23. schôdza

S ďalšou faktickou poznámkou Anton Martvoň. Nech sa páči.

Pán poslanec Lipšic, ste odborník. Dovolím si skonštatovať, že počas vášho ministrovania mal som možnosť sa zúčastniť dvakrát ako člen, teda za stranu SMER v tejto vašej komisii pre prípravu volebného kódexu rokovania. A bolo to korektné rokovanie. To tu podotýkam a zdôrazňujem, dostal som priestor na pripomienky aj na vyjadrenia. Bolo to korektné. Ale práve preto chcem aj poukázať na to, že tá práca tej komisie, ktorá v podstate na tom tvrdo pracovala, kde boli zastúpení odborníci z verejnosti, ale aj z akademického prostredia, aj z politických strán, neskončila v koši. Však práve na tú prácu sa nadviazalo. A je zahrnutá táto práca tejto komisie aj v tomto návrhu zákona ako takého.
Samozrejme, vidím, že máte už aj konkrétne pripomienky, čo je dobré a jasne nasvedčuje tomu, že tá tridsaťdňová lehota môže stačiť na tú diskusiu, keďže už máte sformulované nielen vy, ale aj pani Žitňanská konkrétne pripomienky. A, samozrejme, dá sa už aj minimálne s ministerstvom vnútra alebo vo výboroch o tom diskutovať.
To, na čo ste poukázali konkrétne, že to volebné právo odsúdeným za najzávažnejšie zločiny sa vám tam nepozdáva, je myslím si, normálna pripomienka, o ktorej sa dá odborne diskutovať. Ja osobne tam tiež mám pripomienku, nakoľko 4. septembra sa už Národná rada stala, akoby som to nazval, rizikovým pracoviskom, tak minimálne aby sa zaviedli nejaké psychotesty pri kandidátoch do Národnej rady.
Ale to chcem povedať, že viacerí z nás majú alebo aj z vás opozície už máte konkrétne pripomienky, na ktoré podľa mňa je jasne krásny priestor 30 dní diskutovať o nich a riešiť to.
Čo sa týka tých volebných komisií, tak chcem poukázať na to, že v niektorých krajinách je členstvo vo volebných komisiách honor a robí sa to zadarmo. Čiže ja nevidím problém, pokiaľ by sa teda Národná rada zhodla, že by ešte aj to členstvo v tých volebných komisiách bolo aj na Slovensku honorom a robilo by sa to zadarmo a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, Daniel Lipšic.

Ďakujem. Ja som zareagoval na kolegov, čo reagovali na mňa.
Kedysi sa zvyklo hovoriť za bývalého režimu a dokonca používali takú "průpovídku" aj ľudia, ktorí mali záujem voľby zmanipulovať, že dôležité nie je hlasovanie, dôležité je to, kto sčítava hlasy. A preto mňa trápi zloženie okrskových volebných komisií, lebo tie sčítavajú hlasy. Prísť s takýmto návrhom do parlamentu, ktorý podľa mňa nemá obdobu nikde vo svete, že môžu sčítavať hlasy len niektoré kandidujúce strany a iné nie, považujem za úplné popretie základného zmyslu nejakej férovosti a transparentnosti volebnej súťaže. Na tom sa asi rozumní ľudia zhodnú. A, ešte raz, ak je dôvodom ušetrenie, tak je x iných možností, tak nech sa znížia odmeny všetkým, zrušia sa odmeny všetkým, ale povedať, že to platí pre niektorých, pre iných nie, je absurdné a podľa mňa nevysvetliteľné.
Hovoríte, pán poslanec Číž, že mňa tu také trápia veci ako zloženie komisií, potom, že tí vrahovia budú mať volebné právo. Tak to ma teda dosť trápi. A viete, prečo ma to trápi, pán poslanec? Jednak ste už raz tento návrh zákona do parlamentu doniesli, za prvej vašej vlády, čiže nie je to také, že nevedeli sme o tom, tak chybička se vloudila, už sa mi to zdá byť, že to je recidíva u vás, myslím vašej strany. A nerozumiem tomu, lebo sa mi to zdá byť naozaj mimoriadne málo, teraz to poviem vašimi slovami možno, ale ktoré ste si tak zobrali sem-tam, sociálne citlivé, aby ľudia, ktorí úmyselne, brutálne usmrtia iných a tým ich zbavia nielen volebného práva, ale všetkých práv, aj práva na život, mohli ďalej rozhodovať o osude tejto krajiny. To mňa trápi, pán poslanec, možno to netrápi vás, kolegov. Mňa to trápi. A podľa mňa to trápi alebo hnevá aj väčšinu ľudí v tejto krajine.

Ďalším prihláseným do rozpravy v písomnej časti je Alojz Hlina. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, na úvod mi dovoľte povedať takú vec, povedzme si pravdu, aký je volič, taký je politik, aký je politik, taký je volič, či to platí aj naopak. Ale sme odrazom spoločnosti. Čiže tak nejako sa asi spoločnosť vyvíja. A ešte na to, aby to takto dopadlo, ako to je teraz, potrebujeme zákon. A cez ten zákon sa niektoré nuansy dajú vycizelovať. (Hlasy v sále.) Pán minister, nič v zlom, keď chcete na mňa reagovať, tak mi dovoľte na vás reagovať, tak vystúpte v rozprave. Vy ste ma v predchádzajúcom bode okrem iného oslovili, že klamem. To je zase na úrovni nejakého konštatovania, čo tu nejaký iný génius spomína. Takže keď klamem, tak dobre. Prosím vás, odznela informácia v jedných novinách. Ale vy neveríte novinám, ktoré nie sú vaše. (Reakcia navrhovateľa.) Dohovorím to. Prosím vás, vy ste ma oslovili, pán minister, že som klamal. Neveríte Majskému, ktorý potvrdil, že má maják. Ale, prosím vás, hovorkyňa Prezídia Policajného zboru potvrdila, že má maják to vozidlo. Tak kto klame? Ja klamem alebo klame hovorkyňa Prezídia Policajného zboru? Tak ju vyhoďte za to, že klame. Prosím vás, keď už hovorkyňa nehovorí pravdu, tak kto tu hovorí pravdu, pán minister? A teraz budem mimoriadne zvedavý, ak sa potvrdí informácia, že Majský má maják, ospravedlníte sa mi potom? Alebo budete taký génius ako ten váš... (Reakcia navrhovateľa.) Ináč, zbudili ste tigra. Ste sa včera ho zastali, nevie sa vám odvďačiť. Reaguje ako splašený. Je to úplne úbohé, smiešne. Prosím vás pekne, k zákonu. (Reakcia navrhovateľa.) Pán kolega, prosím vás pekne, ja budem zvedavý, či vy ste chlap, či sa mi ospravedlníte? Vy ste tu tvrdili, že som klamal. Neviem, či ste nepovedali, že som klamár. (Reakcia navrhovateľa.) No vidíte, je to krásne, v priamom prenose.
K vášmu zákonu, pán minister, dovoľte uviesť teda okrem iného, tých výhrad je viac, ja sa pri dvoch z nich pristavím.
Uvedomujeme si, že to je naozaj dôležitý zákon, lebo cez tento zákon sa vykreuje toto. Aj ja som sa vykreoval cez tento zákon. Ja viem, že niekomu to vadí. Je možný prípad, keď ma zbavíte mandátu, tak možno je to jedna z možností. Čo budem namietať veľmi silne okrem iného? Ale toto vám chcem dať, naozaj aby ste to zvážili, lebo je to na hrane. A ja vám poviem informácie, o ktorých ja si budem v dobrej viere myslieť, že ste o nich nevedeli. A ja vám ich poviem. Čiže neskôr po mesiaci nebudete môcť povedať, že ste o nich nevedeli. Dobre? A budeme čakať na reakciu.
Pán kolega Lipšic veľmi dobre povedal to, čo povedal, naozaj, ale ja som bol ešte v tej soft verzii, lebo pán Lipšic hovoril, že existuje nejaká hard verzia, ktorá hovorí, že okrsková komisia je zložená iba z tých, ktorí tam už raz boli. Čiže teraz som v pomykove, či existuje skutočne to, čo hovoril pán Lipšic, hard verzia alebo to je to, čo sa tvrdilo, že je možné nominovať tých členov do okrskovej komisie, že nedostanú peniaze. Nuž, vážení, či je to tak alebo onak, pán minister, a budem ja zmierlivý, ja verím, že možno existuje v nejakom ustanovení, že ten, kto kandiduje za niekoho, kto predtým nedostal 3 %, prejde nejakým očistným rituálom, nejakým rituálnym tancom pred starostom a nejakým vyhlásením, že sa modlí trikrát do týždňa, a pustíte ho do okrskovej komisie, ale stále tam ostáva. (Ruch v sále.) Je piatok, všetci sa rozlúčte. Ináč, mimochodom, to je čaro, fakt, koľko dôležitých zákonov sa prejednáva v piatok poobede. (Reakcia navrhovateľa.) Nuž ale však dobre, však v poriadku, tak nech sa rozlúčia, ja počkám a však hovorím ďalej. Čiže účastník, ktorý kandiduje za niekoho, kto nebol tam, kde boli všetci, a nemal tie 3 %, prejde teda tým očistným rituálom, ktorý vy tam niekde ustanovujete, údajne, som zvedavý, čo na to poviete. A je tam. A to je to, o čom chcem ja rozprávať. Čiže aj keby existovala soft verzia, že môže nominovať, prečo je to nefér? Je to nefér. Keď sedí niekde ja neviem koľko, osem niekde desať, niekde dvanásť ľudí, z ktorých osem platí štát cez obec a tí dvaja tam sedia ako piate koleso pri voze, a teda o nich ani nevedia, kto z nich platí, možno nám pošlú z tej strany peniaze, za ktorých tu sme. No to je finančné vyjadrenie, ktoré je, mimochodom, veľmi dôležité. Pri 6 900 okrskároch, pán minister, ja vám garantujem, že z presvedčenia ani za tak veľkú stranu, ako je SMER, tam nesedí možno sto. Čiže všetci tam sedia za tých. Ja neviem, koľko dávajú. (Reakcia navrhovateľa.) Pán minister, za koľko peňazí... (Reakcia navrhovateľa.) Nie, neabsolvovali. Čiže je tam tá motivácia alebo to, že tam nejaká odmena koniec koncov tým ľuďom za to prislúcha. Však nie je tiež ľahký chlebíček tam celý deň sedieť. Takže im za to prislúcha. Čiže tá motivácia je aj kvôli tomu, že sú tam tie peniaze. A teraz vy urobíte čo? Niekto povie, že je nízka, mali by ste mať srdce, hej. Čiže už keď takí presvedčení socialisti, si dovolím pochybovať, či majú to veľké srdce, že tam sedia, aby sedeli za euro, pýtam sa. Tak nečakajte to od niekoho, kto teda to kreuje nanovo.
Alebo viete, iné chcem povedať. Na inom to chcem položiť, pán minister. A to je to, čo som hovoril, keď už to budete vedieť. Existuje taký večný spor. Ono sa tu zvykne hovoriť o plominovcoch, lebo to sú ľudia, kde je genotyp a fenotyp, a sú názory, ktoré hovoria, že genotyp je pomaly absolútny. A sú zmierlivejší. A proste tá diskusia sa berie. Čiže to znamená, zjednoduším to. Čiže keď sa narodíte do zlatej kolísky, tak to máte vybavené. A keď sa narodíte do chatrče, tak kríž nad vami stačí urobiť. Tam, ináč, mimochodom, vznikajú aj všelijaké rasistické teórie a neviem čo, že posilňujete to vedomie toho, že genotyp je absolútny. A keď nie ste plominovec, tak čo urobíte? Rovnosť šancí. Nič lepšie doteraz nikto nevymyslel, že ste férový v tom. Áno, však koniec koncov ten, kto sa narodil do zlatej kolísky, za to nemôže, že sa tam narodil. Je to tak aj u toho z tej chatrče. Ale slušné spoločnosti sa snažia vytvoriť rovnaké šance, slušné. Však sú tam všelijaké spoločnosti, áno, riadené všelikým, ale slušné spoločnosti povedia: „Dobre, aspoň vám tú štartovačku dáme rovnakú. Keď vás pošleme bežať stovku, nech sa páči, tu je stovka odtiaľto až potiaľ, nie pre vás, tu ešte päť metrov dozadu.“ A to je presne to. Pán minister, keby ste chceli to nejakým spôsobom riešiť a hovoriť pritom o zneužívaní, ak by som vám mohol doporučiť, tak malo by to čiastočnú logiku, že pokiaľ ide o strany, ktoré sa opakovane zúčastnili volieb a nezískali 3 %, to znamená, potom by sme mohli hovoriť, že, áno, je tam nejaká strana, ktorá furt chodí kandidovať a neviem čo hore-dole, ktorej musíme platiť, ale, ináč, mimochodom, skladá kauciu. Ale tým, čo tam idú prvýkrát a ešte nemali tú možnosť, to znamená, im poskytnete to, čo im v slušnej spoločnosti poskytujú, to znamená rovnosť šancí. Keď tam ide, nezíska to v ďalších voľbách, tak, viete, je tam to riziko, tak vtedy by ste možno mohli to aplikovať. Ale ja s tým by som nesúhlasil, hej. Ale vy keby ste sa chceli argumentačne ustáť, čo keby tento parlament si pýtal argumentáciu, načo je tu komu argumentácia? Prosím vás, koho tu zaujíma nejaká argumentácia? Tu stačí povedať, že ste to a to a hotovo. Nikto to nevyvráti, keď, tak sa nedá reagovať, potom nás tu okríknu. Takže môžem len apelovať na to, že vám to teraz hovorím. A apelujem na to, že sú slušné krajiny, ktoré zabezpečia rovnosť šancí, aspoň. Toto je exemplárny prípad.
A ešte doplním jednu vec z takého praktického hľadiska. Prosím vás pekne, ja priznám sa, neviem koľko sa platí tým okrskárom, ale však niečo sa im platí, hej. A teraz si predstavte tú situáciu pre nejakú stranu, ktorá vznikne. A teraz v Michalovciach v treťom okrsku potrebuje nejakého nominanta a teraz im zavolajú: „Choďte, prosím vás, tam, my vám potom z Bratislavy pošleme peniaze.“ Nič v zlom, hej, to hovorím praktickú vec. Tí ľudia si povedia, ja neviem predsa len pre nich je dôveryhodnejšie, že keď pôjdu do tej okrskovej, tak tie peniaze prídu od starostu. Predsa len je to také lokálne a neviem čo, to tam poznajú. Čiže je tam veľký, silný princíp takej určitej nedôvery. (Reakcia navrhovateľa.) Aj vy by ste s tým mali problém, čo ako nech ste veľká a silná strana. A to, že by mali s tým nejaké no iné strany problém, tak vám to garantujem. A otázka teda znie: Vedeli ste o tom a napriek tomu ste to urobili? Alebo ste o tom nevedeli. Keď ste o tom nevedeli, tak som vám to teraz povedal.
Čiže, pán minister, po tomto povedanom je to už len na nejakom vnútornom nastavení a morálnom rozmere, ako to chcem alebo že idem v tom, čo tu niekto si nieže podsúva, ale tak sa snaží identifikovať, uchopenie moci nejakým takým absolútnejším spôsobom, aj s použitím zákona, alebo je to fakt vôľa, ako ju deklarujete, ušetriť. Keby ste chceli ušetriť, nič v zlom, možno by stálo za to, že zvýšite tam kauciu. V konečnom dôsledku by si to tie neúspešné strany v zásade zaplatili, hej, keby som to tak zjednodušene povedal.
A tiež aj otázka stojí, či tých 1,5 mil. eur, z tohto pohľadu vytvoríte úplne jasne a logicky nerovnosť šancí, je to šetrenie, ktoré je najnevyhnutnejšie, hej. Kde inde ako tu v tomto budete apelovať, ako sme im to dali, 1,5 mil. je doma, viete. Pri tom všetkom, čo sa tu deje, sa 1,5 mil. stratí. No, pán minister... (Reakcia navrhovateľa.) Všeobecne.
A ešte mi dovoľte jednu vec povedať. A myslím si, že ju treba povedať. Pravdou je, že systém parlamentnej demokracie nie je bohviečo, ale ako tak funguje. Funguje systémom získavania moci prostredníctvom politických strán vo voľbách. Boli aj iné techniky, ale toto je parlament vo voľbách a politické strany. Potom sa hovorí, čo je politická strana. Pravdou je, že sme to dopracovali tam, kde sme to dopracovali. Avšak pokiaľ ideme to meniť, že u nás sa moc získava, zatiaľ, chvalabohu, ešte stále vo voľbách, ale už nie parlamentnými stranami, ale nejakými spolkami, tak to uveďme korektne do zákona. Tomu by so bol rád. Ja nevylučujem, že je možné, že ľudia budú chcieť voliť nejaký elitný spolok, uzavretý, s uzavretou štruktúrou, možno aj rodinného typu. Nevylučujem to, že to budú chcieť, ale treba to korektne uviesť do zákona, že to umožňuje sa. Viete, netvárme sa, že u nás získavame moc prostredníctvom politických, do ktorých niekto môže vstúpiť, má v nich právo voliť a byť volený, to sú politické strany. Keď to nechceme, zisťujeme toto. Ono by to fakt fungovalo. Koniec koncov by sme tu videli koľko elitárskych spolkov by sa nám sem pod rúškom neviem čoho zrazu dostalo. Čiže na to chcem upozorniť, že to by sme tiež mali nejakým spôsobom definovať. Ak by sme hľadali techniku, v čom si ja myslím, že by to mohlo stáť za to, ak niekto chce kandidovať, hovorím o § 47, ktorý hovorí o kandidátnych listinách, tak dávam na zváženie tú skutočnosť, uviesť, že politická strana odovzdáva kandidátku so 150 menami, respektíve s toľkými menami, koľko má členov. Viete, aspoň k tomu sa dopracujme, že ak má niekto štyroch členov... (Reakcia navrhovateľa.) To nie je, pozor, aby sme sa rozumeli, lebo pokiaľ vychádzame z premisy, že sme parlamentná demokracia... (Reakcia navrhovateľa.) Pán kolega... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán minister, budete mať čas na vystúpenie.
Pokračujte, pán poslanec.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Pravdou je, že som v špecifickej situácii. Ja vás nechcem obťažovať mojou špecifickou situáciou. Ja si to uvedomujem. Ale, prosím vás pekne, nie je vôľa to riešiť. Deklarovalo sa, že bude vôľa to riešiť, no nebola vôľa to riešiť. Vyhovuje to v takom mode, v akom to je. Ale ja nehovorím, keď spoločnosť je s tým konformná, nech sa páči. Ale kvôli korektnosti treba uviesť, že je to možné. To znamená, je možné kandidovať do parlamentných volieb uzavretému spolku. Možno nemusí byť plne rodinného typu, polorodinného typu alebo profesijného typu. Len to povedzme. Keď budeme trvať na tom, že sme parlamentná demokracia, kde sa získava moc vo voľbách prostredníctvom politických strán, ktoré prijímajú rozhodnutia hlasovaním, a vstup je do nich voľný, tak potom dajme aspoň to, že tá strana nominuje toľko ľudí, koľko aspoň by bola schopná ako členov nabrať alebo s koľkými sa vie dohodnúť, že sa ráno stretnú. (Reakcia z pléna.) Nehovorím, že voľný, pozor, ale dá sa do nej vstúpiť... (Hlasy v pléne.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Prosím vás o pokoj v sále. (Hlasy v sále.) Máme na to systém faktických poznámok, pán Sulík.
Nech sa páči, pán kolega, dokončite príhovor, prejav a potom budú faktické.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Áno. Pán kolega, trošku ma prekvapujete, ja nehovorím, že tam má byť vstup voľný, ale že dá sa do nej vstúpiť. (Reakcie z pléna.) Tak ale potom definujme, čo to je. Ja neviem potom, čo to je politická strana. Viete, ale ja tu nechcem filozofovať, nech sa páči, prosím vás, ja v tejto krajine som pripravený na všetko. Koniec koncov zdá sa, že to niekomu vyhovuje. Avšak ak máte vytvoriť životaschopný organizmus, tak ho vytvárajte na tom, že ste schopní na nejakej hodnote postaviť nejaký postup, nie na tom, že vašou hodnotou je iba tam byť a potom si zvolíte postup. Tak si ho vytvorte na hodnote, na tú hodnotu naviažte ľudí, ktorí ju uznávajú tiež, a potom si zvoľte postup. A účastníte sa volieb. Viete, naozaj... (Reakcie z pléna.) Nemal by byť vonku. Tak nech tam nie je. No tak hovorím, tak povedzme v tom zákone, povedzte, že sa umožňuje kandidovať politickým stranách a spolkom s uzavretým členstvom. Veď, nech sa páči, veď možno to tu aj prejde, pán minister, viete. Ja som na to chcel upozorniť. Považujem to za korektné pre túto krajinu. Preto si to myslím, lebo možno tu sa zrodí génius, však vyzerá, že tu klíči semiačko, ktorý vymyslí niečo naozaj prevratné, čo nikto ešte nevymyslel. Ale zatiaľ hovorme o parlamentnej demokracii štandardného západoeurópskeho typu. Na to by som chcel teda, pán minister, upozorniť.
Čiže dve základné veci, tie okrskové, nechám to na vás, naozaj je to vec toho, čo a ako. A to, či na Slovensku kandidovať elitné spolky rodinného typu môžu alebo nie a účastniť sa volieb, ak je na to vôľa, nech sa páči. A treba to korektne uviesť do zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Na vystúpenie pána poslanca Hlinu sú dve faktické poznámky.
Nech sa páči, Miroslav Kadúc.

Ďakujem za slovo. Lojzo, ja pôjdem teda odzadu. Dve veci mám na teba.
Prvá poznámka je k tým uzavretým spolkom. No myslím si, že je na každom tom spolku, hnutí či politickej strane, či chce alebo nechce prijímať toho-ktorého člena. Myslím, že to sú tvoje idey, tvoje hodnoty, ako by to malo fungovať. Ja si myslím, že toto je naozaj na každom jednom subjekte, aké si dá pravidlá, či povolí alebo nepovolí vstup. A neviem, či vieš, možno vieš, ja nie som členom žiadnej politickej strany ani hnutia. A takto mi to vyhovuje a takto som tomu rád.
A druhá poznámka sa týka hlavne toho stredu tvojho vystúpenia, keď si hovoril o rovnosti príležitostí. Pomerne komplikovanú vec si povedal značne jednoducho, veľmi zrozumiteľne a pekne. A tomu som rád. Len ma trošku mrzí, že sme to počuli možno iba my z opozície a vládna strana, ktorá až pomaly teraz prichádza, tu nebola. A mne to potom sa javí, ako keby už bolo rozhodnuté, už mi netreba diskusiu, netreba počúvať argumenty. Preto tu nemusím byť, pretože je rozhodnuté o tom, ako bude vyzerať zákon. Je mi to trošku ľúto, že o takto dôležitom zákone diskutuje iba opozícia. Ďakujem.

S ďalšou faktickou Richard Sulík.

Ďakujem pekne. No, pán Hlina, nerozumiem tomu, kde ste na to prišli, že politická strana musí byť vždy otvorený subjekt a musí kohokoľvek prizvať za člena. Predstavte si, že napríklad do strany, povedzme, KDH by sa teraz začali veľmi húfne hlásiť liberáli a by to aj deklarovali, tak ako má tá strana potom byť pre voliča nejakou jasnou, pochopiteľnou alternatívou, čitateľnou? Preto ja si myslím, že je správne, že strana, vedenie strany, už je to jedno, kto z nej to je, skrátka, rozhodne dobre (tento áno a tento nie). Z toho pre mňa automaticky vyplýva, že keď je možné takto rozhodnúť, tak je možné aj rozhodnúť, že to nebude nikto. To znamená, strana sa uzavrie. To môže byť dobré, to môže byť zlé, ale je na voličovi, či takú stranu bude voliť. Keď si poviem, áno, ja budem voliť Matoviča, lebo má tam len štyroch členov a to je pre mňa zárukou, že tá strana zostane taká, aký je Matovič, tak aj taká možnosť by mohla existovať.
Čo si myslím, že je oveľa dôležitejšie, a to je na Slovensku zatiaľ dané, je, že ktokoľvek môže stranu založiť. Veď vy už máte druhú stranu založenú. A to, si myslím, je dobré. Máte možnosť, každý volič má možnosť alebo každý občan má možnosť si založiť stranu, vytvoriť presne takú stranu, presne takú ponuku, o ktorej si myslí, že doteraz neexistuje. A tam môže férovo nastúpiť na voľby s viac-menej vyrovnanými šancami. Preto oveľa dôležitejšie, si myslím, je to, čo vravel Daniel Lipšic a po ňom Fero Šebej, čo sú napríklad tie okrskové komisie a podobne, ale nemyslím si, že parlamentná demokracia znamená, že všetky strany musia byť presne demokratické, presne otvorené a tak ďalej. Ďakujem pekne.