23. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, predkladám s cieľom zabezpečiť efektívnejšie fungovanie podpory elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby.
Schválenie zákona č. 309/2009 Z. z. podnietilo výstavbu nových zariadení na výrobu elektriny, ktoré mali garantované výkupné ceny na obdobie 15 rokov, pričom náklady na takúto podporu elektriny sú prenášané do cien elektriny pre obyvateľov, čo následne spôsobilo výrazný nárast tarify za prevádzkovanie systému ako regulovanej položky v cene elektriny. Navrhovanou zmenou podmienok podpory sa zohľadňuje rastúci vplyv podpory elektriny na cenu elektriny. Zavedením obmedzenia výroby elektriny pre nové zariadenia využívajúce biomasu a jej produkty, ako aj podmienky vysoko účinnej kombinovanej výroby sa efektívnejšie využijú dostupné obnoviteľné zdroje energie. Znížením hraníc výkonov pre zariadenia, ktoré majú nárok na doplatok pre všetku vyrobenú elektrinu, sa podporí aj ďalšia decentralizácia zdrojov.
Na druhej strane prostredníctvom zjednodušenia procesu pripojenia malého zdroja sa zlepšujú podmienky pre inštaláciu malých zdrojov s výkonom do 10 kW v domácnostiach, ktoré nevyžadujú podporu doplatkom a týmito zdrojmi sa pokrýva aj veľká časť vlastnej spotreby elektriny. Takýto spôsob podpory malých zdrojov nebude mať vplyv na cenu elektriny.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predmetný návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov, nebude mať finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a životné prostredie.
Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Michalovi Bagačkovi. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z., tlač 602.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou návrhu je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení pre mňa, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. júla 2013 č. 595 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady a
- Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti a
- Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala prihlášky za klub KDH Pavol Zajac, za klub SDKÚ - DS pán poslanec Jozef Mikuš a ďalej sa do rozpravy prihlásil písomne pán poslanec Daniel Lipšic.
Nech sa páči, prosím Pavla Zajaca, aby predniesol svoj príspevok.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona.
Predložený návrh zákona rieši podporu obnoviteľných zdrojov. Má viacero paragrafov, kde rieši menšie zdroje, rieši bionaftu, rieši menšie zdroje, aby mohli byť ľahšie pripojiteľné. Sú to v týchto drobných veciach pri menších výkonoch veci pozitívne. Ale tento návrh zákona je o naplnení memoranda, ktoré podpísala vláda, vláda Roberta Fica s fabrikou U. S. Steel na východe Slovenska. Tento zákon je o tom, o naplnení memoranda.
Ako k tomu došlo vôbec, že vláda Roberta Fica podpísala memorandum? Musíme sa vrátiť k voľbám v roku 2012, keď Robert Fico už pred voľbami sľúbil, a po voľbách okamžite začal deklarovať, že zvýši dane, zvýši odvody, nepružný, znepružní Zákonník práce, všetky tieto opatrenia následne aj začal cez zákony, ktoré boli predložené do Národnej rady, aj napĺňať. Zhoršil a otrávil podnikateľské prostredie na Slovensku. A nastalo čo? Menší hospodársky rast a vyššie nezamestnanosť. Fabriky začali okresávať náklady. Každý sa stiahol na základňu, nevyhnutných pracovníkov prepustili. Vyššia nezamestnanosť, samozrejme, trápila celú spoločnosť aj vládu Roberta Fica. Takže v tejto situácii niekoľko fabrík na Slovensku povedalo, že neprepustia nejaké množstvá svojich zamestnancov, keď dostanú určitú podporu. A vláda Roberta Fica v tom zlom, otrávenom podnikateľskom prostredí, ktoré sama nastavila, nemala inú šancu ako to, že týmto fabrikám vyhovela. Tuším, že to bolo v prvom balíku asi 10 fabrík na Slovensku, dostali podporu asi niečo cez 20 mil. eur, pretože neprepustia určitú časť svojich zamestnancov.
V tejto situácii, keď to videli aj ďalšie podnikateľské subjekty na Slovensku, že s vládou sa dá takto vyjednávať, tak pravdepodobne začali viaceré fabriky rozmýšľať nad podobným scenárom. Na východnom Slovensku sú a boli a ešte aj sú dneska prázdne priemyselné parky. Viacerí investori povedali: "Prídeme do týchto priemyselných parkov, ale len za určitú podporu." Nechcem použiť slovo, že tieto podnikateľské subjekty niektoré začali až vydierať vládu a pýtať si až niekedy nehorázne čiastky za to, že vôbec do týchto priemyselných parkov vstúpia.
Najmarkantnejším, najmarkantnejším príkladom bolo, keď pán minister hospodárstva aj s premiérom Ficom prišli do Vranova nad Topľou a postavili sa na tribúnku v čase, keď Národná rada, v deň, keď Národná rada Slovenskej republiky jednala o nezamestnanosti, postavili sa na tribúnku a podpísali memorandum s firmou Grandwood, ktorá mala zamestnať vo Vranove v prázdnom priemyselnom parku 390 pracovníkov za v memorande sľúbenú podporu tuším 20 mil. eur.
Túto celú situáciu pri obnoviteľných zdrojoch popisujem preto, lebo v tejto situácii tuším niekedy v novembri, v decembri ohlásilo, ohlásilo U. S. Steel, teda ohlásilo, z kuloárnych informácií cez médiá sa verejnosť dozvedela, že U. S. Steel Košice zvažuje predaj tejto fabriky. Spomínali sa investori z Ruska, z Ukrajiny, z Nemecka, časom sa ukázali, ukazoval najreálnejší investor z Ukrajiny. Hrozilo naozaj to, že ukrajinský investor, ktorý by takto kúpil fabriku na východe Slovenska, by možno časť výroby preniesol na Ukrajinu a v Košiciach by prišlo niekoľko tisíc, 3-tisíc, 5-tisíc ľudí, 7-tisíc ľudí o prácu.
Aj opozícia pri prvých informáciách vyzývala Roberta Fica, aby rokoval čím skôr s týmto investorom U. S. Steel Košice. Robert Fico zo začiatku sa k tomu správal veľmi vlažne, dokonca, pamätám si, že na jednej schôdzi Národnej rady odkazoval, že on nebude vyjednávať s U. S. Steel Košice. Nakoniec, keď tá hrozba bola veľmi reálna, vyjednával, odišiel do Spojených štátov amerických a následne teatrálne v Košiciach podpísal slávnostne memorandum.
V tomto memorande sa U. S. Steel Košice zaviazali, že päť rokov budú, teda neodídu zo Slovenska a budú zamestnávať približne to množstvo zamestnancov, ktoré tam je dneska. Zato v memorande im bola sľúbená podpora, ktorú dneska máme v zákonnej podobe pred sebou. Tá zákonná, tá legislatívna podoba je v bodoch 2 až 3, kde sa hovorí o tom, že ten, kto vyrobí vedľajší produkt v metalurgickom výrobnom procese v palive, je vyšší ako 40 %, v bode 3 a 2, tak ten môže dostať podporu. Táto podpora v memorande bola stanovená na úroveň 80 eur za MWh, ak sa nemýlim. Dúfam, že nie. Dnes silová megawatthodina sa dá nakúpiť zhruba za 40 eur. Takže ten rozdiel je vlastne tá podpora. Ročne táto podpora činí 15 mil. eur. Túto podporu ale zaplatia koneční spotrebitelia, lebo všetky podpory, ktoré sú do obnoviteľných zdrojov dané, sa prejavia vo výslednej cene energií pre domácnosť a pre podnikateľov. Chcem povedať, a to je podstatné, U. S. Steel Košice sa zaviazali, že päť rokov neodídu zo Slovenska a päť rokov budú zamestnávať, ale táto podpora je nastavená v tomto zákone na 15 rokov. Chcem sa spýtať a zároveň si odpovedám, po piatich rokoch, keď U. S. Steel Košice predsa len sa rozhodne odísť zo Slovenska, čo bude s tou podporou obnoviteľných zdrojov v tejto fabrike ďalších 10 rokov? No, samozrejme, ďalšiemu investorovi to predajú ako plus a ešte zinkasujú za to finančné prostriedky. Prečo sa nedalo v memorande alebo pri tomto, v tomto zákone to nastaviť na týchto päť rokov, keď sa U. S. Steel Košice zaviazali tu zostať a zamestnávať iba 5 rokov? Prečo podpora je na 15 rokov?
Ďalej, čo ma veľmi trápi, je to čo som našiel v štátnom rozpočet na rok 2014. Tam som si našiel informáciu o podmienených záväzkoch subjektov verejnej správy, a tam sú arbitrážne konania, ktoré Slovensko momentálne vedie s určitými subjektmi. Mimo zdravotnej poisťovne Union som si tam našiel aj arbitráž s akcionárom U. S. Steel Košice. Samotné ministerstvo financií v tomto štátnom rozpočte uvažuje s možnou rezervou 257 mil. eur. Dávam to do pozornosti a do súvisu preto lebo tento zákon je o U. S. Steel, U. S. Steele Košice. Prečo sa v memorande nedalo dojednať aj táto arbitráž? Podotýkam, že táto arbitráž vznikla za prvej vlády Roberta Fica, keď regulačný úrad na čele s pánom Holjenčíkom zaviedol tarify za prevádzkovanie systému naviazané na koncovú spotrebu elektrickej energie, teda energie, ktorú fabriky a U. S. Steel Košice spotrebúvavajú pre vlastnú výrobu. To znamená, dovtedy neplatili poplatky a pán Holjenčík zaviedol tieto poplatky a dnes sa U. S. Steel Košice bude na medzinárodnej arbitráži súdiť so Slovenskom o čiastku 257 mil. Dávam to do pozornosti preto, lebo aj, viacerí kolegovia, aj na východe Slovenska je obrovská nezamestnanosť a štát túto nezamestnanosť, povedal som tu viackrát, musí pomáhať určitými formami riešiť. Ale či nám táto podpora nezamestnanosti stojí za to, aby sme fabrike, ktorá dneska zamestnáva pracovníkov, dali cez obnoviteľné zdroje takúto podporu na 15 rokov, keď ona sa zaviaže, že iba 5 rokov tu zostane, a zároveň s touto fabrikou viedli arbitráž vo výške 257 mil.?
Povedal som to tu viackrát, poviem tu znova. Štát, keď nastavuje takéto pravidlá pre podporu zamestnanosti, má to nastavovať tak, aby to dostali aj malí, aj strední, aj veľkí, systémovo. Vláda musí prijímať systémové opatrenia, tak ako systémovo prijala vyššie dane, vyššie odvody, zlý Zákonník práce a otrávila podnikateľské prostredie, tak keď chce podporovať vznik nových pracovných miest, tak to musí prijímať systémovo. Tak, aby takáto podpora bola nárokovateľná, aby ten, kto zamestná jedného pracovníka, alebo ten, kto 20, alebo ten, kto zamestná tisíc, dostal príslušnú čiastku systémovo a nie takto jednotlivo, pretože potom dochádza k takýmto anomáliám, že 15 mil. ročne občania Slovenska budú podporovať zamestnanosť v jednej fabrike, a tá fabrika zároveň sa súdi so Slovenskom o 257 mil. Takto Robert Fico za prvej vlády opatrením, keď prijal poplatky, prijal ich skokovo, možno, že v tom roku 2007 sa dali tie poplatky nastaviť tak, aby za niekoľko rokov nabehlo 100 % poplatkov. To znamená prvý rok mohli začať možno 20 %, ďalší rok možno 30 % a postupne takto prejsť. Ale takto skokovo, keď prijal, tak dneska tu máme arbitráž.
Ja sa chcem spýtať, pán minister, ak by náhodou tak ako v prípade zdravotnej poisťovne Union, medzinárodná arbitráž dopadla v prospech U. S. Steelu Košice, čo urobia ďalšie fabriky na Slovensku, ktoré za spotrebovanú elektriku vo vlastnej výrobe platia takisto poplatky. Vie si tu vôbec niekto predstaviť, o aké čiastky v rádoch niekoľko sto miliónov, by sme tu mali arbitráže a bol by tu precedens pre všetky ostatné firmy na Slovensku.
Ja viem, že odpoveď z vášho ministerstva je, že túto arbitráž nikdy neprehráme, ale to ste tvrdili, vaša vláda, aj v prípade zdravotnej poisťovne Union a tá arbitráž nedopadla dobre pre Slovensko. Takže, pán minister, chcel by som poznať tieto odpovede a predpokladám, že aj moji kolegovia, ale aj celá verejnosť. A takýto návrh zákona klub KDH nemôže podporiť. Ďakujem.