23. schôdza

Pán poslanec Zajac, ja by som nepodceňoval tak voličov. Ja si nemyslím, že moc peňazí v kampani je tá, čo vie prevrátiť volebné výsledky. Bola jedna taká strana, ktorá robila najväčšiu kampaň pred rokom, najväčšiu, za najväčšie peniaze. Koľko mala percent? Nepodceňujme, nepodceňujme voličov, nepodceňujme ľudí!
Mne sa nezdá, že by nemeckí poslanci volení v zmiešanom systéme boli ovplyvňovaní oligarchami, to si nemyslím. Ja si myslím, že práve, možno keď je jedna strana, ktorá má len jedného lídra, tak ten môže byť oligarchmi ovplyvnený a potom tak hlasujú desiatky poslancov. Len tak pre ilustráciu.
Je tu taký pozmeňujúci návrh, jeden k jednému návrhu zákona, tlač 542. Pozrite si zoznam poslancov, ktorí ho podpísali! Koľkých z nich my poznáme? Koľkých z nich my poznáme? Teraz nehovorím, že to je to najpodstatnejšie, lebo niektorých poznáme, a nie je to nejaká skvelá vizitka, že ich poznáme, a pozná ich možno celé Slovensko, a nie až tak v dobrom. To nehovorím, že to je tá berná minca, že keď je niekto známy, tak to je fajn, a keď neznámy, tak to nie je fajn. Ale určite by  podľa mňa v parlamente mali byť ľudia, ktorí majú podporu ľudí, svojich voličov, nielen proste lídra strany. O tom som presvedčený, lebo sme v demokracii. A nevidím iný spôsob, alebo aspoň nejaký kompromisný, ako to dosiahnuť, ako zmeniť volebný systém.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, anti-Shooty zákon, toto je anti-Shooty zákon. Táto nálepka sa mi mimoriadne páči, pretože presne vystihuje to, o čo v tomto zákone skutočne ide.
Dovoľte mi, aby som k tomuto návrhu zákona o volebnej kampani povedal tiež niekoľko svojich postrehov a poznámok. Ako už odznelo v rozprave aj k predošlému návrhu, pán minister neprišiel s ničím, čo by odborníkov dvíhalo zo stoličiek ako nejaké skvelé riešenia, vylepšovanie vzťahu voliča, zástupcu. S ničím, čo by výkon zastupiteľskej demokracie prinášalo bližšie k ľuďom, vďaka ktorým a v prospech ktorých sa majú veci verejné spravovať. Naopak, pán minister prišiel s ošúchanými ustanoveniami z doteraz platných zákonov a s niektorými veľmi kontroverznými návrhmi, za ktorými sa skrýva viac stranícke zadanie ako snaha o vypracovanie, predloženie skutočne dobrého zákona pre občanov.
Podobne pokračuje aj pri tomto návrhu, ktorý je práve predmetom prerokovávania v prvom čítaní, pričom sa zastavím hneď pri predmete úpravy tohto návrhu. Načo je nám vôbec dobré, aby sme mali takýto zákon?
Upravovať zákonom spôsob financovania volebnej kampane je síce potrebné, ale pokiaľ to pán minister nechcel upravovať v zákone o politických stranách, potom to mohol upraviť v predkladanom volebnom kódexe. Snažiť sa tak úzkostlivo upravovať, zošnurovať konania, vedenie volebnej kampane, a teraz nehovorím o financovaní, musí mať nejaké dôvody. Zdá sa, že ich majú aj v straníckej centrále SMER-u. Hneď v § 2 ods. 4 totiž pán minister dáva náhubok všetkým, ktorí by počas volebnej kampane chceli vyjadriť svoj názor na dianie aktérov v politike, ale nie sú politickou stranou. Takže, občania, plaťte dane, skladajte sa politikom na platy a pôžičky a pôžitky, a pokiaľ máte aktívneho ducha, spoločenský rozmer alebo občiansku angažovanosť, buďte ticho.
Podľa ustanovenia v § 2 návrhu sa volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení výsledkov v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a končí 48 hodín pred dňom konania volieb. Mám pocit, že ustanovenie, o ktorom hovorím, je v duchu "držať hubu a krok". Ale zákony, ktoré máme prijímať v tejto snemovni, by nemali byť tvorené v duchu, v tomto duchu ani schvaľované, navyše nie také, od ktorých sa odvodzuje základná legitimita výkonu moci v zastupiteľskej forme vlády.
Pán minister, občania majú právo vyjadrovať svoje názory, dokonca všetkými dostupnými prostriedkami a dokonca aj na politiku a na politikov a dokonca možno viac ako inokedy aj pred voľbami. V nedávnom rozhovore pre týždenník Plus 7 dní ste, pán minister, na otázku redaktorky na túto tému s dovetkom, že môže ísť o obmedzenie slobody prejavu, odkázali mnohým právnikom, že by mali vrátiť diplom. Vraj ide o komerčnú reklamu a to je niečo iné. Nuž, ja neviem, čo robíte so svojím diplomom, pán minister, prípadne, či ste v SMER-e už tak dlho, že ste chytili chorobu nevšímania si 17. novembra, ale podľa mňa ste tu naozaj vedľa. Sloboda slova, sloboda prejavu sa vzťahuje na akékoľvek prejavy slovom, písmom, obrazom, zvukom, nech sú vyjadrené na bilbordoch, plagátoch, televíznych šotoch, videoklipoch alebo akokoľvek inak. To, že si ich realizáciu niekto zaplatí v reklamnej agentúre, ešte neznamená, že jeho prejav nie je pod ochranou slobody prejavu.
Pán minister, ja nie som právnik, ale podľa mňa ste vedľa s najväčšou pravdepodobnosťou aj z hľadiska ústavy, ústavnosti. A spomínal to tu aj kolega poslanec Osuský. Ústava hovorí, že slobodu prejavu možno zákonom obmedziť len vtedy, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. A, pán minister, koho chcete chrániť pred Shootym? Komu prekáža Shooty, ktorý, ktorý si zoženie prostriedky od občanov, verejne vyzbiera, je to maximálne transparentné, za tieto peniaze si nakúpi bilbordy, na tých bilbordoch si vylepí plagáty a vyjadrí svoj občiansky postoj? Koho ohrozuje takýto Shooty?
Pán minister, ak chcete chrániť spoluobčanov, alebo skôr spolustraníkov pred názormi ich spoluobčanov, zjavne ste si pomýlili rok a viac k tomu asi nemám čo povedať.
Ale napadá mi jedna paralela. V časoch, keď tu vládol Mečiar a jeho dominantné HZDS, bolo jasné, kto má najviac peňazí na kampaň, kto má najviac peňazí na kupovanie si voličov a kto tie voľby vyhrávať môže. Jediné, čo si vtedy HZDS nemohlo kúpiť, bola občianska spoločnosť, občianska aktivita a občianska angažovanosť. Pán minister, a ja mám pocit, že tu sa deje presne to isté, možno v bledočervenom.
Viete, že angažované občianske aktivity nie sú naklonené vládnemu SMER-u a tak ich na čas trvania kampane, na čas trvania kampane sa ich budete snažiť umlčať zákonom. Ďalšia vec, ktorá s tým súvisí, je tzv. moratórium. Každý občan v tomto štáte má právo názory nielen šíriť, ale ako informácie aj ich vyhľadávať a prijímať. Neexistuje dôvod, pre ktorý by malo byť toto šírenie a vyhľadávanie názorov a informácií pred voľbami, že by muselo byť zakázané. A preto sa dnes v platnom zákone o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky volebné moratórium už nenachádza. Kto chce politiku a politikov vrátane volieb ignorovať, ten to jednoducho urobí a politikov ignoruje. Kto je pevne rozhodnutý, pretože ho už nemôže ovplyvniť, tak toho už nič neovplyvní. A kto chce o svojom hlase premýšľať, zvažovať jeho cenu do posledného okamihu, ten zbiera informácie, premýšľa a zvažuje. A takémuto slobodnému občanovi moratórium škodí, nijakým spôsobom ho nechráni, nemá ho totiž pred čím chrániť. Nech si už o občanoch myslíte, čo chcete, ale ja ich nepovažujem za žiadnych nesvojprávnych panákov, ktorí čakajú na to, čo im, čo sa im povie, čo je pre nich dobré, čo je pre nich zlé, a podľa toho sa budú rozhodovať. Myslím si, že sa vedia vo voľbách rozhodnúť sami a celkom sebavedome. Podľa mňa je volebné moratórium hlúposť, ktorá ľuďom škodí a nijako nepomáha.
Posledná vec, ktorá, ktorá je síce finančného charakteru, ale možno nie až úplne, je vami navrhovaný finančný strop pre volebnú kampaň. Už v minulosti sa niečo podobné v Slovenskej republike skúšalo. Ukázalo sa, že je to nezmysel, že to nefunguje, že sa to nedodržiava a že to je úplne zbytočné. A vy s tým prichádzate opäť. Namiesto toho, aby sa lepšie rozvinuli nástroje na sledovanie toho, či sú peniaze použité na kampaň poctivé, či, naopak, nepochádzajú z nepoctivých zdrojov, či sú zdokladované, tak vy sa dívate na ich počet. Pritom sám dobre viete, že, zo všeobecne známych zvukových záznamov, že peniaze sa dajú získať vlastnou hlavou, použiť na vlastné účely a celé sa to dá zamaskovať paralelnou štruktúrou. Pokiaľ však ide o, snaha o formálny, pokiaľ je však snaha o formálny finančný strop kampane snahou o to, aby si strany nevytvárali občianske združenia a nerobili kampaň cez ne, nuž, myslím, že ste opäť vedľa. Áno, aj toto je celkom priehľadný manéver, ako sa postaviť slobodným občanom, aj keď sa to, aj keď sa to navonok tvári ako snaha o lacnú a férovú volebnú kampaň.
Na záver, pán minister, návrh zákona, ktorý predkladáte, je tak, ako ho tu vidíme, z môjho pohľadu zlý, zbytočný a ide proti tým, v koho prospech by zákony, by v prvom rade mali byť tvorené a schvaľované, a to sú slobodní občania tejto krajiny.
A ešte mi dovoľte posledné vety. Pán minister, načo je nám zákon o volebnej kampani, keď váš vlastný predseda povedal, že volebná kampaň začína prvý deň po voľbách? Načo je nám zákon o volebnej kampani, keď nijako nerieši manipuláciu verejnej mienky prostredníctvom médií?
Pán minister, myslím, že aj ty, aj ja, vieme, že viac ako desiatky alebo stovky vyretušovaných bilbordov dokáže jedno emotívne Modré z neba, prípadne nejaké redakčné Baby, alebo SME-čko, ktoré to spracuje trikrát rýchlejšie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k predkladanému návrhu zákona o politických stranách a politických hnutiach.
Ja som to tak pánu ministrovi už aj stihol do uška pošepnúť včera, aj keď som sa do rozpravy neprihlásil, ony tie dva zákony, samozrejme, veľmi úzko súvisia. Ale ja čo by som mal, pán minister, výhradu, však chcem to tak vám povedať, tak veľmi korektne, samozrejme môžeme mať rozdielne názory, ja to tak aj hovorím, že práve tie rozdielne názory nás majú kdesi posúvať dobrým smerom, aj celú túto krajinu, aj v rámci aj tej politickej súťaživosti. A tu ja mám veľmi vážnu výhradu pri tomto predkladanom návrhu zákona, to je práve to volebné moratórium. Volebné moratórium mali sme tuná už, aj však zo skúseností a podobne. Ja by som bol v tomto, vidíte, tak ma označujú médiá aj ľudia za konzervatívca, a viem byť v mnohých veciach veľmi liberálny. A toto je jedna vec, kde by som bol veľmi liberálny. A volebné moratórium nijaké by som nezavádzal, tých 48 hodín pred voľbami, aby sa nemohla robiť kampaň. Ja si myslím, že môže sa aj v deň volieb. A kto má tú guráž a chce stáť pred, ešte aj pomaly pred urnou vo volebnej miestnosti alebo pred volebnou miestnosťou a ešte ak je to tak do poslednej chvíle, nech to robí.
Prečo to hovorím? Lebo aj v minulosti bolo kopec s tým problémov. Teraz samozrejme od § 16, 17, 18, sú tam tie sankcie za priestupky a sankcie za, jak, ako sa to teraz tuto, pardon, volebné, volebný prieskum, ktorý sa robí v rámci toho § 16, hej, že tam teda tak isto je to limitované. Správne delikty a priestupky, tak to je, správne delikty. Tak v minulosti bol s tým veľký problém a naozaj potom aj s vymožením tých pokút. Neviem si to celkom dostatočne reálne v praxi predstaviť, ak by to moratórium nebolo, myslím si, že mnohých konfliktov a nedorozumení, aj polícia, by mali menej práce, aj polícia by mala menej práce v deň volieb, aj po voľbách. Samozrejme sú tam tiež lehoty na vymáhanie. Do jedného roka sa môže udeliť pokuta, do troch rokov, potom je to premlčané, a tak ďalej. Ale to volebné moratórium, to chcem ako, tak zvýrazniť, že tie dva dni pred voľbami, aby, skúste to ešte, ja vás tak len vyzývam, nebudem dávať nejaký ani procedurálny návrh na stiahnutie, ani na prepracovanie, ale porozmýšľajte teda nad tým.
A treba vychádzať z jednej skutočnosti, to, že dneska vládne jedna politická strana, no tak možnože najbližšie voľby, možnože zase to tak bude, že bude vládnuť jedna politická strana, ale nemusí. A na sto rokov to tak určite nebude. A tie nasledujúce voľby zas len tu bude nejaký mix a proste bude to nejak tak inak. Ak nám na tom záleží, tak, na tomto zákone, ono sa to nezdá, ale je veľmi dôležitý, lebo aj tento zákon, aj keby sa to tak nezdalo, tak rozhoduje o budúcnosti tejto krajiny. Skrze čo? Skrze voľby a skrze tých politických nominantov a politické strany, ktoré sa do tohto parlamentu dostanú, hej, a či teda politickým stranám a hnutiam alebo osobnostiam záleží na tom, na budúcnosti tejto krajiny.
Čo mi vadí zase v návrhu tohto zákona, ak môžem to tak povedať, pán minister, že mi to vadí, tak jedná vec je taká, že v podstate okrem kandidátov do Národnej rady, tak všade môžu nezávislí poslanci kandidovať. Nie preto to hovorím, že som v podstate sem prišiel za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti. Ale naozaj je to také, keď môže starosta, primátor mesta kandidovať ako nezávislý poslanec, rovnako jeho poslanci môžu kandidovať ako nezávislí kandidáti, rovnako za župana môže kandidovať kandidát ako nezávislý občan, rovnako poslanec do VÚC-ky môže kandidovať ako nezávislý občan, rovnako dokonca prezident našej krajiny môže kandidovať ako nezávislý, tak prečo tomu nie je tak, že by mohli kandidovať občania, ktorí by takisto mali kvórum, neviem koľko podpisov, však by sa to mohlo stanoviť, dohodnúť. Na prezidenta je 15 tisíc, možno na poslanca Národnej rady mohlo by to byť nejakých 5 tisíc týchto podpisov, prečo by takíto občania, ktorí by chceli kandidovať ako nezávislí, aby nemali umožnenú túto možnosť.
Ja som vás tak počúval aj v tej záverečnej reči, nechcem vás veľmi chváliť, ale však s mnohými vecmi som zase aj tak súhlasil, ktoré ste takto povedali, hej, aj vo vzťahu ako k politickým stranám. Možnože naša predstava by bola taká, že tu by bolo, niektorých kolegov, jak som pozorne počúval, že 150 nezávislých poslancov a pri možno nejakej ideálnej predstave, aby spravovali ideálne túto krajinu. Musíme si to priznať, že tomu tak nebude. Nebude tomu tak nikdy, aj keď je to veľmi lákavé, aj pre mňa osobne, by som tak to povedal, že vo voľbách zúčastniť sa tak, aby som ja mohol odovzdať možno ten krúžok jeden vám, možno jeden krúžok svojmu kolegovi, hej, a koho osobne ako poznám, hej. Ale v tej reálnej praxi a v tej reálnej podobe zas je to, myslím si, že bolo by to veľmi komplikované. Ak by ste aj predložili takýto zákon, zase len by ste mali (Hlas predkladateľa.), vo VÚC-ke to je, ale zas len by ste mali tu svojich oponentov, čo je zase dobré, na to sa netreba hnevať, lebo v podstate človek, keď si aj vypočuje ako aj ten iný názor, tak sa zamyslím nad tým. Však nemusím ho prijať, ale môžem nad tým rozmýšľať. A dobré veci, aj ktoré predkladá a hovorí o nich možno opozičný poslanec, tak môžem ich prehodnotiť a možno sa nad tým sa zamyslieť.
Ja som už taký chronický tuná taký bojovník za to, tak jak som vám to aj spomenul, možno tie pokuty za dopravné priestupky ste navrhli, som vás pochválil zo 60 na 50 eur. Tak tých 30 eur to je 1 000 korún, to by bolo super. A tuná sa takisto za tie priestupky, tu je od 300 do 1000 eur. Ja si tak dovolím to tak nalistovať ako v tom zákone, tak narýchlo ten paragraf, tuším to je § 18, hej, a tu je to od 300 do 1 000 eur, hej. A tá pokuta tuná: "Priestupku sa dopustí ten, kto po uplynutí času podľa § 2 ods. 2" – rozumej, to je to volebné moratórium – "je verejne na prístupnom mieste, propaguje politickú stranu alebo kandidáta vo voľbách, najmä slovnými prejavmi, umiestňovaním volebných plagátov alebo poskytovaním vecných darov." Ak by to volebné moratórium nebolo a ten § 2 ods. 2 by vypadol, není tento problém a nehrozia tuná tie pokuty.
Pokuta sa mi tu zdá veľmi vysoká, neprimeraná, ak taký občan, a možno tak, ako kolega Dodo Hlina tu spomína, tú tetu, a sú tu jednoduchí ľudia, tí voliči veľakrát sú naozaj jednoduchí, bežní ľudia, to sme aj my, však to sme všetci, a teraz možno čosi také ako povie. A keď by nejaký veľmi aký plamenistý úradník z okresného úradu a teraz takú tetu napadne, lebo porušila volebné moratórium, a ona ani o tom nebude vedieť, že ho porušila. A teraz, že by dostala 300 eur pokutu, a nebodaj 1 000 eur, tak je to, myslím si, že veľmi neprimerané. Ale zase na druhej strane, čo chcem doceniť, a toto by, aj by som sa vedel s tým aj stotožniť, a tu je napríklad tá sankcia od 300 do 3 000 eur. Ona je dosť vysoká, ale to, čo sa deje vo voľbách a také tie nekalé praktiky, tak naozaj to je, áno, je to hodné toho trestu, a to jest, to je § 18 ods. c) "prisľúbi voličovi finančnú odmenu, alebo vecný dar za hlasovací lístok, ktorý volič nevloží do volebnej schránky, alebo ako volič, ods. d) prevezme finančnú odmenu alebo vecný dar za hlasovací lístok, ktorý nevložil do volebnej schránky". Naozaj to kupovanie hlasov, a poviem to takto, práve aj u rómskej populácie je veľmi častým javom, akékoľvek voľby sú, či sú to do obecného zastupiteľstva, na starostu obce. Samozrejme najviac sa to prejavuje, keď je to, keď sú tie voľby do VÚC-iek. Ak sú tie voľby do parlamentu, to kupovanie hlasov a vecných darov, naozaj, to je, sú to jednoduchí ľudia, naozaj sa dá veľmi ľahko s nimi, týmito voličmi, manipulovať. A tá sankcia je namieste. Len už, no, neviem si to, 3 000 eur to je 100 000 korún, je to veľmi vysoká, ale však, budiš, bolo by to také odstrašujúce. Ale to je niečo, čo myslím si, že tento zákon má ako takú ambíciu odstrániť v podstate toto kupovanie tých hlasov, s čím sa ja stotožňujem, aj ja osobne, lebo sa mi to nepáči.
Ale tuná by som, pán minister, ešte snáď tuná k tomu ods. c), "ktorý volič nevložil do volebnej schránky", teda "prisľúbi voličovi finančnú odmenu alebo vecný dar za hlasovací lístok, ktorý volič nevloží do volebnej schránky". Ja by som tu vložil ešte jednu takú vsuvku, nielen nevloží alebo vloží, či vloží, alebo nevloží. Dá sa skontrolovať aj jedno, aj druhé, či vložil, alebo nevložil. Takže ja by som tam dal to kupovanie tých hlasov, že či vložil alebo aj nevložil, lebo keď to dáme do toho opačného, tak viem obísť tento zákon cez takúto kľučku, hej, a nebudem ho kontrolovať cez to, čo nevložil, ale skontrolujem ho cez to, čo vložil. Ako to skontrolujem? No donesieš mi tie volebné lístky, tie zvyšné, ktoré ti zostali, tak ho skontrolujem, že či ten vložil, alebo nie. Môžem ho tak, hej, skontrolovať.
Ja som si ten zákon dovolil aj tak prečítať, neviem, či tak pozorne, ale v § 7 tam máte, pán minister, tam je chyba, štylistická chyba, tam je preklep nejaký hneď v úvode. A ja vám to skomolenie prečítam, ako to je napísané: "Financovanie volebnej volieb do zastupiteľstiev územnej samosprávy". Tak by správne malo byť, myslím si, "financovanie volebnej kampane do zastupiteľstiev územnej samosprávy". Tak toto by som poprosil, si to tam opravte, poproste tých vašich úradníkov.
Na záver by som chcel povedať, ja som tu kolegov aj tak počúval, že zákon zákonov, tuná keď som nastupoval ako poslanec, je štátny rozpočet. A tí, ktorí to deklarovali, tak ten zákon zákonov, ktorý tuná bol, tak chýbali mi tuná tí kolegovia poslanci, nebudem ich menovať, chcem byť korektný, aby som ich nemenoval, nie sú ani teraz tuná v tejto sále rokovacej. Ale tak som na to margo povedal, ja som si dovtedy myslel, že zákon zákonov je u nás, v našej krajine Ústava Slovenskej republiky. A stále si to aj myslím. Ale volebný zákon a ten zákon, ktorý predkladáte, pán minister, je veľmi vážny. Ja ho považujem, ja osobne, a môžeme mať samozrejme tie pohľady rôzne všetci, tak ja ho považujem za vážnejší, ako je zákon o štátnom rozpočte, hej. Lebo zákon o štátnom rozpočte rozhoduje o krajine v tom danom konkrétnom rozpočtovom roku, ktorý tam je, ale volebný zákon, ktorý sa tuná prijíma, tak rozhoduje o budúcnosti krajiny z hľadiska možno aj rokov, hej. Neviem, kedy naposledy bol tuná predložený zákon, možnože v deväťdesiatom ôsmom. (Reakcia  predkladateľa.) No tak v deväťdesiatom ôsmom roku, tak sú to nejaké tie roky, a teraz je tuná na stole, tak ja tento dokument považujem za veľmi vážny. A naozaj aj v tej politickej súťaživosti, aby aj tí kandidáti, to už je jedno, či to bude na miestnej úrovni alebo celonárodnej úrovni, aby mali rovnaké tieto podmienky.
Napríklad, pán minister, ten zákon, ktorý predkladáte, ja, viete, tak sa tu rôznili tie názory, ale ja sa stotožňujem s tým návrhom, ktorý predkladáte, aby bol jeden volebný obvod. Lebo ja som poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, teda aby ma, ak teda ma budú voliť, či už, ja neviem, na východnom Slovensku alebo v Bratislave, alebo kdekoľvek v tejto krajine, ja som poslancom tohto ľudu. Chcem mu slúžiť a chcem mu aj patriť. A naozaj aj vo dne, aj v noci slúžiť tomuto ľudu. Takže ja to beriem ako ten volebný obvod, že by bol jeden. A či už štyri alebo osem a sa budeme kortešovať, že koľko má byť tých volebných obvodov, ja si myslím, že jeden. My máme volebné obvody, alebo máme VÚC-ky, máme osem v podstate, poviem to, krajov alebo vyšších územných celkov, no tam majú možnosť sa uchádzať zase aj občania, dokonca aj tí nezávislí, aj tí ďalší. Ak chceš tú regionálnu politiku robiť, tak rob to na miestnej úrovni, ako kolega Sulík to tu spomenul, že poslanec Národnej rady, že by vybavoval nejakú cestu z Huncoviec do Kežmarku. Však aj si pamätám tu pani poslankyňu, viem, nevedel si meno spomenúť, však ja som z Kežmarku, tak samozrejme, že viem, a naozaj sa to udialo, udialo sa to naozaj. Ale tento priestor nech majú poslanci vo VÚC, nech riešia cesty, komunikácie, infraštruktúru na miestnych úrovniach. Národná rada má vytvárať podmienky, má vytvárať legislatívu, má vytvárať podmienky aj pre tie vyššie územné celky, aj pre tú samosprávu, aj všetky veci. Nechcem k tomu tak nejak sa veľmi vracať, lebo to by toho bolo veľa. Sú mnohé veci, ktoré však nemám ani tú silu, hej, že by som to nejak aj tuná presadzoval a tak. Ono tak, jak to aj nám tu pripomínate, ja to beriem, že je to ako férové, treba vyhrať voľby, aby tu človek čosi aj presadil. Darmo si tu človek, no ale aspoň od pľúc si môžem povedať, od pľúc, nie odpľuť, ale od pľúc povedať, aby to nebol nejaký taký preklep. Tak aspoň minimálne toľko, že sa človek k tomu vyjadrí.
Potom k tým preferenčným hlasom ešte, ak dovolíte. Tak trebárs tie 3 percentá. No, pán minister, bolo by to hodné, také zamyslenie, lebo naozaj je potom také, keď aj tuná sme v tom pléne tej Národnej rady. A tu boli také signály, kolega Sulík to tu naznačoval, že by sila hlasu bola, hej, nikde vo svete to nie, ale podľa tvojich preferenčných hlasov. Ale to by bol systém kapitálových spoločností, kde zdvihnem ja sám a mám 51 % a prehlasujem, ja neviem, päťtisíc akcionárov, ktorí sú na valnom zhromaždení, hej. Tak celkom tak to nejde aj tuná v tej Národnej rade. Ale tie preferenčné hlasy, že by tá hranica tých 3 %, že by sa zrušila, naozaj už aj v rámci toho hnutia alebo tej politickej strany, keď už teda naozaj sa ktosi ako prekrúžkoval a získal, tak jak tuná, kolegu Jožka Miklošku tuná spomínali. Mal vyše 6 000 preferenčných hlasov a štyri mu chýbali na to, aby sa stal poslancom Národnej rady. A potom sú tu kolegovia, ktorí majú o 10-násobok menej, majú 600 hlasov a v podstate zastupujú ten mandát. V tom hlasovaní tie naše hlasy, alebo sila tých hlasov je rovnaká, či máš ty trištvrte milióna preferenčných hlasov, alebo máš len šesťsto hlasov, tak je to rovnaké.
No je to naozaj, aj mne sa tak natíska tá otázka, že či je to spravodlivé, či je to dobré. Ale nemôžme tuná zavádzať systém akciovej spoločnosti, že zdvihnem tabuľu, mám tuná 24 000 preferenčných hlasov, a to je sila môjho hlasu. Demokracia je v podstate, hej, taká, by som povedal, taký diktát väčšiny. Ak tá väčšina je dobrá a spravodlivá, ide o dobro krajiny, tak není o čom rozprávať. Tak človek sa naozaj môže z toho len úprimne tešiť. A ja verím, že aj kolegovia zo SMER-u, ste moji opoziční kolegovia, že vám ide naozaj o dobro veci, aj o dobro tejto krajiny, aj keď sú veci, s ktorými nemusím s vami súhlasiť, veľakrát možno hlasujem proti návrhom vašich zákonov alebo sa zdržím. To neznamená, že ste mojimi nepriateľmi, ale ste mojimi súpermi v rámci tej možno politickej súťaže a v rámci preferovania alebo presadzovania názorov.
Neviem, pán minister, či vám to stačí. Hej? No a či je ten zákon ako protiústavný a tak to, tak sa vyjadrovali tuná právnici k tomu, to ja nejak tak, nebudem to komentovať, hej. Nejak som to s ústavou neporovnával, hej, až tak do hĺbky som nešiel v tých mojich úvahách.
Tak to je asi tak toľko, čo som chcel povedať.
Ďakujem za pozornosť, aj pánovi ministrovi, aj kolegom. Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, vážená snemovňa. Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. A začnem hneď s tým, aby potom neboli pochybnosti, či sa tak stalo.
Dovoľujem si povedať, že ak sú v zákone minimálne tri prvky vysoko pravdepodobne protiústavné, tak si v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku dovoľujem navrhnúť, aby sme o tejto novele zákona ďalej nerokovali.
Vrátim sa k tomu, prečo si to myslím. Na balkóne vytrvalo sedia veľmi milí a sympatickí pracovníci ministerstva vnútra, s ktorými sme pred niekoľkými týždňami v zostave Dostál, Kun, Osuský strávili asi dve hodiny diskusiou o námietkach, ktoré vyplynuli ako východisko hromadnej pripomienky k tomuto návrhu zákona. V rámci medzirezortného pripomienkovania a v rámci ďalšieho vývoja práce nad zákonom by som sa, dovolil vyjadriť len k tým bodom, ktoré boli námetom hromadnej pripomienky, o ktorej sme veľmi, ešte raz hovorím, v priateľskej a celkom aj parciálne konštruktívnej atmosfére diskutovali. Uvedomoval som si i vtedy, i teraz, že tí pracovníci mali svoje politické zadanie a ich úlohou bolo obhajovať toto zadanie, i keď bolo z môjho pohľadu parciálne neobhájiteľné.
Dovolím si teraz zbilancovať stav, v akom ten zákon teraz tu leží a čo si myslím o nosných problémoch tohto zákona. Prvým bodom, o ktorom sa tu už dosť hovorilo, kvôli ktorému som si dovolil vo faktickej poznámke citovať ústavu, je naša, domnievam sa, oprávnená požiadavka na zrušenie volebného moratória. Zdôrazním opäť dve veci, ktoré už zazneli. Na Slovensku sme už mali voľby, v ktorých nebolo existentné volebné moratórium a nespôsobilo to vôbec nijaké problémy. Naopak, v niektorých z predchádzajúcich volieb, ak ma pamäť neklame, a to číslo hovorím odhadom, bolo niečo cez 260 podaní na Ústavný súd v súvislosti s priebehom voľby a z nich bolo okolo 240 alebo niečo nad tým, teda viac ako 90 %, vo vzťahu k porušovaniu volebného moratória. Tak ako tu zaznelo, nie som presvedčený, že sa dopátrali páchateľov, že sa vec akýmsi spôsobom riešila. A dokonca sa aj nedomnievam, že ak mi niekto v deň volieb do schránky napchal, do poštovej schránky, volebné materiály ktoréhosi uchádzača, že ma to má, musí ovplyvniť. Jednoduché, jednoduchá možnosť je neotvárať schránku, ak sa bojím, čo z nej vyjde. Poznáme ten starý vtip z totality o chladničke a Leninovi. Je tiež absolútne jednoduché, ak sa mi nezdá informácia, vypnúť zdroj tejto informácie, či je to rozhlasový prijímač alebo televízor. Ale rozhodne si nemyslím, že na základe pocitu toho či onoho by som mal znemožniť iným ich ústavné právo na jednej strane na príjem informácií a na druhej strane na ich šírenie. Neexistuje, ako som prečítal, reálny dôvod, ktorý by sa dal aplikovať na toto obmedzenie slobody slova a prijmu informácií.
Takže nie je to žiadne vyhrážanie, povedali sme to veľmi zmierlivo pracovníkom ministerstva vnútra, povedal som to vo faktickej poznáme a hovorím to teraz. Existujú v tejto predlohe paragrafy a znenia, ktoré podáme na Ústavný súd, to moratórium okrem iného.
A opäť sa vraciam k včerajšiemu televíznemu šotu z volieb v Nórsku. V tejto nepochybne demokratickej krajine na schodoch vedúcich do volebnej miestnosti stáli traja či štyria mladí ľudia s letáčikmi v rukách. Očividne ich ponúkali voličom, ktorí vchádzali odvoliť. Je samozrejme právom voliča odmietnuť túto ponuku, tak ako odmietnem prípadne od milej slečny v pešej zóne ponuku, v ktorej mi oznamuje nová pizzeria, že je k mojim službám. A rovnako je mojím právom zobrať si ten letáčik. A dokonca je i mojím právom voliča rozhodnúť sa na tom poslednom schode a na ceste do volebného okrsku, že predsa zvolím tohto sympaťáka z toho letáčika, lebo volič je zvrchovaný pán a on sa môže rozhodnúť kedykoľvek do momentu, keď volebný lístok opustí jeho ruku a spadne do volebnej urny.
Domnievam sa teda, že neexistuje nejaký dôvod, ani dokonca tento príklad z nepochybnej demokracie. Kedysi, keď som nevidel tento šot, som uvádzal veľmi podobný šot, kde v jednom zo švédskych okrskov na dohľad toho okrsku stála sympatická figúra švédskeho premiéra Carl Bildta, ktorý osobne rozdával svoje letáčiky tým, ktorí prichádzali na volebný okrsok. Samozrejme, Carl Bildt nemohol ovplyvniť všetky okrsky, pretože sa nemohol klonovať. Možnože z dvoch tisíc, alebo koľko ich tam je, švédskych okrskov, mohol stáť len pred jedným, ale nijako neotriaslo švédskou demokraciou, že Carl Bildt na dohľad volebného okrsku rozdával ako demokratický bývalý premiér a možno aj budúci svoje volebné materiály.
Tu sa v súvislosti s eurovalom povedalo krásne heslo: Šestnásť krajín sa predsa nemôže mýliť! Ja teda poviem skromne, pripusťme, že ani tí Nóri a Švédi, preboha, snáď netápajú v bludoch, ak moratórium nemajú.
Pokiaľ ide o druhý bod, ktorý namietame a domnievame sa opäť, že je proti ústavný, je vypustiť zákaz vedenia kampane inými subjektmi. I ten, napriek našej námietke, ostal zachovaný. Opäť, tak ako, a teraz to poviem ako pravica, zostáva celkom tradične väčšina odborových organizácií celkom jednoznačne na strane dnes vládnucej strany, ale v živote by ma nenapadlo zaraziť Machynovi právo povedať, i dva dni, i deň pred voľbami, svojim odborárom z OZ KOVO, koho si on myslí, že je dobré voliť pre dobro ich veci. A ak mu oni uveria, alebo ak sa nechajú ovplyvniť, je to opäť ich sväté právo, lebo tá voľba prebehne v ich hlave. A aj keď by to zdanlivo bolo proti pravici, tak jednoducho platí: padni, komu padni. A ak sa ochranári postavia, ako som už uviedol, proti zlej zonácii Tatier, alebo proti zničeniu dôležitej zóny v NATURA, tak je vonkoncom ich slobodnou vôľou povedať, to urobil tento minister a jeho aparát a táto legislatívna štruktúra a zákonodarná, a vonkoncom nemôžme od nich žiadať, aby sa deklaratívne postavili na stranu niektorej z mnohých na Slovensku kandidujúcich politických strán. Je teda svätým právom občianskych hnutí, ale dokonca i jednotlivcov, vyjadrovať svoje názory v súlade s ústavou a v súlade so slobodu prejavu a šírenia informácií.
Samozrejme, ak tu zaznelo vo vystúpení kolegu Lipšica, že sa toto môže odohrávať na rôznej etickej a estetickej úrovni, tak je samozrejme pravdepodobné, že uchádzač o úrad premiéra Carl Bildt nebude používať na adresu svojich protikandidátov alebo protihráčov expresívne vulgarizmy. Ale na druhej strane zase musíme uznať, že občan, ktorý v deň volieb prehovorí v krčme k svojim krčmovým spolukamarátom o tom, čo si myslí, ako voliť, ako nie, možno to povie na inej úrovni. Opäť ale nevidím v ústave paragraf, ktorý by nútil občana X formulovať svoje názory tak alebo onak.
To znamená, kampaň inými subjektmi je svätým právom iných subjektov, nech už pod tým rozumieme kohokoľvek. Ak tu kolega Kadúc začal svoje vystúpenie takou úvahou o konflikte záujmov, tak ja musím povedať, že ja by som tiež mohol teraz povedať niečo o konflikte záujmov ako jeden z uchádzačov o kandidatúru na úrad prezidenta. Musím za seba povedať, že v žiadnom z tých siedmich bodov nemám ani pozitívny, ani negatívny pocit.
A dostávam sa tým k tretiemu bodu, že či, k štvrtému bodu, to je obmedzovanie výšky nákladov na volebnú kampaň. Vieme, že v Amerike existujú veľké tradičné strany a potom existujú občas kandidáti, ktorí z akýchsi príčin cítia nutkanie kandidovať. Jedným z nich bol texaský multimilionár Ross Perot, ktorý pred rokmi kandidovával občas vo voľbách. Bol tak bohatý, že ho takmer nebolo možné podozrievať, že potrebuje prijímať peniaze od iných na svoju kampaň. Teraz súperím v kandidatúre s cteným kolegom Andrejom Kiskom. Vonkoncom by ma nenapadlo siahnuť na jeho právo použiť svoje, verím tomu, že poctivo a zdanene zarobené prostriedky na kampaň, len preto, že ja budem mať možno len desatinu alebo dvadsatinu tých prostriedkov. Jednoducho je absolútne svätým právom kandidáta Kisku, iste dôstojného kandidáta, čo hovorím absolútne vážne, aby sa so svojimi peniazmi rozhodol naložiť tak, ako uzná za vhodné. A akýkoľvek zásah do tohto práva považujem za protiústavný zásah do jeho práva nakladať s vlastným majetkom.
Pokiaľ ide o takú, už tu opakovane prebratú tému, ktorou je zverejňovanie prieskumu verejnej mienky, opäť, napriek našej námietke, zostal zákaz v čase 21 dní pred voľbami. Obľúbeným argumentom pre zákaz 21 dní je to, že ony sú, tie prieskumy, zmanipulované. No, nikto by asi z nás nedal ruku až po rameno do ohňa, že v živote v tejto krajine a v iných krajinách neboli zmanipulované prieskumy. Treba ale povedať, že ten prieskum môže byť rovnako zmanipulovaný tri roky pred voľbami, ako dva, ako rok, ako pol roka, ako tri mesiace, ako tri týždne, ako tri dni. Alebo aj nezmanipulovaný. Ale opäť sa dostávame k tomu, čo už tradične nazývam Osuského zákon o zákaze kuchynských nožov. Pretože sa kuchynskými nožmi veľmi často páchajú závažné trestne činy proti zdraviu a životu obyvateľstva, ešte nikoho, chvalabohu, nenapadlo zakázať kuchynské nože. Tak ako nezakázali zatiaľ vrátky z dane, aj keď sa cez ne odohrali, "x" prípadov ťažkej ekonomickej trestnej činnosti. Ale nezrušili sme ich. A tak ak si myslíme, že sú prieskumy manipulované, tak je zvláštne, že nám to vadí vtedy alebo inokedy. Uvážlivý volič, a to asi máloktorý volič o sebe pripustí, že uvážlivý nie je, môže mať na prieskumy svoj názor. Ale neviem, prečo mám chrániť voliča pred ním samým, pred jeho vlastným rozhodnutím o naložení so svojím hlasom. My sme nevytvorili kategórie voličov zodpovedných, bystrých, premýšľajúcich a potom nekonečne hlúpych, ktorými zamáva zmanipulovaný prieskum. Také kategórie občanov v ústave neexistujú. To znamená, neexistuje reálny dôvod, prečo brániť občanovi, ak si pustí masovokomunikačný prostriedok alebo ak otvorí noviny, alebo ak sa len baví na chodbe so susedom z pavlače, že sa dozvie informáciu o nejakom prieskume. To znamená, opäť siahame na právo tých, ktorí prieskumy robia, šíriť informáciu a zároveň na právo občanov, bez rozdielu ich orientácie, mentálnej vybavenosti, prijímať informáciu. Zasahujeme teda do ústavného práva.
Došlo k čiastočnej úprave, a to vítame, v bode, kde hromadná pripomienka žiadala zrovnoprávnenie postavenia straníckych a nezávislých kandidátov pre voľby do orgánov samosprávy. Dá sa povedať, že oceňujeme tento krok. A je ukážkou že ak sa vec rozumne vyargumentovala, tak došlo podľa mňa ku kroku správnym smerom, ktorý opäť nie je ani červený, ani modrý, ani zelený. Proste je to podľa mňa férový krok a ako taký sme ho na ministerstve vnútra predniesli. A nemyslím si, že to komusi pomáha, alebo škodí.
Pokiaľ ide o, skutočne, absurdný bod, kde bolo zakázané prispievať na kampaň po zaregistrovaní kandidátov, čo muselo byť skutočne len hlboké "nedorozumění" a nedopatrenie, došlo k náprave a vlastne sa to skrátilo na termín 48 hodín pred voľbami. No, v zásade sa naplnilo to, čo sme považovali za potrebné, a opäť môžem poďakovať príslušným štruktúram ministerstva vnútra, že tak urobilo, aj keď tie dva dni sú také niečo ako, no, keď už teda nie sekera, tak aspoň porisko sme udržali. Teda zmenili sme to z celých týždňov na dva dni. Myslím si, že vynechať úplne by bolo celkom čisté a bez ďalšieho problému.
Chcem teda povedať, že tento zákon by bol mohol býval byť dobrým krokom k ošetreniu problémov, ktoré sa v kampani vyskytovali a vyskytujú. Ja som nehovoril celkom úmyselne o pozitívach, lebo i také tam sú. Ale našou úlohou nielen ako opozície, ale ako tých, ktorí majú mať snahu, aby zákony, ktoré prijíma snemovňa, boli čo najlepšie a iste aj férové a v súlade s ústavou, ktorá je najvyšším zákonom, sa nám zdalo primerané venovať sa skôr tým, ktoré sú sporné, problematické alebo evidentne protiústavné.
Záverom by som sa dotkol, a to už je mimo objekt zákona, témy jedného alebo mnohých alebo viacerých obvodov. Poviem len svoj názor. Domnievam sa, že volanie po miestne príslušnom poslancovi je, tak ako to tu zaznelo a ako to tu pekne povedal pán kolega Kuffa, áno, vieme, že naša významná alpská lyžiarka a zjazdárka si vybavila asfalt až pred svoj hotel, ktorý dostala v čase, keď bola v milosti Vladimíra Mečiara. Ale nie je úlohou, a tiež ho nedostala parlamentným zákonom, nie je úlohou parlamentu riešiť asfaltky v regiónoch, ani výtlky. Parlament má iné úlohy. A riešiť problém neznámosti alebo známosti poslancov parlamentu tým, že ich "priblížime", by bolo dobré, keby sme najprv zažili na vlastné oči blízkosť miestnych poslancov a poslancov VÚC, ktorí z podstaty veci rozhodujú o miestnych záležitostiach a ktorí z podstaty veci majú riešiť to, čo je najbližšie k občanovi. Parlament krajiny má prijímať zákony, rozhodovať o zmluvách, ktoré nie sú nijako viazané na Spiš, Hont, Záhorie, ani Zemplín. Nemyslím si teda, že k občanovi vykročíme tým, že budeme mať jednomandátové obvody.
A podotýkam znova, ak by sa stalo to, že potom začnú Bratislavčania, ktorí prišli kedysi odkiaľkoľvek, ale už sú Bratislavčania podľa trvalého bydliska, byť nasadzovaní na turnaje podľa toho, že tam máme nádej na víťazstvo, lebo tam neposlali súperi silný káder, tak tu musím povedať, je už úplne scestná predstava o približovaní. Teda cítil by som sa trápne, ak by sa moja politická strana rozhodla nasadiť ma do okresu Trebišov, pretože tam by sa vyrátalo, že by som prípadne. Jednoducho, to sa totálne prieči tej predstave, ale tak sa to veľmi často i v demokraciách deje. Ja som uvádzal príklad Zemana, ktorý vyhral v Ostrave, s ktorou mal veľmi málo spoločné, a existuje i historický príklad Sira Georga Winstona Churchilla, ktorý kandidoval za 50 či viac rokov svojej účasti v britskom parlamente v najrôznejších okrskoch, bývajúc v Blenheime a nemeniac svoje trvalé bydlisko. Takže v tom prípade toto by som považoval za úplnú frašku.
A ešte k tomu jeden dovetok. Ak žijeme v systéme dvoch, troch veľkých strán a v systéme veľkej snemovne, tak i matematicky je pravdepodobné, že CDU či SPD do 680-členného Bundestagu získa dostatočný počet odborníkov reprezentujúcich jej politiku v sociálnej oblasti, v školstve, v zahraničnej politike, v obrane a bezpečnosti štátu, pretože tam bude mať tristo poslancov. A je vysoko pravdepodobné, že bude mať pokrytie odborné vo všetkých výboroch parlamentu, ktoré sú pandantom existujúcich ministerstiev zhruba. Zatiaľ čo u nás, s výnimkou vládnucej strany, ktorá má skutočne veľký konvolut poslancov, všetky ostatné strany zväčša nemajú ani do každého parlamentného výboru svojho odborníka v parlamente. A tak je celkom prirodzené, že tie strany si logicky podľa nosných bodov svojej politiky, ktoré vo volebnom období mienia presadzovať, tvoria zostavu toho mančaftu tak, aby mali pokryté odborníkmi tie veci, o ktorých si myslia, že sú pre nich dôležité.
To volanie po regionálnej zostave, dovolím si prirovnať, a nie v zlom, lebo aj to je oprávnená téma na diskusiu, za seba, že by sme robili hokejový európsky tím aj s náhradníkmi a každá krajina by nominovala jedného hráča. Bolo by to v zásade férové. Bol by to skutočne európsky tím. Odhliadnem od faktu, že by tam bol jeden hráč Ruska, jeden hráč Česka a Slovenska a Fínska a Švédska a jeden hráč z Albánska, Cypru a Grécka, tak ešte okrem toho by bolo možné, že by sa v tom mančafte, pretože lokálne hviezdy sú napríklad brankári alebo obrancovia alebo útočníci, vyskytlo sedem brankárov, dvadsaťdva útočníkov a traja obrancovia. A ty teraz, tréner, zostav z tohto niečo, s čím sa dá hrať.
V tomto zmysle sa teda domnievam, bez toho, aby som chcel namietať kolegom, ktorí volajú po jednomandátových alebo iných obvodoch, že prekážkou pre mňa by bolo to, že by aj tak tí, ktorých strany chcú mať v parlamente, namigrovali do obvodov, kde by si vyrátali víťazstvo, a vôbec by nemuseli mať geografický a bydliskový vzťah k tomu regiónu. Za ďalšie, že by nerozhodovali v zásade o veciach týkajúcich sa okresu Veľký Krtíš alebo Trebišov v tomto parlamente. A za tretie, že by jednoducho pri počte jedenásť, či osem, či štrnásť, či šestnásť poslancov, tá strana prípadne mohla mať zostavu, kde by mala piatich poľnohospodárskych odborníkov, s tým ale, že by aj tak dostala do poľnovýboru jedného a tých štyroch poľnohospodárskych odborníkov z regiónov poľnohospodárskych by potom nasadzovala do obrany a bezpečnosti, do zahraničnej politiky a do školstva. Nemyslím si, že toto by slúžilo občanovi, o ktorého sa tí, ktorí navrhujú takéto riešenia, zdanlivo veľmi starajú.
Ešte raz hovorím, toto nie je témou tejto novely. Ale domnievam sa, že akokoľvek to zaviedol Vladimír Mečiar, akokoľvek to bol produkt jeho doby v malej krajine s mnohými politickými stranami, ktoré skladajú parlament, zatiaľ som nezažil, že by niekto predložil návrh iného riešenia skladby parlamentu, ako je pomerný systém, ktorý umožňuje i rozhodovanie o tom, aby stranu reprezentovali v daných oblastiach tí, ktorí sú ťažiskovo príslušní k jej programu. Výrazne podčiarkujem, že iná vec je zvýšenie závažnosti rozhodovania voliča spôsobom preferenčného hlasu. Tam je, a ja sám by som bol v diskusii otvorený a tiež nielen preto, že som sa v zásade do tohto parlamentu dostával preferenčnými hlasmi.
Znova a na záver teda poviem, že volebný zákon bol príležitosťou odstrániť to, čo bolo problémom, a urobiť ho lepším. Môj pocit z toho všetkého je, že táto príležitosť bola prepasená, že sa neurobili kroky, ktoré by boli len na prospech veci, "na poľzu dela", ako hovoria Rusi, ale že sa urobili kroky, ktoré kráčajú v protismere, ktoré porušujú ústavu a pre ktoré ani ja, ani moji kolegovia zo strany SaS za tento návrh hlasovať nemôžeme a nebudeme.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán kolega, s väčšinou vášho vystúpenia som súhlasil, ale s tým, keď ste začali hovoriť o tých viacerých volebných obvodoch, nie. Tam ste sa v podstate priklonili k názoru Vladimíra Mečiara, že pre Slovensko je najlepšie, jeden volebný obvod.
Ja vám chcem povedať, viac volebných obvodov na Slovensku pri zachovaní pomerného systému znamená to, že strana bude nominovať aj v tých volebných obvodoch jednotlivých kandidátov. To znamená, strana si môže aj v tých viacerých volebných obvodoch namixovať tých odborníkov, o ktorých ste hovorili, že by hrozilo, že sa dostane veľa lekárov alebo ekonómov, a nebolo by to dostatočne vyvážené. A práveže v menšom volebnom obvode, ako je Slovensko, by stúpla aj váha toho preferenčného krúžka. Ak by to bolo určité percento, tak v tom menšom obvode by si ľudia mohli ľahšie povedať, kto ich má zastupovať v Národnej rade Slovenskej republiky.
Poviem vám jeden príklad, ktorý... Boli sme Československo, jeden štát. V Česku majú viacej volebných obvodov. Pri posledných voľbách sa stala taká vec, že určité dosť značné protesty občanov spôsobili to, že v tom menšom volebnom obvode si občania prekrúžkovaním zvolili ako protest iných kandidátov ako tí, čo boli na začiatku kandidačnej listiny. To je vôľa občanov vyjadrená pri zachovaní pomerného systému. My aj dneska vieme povedať, aký jednotlivec, aké výsledky mali jednotlivé strany v jednotlivých krajoch. Veď to nie je až také zložité.

Ďakujem pekne. Ja som sa dotkol tej jednej zásadnej otázky, ako by to s tými obvodmi bolo. Teda, či by bolo možné uhnúť pri ťažkej váhe, pri ťažkom súperovi, v záujme toho. A teraz poviem príklad, súboj Košice, Richard Raši – Viliam Novotný. O jednom sú presvedčení jedni politickí straníci, že je dobrý reprezentant do zdravotníckeho výboru, o druhom druhí. Samozrejme, že v tom prípade by sa dalo nejako aproximatívne asi vopred usúdiť, kto tam vyhrá podľa sily strany v danom regióne. Odišiel by jeden z nich do Popradu s trvalým bydliskom v Košiciach? Ako by to bolo ošetrené?
To znamená, opäť voláme po regionálnej príslušnosti, ale potom by mala byť bez výnimky regionálna príslušnosť. Žiadne migrovanie populárneho a šarmantného ministra vnútra tam, kde, keďže v Bratislave by možno na neho, alebo možno naňho by vyšlo a na iného by nevyšlo, tak ten by teraz odmigroval do Veľkého Krtíša a tam by kandidoval?! To by bola regionálna príslušnosť?!
To znamená, že, ešte raz, mohlo by sa potom veľmi jednoducho stať, že síce strana bude mať nejakých poslancov, ale že tam nebude mať poslancov, ktorí sú nositeľmi, povedzme v prípade SKDÚ, ich zdravotníckeho programu, ako je Viliam Novotný, alebo ako je povedzme Richard Raši v SMER-e. To znamená, že je na pováženie, čo by to urobilo s kompetenčným zložením jednotlivých výborov a zástupcov jednotlivých strán v týchto výboroch.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, pán spravodajca, chcem sa úvodom ospravedlniť za päťminútové meškanie aj za veľkorysosť pána ministra, aj pani predsedajúcej, keďže som strávil asi 5 minút navyše v zápche na moste SNP.
Dva zákony, ktoré predniesol alebo priniesol minister do nášho pléna, oba sa týkajú všeobecne povedané politickej súťaže. Táto rozprava vlastne pri druhom znení končí týmto dňom. Predpokladám, že aj jej dĺžka hovorí o tom, že keďže sme začali o tom rozprávať ešte v piatok, o tom, že sú to dôležité zákony a že môžu zasiahnuť alebo majú ambíciu upraviť niektoré volebné pravidlá, niektoré možno výhrady a výhrady k tej ceste alebo k tej filozofii, ktorú zvolilo ministerstvo, som hovoril pri prvom z nich. Niektoré, možno 4 zásadné pripomienky k filozofii zákona a zmien, ktoré sa chystajú urobiť, by som si dovolil povedať aj teraz. Povedané bolo veľa a pravdepodobne bude na čo reagovať. Vítam to, že pri určovaní pravidla politickej súťaže by mali byť zainteresovaní úplne všetci a nielen cez politické spektrum, nielen cez parlamentné politické spektrum, ale tvoríme zákony aj pre nezávislých kandidátov, v tomto prípade, a možno v podstate celú spoločnosť, ktorá sa nejakým spôsobom chce a mohla by sa politickej súťaže a jej niektorých parametrov dotknúť.
Minister hovoril na začiatku alebo väčšinu času sa venoval dohliadaniu alebo tvorbe, kreovaniu nejakého orgánu stálej volebnej komisie, možno profesionalizovaného orgánu, ktorý by už nebol kreovaný len pred, ad hoc pred nejakými voľbami, ale stál by, bol by kreovaný stále a dohliadal by nad pravidlami súťaže, ktoré zákonom zadefinujeme.
Problém, ktorý spomínal, bol v personálnom obsadení a ja by som si dovolil možno zoširšia ten problém v personálnom obsadení, obsadzovaní, nemáme len pri stálej volebnej komisii, ale možno je širší, tých dvanásť, ak si dobre pamätám, 12 ľudí, bol vymenovaný nejaký jeden-dvaja, ktorí by teoreticky mohli byť, a predpokladám, že, a dúfam, že kreácia tohto orgánu bude čo najviac transparentná a budú do nej zahrnuté všetky možné dotknuté subjekty. Ja tento moment vytvorenia tohto orgánu vítam a dúfam, že to ku transparentnosti a kvalite volebnej súťaže prispeje.
Čo sa týka a spomenuté to bolo viacej, tento druhý zákon sa dotýka marketérov, marketingových organizácií, definície volebnej kampane, čo je volebná kampaň, kedy začína. Takisto sa prikláňam k tomu, aby sme určili, ak pri volebnej kampani sa majú zarátavať náklady s ňou súvisiace, aby sme určili presný čas, resp. nejaký iný parameter, ktorý by dokázal povedať, že toto už budeme pre účely tohto zákona pokladať za začiatok volebnej kampane a všetky finančné prostriedky, ktoré boli počas tohto vynaložené na propagáciu myšlienok, tváre, osobnosti, hocičoho, budeme považovať nie za propagáciu osobnosti alebo myšlienok ako takých, ale táto propagácia sa deje pre účely politickej súťaže, čiže pre účely volebnej kampane.
Ak tam, myslím, že to Igor Matovič spomínal, ak tam tento začiatočný moment nebude, tak teoreticky, ak to prenesieme ad absurdum, tak to môže byť hocičo, čo sa v komerčnej sfére objavilo od narodenia nejakého kandidáta a mohlo by sa to zarátavať do volebnej kampane, čo asi celkom legislatívny zámer nemal na mysli.
Čo ma najviac vyrušuje a to vyrušilo, predpokladám, úplne každého, kto sa zapojil do rozpravy, bol ako keby zákaz tejto kampane pre iné subjekty. Kolega, bývalý, zo SaS, myslím, že to bol Miškov, ten hovoril o anti-Shooty ustanovení a pod., ja mám, možno aj to, samozrejme, nejaké antikampane, ale ja mám skôr na mysli úplne inú vec, keďže sa netajím tým, že pochádzam z prostredia novín a vydávania regionálnych novín. Ja ešte za obdobia, kedy som pôsobil v tomto vydavateľstve, si pamätám niekoľko možno desiatok, nechcem to nazvať, že antikampaní, ale v rámci tej, kde vyššia vizibilita pre politické otázky, a to je zrovna, možno je to na škodu, ale zrovna je to tesne pred voľbami a pod. Pamätám si okresné mestá, kedy opozícia alebo ľudia s iným názorom, keďže predtým než sa rozhodli vydávať alebo vydať svoj vlastný nejaký pohľad na vec v čase volebnej kampane, to robili presne tesne pred voľbami, neboli nijak politicky organizovaní, boli to väčšinou občianske združenia, nevedeli si pomôcť so zastupiteľmi, ktorí ich reprezentovali v miestnych zastupiteľstvách alebo parlamentoch, a vydávali svoje tlačoviny, ktoré poukazovali na nejaké nekalé súťaže, a ja si myslím, že to bolo len dobre. Išli za vlastné peniaze, na vlastné tričko, s dosť neistým výsledkom, keďže sa stavali proti establishmentu, a potom vznikali, jeden mi tak utkvel v pamäti, napr. tlačoviny Pravda o Senci a, čuduj sa svete, odrazu sa takmer istý primátor primátorom nestal, nejaká časť politickej reprezentácie sa priklonila k týmto aktivistom a celé sa to dialo počas volebnej kampane a celé sa to dialo tým, že, samozrejme, z niečoho to chceli zaplatiť, tak nejaká časť podnikateľov miestnych sa do tohoto zapojila, čiže boli tam aj inzeráty a oni si aj tieto články, alebo ako to nazvať, platili.
Takže vnímam to, nechcem to používať ako veľké ohnivé slová o zaliepaní úst a pod., viem, že sa to deje pri komerčnej sfére, ale nemali by sme sa báť iného názoru a myslím si, že či už občianske spoločnosti, kvalitné diskusie množstva diskutérov, ktorí sa zapojiť chcú, ktorí v prípade, že nie sú spojení so štandardným politickým establishmentom, ťahajú vždy za výrazne kratší koniec, a keď už naozaj to dosiahne hraničnú mieru, že sa chcú nejak vyjadriť, tak si teda zaplatia inzerát, bilbord a nejakým spôsobom poukážu na veci, ktoré aj na komunálnej, aj regionálnej úrovni, kde predsa len k tým problémom majú tí ľudia bližšie. Zaplatia si inzerát aj počas behu politickej kampane s úmyslom, keďže na Slovensku, bohužiaľ, to veľakrát funguje tak, že volení zástupcovia potrebujú voliča len pri akte volieb a potom štyri roky nie, tak zrovna pred voľbami chcú svoje postoje a svoje názory, ktoré často smerujú aj k tomu, že zlyhávajú inštitúcie a nevedia nikde sa domôcť svojej pravdy, tak je veľmi dobré, ak to môžu establishmentu ukázať aj spôsobom, a bolo to doteraz dobre, aj platenou reklamou, aj počas volebnej kampane.
Čo ma najviac zaráža, je tu taký, nazvem ho politologicko-filozofický spor, o tom, aký, aký veľký má byť volebný obvod. Patrí to z môjho pohľadu, ale keďže sa tu kolegovia vyjadrovali aj v tejto súvislosti tuná, patrí to k tomu prvému zákonu. Ja už mám na toto len jednu odpoveď. Ak by som vychádzal z tej tvrdej logiky Richarda Sulíka, ktorý hovorí o tom, že ak je poslanec Národného parlamentu, má ho voliť, voliť občan Slovenskej republiky bez volebných obvodov, sa potom, dám len rečnícku otázku, čo potom Európska únia? Budeme voliť zástupcov do Európskeho parlamentu z celej Európskej únie, bude to jeden volebný obvod? Myslím si, že všetci vieme, ako by to asi dopadlo, to znamená, že, to znamená, že, ja hovorím o zastupiteľoch, lebo pri prezidentovi asi nebude spor, že ho budeme voliť všetci, ale ten jeden volebný obvod, ak by to bola Európska únia, tak by sme tam mali, predpokladám, kopec známych hercov z Európskej únie, lebo nikoho iného nepoznáme, a možnože by sme tam nemali zo Slovákov, ktorí tu vizibilitu v rámci Európskej únie ako jedného volebného obvodu mať nebudú. Čiže tá logika kríva. Ja by som to skôr videl v tom, že nechajme túto tému zatiaľ mimo, a poďme sa baviť mimo témy medzi prvým a druhým čítaním a volebné obvody pravdepodobne témou budú a neviem, či aj keď teda, našťastie, ambíciou oboch predložených noviel meniť pravidlá súťaže, až do tejto hĺbky nešli.
Úplne na záver by som chcel poznamenať, keďže ja som sa v prvom, v prvom príhovore dotkol tém nezávislých kandidátov. Troška ma sklamala diskusia včera na RTVS 1, kedy sa téma dotýkala nezávislých kandidátov, a za nás to tam musel odrozprávať pán kolega Martvoň a týmto mu aj ďakujem, že spomenul, keďže máme taký mediálny blackout, naše hnutie, napriek asi najvyššej aktivite klubovej, ktorá tu vôbec v parlamente je, a nezávislých kandidátov, teda by som chcel dať záväzok, čo mi napadol, aby sme tu nedohadovali aj s ministrom cez to, že kde to funguje a kde nie. Podľa mojich vedomostí z 28 krajín Európskej únie 7 má umožnenú kandidatúru nezávislých kandidátov. Dal som to teraz spracovať, takže prinesiem vyčerpávajúci materiál k tomu, ako to beží, aby sme, keďže ja som skôr marketér a pán minister je právnik, aby sme si nechali poradiť od politológov, aby sme si všimli to, že po Slovensku tu vznikajú rôzne aliancie nezávislých a že čím ďalej väčší tlak na to, aby reprezentanta, ktorý má zastupovať záujmy voličov na báze individuálnej a nestraníckej, aby sme mu urobili za dosť a netlačili ľudí presne opačným smerom, kde či už táto novela zákona robí ako keby z nezávislého kandidáta strašiaka, ako keby sme sa ho báli, a sťažujeme mu podmienky oproti straníckym kandidátom aj v predloženom návrhu zákona. Dúfam, že toto si nejak vydiskutujeme, a či zatiaľ v regionálnej a lokálnej úrovni nezávislí kandidáti budú aspoň na rovnakej úrovni ako kandidáti, ktorí kandidujú za politické strany.
Toľko odo mňa. Ďakujem za pozornosť.

Pán kolega, musím vás doplniť a chcem povedať, že rovnako ako aj vy ale aj ja vnímam, že obmedzovanie slobody prejavu počas volebnej kampane na nejaké moratórium alebo nemožnosť vyjadrovania sa každého k voľbám, k verejným veciam, je nezmyslom. Keď niekto s takýmto, s takouto nemožnosťou obmedziť slobodu prejavu má skúsenosť, tak určite strana MOST - HÍD ho má, pretože jedine voči nám bola vedená negatívna kampaň z Orbánovych médií z Maďarska - SMK. To znamená, že je, že to by naďalej mohli vykonávať a tento zákon to neobmedzí. (Reakcia z pléna.) No, no neviete obmedziť vysielanie maďarských, maďarských médií, neviete obmedziť vysielanie satelitu a zahraničných médií na území Slovenskej republiky. To znamená, že tie informácie sem sa tak či tak budú hrnúť. Nechápem, prečo práve politická strana SMER sa obáva. Čoho Sa obáva? Je opojená mocou, že chce urobiť tú stranu, teda vládu jednej strany a do ústavy opätovne dostať miesto komunistickej strany definíciu SMER-u? No ja nechápem. (Reakcie z pléna.) Pokiaľ to tak nie je, tak, pán kolega Viskupič, ja si myslím, že takéto obmedzenia sú nezmyslom a plne s vami súhlasím. Ďakujem.

Ďakujem. Troška ohnivejší vstup do diskusie. Ďakujem zaňho. V mnohých parametroch možno súhlasím, dúfam, že to nepôjde cestou - navždy SMER a nikdy inak -, ale obmedzovanie slobody prejavu tak ako vy, pán Zsolt Simon, takisto, všetci ostatní z opozície, aj ja si dokonca myslím, že toto bude vadiť a mohlo by vadiť aj kolegom z vládnej strany, pretože občianska spoločnosť tu za ten krátky historický úsek urobila veľké veci a skôr by sme jej mali byť vďační a nie klásť polená pod nohy aj tak apatizovanému obyvateľstvu Slovenskej republiky. Takže dúfam, že tieto naše výhrady padnú na úrodnú pôdu a strana SMER sa nevydá cestou betonácie pomerov, aby hlas občianskej spoločnosti bol zadupaný a ešte menší ako v súčasnosti. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, čakal som búrlivú diskusiu.
Priznám sa, že mnohí hovorili o nejakom strachu, mnohí hovorili o nejakých obavách, ale mám pocit, že vy ich máte, pretože keď sa pozriete do histórie, ten čas hovorí o niečom úplne inom. Ak si všimnete historicky, tak bez ohľadu na to, ako ste vy upravili nejaké pravidlá alebo niekto iný, SMER má svoju pozíciu, ktorej sa drží, ktorá funguje plus-mínus hore, raz dole, raz tam, ale stále má nejaký svoj priestor, pretože je verným svojim myšlienkam, tým sa vždycky venoval, komunikoval vždycky so svojimi voličmi aj v regiónoch a my tento problém nemáme.
Nás sa prieskumy veľmi netýkajú. Týkajú sa malých strán. Týkajú sa strán, ktorých je väčšina, a to práve preto, že keď dva dni pred voľbami vám vyjde prieskum, ktorý povie, že tá strana a tá strana má 2 % namiesto regulárnych 7 napr., tak proste voliči si povedia, že ju voliť nebudú, pretože nemá šancu sa dostať do parlamentu. A ja si myslím, že to je nefér! A rovnako tak je nefér, aby strana, ktorá má 1 %, sa tvárila v prieskumoch, že má 7. To je nefér! V minulých voľbách sa sekli prieskumy od 10 do 30 % podľa strany. Každý občan Slovenskej republiky vníma tieto informácie z tých prieskumov ako seriózne, ako verifikované, ako veci, ktoré sú proste tak, a na základe toho si utvára mienku nie o tom, či je dobrý program alebo zlý program, ale či podobná strana, my takú konkurenciu nemáme, ak ste si všimli, či podobná strana môjmu programu má väčšiu šancu dostať sa do parlamentu.
O akom SMER-e tu neustále hovoríte? Vaša zaslepenosť v tom, že máte z niečoho neustále obavu, je, že to všetko musí byť urobené inak. Vy máte prezumpciu viny! Vo všetkých tých diskusných príspevkoch bola prezumpcia viny smerom k SMER-u, že my niečo zlé chceme spraviť.
Jediný priestor, ktorý bol na prijatie zákona, tak aby bol kľud, bol rok 2010. V 2009. začali prípravy samotného kódexu a v 2010. zriadil minister Lipšic vtedy komisiu, ale nie je podstatné, koľko komisií zriadite, ale či aj nejaký výsledok prinesie. Po 2-3 rokoch nepriniesla nič. Áno, základy tej komisie sú v tomto zákone, ale neobjavila sa ako legislatívny návrh. Boli jediné tri 3 roky za posledných 20 rokov, kedy neboli ani jedny voľby. Jedinečná šanca - a táto strana parlamentnej sály bola vtedy pri vláde - a neurobili ste to! Ja nerozumiem potom, o čom tu diskutujeme. Raz tie zákony musia prísť a niekto ich musí predložiť. Ale ak budete pristupovať k tej diskusii s tým, že prezumpcia viny je na SMER-e, že vlastne on si chce urobiť voľby pre seba, no inak by ten zákon vyzeral, keby sme ho chceli urobiť pre seba!
Je to veľmi zvláštne, ja som veľmi prekvapený, pretože sú to iracionálne reakcie, iracionálne. Reči o protiústavnosti, to ma teda fakt šokovalo! Veď všetky tie inštitúty tu boli počas platnosti tejto ústavy. Už sami nerešpektujeme našu vlastnú históriu, tie veci, ktoré sú tu zavedené v tomto zákone, vznikli v novembri '89. Aj moratórium, aj zákaz prieskumov. To sú všetko veci, ktoré tu boli, a nezavádzal ich ani Mečiar, ani žiadni iní strašiaci, ktorými to neustále mávate. Aj VPN, aj pán Osuský, ktorý teraz kritizuje možno vlastné návrhy, ktoré vtedy presadzovali, pretože vtedy práve vznikli moratóriá, vtedy práve vznikli po vzore ostatných krajín. Ako budeme sa baviť o tom, že v prípade moratória, dobre, tak si povedzme. Považujeme za nedemokratickú krajinu Rakúsko alebo Francúzsko, alebo Taliansko? To sú nedemokratické krajiny? To je porušenie ústavnosti, to je krok proti demokracii?
Zákaz prieskumov. Tu sú ešte ďalšie moratória, pardon. Tu sú ešte Holandsko, jediné krajiny, ktoré majú voľno, je Spojené kráľovstvo, ani nie Írsko, Švédsko, ako to včera spomínal pán Osuský. Čiže to sú skôr výnimky. Možno je to úplne iná kultúra, možno je tam priestor pre to, aby nedochádzalo k falšovaniu a k rôznym ovplyvňovaniam volieb, ale s tým sme sa na Slovensku ešte nestretli, ešte možno tam tak ďaleko ako Nórsko naozaj nie sme. Práve preto, že moratórium malo toľko sťažností na porušenie moratória, je dôležité, aby sme sa k nemu vrátili. Ide o to, aby bola rovná, rovná časť príležitostí. Lebo nezaznel jediný argument, prečo je zlé moratórium, nezaznel. A, samozrejme, moratórium už od svojho vlastného slova není liberatórium, ale niečo obmedzuje v mene všetkých a pre všetkých a rovnako, čiže preto nemôže byť protiústavné. Pretože potom je protiústavný aj zákaz vjazdu, pretože obmedzuje slobodu pohybu. To je taký argument, ktorý tu včera zaznel, to je jeho úroveň. Všeobecne diskusia tohto typu je presne na tejto úrovni. Sú ľudia, u ktorých už neviem teraz, že či sú teraz vlastne, pochádzajú pôvodom z maďarskej strany alebo sú konzervatívci, alebo dneska je najmodernejšie, že fajčí trávu, pretože zhodou okolností sú buď liberáli, ale vždycky je ten názor podľa toho, kde práve sedím. Čiže ťažko hovoriť o pevnej chrbtici v týchto prípadoch. V každom prípade sa musíme vrátiť k tomu, že vychádzame zo skúsenosti. A my ju negatívnu nemáme.
V každom prípade v poslednom období, čo sa týka volieb a samotných volieb a volebnej kampane, snažíme sa iba nájsť problémy, kde niekto zneužíva peniaze. Som šokovaný aj z toho, že vlastne tu veľká podpora je peniazom, že dôležité, to neriešme, peniaze. Podporujeme to, po 20 rokoch slobody, že chceme, aby peniaze vyhrávali voľby? To je účel toho, čo chceme? Že kto má viac peňazí, môže vyhrať voľby a to je jedno, aký má program. Stačí, že si zaplatí proste o 50 čo-to viacej? Tu sa čudujem aj pánu Osuskému, veď dával si na svoju prezidentskú kampaň len jeden bilbord. Možno by si mohol dať viacej, ale povedal si, že to nie je účelné proste dať preč. A určite nebude točiť šoty. (Reakcia z pléna.) Pretože nemajú vyhrať peniaze, ale to, či vy ste lepší, alebo on je lepší. O tom je politika, politika, nie je súťaž, či predám viacej nekvalitného masla, ktoré nie je vlastne, s mliekom nemá nič spoločné, ale dám viacej reklamy, tak ho viacej predám. Proste základný princíp je rovnosť šancí. Možno sú tu kandidáti, ktorí by boli skvelí politici a nemajú ani korunu. Hovoríme o rovnosti šancí. Toto nie je marketingový priestor, kde väčšia firma dokáže zaplatiť viacej reklamy, a preto ju viacej predávame. To je niečo úplne iné.
Dobre, bavili sme sa o tom, že moratórium je naozaj v obrovskom množstve štátov a nie je to nič výnimočné a o protiústavnosti nemôžeme ani hovoriť a o strachu už vôbec nie. A medziiným platí aj na vášho súpera, pán Simon, pretože on si nemôže robiť reklamu ani v maďarských médiách, pretože má to dosah aj na slovenské médiá. To, či maďarská televízia vysiela proti vám, tak to, bohužiaľ, si už treba vybaviť v Maďarsku. Ale SMK by si určite kampaň robiť nemohlo. Čo sa týka takého ďalšieho veľmi silného, bola otázka, hneď sa k tomu dostanem, prieskumy verejnej mienky. Takisto vlastne: raz, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15 krajín - dokonca mesiac je čas, ktorý sa uznáva ako čas, ktorý je ideálny, práve preto, aby nedochádzalo k ovplyvňovaniu verejnej mienky práve prieskumami, pretože prieskumy nie sú relevantný názor. Sú to len prieskumy, ktoré odrážajú kmeň, ktorý si vytvorí prieskumná agentúra a ktorá sa rozhodne, že potopí..., no tak, či SMER bude 35 alebo 27, to na veci až tak veľmi pred voľbami nemení, ale či strana, predovšetkým z tých menších, ktoré sú niekde okolo percent, je rozhodujúce, či vám dva dni pred voľbami poviem, že máte naozaj 2 %, alebo, naopak, že u strany, ktorá nemá šancu, budem tvrdiť, že má 8. To nie je fér, to nie sú rovnaké prístupy. To proste sa vzdávame toho, naozaj čo sa v novembri zaviedlo. Prečo si myslíme, že to, čo sa v novembri vymyslelo ako v čase, kedy bol najväčší pocit slobody, že nič ma nemôže obmedzovať, vtedy bola najväčšia citlivosť na ľubovoľné obmedzovanie verejného prejavu. A napriek tomu sa zaviedlo moratórium. Práve preto, aby bola rovnosť šancí, aby niekto nešpekuloval, a len preto, že má viac peňazí, dokázal potopiť súpera. Veď v histórii bola strana, si spomeňme, ktorá kandidovala vo voľbách, bola 6 % stále okolo. Zopár vyhlásení dva dni pred voľbami - a zrazu mala 3. To sú veci, ktoré, ktoré podľa môjho názoru do modernej demokracie nepatria. A že si snažíte nájsť argumenty za každú cenu, lebo treba kritizovať SMER, chápem, ale zamyslite sa aj nad sebou samými, nad všetkým, lebo všetci sme v konflikte záujmov, keď preberáme tento zákon, všetci. A jediný, čo sa týka prieskumov, v tejto sále väčšinou, teda zatiaľ, však vždy je to iné, ale zatiaľ my sa nehýbeme okolo 5 %. My ten problém zhodou okolností nemáme.
Limity, to bolo veľmi zaujímavé, čo sa tu bavilo, limity na volebnú kampaň, tak tie sú všade, prosím. To ani nemusím hovoriť, že v koľkátych krajinách, tie sú úplne všade. Môžme sa baviť, aké sú veľké, od proste Holandska, Írska, všade, vo Veľkej Británii dokonca, kde ináč je všetko navoľno, tak toto je limitované, v Nemecku takisto. Sú proste situácie, kedy naozaj moderná demokracia sa snaží, aby nerozhodli voľby jednoducho peniaze. Aby naozaj to nebolo postavené na tom, že ja som bohatý, ja si môžem kúpiť politiku. Pretože ak dovtedy nepracoval tento človek politicky, a teraz ste spomínali jedného z kandidátov, však ja mu to neberiem. Ale ja napríklad som začínal ako komunálny poslanec. Nemusím hneď myslieť na najvyššiu funkciu v štáte, keď chcem ako podnikateľ prísť. Môžem prejsť nejakou politikou, aby ľudia videli, či som niečo v tej politike urobil. A keď ja nemám žiadny priestor, ktorý som spravil v prípade politiky, aj tí, ktorí tu sedia, mnohí sú nezávislí, mali za sebou nejaký kus práce verejného typu, verejnoprospešného typu, aj blogovanie považujem za nejakú časť, kde sa aspoň snažím nejako prezentovať. Ale keď príde niekto úplne bez histórie, bez ničoho, len preto, že mám balík peňazí a chcem proste sa a nejakým spôsobom si urobím politickú stranu a poviem si, ja tu budem teraz vládnuť, lebo môžem si urobiť tristo šotov, mne je to jedno, koľko to bude stáť, je na tom niečo podozrivé. Jednoducho vždy má byť pravidlo, že je samozrejmé. Zvýšili sme trop, keď hovoríte, lebo nám, naozaj čo sa týka prezidentských volieb, skutočne, skutočne v tomto prípade ako o to nejde. Keby nám o to išlo, nezvýšime strop prezidentskej kampane trojnásobne. Veď teraz je strop prezidentskej kampane 167-tisíc eur. Zvyšujeme ho na 500. To je vhodné výčitky, že niekoho chceme obmedziť? Čiže z tohto pohľadu považujem tieto argumenty naozaj za nerelevantné a už vôbec sa nedotýkajúce ústavy, to je naozaj z môjho pohľadu proste... (Reakcie z pléna.) Tomu... (Reakcie z pléna.) Že čo? (Reakcie z pléna.)
Ústavy sa týka moratórium. Bolo v našich zákonoch a doteraz je v našich zákonoch zavedené, tak keby bolo protiústavné, tak asi ho už tam nemáme. Lebo zatiaľ... (Reakcia z pléna.) Druhá vec je kampaň inými subjektami, k tej sa dostanem a tretia bola... (Reakcie z pléna.)
No prieskumy, tak prieskumy takisto máme zakázané a dlhodobo sme ich zakazované mali. Čiže tieto dve veci sú potvrdené už životom na Slovensku, lebo boli, a na tom, na tejto legislatíve bola postavená aj naša ústava, lebo volebné zákonodarstvo sme mali skôr ako ústavu, čiže ústava už poznajúc pravidlá aj moratória, aj zákazu prieskumov, vtedy boli zakázané prieskumy rovnako, tam len 14 dní bola lehota, tu sa o tej lehote môžme, samozrejme, baviť, či je relevantné mať 21, má byť 14, má byť 10, to je, samozrejme, otvorená diskusia.
V prípade tretích strán, pochopiteľne, je to nezmysel aj s tým anti-Shootym, je pravda, že ho to v tomto prípade zasahuje. V prípade, v prípade komerčnej bilbordovej kampane alebo v prípade komerčnej kampane v elektronických médiách. Žiadny zákaz prejaveného názoru neexistuje. A keď sa bavíme, keď ste hovorili, že chránená je obsah aj forma. Áno, chránený je obsah slova, ktoré hovorím, ale aj forma, či je expresívnejšie, či je doprevádzané nejakými zvukovomalebnými doplnkami. Ale ja hovorím o nosiči. A nosič tejto informácie nie je chránený ústavou. Je chránený môj prejav, že si môžem povedať, čo chcem a ako to chcem povedať. Ale nosič tej informácie už chránený nie je. A ja hovorím o komerčnej reklame. Nikto nezakazuje Shootymu kresliť, pre Boha živého, karikatúry. A zhodou okolností si myslím, že aj pre túto časť, na to, čo práve sa vám nepáči, si myslím, že mám riešenie. Ale tento zákon nehovorí o tom, že máme zakázať tretiemu sektoru vstupovať do kampane. To nie je pravda. Hovorím o tom, že jednoducho načo zavádzame transparentné účty, načo zavádzame limity, lebo limity súvisia s transparentnými účtami veľmi úzko, keď to potom nebudem dokázať kontrolovať?
Prídem opätovne, bohatá strana, tu mám prvé tri milióny na svoju kampaň. Zriadim si tri občianske združenia, jedno združenie, ktoré bude bojovať proti všetkým, tam má ďalšie tri milióny a môže teraz robiť kampaň proti všetkým a mám ďalšie dve združenia, ktoré budú robiť kampaň mne a mám namiesto 3 mil. 9. To má aký význam potom? Aký význam má zavádzať, aby sme tu mali jasné pravidlá, keď tu sa dajú strašne ľahko obísť. Tak keď máme jediný problém a vnímate problém, tak jednak, samozrejme, môžme to skúsiť, že napíšeme do zákona, že všetci okrem Shootyho, to je prvá možnosť, čo môžme urobiť. Nemám problém, len asi by nám to legislatívne neprešlo.
Druhá možnosť reálne, reálne je, že môžme vyčleniť osobitný, osobitný limit, ktorý bude slúžiť práve pre tretí sektor, ale relevantný. To sa musíme o tom baviť, že proste keď bude chcieť urobiť svoje stanovisko Aliancia Fair-play alebo združenie tretieho sektora alebo ktokoľvek (reakcia z pléna), komora sestier. Veci, ktoré relevantne na trhu existujú a ktoré poznáme všetci, že sú partneri. Nakoniec aj odborári. Ja som povedal, že tak ja nemám problém. Ak budú odborári chcieť vyjadriť svoj názor, z nášho limitu im vyčleníme 100-tisíc, nech sa páči, urobte si bilbordovú kampaň. Aký problém? Aj si ju môžte zaplatiť, keď ju chcete platiť vy, ale je to v našom limite, lebo je to na našu podporu. (Reakcie z pléna.) O. K. Môžme, môžme, no tak hovorím, že keď chcete umožniť, keď tu teraz nemyslím vás, ale pán poslanec Miškov tu hovoril, tak však prečo zo svojho limitu zo straníckeho nevyčlenia priestor pre Shootyho, ktorý bude protestovať proti SMER-u. Ja len hovorím, že to má byť podpísané, má to byť adresné. Nechcem, aby niekto si proste si mohol kúpiť politiku. To je celé. Hovorím o tom, že to má byť dané na základe práce, ako každý z vás, a to je jedno, či s vami súhlasím alebo nesúhlasím, ste v tej politike odviedli nejakú časť roboty. Verejne, kdekoľvek. Každý má za sebou niečo, že je čitateľný pre toho voliča. Niekto nezískal nikdy podporu, niekto kandiduje len vždycky proste cez niekoho iného atď., to sú vedľajšie veci, není to podstatné. Podstatné je to, že každý jeden niečo spravil, či pozitívne, či negatívne, ale áno. A má preto právo v tom, samozrejme, politickom živote sa uchádzať o tú popularitu tých voličov a o ich hlasy. Ale ja si nemyslím, že by mali kandidovať akciové spoločnosti.
Toľko tu vždy hovoríte o rôznych kmotroch a neviem akých oligarchoch, o všetkom, toto je priama podpora oligarchie, keby ste to chceli. Kto má viac peňazí, ten má viacej mediálneho priestoru. A nezabúdajte tie reči o tom, že... (Reakcie z pléna.) Prosím? (Reakcie z pléna.) No môžte, ale faktom zostáva, že toto je boj proti tomu presne, pán poslanec. Pretože obmedzuje... (reakcie z pléna), obmedzuje výdavky, tak ja viem iba o jednej strane, ktorá, ktorá... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)