23. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško mi položil konkrétnu otázku, tak chcem odpovedať. Samostatná Slovenská republika nemala nikdy svoj rezidenčný zastupiteľský úrad na Filipínach v Manile. Pokrývame celý ten čas Filipíny z nášho veľvyslanectva v Jakarte v Indonézii. Samozrejme, Filipíny sú veľmi dôležitou krajinou, ale úroveň, intenzita politického dialógu, objem ekonomickej spolupráce nedáva argumenty, aby sme mohli uvažovať o otvorení nášho veľvyslanectva. Nemáme ani signály z podnikateľskej obce, žeby bol záujem o priamu prítomnosť na mieste, čiže hoci ja ako minister zahraničných vecí by som veľmi rád zastupiteľské úrady otváral a nepochybujem o dôležitosti tejto krajiny, tak ten obmedzený mešec peňazí, ktorý mám k dispozícii, mi nedáva priestor uvažovať o tom, aby sme zriadili zastupiteľský úrad v Manile v dohľadnej budúcnosti.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám v druhom čítaní na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácii, tlač č. 607.
Cieľom predloženého návrhu zákona je transpozícia smerníc Európskej únie, a to smernice č. 93 a č. 95 z roku 2011 a niektorých zmien v smernici č. 36/2005. Nosnou časťou zákona je transpozícia smernice európskych spoločenstiev č. 95/2011, podľa ktorej sa osobám s medzinárodnou ochranou, azylantom, ktorí odišli zo štátu pôvodu bez svojich dokladov o dosiahnutí vzdelaní, umožňuje prístup k posúdeniu a overeniu ich predchádzajúceho vzdelávania napriek tomu, že svoje vzdelanie nemôžu vzhľadom na okolnosti odchodu preukázať listinnými dôkazmi. Na základe zmien prílohy č. 2 a 3 smernice č. 2005/36 Európskeho spoločenstva o uznávaní odborných kvalifikácií, ktoré boli vykonané nariadeniami Európskeho parlamentu a samotnej Rady, dochádza k zmenám v prílohe č. 3 zákona o uznávaní odborných kvalifikácií.
Ďalšie zmeny v zákone o uznávaní odborných kvalifikácií sa navrhli v nadväznosti na pristúpenie Chorvátska k Európskej únii.
Predkladaným návrhom zákona sa ďalej novelizuje zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre a zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou. Zmeny v týchto zákonoch boli navrhnuté za účelom transpozície smernice č. 93/2011.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za vypočutie tohto návrhu a verím, že túto transpozíciu, ktorú predkladá ministerstvo školstva podporíte.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 607, ako určená spravodajkyňa výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 83 z 2. septembra a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 596 zo dňa 17. júla 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som a poprosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka, predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako už bolo povedané, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj, tlač č. 618.
V záujme zjednodušenia a sprístupnenia poskytovania stimulov pre výskum a vývoj pre mikropodnikateľov a malých podnikateľov sa vypúšťa obmedzenie spočívajúce v ustanovení minimálnej výšky celkových oprávnených nákladov pre projekt. Doterajšia prax preukázala, že mikropodnikatelia a malí podnikatelia nemali možnosť získať stimuly vzhľadom na vysoko nastavenú minimálnu výšku celkových oprávnených nákladov pre projekt, čo pri aplikovanom výskume alebo experimentálnom vývoji z dôvodu maximálnej možnej hodnoty stimulov pri stanovenej minimálnej výške celkových oprávnených nákladov pre projekt 1,5 mil. eur viedlo k neúmernému vysokému podielu vlastných nákladov, ktoré mohli dosiahnuť 50 - 75 % celkových nákladov, oprávnených nákladov.
Stimuly pre výskum a vývoj vytvárajú priaznivé podmienky pre zvyšovanie celkových výdavkov na vedu a techniku o finančné prostriedky, ktoré podnikatelia vynakladajú na povinné spolufinancovanie z ich vlastných zdrojov, podčiarkujem, nielen v rámci projektov výskumu a vývoja, ale aj vo forme rozšírenia alebo založenia nového pracoviska výskumu a vývoja. Praktické skúsenosti pri poskytovaní stimulov pre výskum a vývoj preukázali potrebu upraviť niektoré ustanovenia zákona tak, aby práve mikropodnikatelia a malí podnikatelia - hlavne často sú to mladí ľudia, ktorí majú svoju inováciu, majú schopnosti niektoré veci predložiť a vedia v tejto oblasti veľmi rýchlo zrealizovať niektoré projekty - neboli znevýhodnení, ale pri podávaní žiadosti o stimuly pre výskum a vývoj oproti ostatným potenciálnym žiadateľom o stimuly pre výskum a vývoj mohli v tejto oblasti sa zaradiť a mohli byť aj úspešní.
Cieľom návrhu novely zákona je umožnenie prístupu mikropodnikateľov a malých podnikateľov k riešeniu projektov výskumu a vývoja prostredníctvom stimulov pre výskum a vývoj so zámerom, aby sa vo väčšej miere zakladali, aby sa vo väčšej miere zakladal svoj, zakladali svoj rozmer a podnikateľské zámery na výsledkoch výskumu a vývoja. Podporou projektov výskumu a vývoja smerujúcich do praxe sa zvyšuje nielen zamestnanosť a regionálny rozvoj, ale aj, prirodzene, hospodársky rast krajiny.
Celý tento materiál bol prerokovaný v Rade vlády pre vedu, techniku a inovácie, bol podporený všetkými zamestnávateľskými zväzmi od RÚZ, cez asociáciu, cez Klub 500 a, samozrejme, aj jednotlivých zástupcov vysokých škôl a vedy, ktorí sú členmi tejto Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Naozaj je to cesta, ktorú musíme nastúpiť, a vo vzťahu k iným štátom v Európskej únii začať v tejto oblasti výrazne tieto podmienky pre týchto mikropodnikateľov a malých podnikateľov, najmä mladých ľudí, meniť.
Ďakujem vám za pozornosť, za vypočutie a pevne verím, že tento návrh novely do druhého čítania podporíte, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 618, ako určená spravodajkyňa výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 84 z 2. septembra a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 597 zo dňa 17. júla 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, poprosím, rozpravu.

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť k tejto novele. Dovoľte mi k nej vystúpiť z pohľadu nielen toho textu, ktorý máme pred sebou, ale aj z pohľadu jej praktického uskutočňovania, lebo ako hovorí ošúchaná fráza, šedivá je teória, my by sme mohli povedať, že šedivý je zákon - zelený je strom života - a jeho implementácia rezortným ministerstvom.
Ak by nezainteresovaný divák pozeral úvodné vystúpenie pána ministra, prípadne aj úvodné vystúpenie pani spravodajkyne, pôsobí to celé veľmi technicky, asepticky, povedal by som, blahodarne a dobročinne. Máme pocit, že áno, opäť jedna z mnohých dobrých aktivít, v zásade je škoda, že na ne nie je viac peňazí, mohlo by Slovensko byť niekde inde na ceste k vedomostnej ekonomike. Poďme sa však na to pozrieť v realite.
Tento zákon je zákon, ktorý presadil pán Mikolaj za prvej vlády Roberta Fica, a ten zákon bol od začiatku zle nastavený filozoficky. Bol zle nastavený v tom, že nie preto, žeby pre štát nebolo za žiadnych okolností prijateľné podporiť komerčnú aplikáciu výskumu a vývoja do praxe, a tak vytvárať nové trhy, nové firmy, ale preto, že to urobil spôsobom, ktorý mal umožniť čo najväčšiu voľnosť ministrovi školstva a jeho tímu a obísť všetky štandardné mechanizmy hodnotenia kvality vedy.
Pred, pardon, pred viac ako 10 rokmi bola zriadená agentúra, vtedy ešte na podporu vedy a techniky, dnes už sa volá Agentúra na podporu výskumu a vývoja, do ktorej rôzne vlády investovali nemalé peniaze na budovanie inštitucionálnych kapacít na budovanie procesov, aj pomerne talentovaní, veľmi talentovaní a schopní ľudia, spomeniem najmä profesora Šuchu, obetovali niekoľko rokov svojho života, aby z nej vybudovali inštitúciu, ktorá, samozrejme, ako nič na Slovensku nie je dokonalé, ale predstihuje mnohé iné veci v podobnej oblasti výrazne, aspoň teda pokiaľ som mal možnosť mať s tým osobnú skúsenosť. Napriek tomu pán minister Mikolaj, keď tento zákon presadzoval, tak nezveril implementáciu týchto stimulov - aspoň vedeckého hodnotenia - agentúre, ktorá by to robila nezávisle a odborne, okrem iného aj z toho dôvodu, že vďaka zákonu prijatému v roku 2005 jej predsedníctvo a jej odborné rady sú tvorené na odbornej báze, a to spôsobom, ktorý sa pomerne ťažko manipuluje. Nie, pán minister Mikolaj sa rozhodol, že tieto stimuly pre súkromných podnikateľov na ich biznis v oblasti výskumu a vývoja by najlepšie rozhodol minister školstva, ktorý si teda na to osobne alebo teda cez svoj aparát vyberie hodnotiteľov, a potom sa rozhodne.
Už vtedy som kritizoval - ešte ako človek mimo politiky a venujúci sa verejnej politike - tento návrh práve preto, že hrozí reálne zneužívanie týchto prostriedkov. Celý proces bol navyše v zákone veľmi chabo opísaný a v podstate umožňoval naozaj ministrovi a ministerstvu urobiť prakticky, čo chcú. Pán minister Mikolaj podľa tohto zákona rozdal pomerne veľké prostriedky, desiatky miliónov eur za necelé dva roky jeho fungovania. To znamená, že naozaj sa doňho vrhol naplno a pán minister Mikolaj, ktorý urobil v čase, keď brutálne škrtil výdavky na vedu v iných, v iných oblastiach. To znamená, že to, čo sa takto rozdalo biznisu pod osobnou kuratelou ministra a jeho úradníkov, sa nerozdalo vedcom cez štandardné mechanizmy, či už agentúry na podporu výskumu a vývoja, alebo štandardné rozpočty vysokých škôl a SAV-ky, na vedu.
Po nástupe vlády Ivety Radičovej minister Jurzyca zastavil poskytovanie peňazí cez tento kanál a poskytoval peniaze na vedu len cez štandardné kanály, teda APVV a priame, by som povedal, priame financovanie, výkonové financovanie SAV-ky a vysokých škôl. Napriek tomu, keď sa menili vtedy všetky dotačné zákony, tak sme takpovediac pre istotu doplnili aj do tohto zákona ustanovenia o tom, že keď už také žiadosti náhodou prídu, musia byť vyhodnotené anonymne, musí byť dopredu zverejnené podmienky, musí byť ex post zverejnené všetko vrátane posudkov, aby bolo možno to skontrolovať. To znamená, že zaviedli sme do toho základnú transparentnosť, ale treba povedať, že ako bezpečnostnú poistku, pretože naozaj ten mechanizmus ja som nikdy nepovažoval za, za vhodný systémovo.
Dnes po návrate druhej vlády Roberta Fica sledujeme to, že bola opäť 26. júla tohto roku vyhlásená výzva cez tento zákon na projekty, a tým pádom je zákon znovu reaktivovaný a má význam hovoriť o tom, ako sa implementuje v súčasnosti za druhej vlády Roberta Fica a za ministrovania pána ministra. Na túto výzvu bolo určených 10 mil., neurčených 10 mil. eur, presnejšie 10 mil. 300-tisíc eur, čo je v pomeroch slovenskej vedy veľká suma, osobitne, ak je to suma, ktorá je určená z prostriedkov slovenského štátneho rozpočtu a nie z prostriedkov štrukturálnych fondov, lebo jeden zo základných problémov slovenskej vedy je, že síce na ne boli určené stovky miliónov eur v Operačnom programe Výskum a vývoj, ktoré sa aj čerpajú, ale tie sú naozaj veľmi komplikované, byrokratické a napriek snahe viacerých ministrov, teda sa aj čerpajú, ale s veľkými problémami a výzvami. A aby som povedal, tzv. neviazané peniaze, peniaze domáceho rozpočtu sú, naopak, vzácne ako soľ. Takže pán minister Čaplovič sa rozhodol z týchto neviazaných peňazí dať 10,3 mil. eur cez tieto stimuly. Chcem v tejto súvislosti len upozorniť, že tieto stimuly nie sú ani dnes jediný nástroj, cez ktorý môže štát podporovať podnikateľov vo výskume, podnikatelia sa môžu aj dnes uchádzať v APVV v normálnych výzvach a dokonca teda za pána ministra Mikolaja sa tam presadili aj mechanizmy na podporu aplikovaného výskumu špeciálne, aj podnikatelia dostávali peniaze z APVV. Čiže teraz nejde o to, že máme k dispozícii tento jediný, hoci nedokonalý mechanizmus, a buď teda chceme podporiť podnikateľský výskum a vývoj, alebo teda nie, toto je len jeden z mechanizmov a ten menej transparentný, menej odborne posudzovaný. Napriek tomu bola vyhlásená výzva, a teraz sa poďme pozrieť na to, ako sa tento zákon implementuje práve cez takéto výzvy.
Skúsme si položiť prvú otázku, ako by mal, mala takáto výzva a takýto zákon pôsobiť vo väzbe, keď teda chce podnikateľ, pán minister hovoril, chceme podporiť mladých podnikateľov, nových podnikateľov, aby mohli realizovať svoje nápady, ako sú nápady s veľkou pridanou hodnotou a s výskumným obsahom. To znamená, otázka je, že ako, ako to spraviť? Pán minister hovorí, že to robí táto novela, ktorá, musím povedať, že to nerobí, nie preto, že by bola v niečom zlá, tá novela je technická, stručná, ťažko proti niečo nej namietať ako proti novele, ale nemôže a nezmení asi ani nič na tejto praxi, o ktorej tu dneska treba hovoriť. To znamená, prvá podmienka toho, aby to malo zmysel, je, že to musí podporovať skutočný výskum a vývoj. Pozrime sa v tejto súvislosti na, na to, ako vyzerá výzva, ktorú vyhlásilo ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva identifikovalo 6 tém, v rámci ktorých chce podporiť výskum a vývoj. Jedna z tých 6 tém sa volá Vývoj technologického komplexu pre spracovanie komunálneho odpadu pre materiálové a energetické účely. Prečítam len jeden odsek z tej výzvy, nebudem vás dlho zdržovať:
"Obsahom projektu je výskum a vývoj najmä zameraný na návrh technologického komplexu, ktorý zabezpečí zhodnocovanie komunálneho odpadu vrátene jeho separácie, splynovania, následnej výroby elektrickej a tepelnej energie s oddeľovaním biomasy a jej následným spracovaním. Riešenie musí byť orientované na optimálny spôsob zhodnocovania komunálneho odpadu pre menšie aglomerácie do cca 60-tisíc obyvateľov vyznačujúcej sa krátkym zvozovými vzdialenosťami. Súčasťou výstupov projektu bude riešenie technologického komplexu na spracovanie komunálneho odpadu na materiálové a energetické účely formou pilotného návrhu vyúsťujúceho do prototypu komplexu."
Pf, zase to znie tak veľmi asepticky, tak skúsme si to teraz preložiť do ľudskej reči. To znamená, že pod zámienkou podporovania inovatívneho výskumu v podnikateľskej sfére ide štát dať 2 mil. eur niekomu, kto postaví v podstate prototyp štandardného spracovania odpadu na elektrinu. A keďže nie som energetik, konzultoval som to s ľuďmi, ktorí sa v tom vyznajú, a oni mi ukázali minimálne šesť systémov, ktoré sú takto dlhé roky vo svete vyvinuté, ktoré sa komerčne predávajú a kedykoľvek si ich môže na kľúč na Slovensko kúpiť. Môžem vám ich tu ukázať, môžme si ich preštudovať spolu. To znamená, že ministerstvo chce dať 2 mil. eur niekomu, kto ide akože vynájsť niečo, čo je opakovane vynájdené, čo si možno na kľúč kúpiť, čo funguje aj v najbližších krajinách, a celá teda pridaná hodnota má byť v tom, že on to akože upraví na alebo na dizajn, že ako by to teda vyzeralo v nejakom meste do 60-tisíc obyvateľov, a za to dostane 2 milióny eur. Aby to bolo ešte krajšie, tak je tam dokonca teda povedané, že to má vyústiť do prototypu, to znamená, že oni si už priamo takúto odpadovú technológiu môžu naozaj teda nakúpiť a postaviť. Inými slovami, pod zámienkou výskumu a vývoja ideme niekomu zaplatiť 2 mil. eur za to, aby si postavil odpadovú linku, aby si kúpil pilotný projekt odpadovej linky, ktorá bude meniť odpad na energiu. To môžme nazvať všelijako, ale ja to nenazývam výskum a vývoj. A ako výskum a vývoj by to nenazval ani nikto seriózny.
Čo je však ešte zaujímavejšie, je, že, a to je druhá otázka, že akoby sa takéto témy vyberali. Viem si predstaviť, liberálnejší minister by povedal, že, mladí schopní začínajúci podnikatelia, ale aj starší skúsenejší, príďte s nápadmi, predstavte svoje projekty, my sme, teda štát sa zmenil na venture capital firmu, my vyberieme tie, ktoré majú záujem o budúcnosť. Predložte svoje projekty. To je liberálny minister.
Taký etatistický minister, má na to legitímne právo, možno povedať, že tak dobre, nie úplne všetko, keď niekto príde s nápadom, ako využívať piesok na produkciu elektrickej energie, to možno celkom u nás nie je úplne relevantné, tak chcem, aby to bolo v súlade s tromi, štyrmi, ôsmymi prioritami slovenskej vedeckej politiky, to znamená používanie nových materiálov alebo biotechnológie alebo by určil teda nejakým spôsobom tie široké chlieviky, do ktorých, keď niekto chce robiť to a niekto ono, tak sa zmestí, máme priority a v rámci nich si každý môže podať to, čo chce naozaj komercionalizovať. To však nie je prípad tejto výzvy.
Ja už som spomenul, tu jedna z tých 6 tém je téma, kde teda musíte špecificky, ako sme ukázali, nie vymyslieť, ale predstierať, že vymyslíte odpadový komplex pre mesto strednej veľkosti. Máme tu aj lepšie témy. Hneď ďalšia téma je: Vývoj novej generácie vysoko efektívnych motorov pre vrtuľníky. To znamená, že na ministerstve školstva sa zamysleli a prišli na to, že zásadnou prioritou slovenskej ekonomiky je vývoj k novej generácii vysoko efektívnych motorov pre vrtuľníky. A preto, hoci ani nevieme, ako to tu je a či naozaj niekto na to má, a nikto s nami určite nehovoril, nikto na nás neloboval, nikto si to nevybavil, nikto si to nenapísal. Tak naozaj tá nová generácia motorov pre vrtuľníky je to, čo potrebuje Slovensko, nie možno motory pre autá, nie možno motory pre motocykle, nie možno nejaké iné veci, ale presne toto. Aby ste ma neobvinili, že pánovi ministrovi krivdím, podobnej charakteristiky sú všetky ostatné témy, je ich šesť. Ďalšia sa týka: "Výskum a vývoj Hi-Tech integrovaných strojnotechnologických systémov pre výrobu automobilových plášťov", teda výrobné linky pre pneumatiky, aby sme to povedali opäť ľudským spôsobom. Je to niečo iné. Nie pre niečo iné, nie pre nejaké iné investičné, len pre pneumatiky, aby to bolo jasné, kto je ten správny prijímateľ. A takisto: Vývoj a výskum technológií tvorby veľkorozmerných monokryštálov - špecificky založených už na princípe, na zafíre.
Takže, pán minister, neviem, či sa budete snažiť presvedčiť túto snemovňu, že naozaj váš expertný tím vytipoval týchto 6 superkonkrétnych produktov budúcnosti, a potom na ne vytvoril stimuly, alebo či priznáte farbu, že - ako povedal jeden klasik na Slovensku, nikdy nejdem do súťaže, ktorú si sám nenapíšem -, že šesť konkrétnych firiem na Slovensku si napísalo od, kde chce od vás zobrať po 2 mil. eur a vy ste im v tom vyhoveli.
Tretí problém je, samozrejme, to, ale to už poviem stručne, je vôbec, ako sa to financuje, a to je systémový problém. Ak si vezmete, ako štát financuje takéto veci inde, tak to málokedy robí cez cashové stimuly tohto typu. Buď dáva daňové úľavy za určitých okolností - čo tento zákon aj umožňuje, ale do toho tu nejde, lebo daňové úľavy sú asi málo tým 6 vybraným klientom -, alebo sa to robí cez rôzne iné záručné schémy, researchingové schémy a môžme ísť takto ďalej a ďalej, dokonca už aj Slovensko ich má vďaka eurofondom pod ministerstvom financií. Takže ale tie, tie zjavne nie sú dosť atraktívne pre tých ľudí, ktorí majú na toto vplyv.
A, samozrejme, štvrtá podmienka toho, keby sme to naozaj chceli robiť dobre, je, že nemôžte na to dať necelé štyri týždne počas leta, nevraviac o tom, že osobitne v takýchto extrémne konkrétnych témach, a, samozrejme, nemôže to hodnotiť ministerstvo, muselo by, a jeho, ním vybraní ľudia museli by to hodnotiť, musela by to hodnotiť nezávislá agentúra.
No a keď sa dostávame k tomu ešte hodnoteniu, ten zákon, ktorý sme, tá zmena, ktorú sme presadili tu za vlády Ivety Radičovej, hovorí, že ministerstvo musí dopredu zverejniť kritériá hodnotenia. Je to tam zákonná podmienka. Ministerstvo to spravilo v tejto výzve a teraz, priznám sa, že neviem, či tí úradníci sú si natoľko istí, že na každú tému bude len jeden prihlásený, že to je jedno, že čo tam napíšu do tých hodnotiacich kritérií, alebo, naopak, sú už natoľko drzí, prípadne neschopní, že im je tiež jedno, čo sa tam napíše, tak mi dovoľte vám niečo o tom povedať.
Výborové kritériá - píše sa v bode 2 - "celkový počet bodov je pri každom odbornom posudku stanovený maximálnou hranicou 100 bodov", to je pomerne jasné, nie? Môže len do 100 bodov. A teraz: "kritériá hodnotenia sú", a teraz: "pri posudzovaní predpokladov žiadateľa pri vytvorení nového pracoviska". Teda ako budeme hodnotiť, keď niekto príde s touto žiadosťou a povie, že ide vytvoriť nové pracovisko vďaka týmto stimulom?
Bod 1, garanciu žiadateľa vytvoriť nové pracovisko: do 20 bodov, udržať nové pracovisko aspoň 5 rokov po skončení poberania stimulov: 30 bodov.
Bod 2, garanciu žiadateľa uhrádzať zo svojich vlastných prostriedkov výdavky na obstaranie budov a pozemkov: 10 bodov. Garancia žiadateľa obstarania novej technickej infraštruktúry výskumu a vývoja, ktorý bude využívať na tento účel aj po skončení poskytovania stimulov: 20 bodov. Zamestnancov vývoja a výskumu, technikov a ďalší pomocný personál, ktorí nie sú pokrytí zo stimulov: 20 bodov.
Už pri prvom čítaní je to také veľmi zvláštne kritérium na hodnotenie, lebo žiada sa garancia, teda žiadateľ musí niečo zagarantovať a za to dostane body. Ale buď garantuje a potom dostane tie body všetky, alebo negarantuje a nedostane body. Ťažko pritom hodnotiť, nie, lebo potom tam už nič není o kvalite toho projektu.
No ale náhodou číta človek zákon a v zákone je § 4, ktorý hovorí o podmienkach pre poskytnutie stimulov, tam napr. pri novom pracovisku sa hovorí, že: "Žiadateľ je povinný pre vytvorenie nového pracoviska zo svojich vlastných prostriedkov uhrádzať výdavky na obstaranie budov a pozemkov, obstaranie novej technickej infraštruktúry, ktorú bude využívať na tento účel aj po skončení poskytovania stimulov. Žiadateľ je povinný uhrádzať výdavky aj na zamestnancov výskumu a vývoja, technikov a ďalší pomocný personál, ktoré nie sú pokryté zo stimulov." Mohol by som ísť takto ďalej, ale prezradím vám tu pointu, všetkých tých 100 bodov, ktoré sa tu majú hodnotiť, sú zákonnými podmienkami poskytnutia stimulov podľa platného zákona. To znamená, že ten žiadateľ buď tie zákonné podmienky spĺňa a potom každý dostane 100 bodov, alebo ich nespĺňa a má dostať 0 bodov. Inými slovami, ministerstvu sa nechcelo predstierať, že bude nejaká skutočná súťaž asi, ja neviem, či sa tým úradníkom nechcelo vymýšľať nejaké pseudokritériá, aby to vyhrali pre istotu tí správni, či si boli naozaj istí, že príde len jedna žiadosť, ale rovno to tam dali, zákonné podmienky, ako ktoré v podstate keď splníte, čo musíte, dostane hneď celých 100 bodov.
Je tam bod B, ktorý je tá druhá možnosť pri posudzovaní predpokladov žiadateľa o stimuly pre rozšírenie pracoviska, lebo to sú len dve možnosti v zákone, môžete dostať stimuly na nové pracovisko alebo na rozšírenie pracoviska, iná tam nie je, to je § 4 ods. 1. A tam je to isté, zase by som mohol citovať, tie texty sú identické so zákonom, takže ak chcete rozšíriť pracovisko, zákon zase hovorí, čo musíte splniť, ak to splníte, ak to teda napíšete v projekte, že garantujem, tak dostanete 100 bodov, super hodnotiaci systém. Mohol by som takto ísť ďalej a ďalej, ale myslím, že stačilo. Pán minister, pod tým dokumentom je váš podpis. Vy ste vedec, tak ako aj ja, nie ste odborník na odpadové komplexy, ani ja nie som odborník na odpadové komplexy, ale to, čo tu je napísané, by každému inteligentnému človeku vášho kalibru malo zapnúť minimálne veľmi varovné sirény, už keď to číta, aj keď nie je technologický odborník. Ako sa vy cítite teraz z pohľadu toho, že v situácii, keď štát škrtá všade vrátane vedy, keď už niekoľko týždňov je taká polovirtuálna dráma v médiách o tom, či SAV-ka prepúšťať-neprepúšťať, vysoké školy ešte ani nezačali plakať, lebo ešte ani nie je ten rozpočet dokončený, určite začnú a v tej situácii vy dobrovoľne bez prinútenia idete dať 10,3 mil. eur zo štátnych neeurofondových peňazí na niečo takéto, ako som teraz odprezentoval. Není to práve dôkaz toho, že minimálne za tejto vlády, a otázka, či na Slovensku nie za každej vlády, všetky stratégie inteligentnej špecializácie, ktorá sa teraz s veľkou pompou pripravuje pre Európsku úniu, všetky stratégie konkurencieschopnosti skončia nakoniec tak, že 6 ľudí s dobrými konexiami si odtrhne z chudobného koláča 10 mil. eur na to, čo ani nie je poriadne inovatívnym výskumom? Nie je to tak? A keď je to tak, aké konzekvencie z toho má význam prijať aj pre tento zákon? Lebo tá novela, ktorá bola prijatá za Radičovej, prinútila troška odkryť karty, lebo sa to tiež muselo všetko napísať von a vďaka tomu sa to vôbec dá rozkryť. Vďaka tomu, že tam bolo povedané v zákone, že musia byť zverejnené kritériá, môžeme dneska vôbec vidieť, že tie kritériá sú nezmyselné. Vďaka tomu, že sa to musí dopredu zverejniť, vieme, že ste vybrali teda prístup, kde si tí, čo to majú dostať, záverečnú prácu už napísali rovno sami dopredu. To znamená, že transparentnosť pomáha na to, že sa na to prišlo, ale transparentnosť nevie zabezpečiť, aby sa to robilo inak.
Takže to je moja otázka, pán minister, aj pre vás, že aké konzekvencie z tohto sa dajú vyvodiť a aké z toho vyvodíte? Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, nepochybne diskusia o efektivite vynakladania verejných prostriedkov je legitímna a nemá nikdy končiť a je úplne logika vystupovania v parlamente, kde tá tendencia hľadať objektívnu pravdu je predsa len trošku limitovaná politickými záujmami a snahou trošku škandalizovať politického súpera.
V čom vidím problém? Hovoríte teraz dramaticky verejnosti, že predsa ministerstvo školstva a vrtuľníky a motory a pod., vám predsa nemohlo ujsť, že ide aj o ministerstvo vedy, že ministerstvo školstva je vrcholovým orgánom štátnej správy pre oblasť vedy. To znamená, že v tomto svetle to, čo ste hovorili, vypadá dramaticky iná situácia, pretože napr. výroba leteckých motorov je na Slovensku výrobou, ktorá má svoju tradíciu a ktorá má za sebou aj výsledky a dokonca aj schopnosť konkurovať zahraničiu.
Po ďalšie je zaujímavé, ako vnímate úlohu vedy u nás na Slovensku. My si môžeme kúpiť všetko nepochybne vonku. Potom je legitímna otázka, načo máme vedu na Slovensku, keď si všetko môžeme kúpiť? Naozaj konkurovať obrovským vedeckým centrám v zahraničí je veľmi zložité a nepochybne sme vďační na Slovensku za každý aspoň malý výhonok čohosi, keď dospejeme k veciam, ktoré majú širší, aspoň nadregionálny význam. To je už problémom malých štátov, čiže v tomto kontexte to, o čom ste hovorili už nemá tak pozitívny význam.
Naopak, my potrebujeme aj využiť fondy, ktorých prerozdeľovanie je predsa predmetom veľkej kritiky, efektivita, spôsob, priority, ktoré nám dáva Európska únia, a dostávajú sa logicky do istého konfliktu s domácimi potrebami, čiže v danom prípade si myslím, že je nevyhnutné, aby sme udržali naozaj všeobecný charakter vedy, aby sme rozmýšľali v iných alebo teda pre nás typických rozvojových podmienkach. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Číž, ľudsky musím si vždy ceniť kolegu v inej strane, ktorý sa snaží obhájiť neobhájiteľné, keď nejde o jeho vlastné maslo na hlave, ale o nejaké maslo jeho kolegu, lebo je to určitý typ odvahy a hrdinstva, keď sa vám to topí okolo uší, tak pevne hovoriť. Tak v niečom vás obdivujem.
Ale musím povedať, že to, čo ste povedali, nevyvrátilo ani promile toho, čo som povedal, lebo ja som nehovoril o tom, že nepodporovať vedu ani rozvojové projekty, ani domáci priemysel. Ja som len hovoril o tom, že keď máme 6 ultrakonkrétne napísaných možností, do ktorých sa možno prihlásiť, vy nemôžete letecké motory, vy môžete len vrtuľníkové motory, a to ešte spôsobom, ja som ho prečítal, ktorý je tam konkrétne napísaný, kde je úplne evidentné, že to niekto napísal pre seba. Vy nemôžete riešiť inovácie v oblasti odpadov, vy musíte riešiť presne niečo, čo si niekto napísal pre seba a čo teraz zhodou okolností je aj technológia, ktorá je vynájdená asi 8-krát. To znamená, to je ten problém! Nehovoriac teda o tom, že aby som vám dovolil si pripomenúť napriek tomu, že ten, tá výzva sa na všeličo odvoláva, v tých dokumentoch, na ktorých sa odvoláva, vládnych a iných, sme nič z toho nenašli, to znamená, to nie je o tom, že by vláda kedysi schválila, že vrtuľníkové motory sú super priorita slovenskej ekonomiky, nikdy to nikto neschválil. Niekto na ministerstve školstva to tam napísal a hovorím, predpokladám, že to napísal ani nie sám, ale to len copy-pasteoval z toho, čo mu niekto doniesol, a to je naozaj veľký problém. Pretože to je to, čo hovorí všetkým podnikateľom a osobitne mladým ľuďom na Slovensku, že nie nápad, nie potencia, nie vaše schopnosti, ale to, či sa dostanete do tej zázračnej kancelárie na ministerstve školstva v tomto prípade a vygenerujete si tam svoj biznis prakticky priamym zadaním, to je spôsob, ako Slovensko funguje, a kým takto Slovensko bude fungovať, tak vedomostná ekonomika bude existovať maximálne na stránkach vedecko-fantastických časopisov pre vás a to je ten problém tohto, pán kolega. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keďže sa blíži 11.00 hodina, ani nebudem veľmi dlhý.
Výskum je naozaj jedna z dôležitých oblastí pôsobenia v spoločnosti, pretože ak má niekto špičkový výskum, môže aj rýchlejšie napredovať a tým pádom byť konkurencieschopný. Ak je niekto konkurencieschopný môže vytvárať viacej pracovných miest, čo, samozrejme, pozitívne pôsobí na zamestnanosť v štáte. Ako už bolo poukázané, tuná alebo teda u nás na Slovensku je istým spôsobom podporovaný výskum alebo teda inovácie, ktoré sa realizujú prostredníctvom výskumu. Ten výskum môže byť dvojaký a my sme teda povedali, že teda ten základný, to je ten vedecký a potom aplikovaný, ktorý sa už realizuje priamo v podnikoch a firmách. Výskum sa teda môže realizovať na úrovni verejnej sféry, teda hlavne v školách a vo vedeckých ústavoch, kde ho realizujú vedci, výskumníci, študenti, doktorandi a podobne, alebo teda v rámci súkromnej sféry, kde teda podniky investujú priamo do svojich vlastných inovácií.
Ako sa už spomínalo, aj kolega Beblavý to už poznamenal, máme tu jeden problém a to je opäť problém toho, že financie síce sú, ale sú opäť presúvané nesprávnym smerom a na zlý účel. Ak chceme skutočne podporiť inovácie firiem, ktoré nám na Slovensku zabezpečia naozaj taký výskum, ktorý sa bude dať aplikovať a preniesť do praxe tak, aby nám zvýšil zamestnanosť dlhodobú, ktorú budeme môcť merať, ktorá nám skutočne aj niečo prinesie, tak treba tie financie investovať takýmto spôsobom. Ale tuná je opäť podozrenie z toho, že sa financie rozmrhávajú a posúvajú sa vopred vybraných firmám tak, ako to už spomínal kolega Beblavý.
Ja sa len teraz dostanem trošku do štatistiky, podľa údajov ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí za rok 2012 na oblasť vedy a technológii vynakladáme iba 0,6 % HDP a zároveň máme aj nízky podiel podnikateľskej sféry na týchto investíciách, a to len na úrovni 0,27 % HDP. V iných krajinách sú to ďaleko vyššie percentá, ale koniec koncov, čo chceme, keď v rozpočte ministerstva školstva sa krátia výdavky práve na tieto veci, sme v kríze, treba šetriť, všade sa uťahujú opasky, financií nieto. No financií jesto, keď sledujeme rôzne kauzy, kde sa vyhadzujú vyslovene peniaze alebo sa strkajú do vrecák svojim mecenášom.
Výstavbou výskumných centier sa vytvára priestor pre mladých vedcov, aby neodchádzali za výskumnými zariadeniami a lepším technickým zabezpečením do zahraničia, pretože odliv našich špičkových mozgov nebude mať pozitívny vplyv na našu ekonomiku, ale na ekonomiku tých štátov, do ktorých tie naše špičkové mozgy odchádzajú. A pritom naši najúspešnejší slovenskí vedci pôsobia v zahraničí v rôznych uznávaných vedeckých tímoch a málo sa dokonca o nich vie, málo sa o nich píše. A potom ako keby sme my ani vedcov nemali. Áno, máme, ale sú mimo našej krajiny, pretože im nedokážeme vytvoriť podmienky na to, aby sa realizovali v tej oblasti, ktorú u nás na Slovensku za naše v podstate peniaze vyštudovali. A to je potom príklad aj pre ďalších mladých, ktorí vyštudujú vedecké odbory a chcú sa venovať vede a výskumu, a keďže u nás to naozaj funguje tak, že sa robia pseudovýskumy, ktoré už nie sú potrebné, lebo už sú vyskúmané, tak potom si zoberú príklad zo svojich kolegov a odchádzajú do zahraničia, poznajú reči, majú svoje vzdelanie a odchádzajú preč.
Ako je to v súkromnej sfére? Na to, aby súkromná firma mohla spustiť inovačný proces, musí mať buď teda vlastný, ale hlavne prebytočný kapitál, alebo musí získať cudzie investície. To je ale tak trošku rizikový kapitál. Kríza však zabrzdila súkromné investície a navyše zásahy štátu zablokovali prostriedky firiem v značnom počte v rôznych zvláštnych fondoch bez opodstatnenia, napr. garančné fondy a podobne. V súkromnom sektore u nás na Slovensku teda inovujú hlavne zahraničné firmy, zahraniční investori, ktorí na to majú, a domáci investori v dôsledku legislatívnej tiaže a záťaže strácajú konkurencieschopnosť, lebo neinovujú.
Takže ja súhlasím s tým, aby sa urobil taký zákonný priestor, aby bolo skutočne umožnené lepšie využívanie našich zdrojov na inovácie, výskum našich firiem, našich spoločností, našich vedeckých ústavov, ale skutočne aby neboli rozmrhávané na veci, ktoré sú už vopred pripravené, a pôjdu do nejakých súkromných rúk a neprinesú nám do budúcnosti nič užitočné, pretože to, na čo sú postavené, sú naozaj cielene, by som povedal, aj zneužívané. Ďakujem pekne.

Vážené pani kolegyne, kolegovia, počul som, vypočul som si stanoviská od renomovaných vedcov európskych, musím povedať, že im odpúšťam za niektoré názory, ktoré povedali, pretože v tej vede buď nepôsobia, alebo veľmi výrazne nepôsobili, a poznám stanovisko vedeckej rady Univerzity Komenského vo vzťahu k jednej osobe, ktorý sa uchádza o profesúru. Ale to nie je podstatné.
Podstatné je to, že ja som neznížil 10 mil. eur v roku 2011 peniaze do APVV, ako to urobila predchádzajúca vláda. (Reakcia z pléna.) Ani vy, samozrejme, ja vám to nevyčítam, pán kolega, ale, samozrejme, na druhej strane som musel získať už minulého roku prostriedky do APVV, aby tá APVV mohla ako-tak fungovať v rámci schvaľovacieho procesu a tak ďalej a tak ďalej. My sme ako ministerstvo začali prijímať prorastové opatrenia a medzi tie prorastové opatrenia, ktoré boli dohodnuté aj na partnerskej dohode, kde sú zástupcovia zamestnávateľov, ktorí to požadujú aj pri príprave tohto návrhu novely zákona, aj pri obsahovej príprave, pracujú tímy ľudí práve z podnikateľského sektora, ktorí zastupujú tieto renomované organizácie zamestnávateľov a snažia sa veci riešiť, aby aj ministerstvo školstva vstúpilo do inovačného procesu a predovšetkým v oblasti výskumu a vývoja prispelo k tejto, v tejto oblasti.
To znamená, mám veľký záujem na tom, aby sa tieto veci rozbehli, na druhej strane tento proces nie je dokončený, bola vyhlásená výzva, a pokiaľ nie je na týchto mnohých projektoch, ktoré sú pripravené, akože vy hovoríte, ako keby už boli schválené. Nie je podpis ministra, tak nič neplatí.
Toľkoto z mojej strany a ďakujem vám, že tento návrh novely zákona podporíte. (Potlesk.)