, keďže to nemajú zakázané, sa môžu uzavrieť, ako som predtým o tom vo faktickej poznámke diskutoval s pánom Hlinom. Myslím si, že toto je správne.
A čo ešte je veľmi správne, je, že každý si môže založiť politickú stranu. Toto je možnože ten najlepší krok na tom celom. Ja som celkom dobrý príklad toho. Mne sa nepozdávala ponuka politických strán, ktorá tu bola v rokoch 2008 – 2009, tak spolu s viacerým kolegami sme založili stranu Sloboda a Solidarita. A sme najlepší príklad toho, že to bolo s pomerne nízkymi prostriedkami, v pomerne rekordne krátkej dobe sa dalo dostať, opakovane, do parlamentu. Preto si dovolím tvrdiť pri všetkých iných nedostatkoch, ktoré v tejto krajine existujú, že ten volebný systém vo svojich základných črtách je správny, áno, zároveň si myslím, mali by sme ho vylepšovať. Mali by sme mať zo zákona jasne stanovené, kedy musia byť ďalšie voľby, bolo by dobré, aby jedny a tie isté pravidlá platili pre všetky voľby a tak ďalej, a teda opakovane pripomínam, že mám tú nádej, pán Kaliňák, že budete počúvať, čo vám aj opoziční kolegovia vravia, lebo ja som ich teda dnes počúval a nie sú to len nejaké ľavicovo-pravicové hádky, sú to pádne argumenty a aj celkom rozumné. To je toľko z mojej strany. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
13:02
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:02
Anton MartvoňVystúpenie s faktickou poznámkou
6.9.2013 o 13:02 hod.
Mgr. PhD.
Anton Martvoň
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Sulík, no, ja som si nikdy nemyslel, že budem s vami v niečom súhlasiť, ale dnes musím uznať, že bolo to korektné vystúpenie. S 99 % toho vášho vystúpenia súhlasím. Ja som taktiež toho názoru, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky má pracovať pre celú republiku, nie iba pre konkrétny región. Platí ho totiž celá republika. Voláme alebo nazývame sa Národná rada Slovenskej republiky. Práve ten regionálny princíp pomáha preferovať alebo zvýrazniť ten inštitút preferenčných hlasov. Čiže keď tam chce mať niekto z regiónu svojho zástupcu, tak, samozrejme, keď ho bude región krúžkovať, tak na každej kandidátke, pokiaľ sa zaňho postaví celý kraj alebo celý región, ten politik sa vie prekrúžkovať do parlamentu. Príkladom sú viaceré politické strany, kde sa to stalo. Zároveň chcem poukázať, že máme tu inštitút aj „regionálnych parlamentov", teda parlamenty alebo teda zastupiteľstvá samosprávnych krajov. Tam je práve ten priestor na ten regionálny princíp, o ktorom tu niektorí politici z opozície hovorili. Čiže tam nech teda sa pracuje regionálne a nech sa stará ten poslanec o región. My sme tu na to, aby sme sa starali o celú Slovenskú republiku a platí nás celá Slovenská republika. Čiže plne súhlasím s vaším vystúpením, teda s jeho 99 %. A myslím si, že tak ako nastavili tvorcovia našej ústavy tento systém, treba ho iba dopracovávať, dolepšovať, vylepšovať, ale systém jedného volebného obvodu pre celú Slovenskú republiku s inštitútom preferenčných hlasov je pre nás absolútne vyhovujúci. Toľko z mojej strany. Ďakujem.
Neautorizovaný
13:03
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:03
Jozef ViskupičVystúpenie s faktickou poznámkou
6.9.2013 o 13:03 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem. Richard, ja súhlasím tiež s väčšinou toho, čo si povedal. Ja som u teba dosť zvyknutý, že si veľmi dobrý, nazvem to tak, v hre s číslami. Ale v jednom momente si si dosť výrazne protirečil v dvoch zásadných veciach. Na jednej strane vadí osemdesiattrojka, ktorá sa dostala na chrbte politika do parlamentu počtom hlasov trištvrte milióna, a máme tu aj zástupcov, ktorí majú 500 krúžkov na tejto strane, na druhej strane sa snažíš obhájiť to, aby ten systém zostal v tomto rovnaký. Cenzus na jedného poslanca vychádza zhruba 15 tisíc krúžkov. Náš projekt hovorí o tom, aby nereprezentovali, aby sa nestávalo to, čo sa stalo aj v tvojej strane, že niekto reprezentuje nejaký politický program, s touto ponukou predstúpi pred voličov, následne sa dostane sem a cez ústavné inštitúty je jeho mandát chránený a môže už reprezentovať nejaké projekty, ktoré sú projektmi úplne iného politického zamerania a podobne. Čiže ak sem do parlamentu umožníme vstup nezávislému kandidátovi, ktorý reprezentoval vo voľbách ponuku pre voličov ako človek, nezávislý kandidát, nesie svoj osobný príbeh a svoj program, je to presne jasné. A volonté générale alebo ten základný záujem ľudí, ktorí sem týchto zástupcov posielajú, má vyššie parametre reprezentatívnosti, legitímnosti ich reprezentovať, ako keď sme schovaní za nejaký politický a volebný program, a následne pri zostavovaní koaličných vlád sa musí pristupovať v takej miere kompromisu, že ho nevedia rešpektovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný