23. schôdza

Ďakujem. Pán kolega, položil si viacero tých otázok vo svojom vystúpení, nielen k samotnému zákonu o štátnom podniku, na čo všetko by si chcel počuť odpoveď. Dovolím si pridať ešte aj ja jednu. Je to vskutku premyslený dobrý podnikateľský plán finančných skupín, ktoré vláda Roberta Fica zrealizuje, je to len náhoda, že v máji ÚRSO, pán Holjenčík zvýši cenu za prepravu plynu na vstupnom bode pre vlastníkov rúry a budúci rok občania tejto krajiny sa spamätajú vtedy, keď ceny stúpnu? Už teraz tieto ceny sú vyššie na Slovensku ako v Českej republike. A to poskytuje výhodu pre tých, ktorí vlastnia rúry, nie SPP, rúry.
A teraz k štátnemu podniku. Musím ťa doplniť v tom, čo si nepovedal. V drobnej zmene (§ 6) mne sa zdá, že pán minister legalizuje nie úplne kóšer predaje lesnej pôdy a poľnohospodárskej pôdy, ktoré realizujú štátne podniky v gescii ministerstva hospodárstva a iných rezortov. Totiž na Slovensku existuje zákon o lesoch, ktorý hovorí, že lesný majetok štátu je neprivatizovateľný. Nie je predateľný. Ale tým, že my to zahrnieme do majetku iného štátneho podniku ako štátneho podniku Lesy, zrazu sa tieto pozemky predávajú. Pán minister, je to len náhoda alebo je to cieľ? Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Zajac. Nech sa páči.

Ďakujem, pán kolega, za vašu faktickú poznámku. Naozaj ešte raz chcem povedať, vo svojom vystúpení možnože som to málo zdôraznil, naozaj štát, SPP, tým, že kúpi tieto akcie, daruje finančnej skupine J&T a českému majiteľovi 40 miliónov ročne, možno aj viac. Nechcem to tu rozoberať. Ale v ziskových dcérskych spoločnostiach, to je to, čo som možno málo zvýraznil, a vy ste to pripomenuli, ďakujem, tam, kde vytvárajú tieto podniky veľký zisk, tak im ten podiel zostane. Ale v stratovom SPP, ktorý robí stratu 80 miliónov, tam to od nich kúpime. To znamená, rovno im tie milióny darujeme. Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Mičovský, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, skôr, ako sa pustím k stojedenástke, chcem zareagovať aj na to, ako na ňu reagoval pán poslanec Hlina. Žiada sa mi veľmi zdôrazniť jedna zásadná vec, ktorá sa týka nielen tohto zákona, ale aj nasadenia poslanca pri plnení svojho mandátu. Ak by som sa na základe poznatkov z posledných dní k tomu mal presne vyjadriť, tak jednoznačne nikdy nebudem súhlasiť s tým, aby v sieni zákonnosti sa používalo akékoľvek násilie, takže tam, Hlina, nie. Ale napriek tomu, a možno to nejako aj súvisí, aj keď nerozumiem tomu, ako to súvisí, musím zdôrazniť, že to, ako poslanec Hlina chápe svoj mandát, ako hlboko ide vždy do veci, ako je zvedavý, možno sa neraz mýli, hľadá a navrhuje, považujem za príkladné a verejne sa k tomu hlásim.
No a teraz k tej stojedenástke. Ja som už dvakrát do nej vstupoval s tým, že som sa pokúšal spolu so svojimi kolegami, nielen z nášho klubu, vstúpiť do nej s tým, že sme tu navrhli isté rozšírenie z hľadiska zákona o štátnom podniku v zmysle jedného konkrétneho štátneho podniku. A to je štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. Bolo to neúspešné. a svojím spôsobom možno ani nie je potrebné, aby som teraz veľmi zdôrazňoval všetky tie aspekty, ktoré v našom návrhu boli. Ale napriek tomu, vážený pán minister, rád by som vám dal do pozornosti jednu skutočnosť, ktorá ako keby spájala toho ducha boja proti korupcii a tých problémov, ktoré tu sú.
A ja mám dojem, že sa kopia, že sa tu zmráka, že je toho priveľa, stále ako keby viac a viac. A verím, že ani vy, ani my to nemôžeme necítiť. A to je otázka hmotnej osobnej zodpovednosti. Totižto v tom našom návrhu novely stojedenástky bolo jasne napísané, že nie sme spokojní s tým, ako sa hmotná zodpovednosť pracovníkov, ktorí sú poverení vedením štátnych podnikov, prejavuje, ako je do zákona zapracovaná, akú má v tomto zákone konkrétnu podobu. Nech sa akokoľvek, čokoľvek udeje v štátnom podniku, tak aj keď stojedenástka tam pozná istý trest, je to maximálne do výšky ročného platu a neexistuje tam nič, čo by vystrašilo pracovníka povereného vedením takéhoto podniku do tej miery, že by možno odmietol poslušnosť tam, kde poslušnosť odmietnuť je potrebné, kde sa možno naňho robia nejaké nátlaky, kde možno existuje tá nie vždy jasná hranica, keď už by bolo treba sa vzoprieť, ale ešte stále chceme byť lojálni voči tým, ktorí nás do vedenia tohto podniku dali. Myslím, že takéto situácie nie sú vôbec nejaké filmové, románové. Zažíva ich asi každý pracovník, ktorý dostane tú česť, to poverenie, tú zodpovednosť vykonávať takéto funkcie v štátnych podnikoch. A bolo by dobré, keby sme ich chránili. Možno práve to bolo zmyslom našej novely stojedenástky, o ktorej teda hovorím a na ktorú vás chcem upozorniť aj teraz, keď hovoríme z iného aspektu o zákone o štátnom podniku.
Ja tam v zásade nemám nejaké výhrady, to, čo chcete riešiť, sa mi zdá, že je v podstate relatívne korektné a jednoduché, ale, prosím vás, keď sme pri stojedenástke, keď sme pri týchto troch jednotkách, zamyslime sa nad tým, že možno to, o čom som teraz rozprával, o tom duchu korupcie, o tých nepeknostiach, keď už to mám nazvať takto vzletne, by sme možno nemuseli toľko rozprávať, keby človek, ktorý dostáva zodpovednosť za riadenie dôležitých uzlov tohto štátu, bol práve v stojedenástke vystavený „nebezpečenstvu“, že ak nebudeš zastávať záujmy firmy, ktorú riadiš, tak to budeš platiť, raz to budeš platiť, lebo raz sa to zmení, v tom sa iste poslanec Hlina nemýli, raz sa to určite zmení a ty by si mal vedieť, že potom príde účet. A ten účet môže byť ťažký. A môže byť tak ťažký, že možno sa toho nedoplatia ani dediči takéhoto bývalého riaditeľa štátneho podniku. Ale tak by to práveže malo byť.
Viete, moja osobná skúsenosť so štátnym podnikom je veľmi úzka, hlboká a ja som sa aj minule s pánom poslancom Sulíkom dostal do sporu o tom, či štátny podnik zrušiť alebo nezrušiť. Zaznela tu myšlienka, že a priori všetky štátne podniky sú hodné zrušenia, pretože sú len semenišťom korupcie a politických podvodov. Ja s tým nesúhlasím. Vtedy som to zdôvodňoval, teraz do tých detailov nepôjdem. Ale ak ten štátny podnik má byť štátnym podnikom tak, aby sme ho mohli smelo považovať za porovnateľný druh organizácie s akýmkoľvek súkromným podnikom, a verím, že to je možné a v mnohých prípadoch ho môže prekonať, tak potom sa nemôžeme vyhnúť tomu, aby sme ohľadom tých politických nominácií, ktoré tam sú, a nech tam sú, keď už ich nevieme sa zbaviť, nevyriešili to elegantne tým, že v zákone o štátnom podniku bude daná zodpovednosť v plnom rozsahu za všetky úkony, ktoré urobí takýto šéf štátneho podniku v rozpore s tým, čo mu ukladajú dobré mravy a najmä povinnosť riadneho hospodára v takejto organizácii túto organizáciu viesť. Ľuďom, ktorí sa dostávajú za tú hranu tých šéfov, ktorí možno nie sú v podstate lotri, možno nie sú ani zlí, len v jednej chvíli podľahnú, lebo chcú byť lojálni, lebo vedia, kto ich tam dal, dajme tú pomôcku. Pomôžme im s tým, že aj keď dostali dôveru a menoval ich minister do toho-ktorého štátneho podniku za jeho šéfa, niektoré veci nemôžu urobiť, možno kvôli tomu, že im to zakazuje ich osobná morálka. Môžu povedať v takomto prípade tomu ministrovi aj to, že existuje zákon o štátnom podniku, ktorý hovorí, že sa tu nemôže pohrávať riaditeľ s tým, aby tú čiaru pomyselnú prekročil, pretože to bude veľmi ťažko zaplatené.
Pozrite, pred štyrmi rokmi v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky sa dačo udialo. A pred dvomi mesiacmi bola živá relácia v Slovenskom rozhlase, kde som mal možnosť zaspomínať si a povedať, čo sa udialo za štyri roky, respektíve kde sa to vyšetrovanie a konanie dostalo. Boli tam pozvaní predstavitelia podniku, boli tam pozvaní predstavitelia ministerstva. Neprišiel tam nikto. Jednoducho tu sa považuje za dobrý spôsob nechať niektoré veci vyhniť, premlčať, zabudnúť na ne. A ja viem, je to možno svojím spôsobom osvedčený prístup. Ale predsa ani vy sa nemôžete ako pán minister hospodárstva, ani my ako poslanci, ktorí máme povinnosť kontrolovať a zamýšľať sa nad dobrým fungovaním správy štátu prostredníctvom ministerstiev, sa predsa nemôžeme s tým zmieriť. Tak by som naozaj žiadal, aby sme stojedenástku, keď budete najbližšie so svojimi ľuďmi, preberali. Možno zase odmietnete to, aby bola novelizovaná vo vzťahu k Lesom Slovenskej republiky, lebo viem, že napokon podporu som nezískal ani na tejto strane parlamentného spektra všade. Ale toto nie je otázka lesov, to je otázka štátneho podniku a hmotnej neobmedzenej zodpovednosti za riadenie tohto podniku. Čo hovoria na to oponenti? „No, neblázni, v takomto prípade taký štátny podnik nezoberie nikto, takého blázna nenájdete, aby ho mohol niekto postrčiť do takejto rizikovej funkcie. Proste nikto do takejto slučky hlavu nedá.“ Nie, nebude to žiadna slučka, bude to veľká pomôcka pre každého šéfa, ktorý sa rozhodne tomu podniku pomôcť, riadiť ho korektne a mať poistku, že ho nikto nebude môcť dotlačiť do neférových postupov. Zažil som riaditeľov v štátnom podniku tohto typu. Ani zďaleka nie každý z nich je a priori naladený na to, aby robil nepeknosti. Len možno sú tie hraničné situácie, kde sa mi veľmi žiada, aby najbližšie pri stojedenástke, pokiaľ sa rozhodnete ju otvárať zase, ste sa zamysleli možno nad tými návrhmi, ktoré sú publikované a ktoré, tomu som rád, podporili viacerí poslanci nielen od nás z Obyčajných.
A ešte zareagujem aj na tú úvahu pána poslanca Zajaca, ktorý spomínal, a to už robil nie prvýkrát, to, že je veľa možností, ako v štátnych podnikoch nájsť priestor pre aktivačné práce a pre teda výplatu sociálnych dávok len s podmienkou, že je tam isté penzum odpracovaných hodín, a teda hľadáme možnosti, ako rozšíriť toto pole práce z obcí a miest aj na štátne podniky. Ja sa k nemu chcem pridať, že, iste, všetko je istá komplikácia, pretože najjednoduchšie je nerobiť nič, ale určite existuje veľmi veľa priestoru na to, aby sa našli zmysluplné činnosti pre týchto ľudí. A dokonca z pohľadu Lesov môžem tlmočiť, ako som to myslím raz aj tu urobil, aj to, že by sa tu pomohlo konkrétne lesníkom, lesným správcom aj v tom, že momentálne im zákon o verejnom obstarávaní ukladá postup, keď objektívne nemôžu stihnúť lesotechnické termíny, pretože tých úkonov administratívnych je tak veľa, že prácu, ktorú by bolo treba vykonať ad hoc, lebo práve vznikla taká situácia, musia riešiť výberovým konaním, ktoré má veľa stupňov, a keď tie stupne prebehnú, už je tá práca nevykonateľná alebo už je ju vykonávať zbytočné. No a práve ak by sme tu mali takéto skupiny ľudí, ktoré by boli riadené tými regionálnymi správcami, alebo ako to bolo nazvané, ktorí by proste to mali na starosti a ktorí by podliehali odbornej kuratele vedúcich lesných správ, viem si predstaviť, že práve v takýchto krízových situáciách by sa vyriešili dve veci, nielen zmysluplná práca ľudí, ktorí majú odpracovať svoje sociálne dávky z dôvodov, ktoré sú všeobecne známe, ale aj pomoc Štátnym lesom v prípadoch, keď je potrebné, aby sa práce urobili načas. A do istej miery to blokuje práve zákonný postup pri zákone o verejnom obstarávaní.
Takže považoval som za potrebné upozorniť asi na toľko, hlavne na tú prvú časť. Budem veľmi rád pán minister, keď to prijmete ako dobrý návrh. Tú zodpovednosť ak prenesieme do radov ľudí, ktorí pracujú v tomto štáte na významných pozíciách, ak to dokážeme zabezpečiť, ja si myslím, že sa budú všetci a najmä teda tí, ktorí dostanú to poverenie, správať logicky a že možno by sme vyriešili obrovské množstvo problémov, ktoré máme a ktoré sú problémami naozaj vážnymi. Veď napokon to, čo včera sa na vás zosypalo, určite ešte bude mať pokračovanie, aj keď vy ste to vyriešili, ako keby už to bolo vysvetlené. Viete, že keby už nič iné tu nebolo, tak vážne podozrenie zostane. A ten ďalší mráčik, ktorý sa privalil nad Slovensko, myslím, ste svojím vysvetlením neodviali. Takže pozerajme sa do budúcnosti. Ak chceme riadiť túto krajinu zodpovedne, tak tá zodpovednosť by mala byť zakotvená aj v zákone o štátnom podniku. Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete k rozprave zaujať stanovisko. (Reakcia navrhovateľa.) Nech sa páči.

Tak chcem v krátkosti reagovať na vystupujúcich, aj keď teda k tej problematike okolo tohto zákona zase bolo dosť málo povedaného.
A chcem povedať, že zákon ako je koncipovaný, tak hlavne tu ide o to, že štátne podniky sú na ústupe. Samozrejme, dneska dominantne prevládajú podniky zriadené podľa Obchodného zákonníka, ale máme, samozrejme, rozdielne postavenia právnej úpravy týchto podnikov a potrebujeme ich zosúladiť. A to bol jeho hlavný zmysel. My máme, samozrejme, na ministerstve aj agendu, ktorá likviduje ešte majetok po štátnych podnikoch, ktoré už dávno proste neplnia funkciu, ktorú by mali plniť. A máme problémy so zlikvidovaním toho majetku. A tu bol úmysel s tým niečo spraviť, pretože je to nie šťastné riešenie, keď existujú takéto štátne podniky dlho bez riešenia a neustále sa im musíme venovať a nevieme zlikvidovať túto agendu.
Zákon, samozrejme, nebol koncipovaný úplne tak, aby zmenil filozofiu riadenia štátnych podnikov. Možno aj pán poslanec povedal, že tomu sa treba venovať možno systémovejšie a predložiť to, pretože zrejme ešte niektoré štátne podniky, nebude ich veľa, budú pretrvávať dlhšie obdobie. A tu sa treba s touto filozofiou popasovať.
K tomu, čo pán poslanec Zajac povedal. Povedal tu niekoľko otázok. Tak ja si myslím, že na niektoré som odpovedal aj včera, ale sú tu aj nejaké nové alebo teda boli aj včera povedané otázky. Možno tie som prehliadol.
Tak k podpore zamestnanosti v podnikoch, ktoré jednoducho len udržali zamestnanosť, musím povedať, bolo to v dvoch prípadoch, čo sa stalo teraz. Obidva tieto prípady majú svoj počiatok a aj predbežné stanoviská ministerstva ešte pred mojím nástupom tam. Schválili sme to, pravda, vo vláde už tejto. Ale urobili sme aj zmenu v zákone. A toto sme vyriešili jednoznačne, že takto podporovať zo zákona o investičnej pomoci sa podniky nebudú. Takže v tejto chvíli môžeme to len stále opakovať a dozadu sa k tomu vracať, to je pravda, ale je tu posun. A proste takýto proces nenastane.
Investičné stimuly vo Vranove boli a sú podľa zákona koncipované tak, nakoniec tak je to s každým investičným stimulom, že najprv musí ten podnik jednoducho celú investíciu spraviť, ľudí zamestnať a až potom tieto investičné stimuly, či už sú to úľavy na dani alebo priame platby, dostane. My máme na ministerstve dosť prípadov aj v agende podnikov, ktoré dostali v minulosti investičné stimuly, nesplnili podmienky a nedostali tieto prostriedky, resp. nesplnili ich dostatočne, nedostali prostriedky. A toto číslo je skutočne dosť veľké. Sme robili inventúru teraz, tak sme počas môjho pôsobenia priame aj nepriame daňové úľavy vo výške 130 miliónov proste zrušili, pretože tieto podniky to neplnia. Takže ja si myslím, že tu pristupujeme aktívne. A ak by ten Vranov, či už má základné imanie malé alebo akékoľvek, nevytvoril tie pracovné miesta, tak by to štát nestálo nič. Tento investor samostatne odstúpil pri škandalizácii jeho firmy. A tak jeho výsledok je, že vo Vranove nemáme nič. Takže neviem, čo k tomu mám povedať. Ja si myslím, že by bolo dobré vo Vranove, aby každý, kto vôbec chce tam postaviť fabriku, túto možnosť dostal. A možnože tí ľudia, ktorí by sa tam zamestnali, by vám boli vďační. Ale nestalo sa tak. Takže je mi to len ľúto. A iný investor sa zatiaľ v tejto lokalite tiež neprihlásil.
Ďalej sa chcem vyjadriť k tomu, prečo sme predvyrokovali s U. S. Steelom 5 rokov, a nie 15. No tak rokujú obe strany. Nám sa zdalo dôležitejšie vyrokovať aj sankčnú časť, keby odišli skôr. A pri tom rokovaní sme teda museli pri sankčnej časti akceptovať túto dĺžku, pretože aj, samozrejme, naša pomoc, ktorá tam ide, tak je to proste až vtedy, keď nejaké podmienky splní tento investor. A sú nemalé. Takže tá investícia nie je, samozrejme, automatická. To, čo môže byť na základe zákona o obnoviteľných zdrojoch, bude až následne.
No a neoprávnená štátna pomoc, ktorú ste teda nadštrkli, keby boli ľudia zamestnávaní na nejaké práce aktivačné alebo podobne, ja to neviem takýmto spôsobom posúdiť, lebo ste to tu tak voľne formulovali, aká by to mala byť forma. Ale musím vám povedať, že často máme aj my neistotu, či máme neoprávnenú štátnu pomoc alebo nemáme neoprávnenú štátnu pomoc, a až záverečné stanovisko dá vždycky konkrétne Európska komisia, keď je to niečo na hrane, by som povedal. Takže to treba veľmi precízne pripraviť, veľmi sa s tým treba seriózne pohrať, aby sme to vedeli jednoznačne povedať. Nemôžem to tak od stola povedať. Ale určite ten nápad a takáto forma by stála za úvahu, aby sme ju poprípade zaviedli.
Takže to sú zhruba všetky aj odpovede na pána Simona.
Ten zákon nemal, samozrejme, úmysel tu robiť nejaké možnosti, aby sa dal nesystémovo vyťahovať majetok zo štátnych lesov a iným spôsobom predávať, ale je tu fakt, že niektoré štátne podniky v likvidácii, ktoré máme, majú aj lesy, ale tie majú dlhodobo. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán minister.
Chce sa k rozprave vyjadriť pán spravodajca? (Reakcia spravodajcu.)
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 546, spoločná správa výborov má tlač 546a.

Opäť vám dávam slovo, pán minister, aby ste odôvodnili vládny návrh.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, predkladám vám do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predloženého návrhu zákona, ktorého účinnosť sa navrhuje dňom 1. januára 2014, je zapracovať požiadavky aplikačnej praxe.
Návrh zákona obsahuje úpravu samotného postupu udelenia akreditácie a precizovanie druhov správnych konaní. Ustanovuje sa možnosť Slovenskej národnej akreditačnej službe rozhodnúť o zmenách v rámci udelenej akreditácie na základe dokumentov predložených akreditovanou osobou alebo získaných akreditačným orgánom. Návrh zákona, ďalej, upravuje pôsobnosť Slovenskej národnej akreditačnej služby o činnosti ustanovené osobitnými predpismi, precizujú sa kompetencie riaditeľa s cieľom zefektívniť riadenie akreditačného orgánu a dozornej rady s ohľadom na transparentnosť a kontrolu akreditačného orgánu, ako aj ustanovenie o výkone kontroly v Slovenskej národnej akreditačnej službe. S ohľadom na uvedené zmeny sa precizujú aj sankcie za nedodržanie povinností ustanovených týmto zákonom.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.
Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, chcem vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Františkovi Petrovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.