23. schôdza

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? (Reakcia poslanca.) Áno. Poprosím vás o zapnutie pána poslanca. Nech sa páči.

Ďakujem, pani ministerka, za vysvetlenie. Ja uznávam, že možno v Košiciach alebo v Prešove, kde je to v tisíckach eur, v Košiciach 8 tisíc eur exekúcia je možno technický detail. Ale v Trnave je táto exekúcia už reálna vo výške 0,5 mil. eur, čo je už na Fakultnú nemocnicu v Trnave ohrozenie zdravotnej starostlivosti. Ja vám dávam doplňujúcu otázku, keďže ste opakovane deklarovali také všeobecné normy alebo všeobecné postupy, ako znižovať tieto dlhy, Trnava má dlh, záväzky po lehote splatnosti 6 miliónov a už pol milióna exekúciu, čiže ako konkrétne chcete napríklad riešiť exekúciu v Trnave, keď napríklad zajtra alebo pozajtra alebo budúci týždeň exekútor bude exekvovať majetok v Trnave. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Čo sa týka konkrétne trnavskej nemocnice, na celkovú otázku na všetky druhy, akým spôsobom vôbec pristupujeme k nemocniciam, asi odpoveď dnes naozaj nevyjde, vylosovali sme ju ako neskoršiu otázku.
Čo sa týka nemocnice v Trnave, musím povedať, že je to jedna z nemocníc, ktorá výrazným spôsobom zastavila tempo svojho zadlžovania. Je to napríklad vidieť, že aj v každoročných mesačných správach už nemocnicu v Trnave neevidujeme ako nemocnicu, ktorej narastajú napríklad dlhy v Sociálnej poisťovni. Urobila mnohé racionalizačné opatrenia. A na základe nich uzatvorila aj v rámci možnosti prostriedkov, ktoré nimi uvoľnila, práve splátkové kalendáre. A je v neustálom jednaní aj s exekútormi.
Podstatné čo je. Naozaj nemôže dôjsť ku klasickej exekúcii, tak ako iste aj viete, aj ako som hovorila, na tom majetku štátu, pričom, samozrejme, dlhy, ktoré treba splácať, určite sú prostriedkami, ktoré patria prioritne radšej na rozvoj tejto nemocnice.
A musím znova povedať, je to jedna z nemocníc, ktorá v tejto chvíli už trvalo platí všetky svoje záväzky v Sociálnej poisťovni, znižuje každý mesiac spolu s ďalšími nemocnicami objem aj nesplatených ostatných záväzkov, je v neustálom rokovaní a znižuje aj objem záväzkov , ktoré sú predmetom exekúcie. Takže ja pevne verím, že v najbližšej dobe skutočne, tak ako má naplánované, minimálne v roku 2015 už bude nemocnicou, ktorá medzimesačne nebude nijakým spôsobom vytvárať dlh. Zatiaľ ide lepšie ako podľa naplánovaného plánu.

Ďakujem, pani ministerka.
V poradí šiestu otázku položila pani poslankyňa Darina Gabániová, opäť ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Dušanovi Čaplovičovi, ktorého zastupuje pani ministerka Zvolenská. Otázke znie: „Pán minister, koľko máme centier excelentnosti, koľko máme za posledné roky vynálezov a objavov, aká je úspešná naša veda a výskum?“
Pani ministerka, poprosím o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani poslankyňa, v mene ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku.
Dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Čaploviča.
K vašej prvej otázke si dovoľujem uviesť nasledovné. V súčasnosti máme vybudovaných 67 centier excelentnosti výskumu. Centrá sa formovali v nasledovných oblastiach vedy a výskumu. Sú to materiálový výskum, výskum nových materiálov a nanotechnológie, informačné a komunikačné technológie, biomedicína a biotechnológie, priemyselné technológie, doprava, strojárstvo, elektrotechnika, ochrana životného prostredia, poľnohospodárstvo, kvalita potravín, udržateľná energetika a energie a spoločenské a humanitné vedy. V týchto centrách pracuje 3 329 zamestnancov výskumu a vývoja. Centrá excelentnosti výskumu disponujú technickou infraštruktúrou v hodnote 170 674,68 eura. Tieto údaje sú za rok 2012. Centrá excelentnosti výskumu sú zapojené do riešenia šesťdesiatich projektov výskumu a vývoja v rámci 7. rámcového programu Európskej únie a do ďalších foriem medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce. Prostredníctvom centier sa významne posilnila vzájomná kooperácia a integrácia vo výskume a vývoji medzi rôznymi pracoviskami vedy, výskumu a vývoja v Slovenskej republike (vysoké školy, Slovenská akadémia vied, rezortné výskumné ústavy, podnikateľské subjekty výskumu a vývoja s pracoviskami výskumu a vývoja v zahraničí). V rámci výskumu centier k 31. 12. 2012 evidujeme 1 639 publikácií, 6 569 SCI citácií a 60 patentov v rôznom stave rozpracovanosti, prosím, doplním, SCI publikácií.
K vašej otázke ohľadom patentov a vynálezov si dovoľujem uviesť nasledovné. Podľa údajov Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky bolo na území Slovenskej republiky k 31. 12. 2012 zapísaných 13 390 platných patentov, 3 170 z nich bolo udelených národnou cestou. Európskych patentov s určením pre Slovenskú republiku bolo k uvedenému dňu registrovaných 10 220. Počas roka 2012 bolo na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky podaných spolu 203 patentových prihlášok, z čoho 168 bolo podaných domácimi a 35 zahraničnými prihlasovateľmi. V porovnaní s rokom 2011 zaznamenávame 26-percentný pokles počtu podaných prihlášok, čo svedčí o nedostatočnom využívaní patentovej ochrany. Slovenská republika vykazuje relatívne nízky počet udelených patentov na milión obyvateľov. V roku 2010 bolo v Slovenskej republike udelených približne 6 patentov na jeden milión obyvateľov, priemer V-4 bol 18 patentov na jeden milión obyvateľov a priemer Európskej únie tu bol 27 až 109. Indikuje to nízku tvorivú činnosť či kapacitu krajiny zúžitkovať vedu, získané vedomosti spolu s disponibilnými finančnými zdrojmi a premeniť ich na potenciálny ekonomický zisk.
K vašej otázke ohľadom úspešnosti našej vedy si dovoľujem uviesť nasledovné. V súčasnosti Slovenská republika spolu s ostatnými krajinami Európskej únie vypracováva stratégiu pre inteligentnú špecializáciu výskumu a inováciu S3 ako ex ante podmienku pre schválenie operačného programu Výskum a inovácie. S3 definuje silné oblasti vedeckej základne s priamym vplyvom na hospodárstvo v Slovenskej republike, ale aj v iných krajinách Európskej únie. Cieľom S3 je vytváranie podmienok pre zvyšovanie významu výskumu, vývoja a inovácií ako udržateľného faktora rastu národného hospodárstva Slovenskej republiky. S3 definuje oblasti výskumu a vývoja s nadpriemerným potenciálom, a to materiálovým výskumom, IKT, biomedicínske technológie, priemyselné technológie, poľnohospodárske, potravinárske a zelené technológie a technológie pre energetiku. Tieto oblasti priamo súvisia s technologickým rozvojom dodávateľov pre automobilový priemysel, elektrotechnický, IKT, metalurgický a energetický priemysel, čo znamená, že môžu výrazne prispieť k rozvoju národného hospodárstva Slovenskej republiky.
Financovanie výskumu a vývoja v Slovenskej republike je charakterizované prevahou verejného financovania, predovšetkým zo zdrojov štrukturálnych fondov. Aj keď štrukturálne fondy budú v budúcnosti tvoriť výraznú časť financovania výskumu, vývoja a inovácií, je nevyhnutné zvyšovať podiel súkromného sektora na financovaní VaV procesov. V nasledujúcom období bude nevyhnutné účinne koordinovať aktivity Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v implementácii VAV procesov s aktivitami Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v oblasti inovácií, keďže nový operačný program pre výskum a inovácie bude integrovať aktivity VaV s inovačnými aktivitami. Organizáciu administrácie procesov financovania VaV a inovácií navrhuje vypracúvaný materiál S3, ktorý v septembri 2013 bude predložený na schválenie do vlády Slovenskej republiky.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu pozornosť, skončila som.

Chcete položiť doplňujúcu otázku?

Ani nie tak otázku, ale, ak dovolíte, poďakovanie, pani ministerka. Som rada, že takto v kocke bol rukolapne podaný úžasný intelektový potenciál našej spoločnosti alebo našich ľudí, upriamiť význam finančných investícií do tejto oblasti. Mňa viedol k položeniu tejto otázky včera prerokovávaný zákon pána ministra. A som veľmi rada teda, že každý, kto vás počul, si uvedomí, že má zmysel do tejto oblasti investovať a že je to budúcnosť. Ďakujem.

Ďakujem, pani ministerka.
Ideme na ďalšiu otázku. Siedmu otázku položil pán poslanec Ľuboš Blaha podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavovi Lajčákovi a otázka znie: „Vážený pán minister, na nedávnom stretnutí eurovýborov V-4 bol vyslaný signál, že silne podporujeme projekt Východného partnerstva, ako vníma Slovenská republika perspektívu jednotlivých krajín Východného partnerstva vo vzťahu k Európskej únii, ak zvážime, že medzi nimi nachádzame autoritárske režimy ako napr. Azerbajdžan, ale aj veľmi proeurópske a napredujúce režimy ako napr. Gruzínsko?“
Pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Slovenská republika má záujem na politickej asociácii a ekonomickej integrácii východných partnerov s Európskou úniou.
Podporujeme podpis Asociačnej dohody a Dohody o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu s Ukrajinou a parafovanie týchto dohôd s Moldavskom a Gruzínskom na samite Východného partnerstva vo Vilniuse v novembri 2013. Tieto dohody vytvoria právny záväzný rámec, ktorý pomôže uvedeným krajinám priblížiť sa k Európskej únii a jej štandardom.
Naším záujmom je, aby Ukrajina bola stabilnou, demokratickou, prosperujúcou a predvídateľnou krajinou. Pevne veríme, že Ukrajina bude reflektovať na výzvy Európskej únie a pred novembrom 2013 ukáže jasnú tendenciu plnenia všetkých stanovených kritérií. Práve podpis a neskoršie aplikovanie Asociačnej dohody a Dohody o zóne voľného obchodu je najefektívnejším nástrojom na priblíženie sa Ukrajiny k Európskej únii a na podporu demokratických reforiem.
Moldavsko predstavuje úspešný príklad fungovania Východného partnerstva. Veríme schopnosť súčasnej vládnej koalície udržať pozitívny reformný pokrok. Vďaka prekonaniu vnútropolitickej krízy sa Moldavsko mohlo sústrediť na európsku agendu a na vilniuskom samite sa očakáva parafovanie Asociačnej dohody a Dohody o zóne voľného obchodu (DCFTA).
Vítame tiež pokrok dosiahnutý v uplynulom období Gruzínskom. Potvrdzuje jeho pozíciu regionálneho lídra Východného partnerstva na južnom Kaukaze. Ďalšie zbližovanie Gruzínska s Európskou úniou môže ohroziť napr. selektívne využívanie justície proti opozícii. Veríme však, že Tbilisi sa vyvaruje týchto nedostatkov a v novembri 2013 bude parafovaná Asociačná dohoda a Dohoda o zóne voľného obchodu.
Čo sa týka Arménska, krajina aktuálne hľadá vyvážený modus operandi pre svoje vzťahy s Európskou úniou a Colnou úniou Ruska, Bieloruska a Kazachstanu. Aj keď plne rešpektujeme záujem našich východných partnerov o dobré vzťahy s Ruskom, tak ich jasne usmerňujeme, čo je kompatibilné a čo nie je kompatibilné s Asociačnou dohodou a Dohodou o zóne voľného obchodu.
Vo vzťahu k Azerbajdžanu rešpektujeme, že má voči Európskej únii nižšiu mieru ambícií ako jeho susedia na južnom Kaukaze. Baku preferuje najmä sektorovú spoluprácu s Európskou úniou v oblasti energetiky a obchodu.
Situácia v Bielorusku sa významne nemení a doposiaľ neboli prepustení všetci politickí väzni. Momentálne sa Európska únia sústreďuje na modernizačný dialóg s Bieloruskom, avšak vo vzťahu k Bielorusku zotrvávame na požiadavke dodržiavania európskych hodnôt.
Ďakujem za pozornosť, skončil som, pani predsedajúca.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? (Reakcia poslanca.) Áno, nech sa páči, máte na to dve minúty.