23. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Ja chcem reagovať na pani poslankyňu v tom zmysle, že málokto z nás vie alebo málokto pracoval s postihnutými ľuďmi, že hluchí ľudia alebo ľudia hluchonemí, to je považované za najväčšie postihnutie vôbec. To znamená, neviem, či ste niekedy videli časopis pre hluchonemých. Ja som písala mnohé články pre nich a oni ich potom prekladali do svojho jazyka. Sú slová, ktoré sa nedajú jednoducho vysvetliť obrazom. Sú slová, abstraktné pojmy, ktoré oni nechápu, a preto som vám chcela byť vďačná, že vlastne upozorňujete na túto problematiku, lebo má mať pocit, že niekto keď nemá nohu alebo ruku, že to je to najväčšie postihnutie, nie. Najpostihnutejší ľudia sú hluchonemí, hoci teda majú oči.
Druhá vec, v tomto zákone sa aj konečne pristupuje k tomu, že vlastne kontrolovanie v hlasitosti reklamy, tak ako bolo a ako za to mnohí tuto už sediaci hlasovali, proste prináša neuveriteľné finančné nároky a aplikačnú prax. Ale spôsob, akým sa to tu rieši, je skutočne len taký, aby sa nepovedalo.
A tretie, úhrada, zjednodušovanie vyberania úhrady. Chcela som len pripomenúť tých, ktorých to zaujíma, že budúci rok bude kľúčový a všetci, ktorí sa tým zaoberajú, predpovedajú, že úhrada bude na najnižšej úrovni. Som zvedavá, koľko miliónov pán Václav Mika zoberie z rozpočtu rozhlasu, aby dotoval televíziu.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj niekedy neviem, že čo je presne úlohou toho poslanca, ale však furt sa po tom - jak sa hovorí, taký výraz máme - pídim, tak skúsim sa dopídiť aj v tomto prípade.
Pán minister, ja celkom nerozumiem tým vašim bojom jastrabov, socialistov a ľudí, ktorí sú zavesení len v takom časopriestore, ani nevedia, kde sú a čo sú. Ja vás mám za človeka takého, v tom tábore socialistov, teda že toho hodnotového, a preto mi prišlo, aj tá vaša deklarácia, čo ste teda predstavovali, že ako chcete to riešiť, tie excesy, čo pani Žitňanská niekedy na jar to tu alebo neviem kedy sme to tu hovorili, že tie upútavky sú úplne obludné, a vy ste teda tak pekne z duše povedali, že to idete riešiť. No to, čo ste doniesli, neriešite. V zásade vy hovoríte, aj v dôvodovke je napísané, dokonca hneď na začiatku, že zmyslom je upraviť, sprehľadniť oblasť ochrany maloletého okrem iného. V tomto by som si vás dovolil opraviť, to vôbec nie je pravdou, vyzerá z toho a ja sa k tomu dopracujem, že prečo. Zmyslom tohto návrhu je v jednej časti to vyriešiť tak, aby niekto, kto narušuje vývin maloletých, nedostal pokutu. Lebo to je celé, ako to celé dopadlo.
Celá novela, ja sa nebudem venovať tým iným častiam, čo tu spomínali kolegovia, ale len tejto oblasti maloletých, celé to dopadlo tak, že ak dneska sa teoreticky dala dať pokuta, hej, ten § 20 ods. 3 hovoril, že stanovoval, stanovoval, on stanovoval, že čo sa nesmie v akom čase a porušenie toho ustanovenia sa odzrkadlilo v šesťdesiatštvorke, že je možné, v § 64 je možné pri tomto porušení dostať pokutu niekde od tri 300 do nejakých 165. Nuž ja neviem, či sa niekedy udelila, ale bol to taký trošku Damoklov meč nad tými vysielateľmi, hej, že teda teoreticky sa mohla dať.
S čím došlo ministerstvo? Teraz vám to sa pokúsim v krátkosti vysvetliť. Ministerstvo došlo s úplne kulantným návrhom, úplne jak to, to je tak elegantné, úplne krásne. Ale v konečnom dôsledku hovorí, že pokutu už nedostane nikto a nikdy za to, že bude vysielať program, ktorý naruší vývin maloletých a je nevhodný.
Teraz ministerstvo hovorí v tejto zmene, upravuje tú dvadsiatku, že trojku vypúšťa, to znamená, že to ustanovenie, ktoré bolo doteraz takým mečom Damoklovým, visiacim, tak ho vypúšťa, posúva adekvátne ostatné odstavce, kde tiež štvorka sa stala trojkou a tak, kde vlastne štvorka hovorí, že čo je povinný, povinný vysielateľ, hej, a teraz to si, to som si nezapamätal, to vám takto zľahka prečítam, štvorka hovorí, že teda je, na základe klasifikácie tých programov je povinný na požiadanie zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania, hej? Však v poriadku. Päťka sa stala štvorkou a tam hovorí, že teda je povinný zohľadniť túto, toto zatriedenie.
Zjednoduším. Čo hovorí? Hovorí, že je povinný diela, ktoré vysiela, aby boli označené a toto označenie rešpektovať. Všetko v poriadku, nik, nikto nespochybňuje a tieto ustanovenia od 1 až po 4 sa v šesťdesiatštvorke dostali do ustanovenia, za ktoré je možné dať pokutu, hej, to zase platí, ale všimnite si, keď si to rozmeníte na drobné, čiže je možné dostať pokutu, doteraz bolo možné dostať pokutu za to, že vysiela niečo, čo sa nehodilo, teraz je možné dostať pokutu za to, že by trebárs nezabezpečil, však to zabezpečí každý a to zabezpečené, že by nezohľadnil. Tak to už tiež by nikto takú chybu neurobil. A majstrovsky, geniálne vám to tí ľudia, ktorým na tom záležalo, proste doriešili tak, že vy ste vytvorili vyhlášku, na základe ktorej sa vlastne definujú tie nevhodnosti. A tá vyhláška nepozná žiadnu sankciu, nič. Tá vyhláška nepozná žiadnu pokutu. Ona nič nepozná. To znamená a ešte, v čom je to krásne? Krásne je to v tom, že kategorizuje ten, kto vyrobil. Takže tí experti, ktorí vyrobia, ja neviem, jak sa tie, tie obludnosti volajú v telke, tie, to ... ožeň ma alebo neviem čo, tak ten, kto to vyrobil, tak on aj zatrieďuje. Aký bude mať záujem ten, kto vyrobil tú obludnosť? No nebude mať záujem ju označiť osemnástkou, lebo však, samozrejme, tam nedôjdete do segmentu, kde sa dávajú reklamy. Čiže on bude, on to vyhodnotí subjektívne, že to je vhodné. Viete, lebo však tu nikto sa, tu aj z deklarácie rôznych ľudí proste nás pripravujú na to, že čo všetko je vlastne výrazom spoločnosti. Čiže aj on subjektívne vyhodnotí, že ten program je vhodný pre novorodencov pomaly. Však prečo nie?
A tu sú nejaké vágne formulácie vo vyhláške, že čo sa má zjaviť, čo nemá. Keby nezohľadnil, tak sa mu nič nestane, nič, lebo tá vyhláška nepozná pokutu. Čiže už odvysielaním, následne zistením, že, ježišmária, čo to šlo v tej telke, tak môžete povedať, čo to tam v tej telke pustili, ale nič sa neudeje, nič. Nikto nedostane pokutu, nikto nič. Vyriešili to majstrovsky, kolegovia, vyriešili to majstrovsky. Navonok sa to javí, že aké je to super, a vlastne ste urobili, pán minister, to, že tie deti necháte ohlupovať a už ani nehrozí pokuta. A to mi je vo vašom prípade špeciálne ľúto, lebo hovorím, ja som vás mal v tom vašom organizme, ktorý tu predstavujete, v tej triede hodnotových. A toto ma teda prekvapuje, že ste o tom nevedeli, a teraz vám to teda hovorím, alebo ste o tom vedeli a napriek tomu to tu dávate? A toto bude pre mňa ako kľúčové, odpoveď na túto otázku. Na ňu som naozaj zvedavý, lebo to je pravdou.
Pravda, vážení kolegovia, pomenej, ale trebárs, jak tu niekto pozerá, pravda je taká, že prijatím tohto zákona, nechcem byť expresívny, si môžete pískať. Naozaj zjednodušene, že môže ísť neviem aká obludnosť, obzvlášť ak je tá obludnosť nakúpená iba pre jedenkrát s vysielacím právom na jedenkrát, oni ju odvysielajú, potom sa môžete búriť, koľko chcete, môžete vypisovať neviem komu, nič sa nestane, nikomu sa nič nestane. Otázka znie, či to bolo zmyslom? A to je presne to, filozoficky. Pred vami tu bol pán minister Kaliňák, ktorý doniesol zákon, ktorý hovorí, že v rámci 48-hodinovej lehoty nemôžte ústne vykonávať činnosť, ktorá by mohla viesť k propagácii politických strán, a takýmto konaním... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán poslanec, chcem vás požiadať, máte ešte dlhšie vystúpenie?

Áno.

Pekne. Ak dovolíte, pokúsim sa to dokončiť, ale aj zjednodušiť pre, pre ľudí, že, lebo to je dôležité, lebo naozaj toto je dosť ťažké, že sa dopátrať toho, že kde je koniec. Podľa mňa to nevie alebo doteraz aspoň nevedel, nič v zlom, pán minister, ani vy. Ale ja som pripravený veriť tomu, že ak ste povedali, že to chcete riešiť, že ste to naozaj chceli riešiť, len tí, čo vám pripravovali tie podklady, vás uviedli do omylu. Ja tomu naozaj chcem veriť, poviem otvorene, lebo zbabelcov už máte dosť, viete, to je, všelijakých džudistov a neviem koho. Tak naozaj chcem veriť, že, že keď niekto u vás povie, že ide niečo riešiť a ide niečo vybojovať, tak to naozaj rieši a chce vybojovať, nie práve naopak. Takže ak ste deklarovali, že to chcete riešiť, aby sa to neobjavovalo, sprehľadniť, tak verím, že to tak chcete robiť. Toto, čo ste doniesli, to nerieši, i keď sa to tak tvári. I keď sa to tak tvári. Aj tu toho veľa takto nosíte, ale nič v zlom, pardon, prepytujem, ale keď aj niečo, aj niečo veľmi páchnuce zabalíte do tortového darčekového balenia, stále je to to páchnuce, len to chvíľku trvá, kým to zistíte. A toto niekedy mám naozaj tu pocit, že nám predávate niečo vydávajúce sa za niečo iné. Ale v prapodstate to je úplne niečo iné. No takto, ak ma niekto porozumel, tak som rád. To presne príklad vášho kolegu, ktorý tu bol pred chvíľou. Tiež hovorí o tom, že teda chce, aby sa v rámci štyridsaťosmičky nekonalo nič zlé pre tých, ktorí nedobehli to, čo nestihli počas volebného, ale v praxi je to zase ono nakoniec úplne ináč.
Pán minister, ešte raz skúsim a pomaly, ale v zásade pre tých ľudí, ktorí to pozerajú. A ešte vás chcem poprosiť jednu vec, lebo vy ste mi tu naznačovali, že to nie je pravda a znova váš kolega, ktorý tu bol, ja som tvrdil, že Majského auto má maják a pán minister vystúpil na ukončenie rozpravy, povedal, že som klamal. A tu ste mu aj tlieskali, normálne vám ruky sčervenali. Ale Majský, Majského firma má maják, viete. Ja už som to komu mal povedať? Čiže znova, ak ste teda aspoň džentlmen v tom, ak ja teda niečo tvrdím a vy tvrdíte opak, tak mi to, prosím vás, povedzte v rozprave, aby som prípadne mohol zareagovať. Dúfam, že neskončíte tak, že ukončíte rozpravu tiež, že som klamal.
Ja nevylučujem, že sa mýlim, ja fakt si nemyslím, že, ja nevylučujem, ale mi to, prosím vás, potom niekto vysvetlite, lebo z existujúceho to vyzerá tak, ako som povedal. To znamená, že ak doteraz bol Damoklov meč nad niekým, že keď pustí nejakú hlúposť, že teoreticky, i keď viete v tejto spoločnosti, kde sa bojíme aj vlastného tieňa, ťažko, ale predsa len tam bola nejaká možnosť pokuty. Teraz ju odpíšete. Neexistuje možnosť uloženia pokuty. V zásade áno, čudujete sa. Znova sa to pokúsim pomaly vysvetliť. Lebo tristosedmička, ste poposúvali, je odvolávka, 307 vypustila to ustanovenie, posunula ďalšie, ktoré nechcem to tu citovať, nechcem ani ľudí zaťažovať, ale hovorí, že teda je povinnosť zabezpečiť umiestňovanie tých programov podľa tej klasifikácie, je tam odvolávka, je tam odvolávka na tú 344, ktorá to, tá podmienka evidencie, § 13 definuje, čo je vhodnosť, a ten § 13 zase vlastne upresňuje tá vaša vyhláška.
A ja takto, postupne sa dostaneme k tej vyhláške, ktorá hovorí, že, že keď, že nejaká totálna hlúposť, že podľa nejakých tam ustanovení, ako je možné ju zaradiť. A teraz znova len, sa aj hovorí, že predstav si to tými očami druhého a ti to pomôže v tom, ako aby si to vedel. Čiže keď vy robíte niečo a chcete to predať, v televíznom trhu to chcete predať, tak nech to ide do prime time, to znamená, že nie že to budú púšťať po polnoci, hej. Ale vtedy, keď, tak máte tendenciu to buď vyrobiť tak, aby to šlo do prime time, alebo si pozriete, aké sú zákony, ktoré to definujú, aby ste to tam mohli dať. A vy toho výrobcu zaviažete, že podľa nejakých ustanovení on to má zadeliť. Čiže tu už je prvá chyba lávky. Ten, kto vyrobil ten program, si sám určí podľa tej vyhlášky a on zhodnotí, subjektívne teda, však moje deti to pozerajú, tak nech aj iné. No, viete, čiže toto je už prvá chyba lávky, veľká chyba lávky. A tí ostatní v tom, v tom slede a to čo, viete, ľudí v zásade nezaujíma, kto vyrobil Mama, ožeň ma! Ľudia si zapnú, ja neviem, kde to ani vysielali, hej, tú telku, kde to vysielali. A teraz, že ako sa to tam dostane? Ak áno, to je presne to, čo ste urobili. To, že sa to tam dostane, tak teraz už nikoho z toho hlava bolieť nebude. Nikto za to nedostane pokutu, nikto. Nikto, lebo ten to označil, splnil si povinnosť, ten, kto to vysiela, si splnil povinnosť, označil to podľa tej vekovej hranice, ktorá mu bola výrobcom daná alebo distribútorom, všetci si splnili svoju povinnosť a deti pozerajú na obludnosti. Tak to je. Rada nemôže nič, no nemôže, lebo podľa zákona nemôže mu udeliť pokutu. Nemôže, lebo pokutu definuje § 67, môže im, ja neviem, im povedať: "No, no, no chlapci!" Ale § 67 hovorí v ods. d), ktorý vy teraz ste zmenili, lebo déčko ste vymenili, ak tam doteraz bolo to, že môžu, keď ohrozia, nesmú, ja neviem čo, tak to sa dalo toho chytiť. Tak teraz ste to vymenili za formuláciu, ja som si to zobral alebo nezobral? Áno, ste to déčko vymenili, že nezohľadnil vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a nezabezpečil časové... (Reakcia z pléna.) Ja si to celé zabalím. (Reakcia z pléna.) Áno, no, to všetko s tým súvisí. No však práve, tak budem rád, keď mi to prípadne vysvetlíte, tak mi to nevysvetlíte, len potom, prosím vás, nepovedzte, že ste prišli sem bojovať s tým, aby v telkách neboli hlúposti. Lebo neprišli ste s tým bojovať, prosím vás. Ste urobili to, že ste to vyodkladali nakoniec, zaviazali ste toho, kto vyrobí ten program, aby si to sám označil, a takto označené ste prevádzkovateľovi služby, ktorá to prevádza, či vo zvuku, alebo v obraze, ste ho zaviazali, aby to takto označené uviedol. A ten prevádzkovateľ, ktorý to uvedie takto označené, ste ho zaviazali v štvorke aj v päťke, že to má zohľadniť. Čiže ak uviedol 12 rokov, tak ste mu povedali, že kedy to má, ak uviedol 18, tak a povedal, a že to má označiť. Čiže zohľadniť a označiť. To on urobí, no však prečo by to neurobil. No však jasné, že to urobí. A keď toto urobí, tak mu nič nehrozí. No presne tak. A na Štedrý deň nám budú púšťať Mama, ožeň ma! Viete, tak to je... (Reakcia z pléna.) Prečo zaväzujete výrobcu diela... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

No, dobre, tak pozrite sa, pán minister, ja verím tomu, však ja nevylučujem, že sa mýlim. Len verím, že budete natoľko korektný, že vystúpime v rozprave a poviete, že v čom sa mýlim a že to nie je pravda a že to, čo ste deklarovali, bude presne tak prebiehať, že v televíziách nebudú hlúposti počas času, keď to pozerajú deti. Však o to ide, však tak urobte a ja s tým nemám problém. Dokonca nemám ani problém si to potom znova doštudovať prípadne, ak som sa mýlil, tak poviem, prepáčte, ja s tým fakt nemám problém. Mne fakt ide o vec, mne fakt ide o vec, že na konci dňa to bude niečo, o čo sa dá chytiť, že teda, že toto nemôžte, lebo ja mám pocit, že tu sa už môže, kto si čo zmyslí, tak môže a nemá sa mu kto postaviť do cesty, lebo kto sa mu postaví do cesty, tak ho zomeliete. Hotovo, no. Nechám si to rád vysvetliť.
A dobre, na konci poviem jednu poznámku. Teda aj by som bol, lebo tu sa porušuje, viete, ja mám nejaké práva, ja mám právo dať procedurálny návrh, faktickú, vystúpiť v rozprave. Tu mi neumožňujete realizovať moje právo, tak to poviem teraz, znova teda opakujem, že aj, pán minister, aby ste to mohli odkázať, bod interpelácie nebol minulý týždeň ukončený, zajtra je hodina otázok a chcel by som teda poprosiť, že po hodine otázok budú pokračovať interpelácie. Tak by som bol teda rád, aby sme sa vyhli prípadne nejakým komplikáciám s tým spojených. Lebo to, že pán predseda nezvládne schôdzu, ešte ergo neznamená, že ja si nemôžem plniť svoju ústavnú povinnosť. Ak mne ústava dala aj povinnosť, ale aj právo, nejaké právo, tak vám garantujem, že sa ho budem snažiť využiť. Alebo mi ho zrušte. Zozbierajte si ešte, neviem, koľko hlasov vám chýba a mi ho zrušte. Ale pokiaľ ho tam mám... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Áno, 19.00 hodinou minulý týždeň vo štvrtok mi moje ústavné právo nezaniklo. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Chcem zareagovať na pána poslanca Hlinu v tom, že naozaj je to tak, ale je to dlhodobo tak a je to všade aj v iných krajinách, že vysielateľ vyhodnotí, či je program vhodný pre tú-ktorú kategóriu, označí ho a potom následne kontrolný orgán, v našom prípade Rada pre vysielanie a retransmisiu, posudzuje, či správne označil takýto program. V tom ja až taký problém nevidím. V čom ja vidím problém, je, že naozaj za tie ostatné mesiace tým, že došlo k zmene kritérií a klasifikácie pre jednotlivé vekové kategórie, došlo k výraznému posunu toho, čo v minulosti nebolo vhodné pre 15-ročného, dnes je vhodné pre 12-ročného. To, čo v minulosti nebolo vhodné pre 18-ročného, je dnes vhodné pre 15-ročného. Čiže sa nám tá latka znižuje a vidíme to aj vo vysielaní, keď po 1. apríli, kedy vstúpila do platnosti nová vyhláška alebo teda novela vyhlášky, sa jednotlivé relácie u vysielateľov len prečíslovali. Čiže relácia, ktorá dovtedy bola označená ako nevhodná pre diváka do 15 rokov, je dnes vysielaná v tom istom čase, v tej istej podobe, ale s tým, že už je vhodná pre 12-ročného.
A to, čo sa ide udiať tou ďalšou alebo pripravovanou novelou, je ďalší posun, ďalšia liberalizácia, kedy dokonca diváci budú zavádzaní v tom, že ten-ktorý program je alebo nie je vhodný pre tú alebo ktorú vekovú kategóriu, pretože budú niesť iné označenia, než budú niesť samotné programy. Čiže niekto by mohol to nazvať aj klamlivou reklamou, pretože bude propagovaný nejaký program s piktogramom vhodným pre diváka do 12 rokov alebo od 12 rokov, ale v skutočnosti ten program nebude vhodný. A myslím si, že toto voči rodičom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Chcem sa do tejto rozpravy zapojiť sa aj ja, a to hlavne v tom, že nenecháva ma chladnou tá požiadavka pána Hlinu, aby bolo samým pánom ministrom vo forme rozpravy, nie záverečného slova poukázané na konkrétne mechanizmy a vykonávacie zložky, ktorými je možné zabezpečiť to, čo tu kritizuje napríklad aj poslankyňa Jana Žitňanská, že vlastne táto, tento takto pripravený zákon aj vyhláška sleduje skôr kontraproduktívny účinok. To znamená, že zrejme na základe ich vyjadrení sa stále budeme v ponuke televízneho a rozhlasového vysielania stretávať s nevhodnými a čoraz hodnotovo nižšie ponúkanými programami. Prosím vás pekne, v rozprave, pán minister, objasnite aj mne poslankyni, ktorá sa nevenuje tomuto zákonu, dopodrobna ho nepozná, objasnite mi, čo mi bude garantovať to, že tá kontrola nevhodnosti ponúkaných programov bude štátom riadne zabezpečená a regulovaná. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, chcel som začať pôvodne, keďže tento návrh zákona sa venuje niekoľkým okruhom z iného súdka, ale začnem tam, kde moji predrečníci zhruba skončili.
A chcem na začiatok povedať, že bol som zvyknutý, že ministerstvo prichádza s kvalitnejšími návrhmi zákonov, a toto je asi najmenej kvalitný zatiaľ, ktorý, mne sa zdá, za toto volebné obdobie. Mám tu vypísaných asi 7 problematických oblastí. To, čo tu teraz odznelo z úst pána poslanca Hlinu je priamym dôsledkom nie možno snahy ministerstva nejakým spôsobom vysporiadať sa či už s problémom, ktorý máme na základe stanoviska Komisie, či už s druhou alebo treťou oponou, alebo s titulkovaním, či otvorené, alebo skryté titulky. Ale je to dlhodobá vec, ktorú kritizujem, a to je, prečo sa zavádzanie druhej opony, prečo povinné označovanie programov, a teda následný mechanizmus ich vykonávania sa deje mimo zákon a nie je priamo obsahom zákona, ale pristúpilo sa k inej právnej norme alebo k inej sile právnej úpravy a to je vyhláškou.
V podstate tá, nechcem, aby to zostalo vo vzduchu, aby táto nahrávka na smeč, ktorá tu prišla, prišla od pána poslanca Hlinu, bola jednoducho zamietnutá tým, že mu vysvetlíte šírku legislatívnej úpravy v tejto miere a odkážete ho na vyhlášku a poviete, že tie veci, na ktoré on sa sťažuje, sú predsa upravené v inej norme a nie priamo v zákone. Filozofia tohoto je pre mňa neakceptovateľná. Vyzývali sme to, aby vyhláška z roku 2007 sa stala obsahom zákona, aby možno nemusela ani pani poslankyňa Mezenská žiadať o vysvetlenie priamo ministra, pretože to v zákone nenachádzajú.
Čo v zákone nachádzajú, je v podstate vynechanie bodu, ktorý môžme ľudovo označiť, a chcem sa na to odvolať, že je to ľudové označenie, kedy ste z tela zákonu vyňali jeden bod, kde vysielanie, ktoré bolo medzi 6.00 až 22.00 hod. možno v rámci právnej čistoty, bolo zo zákona vyňaté. A predpokladám, že aj tá argumentácia bude v tomto duchu, že nech sa upravujú podmienky, teda vyhláškou absolútne, všetko bude obsiahnuté vo vyhláške a potom aj následné mechanizmy označovania a sankcií sa budú odvolávať na tento právny predpis.
Myslím si, že z hľadiska čistoty právneho predpisu, všeobecnej zrozumiteľnosti by v zákone o vysielaní a retransmisii mala byť vyhláška obsiahnutá ako taká aj prvá, aj druhá opona, aj podmienky zadeľovania do jednotlivých kategórií, pretože to zneisťuje ako samotných poslancov, a videli sme to pri rozprave a následných poznámkach, a to už nehovorím verejnosť, ktorá by sa mohla domáhať svojich práv.
Takže to, čo sme hovorili aj pri zavádzaní druhej opony, že nepristupujme k tomu, aby sme, aby ministerstvo vo svojich rukách, čiže exekutívna moc nástrojmi, ktoré sú legitímne, to nespochybňujem, ale nie celkom čisté a možno verejnosť môže byť týmto zavádzaná a nevie sa potom orientovať v týchto právnych úpravách, aby to bolo upravené priamo v zákone. Toľko na úvod možno k tomuto základnému filozofickému problému, a predsa budem apelovať, aby úprava pri ochrane maloletých sa stala obsahom zákona a nebola riešená vyhláškou, dá sa to aj takto jednoducho povedať.
Ďalšie body, ktoré, budem ich smerovať možno v miere otázok, keďže sme v prvom čítaní, aby sme sa mohli pripraviť na druhé čítanie. Mňa by teda zaujímalo, napr. bod, kedy hovoríte o nezávislom vysielaní. Aby sme neboli iba kritickí, zadefinovanie 10 % novej tvorby pri nezávislej tvorby je vec, ktorú ja osobne môžem iba privítať. Možno sa môžme baviť o výške toho percenta. Pravdepodobne bude ministerstvo prihliadať nejakým reálnym situáciám, že táto tvorba v tom období, ktoré stanovilo ministerstvo, môže v tomto percente byť reprezentované, a tým pádom zaviazať touto povinnosťou vysielateľov aj v zmysle toho, aby táto tvorba mohla vznikať, je privítaniahodný posun.
Čo ma však ale zarazilo pri týchto percentách, pri nezávislej tvorbe sa ešte upravovala jedna vec, ktorá nie je spomínaná, aspoň som nenašiel v dôvodovej správe, a to je, že sa upravuje pre vysielateľa zo zákona alebo teraz telerozhlas, RTVS, kde sa pristupuje k úprave práve pri nezávislej produkcii z 20 % podielu na 15 % podiel. Chcel by som sa spýtať, čo ministerstvo k tomuto viedlo aj vzhľadom k odvolávania sa na programové vyhlásenie vlády a deklarácie ministra, ktorý chce podporovať v tomto prípade európsku, ale môžme pod tým vidieť aj domácu tvorbu. Prečo sa percento pri vysielateľovi verejnoprávne znižuje z 20 % na 15?
Druhá vec, pri licenčnom konaní sa z môjho pohľadu pristupuje k dosť k jednej zásadnej a významnej zmene. Ja si dovolím odcitovať. V § 48 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie: "Účastník konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie alebo konania o zmenu licencie na terestriálne vysielanie je oprávnený podľa novej úpravy nahliadať iba do tej časti spisovej dokumentácie, ktorá sa týka výhradne jeho žiadosti. Rada je povinná zabezpečiť, aby sa účastník konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie nemohol oboznámiť s údajmi, ktoré rade na účely tohto konania poskytol iný účastník konania."
Keď sa to prerozpráva do normálneho jazyka, čiže účastník konania, ktorý zaslal nejaké informácie rade, môže požiadať iba o informácie, ktoré zaslal rade on. Snažil som sa dopátrať k nejakej všeobecnejšej úprave a k všeobecnejšiemu postupu v tejto oblasti a takisto rozkódovať to, prečo ministerstvo pristupuje k tomuto kroku. Odpoveďou je, že štandardne pravdepodobne tá obhajoba pôjde v tom, že tieto údaje môžu obsahovať nejaké obchodné tajomstvo alebo nejaké údaje, ktoré by nechcela protistrana, aby sa jedna strana, aby sa k nej dostala druhá. Na druhej strane si však myslím, že toto by malo byť predmetom nielen posudzovania účastníkov konania, ale to, či niekto pred radou obstál a na základe čoho obstál, by mohlo byť predmetom posudzovania aj verejnosti, aby sme mohli verejnosti urobiť, alebo ak sa bude na tieto otázky pýtať, prečo niekto licenciu dostal a prečo niekto nie, tak aby mohol na základe dokumentov, ktoré rade poslal, toto posúdiť. Nerozumiem tomu. Myslím si, že je dosť zásadný skok v tom, ako licenčná rada koná, a tento konkrétny paragraf mne sa zdá až trošička absurdný, že by som mal možnosť žiadať o údaje pred radou, ktoré som tam sám zaslal. Načo by mi boli? Veď ich mám, som ich tam posielal. Čiže to, aby sa údaje, ktoré boli rade zaslané, aby sa s ním mohla zaoberať nielen protistrana, ale aj široká verejnosť a mohla posúdiť, či rada rozhodla relevantne, keďže naše podmienky konania pred licenčnou radou sú viac súťažou krásy ako relevantne určenými parametrami, a tam by mohlo zamerať svoju pozornosť, aby sme dokázali zadať také podmienky, ktoré sú následne kvantifikovateľné a dohľadateľné, prečo jeden projekt, ktorý môže byť napísaný na A4 v licenčnom konaní, uspieva, a prečo projekt, ktorý napríklad pri obnove licencií, kde vysielateľ z licencie vysielal, nemal takmer žiadne konanie pred radou, jeho licencia obnovená nebola a úplne iný subjekt, ktorý dovtedy pôsobil ako právnická organizácia, odrazu bude frekvenčné pásma využívať lepšie ako ten, ktorý to pred ním robil 8 rokov.
Tretí bod sa bude venovať tomu istému, čo hovoril predrečník Laci Sólymos. Viem, že v dôvodovej správe hovoríte o tom, že Komisia nás požiadala o to, aby, alebo vyjadrila obavu z možného porušenia práva Európskej únie v súvislosti s jazykovou reguláciou rozhlasového a televízneho vysielania, a teda venovala sa tomuto licenčnému konaniu. Ja mám jednu obrovskú výhradu a to je, keďže viem, že tu sedia aj právnici z ministerstva, viete si predstaviť, že bude v rámci všeobecnej platnosti a k tomu, aby existovala nejaká právna istota, že v právnom texte je definícia toho, ako bude ministerstvo alebo orgán na to určený postupovať nasledovne: "Rada je povinná posudzovať a prihliadať aj na skutočnosť, či existuje" - a teraz sa podržme - "dostatočná ponuka regionálneho vysielania."
Čo je to dostatočná ponuka? Ako, viem si predstaviť percentuálne. V regionálnom vysielaní neexistuje, stanovíme si v štátnom jazyku 50 %, 60 %, 70%? Tomuto pravdepodobne budeme všetci rozumieť, ale dostatočnej ponuke nerozumiem. Niekde to môže byť kvantifikované ako minúta rozhlasového vysielania, niekde ako 24 hodín. Proste v rámci právnej istoty by som si dovolil apelovať, lebo je to dokonca v dvoch bodoch, keďže sa v § 47 aj § 25, čiže tam, kde je definovaná tá povinnosť, aj v paragrafe, kde sa odvoláva teda na potom nejaké možné postihy pri tomto, v oboch je zopakovaný ten istý terminus technicus, to znamená neexistuje dočasná, dostatočná ponuka regionálneho vysielania. Myslím si, že mali by sme v tomto bode vyhovieť rade a zabezpečiť vysielanie aj v jazykoch Európskej únie, ale malo by pri kreovaní právneho textu byť úplne všetkým jasné, ak ich touto povinnosťou a jej následnou vymáhateľnosťou a pokutovateľnosťou chceme zaviazať, aby nie personálne a politickými nominantmi obsadený orgán Rada pre vysielanie a retransmisiu vykladala zákon, čo dostatočné je a čo dostatočné nie je. Dajme tam percentuálne vyjadrenie a myslím si, že bude všetkým jasné, o čo ide.
Ďalší okruh problémov je samotná problematika opony. Keďže sa tu tomu venovali dvaja poslanci predo mnou, ja nemám pred očami nejakú červenú zástavu a nepozerám sa na ochranu možno z úzkoprsého, pardon, z nejakého úzkoprsého záujmu alebo veľmi emotívne. Napriek tomu si myslím, že uvoľňovanie v oblasti audiovizuálneho pôsobenia v tejto - aj cez môj liberálny pohľad na svet - nie je celkom správna cesta. Vyčítali sme vám aj na výbore, aj predtým, okrem toho, že teda toto vypadáva zo zákona a deje sa to iba úpravou vo vyhláške, že to, čo platilo predtým, a nebolo to vymožiteľné, to znamená povinné označovanie. My sme si povedali, že my tuto, táto novela nie je celkom jednoduchá, lebo myslím, že zasahuje do piatich zákonov. Čiže zákon, ktorý ukladal vysielateľom povinnosť označovať, ak sa mal pretaviť aj do toho, že tá povinnosť bude ohraničená dennou dobou a bude sa prihliadať aj pod pokutami a príde k reálnej vymoženosti tejto povinnosti. Čiže to, čo naozaj vysielateľ označí, že je vhodné do 12 rokov, že je vhodné do 15 rokov a že vhodné do 18 rokov, sa odrazu, ak sa to dostalo teda do vyhlášky a vykonávacieho predpisu, že na toto sa bude tá vyhláška odvolávať pri zavádzaní druhej opony, tak odrazu sa tie kritériá ponížili. Jednoducho povedané, niektoré definície aj pod mohutným pripomienkovaním nakoniec Radou pre vysielanie a retransmisiu, a teda myslím trojnásobnému odloženiu účinnosti toho, prišlo k nejakému kompromisu. A zrazu sa to, čo sme aj upozorňovali, že zamerajme sa aj na programy, ktoré sú zamerané na odkazovanie na budúce obsahy, ktoré budú vysielané v tých hodinách, aby sa nám nestalo, že tieto programy budú zaraďované v inej, v inom časovom horizonte a tie budú odkazovať na tie obsahy, ktoré sú ako keby vhodné pre vyššie vekové skupiny. No a, čuduj sa svete, v medzirezortnom pripomienkovom konaní, pardon, na portáli právnych predpisov, som pozeral presne to, čo tu kolegovia kritizovali, že obsah, ktorý je vhodný pre nižšiu vekovú kategóriu, pardon, vyššiu vekovú kategóriu sa môže promovať aj v čase, kedy sa na televíziu dívajú aj deti alebo môžu dívať deti, ktoré spadajú do tej nižšej vekovej kategórie. Jednoducho povedané, platil tu zákon o povinnom označovaní a na základe neho vysielatelia označovali programy. Keď to malo byť vymožiteľné, znížili sme to o kategóriu. Čo bolo vhodné pre 18-ročných, odrazu bolo vhodné aj pre 15-ročných. A keď budeme hovoriť o upútavkách, tak to sme znížili ešte o jednu, čiže to, čo pôvodne bolo označené vhodné nad 18, tak na toto môžme upozorňovať upútavkami 12-ročné deti.
Nemyslím si, že je to vhodné a ten príklad o vhodnosti obsahu alkoholovej fľaše je tuná, ktorý spomínala Janka Žitňanská, veľmi na mieste. Pravdepodobne k tomuto príde nejaká obhajoba. Na ňu sa teším. Tiež by som sa pripájal k tomu, aby sme mohli aspoň faktickou na ňu reagovať, či by nebolo vhodné vystúpiť k tomu v rozprave.
Posledný okruh, ktorý, ktorý by som chcel označiť, je, sú problémy, ktoré sa tu upravujú. Týkajú sa vlastne vyberania úhrady. A mňa tam, chcem to aspoň spomenúť v rozprave, zarazil jeden bod a to je, že s údajmi, ktoré, s ktorými disponujú vyberatelia a tiež to zacitujem: "Na účely preukázania nároku podľa § 5 vyberania úhrady, kontrola platenia úhrady a vymáhanie úhrady je vyberateľ úhrady" - a bude po prijatí tejto úpravy - "oprávnený aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať a spracúvať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania." Čo znamená, že bez vedomia človeka budú orgány, myslím, že je to SIPO, Západoslovenská, Stredoslovenská a Východoslovenská energetika, môcť nakladať s údajmi spôsobmi, ktoré definuje zákon alebo teda bude definovať zákon, a to je, sa budú môcť kopírovať, skenovať alebo inak zaznamenávať tieto úradné doklady. Nemyslím si, že toto je celkom správny krok, i keď na druhú stranu viem, že zosúladenie databáz s ktorými disponuje verejnoprávny vysielateľ, a databáz týchto vyberačov podľa čísla, ktoré spomínal generálny riaditeľ na výbore je to 30-percentný nesúlad medzi týmito dvomi databázami, kde pravdepodobne budú ukryté nejaké finančné prostriedky.
Je to cesta dobrým krokom, zároveň je cesta dobrým krokom, že vedenie RTVS-ky sa po dekáde a možno aj väčšom období, čiže po niekoľko desaťročí rozhodlo teda navštíviť vyberateľov, a myslím, že spomínal pán generálny riaditeľ, že sa tam, že boli nejaké tri rokovania s týmito vyberateľmi a pravdepodobne zefektívneniu výberu a nájdenia možných zdrojov, aby neunikali, je dobrý krok. A nemyslím si, že by sme na úkor ochrany osobných údajov mali pristupovať v zákone o vysielaní a retransmisii touto úpravou, ide to urobiť aj lepšou cestou.
Takže nemôžem inak, a preto si dovolím dať procedurálny návrh, pán spravodajca, nie o zastavení rokovania, ale na to, aby bol predmetný návrh zákona vrátený ministerstvu na dopracovanie. Ďakujem.