23. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, ako iste viete 4. zasadnutie slovensko-ukrajinskej medzivládnej komisie pre hospodársku, priemyselnú a vedecko-technickú spoluprácu sa konalo v Bratislave teraz v dňoch 2. a 3. septembra. Na záver týchto dvojdňových rokovaní som ako predseda slovenskej časti komisie spolu s predsedom ukrajinskej časti komisie, t. j. ministrom infraštruktúry Ukrajiny pánom Volodymyrom Kozakom podpísal protokol. Tento dokument je zhrnutím našich rokovaní s ukrajinskými partnermi a predstavuje aj akýsi súhrn našich spoločných úloh pre nasledujúce obdobie v rôznych oblastiach vzájomnej hospodárskej spolupráce s cieľom jej rozširovania, prehlbovania a zefektívnenia.
Pri rokovaniach bol kladený dôraz na problematiku energetiky vrátane energetickej efektívnosti, úspor energie a obnoviteľných zdrojov energie a dopravy. Zhodnotený bol aj doterajší stav a perspektíva spolupráce Slovenska a Ukrajiny v takých oblastiach ako obchod, investície, poľnohospodárstvo, normalizácia, metrológia, posudzovanie zhody, ochrana práv spotrebiteľov, infraštruktúrne projekty a ďalších oblastiach.
Treba povedať, že veľké ťažisko a zmenu v tejto spolupráci očakávame od pozitívneho vývoja podpisu asociačnej dohody, ktorá má byť podpísaná vo Vilniuse, predpokladáme, v novembri tohto roku.
Súčasťou 4. zasadnutia komisie bolo ekonomické fórum, ktoré sa uskutočnilo v pôvodne dohodnutom termíne komisie 6. júna 2013 v Bratislave a bolo pomerne úspešné. Zúčastnilo sa ho asi 80 podnikateľov z jednej aj druhej strany.
Pre vašu informáciu by som chcel na záver dodať, že podpísaný protokol bude zverejnený ako príloha k informácii o priebehu a výsledkoch 4. zasadnutia komisie, ktorú pripravuje ministerstvo hospodárstva predložiť na rokovanie vlády.
Pani predsedajúca, skončil som s odpoveďou. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec v mene ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku.
Dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Čaploviča.
Prvé rokovania o uložení racionalizačných opatrení zriaďovateľom škôl, ktorí požiadali o dofinancovanie osobných nákladov a prevádzkových nákladov v rámci dohodovacieho konania, sa uskutočnili v mesiacoch jún a júl 2013. Ide o novú kompetenciu, ktorú začína ministerstvo uplatňovať voči zriaďovateľom škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. Táto kompetencia vyplýva ministerstvu z § 8c ods. 7 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Na základe tejto kompetencie môže ministerstvo navrhnúť zriaďovateľovi školy, ktorý požiadal ministerstvo o dofinancovanie osobných nákladov alebo prevádzkových nákladov na výchovu a vzdelávanie žiakov školy, uložiť povinnosť vykonať racionalizačné opatrenie. Ministerstvo zároveň určí druh racionalizačného opatrenia a lehotu trvania racionalizačného opatrenia. Racionalizačným opatrením sa rozumie zníženie počtu tried, zníženie počtu zamestnancov školy alebo školského zariadenia, zrušenie školy alebo školského zariadenia alebo iné opatrenie, ktorým sa zvýši efektívnosť a hospodárnosť využívania pridelených finančných prostriedkov. O tom, či zriaďovateľ racionalizačné opatrenie vykoná alebo nevykoná, rozhoduje zriaďovateľ napríklad obec. Ak zriaďovateľ prijme návrh racionalizačného opatrenia určeného ministerstvom, tak môže požiadať o ďalšie finančné prostriedky v rámci dohodovacieho konania po uskutočnení racionalizačného opatrenia. Ak zriaďovateľ neprijme návrh racionalizačného opatrenia určeného ministerstvom a neuskutoční racionalizačné opatrenia, tak nemôže požiadať o ďalšie finančné prostriedky v rámci dohodovacieho konania. Zriaďovatelia škôl sa majú vyjadriť k uloženým racionalizačným opatreniam do 30. septembra 2013. Po tomto termíne, ministerstvo vyhodnotí stanoviská jednotlivých zriaďovateľov a rozhodne o uložení racionalizačných opatrení.
Zdôrazňujem, že zriaďovateľ školy, ktorý neprijme racionalizačné opatrenia ministerstva, si bude môcť naďalej zachovať vzdelávanie v škole v takej podobe ako doteraz, čo do počtu tried, naďalej bude dostávať finančné normatívne prostriedky, no v prípade potreby ďalších finančných prostriedkov sa bude musieť viac spoliehať na vlastné zdroje. Ako príklad uvediem: Obec dostane v rámci normatívneho financovania na žiaka základnej školy, v ktorej sa vzdeláva 90 žiakov, približne 1 800 eur. Zriaďovateľ požiada v roku 2013 v rámci dohodovacieho konania o dofinancovanie nákladov na výchovu a vzdelávanie v tejto škole vo výške 41 499 eur. Ministerstvo jej pridelilo na tento účel finančné prostriedky vo výške 16 378 eur. To znamená, že náklady na vzdelávanie žiaka v tejto škole sú 1 982 eur. Na ilustráciu uvádzam, že základná škola s 250 a viac žiakmi dostane na ten istý účel finančné prostriedky vo výške 1 200 eur na žiaka. Čiže v rámci racionalizačných opatrení sa rozhoduje o tom, kto dofinancuje náklady na vzdelávanie žiakov tejto školy vo výške 180 eur na žiaka, či to bude ministerstvo alebo zriaďovateľ.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť, skončila som.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, otázka exekúcie nie je žiadnou novinkou, podobné prípady nastali aj v minulosti. Vnímame to ako technickú otázku, s ktorou sa musia vysporiadať predovšetkým manažmenty jednotlivých nemocníc, a to tak, aby následné kroky neovplyvnili samotný chod nemocníc a neohrozili pacientov. Každý zo zdravotníckych zariadení sa snaží nájsť čo možno najefektívnejšie riešenie situácie. Niektoré majú dohodnuté splátkové kalendáre, jedna zo štátnych nemocníc (Univerzitná nemocnica Košice) však exekúciu neuznala a napadla ju na súde.
Dovoľte mi však zdôrazniť jednu veľmi dôležitú vec. Pacienti sa nemusia ničoho obávať, bude vždy o nich postarané. Žiadna z exekúcií neohrozí poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku, nakoľko z legislatívy vyplýva, že sa poskytuje v prioritnom majetku štátu, ktorý nepodlieha výkonu rozhodnutia, exekúcii, nie je súčasťou konkurznej podstaty ani predmetom likvidácie.
Cesta, na ktorú sú nastavené naše nemocnice, je dobrá, spustili sme projekt ozdravenia univerzitných a fakultných nemocníc, prvý odpočet sme robili na konci roku 2012 a oproti minulej vláde sme zaznamenali zastavenie tempa rastu viac ako o polovicu. Už sme vyhodnotili aj prvý polrok tohto roku a môžem konštatovať, že tento plán ozdravenia sa darí napĺňať, tempo rastu nových záväzkov po lehote splatnosti je opäť pomalšie. Ďakujem, skončila som.

Ďakujem, pani ministerka, za vysvetlenie. Ja uznávam, že možno v Košiciach alebo v Prešove, kde je to v tisíckach eur, v Košiciach 8 tisíc eur exekúcia je možno technický detail. Ale v Trnave je táto exekúcia už reálna vo výške 0,5 mil. eur, čo je už na Fakultnú nemocnicu v Trnave ohrozenie zdravotnej starostlivosti. Ja vám dávam doplňujúcu otázku, keďže ste opakovane deklarovali také všeobecné normy alebo všeobecné postupy, ako znižovať tieto dlhy, Trnava má dlh, záväzky po lehote splatnosti 6 miliónov a už pol milióna exekúciu, čiže ako konkrétne chcete napríklad riešiť exekúciu v Trnave, keď napríklad zajtra alebo pozajtra alebo budúci týždeň exekútor bude exekvovať majetok v Trnave. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Čo sa týka konkrétne trnavskej nemocnice, na celkovú otázku na všetky druhy, akým spôsobom vôbec pristupujeme k nemocniciam, asi odpoveď dnes naozaj nevyjde, vylosovali sme ju ako neskoršiu otázku.
Čo sa týka nemocnice v Trnave, musím povedať, že je to jedna z nemocníc, ktorá výrazným spôsobom zastavila tempo svojho zadlžovania. Je to napríklad vidieť, že aj v každoročných mesačných správach už nemocnicu v Trnave neevidujeme ako nemocnicu, ktorej narastajú napríklad dlhy v Sociálnej poisťovni. Urobila mnohé racionalizačné opatrenia. A na základe nich uzatvorila aj v rámci možnosti prostriedkov, ktoré nimi uvoľnila, práve splátkové kalendáre. A je v neustálom jednaní aj s exekútormi.
Podstatné čo je. Naozaj nemôže dôjsť ku klasickej exekúcii, tak ako iste aj viete, aj ako som hovorila, na tom majetku štátu, pričom, samozrejme, dlhy, ktoré treba splácať, určite sú prostriedkami, ktoré patria prioritne radšej na rozvoj tejto nemocnice.
A musím znova povedať, je to jedna z nemocníc, ktorá v tejto chvíli už trvalo platí všetky svoje záväzky v Sociálnej poisťovni, znižuje každý mesiac spolu s ďalšími nemocnicami objem aj nesplatených ostatných záväzkov, je v neustálom rokovaní a znižuje aj objem záväzkov , ktoré sú predmetom exekúcie. Takže ja pevne verím, že v najbližšej dobe skutočne, tak ako má naplánované, minimálne v roku 2015 už bude nemocnicou, ktorá medzimesačne nebude nijakým spôsobom vytvárať dlh. Zatiaľ ide lepšie ako podľa naplánovaného plánu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani poslankyňa, v mene ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku.
Dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Čaploviča.
K vašej prvej otázke si dovoľujem uviesť nasledovné. V súčasnosti máme vybudovaných 67 centier excelentnosti výskumu. Centrá sa formovali v nasledovných oblastiach vedy a výskumu. Sú to materiálový výskum, výskum nových materiálov a nanotechnológie, informačné a komunikačné technológie, biomedicína a biotechnológie, priemyselné technológie, doprava, strojárstvo, elektrotechnika, ochrana životného prostredia, poľnohospodárstvo, kvalita potravín, udržateľná energetika a energie a spoločenské a humanitné vedy. V týchto centrách pracuje 3 329 zamestnancov výskumu a vývoja. Centrá excelentnosti výskumu disponujú technickou infraštruktúrou v hodnote 170 674,68 eura. Tieto údaje sú za rok 2012. Centrá excelentnosti výskumu sú zapojené do riešenia šesťdesiatich projektov výskumu a vývoja v rámci 7. rámcového programu Európskej únie a do ďalších foriem medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce. Prostredníctvom centier sa významne posilnila vzájomná kooperácia a integrácia vo výskume a vývoji medzi rôznymi pracoviskami vedy, výskumu a vývoja v Slovenskej republike (vysoké školy, Slovenská akadémia vied, rezortné výskumné ústavy, podnikateľské subjekty výskumu a vývoja s pracoviskami výskumu a vývoja v zahraničí). V rámci výskumu centier k 31. 12. 2012 evidujeme 1 639 publikácií, 6 569 SCI citácií a 60 patentov v rôznom stave rozpracovanosti, prosím, doplním, SCI publikácií.
K vašej otázke ohľadom patentov a vynálezov si dovoľujem uviesť nasledovné. Podľa údajov Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky bolo na území Slovenskej republiky k 31. 12. 2012 zapísaných 13 390 platných patentov, 3 170 z nich bolo udelených národnou cestou. Európskych patentov s určením pre Slovenskú republiku bolo k uvedenému dňu registrovaných 10 220. Počas roka 2012 bolo na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky podaných spolu 203 patentových prihlášok, z čoho 168 bolo podaných domácimi a 35 zahraničnými prihlasovateľmi. V porovnaní s rokom 2011 zaznamenávame 26-percentný pokles počtu podaných prihlášok, čo svedčí o nedostatočnom využívaní patentovej ochrany. Slovenská republika vykazuje relatívne nízky počet udelených patentov na milión obyvateľov. V roku 2010 bolo v Slovenskej republike udelených približne 6 patentov na jeden milión obyvateľov, priemer V-4 bol 18 patentov na jeden milión obyvateľov a priemer Európskej únie tu bol 27 až 109. Indikuje to nízku tvorivú činnosť či kapacitu krajiny zúžitkovať vedu, získané vedomosti spolu s disponibilnými finančnými zdrojmi a premeniť ich na potenciálny ekonomický zisk.
K vašej otázke ohľadom úspešnosti našej vedy si dovoľujem uviesť nasledovné. V súčasnosti Slovenská republika spolu s ostatnými krajinami Európskej únie vypracováva stratégiu pre inteligentnú špecializáciu výskumu a inováciu S3 ako ex ante podmienku pre schválenie operačného programu Výskum a inovácie. S3 definuje silné oblasti vedeckej základne s priamym vplyvom na hospodárstvo v Slovenskej republike, ale aj v iných krajinách Európskej únie. Cieľom S3 je vytváranie podmienok pre zvyšovanie významu výskumu, vývoja a inovácií ako udržateľného faktora rastu národného hospodárstva Slovenskej republiky. S3 definuje oblasti výskumu a vývoja s nadpriemerným potenciálom, a to materiálovým výskumom, IKT, biomedicínske technológie, priemyselné technológie, poľnohospodárske, potravinárske a zelené technológie a technológie pre energetiku. Tieto oblasti priamo súvisia s technologickým rozvojom dodávateľov pre automobilový priemysel, elektrotechnický, IKT, metalurgický a energetický priemysel, čo znamená, že môžu výrazne prispieť k rozvoju národného hospodárstva Slovenskej republiky.
Financovanie výskumu a vývoja v Slovenskej republike je charakterizované prevahou verejného financovania, predovšetkým zo zdrojov štrukturálnych fondov. Aj keď štrukturálne fondy budú v budúcnosti tvoriť výraznú časť financovania výskumu, vývoja a inovácií, je nevyhnutné zvyšovať podiel súkromného sektora na financovaní VaV procesov. V nasledujúcom období bude nevyhnutné účinne koordinovať aktivity Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v implementácii VAV procesov s aktivitami Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v oblasti inovácií, keďže nový operačný program pre výskum a inovácie bude integrovať aktivity VaV s inovačnými aktivitami. Organizáciu administrácie procesov financovania VaV a inovácií navrhuje vypracúvaný materiál S3, ktorý v septembri 2013 bude predložený na schválenie do vlády Slovenskej republiky.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu pozornosť, skončila som.

Ani nie tak otázku, ale, ak dovolíte, poďakovanie, pani ministerka. Som rada, že takto v kocke bol rukolapne podaný úžasný intelektový potenciál našej spoločnosti alebo našich ľudí, upriamiť význam finančných investícií do tejto oblasti. Mňa viedol k položeniu tejto otázky včera prerokovávaný zákon pána ministra. A som veľmi rada teda, že každý, kto vás počul, si uvedomí, že má zmysel do tejto oblasti investovať a že je to budúcnosť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Slovenská republika má záujem na politickej asociácii a ekonomickej integrácii východných partnerov s Európskou úniou.
Podporujeme podpis Asociačnej dohody a Dohody o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu s Ukrajinou a parafovanie týchto dohôd s Moldavskom a Gruzínskom na samite Východného partnerstva vo Vilniuse v novembri 2013. Tieto dohody vytvoria právny záväzný rámec, ktorý pomôže uvedeným krajinám priblížiť sa k Európskej únii a jej štandardom.
Naším záujmom je, aby Ukrajina bola stabilnou, demokratickou, prosperujúcou a predvídateľnou krajinou. Pevne veríme, že Ukrajina bude reflektovať na výzvy Európskej únie a pred novembrom 2013 ukáže jasnú tendenciu plnenia všetkých stanovených kritérií. Práve podpis a neskoršie aplikovanie Asociačnej dohody a Dohody o zóne voľného obchodu je najefektívnejším nástrojom na priblíženie sa Ukrajiny k Európskej únii a na podporu demokratických reforiem.
Moldavsko predstavuje úspešný príklad fungovania Východného partnerstva. Veríme schopnosť súčasnej vládnej koalície udržať pozitívny reformný pokrok. Vďaka prekonaniu vnútropolitickej krízy sa Moldavsko mohlo sústrediť na európsku agendu a na vilniuskom samite sa očakáva parafovanie Asociačnej dohody a Dohody o zóne voľného obchodu (DCFTA).
Vítame tiež pokrok dosiahnutý v uplynulom období Gruzínskom. Potvrdzuje jeho pozíciu regionálneho lídra Východného partnerstva na južnom Kaukaze. Ďalšie zbližovanie Gruzínska s Európskou úniou môže ohroziť napr. selektívne využívanie justície proti opozícii. Veríme však, že Tbilisi sa vyvaruje týchto nedostatkov a v novembri 2013 bude parafovaná Asociačná dohoda a Dohoda o zóne voľného obchodu.
Čo sa týka Arménska, krajina aktuálne hľadá vyvážený modus operandi pre svoje vzťahy s Európskou úniou a Colnou úniou Ruska, Bieloruska a Kazachstanu. Aj keď plne rešpektujeme záujem našich východných partnerov o dobré vzťahy s Ruskom, tak ich jasne usmerňujeme, čo je kompatibilné a čo nie je kompatibilné s Asociačnou dohodou a Dohodou o zóne voľného obchodu.
Vo vzťahu k Azerbajdžanu rešpektujeme, že má voči Európskej únii nižšiu mieru ambícií ako jeho susedia na južnom Kaukaze. Baku preferuje najmä sektorovú spoluprácu s Európskou úniou v oblasti energetiky a obchodu.
Situácia v Bielorusku sa významne nemení a doposiaľ neboli prepustení všetci politickí väzni. Momentálne sa Európska únia sústreďuje na modernizačný dialóg s Bieloruskom, avšak vo vzťahu k Bielorusku zotrvávame na požiadavke dodržiavania európskych hodnôt.
Ďakujem za pozornosť, skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne, pán minister. Mňa by ešte zaujímalo, či prinieslo niečo nové stretnutie, o ktorom viem, že ste mali ešte dnes s ministrom zahraničných vecí Ukrajiny o vzťahu k Východnému partnerstvu. Ďakujem.

Áno, máte pravdu. Ukrajinský minister zahraničných vecí Leonid Kožara je práve dnes a zajtra na oficiálnej návšteve Slovenska. Mimochodom, je to prvá takáto návšteva za ostatných 7 rokov, čo nie je tiež celkom normálne. A dohodli sme sa, že sa budú ministri zahraničných vecí týchto dvoch krajín stretávať každoročne.
Veľkú časť rozhovoru sme venovali problematike Východného partnerstva. Oceňujeme a je to vidieť, že Ukrajina si uvedomuje, že potrebuje splniť všetky podmienky, tak ako jej boli stanovené, prijímajú sa mnohé legislatívne opatrenia, Ukrajina ich konzultuje s Benátskou komisiou, aby bola istota, že sú kompatibilné s európskym právom. Zostáva tu ešte 11 krokov alebo 11 bodov, ktoré Ukrajina musí splniť. A ten termín, dokedy by to mala urobiť, je 21. október, keď bude zasadanie Rady ministrov zahraničných vecí Európskej únie. Povzbudil som môjho partnera v tomto úsilí. Jednoznačne zdôraznil, že pre nich je to strategický, civilizačný výber alebo voľba a že oni vidia budúcnosť Ukrajiny v priestore európskom. Skončil som.