23. schôdza

Ďakujem pekne.
Druhá otázka, pán premiér, je od pána poslanca Juraja Blanára: „Vážený pán premiér, môžete nám priblížiť oficiálne stanovisko Slovenskej republiky k vojenskému zásahu v Sýrii?"

Ďakujem. Vážený pán poslanec, vláda Slovenskej republiky prijala materiál, ktorý je určujúcim z pohľadu orientácií a postupov zahraničnej politiky pre rok 2013. Materiál s názvom Zameranie zahraničnej politiky Slovenska na rok 2013 hovorí: „Zahraničná politika Slovenskej republiky je založená na úcte a rešpektovaní princípov a noriem medzinárodného práva. V medzinárodných vzťahoch bude Slovensko presadzovať zásady spravodlivosti, ochranu ľudských práv a posilňovanie princípov právneho štátu. Slovenská republika bude podporovať úlohu medzinárodného práva ako nástroja na riešenie globálnych výziev, ktorým súčasné medzinárodné spoločenstvo čelí. Bude sa zasadzovať za dodržiavanie cieľov a princípov Charty OSN, ako aj ďalších kľúčových medzinárodnoprávnych dokumentov a bude podporovať posilnenie multilaterálnych mechanizmov vo fungovaní medzinárodných vzťahov.“ Táto formulácia hovorí o tom, že Slovensko ako malá krajina, ktorá má päť a pol milióna obyvateľov, má ekonomiku, ktorá sa nedá porovnávať s ekonomikou Číny, Indie, Japonska, Spojených štátov, nemáme veľkú armádu, nemáme lietadlové lode, nemáme ponorky, nemáme bombardéry, jediné, čo máme, je medzinárodné právo, preto je našou povinnosťou pri riešení podobných situácií striktne dodržiavať pravidlá medzinárodného práva.
Dámy a páni, viac ako dvojročná kríza v Sýrii znamená v prvom rade veľké utrpenie ľudí, počet obetí sa odhaduje asi na 100 000, približne 2 mil. utečencov je veľkým bremenom pre ťažko skúšaný región, nehovoriac o materiálnych škodách, medzinárodné spoločenstvo, ktorého sme súčasťou, sa snažilo hľadať politické riešenie od samého začiatku. Osobitného vyslanca OSN pre krízu Kofiho Annana vystriedal Lakhdar Brahimi, no stále nebolo dosiahnuté také riešenie, ktoré by zastavilo násilie v krajine, uvítali sme preto v lete spoločnú iniciatívu Spojených štátov amerických a Ruskej federácie na zvolanie medzinárodnej konferencie k Sýrii, ktorá nadviazala na obdobnú konferenciu v Ženeve v minulom roku, verili sme, že obe znepriatelené strany zasadnú k rokovaciemu stolu a ukončia dlhotrvajúce boje.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí 27. augusta 2013 zverejnilo Vyhlásenie Slovenskej republiky k situácii v Sýrii. Vo vyhlásení sme vyslovili znepokojenie nad správami o chemickom útoku a s dianím v Sýrii. A vyzvali sme sýrsku vládu, aby umožnila vyslanému inšpekčnému tímu OSN bezpečný a neobmedzený prístup do oblastí na urýchlené vyšetrenie správ o použití chemických zbraní. Akékoľvek použitie chemických zbraní voči obyvateľom je zločinom proti ľudskosti. Opakovane sme zdôraznili naše výzvy na zastavenie násilia v Sýrii, umožnenie trpiacemu obyvateľstvu prístupu k humanitárnej pomoci a urýchlené hľadanie predovšetkým politického riešenia krízy v zmysle ženevského procesu. Chemický útok na predmestí Damasku znamenal podľa všetkého takmer 1 500 obetí, ale zhrozenie celého sveta z použitia zbraní, ktoré sa štáty už pred desiatkami rokov rozhodli zakázať. Aj keď stále čakáme na vyšetrovaciu správu expertnej komisie OSN, nepochybujeme, že k útoku došlo, ale nie je zrejmé, kto tieto chemické zbrane použil.
Táto tragická udalosť vyvolala oprávnené otázky, ako na ňu reagovať, ako zabrániť ďalším možným útokom tohto druhu, lebo je zrejmé, že medzinárodné spoločenstvo musí reagovať na prípady, keď dochádza k vojnovým zločinom a zločinom proti ľudskosti.
Spojené štáty americké začali zvažovať otázku vojenského zásahu v Sýrii a hľadať spojencov na jeho vykonanie. Pokiaľ sa jednoznačne nepreukáže, že v Sýrii boli proti civilistom použité chemické zbrane, a pokiaľ vojenský zásah neodobrí Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov, vláda Slovenskej republiky bude považovať vojenský zásah za nelegitímny. Bez splnenia týchto dvoch podmienok Slovenská republika vojenský zásah v Sýrii nemôže podporiť. Išlo by to proti našim tradíciám konzistentnosti zahraničnej politiky. Pamätáte sa na Irak. Takisto tam nebol mandát Bezpečnostnej rady, stiahli sme vojakov z Iraku, nemáme iný nástroj v rukách, len medzinárodné právo. Buď sa bude rešpektovať a veci budú fungovať, alebo si potom každý bude robiť, čo chce. Použitie vojenskej sily prinieslo v posledných rokoch niekoľko zlých skúseností. Všade tam, kde došlo k použitiu sily bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, sme dnes svedkami chaosu, zabíjania, občianskych vojen. Pozrime sa na situáciu v Iraku, pozrime sa na situáciu v Líbyi. Ak bude použitá sila nelegitímne v Sýrii, v Sýrii bude presne taká istá, akú dnes sledujeme v Iraku alebo v Líbyi. Nech už bol dôvod útoku akokoľvek morálny, či už spojený s otázkou ľudských práv alebo s občianskou vojnou a zabíjaním civilistov, bez mandátu vždy v konečnom dôsledku viedol ku chaosu. Ako som už povedal, poznáme existujúcu situáciu v daných krajinách. Požadujeme preukázateľné dôkazy o použití chemických zbraní a požadujeme mandát Bezpečnostnej rady OSN.
Vážené dámy a páni, som rád, že k vojenskému zásahu zatiaľ nedošlo a, verím, že ani nedôjde. Najnovšia iniciatíva ohľadom odovzdania sýrskych chemických zbraní pod medzinárodnú kontrolu otvorila dvere pre návrat k politickému riešeniu krízy. Zainteresovaní aktéri začali dôverné konzultácie o neoficiálnom francúzskom návrhu rezolúcie o Sýrii, ktorý vyzýva na odovzdanie sýrskych chemických zbraní pod medzinárodnú kontrolu. Podľa navrhovaného uznesenia by mala Sýria do 15 dní poskytnúť kompletné informácie o svojom chemickom arzenáli a okamžite sprístupniť všetky relevantné lokality inšpektorom Organizácie Spojených národov. V prípade, ak to Sýria neurobí, bude čeliť možným represívnym opatreniam podľa 7. článku Charty OSN, ktoré zahŕňajú možnosť uvalenia sankcií až po vojenskú intervenciu. Cieľom je definitívne odstrániť sýrsky chemický arzenál, a tým aj zabrániť ďalším podobným útokom.
Avšak to, čo sa dnes deje aj na pôde Organizácie Spojených národov, ukazuje, že je to inštitúcia, ktorá potrebuje hlbokú reformu. Systém založený na piatich stálych členoch Bezpečnostnej rady, kde má právo každý vetovať prijatie rozhodnutia, znemožňuje tejto organizácii, aby efektívne reagovala. Spomeňme si na situáciu v Rwande v roku 1994, kde bolo milión ľudí vyvraždených bez toho, aby ktokoľvek zasiahol. Spomeňme si na Srebrenicu, spomeňme si na Dárfúr. Potom ťažko tomu ľudia rozumejú, že tam, kde sa zabíja milión ľudí, tam OSN nekoná, ale keď treba kuvajtským šejkom pomôcť, tak vtedy Bezpečnostná rada OSN je pripravená urobiť všetko na svete. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán predseda vlády, váš vymedzený čas 15 minút ste vyčerpali odpoveďou na dve otázky.
Budeme pokračovať teraz otázkami poslancov pre ministrov.
Prvá otázka je od pána poslanca Zsolta Simona, odpovedať bude pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek. Otázka znie: „Vážený pán minister, Lesy Slovenskej republiky, š. p., zverejnili v minulých dňoch pozitívnu informáciu o tom, že za rok 2012 mal historicky druhý najvyšší zisk, pričom ale štátny podnik neuviedol, že za rok 2012 dodal do spoločnosti Smrečina drevo za 971 tisíc eur (cirka 800 kamiónov dreva), aj keď dopredu vedel, že za daný tovar zaplatené nebude, pýtam sa vás, kedy bude uvedená čiastka na účte štátneho podniku, aby hospodársky výsledok nebol len na papieri, ale aj na účte?“
Pán minister, poprosím o odpoveď.

Ďakujem pekne za možnosť odpovedať na túto otázku. Pán poslanec, predpokladám, že ste úspešný podnikateľ a viete, ako sa účtuje. Úspešný podnikateľ, si myslím, ste preto, lebo keď som si pozrel vaše majetkové priznanie, videl som tie stovky listov vlastníctva na pôdu, ktoré ste zázrakom získali a mohli ste ich získať buď dedením, alebo kúpou. Ale keby ste ich mali dediť, tak by ste museli byť potomok minimálne troch grófskych rodín, aby ste toľko nadedili. Ale zrejme ste boli veľmi úspešný politik, lebo celý čas vás vnímam v politike. A museli ste mať nejaké veľmi dobré príjmy ako politik, keď ste dokázali toľko pôdy nahonobiť a dneska ste skutočne možno jeden z agrobarónov na Slovensku. Preto by ste mali vedieť, že hospodársky výsledok a tržby sa účtujú okamžite príjmom faktúry pre daný podnik. Čiže nielen tržba, nielen výkon, ale zároveň aj hospodársky výsledok sa tým generuje, ale zároveň sa platí aj DPH-čka.
Pán poslanec, je necharakterné od vás tvrdiť, že niekto dopredu vedel, že dodaný tovar nebude zaplatený. Hovoríme o HOFATEX-e. Tvrdíte, že Lesy vedeli dopredu, že nikto nezaplatí danú dodávku dreva a bolo dodaných 800 kamiónov dreva. Škoda, že ste túto svoju prezieravosť neuplatnili aj počas výkonu vašej funkcie ministra, keď ste napríklad dodali drevo pre spoločnosti PILWOOD a INTERWOOD v hodnote 40 miliónov slovenských korún, čo bolo 44 500 kubíkov dreva, ktoré, samozrejme, nie sú doteraz zaplatené. A na rozdiel od tých 800, čo vy spomínate, bolo vydodaných 1 480 kamiónov dreva. Škoda, že ste vtedy nemali takú prezieravosť, akú ju máte teraz v opozícii, možno v tej pozícii ministra by vám to bolo užitočnejšie.
Teraz k tomu hospodárskemu výsledku. Závidíte hospodársky výsledok za to, že je druhý v histórii. Áno, je druhý. Prvý alebo najvyšší hospodársky výsledok bol za vášho pontifikátu v roku 2011, s tým súhlasíte, ale nikto nepovedal, ako ste ten zázračný hospodársky výsledok dosiahli v Lesoch Slovenskej republiky. Pán exminister, na rovinu, čo ste spravili? Zobrali ste z posledných troch rokov všetky rezervy z nerozdeleného zisku štátneho podniku. Peniaze, ktoré boli určené na údržbu, na zalesňovanie, na investície, všetky ste vypucovali v hodnote 6,5 mil. eur. A potom ste sa pochválili, že ste urobili 18,7 milióna zisku v Lesoch. Je to nekorektné, je to falošné. Ale najhoršie na tom je, že je to v neprospech štátneho podniku, lebo štátny podnik na odvod, ktorý ste mu v rámci tejto transakcie predpísali (20 miliónov eur, mimoriadny odvod), si musel na poslednú splátku zobrať pôžičku. Čiže ani toľko ste nemali podnikateľského citu, aby ste odhadli alebo sa dohodli s vaším generálnym riaditeľom, koľko vôbec tie Lesy unesú. Samozrejme, pôžička sa musela splatiť. A vás veľmi hnevá, že nové vedenie Lesov dokázalo urobiť hospodársky výsledok aj na to, že muselo po vás zaplátať nielen dieru 6,5 milióna, ktoré ste im odčerpali, ale ešte aj 5 miliónov pôžičky, ktoré si museli zobrať na tú vašu geniálnu transakciu.
Takže, pán poslanec, urobili ste jedno veľmi zlé rozhodnutie v Lesoch, ktoré bude mať veľmi dlho negatívny dopad na hospodárenie. Ale, našťastie, už nemôžete robiť takéto nelogické, nerozumné a protipodnikateľské opatrenia. Ja verím, že sa Lesy Slovenskej republiky aj z tých vašich umelých zásahov vystrábia a budú pokračovať v ziskovej pozícii. Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

Pán poslanec, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút. Chcete to využiť? (Reakcia poslanca.) Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, chápem, že ste v problémoch, a preto musíte odviesť pozornosť na osobné invektívy alebo osobný útok, ale musím povedať, že moje tvrdenie, že Štátne lesy a vedenie štátneho podniku muselo vedieť o tom, že za daný tovar nebudú mať zaplatené, vychádza z jednej skutočnosti, že pred nástupom vášho generálneho riaditeľa, keď bola strata 50 tisíc eur nezaplatených faktúr, bola dodávka do Smrečiny zastavená. Potom bola obnovená a vytvorila sa strata 971 tisíc.
Ale teraz k doplňujúcej otázke, pretože tá je podstatná. Chcem sa vás spýtať: Odsúhlasili ste generálnemu riaditeľovi Határovi vyplatenie odmien a podielu na zisku, pán Határ dostal aj za drevo vyplatené odmeny alebo podiel na zisku alebo peniaze, čo Smrečina nikdy nezaplatila? Ďakujem.

Nech sa páči, pán minister, bola položená doplňujúca otázka, až chcete, odpovedajte.

Samozrejme, ostatní členovia tejto ctenej poslaneckej snemovne nemajú šancu sa dostať k tým dokladom a k tým tvrdeniam, ktoré tvrdím ja, ktoré tvrdíte vy. Čiže je to v podstate viac dialóg medzi nami dvomi. Ale chcem vás ubezpečiť, že táto dodávka, o ktorej vy hovoríte, do HOFATEX-u bola realizovaná až po zaplatení starého dlhu a zmluvu, ktorú ste podpísali vy s HOFATEX-om alebo teda ktorá za vašej éry bola podpísaná s HOFATEX-om, hovorila, po úhrade, keď bude nulový dlh, pokračujú ďalšie dodávky. Samozrejme, HOFATEX nabral veľa. A v priebehu troch mesiacov nezaplatil. Čiže to je pravda, to sa udialo. Ale vyvodili sme aj personálne dôsledky a dvoch vysokopostavených funkcionárov v Lesoch to stálo aj pracovné miesta. Čiže nezostalo to len tak nepovšimnuté. Totiž určite viete, že dodávky a dodacie listy nevypisuje generálny riaditeľ, ale to vypisujú príslušné závody a príslušní pracovníci v lesných závodoch.
No a teraz k tej odmene. Pred chvíľou som vám dokumentoval, ako ste geniálne urobili hospodársky výsledok v roku 2011, za ktorý ste vyplatili generálnemu riaditeľovi Lesov, myslím, odmenu 42 tisíc eur? Tak je to? 42 tisíc eur. Generálny riaditeľ Határ za reálny zisk, nie takto vybrakovaný zo všetkých rezerv, lebo vlastne on urobil najväčší hospodársky výsledok, viete, koľko dostal ročnú odmenu? Päťtisíc eur. Čiže vy za účtovné manipulácie ste vyplatili vo výške 42 tisíc eur odmenu. A ja som vyplatil za zisk, ktorý je reálny, 5 000 eur. Taká je pravda. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán minister.
V poradí druhú otázku opäť položil pán poslanec Zsolt Simon, ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírovi Jahnátkovi a otázka znie: „Vážený pán minister, o štyri mesiace má platiť nové rozpočtové obdobie v Európskej únii 2014 – 2020, kedy bude mať odborná a laická verejnosť možnosť pripomienkovať Plán rozvoja vidieka na roky 2014 – 2020 a kedy predpokladáte prvé výzvy na získanie prostriedkov z eurofondov pre farmárov a obce?“
Prosím, pán minister, o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede. Nech sa páči.

Keby som chcel odpovedať jednou vetou, tak by som povedal, že odborná a laická verejnosť to má všetko k dispozícii, len pán poslanec Simon o tom nevie. Ale ako je to teda, aj pre ostatných poviem, aby mali obraz, ako je to s tým Programom rozvoja vidieka. V rámci nového programovacieho obdobia 2014 až 2020 spadá Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2014 až 2020 pod partnerskú dohodu. Partnerská dohoda je dokument, ktorý určí stratégiu, priority a podmienky Slovenskej republiky na využívanie fondov Európskej únie. Bude obdobou súčasného Národného strategického referenčného rámca, ktorý platí pre roky 2007 až 2013. Na tvorbe a pripomienkovaní dokumentu PRV 2014 až 2020 sa podieľa odborná verejnosť prostredníctvom tzv. pracovnej skupiny, ktorej členmi sú zástupcovia jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy, samosprávy, sociálno-ekonomickí partneri a ďalší. Jej kompletné zloženie a zároveň záznamy zo zasadnutí sú zverejnené na webovom sídle www.land.gov.sk na portáli ministerstva. Zároveň sú k jednotlivým navrhovaným opatreniam vytvorené tzv. pracovné podskupiny, ktoré sa stretávajú v častejších intervaloch. A podieľajú sa na tvorbe jednotlivých opatrení. Ich zloženie je zo zástupcov, ktorých sme už uvádzali. Návrh PRV-čka na roky 2014 až 2020 bude predmetom rokovania vlády v decembri 2013. Následne bude zaslaný na schválenie Európskej komisii do Bruselu. Negociačný proces medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou bude trvať niekoľko mesiacov, pričom schválenie tohto programu v Európskej komisii sa predpokladá až v druhej polovici roku 2014.
Je taktiež potrebné zdôrazniť, že stále nie sú schválené žiadne legislatívne návrhy vo vzťahu k reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Taktiež z dôvodu prebiehajúcich diskusií na úrovni Rady vo vzťahu k viacročnému finančnému rámcu ohľadne výšky percenta presunu financií z PRV, teda z II. piliera do priamych platieb do I. piliera nie je možné stanoviť ani definitívne finančné alokácie na jednotlivé opatrenia PRV, čo má vplyv na ich zameranie a rozsah. Až po schválení týchto legislatívnych návrhov vo vzťahu k reforme SPP bude možné formálne predložiť finálnu verziu PRV na roky 2014 až 2020. Prvé výzvy na získanie prostriedkov z PRV-čka budúceho budú môcť byť vyhlásené až po schválení programu zo strany Európskej komisie. Z tohto dôvodu sa presný termín prvých výziev nedá jednoznačne určiť. Pre porovnanie, existujúce PRV-čko, tento program bol schválený až koncom roku 2007, pričom prvé výzvy v programovacom období 2007 až 2013 boli vyhlásené vo februári 2008. Skončil som.