23. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, vládny návrh zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (biocídny zákon) predkladám s cieľom upraviť pôsobnosť orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie a používanie biocídnych výrobkov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 528/2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trh a ich používaní a týmto vytvoriť podmienky pre uplatňovanie tohto nariadenia Európskej únie v Slovenskej republike.
V podmienkach Slovenskej republiky zabezpečuje výkon štátnej správy v danej oblasti ministerstvo hospodárstva a jeho Centrum pre chemické látky a prípravky, pričom nariadenie Európskej únie č. 528/2012 predpokladá rovnocennú spoluprácu príslušných orgánov jednotlivých členských štátov pri hodnotení biocídnych výrobkov a ich účinných látok, pre ktoré majú členské štáty zabezpečiť dostatočný počet kvalifikovaného a skúseného personálu. Aj v tejto súvislosti návrh zákona bol spracovaný v úzkej spolupráci s už spomínaným centrom.
Predloženým návrhom zákona sa ruší zákon č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a rušia sa predpisy vydané na jeho vykonanie, preberajúce do právneho systému Slovenskej republiky smernicu 98/2008 Európskeho spoločenstva, ktorá sa nariadením Európskej únie č. 528/2012 k uvedenému dátumu účinnosti taktiež ruší.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý sa predpokladá v prípade, ak bude štátna správa zabezpečená potrebným počtom kvalifikovaných zamestnancov, ktorí môžu vykonať činnosti spojené s hodnotením biocídnych výrobkov a účinných látok podľa nariadenia Európskej únie č. 528/2012. A centrum sa bude môcť aktívnejšie zapojiť do procesu hodnotenia biocídnych výrobkov pre podnikateľov v rámci Európskej únie. Do štátneho rozpočtu môžu byť v takom prípade odvádzané okrem ročných platieb za biocídne výrobky sprístupnené na trhu Slovenskej republiky i ďalšie finančné prostriedky za odborné služby, ktoré centrum poskytne podnikateľovi na jeho žiadosť. Rezort navýšenie počtu štátnozamestnaneckých miest ministerstva hospodárstva v rokoch 2014 až 2016 zabezpečí siedmimi miestami v rámci voľných miest rezortu a ďalších sedem štátnozamestnaneckých miest zabezpečí racionalizáciou činnosti príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva. Finančné náklady na uvedené štátnozamestnanecké miesta síce nie sú rozpočtovo kryté, avšak návrh zákona by mal umožniť ich financovanie z úhrad a platieb centru, ktoré je možné vyberať podľa čl. 80 ods. 2 tohto nariadenia tak, aby príslušnému orgánu pokryli náklady na poskytované služby. Návrh zákona preto po rokovaniach s ministerstvom financií nepredpokladá vytváranie schodku štátneho rozpočtu ani zvyšovanie počtu zamestnancov kapitoly rezortu hospodárstva. Vykonateľnosť zákona a plnenie záväzkov členského štátu z nariadenia Európskej únie č. 528/2012 však vyžadujú, aby centrom vybrané finančné prostriedky pokryli náklady na plnenie jeho úloh.
Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, predpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážená pani predsedajúca, poslankyne a poslanci, žiadam o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (biocídny zákon), ktorý prerokovávame ako tlač 542 v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 20. júna 2013 č. 663 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením z 27. augusta 2013 č. 268, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením z 27. augusta 2013 č. 195, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením z 27. augusta 2013 č. 193, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením z 27. augusta 2013 č. 159 a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo uznesením z 27. júna 2013 č. 78.
Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9 až 21 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bodoch 8 a 22 hlasovať osobitne s odporúčaním neschváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (biocídny zákon) schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 3. septembra 2013 č. 191. Týmto uznesením výbor poveril mňa predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

Ďakujem pekne. Podávam pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Michala Bagačku a pána poslanca Františka Petra k vládnemu návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (biocídny zákon), ktorý prerokovávame ako tlač 542.
V čl. I § 9 sa pred písmená a) až f) vkladá úvodná veta, ktorá znie: „Slovenská inšpekcia životného prostredia".
Pre odôvodnenie. Navrhuje sa táto legislatívnotechnická úprava, ktorou sa dopĺňa subjekt viazaný povinnosťami uvedenými v § 9 písm. a) až f). Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Predkladám ho v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016.
Cieľom návrhu zákona je najmä úprava podmienok rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetí, v ktorom je kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená. Z toho dôvodu sa navrhuje najmä zmeniť označovanie odvetví, pre ktoré je kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená, z úrovne skupiny na úroveň divízie podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností, pričom sa zmluvným stranám ponecháva možnosť uzatvárať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa aj na úrovni skupiny, prípadne časti odvetvia, ak sa na tom dohodnú, po ďalšie, umožniť rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nielen na úroveň odvetvia, kvázi divízie, ale aj na úroveň časti odvetvia skupiny, rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na spoločný návrh zmluvných strán alebo návrh jednej zmluvnej strany, a teda vypustenie podmienky súhlasu zamestnávateľa s rozšírením záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, pre rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa ustanoviť podmienku reprezentatívnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, t. j., musí byť splnené, že zamestnávatelia, pre ktorých je záväzná kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorá sa navrhuje rozšíriť, zamestnávajú v odvetví, respektíve v časti odvetvia väčší počet zamestnancov ako zamestnávatelia združení v inej organizácii zamestnávateľov, ktorá v tom istom odvetví, respektíve časti toho istého odvetvia uzatvorila inú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, po ďalšie, umožniť zamestnávateľom v odvetví alebo časti odvetvia, na ktoré sa rozširuje záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, uplatniť v zákonom ustanovenej lehote pripomienky k návrhu na rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, po ďalšie, zriadiť na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky poradnú komisiu na prerokovanie návrhu na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorá bude skúmať splnenie podmienok na rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa vrátane ekonomických vplyvov, posudzovať pripomienky zamestnávateľov a ktorej stanovisko bude odporúčaním pre ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z hľadiska rozhodovania o rozšírení záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
Zároveň sa navrhuje z rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa zo zákona vylúčiť taxatívne vymedzené kategórie zamestnávateľov. Ide najmä o zamestnávateľa, pre ktorého je záväzná iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa, po ďalšie, ktorý je v úpadku alebo v likvidácii, po ďalšie, u ktorého je zavedený ozdravný režim alebo nútená správa, po ďalšie, ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov, po ďalšie, ktorý zamestnáva viac ako 10 % osôb so zdravotným postihnutím, po ďalšie, ktorého postihla mimoriadna udalosť alebo ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som pripravený na serióznu a argumentačne podloženú diskusiu. Verím, že náš návrh prispeje nielen k lepším pracovným podmienkam na Slovensku, ale aj k férovej hospodárskej súťaži a zabráni nečestnému dumpingu zo strany tých, ktorí chcú konkurovať len podliezaním sociálnych a pracovných štandardov.
Upozorňujem, že až do roku 2003 nebol s týmto mechanizmom na Slovensku žiadny problém. Ak bude novela prijatá, reálne sa začne však uplatňovať rozšírením kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v podstate až o rok, preto odmietam argumenty, ktoré zazneli aj v médiách o možnom nevhodnom načasovaní.
Pokladám za potrebné v úvodnom slove uviesť jeden veľmi dôležitý fakt. A to je otázka sociálneho dialógu a akceptovania pripomienok sociálnych partnerov k tomuto zákonu. Vo vláde, resp. ten legislatívny proces pred Národnou radou bol ukončený niekde v mesiaci február. Následne na základe dohody sociálnych partnerov som akceptoval, že pôjde návrh do Národnej rady o pol roka neskôr. To znamená, že na základe odporúčania Republikovej únie zamestnávateľov a dohody s odborármi sme akceptovali, že účinnosť zákona nebude od 1. 7. tohto roku, ale od 1. 1. 2014. Tým zároveň aj uvádzam, že budem odporúčať účinnosť tohto zákona na základe dohody sociálnych partnerov od 1. januára budúceho roku.
Po ďalšie. Jedna zo zásadných pripomienok, ktorú uplatnili spoločne zamestnávatelia pri prerokovávaní prípravy novely tohto zákona, spočíva v nasledovnom. Predmetný zákon o kolektívnom vyjednávaní bol prijatý v roku 1991, narýchlo, bez dostatočnej legislatívnej prípravy. Jeho hlavným účelom bolo stanovenie podmienok pre naplnenie ústavného práva na štrajk (čl. 37 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Preto ho nie je možné považovať za adekvátny legislatívny základ pre úpravu kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov Slovenskej republiky. Z toho dôvodu navrhujeme uvažovať o príprave nového zákona o kolektívnom vyjednávaní. Akceptoval som tú pripomienku, akceptovali ju sociálni partneri aj na úrovni zamestnancov a v súčasnosti sa aktívne pracuje na úplne novom zákone o kolektívnom vyjednávaní. Pokladám to za dôležité uviesť, lebo ten proces beží.
Zároveň chcem povedať jednu vec, sociálny dialóg je o zohľadnení alebo aspoň snahe, priblížení sa názorov jednotlivých sociálnych partnerov. Pritom je potrebné rešpektovať, že každý jeden sociálny partner zastupuje v tripartite istú konkrétnu sociálnu skupinu a obhajuje jej záujmy. To sa týka každého jedného zákona. Nie vždy dôjde k dohode, raz je v rozpore zamestnávateľ, raz je v rozpore zamestnanec vzhľadom na to, že sa neuplatnili všetky jeho pripomienky. Úloha štátu je hľadať primeraný kompromis s cieľom udržania sociálneho zmieru. Pokladám za potrebné tieto veci uviesť hneď v úvodnom vystúpení, pretože, áno, pri schvaľovacom procese v predchádzajúcej časti tohto zákona nedošlo k dohode sociálnych partnerov na jeho absolútnom znení, ale dovolím si povedať, že k priblíženiu sa dospelo, pretože viaceré akcepty jednej aj druhej strany boli vzájomne akceptované a dostali sa do tejto novely zákona.
Toľko v úvodnom slove. Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods.1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený uznesením výboru č. 66 z 28. augusta 2013 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 515 z 30. mája 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som svoju spravodajskú informáciu, otvorte, prosím, rozpravu k návrhu zákona.

Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi vystúpiť k návrhu novely zákona o kolektívnom vyjednávaní.
Pre mňa je to veľmi zásadná novela. A nikoho asi neprekvapím, keď poviem, že s touto novelou zásadne nesúhlasím. A vo svojom príspevku vysvetlím, prečo s ňou nesúhlasím.
Podstatou novely zákona o kolektívnom vyjednávaní, tak ako bola predložená vládou Slovenskej republiky do parlamentu, je úprava podmienok rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetví, resp. v časti odvetvia. To znamená, jednoducho povedané, zamestnávatelia na jednej strane združení v nejakom zamestnávateľskom zväze, na druhej strane odborový zväz sa dohodnú v rámci nejakého teda odvetvia na kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a vtip je teda v tom, že táto kolektívna zmluva vyššieho stupňa sa nebude týkať len tých zamestnávateľov, ktorí sa pod túto kolektívnu zmluvu podpísali, teda tých, ktorí sú združení v príslušnom zamestnávateľskom zväze, ale bude sa automaticky týkať všetkých zamestnávateľov v danom odvetví, či sa im to páči alebo nepáči, až teda na výnimky, o ktorých hovoril pán minister. A ja ich pravdepodobne ešte o chvíľku zopakujem. Čiže časť zamestnávateľov bude vazalom iných zamestnávateľov a ich dohôd s odborovými organizáciami. A tie podmienky, ktoré sú oni dohodnú v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, budú musieť plniť voči svojim zamestnancom, či sa im to páči alebo nepáči, či im to vyhovuje alebo nevyhovuje, či na to finančné prostriedky, zdroje majú alebo nemajú alebo či ich sociálna politika je zameraná úplne iným spôsobom, úplne inak. Jednoducho bude sa to biť, nebude to fungovať, bude to spôsobovať u niektorých zamestnávateľov vážne problémy. A svojím spôsobom to nie je ani v súlade so zdravým rozumom.
Čo je ešte tu dôležité. Tak navrhuje sa to rozširovanie v rámci skupiny, teda v rámci odvetvia, predefinováva sa definícia, čo je toto odvetvie, čiže aký je rozsah zamestnávateľov, na ktorých sa vlastne to automatické rozširovanie bude vzťahovať. Ak sa doteraz hovorilo o úrovni tzv. odvetvia v rámci štatistickej klasifikácie ekonomických činností, čo bol určitý relatívne užší okruh zamestnávateľov, tak po novom sa táto definícia rozširuje na úroveň divízie, čo je relatívne, naopak, veľký okruh zamestnávateľov. Čiže nielenže sa časť zamestnávateľov bude musieť podriadiť platnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ale ten počet zamestnávateľov v úhrne spadajúci pod jednu takúto kolektívnu zmluvu bude omnoho vyšší ako doteraz.
Pripomeniem tie výnimky, ktoré sa dostali do zákona. Medzi nimi je dôležité, že to budú mať zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú do 20 zamestnancov. Čiže ak niekto zamestnáva 1 – 19 zamestnancov, tak na neho sa tento inštitút vzťahovať nebude. A nebude sa vzťahovať ani na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú aspoň 10 % osôb so zdravotným postihnutím, čo je vcelku logické, pretože v takýchto firmách je skutočne dôležité, aby tá sociálna politika v takejto firme u takéhoto zamestnávateľa bola autonómna a prihliadajúca na potreby práve zamestnancov so zdravotným postihnutím. A tu práve vidno, že tu bolo to právo na autonómnu sociálnu politiku akceptované a rešpektované, bohužiaľ, len v prípade zamestnávateľa, ktorý teda zamestnáva relatívne viac osôb so zdravotným postihnutím. Tu sa to akceptovalo.
Ešte pripomeniem, nebude sa to týkať zamestnávateľov, ktorí sú relatívne krátko pôsobiaci, menej ako 24 mesiacov. Čiže aspoňže je to tak, že aspoňže tým novým zamestnávateľom sa dovolí voľne dýchať.
Chcem zdôrazniť na rozdiel od pána ministra, ktorý sa tu snažil obhájiť, že táto novela ako-tak preplávala pripomienkovým konaním a tripartitou, s akým takým súhlasom aj zamestnávateľov, že to vôbec nie je tak. A možno na rozdiel od iných zákonov, ktoré pán minister predkladal alebo predkladá v súčasnom období do parlamentu, táto novela sa stretla so zásadným nesúhlasom obidvoch zamestnávateľských zväzov, či je to Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení alebo či je to Republiková únia zamestnávateľov. Obidva tieto zamestnávateľské zväzy vzniesli zásadné pripomienky a nemusím vôbec komentovať detaily, jednoducho obidva zamestnávateľské zväzy tento zákon v podstate ako celok odmietli. A odmietli princíp automatického rozširovania kolektívnych zmlúv. Čiže v podstate sa vôbec nemusíme baviť o nejakých detailoch, či by sa to dalo urobiť nejako lepšie. Jednoducho netreba to robiť vôbec. A by bolo aj najlepšie to, touto novelou sa vôbec nezaoberať. Podnikateľská sféra túto novelu jednoznačne neprijíma a odmieta ako škodlivú, a to zvlášť v tejto dobe. Krízu sme ešte ani zďaleka neprekonali. Ja sám to cítim napríklad ako občan, ktorý žije v Slovenskom Grobe, u husacinárov. Prepáčte mi za túto odbočku. Ale naozaj to vidím na živote v tejto obci, kde každý rok od septembra im naplno beží sezóna, husaciny sú plné ľuďmi, okolo je všade kopa áut, ale v tomto roku nič, v tomto roku je tam prázdno, ľudia nemajú peniaze, firmy nemajú na to, aby organizovali, hoci týmto spôsobom, akcie pre svojich zamestnancov. Nie sú na to peniaze. A tu zrazu príde nejaký Ježiško v podobe vlády, ktorý rozhodne, že sa budú automaticky rozširovať kolektívne zmluvy bez ohľadu na to, či to tým zamestnávateľom vyhovuje alebo nevyhovuje. Jednoducho toto nie je dobrý zákon.
Zvýšia sa hlavne tým stredným firmám, ktoré majú od 20 zamestnancov a vyššie a ktorí majú možno málo zdrojov, majú možno veľa problémov v súčasnom čase, náklady. A to bude mať, samozrejme, dopad nielen na tie samotné firmy, ale pretože často ide o subdodávateľov v celom tom reťazci výroby, napríklad v strojárstve, tak tým, že bude mať problémy ten malý alebo stredný podnik, možno bude musieť zdražiť svoju produkciu, prejaví sa to nárastom cien aj ďalej, aj v tých väčších firmách a, samozrejme, u konečných spotrebiteľov. A druhá vec je, že týmto spôsobom hrozí, že firmy nebudú môcť tvoriť, ak by aj možno chceli nové pracovné miesta, pretože zdroje, ktoré by možno mali voľné na vytvorenie nového pracovného miesta, budú musieť dať na krytie tých povinností, ktoré im stanoví takto automaticky na ne spadnutá kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Čiže takéto opatrenie, takýto zákon škodí slovenskej zamestnanosti. Znovu sa vás, pán minister, pýtam, či je vaším záujmom zvyšovanie nezamestnanosti na Slovensku, lebo ak je vaším záujmom zvyšovanie nezamestnanosti, tak týmto zákonom ste trafili klinec po hlavičke.
Druhá vec je, že automatické rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa bez súhlasu dotknutých zamestnávateľov je na hrane ústavy. Znovu opakujem, ja nie som ústavný právnik, to je rébus pre iných, ale tu sa popiera majetkové súkromné právo, tu sa popiera právo tých zamestnancov na ich dobrovoľnú organizovanosť či už v odboroch alebo v iných štruktúrach. Jednoducho zrazu zhora príde niečo a, buch, musíte to rešpektovať. Nie je to zákon, nemá to silu zákona, je to kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorá zo zákona spadne na tých zamestnávateľov a na tých zamestnancov, či sa im to páči alebo nepáči.
Ďalšia vec je tá, že ja vôbec nepochybujem o tom, že veľké firmy, zahraničné firmy, zahraniční investori, ktorí na Slovensku požívajú veľkú úctu, rešpekt a ktorým poskytujeme rôzne dotácie a výhody, majú na to, aby tie výhody, ktoré si dohodli v kolektívnych zmluvách, bez problémov pre svojich zamestnancov zabezpečili. Ale na toto doplatia znova menšie a stredné firmy, slovenské firmy, slovenskí podnikatelia, rodinné firmy, kde tých peňazí toľko niet, kde každé euro sa starostlivo obracia. A znova a znova zdôrazňujem, ja tým nechcem povedať, že slovenský podnikateľ alebo slovenská rodinná firma si neváži svojho zamestnanca. To je nepochybne fakt, že v slovenských napríklad menších alebo rodinných firmách môžu byť problémy, ale ja vo svojej praxi sa obvykle stretávam s tým, že slovenský podnikateľ si svojho zamestnanca váži a pokiaľ je to možné, tak mu poskytne nadštandardy nad rámec Zákonníka práce, nikoho sa na to nemusí pýtať, nikoho sa nemusí doprosovať, nikto mu v tom nemusí radiť a všetko funguje. Ale týmto spôsobom sa ničí autonómna sociálna politika v týchto menších firmách, ktoré či už sú v rukách slovenských majiteľov alebo sú to rodinné firmy a podobne. A vôbec to nemusí znamenať pozitívny efekt pre zamestnanca, že niečo zhora spadne, pretože možno v rámci tej samotnej firmy možno majú aj podnikovú kolektívnu zmluvu, ktorou si dohodli svoje pravidlá, svoje výhody. A to, čo im príde zhora, im vôbec nemusí vyhovovať, možno majú iné preferencie. Ale budú musieť rešpektovať to, čo im príde cez automatické rozširovanie. Čiže nemusí to vždy vyhovovať ani tým samotným zamestnancom.
Veď úplne paradoxné je napríklad to, že medzi výnimkami medzi zamestnávateľmi, na ktorých sa nebude vzťahovať automatické rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, nenachádzame zamestnávateľov, u ktorých už je uzatvorená podniková kolektívna zmluva. Čiže, ešte raz to poviem inými slovami, predstavte si zamestnávateľa, kde sú odbory, kde si vyrokovali podmienky, kde uzatvorili podnikovú kolektívnu zmluvu, ktorá platí, ktorá funguje, a napriek tomu, že tam platí podniková kolektívna zmluva, budú musieť rešpektovať aj to, čo príde tým automatickým rozširovaním zhora, ako kolektívna zmluva vyššieho stupňa, čo dokonca môže spôsobovať technické problémy, pretože tam môžu byť ustanovenia, ktoré sa budú navzájom nie dopĺňať, ale biť. Čiže nemusí to dokonca ani fungovať, aj keby to niekto chcel.
Ešte sa vrátim k tomu počtu zamestnancov. Ak má firma do 20 zamestnancov, tak sa to automatické rozširovanie kolektívnych zmlúv na takúto firmu vzťahovať nebude. No, jedna poznámka, všimnime si, že tu manipulujete, respektíve, pardon za ten výraz, nemyslel som to zle, tu uvažujete o definícii takejto firmy, do 20 zamestnancov. Tak, pozor, môže ju to zaťažiť, tak tej sa to týkať nebude.
Skúsme, pán minister, sa zamyslieť vo všeobecnosti aj nad Zákonníkom práce, trošku odbočím, či by aj v Zákonníku práce sme nenašli niektoré ustanovenia, ktoré by nemuseli byť také rigidné voči týmto malým zamestnávateľom, a mohli by sme im, menším zamestnávateľom, povedzme, do 20 zamestnancov odpustiť, aby neboli tak zaťažení, či administratívne alebo finančne.
Ale vráťme sa ku kolektívnemu vyjednávaniu. Môj názor je totožný ako názor, povedzme, Republikovej únie zamestnávateľov. A myslím si, že ak by už aj mal byť tento zákon prijatý, voči čomu teda protestujem, ale keď sa tak stane, tak táto klauzula, 20 zamestnancov, by sa mala zvýšiť, aspoň na 50. Čiže keď to už má platiť, tak poprosím, skúste aspoň možno v druhom čítaní zvýšiť tú hranicu na 50 zamestnancov.
Ono to má aj iné dopady. Predstavte si menšiu úspešnú firmu, ktorá má dnes, povedzme, 15 alebo 18 zamestnancov, ktorej to ide, kde to šľape, takých firiem nie je veľa, ale sú také, darí sa to, majiteľ firmy uvažuje o rozšírení výroby a prijatí ďalších zamestnancov, čiže z tých osemnástich by možno mal 25, ale tu mu ťukne zákon o kolektívnom vyjednávaní: „Keď preskočím cez 20 zamestnancov, spadne na mňa kolektívna zmluva vyššieho stupňa a tak ďalej a tak ďalej.“ No čo spraví? Spraví to, že firmu rozširovať jednoducho nebude, zostane na tých osemnástich alebo devätnástich zamestnancoch a, keď už teda, tak možno založí firmu B, kde začne naberať tých nových ľudí, keď už teda, a budeme mať nie jednu väčšiu firmu, ale dve menšie.
V každom prípade je to bariéra, ktorá spôsobí, že časť úspešných firiem, tých menších firiem sa bude báť prijímať nových zamestnancov nielen kvôli potenciálnym vysokým nákladom pri potenciálnom prepúšťaní, tak ako to hovorí Zákonník práce, ale aj kvôli takejto nešťastnej novele zákona o kolektívnom vyjednávaní.
Celkom ma zaujala v materiáloch, ktoré ste do parlamentu priniesli, doložka vplyvov, pretože to by ma zaujímalo, akým spôsobom ste vyhodnotili dopady tejto novely na podnikateľské prostredie. Tak je tam niekoľko čísiel. Napríklad v roku 2012 bolo údajne uzatvorených 22 kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre 13 odvetví, typicky tam je strojárstvo, potravinárstvo, chémia aj elektrotechnika. A v dôvodovej správe sa uvádza, že zamestnávatelia v odvetví strojárstva zamestnávajú celkovo 150 tisíc zamestnancov a z toho približne 30 tisíc zamestnancov bolo pokrytých kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa priamo, bez nejakého automatického rozširovania, a to z dôvodu, že ten ich zamestnávateľ je súčasťou niektorého zo združenia zamestnávateľov, ktoré uzatvorilo kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. Čiže máme 150 tisíc zamestnancov v odvetví strojárstva a z toho 30 tisíc zamestnancov spadá pod kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. No z toho mi teda vyplýva, že 120 tisíc zamestnancov pod kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa nespadá, ale zrejme spadať bude, veľká časť z nich. Čiže to aby bolo na dokreslenie, že 30 tisíc tam je, pretože sú súčasťou zväzov, v poriadku, ale ďalších 120 tisíc jednoducho zlomíme cez koleno a znásilníme.
V doložke vplyvov mi jednoducho chýbajú dopady, čo to spraví so zamestnávateľmi, na ktorých spadne to automatické rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. A teda našiel som si údaj, možno tomu veriť, možno tomu neveriť, podľa ktorého údajne v minulosti Odborový zväz KOVO si robil nejaké analýzy. A z týchto analýz vyplynulo, že rozdiel sociálnych nákladov v prepočte na mzdu zamestnanca medzi firmou, ktorá nemá kolektívnu zmluvu, a firmou, ktorá má kolektívnu zmluvu, je približne 8 %. Inými slovami, mzdové náklady sú o 8 % vyššie, ak tam je kolektívna zmluva. To si viete veľmi ľahko predstaviť, keď si napríklad zoberiete, veľa z vás pracuje v štátnej správe alebo v samosprávach, že je pracovný čas 40-hodinový alebo 35-hodinový, alebo 37,5-hodinový, keď sa niekde dohodne v rámci kolektívnej zmluvy, čo vám to spraví vlastne v prepočte so zvýšenými mzdovými nákladmi, alebo taký jeden týždeň dovolenky naviac, to sú možno na prvý pohľad drobnosti, nepodstatné, ale keď si to rozpočítate, tak zistíte, že skutočne to spôsobí percentuálne pomerne vysoký nárast mzdových nákladov v pomere k tomu, čo ten zamestnanec odovzdá. Osem percent možno pre niekoho nie je veľa, ale dnes žijeme v dobe, keď každé jedno percento nákladov je dôležité a môže rozhodnúť o ďalšom úspešnom smerovaní nejakej tej firmy zamestnávateľa alebo, naopak, o jeho krachu. Čiže tu je, tu hrozí nebezpečenstvo pri prijatí takéhoto zákona. Automatickým rozširovaním kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa môžu byť hlavne tí menší, strední zamestnávatelia privedení do ťažkých problémov. A dôsledkom bude nielen to, že tí zamestnávatelia skončia, ale to, že skončia tí príslušní zamestnanci a budeme mať znova a znova vyššiu nezamestnanosť. Je tu jednoducho priama úmera, čím viac byrokraticky, administratívne a finančne zaťažíte zamestnávateľov, tak tým viac stúpne nezamestnanosť. Prosím vás, uvedomte si to a pozrite sa občas niekedy do tých štatistík, dajte si dole ružové okuliare a zamyslite sa nad tým, čo znamená tých 14 % nezamestnanosti, ktorá nám neustále stúpa a bude stúpať o to viac, ak budú prijímané takéto zákony.
Uzavriem to svoje vystúpenie tým, že z dôvodov, ktoré som, teda myslím, dostatočne vysvetlil, navrhujem v súlade s rokovacím poriadkom vrátiť navrhovateľovi návrh zákona na dopracovanie s akceptovaním pripomienok zamestnávateľov a ak tento môj návrh nebude prijatý, tak navrhujem nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dávam procedurálny návrh. Chcem vás požiadať, aby ste dali o ňom hlasovať. A znie, že Národná rada berie na vedomie, že Alojz Hlina sa ospravedlňuje všetkým svojim poslaneckým kolegyniam a kolegom okrem Anton Martvoňa, ako aj občanom Slovenskej republiky, ktorí sa prípadne cítili dotknutí spôsobom, akým Alojz Hlina zabraňoval protiprávnemu konaniu Antona Martvoňa. Ďakujem.

Ja len chcem upozorniť na to, aby to nezaniklo vlastne v rozprave, v mojom vystúpení že som podala návrh pri zákone o obnoviteľných zdrojov o tom, aby sa ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona nepokračovalo.

Pán predseda, dovolím si dať ešte jeden procedurálny návrh. Vzhľadom na to, že minulý týždeň neboli ukončené interpelácie, tak vás chcem poprosiť, aby dnešný bod interpelácie pokračoval do ukončenia dnešného rokovania, čiže ak by aj náhodou sa prekračovala siedma hodina večer, aby sme ho ukončili konečne, nakoľko minulý týždeň ukončený nebol. V prípade, že sa mi nedovolíte ospravedlniť, tak mi dovoľte ospravedlniť sa teraz. Ospravedlňujem sa všetkým mojim všetkým poslaneckým kolegyniam a kolegom okrem Antona Martvoňa aj občanom Slovenskej republiky, ak som sa ich prípadne svojím spôsobom obrany pred protiprávnym konaním Antona Martvoňa dotkol. Ďakujem.

Prepáčte, pán predseda, nemôžete dať hlasovať o zaradení bodu do programu, ktorý v programe je uvedený. Ten bod nebol ukončený. Čiže ja podľa toho budem dneska postupovať.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec...

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ale, prosím vás, nedali ste hlasovať o jednej veci. Som mal procedurálny návrh, aby dnešné pokračovanie bodu interpelácie, ktoré neskončilo, pokračovalo do ukončenia...

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, ale...

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Moje ústavné právo mi nekončí po siedmej hodine večer. Na to vás upozorňujem. Čiže o tom som chcel dať hlasovať. Poprosím vás, dajte o tom hlasovať.