23. schôdza

Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 552. Spoločná správa výborov má tlač 552a.
Odovzdávam slovo opäť pánovi ministrovi Richterovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy sa predkladá najmä z dôvodu potreby presunu kompetencie v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov a právnych vzťahov pri výkone práce vo verejnom záujme z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na Úrad vlády Slovenskej republiky tak, ako je to typické pre viaceré členské štáty Európskej únie. Kompetencia v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov a právnych vzťahov pri výkone práce vo verejnom záujme patrí v členských štátoch Európskej únie obvykle pod úrad predsedu vlády.
Presun uvedenej kompetencie je podmienený významom postavenia Úradu vlády Slovenskej republiky, ako aj významom štátnej služby v tvorbe a realizácii komplexnej vnútornej politiky štátu. Rovnako Úrad vlády už dnes vykonáva niektoré kompetencie typické pre ústredný orgán štátnej správy a z toho dôvodu by mal mať v gescii aj štátnozamestnaneckú politiku na centrálnej úrovni so zámerom zjednotiť zodpovednosť za tvorbu a realizáciu personálnej politiky vlády vo vzťahu k zamestnancom verejnej správy. V súvislosti s prechodom vyššie uvedenej kompetencie je potrebné vyriešiť aj presun práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckých pracovnoprávnych a iných právnych vzťahov zamestnancov, ktorí zabezpečujú výkon tejto kompetencie, ako aj presun práv a povinností z právnych vzťahov, presun majetku a finančných prostriedkov z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na Úrad vlády Slovenskej republiky. Okrem toho do pôsobnosti Úradu vlády a z dôvodu komplexnosti navrhuje zakotviť, že zabezpečuje a koordinuje ochranu finančných záujmov Európskej únie. Nejedná sa pritom o novú pôsobnosť, pretože túto pôsobnosť už Úrad vlády zabezpečuje aj na základe zákona 528 o pomoci a podpore poskytovania z fondov Európskej únie. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli predložené v rámci druhého čítania a sú uvedené v spoločnej správe, akceptujem a odporúčam ich schváliť.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schválila.
Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo pani spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Viere Šedivcovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 667 z 20. júna 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Po druhé. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Po tretie. Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 273 z 27. augusta 2013, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 107 z 22. augusta 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 64 z 28. augusta 2013.
Po štvrté. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali tieto dva návrhy:
1. V čl. I sa pred doterajší bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie: "§ 14 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky koordinuje plnenie úloh v oblasti ľudských práv."."
Doterajšie novelizačné body 1 - 4 sa označujú ako novelizačné body 2 - 5.
Navrhovaným doplnením sa vyjadruje skutočný stav, v rámci ktorého už v súčasnosti Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky koordinuje plnenie úloh s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy v oblasti ľudských práv. Taktiež na základe zákona č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci má ministerstvo vymedzený dotačný titul v oblasti presadzovania, podpory a ochrany ľudských práv a slobôd. Ministerstvo sa tejto problematike venuje aj na medzinárodnej úrovni, napr. počas obhajob implementačných správ k medzinárodným ľudskoprávnym dohovorom. V gescii Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky je na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky z 20. júna 2012 č. 276 aj celá činnosť Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorej predsedom je podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, gestorský výbor odporúča schváliť.
2. V čl. II sa slová „1. októbra 2013“ nahrádzajú slovami „1. novembra 2013“.
Zároveň je potrebné navrhovanú zmenu účinnosti premietnuť aj v čl. I štvrtom bode v § 40w ods. 3, kde sa v celom texte slová „od 1. októbra 2013“ nahrádzajú slovami „od 1. novembra 2013“ a slová „do 30. septembra 2013“ sa nahrádzajú slovami „do 31. októbra 2013“.
S ohľadom na priebeh legislatívneho procesu a v záujme dodržiavania ústavných lehôt sa navrhuje posunúť termín účinnosti zákona na 1. november 2013. Zároveň je potrebné primerane upraviť aj lehoty v prechodnom ustanovení § 40w ods. 3. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Gestorský výbor odporúča schváliť návrh zákona.
Po piate. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písmeno f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Po šieste. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 a 2 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne, so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Vieru Šedivcovú vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 69 z 3. septembra 2013.
Ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pani spravodajkyňa, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Hlina?

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti zareagovať na túto zmenu kompetenčného zákona. Vo svojej podstate nemám problém s tým, čo navrhuje vládna novela. Myslím si, že je to lepší krok, ako to bolo, alebo vyrieši túto situáciu zo štátnozamestnaneckými pomermi a všetkými vecami, ktoré s tým súvisia prenosom kompetencií na Úrad vlády. Osobne si myslím, že najlepšie riešenie by bolo, keby bola vytvorená samostatná inštitúcia, ktorá by sa venovala štátnozamestnaneckým vzťahom. Myslím si, že to by malo byť konečné riešenie, ak by sme chceli naozaj byť, alebo tváriť sa, že tieto vzťahy môžu byť nezávisle posudzované. Takže ako hlavný bod, že nemám zásadnú, zásadný problém s touto novelou zákona.
Veľmi milo ma prekvapila spoločná správa, v ktorej som našla pozmeňujúci návrh, ktorý rieši kompetencie ministerstva zahraničných vecí. Toto sa veľmi teším, pretože možnože si niektorí spomínate, ako sme ešte v čase alebo chvíľku po schválení programového vyhlásenia vlády a keď sa prvýkrát preberala téma kompetenčného zákona, tak sme upozorňovali na to, že je pekné, že ministerstvo zahraničných vecí bude akože mať patronát nad riadením ľudskoprávnej agendy, ale tú kompetenciu mu vlastne zákonom nikto neustanovil. Takže som rada, že došlo na naše slová a po roku sa naozaj aj Úrad vlády alebo vláda samotná spamätala a túto kompetenciu v podobe koordinácie ľudských práv dala aj kompetenčne na plecia ministerstvu zahraničných vecí. Myslím si, že je to potrebný krok už len kvôli tomu, že ako vlastne v kompetenčnom zákone, ktorý išiel pred rokom, bolo povedané, prechádza tam aj dotačná schéma, a slová, ktorými mi argumentoval aj kolega Martvoň, že načo vlastne dávať kompetenciu, však je jasné, že sa tým budú zaoberať. Som rada, že právni experti dali za pravdu našim slovám, že, bohužiaľ, tá kompetencia napísaná na papieri je skutočne potrebná. Beriem to ako naozaj zadosťučinenie. Aj keď som sa rozprávala s pánom ministrom zahraničných vecí, tak v podstate tiež mi dal za pravdu, že áno, že mohli možnože skôr reflektovať na naše slová.
Ešte jednu vec, ktorú by som v súvislosti so zmenou kompetencií v tomto kompetenčnom zákone dala do pozornosti. Dobre, kompetencie už máme na poriadku, ale možno, keď si pozrieme organizačnú stránku ministerstva zahraničných vecí, ťažko by ste hľadali, kto sa v skutočnosti zaoberá agendou ľudských práv. Po dlhom, dlhom hľadaní sa nám podarilo zistiť, hej, ak by sme naozaj brali, že nezainteresovaný človek chce nájsť niekoho, kto sa týmto zaoberá, tak sme našli, že je to schované niekde v sekcii právnej a konzulárnej, čo je opäť u mňa považované za chybu a budem dúfať teda do budúcna, že ministerstvo aj v tomto urobí buď keď už nie samostatnú sekciu, čo teda predpokladám, že samostatnú sekciu nebudú chcieť robiť, tak aspoň do názvu tejto sekcie pridelia aj samotné ľudské práva, ľudskoprávnu agendu.
Takže ešte raz, som veľmi rada, že došlo na naše slová a že konečne alebo opäť sa potvrdilo, že to, čo opozícia navrhuje, nie je čisto politická agenda, ale sú to rozumné a potrebné veci.
Ďakujem pekne.

Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pani poslankyne, podpredsedníčky Národnej rady.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod mi dovoľte oceniť zámer vlády, že chce zlepšiť podmienky pri uplatňovaní svojich práv, ktoré občania majú, a to znamená aj práva štrajkovať. Ten prechod kompetencií, že teda budú vedieť, kde sa štrajkuje, to znamená pred Úradom vlády, je fakt podľa mňa logický, lebo pred Úradom vlády je veľké námestie. Častokrát pri tých iných boli stiesnené podmienky a ja to fakt hodnotím pozitívne, že vlastne takto vláda vychádza v ústrety ľuďom, ktorí chcú bojovať za svoje práva. Aj z logistického hľadiska je to námestie fakt dobré a uspôsobené, čiže toto chcem oceniť.
A chcem ešte sa teda spýtať, ja pripúšťam, ja naozaj nerozumiem celkom tej téme vyjednávania, kolektívneho vyjednávania odborov, čiže pripúšťam, že sa môžem mýliť, ale rád si to nechám vysvetliť. Čiže v kontexte tohto, ale aj v kontexte predchádzajúceho zákona, kde vlastne ja neviem, či na ministerstve majú Wikipédiu, alebo nie, ale tam Wikipédia hovorí, že čo je zmluva. Zmluva, hovorí, že je to akt minimálne dvoch zmluvných strán. Ak teraz je tu návrh zákona, ktorý toto mení, to znamená od základu, tak v zásade, ja som to tu už aj včera spomínal, ja trošku to preženiem, absurdita, ja teraz vyhlásim, že som sa oženil s pani Zmajkovičovou a ona už nič nemôže, už to len musí akceptovať. Alebo iný absurdný prípad poviem, poviem, no chudák Števo, no teraz bude pride za týždeň, niekto, nejaký gay sa ožení so Števom Kuffom, vyhlási to, že sa s ním oženil, a Števo Kuffa sa to len dozvie. Viete, to je ale, hovorím toto je tu, toto je v parlamente, to znamená, ak vyhlasujeme jednostranný akt za zmluvu, čo je podľa mňa absurdita, ono by sa to malo volať úplne ináč, ale aj v kontexte tohto zákona, čiže ak niekto vyhlási niečo, že chce a je to vyššia kolektívna zmluva, aj keď to druhá strana nepodpíše, tak sa ňou stane.
Je mi ľúto fakt tých zamestnávateľov, ktorí bohviečo sa akej kolektívnej zmluvy dožijú, ale keď aj štátni zamestnanci sú chránení zákonom, aj štátni zamestnanci okrem niektorých môžu protestovať, teraz ste im umožnili, aby v zásade vedeli kam, to znamená na Námestie slobody. Ja neviem teda, prípadne poradím aj odborárom, ktorí zastupujú štátnych zamestnancov, školstvo napr., že naozaj, že v tomto kontexte ani možno nebude treba ísť na to Námestie slobody, lebo oni, keď si upravia tú kolektívnu zmluvu a napíšu si tam, čo potrebujú, tak v zásade ministerstvo v zmysle tohto, čo bolo povedané, alebo čo je tu predložené, ministerstvo si môže, alebo ten ich nadriadený orgán, prepytujem, len pískať, hej.
Čiže, prípadne ma opravte, pán minister, že ak je to tak, alebo možno fakt, že chcete pomôcť tým ľuďom, takže prípadne odborári alebo vôbec štátni zamestnanci, keď teda na jednej strane voči súkromným zamestnávateľom je možné vyhlásiť takýto jednostranný akt vôle, tak predpokladám, že nebude stáť zákonná podmienka, aby nemohli vyhlásiť takýto jednostranný akt vôle aj štátni zamestnanci voči svojim zamestnávateľom. Tak im to prípadne odporúčam, že tú zmluvu nech si ponastavujú tak, však môžu si tam napísať, čo chcú. Druhá strana to nemusí podpísať a všetko sa to stretne na Úrade vlády a všetko sa to tam nakoniec rozhodne. A keby náhodou bolo naozaj celkom zle, tak tá voľba, že kde sa bude v budúcnosti štrajkovať, vyhodnocujem ju fakt ako vcelku logickú aj logisticky by som povedal, že vhodnú.
Ďakujem.

Faktické poznámky. Jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Kuffa.