23. schôdza

Ďakujem pekne. Americká obchodná komora v Slovenskej republike patrí medzi najaktívnejšie. A chcem oceniť jej prínos k rôznym témam, ktoré prináša každodenný ekonomický, finančný a sociálny život. Hlavnou témou rokovania s predstaviteľmi tejto obchodnej komory bola, pochopiteľne, ekonomická spolupráca medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi a perspektívy tejto spolupráce.
Dovoľte mi, vážený pán poslanec, aby som v tejto súvislosti uviedol niekoľko údajov. Spojené štáty sú dvanástym najväčším exportným trhom Slovenska. A na celkovom exporte Slovenska sa dnes podieľajú približne 1,9 %, z pohľadu importu s podielom 0,9 % sú Spojené štáty na 18. mieste, v roku 2012 celkový obrat vzájomného obchodu predstavoval takmer 1,7 mld. eur. Na Slovensku pôsobí viac ako 170 amerických spoločností, ktoré zamestnávajú vyše 50 000 ľudí. A tieto spoločnosti aj ďalej expandujú. Napríklad už o niekoľko dní, 24. septembra 2013 otvára v Košiciach nové priestory telekomunikačná spoločnosť AT&T, ktorá zamestná na Slovensku viac ako 3 000 ľudí.
Ocenil som aktívnu pomoc Americkej obchodnej komory pri budovaní imidžu Slovenska ako jednej z top destinácií pre umiestňovanie priamych zahraničných investícií. Od roku 2002, keď vznikla agentúra SARIO, sa podarilo úspešne ukončiť 26 projektov s americkými investormi, výška investícií bola v objeme 435,6 mil. eur, čo znamenalo vytvorenie takmer 6 500 pracovných miest. Investície smerovali do odvetví výroby motorových vozidiel, elektrických zariadení, centier strategických služieb a centier vedy a výskumu. Aktuálne má agentúra SARIO rozpracovaných 10 projektov zo Spojených štátov v celkovom objeme 204 mil. eur s potenciálom vytvoriť takmer 3 000 nových pracovných miest, z hľadiska odvetví prevládajú centrá strategických služieb, ale vyskytuje sa aj výroba tovarov z gumy a plastu pre automobilový priemysel, výroba strojov a zariadení, kancelárskych potrieb, chirurgických pomôcok a výroba kovových komponentov.
Pre slovenské hospodárstvo má osobitný význam aj to, že Americká obchodná komora sa podieľa na organizovaní rôznych odborných podujatí. V marci v spolupráci s ministerstvom financií napríklad bola regionálna konferencia k daniam, na ktorej som sa osobne zúčastnil a z ktorej vzišlo mnoho podnetov. V apríli 2013 ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v spolupráci s Americkou obchodnou komorou a Americkou národnou akadémiou zorganizovalo inovačnú konferenciu pod názvom Innovation Imperative: Slovakia’s Future. Z konferencie pre nás vyplynula úloha zvážiť možnosť prizývania zástupcu Americkej obchodnej komory na Slovensku na zasadnutia novovytvorenej Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie, a to aspoň v úlohe pozorovateľa či externého konzultanta.
Na utorkovom rokovaní som predstaviteľom komory ponúkol aj možnosť nominovať svojich zástupcov do Rady solidarity a rozvoja, ako aj Legislatívnej rady vlády. To sa aj stalo. Americká obchodná komora nominovala týchto ľudí. A už v pondelok na zasadnutí Rady solidarity bude zástupca Americkej obchodnej komory prítomný. Reagoval som tým na konštatovanie predstaviteľov tejto komory o nie vždy dostatočne dlhej diskusii o zmenách legislatívy na Slovensku.
Spoločným záujmom Americkej obchodnej komory a vlády je predovšetkým vytvárať atraktívne podnikateľské prostredie v snahe prilákať zahraničných investorov. Práve dnes, 12. 9. sa napríklad spoločne so zastupiteľským úradom Spojených štátov v Bratislave a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky uskutočňuje informačný seminár k dopadom a prínosom pripravovanej dohody o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve pre ústredné orgány štátnej správy, ako aj podnikateľské združenia, cieľom dohody je eliminácia obchodných bariér. Ide najmä o zaťažujúce colné procedúry pre dovoz, vývoz a tranzit, ako aj neférové alebo diskriminačné daňové pravidlá a postupy.
Dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve bude dôležitým prvkom posilnenia slovensko-amerických obchodno-politických vzťahov. A očakávame od nej aj pozitívny vplyv na makroekonomické ukazovatele Slovenskej republiky. V Európskej únii by mala priniesť nárast hrubého domáceho produktu o 0,5 %, čo je v hodnotovom vyjadrení asi 100 mld. eur ročne. Preto nám na tejto zmluve tak záleží. Pre Slovenskú republiku to znamená potenciálny nárast hrubého domáceho produktu 0,3 až 0,4 %, t. j. približne 200 mil. až 300 mil. eur ročne.
Očakávaný nárast sa vzhľadom na nízky podiel Spojených štátov na našom exporte prejaví nepriamo, a to cez zvýšené slovenské vývozy subdodávok do krajín Európskej únie a ich následný vývoz po kompletizácii z iných krajín Únie.
Je tu množstvo ďalších tém, o ktorých som s komorou hovoril. A, ešte raz, vítam pripravenosť tejto komory ponúknuť všetky odborné kapacity, napríklad pri spracovávaní hospodárskej politiky, na ktorej bude pracovať minister hospodárstva, alebo ďalších strategických dokumentov, ktoré vláda Slovenskej republiky alebo jej ministerstvá pripravujú.
Ďakujem pekne, pán predseda parlamentu.

Ja by som pána predsedu vlády sa chcel spýtať na to, že Spojené štáty sú obrovská krajina, máme len tých 1,9 % objemu obratu, ktorý Slovenská republika produkuje, a z tých desiatich projektov, ktoré sú rozpracované teraz cez SARIO, či je niečo s vyššou pridanou hodnotou, aby sme neboli len ako montážny závod.

Ide hlavne, vážený pán poslanec, o záujem ťahať na Slovensko investície do výroby s vyššou pridanou hodnotou. Nemáme záujem už ťahať na Slovensko len nejakú montáž alebo nejaké montážne dielne. Čiže uprednostníme predovšetkým tieto investície.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, vláda Slovenskej republiky prijala materiál, ktorý je určujúcim z pohľadu orientácií a postupov zahraničnej politiky pre rok 2013. Materiál s názvom Zameranie zahraničnej politiky Slovenska na rok 2013 hovorí: „Zahraničná politika Slovenskej republiky je založená na úcte a rešpektovaní princípov a noriem medzinárodného práva. V medzinárodných vzťahoch bude Slovensko presadzovať zásady spravodlivosti, ochranu ľudských práv a posilňovanie princípov právneho štátu. Slovenská republika bude podporovať úlohu medzinárodného práva ako nástroja na riešenie globálnych výziev, ktorým súčasné medzinárodné spoločenstvo čelí. Bude sa zasadzovať za dodržiavanie cieľov a princípov Charty OSN, ako aj ďalších kľúčových medzinárodnoprávnych dokumentov a bude podporovať posilnenie multilaterálnych mechanizmov vo fungovaní medzinárodných vzťahov.“ Táto formulácia hovorí o tom, že Slovensko ako malá krajina, ktorá má päť a pol milióna obyvateľov, má ekonomiku, ktorá sa nedá porovnávať s ekonomikou Číny, Indie, Japonska, Spojených štátov, nemáme veľkú armádu, nemáme lietadlové lode, nemáme ponorky, nemáme bombardéry, jediné, čo máme, je medzinárodné právo, preto je našou povinnosťou pri riešení podobných situácií striktne dodržiavať pravidlá medzinárodného práva.
Dámy a páni, viac ako dvojročná kríza v Sýrii znamená v prvom rade veľké utrpenie ľudí, počet obetí sa odhaduje asi na 100 000, približne 2 mil. utečencov je veľkým bremenom pre ťažko skúšaný región, nehovoriac o materiálnych škodách, medzinárodné spoločenstvo, ktorého sme súčasťou, sa snažilo hľadať politické riešenie od samého začiatku. Osobitného vyslanca OSN pre krízu Kofiho Annana vystriedal Lakhdar Brahimi, no stále nebolo dosiahnuté také riešenie, ktoré by zastavilo násilie v krajine, uvítali sme preto v lete spoločnú iniciatívu Spojených štátov amerických a Ruskej federácie na zvolanie medzinárodnej konferencie k Sýrii, ktorá nadviazala na obdobnú konferenciu v Ženeve v minulom roku, verili sme, že obe znepriatelené strany zasadnú k rokovaciemu stolu a ukončia dlhotrvajúce boje.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí 27. augusta 2013 zverejnilo Vyhlásenie Slovenskej republiky k situácii v Sýrii. Vo vyhlásení sme vyslovili znepokojenie nad správami o chemickom útoku a s dianím v Sýrii. A vyzvali sme sýrsku vládu, aby umožnila vyslanému inšpekčnému tímu OSN bezpečný a neobmedzený prístup do oblastí na urýchlené vyšetrenie správ o použití chemických zbraní. Akékoľvek použitie chemických zbraní voči obyvateľom je zločinom proti ľudskosti. Opakovane sme zdôraznili naše výzvy na zastavenie násilia v Sýrii, umožnenie trpiacemu obyvateľstvu prístupu k humanitárnej pomoci a urýchlené hľadanie predovšetkým politického riešenia krízy v zmysle ženevského procesu. Chemický útok na predmestí Damasku znamenal podľa všetkého takmer 1 500 obetí, ale zhrozenie celého sveta z použitia zbraní, ktoré sa štáty už pred desiatkami rokov rozhodli zakázať. Aj keď stále čakáme na vyšetrovaciu správu expertnej komisie OSN, nepochybujeme, že k útoku došlo, ale nie je zrejmé, kto tieto chemické zbrane použil.
Táto tragická udalosť vyvolala oprávnené otázky, ako na ňu reagovať, ako zabrániť ďalším možným útokom tohto druhu, lebo je zrejmé, že medzinárodné spoločenstvo musí reagovať na prípady, keď dochádza k vojnovým zločinom a zločinom proti ľudskosti.
Spojené štáty americké začali zvažovať otázku vojenského zásahu v Sýrii a hľadať spojencov na jeho vykonanie. Pokiaľ sa jednoznačne nepreukáže, že v Sýrii boli proti civilistom použité chemické zbrane, a pokiaľ vojenský zásah neodobrí Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov, vláda Slovenskej republiky bude považovať vojenský zásah za nelegitímny. Bez splnenia týchto dvoch podmienok Slovenská republika vojenský zásah v Sýrii nemôže podporiť. Išlo by to proti našim tradíciám konzistentnosti zahraničnej politiky. Pamätáte sa na Irak. Takisto tam nebol mandát Bezpečnostnej rady, stiahli sme vojakov z Iraku, nemáme iný nástroj v rukách, len medzinárodné právo. Buď sa bude rešpektovať a veci budú fungovať, alebo si potom každý bude robiť, čo chce. Použitie vojenskej sily prinieslo v posledných rokoch niekoľko zlých skúseností. Všade tam, kde došlo k použitiu sily bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, sme dnes svedkami chaosu, zabíjania, občianskych vojen. Pozrime sa na situáciu v Iraku, pozrime sa na situáciu v Líbyi. Ak bude použitá sila nelegitímne v Sýrii, v Sýrii bude presne taká istá, akú dnes sledujeme v Iraku alebo v Líbyi. Nech už bol dôvod útoku akokoľvek morálny, či už spojený s otázkou ľudských práv alebo s občianskou vojnou a zabíjaním civilistov, bez mandátu vždy v konečnom dôsledku viedol ku chaosu. Ako som už povedal, poznáme existujúcu situáciu v daných krajinách. Požadujeme preukázateľné dôkazy o použití chemických zbraní a požadujeme mandát Bezpečnostnej rady OSN.
Vážené dámy a páni, som rád, že k vojenskému zásahu zatiaľ nedošlo a, verím, že ani nedôjde. Najnovšia iniciatíva ohľadom odovzdania sýrskych chemických zbraní pod medzinárodnú kontrolu otvorila dvere pre návrat k politickému riešeniu krízy. Zainteresovaní aktéri začali dôverné konzultácie o neoficiálnom francúzskom návrhu rezolúcie o Sýrii, ktorý vyzýva na odovzdanie sýrskych chemických zbraní pod medzinárodnú kontrolu. Podľa navrhovaného uznesenia by mala Sýria do 15 dní poskytnúť kompletné informácie o svojom chemickom arzenáli a okamžite sprístupniť všetky relevantné lokality inšpektorom Organizácie Spojených národov. V prípade, ak to Sýria neurobí, bude čeliť možným represívnym opatreniam podľa 7. článku Charty OSN, ktoré zahŕňajú možnosť uvalenia sankcií až po vojenskú intervenciu. Cieľom je definitívne odstrániť sýrsky chemický arzenál, a tým aj zabrániť ďalším podobným útokom.
Avšak to, čo sa dnes deje aj na pôde Organizácie Spojených národov, ukazuje, že je to inštitúcia, ktorá potrebuje hlbokú reformu. Systém založený na piatich stálych členoch Bezpečnostnej rady, kde má právo každý vetovať prijatie rozhodnutia, znemožňuje tejto organizácii, aby efektívne reagovala. Spomeňme si na situáciu v Rwande v roku 1994, kde bolo milión ľudí vyvraždených bez toho, aby ktokoľvek zasiahol. Spomeňme si na Srebrenicu, spomeňme si na Dárfúr. Potom ťažko tomu ľudia rozumejú, že tam, kde sa zabíja milión ľudí, tam OSN nekoná, ale keď treba kuvajtským šejkom pomôcť, tak vtedy Bezpečnostná rada OSN je pripravená urobiť všetko na svete. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za možnosť odpovedať na túto otázku. Pán poslanec, predpokladám, že ste úspešný podnikateľ a viete, ako sa účtuje. Úspešný podnikateľ, si myslím, ste preto, lebo keď som si pozrel vaše majetkové priznanie, videl som tie stovky listov vlastníctva na pôdu, ktoré ste zázrakom získali a mohli ste ich získať buď dedením, alebo kúpou. Ale keby ste ich mali dediť, tak by ste museli byť potomok minimálne troch grófskych rodín, aby ste toľko nadedili. Ale zrejme ste boli veľmi úspešný politik, lebo celý čas vás vnímam v politike. A museli ste mať nejaké veľmi dobré príjmy ako politik, keď ste dokázali toľko pôdy nahonobiť a dneska ste skutočne možno jeden z agrobarónov na Slovensku. Preto by ste mali vedieť, že hospodársky výsledok a tržby sa účtujú okamžite príjmom faktúry pre daný podnik. Čiže nielen tržba, nielen výkon, ale zároveň aj hospodársky výsledok sa tým generuje, ale zároveň sa platí aj DPH-čka.
Pán poslanec, je necharakterné od vás tvrdiť, že niekto dopredu vedel, že dodaný tovar nebude zaplatený. Hovoríme o HOFATEX-e. Tvrdíte, že Lesy vedeli dopredu, že nikto nezaplatí danú dodávku dreva a bolo dodaných 800 kamiónov dreva. Škoda, že ste túto svoju prezieravosť neuplatnili aj počas výkonu vašej funkcie ministra, keď ste napríklad dodali drevo pre spoločnosti PILWOOD a INTERWOOD v hodnote 40 miliónov slovenských korún, čo bolo 44 500 kubíkov dreva, ktoré, samozrejme, nie sú doteraz zaplatené. A na rozdiel od tých 800, čo vy spomínate, bolo vydodaných 1 480 kamiónov dreva. Škoda, že ste vtedy nemali takú prezieravosť, akú ju máte teraz v opozícii, možno v tej pozícii ministra by vám to bolo užitočnejšie.
Teraz k tomu hospodárskemu výsledku. Závidíte hospodársky výsledok za to, že je druhý v histórii. Áno, je druhý. Prvý alebo najvyšší hospodársky výsledok bol za vášho pontifikátu v roku 2011, s tým súhlasíte, ale nikto nepovedal, ako ste ten zázračný hospodársky výsledok dosiahli v Lesoch Slovenskej republiky. Pán exminister, na rovinu, čo ste spravili? Zobrali ste z posledných troch rokov všetky rezervy z nerozdeleného zisku štátneho podniku. Peniaze, ktoré boli určené na údržbu, na zalesňovanie, na investície, všetky ste vypucovali v hodnote 6,5 mil. eur. A potom ste sa pochválili, že ste urobili 18,7 milióna zisku v Lesoch. Je to nekorektné, je to falošné. Ale najhoršie na tom je, že je to v neprospech štátneho podniku, lebo štátny podnik na odvod, ktorý ste mu v rámci tejto transakcie predpísali (20 miliónov eur, mimoriadny odvod), si musel na poslednú splátku zobrať pôžičku. Čiže ani toľko ste nemali podnikateľského citu, aby ste odhadli alebo sa dohodli s vaším generálnym riaditeľom, koľko vôbec tie Lesy unesú. Samozrejme, pôžička sa musela splatiť. A vás veľmi hnevá, že nové vedenie Lesov dokázalo urobiť hospodársky výsledok aj na to, že muselo po vás zaplátať nielen dieru 6,5 milióna, ktoré ste im odčerpali, ale ešte aj 5 miliónov pôžičky, ktoré si museli zobrať na tú vašu geniálnu transakciu.
Takže, pán poslanec, urobili ste jedno veľmi zlé rozhodnutie v Lesoch, ktoré bude mať veľmi dlho negatívny dopad na hospodárenie. Ale, našťastie, už nemôžete robiť takéto nelogické, nerozumné a protipodnikateľské opatrenia. Ja verím, že sa Lesy Slovenskej republiky aj z tých vašich umelých zásahov vystrábia a budú pokračovať v ziskovej pozícii. Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, chápem, že ste v problémoch, a preto musíte odviesť pozornosť na osobné invektívy alebo osobný útok, ale musím povedať, že moje tvrdenie, že Štátne lesy a vedenie štátneho podniku muselo vedieť o tom, že za daný tovar nebudú mať zaplatené, vychádza z jednej skutočnosti, že pred nástupom vášho generálneho riaditeľa, keď bola strata 50 tisíc eur nezaplatených faktúr, bola dodávka do Smrečiny zastavená. Potom bola obnovená a vytvorila sa strata 971 tisíc.
Ale teraz k doplňujúcej otázke, pretože tá je podstatná. Chcem sa vás spýtať: Odsúhlasili ste generálnemu riaditeľovi Határovi vyplatenie odmien a podielu na zisku, pán Határ dostal aj za drevo vyplatené odmeny alebo podiel na zisku alebo peniaze, čo Smrečina nikdy nezaplatila? Ďakujem.

Samozrejme, ostatní členovia tejto ctenej poslaneckej snemovne nemajú šancu sa dostať k tým dokladom a k tým tvrdeniam, ktoré tvrdím ja, ktoré tvrdíte vy. Čiže je to v podstate viac dialóg medzi nami dvomi. Ale chcem vás ubezpečiť, že táto dodávka, o ktorej vy hovoríte, do HOFATEX-u bola realizovaná až po zaplatení starého dlhu a zmluvu, ktorú ste podpísali vy s HOFATEX-om alebo teda ktorá za vašej éry bola podpísaná s HOFATEX-om, hovorila, po úhrade, keď bude nulový dlh, pokračujú ďalšie dodávky. Samozrejme, HOFATEX nabral veľa. A v priebehu troch mesiacov nezaplatil. Čiže to je pravda, to sa udialo. Ale vyvodili sme aj personálne dôsledky a dvoch vysokopostavených funkcionárov v Lesoch to stálo aj pracovné miesta. Čiže nezostalo to len tak nepovšimnuté. Totiž určite viete, že dodávky a dodacie listy nevypisuje generálny riaditeľ, ale to vypisujú príslušné závody a príslušní pracovníci v lesných závodoch.
No a teraz k tej odmene. Pred chvíľou som vám dokumentoval, ako ste geniálne urobili hospodársky výsledok v roku 2011, za ktorý ste vyplatili generálnemu riaditeľovi Lesov, myslím, odmenu 42 tisíc eur? Tak je to? 42 tisíc eur. Generálny riaditeľ Határ za reálny zisk, nie takto vybrakovaný zo všetkých rezerv, lebo vlastne on urobil najväčší hospodársky výsledok, viete, koľko dostal ročnú odmenu? Päťtisíc eur. Čiže vy za účtovné manipulácie ste vyplatili vo výške 42 tisíc eur odmenu. A ja som vyplatil za zisk, ktorý je reálny, 5 000 eur. Taká je pravda. Ďakujem. (Potlesk.)

Keby som chcel odpovedať jednou vetou, tak by som povedal, že odborná a laická verejnosť to má všetko k dispozícii, len pán poslanec Simon o tom nevie. Ale ako je to teda, aj pre ostatných poviem, aby mali obraz, ako je to s tým Programom rozvoja vidieka. V rámci nového programovacieho obdobia 2014 až 2020 spadá Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2014 až 2020 pod partnerskú dohodu. Partnerská dohoda je dokument, ktorý určí stratégiu, priority a podmienky Slovenskej republiky na využívanie fondov Európskej únie. Bude obdobou súčasného Národného strategického referenčného rámca, ktorý platí pre roky 2007 až 2013. Na tvorbe a pripomienkovaní dokumentu PRV 2014 až 2020 sa podieľa odborná verejnosť prostredníctvom tzv. pracovnej skupiny, ktorej členmi sú zástupcovia jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy, samosprávy, sociálno-ekonomickí partneri a ďalší. Jej kompletné zloženie a zároveň záznamy zo zasadnutí sú zverejnené na webovom sídle www.land.gov.sk na portáli ministerstva. Zároveň sú k jednotlivým navrhovaným opatreniam vytvorené tzv. pracovné podskupiny, ktoré sa stretávajú v častejších intervaloch. A podieľajú sa na tvorbe jednotlivých opatrení. Ich zloženie je zo zástupcov, ktorých sme už uvádzali. Návrh PRV-čka na roky 2014 až 2020 bude predmetom rokovania vlády v decembri 2013. Následne bude zaslaný na schválenie Európskej komisii do Bruselu. Negociačný proces medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou bude trvať niekoľko mesiacov, pričom schválenie tohto programu v Európskej komisii sa predpokladá až v druhej polovici roku 2014.
Je taktiež potrebné zdôrazniť, že stále nie sú schválené žiadne legislatívne návrhy vo vzťahu k reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Taktiež z dôvodu prebiehajúcich diskusií na úrovni Rady vo vzťahu k viacročnému finančnému rámcu ohľadne výšky percenta presunu financií z PRV, teda z II. piliera do priamych platieb do I. piliera nie je možné stanoviť ani definitívne finančné alokácie na jednotlivé opatrenia PRV, čo má vplyv na ich zameranie a rozsah. Až po schválení týchto legislatívnych návrhov vo vzťahu k reforme SPP bude možné formálne predložiť finálnu verziu PRV na roky 2014 až 2020. Prvé výzvy na získanie prostriedkov z PRV-čka budúceho budú môcť byť vyhlásené až po schválení programu zo strany Európskej komisie. Z tohto dôvodu sa presný termín prvých výziev nedá jednoznačne určiť. Pre porovnanie, existujúce PRV-čko, tento program bol schválený až koncom roku 2007, pričom prvé výzvy v programovacom období 2007 až 2013 boli vyhlásené vo februári 2008. Skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, to znamená, aby som preložil to, čo ste teraz povedali, do reči ľudskej alebo, tak ako diplomati hovoria, do reči otvorenej, že naši farmári prvýkrát budú môcť žiadať o peniaze až v roku 2015 a prvýkrát dostanú peniaze na modernizáciu fariem až koncom roku 2015. To znamená, že Slovenská republika v rokoch 2014, 2015 bude prispievať do Európskeho spoločenstva, ale nebude môcť prijímať peniaze pre farmárov. Pýtam sa vás, ste si vedomý toho, že vaše rozhodnutie presunu peňazí z druhého piliera do prvého, tak ako ste to teraz povedali, predlžuje tento termín a brzdí čerpanie z nového rozpočtového obdobia peňazí pre farmárov?

Pán poslanec, keby sa ma na to niekto opýtal, teraz bez urážky, možno z ústavnoprávneho výboru alebo človek, ktorý o poľnohospodárstve nič netuší, tak by som absolútne chápal túto otázku. Vaša otázka ma prekvapuje, lebo si myslím, že by ste mali trošku viac vedieť o celom tom mechanizme, ako to tam funguje. Ale vy to viete, len dávate tieto provokačné otázky.
Takže na rovinu. Presun prostriedkov z II. piliera do I. piliera nemá vôbec žiadny vplyv na termíny posunu čerpania viacročného finančného rámca. Nemá na to žiadny vplyv. Keby ste čítali dokumenty, ktoré sú zverejnené na základe rokovaní ministrov v Bruseli, tak by ste zistili, že tam je koniec nahlasovania presunu a výška alokácie do 31. 12., a spadla klec, nič ďalej sa tu nedeje. Druhá vec je, ako máte rozpracovanú politiku dovnútra štátu pre našich poľnohospodárov, čo vlastne chcete urobiť s peniazmi, ktoré presúvate z II. piliera do I. piliera, a ako chcete vôbec nastaviť finančný mechanizmus podpory poľnohospodárstva.
Tu vám otvorene, pán poslanec, hovorím, v žiadnom prípade to nechceme robiť tak, ako ste to vy nastavili v rokoch 2005 a 2006. Čo ste urobili? Vy ste urobili veľmi jednoduchú schému. Dali ste podpory na VDJ-čky, na pár titulov z hľadiska nejakých priorít, ale gro peňazí z I. piliera ste šupli na hektáre (platba za hektár). A aký je výsledok? Za posledných 6 rokov alebo 10 rokov sme klesli, z 82-percentnej potreby novej sebestačnosti za vami nastaveného mechanizmu sme padli na 46-percentnú sebestačnosť, za vami nastaveného mechanizmu sme dochádzali ročne o 10 tisíc pracovných miest v sektore potravinárstvo a poľnohospodárska prvovýroba, lebo ani jeden farmár, a ja sa mu nečudujem, si nerobil námahu, prečo by robil, keď dostane peniaze aj bez toho, aby robil. Čiže všetci sa vrhli na husto siate obilniny, na energetické plodiny a na hovädzí dobytok a hlavne na mlieko, lebo z mlieka mali ten dennodenný cash flow, ktorý potrebovali na každodenný život. Čiže vami nastavený program, nie Európska komisia, ale vami nastavený program dostal poľnohospodárstvo do kolien. Je pravdou, a tú nepopriete, že aj keď boli nastavené nejako rámcové pravidlá, a dneska to môžem povedať, lebo dneska som pri tých rokovaniach ja, vy ste to predsa mohli rozmeniť na drobné. A tak ste mohli udržať živočíšnu výrobu, ste mohli udržať špecializovanú rastlinnú výrobu. Čiže mohli ste to poľnohospodárstvo udržať.
Ale pochopil som to vtedy, prečo ste to nespravili, keď som si všimol vaše majetkové priznanie, tie stovky hektárov, ktoré ste vy zázračným spôsobom nadobudli, lebo vy na tých hektároch robiť nemusíte. Vy dostávate tých 200 eur na hektár bez ohľadu na to, či sa vôbec na tú roľu pozriete alebo nepozriete. Čiže v tom je ten kumšt.
Takže my ideme trošku na to inak. Nastavili sme úplne iný mechanizmus, tzv. sendvičovú metódu, zrejme ste sa už dostali k tomuto pojmu. A ideme to nastavovať úplne inak. Znižujeme o 50 % priamu platbu, lebo neminieme viac, sú tam nejaké obmedzenia z Bruselu. Čiže nie 200, možno 108 bude platba. A všetko ostatné si naskladá poľnohospodár podľa toho, koľko bude chcieť robiť, koľko bude mať ošípaných, koľko bude mať hydiny, koľko bude mať hovädzieho dobytku, koľko vyprodukuje mlieka. My potrebujeme 250 tisíc ton dostať poľnej zeleniny na pulty. Potrebujeme 250 tisíc ton ovocia, ktoré zbytočne dovážame zo zahraničia (jablká, hrušky). A naše sklady sú úhorom, lebo vy ste ideálne nastavili geniálne podporu pre tieto citlivé sektory. (Potlesk.) Čiže toto ideme celé zmeniť.
A teraz aby som sa dostal k tomu roku 2014. A preto to pokladám za nekorektné z vašej strany, lebo vy viete veľmi dobre, že ide prechodné obdobie. Ako bude vyzerať prechodné obdobie, nikto netuší. Nie je jedna zmienka, jedna čiarka napísaná, ako bude vyzerať prechodné obdobie roku 2014. A pri rokovaniach s litovským ministrom, lebo Litva prebrala teraz predsedníctvo v rámci rotovania, na rade som mal jedinú požiadavku na litovského ministra: „Urobte nám rýchly návrh prechodného obdobia, lebo všetci podnikatelia na Slovensku, ale aj v celej Európe čakajú, ako budú môcť byť spolufinancovaní, podporovaní pre rok 2014, lebo rok 2013 sa kráti a nikto nevie, čo bude v roku 2014.“ Takže, pán poslanec, keď nám Litva predstaví tento návrh a dostaneme ho konečne na stôl na radu ministrov, potom vám možno viac aj poviem, ako budú poľnohospodári vyzerať v roku 2014, ale ja, bohužiaľ, nemám ani tú vašu predvídavosť, ktorú ste uplatnili pri HOFATEX-e, nemám ani zázračnú guľu, aby som to vedel z nej vyčítať. Keď to budem mať pred sebou, odpoviem vám viac. Ďakujem pekne. (Potlesk.)