23. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy sa predkladá najmä z dôvodu potreby presunu kompetencie v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov a právnych vzťahov pri výkone práce vo verejnom záujme z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na Úrad vlády Slovenskej republiky tak, ako je to typické pre viaceré členské štáty Európskej únie. Kompetencia v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov a právnych vzťahov pri výkone práce vo verejnom záujme patrí v členských štátoch Európskej únie obvykle pod úrad predsedu vlády.
Presun uvedenej kompetencie je podmienený významom postavenia Úradu vlády Slovenskej republiky, ako aj významom štátnej služby v tvorbe a realizácii komplexnej vnútornej politiky štátu. Rovnako Úrad vlády už dnes vykonáva niektoré kompetencie typické pre ústredný orgán štátnej správy a z toho dôvodu by mal mať v gescii aj štátnozamestnaneckú politiku na centrálnej úrovni so zámerom zjednotiť zodpovednosť za tvorbu a realizáciu personálnej politiky vlády vo vzťahu k zamestnancom verejnej správy. V súvislosti s prechodom vyššie uvedenej kompetencie je potrebné vyriešiť aj presun práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckých pracovnoprávnych a iných právnych vzťahov zamestnancov, ktorí zabezpečujú výkon tejto kompetencie, ako aj presun práv a povinností z právnych vzťahov, presun majetku a finančných prostriedkov z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na Úrad vlády Slovenskej republiky. Okrem toho do pôsobnosti Úradu vlády a z dôvodu komplexnosti navrhuje zakotviť, že zabezpečuje a koordinuje ochranu finančných záujmov Európskej únie. Nejedná sa pritom o novú pôsobnosť, pretože túto pôsobnosť už Úrad vlády zabezpečuje aj na základe zákona 528 o pomoci a podpore poskytovania z fondov Európskej únie. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli predložené v rámci druhého čítania a sú uvedené v spoločnej správe, akceptujem a odporúčam ich schváliť.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schválila.
Skončil som, pani podpredsedníčka.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 667 z 20. júna 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Po druhé. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Po tretie. Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 273 z 27. augusta 2013, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 107 z 22. augusta 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 64 z 28. augusta 2013.
Po štvrté. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali tieto dva návrhy:
1. V čl. I sa pred doterajší bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie: "§ 14 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky koordinuje plnenie úloh v oblasti ľudských práv."."
Doterajšie novelizačné body 1 - 4 sa označujú ako novelizačné body 2 - 5.
Navrhovaným doplnením sa vyjadruje skutočný stav, v rámci ktorého už v súčasnosti Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky koordinuje plnenie úloh s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy v oblasti ľudských práv. Taktiež na základe zákona č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci má ministerstvo vymedzený dotačný titul v oblasti presadzovania, podpory a ochrany ľudských práv a slobôd. Ministerstvo sa tejto problematike venuje aj na medzinárodnej úrovni, napr. počas obhajob implementačných správ k medzinárodným ľudskoprávnym dohovorom. V gescii Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky je na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky z 20. júna 2012 č. 276 aj celá činnosť Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorej predsedom je podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, gestorský výbor odporúča schváliť.
2. V čl. II sa slová „1. októbra 2013“ nahrádzajú slovami „1. novembra 2013“.
Zároveň je potrebné navrhovanú zmenu účinnosti premietnuť aj v čl. I štvrtom bode v § 40w ods. 3, kde sa v celom texte slová „od 1. októbra 2013“ nahrádzajú slovami „od 1. novembra 2013“ a slová „do 30. septembra 2013“ sa nahrádzajú slovami „do 31. októbra 2013“.
S ohľadom na priebeh legislatívneho procesu a v záujme dodržiavania ústavných lehôt sa navrhuje posunúť termín účinnosti zákona na 1. november 2013. Zároveň je potrebné primerane upraviť aj lehoty v prechodnom ustanovení § 40w ods. 3. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Gestorský výbor odporúča schváliť návrh zákona.
Po piate. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písmeno f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Po šieste. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 a 2 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne, so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Vieru Šedivcovú vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 69 z 3. septembra 2013.
Ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti zareagovať na túto zmenu kompetenčného zákona. Vo svojej podstate nemám problém s tým, čo navrhuje vládna novela. Myslím si, že je to lepší krok, ako to bolo, alebo vyrieši túto situáciu zo štátnozamestnaneckými pomermi a všetkými vecami, ktoré s tým súvisia prenosom kompetencií na Úrad vlády. Osobne si myslím, že najlepšie riešenie by bolo, keby bola vytvorená samostatná inštitúcia, ktorá by sa venovala štátnozamestnaneckým vzťahom. Myslím si, že to by malo byť konečné riešenie, ak by sme chceli naozaj byť, alebo tváriť sa, že tieto vzťahy môžu byť nezávisle posudzované. Takže ako hlavný bod, že nemám zásadnú, zásadný problém s touto novelou zákona.
Veľmi milo ma prekvapila spoločná správa, v ktorej som našla pozmeňujúci návrh, ktorý rieši kompetencie ministerstva zahraničných vecí. Toto sa veľmi teším, pretože možnože si niektorí spomínate, ako sme ešte v čase alebo chvíľku po schválení programového vyhlásenia vlády a keď sa prvýkrát preberala téma kompetenčného zákona, tak sme upozorňovali na to, že je pekné, že ministerstvo zahraničných vecí bude akože mať patronát nad riadením ľudskoprávnej agendy, ale tú kompetenciu mu vlastne zákonom nikto neustanovil. Takže som rada, že došlo na naše slová a po roku sa naozaj aj Úrad vlády alebo vláda samotná spamätala a túto kompetenciu v podobe koordinácie ľudských práv dala aj kompetenčne na plecia ministerstvu zahraničných vecí. Myslím si, že je to potrebný krok už len kvôli tomu, že ako vlastne v kompetenčnom zákone, ktorý išiel pred rokom, bolo povedané, prechádza tam aj dotačná schéma, a slová, ktorými mi argumentoval aj kolega Martvoň, že načo vlastne dávať kompetenciu, však je jasné, že sa tým budú zaoberať. Som rada, že právni experti dali za pravdu našim slovám, že, bohužiaľ, tá kompetencia napísaná na papieri je skutočne potrebná. Beriem to ako naozaj zadosťučinenie. Aj keď som sa rozprávala s pánom ministrom zahraničných vecí, tak v podstate tiež mi dal za pravdu, že áno, že mohli možnože skôr reflektovať na naše slová.
Ešte jednu vec, ktorú by som v súvislosti so zmenou kompetencií v tomto kompetenčnom zákone dala do pozornosti. Dobre, kompetencie už máme na poriadku, ale možno, keď si pozrieme organizačnú stránku ministerstva zahraničných vecí, ťažko by ste hľadali, kto sa v skutočnosti zaoberá agendou ľudských práv. Po dlhom, dlhom hľadaní sa nám podarilo zistiť, hej, ak by sme naozaj brali, že nezainteresovaný človek chce nájsť niekoho, kto sa týmto zaoberá, tak sme našli, že je to schované niekde v sekcii právnej a konzulárnej, čo je opäť u mňa považované za chybu a budem dúfať teda do budúcna, že ministerstvo aj v tomto urobí buď keď už nie samostatnú sekciu, čo teda predpokladám, že samostatnú sekciu nebudú chcieť robiť, tak aspoň do názvu tejto sekcie pridelia aj samotné ľudské práva, ľudskoprávnu agendu.
Takže ešte raz, som veľmi rada, že došlo na naše slová a že konečne alebo opäť sa potvrdilo, že to, čo opozícia navrhuje, nie je čisto politická agenda, ale sú to rozumné a potrebné veci.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod mi dovoľte oceniť zámer vlády, že chce zlepšiť podmienky pri uplatňovaní svojich práv, ktoré občania majú, a to znamená aj práva štrajkovať. Ten prechod kompetencií, že teda budú vedieť, kde sa štrajkuje, to znamená pred Úradom vlády, je fakt podľa mňa logický, lebo pred Úradom vlády je veľké námestie. Častokrát pri tých iných boli stiesnené podmienky a ja to fakt hodnotím pozitívne, že vlastne takto vláda vychádza v ústrety ľuďom, ktorí chcú bojovať za svoje práva. Aj z logistického hľadiska je to námestie fakt dobré a uspôsobené, čiže toto chcem oceniť.
A chcem ešte sa teda spýtať, ja pripúšťam, ja naozaj nerozumiem celkom tej téme vyjednávania, kolektívneho vyjednávania odborov, čiže pripúšťam, že sa môžem mýliť, ale rád si to nechám vysvetliť. Čiže v kontexte tohto, ale aj v kontexte predchádzajúceho zákona, kde vlastne ja neviem, či na ministerstve majú Wikipédiu, alebo nie, ale tam Wikipédia hovorí, že čo je zmluva. Zmluva, hovorí, že je to akt minimálne dvoch zmluvných strán. Ak teraz je tu návrh zákona, ktorý toto mení, to znamená od základu, tak v zásade, ja som to tu už aj včera spomínal, ja trošku to preženiem, absurdita, ja teraz vyhlásim, že som sa oženil s pani Zmajkovičovou a ona už nič nemôže, už to len musí akceptovať. Alebo iný absurdný prípad poviem, poviem, no chudák Števo, no teraz bude pride za týždeň, niekto, nejaký gay sa ožení so Števom Kuffom, vyhlási to, že sa s ním oženil, a Števo Kuffa sa to len dozvie. Viete, to je ale, hovorím toto je tu, toto je v parlamente, to znamená, ak vyhlasujeme jednostranný akt za zmluvu, čo je podľa mňa absurdita, ono by sa to malo volať úplne ináč, ale aj v kontexte tohto zákona, čiže ak niekto vyhlási niečo, že chce a je to vyššia kolektívna zmluva, aj keď to druhá strana nepodpíše, tak sa ňou stane.
Je mi ľúto fakt tých zamestnávateľov, ktorí bohviečo sa akej kolektívnej zmluvy dožijú, ale keď aj štátni zamestnanci sú chránení zákonom, aj štátni zamestnanci okrem niektorých môžu protestovať, teraz ste im umožnili, aby v zásade vedeli kam, to znamená na Námestie slobody. Ja neviem teda, prípadne poradím aj odborárom, ktorí zastupujú štátnych zamestnancov, školstvo napr., že naozaj, že v tomto kontexte ani možno nebude treba ísť na to Námestie slobody, lebo oni, keď si upravia tú kolektívnu zmluvu a napíšu si tam, čo potrebujú, tak v zásade ministerstvo v zmysle tohto, čo bolo povedané, alebo čo je tu predložené, ministerstvo si môže, alebo ten ich nadriadený orgán, prepytujem, len pískať, hej.
Čiže, prípadne ma opravte, pán minister, že ak je to tak, alebo možno fakt, že chcete pomôcť tým ľuďom, takže prípadne odborári alebo vôbec štátni zamestnanci, keď teda na jednej strane voči súkromným zamestnávateľom je možné vyhlásiť takýto jednostranný akt vôle, tak predpokladám, že nebude stáť zákonná podmienka, aby nemohli vyhlásiť takýto jednostranný akt vôle aj štátni zamestnanci voči svojim zamestnávateľom. Tak im to prípadne odporúčam, že tú zmluvu nech si ponastavujú tak, však môžu si tam napísať, čo chcú. Druhá strana to nemusí podpísať a všetko sa to stretne na Úrade vlády a všetko sa to tam nakoniec rozhodne. A keby náhodou bolo naozaj celkom zle, tak tá voľba, že kde sa bude v budúcnosti štrajkovať, vyhodnocujem ju fakt ako vcelku logickú aj logisticky by som povedal, že vhodnú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Keďže som tu bol spomenutý, tak len chcem upresniť nejaké veci. O týždeň nebude pochod pride, ale bude pochod za život, to bude 22. septembra v nedeľu. Konečne je tu, áno, aj pozývam všetkých, keď to tak, tí, ktorí majú záujem. Nech aj Slovensko ukáže svoju silu, že teda záleží nám na rodine, na budúcnosti tejto krajiny.
Prepáčte mi to, pani predsedajúca, no ale keď som bol spomenutý, tak ja len toľko. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Niet veľmi o čom hovoriť, pretože k obsahu môjho návrhu v podstate bolo vystúpenie pani podpredsedníčky Jurinovej, ktorá podporila a ocenila, chcem poďakovať.
Pán poslanec Hlina, mám taký pocit, že vás trošku hryzie zlé svedomie, lebo tak trošku neštandardne skončilo rokovanie v prvom čítaní o zákone ohľadom kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Vy ste stáli tu, ja niekde pred vami. Keby ste boli využili tú pozíciu, ktorú vám dáva rokovák, tak ako ste boli prihlásený, bol by som býval veľmi elegantne na vás reagoval. Ja neviem, či teraz neporušujem ja rokovací poriadok, pretože mám reagovať na niečo, čo sú dva-tri body pozadu, ale jednu myšlienku, ak môžem, kolektívne zmluvy vyššieho stupňa sleduje v rámci Európy 20 štátov, 15 ich má presne tak, ako ja teraz navrhujem v tejto novele, ďalších päť ich má úplne inak, pretože tam je 100-percentná zaviazanosť v rámci podnikových a vlastne nie je čo riešiť. To znamená, keď som tu bol obvinený za boľševika, no ak sme doteraz neboli, tak ja neviem, vstupujem do boľševickej Európy?
K tej vašej poznámke, že jednostranne a nevhodný prípad, alebo príklad s pani podpredsedníčkou; veci sa majú úplne inak. Doteraz mohol predkladať návrh len po súhlase oboch partnerov, z toho titulu sa vlastne ani neuzatvárali, lebo ten zamestnávateľ to odmietol a vlastne celé vyjednávanie bolo skončené. My dávame právo aj jednému zo sociálnych partnerov, aby predložil návrh, ale tým nie je finito, tým len začína proces. Zíde sa tripartitná komisia za účasti aj odborárov, aj zamestnávateľov, na základe požiadavky zamestnávateľov sme rozšírili túto tripartitnú komisiu o zástupcov ministerstva hospodárstva, Štatistického úradu Slovenskej republiky, a rokujú. Dajú nejaký návrh a odporúčanie a minister práce v tomto prípade rozhoduje. A potom je ešte proces odvolací, to znamená, že to nie je jednostranný akt, ktorý má začiatok a hneď aj koniec, je to proces. A opakujem, ten proces je štandardný tak, ako beží v drvivej väčšine krajín Európskej únie. Nezavádzame nič nové, veľké, do roku 2003 to tu fungovala a bežalo. Nástupom pána Kaníka sa isté veci zmenili, nástupom pani Tomanovej sa dali opätovne do štandardných vzťahov, pán Mihál niektoré veci zmenil a Richter ich zavádza opätovne do štandardných vzťahov.
Toľko, ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som zdôvodnila predloženie návrhu zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch. Ide o zmenu a doplnenie tohto zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení, ktorý predkladám spolu s poslankyňami Darinou Gabániovou a Ivetou Liškovou.
Základom pre vypracovanie návrhu zákona sú podnety z praxe. Zásadným dôvodom predloženia predmetného návrhu zákona je zabezpečenie kvality vzdelávania pedagogických zamestnancov v školstve a tým následne zabezpečenie kvality odborného vzdelávania na odborných školách a spravodlivosť pri získavaní kreditov, ich udeľovaní a ich udeľovania.
Vyjadrím sa podrobnejšie k bodu, akým spôsobom táto zmena chce zabezpečiť kvalitu ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov a tým následne zabezpečenie kvality odborného vzdelávania na odborných školách.
Prijatím zákona č. 390/2011 Z. z. v § 8 ods. 2 písm. a) vznikol legislatívne nereálny priestor na zabezpečenie dopĺňania kvalifikačného predpokladu pre kategóriu a podkategóriu pedagogických zamestnancov technického, ekonomického, poľnohospodárskeho, potravinárskeho, umeleckého a iného zamerania získaním vzdelania v oblasti pedagogickej spôsobilosti. Vzhľadom na to, že vysoké školy neučiteľského zamerania technického, ekonomického, poľnohospodárskeho, potravinárskeho, umeleckého a iného zamerania nemali v požadovanom množstve akreditované študijné programy učiteľstva, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie kvalitných nielen učiteľov odborných, technických, ekonomických, poľnohospodárskych, potravinárskych alebo umeleckých predmetov, ale aj majstrov odbornej výchovy a pedagogických asistentov, je potrebné daný stav riešiť prostredníctvom akreditovania nie študijných programov učiteľstva, ale doplňujúceho pedagogického štúdia v oblasti pedagogickej spôsobilosti.
Doterajšia právna úprava určovala, že napr. aj vysoké školy s len technickým zameraním mohli poskytovať doplňujúce pedagogické štúdium a to len, ak tieto vysoké školy mali riadne akreditovaný študijný program v skupine študijných odborov výchova a vzdelávanie. To nútilo tieto školy zabezpečovať učiteľské odbory personálne i materiálne i napriek tomu, že boli zamerané napr. na technické odbory. V konečnom dôsledku to spôsobovalo, že technické vysoké školy odmietali akreditácie programov v skupine študijných odborov výchova a vzdelávanie a prestávali poskytovať doplňujúce pedagogické štúdium a následne stredné odborné školy začali pociťovať nedostatok absolventov inžinierskych odborov vzdelávania, ktorí by mohli kvalifikovane zabezpečovať vyučovanie odborných predmetov v stredných odborných školách. Po dohode so zástupcami akademickej obce sa navrhuje, aby doplňujúce pedagogické štúdium bolo súčasťou vzdelávania, podliehalo akreditácii podľa tohto zákona a následne aj kontrole podľa tohto zákona.
Druhým bodom, ktorý rieši predkladaný návrh doplnenia a zmeny, je spravodlivosť pri získavaní kreditov a zefektívnenie ich udeľovania. Pôvodným účelom ustanovenia § 35 ods. 6 bolo, aby sa pedagogickým a odborným zamestnancom umožnilo na základe overovania profesijných kompetencií získaným prostredníctvom sebavzdelávania rokmi praxe a následne im priznať kredity, ktoré mohli použiť na účely kreditového príplatku alebo na vykonanie atestácie.
Na základe podnetov z praxe sa preukázalo, že aplikácia ustanovenia § 35 ods. 6 aj po úprave zákonom č. 390/2001 Z. z. nedosiahla sledovaný cieľ poskytovať sebavzdelávajúcim sa pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom s viacročnou praxou overenie získaných profesijných kompetencií z dôvodu, že poskytovatelia kontinuálneho vzdelávania v mnohých prípadoch toto ustanovenie zneužívajú ako zdroj obohacovania sa. Veľké percento poskytovateľov realizuje akreditované programy kontinuálneho vzdelávania často bez fyzicky realizovaného overenia kompetencií pred skúšobnou komisiou, ale len ako výmenu finančnej čiastky za vydanie takéhoto osvedčenia. Dokonca sa takéto tzv. vzdelávanie organizuje priamo v priestoroch škôl alebo školských zariadení pre všetkých zamestnancov školy alebo školského zariadenia.
Z uvedeného dôvodu sa navrhuje vypustiť toto problémové ustanovenie. Aj pri vypustení ods. 6 § 35 zákon poskytuje dostatočné zákonné mechanizmy, ktoré pri ich využívaní zabezpečia pôvodne zamýšľanú kvalitu poskytovania programov kontinuálneho vzdelávania bez možnosti ich zneužívania, či dokonca korupčného správania.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pani poslankyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal spoločnú správu výboru, výborov Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie o výsledku rokovania návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky pani Nachtmannovej, Gabániovej, Liškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania poslaneckého návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 26. júna 2013 č. 688 sa uzniesla prerokovať návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej, Dariny Gabániovej a Ivety Liškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 583), v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v určenej lehote, resp. v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K návrhu poslankýň na vydanie zákona výbory Národnej rady Slovenskej republiky dali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 282 z 27. augusta 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 82 z 2. septembra 2013, v ktorých zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1, 3 až 7, 11, 12, 15 až 30 spoločne a tieto schváliť, body 2, 8 až 10, 13, 14 a 31 spoločne a tieto neschváliť. Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ich v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vydanie zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, gestorský výbor, z 5. septembra 2013 č. 89. Zároveň ma týmto výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a zároveň predložil návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja som diskutoval k tejto novele zákona už pri prvom čítaní, nakoniec aj vo výbore, tam som povedal v podstate to podstatné, že s tou prvou časťou súhlasím, aby aj technické vysoké školy, ktoré neposkytujú v súčasnosti pedagogické vzdelanie, mohli jednoducho toto doplňujúce pedagogické vzdelanie poskytnúť, aby odtiaľ odchádzali odborníci, ktorí sú v zmysle platného zákona kvalifikovaní na to, aby učili.
Druhá vec o tom, čo sa týka možností vzdelávať, udeľovať kredity a podobne, je, by som povedal, trochu rozporná. Ja očakávam, že ministerstvo školstva pripraví veľkú novelu tohto zákona alebo úplne nový zákon, pretože čo sa týka kreditov - a ten zákon bol prijatý počas ministrovania pána Mikolaja za prvej vlády pána Roberta Fica - vyvolal veľa zlej krvi a veľmi veľa problémov. Dodnes, by som povedal, u mnohých slovo kredit sa na školách stálo čímsi ako červeným súknom, takže to k samotnému zneniu zákona.
Ale čo chcem dať a to dávam do pozornosti pánovi spravodajcovi, procedurálny návrh, aby v správe gestorského výboru v časti IV bod 2 bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Bod 2 je pozmeňujúci návrh, ktorý som dal, a týka sa toho, aby minister školstva v odôvodnených prípadoch mohol udeliť výnimku z kvalifikačných predpokladov. Hovorím z kvalifikačných predpokladov, pretože sú aj iné predpoklady, ktoré sú vyžadované, napríklad bezúhonnosť a podobne. O tom sa tu nehovorí, len o kvalifikačných predpokladoch. A to, samozrejme, aj s istou ochranou, to znamená, že pokiaľ minister urobí takéto rozhodnutie, udelí výnimku, musí to svoje rozhodnutie zverejniť na internetovej stránke ministerstva školstva aj s odôvodnením.
Iným slovom môže niekto povedať, že opozičný poslanec posilňuje kompetencie vládneho ministra. Ja sa na to takto nepozerám, musím povedať, že ten pohľad môj je trochu iný. Nemyslím si, že minister ktorýkoľvek, a nevychádzam z toho negatívneho pohľadu, že ktorýkoľvek minister, keď dostane takýto priestor, bude ho zneužívať a bude to robiť pre svojich kamarátov alebo podobne. Vychádzam skôr z pozitívneho pohľadu na vec a to z toho dôvodu, že z praxe poznám veľa prípadov ľudí, ktorí v zmysle predmetného ustanovenia zákona sú nekvalifikovaní a to má, samozrejme, následky aj na ich platové zaradenie a podobne, a pritom sú to ľudia, ktorí si myslím, že je dobré, že sú na školách, že pôsobia, že odovzdávajú svoje skúsenosti, že učia. Je to napríklad, ja som sa s tým stretol osobne v minulosti s takými renomovanými umelcami, ako je Palúch alebo mladý Romančík, ktorí mali tie problémy, poznám riaditeľa, ktorý založil základnú umeleckú školu, má dve vysoké školy a koncertuje po celom Slovensku ako uznávaný umelec, ale je nekvalifikovaný. Občas tu ide aj o niečo iné, samozrejme, ide aj o financie, ale v niektorých prípadoch dokonca ide o istý pocit vnútorného nedocenenia a istým spôsobom neuznania, istým spôsobom vnímajú to tí ľudia ako nesmiernu krivdu, že sú takto zaradení.
Ja si uvedomujem, že kvalifikačné predpoklady slúžia na to, aby sme mali kvalitných pedagógov, ale zákon nemôže všetko pokryť a nemyslím si, že minister je len na to, aby mnohé veci vykonával a jednoducho nemal isté oprávnenie, isté kompetencie. Keď zrátam, že tých ministrov dohromady na Slovensku je 15, tak ako si myslím, že z celého národa by tam mali byť dôveryhodní ľudia a keď sa ukáže, že nie sú, samozrejme, celkom iste by sa ozvala vlna odporu. Čiže toto je vec, ktorá ma vedie k tomu, aby sme istým spôsobom sa snažili vnímavo hľadieť na to, ako to funguje aj v tom školstve a istým spôsobom veci, ktoré treba napraviť, naprávať. Ja si uvedomujem, že Národná rada je na to, aby zákonmi stanovovala pravidlá, ale občas, musím povedať, tí ľudia, s ktorými sa stretávam nielen v školstve, majú oprávnený pocit, že pravidlá, ktoré nastavujeme, ich skôr terorizujú a kladú im častokrát prekážky v ich fungovaní. Nechcem to teraz rozvíjať, ja sa k tomu vrátim, preto napríklad pri stavebnom zákone keby som rozprával, čo ľudia všetko musia absolvovať pri stavbe nie tých luxusných veľkých diel, ale pri stavbe rodinného domu a podobne, tak tí, ktorí to zažili, mi dajú za pravdu, tí, ktorí nie, by si celkom iste chytili hlavu, že čo všetko od ľudí vyžadujeme a ako, akým spôsobom ich preháňame.
Ešte jedno. Samozrejme, že existuje obmedzeným spôsobom vo vyhláške ustanovenie, ktoré nejaké výnimky umožňuje, nie v takom rozsahu, ako to tu navrhujem, prvé. A po druhé, musím povedať, že vychádzajú z ústavného princípu, toto je všeobecné zmocnenie. Je to vyšší, vyššia právna norma zákon ako vyhláška a v zmysle našich ústavných princípov štátny orgán - a teda aj minister a ministerstvo - môže robiť len to, čo má v zákone, čo má povolené robiť v zákone. Občan, naopak, všetko, čo v zákone nemá, je zakázané. To znamená, že keď chceme dávať nižšie právne normy, ako sú vyhlášky, smernice, usmernenia a podobne, tak musí tam byť zmocnenie v zákone, o to sa usilujem v tomto prípade. Čiže naozaj z tohto pohľadu nie je to záležitosť, ktorá podľa mňa sa týka koalície a opozície, je to vec, ktorá by mohla napraviť aspoň niektoré nezrovnalosti a krivdy a pomôcť niektorým pedagógom, nič viac a nič menej. Takže procedurálny návrh som dal, o postupe nakoniec rozhodne Národná rada výsledne, ale žiadam ešte raz, aby sa osobitne hlasovalo o tomto bode a poprosil by som o jeho podporu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Na základe toho, že sme prejednávali tento zákon aj na výbore, školskom výbore, podporujem to, čo povedal pán Fronc, i keď som komunikoval s pani predkladajúcou v tom smere, že zákon je nad vyhláškou a zákon je nad určitými vecami, ktoré by, ktoré v konečnom dôsledku by mohli byť zneužité. Hovorili sme o tom, že podľa vyhlášky, alebo niekde je zachytené to, že sedem hodín môže učiť učiteľ, ktorý príde povedzme zo zahraničia začas domov a nemá tieto kredity nazbierané. Ja si myslím, že mali by sme to, už keď je to, je otvorený tento zákon, dať túto možnosť, aby ten minister mohol dať v týchto prípadoch, čo uviedol pán Fronc, určité výnimky, aj keď nie som veľmi za tieto výnimky. Ale poviem jeden prípad, mám jedného a zo športu máme super trénera, ktorý trénuje 12 mesiacov alebo menej ako 12 mesiacov v zahraničí, príde domov, pozvú ho na športovú školu, ktorá sa zaoberá športom, aby učil dva mesiace u nich a určite to bude mať viacej hodín ako 7 týždenne, nebude mať na toto možnosť, je to odborník, ktorého potrebujeme - a málo máme takých -, aby sme mu túto možnosť cez ministra, cez výnimku pre takéto osoby umožnili. Som za to, aby sme tento zákon, vlastne túto, čo navrhol pán Fronc, aby sme podporili.
Ďakujem veľmi pekne.