23. schôdza

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, pani navrhovateľka, pani spravodajkyňa, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som aj ja trošku prispel do tejto rozpravy, ktorá momentálne prebieha. Bolo tu už povedané veľa, bolo tu povedané veľa múdrych vecí podľa môjho názoru, bolo tu aj povedané aj niektoré balastné názory, ale myslím si, že rokovací poriadok je tak vážny zákon, o ktorom by sa malo rokovať a hovoriť jasne, stručne, výstižne, aby dosiahol ten cieľ, za ktorý na začiatku bol predložený do Národnej rady.
Kto rozhodol o poslaneckých prieskumoch, môžem povedať za mňa, že česť a chvála tým predsedom výborov Národnej rady, ktorí takéto prieskumy umožňujú robiť na svojej pôde, žiaľ, kolega Mičovský to spomenul, že u nás na našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie máme trošku inú pozíciu, a preto som za každé zlepšenie, aby dokonca aj ten individuálny prieskum poslanca mohol byť realizovaný. Myslím si, že to je výkon jeho mandátu, pretože mnoho ľudí, našich občanov, voličov nevie si veľmi dobre predstaviť tú mašinériu, ktorá vlastne sťažuje tento poslanecký prieskum.
Bol tu spomenutý alkohol na pracovisku, jednoznačne tam nemám o čom debatovať, už som sa viackrát vyjadril k tejto téme. U mňa človek, ktorý prežije deň, ako sa hovorí v opici alebo po opici, si neuvedomil, aký krátky má čas na tejto zemi. Stratiť deň iba tým, že budem v nejakom delíriu alebo v nejakom inom opojení a nebudem vedieť, čo sa deje okolo mňa, je u mňa nejaká strata jeho súdnosti, pretože to, čo on dostal za šancu žiť, si musí uvedomiť dennodenne. Čas je veľmi krátky, ja hovorím a je toľko veľa vecí, čo by tu bolo ešte potrebné urobiť, len to si nevieme uvedomiť. Takže myslím si, že aj s alkoholom na pracovisku Národnej rady stopercentne musíme niečo robiť. Ako to bude, ako sa to dá, nedá, nech si každý urobí mienku o tom svoju, a ja si myslím, že sme také isté pracovisko a zamestnanie ako každé iné a o to viac by sme mali byť vzorom, tak alkohol by u nás nemal vôbec, ani o tom debatovať, že by tu niečo také sa mohlo diať.
Súhlasím s kolegami, s poslancami KDH, ktorí, myslím, že to hovoril pán Brocka, že rokovací poriadok musí byť nadčasový a nadstranícky. Áno, rokovací poriadok má byť taký a mal by byť prierezom všetkých skúseností, možno aj tých negatívnych, ktoré by sme chceli odstrániť v rokovaní Národnej rady, aby prakticky sa vylepšoval a prispieval k zdarnému priebehu tohto inštitútu. Nechcem dlho hovoriť, takže dovoľte, aby som dal doplňujúci a pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka konkrétne hodiny otázok, k § 131 nášho rokovacieho poriadku. Ako vieme, je tam hodina otázok a na začiatku má 15 minút premiér na odpovede na otázky, ktoré boli vznesené. Myslím si, že za 15 minút sa dá veľmi dobre uhrať jedna otázka a dajú sa uhrať aj tri, aj štyri, aj päť, je to už iba na tom premiérovi, ako si to zváži, ako si to rozhodí. Myslím si, že tak ako pri ostatných otázkach, ktoré sú na členov vlády, je tu predsa len pri určitom počte poslancov možnosť to určitým spôsobom usmerniť tak, ako to potrebujeme, a štatistika nepustí. Keď dávajú 15 a keď dávajú 83 tak je to rozdiel v pravdepodobnosti vyžrebovania danej otázky. Takže keď dovolíte, tak aj ja by som sa s našimi kolegami s pánom Viskupičom, pánom Kadúcom a Erikou Jurinovou snažil trošku vylepšiť aj túto hodinu otázok, a to konkrétne tým, čo sa týka odpovedí premiéra. Nás pozmeňujúci návrh máte rozdaný v laviciach, takže môžte si ho prejsť, v čom je jeho podstata. Podstata je v tom, aby sme umožnili dávať otázku za klub, jednu otázku za klub, príslušný poslanecký klub, resp. poslancom, ktorí nie sú v poslaneckom klube. A týmto pádom by sme vlastne dostali do, myslím, že do spravodlivejšej roviny, aby možnože po tom žrebovaní premiér mal aj rôzne otázky z rôznych klubov, nie iba z tohože možno jedného portfólia, ktoré tam dá možnože podstatne viacej ako iné poslanecké kluby, ktoré sú menej početné.
Takže doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Miroslava Kadúca, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Petra Polláka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, je to tlač 559.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 2 vkladajú nové body 3 až 5, ktoré znejú:
3. V § 131 ods. 1 sa za slovo "poslanci" vkladajú slová "a poslanecké kluby".
4. V § 131, v ods. 3 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Predsedovi vlády má právo položiť jednu otázku každý poslanecký klub a každý poslanec, ktorý nie je členom poslaneckého klubu."
5. V § 131 ods. 4 tretej vety sa za slovo poslanec vkladajú slová "alebo poverený člen poslaneckého klubu".
Odôvodnenie:
Cieľom tohto doplňujúceho návrhu upraviť inštitút hodiny otázok, ktorý je zaradený do programu schôdze vo štvrtok so začiatkom o 14.00 hodine. Navrhuje sa, aby otázky určené do hodiny otázok, ktoré boli adresované predsedovi vlády, mohli podávať iba poslanecké kluby a poslanci, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, a to tak, že každý z ich má právo iba na jednu otázku. Doplňujúci návrh vytvára spravodlivejšie podmienky na diskusiu, keďže sa snaží zamedziť cielenému zneužívaniu a podávaniu veľkého množstva otázok poslancov z jedného poslaneckého klubu, čím sa objektívne znižujú šance na na vyžrebovanie iných otázok pre predsedu vlády.
Ja viem, aký osud stihne tento doplňujúci návrh, ale chcem apelovať na svedomie poslancov cez politické spektrá, aby sa zamysleli, možnože aj nad týmto pozmeňujúcim návrhom rokovacieho poriadku, aby tie šance, možnože aj tých, nehovorím, že nejakých, nieže nezávislých, nezaradených, ktorých máme, a vyzerá, že v každom volebnom období sa takíto poslanci nachádzajú v parlamente, aby, samozrejme, aj oni mohli to predkladať a aby tá ich šanca, že sú iba sami voči klubu, ktorý má možno 83 hlasov, bola adekvátna 1:1. Tak ako sme si tu každý rovní, poslanec, je to jedno, či má 150-tisíc hlasov, alebo má iba 800 hlasov od voličov preferenčných krúžkov napríklad, tak má jeden, jeden hlasovací hlas, môže hlasovať iba za svoju osobu a tým pádom je to, by som povedal, že kóšer.
Takže chcel by som poprosiť a požiadať, pokiaľ vaše svedomie hovorí, že malo by sa s tým niečo robiť, aby tá šanca aj tých nezaradených, resp. tých poslaneckých klubov bola vyrovnaná, aby ste dali podporu tomuto doplňujúcemu návrhu k rokovaciemu poriadku Národnej rady.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli, a ešte raz vás prosím o jeho podporu. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predkladateľka, vážená pani spravodajkyňa, dámy, páni, ja som zhodou okolností vo svojom rannom vystúpení urobil čosi ako úvod k dvom doplňujúcim návrhom, ktoré si vám teraz dovolím predniesť, a preto vás nebudem zdržiavať nejakou ďalšou teóriou a omáčkou, nakoniec v odôvodnení sa ešte stručne vyjadrím k tomu, prečo tieto dva doplňujúce návrhy predkladáme.
Ten prvý je doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu, Eriky Jurinovej, Petra Polláka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
1. V § 20 ods. 1 sa za slová "predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len "predseda najvyššieho kontrolného úradu")" vkladá čiarka a slová "verejný ochranca práv". Doterajšie body sa následne prečíslujú.
2. V čl. I sa dopĺňa alebo článok, lepšie povedané, prepáčte, sa dopĺňa novým bodom 3, ktorý znie:
3. Za § 128 sa vkladá nový § 128a, ktorý znie:
§ 128a
(1) Ak ústavný činiteľ podľa § 20 ods. 1 predloží Národnej rade správu alebo mimoriadnu správu, predseda Národnej rady ju navrhne do programu nasledujúcej schôdze, ak ústavný činiteľ podľa § 20 ods. 1 nenavrhne iný termín. O tom, či táto správa bude zaradená do programu schôdze, sa nehlasuje.
(2) Správy podľa odseku 1, správy podľa § 128 ods. 1 a správy, ktoré sa každý rok predkladajú na prerokovanie do Národnej rady v rámci jej pôsobnosti, sa po ich prerokovaní berú Národnou radou na vedomie.
Stručné odôvodnenie:
V poslednom období dochádza k situáciám, keď správa ústavného činiteľa, ktorá poukazovala na zásadné dianie v krajine, nebola vôbec daná na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, prípadne takáto správa bola vrátená na dopracovanie naspäť ústavnému činiteľovi a nebola vôbec vzatá na vedomie. Takýto postup následne narúša skutočnosť, že ústavný orgán je samostatnou a nezávisle konajúcou inštitúciou. Hlavným účelom predloženého doplňujúceho návrhu je taxatívne ustanovenie povinnosti prerokovať správu alebo mimoriadnu správu predloženú Národnej rade Slovenskej republiky ústavným činiteľom, ktorým môže byť napríklad verejný ochranca práv alebo prezident Slovenskej republiky, ako aj presné ustanovenie v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, že sa takáto správa berie na vedomie.
Ústavní činitelia majú v slovenskom právnom poriadku výsostné postavenie, keďže ich postavenie a právomoci sú zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky. Je potrebné vytvoriť taký právny rámec, ktorý by, kde by nemohlo dôjsť k takým situáciám, že mimoriadna správa od verejného ochrancu práv poukazujúca na možné porušovanie základných ľudských práv a slobôd, a ktorá bola doručená do Národnej rady Slovenskej republiky, nebude vôbec prerokovaná na jej schôdzi. Myslím, že všetci viete, z ktorej konkrétnej nedávnej skúsenosti a opakovanej skúsenosti tento návrh vychádza, na ktorú naráža a ktorú sa snažíme touto cestou taxatívne a jedno, jednoznačne v zákone o rokovacom poriadku upraviť.
A teraz by som prešiel, ak dovolíte, k druhému doplňujúcemu návrhu, ktorý je doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Mikuláša Hubu a Jozefa Viskupiča k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 559, a znie:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 350/1996 Z. z. rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto:
V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:
1. V § 24 ods. 7 sa za slovo interpelácie vkladajú slová "a všeobecná rozprava".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
2. V čl. I sa dopĺňa, čl. I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie:
3. V § 131 sa vkladá, za § 131 sa vkladá § 131a, ktorý vrátane nadpisu znie:
§ 131a Všeobecná rozprava
1. Všeobecnou rozpravou sa na účely tohto zákona rozumie rozprava o aktuálnych spoločensko-politických témach.
2. Všeobecná rozprava sa zaraďuje sa zaradí do programu schôdze Národnej rady vždy po skončení hodiny otázok s výnimkou prípadu, ak je po skončení hodiny otázok zaradený bod programu schôdze Národnej rady určený na interpelácie a trvá najviac dve hodiny.
Ustanovenie § 27, 28 a 30 sa použijú primerane.
Odôvodnenie:
Navrhovaná právna úprava reaguje na problémy odvodzované z aplikačnej praxe, keď poslanci, volení zástupcovia občanov, nemajú podľa súčasného znenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov faktickú možnosť prezentovať a vyjadrovať svoje názory či názory svojich voličov na témy aktuálne rezonujúce v médiách i v spoločnosti. Navrhuje sa preto, aby pravidelnou súčasťou programu schôdzí Národnej rady bola okrem interpelácií aj všeobecná rozprava, v rámci ktorej by sa poslancom Národnej rady poskytol priestor diskutovať na aktuálne spoločensko-politické témy. Navrhuje sa, aby sa všeobecná rozprava zaradila do programu schôdze Národnej rady vždy po skončení hodiny otázok okrem prípadu, ak na programe schôdze Národnej rady je zaradený bod interpelácie. Ako sme už konštatovali, všeobecná rozprava bude trvať najviac dve hodiny.
Takže toto boli dva pozmeňujúce návrhy. Ďakujem vám za pozornosť, dúfam, že ich podporíte.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená pani navrhovateľka, pani spravodajkyňa, dovoľte mi stručne zaujať možno zopár poznámok k procesu zmeny rokovacieho poriadku a zároveň predniesť svoj pozmeňovací návrh, ktorý sa bude týkať zmeny, dvoch zmien, jedného znenia poslaneckého prieskumu a jeden otázkou pri interpeláciách voči exekutíve alebo členom vlády. Táto debata pre mňa má parametre, keďže sme ju otvárali na poslaneckých grémiách a držala vládna strana svoju džentlmenskú dohodu v tom, že rokovací poriadok sa bude meniť iba na základe dohody všetkých politických subjektov zastúpených v parlamente. Čiastočne je naplnená, keďže pozmeňujúce návrhy, či z vládnej strany, alebo všetky opozičné ako keby boli stiahnuté, ako keby teda nemali pred parlamentom, lebo neexistuje vôľa. V jednom bode to však neplatí. A tu by som chcel povedať, že z hľadiska koncepcie a filozofie a logiky, ktorú hovorí pán predseda parlamentu, kde vychádza z toho, že v parlamente by mali mať strany, ktoré riadne prešli voľbami, zastúpenie aj v orgánoch, či už vo výboroch alebo či už pri spomínanom poslaneckom grémiu, a mohli by sa združovať v kluboch a na toto ich oprávňuje práve mandát, ktorý získali vo voľbách, sa vaším návrhom zákona celkom nestretáva, čo znamená, že tá logika prestáva fungovať, pretože poslanecký klub, ktorý voľbami riadne prešiel, pôvodne mal, myslím, jedenásť členov, odišlo z neho päť, zostáva šesť. Tento poslanecký klub nebude požívať to právo, aby sa nie na základe konvalidácie pléna, ale na základe svojho rozhodnutia členov mohol stať poslaneckým klubom. Je to pre mňa dosť výrazné porušenie logiky celého volebného systému, pretože nie je podstatný počet ľudí alebo dáva sa to na obraz počtu odchodzích z poslaneckého klubu, resp. tých, ktorí zostali. Sú tu iné poslanecké kluby, ktoré, ku ktorým nebude pristupované rovnako, pretože je tu poslanecký klub napríklad KDH, z ktorého odišli traja poslanci, sme tu my, odkiaľ jeden a neviem, či do budúcna to nebudú ďalšie. Mňa táto otázka zaráža aj teda z pohľadu vecnosti logiky a volebného systému, ale aj z logiky z toho, čo sa stane po prijatí tohto, tejto vašej zmeny rokovacieho poriadku, a to je, a neviem, či si to pán predseda parlamentu dostatočne uvedomuje, vznikne tu 15 nezaradených poslancov, čo je 10 % parlamentu, a nechcem použiť tvrdé slová, že stráca v podstate vedenie parlamentu, kde poslanecké grémium pôsobí v zmysle platného rokovacieho poriadku ako poradný orgán predsedu, stráca nejaký možnosť vplyvu pri organizácii chodu schôdzí, chodu parlamentu ako takého a 10 %, čiže pätnásť poslancov bude mimo týchto rokovaní.
Navrhoval som predsedovi parlamentu, aby sme zriadili pre tento účel, či už na základe zmeny rokovacieho poriadku, alebo sa to dá akceptovať možno aj v miere nejakej džentlmenskej dohody, že zástupca nejakého klubu, ktorý môžme pracovne nazvať technickým klubom, by v zmysle informácie, o čo sa poslanecké grémium dohaduje, čo je predmetom jeho rokovania, aby sa zástupca z tých nových 15 poslancov, ak to povieme možno slovami alebo číslami, ako súčasne fungujú iné kluby ako klub strany SMER, bude to v podstate druhý najsilnejší klub. Bude tu 15 nezaradených poslancov okrem nášho klubu, ktorý je druhý najsilnejší v parlamente momentálne, bude 15 nezaradených poslancov naviac, bude to početne najväčšia skupina poslancov hneď po vládnom klube, klube vládnej strany. Myslím si, že z hľadiska predchádzaniu mnohých situácií v parlamente by predsa len predseda parlamentu mohol zvážiť, aby orgán poslanecké grémium, ktoré má slúžiť ako poradný orgán práve pre neho, bolo rozšírené o poslancov a zástupcu týchto nezaradených poslancov, pretože potom sa nám tu dejú veci, že títo pätnásti poslanci nebudú mať žiadnu inú možnosť, ako dávať svoje návrhy k behu schôdze, predkladať ich už priamo pri rokovaní pléna. To sú často zneužívané, ale niekedy vecné procedurálne návrhy, pretože ak si niekto ich návrhy z iných poslaneckých klubov neosvojí, nebudú sa mať ako dostať na poslanecké grémium. To je moment z hľadiska čisto technického, z hľadiska logiky a volebného systému, že strana, ktorá riadne prešla voľbami na základe, stotožňujem sa s návrhom, ktorý podával Martin Poliačik, aby nebola vylučovaná a bolo k nej pristupované nie z pohľadu toho, že ona znefunkčňuje, ale z presne z opačného, že snažil sa navrhnúť to, aby poslanecký klub aj s počtom piatich poslancov, myslím, že navrhuje, mohol dostáť tomu, že je funkčný, a mohol plniť svoje funkcie na to, k čomu dali voliči a obyvatelia Slovenskej republiky mandát. Takže dúfam, že tento základný logický rozpor koniec koncov zvážite a nakoniec táto celá veľká debata o zmene rokovacieho poriadku bude stiahnutá, k čomu ja dávam procedurálny návrh, aby bola vrátená predkladateľom na dopracovanie a resp. aby sme aj zastavili rokovanie o tomto bode programu, pretože si nemyslím, že súčasne čosi vyriešime, skôr spôsobíme väčší chaos v zmysle toho, čo prijaté má byť, podľa informácií, ktoré mám.
Mám pár poznámok k rokovaciemu poriadku, k norme, ktorá je dosť špecifická, pretože sa v prvom rade týka nás samých, a ak to v úvodzovkách poviem, tak sme tu v konflikte záujmov, lebo málokedy má možnosť niekto prijímať pravidlá, ktoré budú platiť priamo pre neho samého a prijíma ich v parlamente Slovenskej republiky. Rokovací poriadok okrem iných ustanovení hovorí a upravuje a hovorí o nás a pre nás upravuje, akým spôsobom a do akej miery je akceptovateľné vedenie politickej súťaže medzi nami, akým spôsobom budú, bude parlament a rozpravy v ňom, ktoré by mali byť jeho obsahom, ako budú fungovať jeho orgány, čiže je veľmi zrejmé, že táto norma je veľmi dôležitá pre všetky kolegyne, kolegov, ale, samozrejme, aj nastavuje pravidlá, akým spôsobom môže byť zainteresovaný občan priamo pri legislatívnom procese a pod. V podstate upravujeme normu, ktorá môže a musí, ktorú môže a musí volebný zástupca dodržiavať, a mali by sme hlavne prihliadať na to, aby svoj mandát mohol čo najviac a reálne uplatniť. Toto by malo byť veľkým mementom pri schvaľovaní akejkoľvek úpravy, ktorú v tomto, v tejto norme urobíme. Upravujeme v podstate to, ako sa po odovzdaní mandátu alebo dôvery od voličov nastavujú základné bazálne, fundamentálne a elementárne pravidlá spomínanej politickej súťaže fungovania parlamentu. Samozrejme, pravidlá, ktoré, na ktoré sa tu často odvolávajú najmä starší kolegovia, môžme ich nazvať nepísané, džentlmenské, zvykové alebo aj tradičné, neupraví žiadny zákon a mám pocit, že v poslednom období sa to džentlmenské, to zvykové, tá tradícia nie je dlhá, ale aj to tradičné vytráca a sme svedkami mnohých konaní, ktoré nemôžme kvalifikovať, že sú v súlade s dobrými mravmi a s dobrými zvykmi, na ktoré sú ad jedna, s ktorým je konfrontovaná spoločnosť a koniec koncov aj my sami. Ako hovorím málokedy a málokto má možno takú moc, že môže schvaľovať to, čo ho bude následne zaväzovať a oprávňovať.
Čo ma mrzí pri tento debate, je, že koniec koncov sme sa na ničom nedohodli. Boli dve poslanecké grémia, následne zasadal ústavnoprávny výbor, následne sme mali poslanecké grémium, kde padla dohoda, že niektoré pôvodné zámery predsedu Pašku a jeho spolunavrhovateľov nakoniec sťahujú a pristúpime k odstráneniu obsoletných a nevykonateľných ustanovení rokovacieho poriadku a následne prejdú niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré boli aj z dielne opozície, smerovali k tomu, aby poslanecký prieskum bol možný vykonať aj na základe či už individuálne, alebo tretiny poslancov, aby hodina otázok prestala byť viac straníckym PR-om, a tu upozorňujem, že hovorím o akejkoľvek vládnej strane, nie iba vláde SMER-u, toto je tu v dlhodobej tradícii, že, myslím, sa tak vzletne hovorí, že od čias vlády Vladimíra Mečiara sa tu traduje, že štandardne, v štandardných demokraciách najviac sledovaná hodina otázok je u nás absolútna nuda, pretože je to stranícky PR, marketingový nástroj, či už - a ešte raz hovorím - za tejto vlády alebo za predchádzajúcich vlád, kde občan nemá prečo počúvať otázky, ktoré nabiehajú vládnej moci alebo exekutíve, a nedostane tie relevantné odpovede, hlavne teda ktoré by mohli byť nepríjemné, a kde by mohol byť konfrontovaný s nejakou formou reality aj predstaviteľ exekutívy. Ja si paradoxne myslím, že to pre vládnu moc nie je veľmi dobrá skúška, pretože potom sa otvárajú tie debaty úplne na iných fórach, a myslím si, že určitá miera konfrontácie, ktorá pri dobre nastolenej otázke nemusí byť apriori výhodou pre otázku kladúceho poslanca, ale môže to byť výhoda alebo môže to byť priestor pre samotného predstaviteľa exekutívy, že svoje konanie môže obhájiť a môže ho obhájiť v relevantnej, možno nastoliť tému spoločenskú, ktorá práve pri jeho obhajobe aj v určitej miere kontraverzie upriami spoločenský záujem na to, že rieši ju práve preto, že ju považuje za prioritne dôležitú a parlamentná debata sa nebude musieť viacej uberať k tomu, aby niektorí poslanci, ktorí legislatívnu iniciatívu potom, aby ich hlas mohol zaznieť, nebojím sa povedať, že čiastočne zneužívajú na to, aby svoje témy prezentovali tak, že menia účelovo nejaké ustanovenie zákonov, čím si otvárajú debatu v parlamente, pretože pri predkladaní tohto legislatívneho návrhu im nikto nemôže odňať slovo.
Myslím si, že rokovací poriadok by mohol doznať zmeny. Oceňujem to, že koniec koncov to poslanecké grémium zostalo ako fórum, o ktorom sa môžme baviť. Výsledok ma však trošička sklamal, pretože, poviem to ešte raz, je to zlá vizitka pre nás úplne všetkých. Nedohodnúť sa na zákone alebo norme, ktorá má platiť pre nás, je pre mňa sklamaním a smútkom, pretože my tu neprijímame iba tieto normy, s ktorými sa máme riadiť v prvom rade my, ale prijímame tu predsa normy pre celú spoločnosť, pre, ktoré zaväzujú každého jedného obyvateľa Slovenskej republiky, zaväzujeme, prijímame tu medzinárodné normy, ktoré sú, ktorými následne Slovenská republika a zase jej občania sú viazaní, preto táto diskusia by mohla dať nejaký nie veľmi pozitívny signál o našej poslaneckej práci, že sme sa nedohodli a nevieme sa dohodnúť ani na takejto norme, ktorá sa prioritne týka nás samých. Chcel by som povedať, čo, keďže vo viacerých návrhoch pozmeňujúcich návrhoch som ako spolupredkladateľ, dohodol som sa s poslancami z môjho klubu, že, alebo z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, že tá agenda, ktorú reprezentujú, by bola vhodná, aby ich predniesla. Nebudem sa venovať konkrétne všetkým. Čo mňa najviac trápi - je naozaj a spomínal som to v rozprave - reálne, reálna možnosť výkonu poslaneckého mandátu, keďže toho času som v opozícii, tak z opozície. A to je jeden z reálnych nástrojov, kedy poslanec, ktorý chce uplatniť nie svoju zákonodarnú a ústavodarnú iniciatívu, ale inú časť svojej kompetencie, a to je kontrolná právomoc, nemá na základe súčasných pravidiel nastavenia, fungovania výkonu svojho mandátu, kedy poslanecký prieskum, ktorý by mohol vykonať, ak oznámi, môže mu byť vládnou väčšinou, ak to bude dostatočne nepríjemné alebo pravdepodobne bude nejaká protiobrana, sa mu to, nemusí to byť poslancovi umožnené.
Bol tu spomínaný príklad výboru poľnohospodárskeho a environmentálneho, kedy podľa mojich informácií bol tento poslanecký prieskum odmietnutý päťkrát z rôznych dôvodov. Nemyslím si, že túto kompetenciu by mal mať nejaký kolektívny orgán, kolektívny orgán obsadený vládnou väčšinou, a na základe toho by sa malo odomykať konanie každého jedného poslanca. Každý jeden poslanec sa má riadiť na základe svojho svedomia a presvedčenia a výkonu jeho mandátu by nemala brániť konvalidácia väčšiny, v tomto prípade z výboru, ak ho chce napĺňať kladením otázok, ktoré slúžia k výkonu jeho mandátu.
Preto navrhujeme zmenu výkonu poslaneckého mandátu na individuálnej báze. Už som raz tento pozmeňovací, predkladal som to ako novelu rokovacieho poriadku, v tomto prípade, keďže je rokovací poriadok otvorený a na základe dopracovania niektorých výhrad, ktoré boli vtedy hlavne v niektorých radoch poslancov z vládnej strany, bol ten pozmeňovací návrh v tomto zmysle upravený a bol by som rád, keby sa nad tým zamysleli, pretože vládnu väčšinu nemá nikto garantovanú naveky a demokracia má a funguje, dúfam, že aj na Slovensku tak, že síce vôľa väčšiny pri rešpektovaní práv menšiny, aby sa menšinový názor mohol stať väčšinovým.
Predkladám teda doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka, Igora Hraška, Jána Mičovského a Petra Polláka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov dopĺňam takto:
V článku I sa za bod 2 vkladajú nové body 3, 4, ktoré znejú:
"3. § 128 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie:
(3) Poslanec môže vyžiadať správy od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov o otázkach patriacich do ich pôsobnosti; tí sú povinní žiadosti poslanca vyhovieť do 30 dní.
4. Za § 132 sa vkladá § 132a, ktorý vrátane nadpisu znie:
§ 132a
Poslanecký prieskum
(1) Poslanec môže vykonávať prieskum na získanie poznatkov o plnení úloh a povinností orgánov verejnej správy potrebných pre výkon poslaneckej funkcie. Informáciu o vykonaní poslaneckého prieskumu doručí poslanec najneskôr 24 hodín pred vykonaním poslaneckého prieskumu príslušného orgánu verejnej správy. Orgán verejnej správy je povinný poslancovi poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť.
(2) Poslanec je povinný zachovávať mlčanlivosť vo veciach ochrany osobnosti a ochrany osobných údajov, a to aj po skončení výkonu svojej funkcie.
(3) Písomnú správu obsahujúce informácie o obsahu, priebehu a výsledku poslaneckého prieskumu schvaľuje výbor uznesením.
(4) Na výkon poslaneckého prieskumu sa primerane použijú pravidlá pre vykonávanie poslaneckého prieskumu organizovanej orgánmi Národnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak."
V stručnosti odôvodnenie. Viac-menej som ich povedal v úvode.
K tej prvej časti pozmeňovacieho návrhu som chcel povedať iba toľko, že skutočne si myslím, že síce vo fungovaní parlamentu, kde je vždycky rozhodujúca vôľa väčšiny, je v niektorých prípadoch možné pristúpiť k tomu, aby individuálny výkon poslaneckého mandátu, kde koniec koncov ponechávame výboru, či sa so správou, ktorú poslanec prednesie z predmetného vykonaného poslaneckého prieskumu, stotožní, alebo nie. Čiže následne ak bude prijímať výbor, do ktorého vecne pán poslanec, ktorý sa vydal na poslanecký prieskum, patrí, ak predloží nejaký návrh uznesenia, ten kolektívny moment súhlasu alebo nesúhlasu stále zostáva. Nijako nie je tým pádom dotknuté toto právo. Zároveň umožňujeme akémukoľvek poslancovi, nielen poslancovi opozície sa reálne a nie chodením na kávičku, prípadne odmietaním niektorých predstaviteľov orgánov verejnej správy, voľne disponovať s tým a byť iba pod gesciou, kde samotné odomykanie tejto iniciatívy je pod, vždy, vždy pod vôľou väčšiny.
Poprosím vás o, ak nebude vyhovené dvom mojim, dvom procedurálnym návrhom, nepristúpite k schváleniu návrhu pána Martina Poliačika, poprosím vás o podporu aspoň tohoto legislatívneho zámeru, pretože bráneniu alebo výkonu poslaneckého mandátu by malo byť urobené aj týmto návrhom zadosť.
Ďakujem vám týmto za pozornosť a dúfam, že sa aspoň na tejto bazálnej a fundamentálnej otázke dohodneme. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, no, počul som za to obdobie, čo sme spolu v parlamente, už také lepšie argumentačné vystúpenie, než to, čo ste predniesli tu, a dotknem sa len takých dvoch poznámok, lebo vy ste si tak aj dosť vzájomne odporovali vo svojom vystúpení. Dotknem sa tých pätnástich nezaradených poslancov, za ktorých akože bojujete.
Myslím si, že to nie je náš problém, ale to je problém tých politických strán, odkiaľ oni odišli, za ktorých kandidovali. Voliči tých strán im dali hlas, vďaka nim sa dostali do parlamentu. Koho teraz oni zastupujú? Tomu ja nerozumiem. Viete, to nech si riešia oni. To nemôžeme teraz reagovať na každého, kto zo strany z rôznych dôvodov odstúpi. Majú na to právo odstúpiť, to im ja neberiem, ale koho zastupujú teraz? Veď v podstate sa dá povedať, že oni zradili tie myšlienky tých voličov, ktorí im dali hlasy. To je jedna poznámka.
Druhá poznámka k tým poslaneckým prieskumom. No, ja som sa zúčastnil mnohých aj ako opozičný, aj ako koaličný poslanec, ale aj poslanecký prieskum musí mať nejaké svoje pravidlá. To predsa nie je možné, ak mne niekto napíše, a stáva sa mi často, že mi prídu mailom rôzne otázky a akože overené informácie a ja teraz čo? Hneď pôjdem na ministerstvo príslušné a budem zisťovať, či to je pravda? To predsa sa takto nedá robiť. Zoberte si príklad, že pôjdeme desiati, pätnásti, dvadsiati na jedno ministerstvo na tzv. poslanecký prieskum. Veď poslanec, keď chce získať informácie, môže to aj iným spôsobom získať, preštudovať to, a ak sa mu to nebude pozdávať, tak potom, prosím, nech požiada na výbore, vysvetlí a ja nevidím dôvod, prečo by sme my mali zamietať nejaké poslanecké prieskumy, ktoré sú argumentačne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja by som možno pokračoval tam, kde skončil pán poslanec Jasoň, Jasaň. Ja myslím, že taká situácia tuná už bola v tomto parlamente, že tuná bolo veľmi veľa nezaradených poslancov a bolo to napr. vtedy, keď tu bolo druhé obdobie, druhé obdobie vlády Mikuláša Dzurindu, keď tu bola menšinová vláda a bolo tuná niekoľko nezaradených poslancov, myslím, že dokonca jedna štvrtina v tomto parlamente, ktorí vytvorili samostatný klub. Ale musia sa dohodnúť. To v tom rokovacom poriadku je aj teraz. Tu netreba nič novelizovať, tu sa treba len dohodnúť. Ide o to, že či tí poslanci sú schopní sa dohodnúť alebo či sú to individualisti, z ktorých každý hrá sám za seba. Nebudem to komentovať, samozrejme, ďalej. To je jedna vec.
Druhá vec je, že zaujímavé pre mňa je to, že k tomuto rokovaciemu poriadku nevystupujú napríklad poslanci KDH, SDKÚ alebo MOST - HÍD. Veľmi, veľmi teda emotívne k tomu vystupujú nezaradení poslanci alebo poslanci OĽaNO. To je opäť tiež jedna taká záležitosť, čo by si teda normálny smrteľník mohol všimnúť. To znamená, vráťme sa kvôli, vráťme sa k meritu veci. Prečo vlastne prišlo k tejto situácii, že SMER po dohode, samozrejme, dal návrh na zmenu rokovacieho poriadku? Lebo istí neštandardne sa chovajúci jedinci priniesli do tohto parlamentu isté neštandardné spôsoby, na ktoré rokovací poriadok nepamätá. Nová situácia, ktorú treba riešiť. A to vidíte aj podľa tej diskusie, pre koho je táto nová situácia zaujímavá a pre koho nie. Pre tie štandardné strany, ktoré v tomto parlamente sú, určite nie a vidieť to na počte tých diskusných príspevkov. Ďakujem za pozornosť.

Začnem odzadu. Pán poslanec Hrušovský je predseda poslaneckého klubu KDH, pani poslankyňa Lucia Žitňanská je predsedníčkou poslaneckého klubu SDKÚ a pán poslanec Zajac tiež patrí do KDH, takže vystúpili poslanci, tak to nie je celkom pravda. No a, pán Jasoň, my možno paradoxne, ale my sa zhodneme na začiatku toho, čo ste hovorili, ale vy zabúdate na jeden základný fakt, ktorý som povedal, a myslím, že dostatočne doložil. Tu je subjekt. Nebavme sa o nezaradených poslancoch, ktorí opustili strany, stranu SaS, ale bavme sa o tých šiestich poslancoch, ktorí sa stávajú rovnako nezaradenými poslancami, prešli reálne voľbami a reprezentujú program, za ktorý sú. A my ich dávame do jedného vreca. To je ten problém, ten, ktorý som nazval logický a filozofický.
Druhý som otvoril technický. Je na predsedovi parlamentu, poslanecké grémium funguje ako jeho poradný orgán, a keď si zoberie na svoje plecia to, že 10 % parlamentu nebude mať nejakým spôsobom prístup k tým rokovaniam, ktoré nič iné nerobia, len sa bavíme o organizácii, behu schôdze a podobne, je to na ňom, to ja nespochybňujem a iba som hovoril o podpore návrhu Martina Poliačika, to znamená, aby oni mohli reprezentovať na, svoj program na základe toho, že prešli reálne voľbami. O ostatných sa pravdepodobne zhodneme.
Čo sa týka poslaneckého prieskumu, poslanecký prieskum je inštitút. Nemyslím si, žeby bol zneužívaný. Ja len prečítam, asi sme sa nerozumeli: "Na výkon poslaneckého prieskumu sa použijú pravidlá pre vykonanie poslaneckého prieskumu organizovaného orgánmi Národnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak."
Čiže tie pravidlá tam presne sú. Zároveň výsledkom má byť správa pre výbor a výbor sa rozhodne, či berie alebo neberie na vedomie. Je to štandardný proces, ktorý rokovací poriadok pozná, takže nič nové sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pani predsedajúca, pani navrhovateľka, pani spravodajkyňa, dovoľte mi, kolegovia, aby som vás obral o váš, o váš čas, pokúsim sa byť, sa byť veľmi stručný. Dôvody, prečo tu stojím, je, jednak mám na tejto veci osobný záujem, keďže ide o normu, ktorá sa týka aj mňa ako poslanca, teda výkonu poslanca, a druhá vec, prečo tu stojím, je, že mali sme tu nejakú dohodu asi pred týždňom z grémia, ktorá sa následne včera zmenila, kde bolo povedané, čo prejde, čo neprejde, ako prejde. Potom večer my sme ešte mali ústavnoprávny výbor, ja ešte s jedným opozičným poslancom nezaradeným, kde bola ďalšia verzia dohody z grémia, a dneska ráno, ja som teda nebol presne o 9.00 hod., prišiel som až trošku neskôr, som sa dozvedel od kolegov, že bolo povedané zasa niečo iné, že zasa iná dohoda z grémia.
Tak, ja, priznám sa, že neviem, no, načo máme grémium, to je otázka na kompetentných, ale poviem pravdu, že ja som bol možno z civilného povolania zvyknutý na to, teda nie iba z povolania, ale aj zo života, že ak sa dá slovo, tak to slovo musí platiť. Preto ja teraz neviem, možnože o hodinu bude iná dohoda a ten môj pozmeňujúci návrh prejde, tak ho proste musím predniesť. Ja neviem.
Takže dovolím si predniesť ten náš návrh, návrh teda mňa, Jozefa Viskupiča, Eriky Jurinovej a Petra Polláka k návrhu prerokovávaného zákona, a to tak, že tento návrh sa dopĺňa takto:
Bod prvý, a teda posledný:
1. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"3. V § 131 ods. 4 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie:
Pri žrebovaní sa ako prvá otázka žrebuje otázka z otázok položených poslancami, ktorí nehlasovali za programové vyhlásenie vlády a ako druhá otázka sa žrebuje otázka z otázok položených poslancami, ktorí hlasovali za programové vyhlásenie vlády; toto poradie sa dodržiava aj pri žrebovaní všetkých ďalších otázok."
Myslím, že ten dôvod tu bol viackrát povedaný, určite aj na výbore sa obhajovala taká absurdnosť, ako, ako je hodina otázok spravodlivá, a to sa, myslím, všetci zhodneme, teda aspoň ja si to tak ideálne myslím, žeby sme sa mali zhodnúť na tom, že ak je položených plus-mínus 15 otázok, ktoré majú rovnaký text, rovnaký úmysel, tak zrejme ide o zneužitie medzery zákona. To by sme tu asi mali upraviť tak, ako sme to chceli spraviť napríklad pri pánovi Kaníkovi, ktorý využíva rokovací poriadok, ja s tým osobne nesúhlasím, to hovorím celkom verejne, sťahuje opakovane návrh, ktorý tu bol prerokovaný. Toto je opäť jedna z vád, ktorá v rokovacom poriadku je, čiže mali by sme ju napraviť.
Hodina otázok. Okrem toho, týmto, že sa vlastne rokuje v takomto obmedzenom počte aj, aj za toho, že posledná dohoda bola, že neprejde nič, neprejde situácia, ktorá sa týka priamo Alojza Hlinu, a to je, či jeho konanie hrubo narúša poriadok alebo nenarúša, toto sa, toto ostane opäť nevyriešené. Podľa mňa je to veľká škoda.
Neprejde alebo nebude sa rokovať o tom, že na grémiu treba mať aj nezaradeného poslanca, a poviem vám prečo. Včera na tom výbore, keď sme rokovali, bol tam nezaradený poslanec, ktorý nemal absolútne potuchy o tom, čo bolo na grémiu. Nemal absolútne potuchy o tom, ako či má predkladať niečo, či nemá, či je ochota z vašej strany. Tento poslanec, keďže nie je členom grémia, ani byť nemôže, nemal túto vedomosť. Preto tu bol pozmeňovák a je, priznám sa, že neviem, kto ho dával, myslím, že Martin Poliačik, aby takýto poslanec mal zastúpenie v grémiu. Podľa mňa dobrý návrh, ktorý odstraňuje tie chyby, ktoré sú tu a ktoré, o ktorých všetci vieme.
Výborný návrh pána Zajaca neprejde, ktorý obmedzuje dĺžku odpovede na hodine otázok. Škoda.
A čo ma zarazilo, a to som, to by som sa možno spýtal predkladateliek, vlastne ten návrh nebude predložený, ale mali sme návrh, ktorý hovoril o tom, že poslanec môže vystúpiť aj z iného miesta ako od rečníckeho pultu. Zrejme sa reagovalo na situáciu, keď Lojzo Hlina okupoval alebo podľa jeho právom okupoval rečnícky pult a bol tu postavený nový rečnícky pult. A nechce sa mi veriť, žeby, žeby ste ako vládna strana, lebo od vás prišiel ten návrh, chceli v tejto situácii, chceli jej zabrániť, aby sa už neopakovala, skôr sa mi tak javí, že ten pult, čo bol tuto, nebol v súlade s absolútne s ničím, ani so zákonom, ani s nejakým zvykovým právom, taký pult tu podľa mňa ešte nebol. Čiže vy ste vlastne zrejme chceli legitimizovať to svoje konanie. Ja neviem, pýtam sa a hovorím, neverím tomu, žeby ste chceli vyhovieť Alojzovi Hlinovi, tak preto mi napadlo takéto vysvetlenie. Alebo to vysvetlenie, ktoré dávate, ako ja na jednej, jednej vete, teda myslím si, že je nedostatočné.
Takže len toľko a, kolegovia, ak bude ten priestor, aj teda, vládni poslanci, tie návrhy, ktoré dávame my, sú opodstatnené podľa môjho názoru a do rokovacieho poriadku patria, aby sme mohli rokovať v slušnej, kľudnej atmosfére, kde sa nebude eskalovať napätie. To je aj náš záujem. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, zaujala ma na, vo vašom príspevku ma zaujala tá stať, kde ste hovorili o informovaní z grémia. Ja si myslím, že toto keby ste vyriešili akýmkoľvek pozmeňujúcim návrhom, možno by bol jeden z kameňov úrazu, aj o tom, čo ste hovorili, čo sa týka nezaradených poslancov, lebo predstavte si, že tých nezaradených poslancov bude 30. Aj také sa stalo v tomto parlamente. A tých 30 individuálne nezaradených poslancov predsa nemôže byť členmi úzkeho grémia, ktoré rozhoduje o iných veciach, a z hľadiska nejakých iných globálnych aspektov, neviem si dosť dobre predstaviť, že v takomto prípade vôbec na tom grémiu mohlo prísť k nejakým dohodám. Takže áno, máte pravdu, ale riešte napríklad informovanie z grémia vo vašej novele rokovacieho poriadku a to sa mi zdá ďaleko logickejšie ako to, aby všetci nezaradení poslanci boli na grémiu. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ja len dve poznámky k tomu prvému, k tomu žrebovaniu. Viete, ja chápem, že hľadáte spôsob, ale nezdá sa mi to veľmi korektné, ja som si to tak vypočítal percentuálne, že keby dali opoziční poslanci aj koaliční každý po jednej otázke pánovi premiérovi, tak vaša šanca by bola 44,6 % a naša 55, 3. A ja som mal na strednej škole aj na vysokej kombinatoriku, tak ja viem, že by tá šanca bola oveľa lepšia. Dávajte otázky, dávajte ich viac a máte šancu. Nemyslím si, že nejako umelo toto nejako meniť sa mi to nezdá.
Druhá poznámka je k tomu, k tým 5 minútam. Ja by som, pán Kadúc, aj súhlasil, ak by sme obmedzili aj vystúpenie poslanca na určité obdobie. Mňa učili na vysokej, na strednej aj na základnej škole, že ak nevieš niečo povedať do 5, do 10 minút, tak nerozprávaj. A možnože by to pomohlo aj niektorým našim kolegom, ktorí by sa možno tam našli. (Potlesk.) Čiže skúsme takto, že keď jednému obmedzíme, tak všetkým obmedzme. Nehrajme sa, že jednému áno, jednému nie. Ďakujem pekne.

Ja neviem koľko a ako dlho ste rozprávali, pán poslanec Kadúc, ale vaše vystúpenie bolo práve naopak pre mňa aj zmysluplné, aj jasné, vecné a hlavne úprimné. Dokumentuje a je prejavom toho, čím svoj vnútorný nesúhlas vyjadrujem aj ja, a to je nesystémovosť, nekoordinovanosť, nekoncepčnosť, neorganizovanosť a nekontinuálnosť prípravy a prerokovávania legislatívnych návrhov. S ňou sa potýkam v svojej praxi aj ja, hoc pracujem v hospodárskom výbore a venujem sa iným témam. Ale naozaj tá forma a ten proces, ktorým tu prechádzame a ktorého som svedkom, prekvapuje aj mňa. Dokonca si dovolím povedať, že akýkoľvek iný súkromný podnik, keby fungoval na takýchto neorganizovaných a nesystémových základoch, by určite skolaboval. Len tým, že je to umelo udržiavané, sa tento parlament ďalej udržiava, ale tá nekoncepčnosť prístupu pri spracovaní legislatívnych návrhov, ktoré potom idú do praxe a ktoré vlastne majú dopady na ľudí, je pre mňa naozaj nezrozumiteľná a škandalózna. Ďakujem.