23. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega, máš pravdu. Minister kultúry doniesol sem návrh zákona, ktorý nerieši problém, na ktorý upozorňuje Európska komisia. Rieši problém, ktorý tu dnes neexistuje, ale kladiem si otázku, prečo je dobré pre Slovenskú republiku podporovať na základe síce výnimky, aby francúzska kolónia alebo akákoľvek iná kolónia, ktorá sa tu vytvorí na Slovensku, aby mala vysielanie bez povinnosti titulkov alebo dabingu. Oni to budú mať lacnejšie, ale maďarská menšina, rusínska menšina a ostatné menšiny, ktoré sú autochtónne na tomto území, oni nie. Prečo je dobré, keď maďarská menšina pozerá Orbánove vysielanie z Maďarska? Prečo nevytvoriť podmienky, aby mali prístup, prístup k informáciám z územia Slovenskej republiky? Však to má, však to by bola výhoda pre túto krajinu.
A práve preto si myslím, že tento zákon je nezmysel a v plnej miere by bolo treba ho prepracovať a doniesť sem tak, ako ho pripomienkovala aj Európska komisia. Ďakujem.

Pán poslanec Sólymos? Nie. Do rozpravy pani poslankyňa Jana Žitňanská.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, dovoľte aj mne sa vyjadriť k tejto novele zákona, ktorá rieši niekoľko tém. Ja sa chcem pristaviť pri dvoch, a síce problematika skrytých titulkov a ochrana maloletých.
Pokiaľ v tom prvom bode alebo pri tej problematike skrytých titulkov konečne ministerstvo chce trochu veci posunúť dopredu, musím s poľutovaním skonštatovať, že pri ochrane detí pred nevhodným obsahom sa situácia ide opäť zhoršiť.
K samotným skrytým titulkom ja som asi tak pred rokom predložila v parlamente novelu zákona, ktorá mala za cieľ skvalitniť skryté titulky pre nepočujúcich, zadefinovať, čo sú to skryté titulky, zvýšiť ich kvantitu a umožniť, aby licenčná rada - Rada pre vysielanie a retransmisiu mohla lepšie kontrolovať, usmerňovať vysielateľov, aby skryté titulky a rovnako aj audiokomentár pre nevidiacich boli kvalitné, aby pre týchto ľudí boli zrozumiteľné. Vtedy môj návrh bol zamietnutý poslancami SMER-u, bol zamietnutý ministerstvom kultúry s odôvodnením, ak si dobre pamätám, že sa to nerieši komplexne, že ministerstvo príde s vlastnou verziou. A prišlo. A opakujem, je to prvý krok dobrým smerom, ale vôbec nejde o komplexné riešenie, vôbec nejde o nastavenie kritérií pre kvalitu skrytých titulkov, tak ako som to navrhovala ja a ako by to bolo potrebné urobiť, pretože ministerstvo navrhuje v tej novele doplniť akurát k skrytým titulkom, a síce má sa tam doplniť: "ktoré korešpondujú s dielom vysielaného programu." Áno, je to posun, pretože dnes veľakrát skryté titulky hovoria niečo alebo je tam napísané niečo úplne iné, než čo hovoria postavy v programe.
Ale to nie je postačujúce, pretože, a keď sme pred rokom pracovali na tejto novele zákona, ja som zorganizovala seminár s vysielateľmi, s výrobcami skrytých titulkov, s nepočujúcimi, s odborníkmi a bola vypracovaná, bol vypracovaný takýto manuál - Metodika tvorby skrytých titulkov -, kde sa nepíše len o tom, že má dej korešpondovať s tými titulkami, ale presne sa píše, aká veľkosť písma má byť, aby to nepočujúci mohli prečítať, ako dlho titulok má byť na obrazovke, opäť aby to stihli prečítať. (Kýchnutie v sále.) Na zdravie! Takisto pojednáva aj o tom, akými farbami majú byť odlíšené jednotlivé postavy, ktoré vystupujú, aby to bolo zrozumiteľné pre nepočujúceho. Je tam napísané aj to, akým spôsobom majú byť zachytené iné zvuky ako len hovorené slovo, ako je zvuk telefónu alebo zapnuté rádio, aby nepočujúci dostal komplexnú informáciu o tom, čo sa deje v tom filme alebo v tom programe. Takto vypracovaný materiál vrátane teda tej mojej novely bol zamietnutý, lebo neriešil veci komplexne. Ale opakujem, kvitujem to, že vôbec ministerstvo pripúšťa, že treba, treba niečo robiť so skrytými titulkami s kvalitou aj s kvantitou.
A tu by som možno len doplnila ešte jednu vec. Bolo by načase začať naozaj aj ministerstvom rozlišovať medzi otvorenými titulkami a skrytými titulkami. Otvorené titulky nie sú určené pre nepočujúcich, nie sú pre nich zrozumiteľné a bolo by vhodné, aby sme prestali započítavať do povinností zákonom danej tieto otvorené titulky. Čiže toľko, toľko k tejto prvej téme, ktorá, ktorá, si myslím, že je dôležitá, aj keď možno nie, nie pre všetkých, ktorí sedia v tejto sále alebo ktorí počúvajú, ale určite pre minimálne 5 % našej populácie, ktorá patrí do skupiny nepočujúcich, nedoslýchavých.
Druhý bod, a síce ochrana maloletých, priznám sa, že ma mrzí oveľa viac a postup ministerstva v tejto veci je pre mňa nepochopiteľný. Keď vláda schválila túto novelu zákona č. 308, kde v zásade sa len navrhuje odstrániť z textu zákona ustanovenie, ktoré spomína časovú oponu, lebo však je tam odvolávka na to, že vysielateľ sa má riadiť vyhláškou, ktorá to upravuje, tak mi to došlo divné a zároveň taká nejaká kontrolka sa zasvietila, že prečo to chce ministerstvo urobiť. Dlhé roky tam tá časová opona bola a nikomu neprekážala. Odrazu treba časovú oponu dať z textu zákona preč. A vtedy som aj vo vyjadrení uviedla, že obávam sa takéhoto postupu, kedy vlastne všetko zostane už len v rukách ministra, vlády, ktorí vo vyhláške si budú schvaľovať, čo oni budú chcieť, lepšie povedané, čo vysielatelia budú chcieť, pretože my poslanci už tým pádom nebudeme mať dosah na túto problematiku.
A moja obava sa naplnila. Pred neviem či dvoma týždňami ministerstvo kultúry dalo do pripomienkového konania novelu vyhlášky o jednotnom systéme označovania, kde zavádza unikát. a síce, aby upútavky na programy boli odlišne klasifikované ako samotné programy. Zvláštne. Ale pochopiteľné. Aby ste tomu rozumeli, dnes máme dve časové opony, jedna, ktorá zakazuje, aby filmy nevhodné pre... alebo programy nevhodné pre deti do 18 rokov boli vysielané medzi 6.00 hodinou ráno a 22.00 hodinou, a potom máme druhú časovú oponu, za ktorú sme tu bojovali a ktorá platí od 6.00 hod. do 20.00 hod., a vtedy sa nesmú vysielať filmy nevhodné pre deti do 15 rokov.
Ministerstvo navrhuje, aby upútavky na filmy nevhodné do 15 rokov mohli byť vysielané cez deň, ale s označením "12", lebo tá upútavka sa urobí tak, že vlastne nebudú tam tie najhoršie zábery, nebudú tam nejaké veci, ktoré by mohli napĺňať tie kritériá pätnástky, ale dvanástky, a teda aby divák vedel predsa len, že teda o čo ide, tak niekde dole v rohu bude napísané, že teda ono to nie je vhodné pre toho 12-ročného, ale až pre toho 15-ročného. Čiže ideme odlišne klasifikovať upútavky a programy. A obdobne ministerstvo navrhuje, aby upútavky na programy nevhodné do 18 rokov mohli byť takto vysielané už od 20.00 hod. Čiže od 20.00 hod. pôjdu upútavky na programy nevhodné pre diváka do 18 rokov - opäť pekne zostrihané, nie s tými najhoršími scénami, hore bude pätnástka a dole pôjde nenápadná informácia, že v skutočnosti nie 15 ale 18.
O čom toto je? Filozofia jednotného systému označovania je predsa o tom, aby divák dostal informáciu, ktorý program je alebo nie je vhodný pre ktorú kategóriu vekovú. Keď by sme zostali pri tejto filozofii, tak sa nemôže stať to, čo navrhuje ministerstvo, alebo potom, ak pristúpime na zmenu, tak potom prečo nezaradiť aj cez deň reklamu na alkohol? Však sú to pekné obrázky, svieže, mladí ľudia, tešia sa zo života. Predsa ale je to reklama na nejaký obsah, je to reklama na alkohol, a preto nepôjde cez deň. Čiže obdobne, ak je upútavka, čo je vlastne reklama na nejaký program a je nevhodná pre 15-ročného, tak nemôže byť označená ako dvanástka s malým upozornením, že, ups, ale až od 15.
Absurdná situácia, ktorá môže nastať, na ktorú ministerstvo tiež nemyslelo, bežne televízie zaraďujú do programu o 20.00 hodine rodinný film, rozprávku, disneyovku, kde je piktogram 7. Počas rozprávky pôjde upútavka na film nevhodný pre diváka do 18 rokov s tým, že bude pätnástka? To tu nikdy nebolo. Aspoň to sme mali tú istotu, že naozaj tie najväčšie žumpy, tie najväčšie krváky pôjdu po 22.00 hod. a tie deti, tí mladí budú uchránení od tohto. Nie. Tlak vysielateľov je, zdá sa, silnejší a ministerstvo ustupuje. Je to obdobne s tým alkoholom, obdobne cez deň môže ísť reklama alebo upútavka, alebo akokoľvek to nazveme, na verejný dom. Budú tam mladé, sympatické dievčatá, nebudú mať rozopnuté možno všetky gombíky, možno len dva-tri, aby to spĺňalo kritériá dvanástky, ale bude to stále reklama na bordel. A s týmto, žiaľ, nemôžem súhlasiť.
Takže navrhujem obdobne ako kolega z iných dôvodov predo mnou, môj predrečník, stiahnuť tento bod a dať ho prepracovať. Ďakujem pekne.

Faktická poznámka pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predseda. Ja chcem reagovať na pani poslankyňu v tom zmysle, že málokto z nás vie alebo málokto pracoval s postihnutými ľuďmi, že hluchí ľudia alebo ľudia hluchonemí, to je považované za najväčšie postihnutie vôbec. To znamená, neviem, či ste niekedy videli časopis pre hluchonemých. Ja som písala mnohé články pre nich a oni ich potom prekladali do svojho jazyka. Sú slová, ktoré sa nedajú jednoducho vysvetliť obrazom. Sú slová, abstraktné pojmy, ktoré oni nechápu, a preto som vám chcela byť vďačná, že vlastne upozorňujete na túto problematiku, lebo má mať pocit, že niekto keď nemá nohu alebo ruku, že to je to najväčšie postihnutie, nie. Najpostihnutejší ľudia sú hluchonemí, hoci teda majú oči.
Druhá vec, v tomto zákone sa aj konečne pristupuje k tomu, že vlastne kontrolovanie v hlasitosti reklamy, tak ako bolo a ako za to mnohí tuto už sediaci hlasovali, proste prináša neuveriteľné finančné nároky a aplikačnú prax. Ale spôsob, akým sa to tu rieši, je skutočne len taký, aby sa nepovedalo.
A tretie, úhrada, zjednodušovanie vyberania úhrady. Chcela som len pripomenúť tých, ktorých to zaujíma, že budúci rok bude kľúčový a všetci, ktorí sa tým zaoberajú, predpovedajú, že úhrada bude na najnižšej úrovni. Som zvedavá, koľko miliónov pán Václav Mika zoberie z rozpočtu rozhlasu, aby dotoval televíziu.

Pani poslankyňa, chcete reagovať? Nie. Pán poslanec Hlina do rozpravy.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj niekedy neviem, že čo je presne úlohou toho poslanca, ale však furt sa po tom - jak sa hovorí, taký výraz máme - pídim, tak skúsim sa dopídiť aj v tomto prípade.
Pán minister, ja celkom nerozumiem tým vašim bojom jastrabov, socialistov a ľudí, ktorí sú zavesení len v takom časopriestore, ani nevedia, kde sú a čo sú. Ja vás mám za človeka takého, v tom tábore socialistov, teda že toho hodnotového, a preto mi prišlo, aj tá vaša deklarácia, čo ste teda predstavovali, že ako chcete to riešiť, tie excesy, čo pani Žitňanská niekedy na jar to tu alebo neviem kedy sme to tu hovorili, že tie upútavky sú úplne obludné, a vy ste teda tak pekne z duše povedali, že to idete riešiť. No to, čo ste doniesli, neriešite. V zásade vy hovoríte, aj v dôvodovke je napísané, dokonca hneď na začiatku, že zmyslom je upraviť, sprehľadniť oblasť ochrany maloletého okrem iného. V tomto by som si vás dovolil opraviť, to vôbec nie je pravdou, vyzerá z toho a ja sa k tomu dopracujem, že prečo. Zmyslom tohto návrhu je v jednej časti to vyriešiť tak, aby niekto, kto narušuje vývin maloletých, nedostal pokutu. Lebo to je celé, ako to celé dopadlo.
Celá novela, ja sa nebudem venovať tým iným častiam, čo tu spomínali kolegovia, ale len tejto oblasti maloletých, celé to dopadlo tak, že ak dneska sa teoreticky dala dať pokuta, hej, ten § 20 ods. 3 hovoril, že stanovoval, stanovoval, on stanovoval, že čo sa nesmie v akom čase a porušenie toho ustanovenia sa odzrkadlilo v šesťdesiatštvorke, že je možné, v § 64 je možné pri tomto porušení dostať pokutu niekde od tri 300 do nejakých 165. Nuž ja neviem, či sa niekedy udelila, ale bol to taký trošku Damoklov meč nad tými vysielateľmi, hej, že teda teoreticky sa mohla dať.
S čím došlo ministerstvo? Teraz vám to sa pokúsim v krátkosti vysvetliť. Ministerstvo došlo s úplne kulantným návrhom, úplne jak to, to je tak elegantné, úplne krásne. Ale v konečnom dôsledku hovorí, že pokutu už nedostane nikto a nikdy za to, že bude vysielať program, ktorý naruší vývin maloletých a je nevhodný.
Teraz ministerstvo hovorí v tejto zmene, upravuje tú dvadsiatku, že trojku vypúšťa, to znamená, že to ustanovenie, ktoré bolo doteraz takým mečom Damoklovým, visiacim, tak ho vypúšťa, posúva adekvátne ostatné odstavce, kde tiež štvorka sa stala trojkou a tak, kde vlastne štvorka hovorí, že čo je povinný, povinný vysielateľ, hej, a teraz to si, to som si nezapamätal, to vám takto zľahka prečítam, štvorka hovorí, že teda je, na základe klasifikácie tých programov je povinný na požiadanie zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania, hej? Však v poriadku. Päťka sa stala štvorkou a tam hovorí, že teda je povinný zohľadniť túto, toto zatriedenie.
Zjednoduším. Čo hovorí? Hovorí, že je povinný diela, ktoré vysiela, aby boli označené a toto označenie rešpektovať. Všetko v poriadku, nik, nikto nespochybňuje a tieto ustanovenia od 1 až po 4 sa v šesťdesiatštvorke dostali do ustanovenia, za ktoré je možné dať pokutu, hej, to zase platí, ale všimnite si, keď si to rozmeníte na drobné, čiže je možné dostať pokutu, doteraz bolo možné dostať pokutu za to, že vysiela niečo, čo sa nehodilo, teraz je možné dostať pokutu za to, že by trebárs nezabezpečil, však to zabezpečí každý a to zabezpečené, že by nezohľadnil. Tak to už tiež by nikto takú chybu neurobil. A majstrovsky, geniálne vám to tí ľudia, ktorým na tom záležalo, proste doriešili tak, že vy ste vytvorili vyhlášku, na základe ktorej sa vlastne definujú tie nevhodnosti. A tá vyhláška nepozná žiadnu sankciu, nič. Tá vyhláška nepozná žiadnu pokutu. Ona nič nepozná. To znamená a ešte, v čom je to krásne? Krásne je to v tom, že kategorizuje ten, kto vyrobil. Takže tí experti, ktorí vyrobia, ja neviem, jak sa tie, tie obludnosti volajú v telke, tie, to ... ožeň ma alebo neviem čo, tak ten, kto to vyrobil, tak on aj zatrieďuje. Aký bude mať záujem ten, kto vyrobil tú obludnosť? No nebude mať záujem ju označiť osemnástkou, lebo však, samozrejme, tam nedôjdete do segmentu, kde sa dávajú reklamy. Čiže on bude, on to vyhodnotí subjektívne, že to je vhodné. Viete, lebo však tu nikto sa, tu aj z deklarácie rôznych ľudí proste nás pripravujú na to, že čo všetko je vlastne výrazom spoločnosti. Čiže aj on subjektívne vyhodnotí, že ten program je vhodný pre novorodencov pomaly. Však prečo nie?
A tu sú nejaké vágne formulácie vo vyhláške, že čo sa má zjaviť, čo nemá. Keby nezohľadnil, tak sa mu nič nestane, nič, lebo tá vyhláška nepozná pokutu. Čiže už odvysielaním, následne zistením, že, ježišmária, čo to šlo v tej telke, tak môžete povedať, čo to tam v tej telke pustili, ale nič sa neudeje, nič. Nikto nedostane pokutu, nikto nič. Vyriešili to majstrovsky, kolegovia, vyriešili to majstrovsky. Navonok sa to javí, že aké je to super, a vlastne ste urobili, pán minister, to, že tie deti necháte ohlupovať a už ani nehrozí pokuta. A to mi je vo vašom prípade špeciálne ľúto, lebo hovorím, ja som vás mal v tom vašom organizme, ktorý tu predstavujete, v tej triede hodnotových. A toto ma teda prekvapuje, že ste o tom nevedeli, a teraz vám to teda hovorím, alebo ste o tom vedeli a napriek tomu to tu dávate? A toto bude pre mňa ako kľúčové, odpoveď na túto otázku. Na ňu som naozaj zvedavý, lebo to je pravdou.
Pravda, vážení kolegovia, pomenej, ale trebárs, jak tu niekto pozerá, pravda je taká, že prijatím tohto zákona, nechcem byť expresívny, si môžete pískať. Naozaj zjednodušene, že môže ísť neviem aká obludnosť, obzvlášť ak je tá obludnosť nakúpená iba pre jedenkrát s vysielacím právom na jedenkrát, oni ju odvysielajú, potom sa môžete búriť, koľko chcete, môžete vypisovať neviem komu, nič sa nestane, nikomu sa nič nestane. Otázka znie, či to bolo zmyslom? A to je presne to, filozoficky. Pred vami tu bol pán minister Kaliňák, ktorý doniesol zákon, ktorý hovorí, že v rámci 48-hodinovej lehoty nemôžte ústne vykonávať činnosť, ktorá by mohla viesť k propagácii politických strán, a takýmto konaním... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán poslanec, chcem vás požiadať, máte ešte dlhšie vystúpenie?

Áno.

Chcete pokračovať poobede? Tak vás poprosím, prerušujem rokovanie.
Vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme potom pokračovať vystúpením pána poslanca od 14.00 hodiny.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)