23. schôdza

Ďakujem za slovo. Keďže som tu bol spomenutý, tak len chcem upresniť nejaké veci. O týždeň nebude pochod pride, ale bude pochod za život, to bude 22. septembra v nedeľu. Konečne je tu, áno, aj pozývam všetkých, keď to tak, tí, ktorí majú záujem. Nech aj Slovensko ukáže svoju silu, že teda záleží nám na rodine, na budúcnosti tejto krajiny.
Prepáčte mi to, pani predsedajúca, no ale keď som bol spomenutý, tak ja len toľko. Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, záverečné slovo, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Niet veľmi o čom hovoriť, pretože k obsahu môjho návrhu v podstate bolo vystúpenie pani podpredsedníčky Jurinovej, ktorá podporila a ocenila, chcem poďakovať.
Pán poslanec Hlina, mám taký pocit, že vás trošku hryzie zlé svedomie, lebo tak trošku neštandardne skončilo rokovanie v prvom čítaní o zákone ohľadom kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Vy ste stáli tu, ja niekde pred vami. Keby ste boli využili tú pozíciu, ktorú vám dáva rokovák, tak ako ste boli prihlásený, bol by som býval veľmi elegantne na vás reagoval. Ja neviem, či teraz neporušujem ja rokovací poriadok, pretože mám reagovať na niečo, čo sú dva-tri body pozadu, ale jednu myšlienku, ak môžem, kolektívne zmluvy vyššieho stupňa sleduje v rámci Európy 20 štátov, 15 ich má presne tak, ako ja teraz navrhujem v tejto novele, ďalších päť ich má úplne inak, pretože tam je 100-percentná zaviazanosť v rámci podnikových a vlastne nie je čo riešiť. To znamená, keď som tu bol obvinený za boľševika, no ak sme doteraz neboli, tak ja neviem, vstupujem do boľševickej Európy?
K tej vašej poznámke, že jednostranne a nevhodný prípad, alebo príklad s pani podpredsedníčkou; veci sa majú úplne inak. Doteraz mohol predkladať návrh len po súhlase oboch partnerov, z toho titulu sa vlastne ani neuzatvárali, lebo ten zamestnávateľ to odmietol a vlastne celé vyjednávanie bolo skončené. My dávame právo aj jednému zo sociálnych partnerov, aby predložil návrh, ale tým nie je finito, tým len začína proces. Zíde sa tripartitná komisia za účasti aj odborárov, aj zamestnávateľov, na základe požiadavky zamestnávateľov sme rozšírili túto tripartitnú komisiu o zástupcov ministerstva hospodárstva, Štatistického úradu Slovenskej republiky, a rokujú. Dajú nejaký návrh a odporúčanie a minister práce v tomto prípade rozhoduje. A potom je ešte proces odvolací, to znamená, že to nie je jednostranný akt, ktorý má začiatok a hneď aj koniec, je to proces. A opakujem, ten proces je štandardný tak, ako beží v drvivej väčšine krajín Európskej únie. Nezavádzame nič nové, veľké, do roku 2003 to tu fungovala a bežalo. Nástupom pána Kaníka sa isté veci zmenili, nástupom pani Tomanovej sa dali opätovne do štandardných vzťahov, pán Mihál niektoré veci zmenil a Richter ich zavádza opätovne do štandardných vzťahov.
Toľko, ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister. Pani spravodajkyňa nechce vystúpiť. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz malo nasledovať druhé čítanie o návrhu poslancov na vydanie novely rokovacieho poriadku, tlač 559. Na základe záverov z poslaneckého grémia termín prerokovania tohto bodu programu bude dohodnutý poslaneckými klubmi dodatočne.

Ďalej nasleduje druhé čítanie o návrhu poslankýň Oľgy Nachtmannovej, Dariny Gabániovej a Ivety Liškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 583, spoločná správa výborov má tlač 583a.
Dávam teraz slovo poslankyni Oľge Nachtmannovej, aby návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči, pani poslankyňa.

(Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej, Dariny Gabániovej a Ivety Liškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 583.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som zdôvodnila predloženie návrhu zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch. Ide o zmenu a doplnenie tohto zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení, ktorý predkladám spolu s poslankyňami Darinou Gabániovou a Ivetou Liškovou.
Základom pre vypracovanie návrhu zákona sú podnety z praxe. Zásadným dôvodom predloženia predmetného návrhu zákona je zabezpečenie kvality vzdelávania pedagogických zamestnancov v školstve a tým následne zabezpečenie kvality odborného vzdelávania na odborných školách a spravodlivosť pri získavaní kreditov, ich udeľovaní a ich udeľovania.
Vyjadrím sa podrobnejšie k bodu, akým spôsobom táto zmena chce zabezpečiť kvalitu ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov a tým následne zabezpečenie kvality odborného vzdelávania na odborných školách.
Prijatím zákona č. 390/2011 Z. z. v § 8 ods. 2 písm. a) vznikol legislatívne nereálny priestor na zabezpečenie dopĺňania kvalifikačného predpokladu pre kategóriu a podkategóriu pedagogických zamestnancov technického, ekonomického, poľnohospodárskeho, potravinárskeho, umeleckého a iného zamerania získaním vzdelania v oblasti pedagogickej spôsobilosti. Vzhľadom na to, že vysoké školy neučiteľského zamerania technického, ekonomického, poľnohospodárskeho, potravinárskeho, umeleckého a iného zamerania nemali v požadovanom množstve akreditované študijné programy učiteľstva, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie kvalitných nielen učiteľov odborných, technických, ekonomických, poľnohospodárskych, potravinárskych alebo umeleckých predmetov, ale aj majstrov odbornej výchovy a pedagogických asistentov, je potrebné daný stav riešiť prostredníctvom akreditovania nie študijných programov učiteľstva, ale doplňujúceho pedagogického štúdia v oblasti pedagogickej spôsobilosti.
Doterajšia právna úprava určovala, že napr. aj vysoké školy s len technickým zameraním mohli poskytovať doplňujúce pedagogické štúdium a to len, ak tieto vysoké školy mali riadne akreditovaný študijný program v skupine študijných odborov výchova a vzdelávanie. To nútilo tieto školy zabezpečovať učiteľské odbory personálne i materiálne i napriek tomu, že boli zamerané napr. na technické odbory. V konečnom dôsledku to spôsobovalo, že technické vysoké školy odmietali akreditácie programov v skupine študijných odborov výchova a vzdelávanie a prestávali poskytovať doplňujúce pedagogické štúdium a následne stredné odborné školy začali pociťovať nedostatok absolventov inžinierskych odborov vzdelávania, ktorí by mohli kvalifikovane zabezpečovať vyučovanie odborných predmetov v stredných odborných školách. Po dohode so zástupcami akademickej obce sa navrhuje, aby doplňujúce pedagogické štúdium bolo súčasťou vzdelávania, podliehalo akreditácii podľa tohto zákona a následne aj kontrole podľa tohto zákona.
Druhým bodom, ktorý rieši predkladaný návrh doplnenia a zmeny, je spravodlivosť pri získavaní kreditov a zefektívnenie ich udeľovania. Pôvodným účelom ustanovenia § 35 ods. 6 bolo, aby sa pedagogickým a odborným zamestnancom umožnilo na základe overovania profesijných kompetencií získaným prostredníctvom sebavzdelávania rokmi praxe a následne im priznať kredity, ktoré mohli použiť na účely kreditového príplatku alebo na vykonanie atestácie.
Na základe podnetov z praxe sa preukázalo, že aplikácia ustanovenia § 35 ods. 6 aj po úprave zákonom č. 390/2001 Z. z. nedosiahla sledovaný cieľ poskytovať sebavzdelávajúcim sa pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom s viacročnou praxou overenie získaných profesijných kompetencií z dôvodu, že poskytovatelia kontinuálneho vzdelávania v mnohých prípadoch toto ustanovenie zneužívajú ako zdroj obohacovania sa. Veľké percento poskytovateľov realizuje akreditované programy kontinuálneho vzdelávania často bez fyzicky realizovaného overenia kompetencií pred skúšobnou komisiou, ale len ako výmenu finančnej čiastky za vydanie takéhoto osvedčenia. Dokonca sa takéto tzv. vzdelávanie organizuje priamo v priestoroch škôl alebo školských zariadení pre všetkých zamestnancov školy alebo školského zariadenia.
Z uvedeného dôvodu sa navrhuje vypustiť toto problémové ustanovenie. Aj pri vypustení ods. 6 § 35 zákon poskytuje dostatočné zákonné mechanizmy, ktoré pri ich využívaní zabezpečia pôvodne zamýšľanú kvalitu poskytovania programov kontinuálneho vzdelávania bez možnosti ich zneužívania, či dokonca korupčného správania.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som.

Ďakujem pekne. Zaujmite miesto, pani poslankyňa, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslancovi Pavlovi Gogovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pani poslankyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal spoločnú správu výboru, výborov Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie o výsledku rokovania návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky pani Nachtmannovej, Gabániovej, Liškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania poslaneckého návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 26. júna 2013 č. 688 sa uzniesla prerokovať návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej, Dariny Gabániovej a Ivety Liškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 583), v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v určenej lehote, resp. v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K návrhu poslankýň na vydanie zákona výbory Národnej rady Slovenskej republiky dali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 282 z 27. augusta 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 82 z 2. septembra 2013, v ktorých zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1, 3 až 7, 11, 12, 15 až 30 spoločne a tieto schváliť, body 2, 8 až 10, 13, 14 a 31 spoločne a tieto neschváliť. Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ich v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vydanie zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, gestorský výbor, z 5. septembra 2013 č. 89. Zároveň ma týmto výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a zároveň predložil návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.

Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky: za klub SDKÚ - DS pán poslanec Miroslav Beblavý, za klub KDH pán poslanec Fronc a je prihlásená ešte ďalej pani poslankyňa Žitňanská. Poprosím technikov, aby zapísali prihlásených rečníkov. Pán poslanec Beblavý za SDKÚ, pán poslanec Fronc a pani poslankyňa Jana Žitňanská.
Nech sa páči, pán poslanec Beblavý. Nie je prítomný, stráca poradie.
Nech sa páči, pán poslanec Fronc, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja som diskutoval k tejto novele zákona už pri prvom čítaní, nakoniec aj vo výbore, tam som povedal v podstate to podstatné, že s tou prvou časťou súhlasím, aby aj technické vysoké školy, ktoré neposkytujú v súčasnosti pedagogické vzdelanie, mohli jednoducho toto doplňujúce pedagogické vzdelanie poskytnúť, aby odtiaľ odchádzali odborníci, ktorí sú v zmysle platného zákona kvalifikovaní na to, aby učili.
Druhá vec o tom, čo sa týka možností vzdelávať, udeľovať kredity a podobne, je, by som povedal, trochu rozporná. Ja očakávam, že ministerstvo školstva pripraví veľkú novelu tohto zákona alebo úplne nový zákon, pretože čo sa týka kreditov - a ten zákon bol prijatý počas ministrovania pána Mikolaja za prvej vlády pána Roberta Fica - vyvolal veľa zlej krvi a veľmi veľa problémov. Dodnes, by som povedal, u mnohých slovo kredit sa na školách stálo čímsi ako červeným súknom, takže to k samotnému zneniu zákona.
Ale čo chcem dať a to dávam do pozornosti pánovi spravodajcovi, procedurálny návrh, aby v správe gestorského výboru v časti IV bod 2 bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Bod 2 je pozmeňujúci návrh, ktorý som dal, a týka sa toho, aby minister školstva v odôvodnených prípadoch mohol udeliť výnimku z kvalifikačných predpokladov. Hovorím z kvalifikačných predpokladov, pretože sú aj iné predpoklady, ktoré sú vyžadované, napríklad bezúhonnosť a podobne. O tom sa tu nehovorí, len o kvalifikačných predpokladoch. A to, samozrejme, aj s istou ochranou, to znamená, že pokiaľ minister urobí takéto rozhodnutie, udelí výnimku, musí to svoje rozhodnutie zverejniť na internetovej stránke ministerstva školstva aj s odôvodnením.
Iným slovom môže niekto povedať, že opozičný poslanec posilňuje kompetencie vládneho ministra. Ja sa na to takto nepozerám, musím povedať, že ten pohľad môj je trochu iný. Nemyslím si, že minister ktorýkoľvek, a nevychádzam z toho negatívneho pohľadu, že ktorýkoľvek minister, keď dostane takýto priestor, bude ho zneužívať a bude to robiť pre svojich kamarátov alebo podobne. Vychádzam skôr z pozitívneho pohľadu na vec a to z toho dôvodu, že z praxe poznám veľa prípadov ľudí, ktorí v zmysle predmetného ustanovenia zákona sú nekvalifikovaní a to má, samozrejme, následky aj na ich platové zaradenie a podobne, a pritom sú to ľudia, ktorí si myslím, že je dobré, že sú na školách, že pôsobia, že odovzdávajú svoje skúsenosti, že učia. Je to napríklad, ja som sa s tým stretol osobne v minulosti s takými renomovanými umelcami, ako je Palúch alebo mladý Romančík, ktorí mali tie problémy, poznám riaditeľa, ktorý založil základnú umeleckú školu, má dve vysoké školy a koncertuje po celom Slovensku ako uznávaný umelec, ale je nekvalifikovaný. Občas tu ide aj o niečo iné, samozrejme, ide aj o financie, ale v niektorých prípadoch dokonca ide o istý pocit vnútorného nedocenenia a istým spôsobom neuznania, istým spôsobom vnímajú to tí ľudia ako nesmiernu krivdu, že sú takto zaradení.
Ja si uvedomujem, že kvalifikačné predpoklady slúžia na to, aby sme mali kvalitných pedagógov, ale zákon nemôže všetko pokryť a nemyslím si, že minister je len na to, aby mnohé veci vykonával a jednoducho nemal isté oprávnenie, isté kompetencie. Keď zrátam, že tých ministrov dohromady na Slovensku je 15, tak ako si myslím, že z celého národa by tam mali byť dôveryhodní ľudia a keď sa ukáže, že nie sú, samozrejme, celkom iste by sa ozvala vlna odporu. Čiže toto je vec, ktorá ma vedie k tomu, aby sme istým spôsobom sa snažili vnímavo hľadieť na to, ako to funguje aj v tom školstve a istým spôsobom veci, ktoré treba napraviť, naprávať. Ja si uvedomujem, že Národná rada je na to, aby zákonmi stanovovala pravidlá, ale občas, musím povedať, tí ľudia, s ktorými sa stretávam nielen v školstve, majú oprávnený pocit, že pravidlá, ktoré nastavujeme, ich skôr terorizujú a kladú im častokrát prekážky v ich fungovaní. Nechcem to teraz rozvíjať, ja sa k tomu vrátim, preto napríklad pri stavebnom zákone keby som rozprával, čo ľudia všetko musia absolvovať pri stavbe nie tých luxusných veľkých diel, ale pri stavbe rodinného domu a podobne, tak tí, ktorí to zažili, mi dajú za pravdu, tí, ktorí nie, by si celkom iste chytili hlavu, že čo všetko od ľudí vyžadujeme a ako, akým spôsobom ich preháňame.
Ešte jedno. Samozrejme, že existuje obmedzeným spôsobom vo vyhláške ustanovenie, ktoré nejaké výnimky umožňuje, nie v takom rozsahu, ako to tu navrhujem, prvé. A po druhé, musím povedať, že vychádzajú z ústavného princípu, toto je všeobecné zmocnenie. Je to vyšší, vyššia právna norma zákon ako vyhláška a v zmysle našich ústavných princípov štátny orgán - a teda aj minister a ministerstvo - môže robiť len to, čo má v zákone, čo má povolené robiť v zákone. Občan, naopak, všetko, čo v zákone nemá, je zakázané. To znamená, že keď chceme dávať nižšie právne normy, ako sú vyhlášky, smernice, usmernenia a podobne, tak musí tam byť zmocnenie v zákone, o to sa usilujem v tomto prípade. Čiže naozaj z tohto pohľadu nie je to záležitosť, ktorá podľa mňa sa týka koalície a opozície, je to vec, ktorá by mohla napraviť aspoň niektoré nezrovnalosti a krivdy a pomôcť niektorým pedagógom, nič viac a nič menej. Takže procedurálny návrh som dal, o postupe nakoniec rozhodne Národná rada výsledne, ale žiadam ešte raz, aby sa osobitne hlasovalo o tomto bode a poprosil by som o jeho podporu.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Aha, nech sa páči, pán poslanec. Zapnite pána poslanca Csicsaia. Prepáčte, Érseka, ospravedlňujem sa.