23. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, ale netýka sa to iba vás, ale aj ostatných kolegov. Uvedomte si jednu vec. Tento zákon upravuje alebo sa venuje ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji. To nemá nič spoločné s nebankovkami. Nebankovky nie sú šmejdi. Nebankovky upravujú iné zákony. Je tam vykonávaný dohľad, ktorý robí NBS-ka a upravuje to, je to úplne iná problematika. My týmto zákonom práve riešime to, aby sa ten prípad pána Horvátha už viac nestal. To je to, čo ste povedali, že možno vám chýbal trošku ten čas si to poriadne naštudovať. Ale vec je taká, že my sme chceli zvýrazniť - a určite to aj zvýrazňujeme -, že pre SMER je tento zákon dôležitý, aby sme pomohli bežným ľuďom. Podľa tohto zákona, ktorý je najprísnejším protišmejďáckym zákonom, dá sa povedať, tu v strednej Európe; ešte aj Čechov, ktorí majú s tým tri roky problémy, sme predbehli, lebo to ešte neschválili; tak týmto zákonom práve docielime to, že podľa tejto úpravy by pán Horváth proste do 15 dní odstúpil a má vyriešené.
Čo sa týka úverov a ďalších vecí s tým spojených, to upravujú úplne iné zákony. Súhlasím. Sú problémy s nebankovkami, treba to riešiť. Ale na to sú úplne iné zákony, ktorým sa treba komplexne venovať ako takým. Čiže my riešime to, na čo poukázali média, s čím je najväčší problém. V podstate celé leto sme na tom pracovali a práve týmto chceme ochrániť bežných občanov práve od týchto protišmejďáckych alebo týchto šmejďáckych lepšie povedané praktík a zároveň aj pred tým, aby ich vyvážali do zahraničia a skúšali to ešte aj v inom štáte takto praktizovať. Čiže my chceme zabrániť tomu, aby ľudia nemali tisíceurové hrnce doma práve týmto. Úvery riešia úplne iné zákony.

Nech sa páči, Alojz Hlina s reakciou.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa to pokúsim pánovi Cicoňovi vysvetliť v krátkosti, ako ten celý systém funguje. Viete, má to vplyv. By ste neverili. Ono keby nebol zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý spomínal pán Martvoň, takto keď by bola zrušená tá RPMN, tak vám garantujem, že nikto tých dôchodcov do tých kulturákov neťahá. Lebo by im tie peniaze za to nedali. Oni ich tam ťahajú preto, lebo v jednom dychu, ako má hrnce, v jednom dychu dostane tú úverovú zmluvu. To je proste organicky spojené. Vám hovorím, keď chcete uťať celý ten biznis, tak to utnite tam, kde to dostáva živiny. Živiny to dostáva z toho, že niekto, lebo ináč by to nemalo význam, tí dôchodcovia by všetko zjedli, čo im dali, zjedli, vypili a odišli by, lebo však nemajú tisíc eur v hotovosti alebo tritisíc euro v hotovosti. Ale tam nie je potrebné, aby mali tritisíc euro v hotovosti. Tam je potrebné, aby im to podpísali, a tí chudáci si zničia život kvôli zákonom, ktoré ste vy schválili. To je celý, celý ten biznis funguje tak. Toto je, hovorím, ostrihávanie konárikov. Ak chcete riešiť tento obrovský problém, tak zatnite do DNA, zastavte prísun živín a máte to vyriešené. Viete, keby ste dobre zaťali, dobre nastavili tie parametre, tak toto by sme tu v zásade ani nemuseli prijímať, lebo by sa to v zásade ani možno nekonalo, viete.
Ďakujem.

Posledným písomne prihláseným rečníkom do rozpravy je Martin Poliačik. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. No, ja tiež najprv musím hovoriť teda k formálnym záležitostiach týkajúcim sa schôdze. Ja som k tomuto bodu bol zapísaný ako prvý, za klub SAS. Ale pán predseda parlamentu si povedal, že už rokovák je zrejme zmenený, napriek tomu, že sme ho ešte ani neprerokovali, ani v druhom čítaní sme neboli, tak sa proste rozhodol, že ja som zapísaný normálne v rozprave. A keďže normálne v rozprave bol prvý zapísaný Alojz, tak som si povedal, že bolo by fér ho pustiť, nech povie, čo má na srdci. Ale opäť vidíme, že rokovák vlastne je úplne jedno, že či ho zmeníme, alebo nezmeníme, lebo rokovák je tu vykladaný predsedom parlamentu bez ohľadu na to, čo je napísané na papieri, tak on si s ním bude robiť, čo chce.
A teraz k veci. Úplne súhlasím s tým, že na problém takzvaných šmejdov je potrebné sa pozerať najprv z tej druhej strany, pretože tie obrovské náklady, ony nie sú na tých, ony nie sú na tých možno predražených tovaroch. Lenže ten predražený tovar nech je akokoľvek predražený, tak ten človek, ktorý podpíše tú úverovú zmluvu alebo ho dokonca zaplatí, vie, akú sumu ide platiť a v podstate pri nej má nastavenú tú hranicu svojich vlastných možností. To, čo presiahne hranicu jeho vlastných možností, je práve vysoká úroková sadzba a práve tam je to RPMN dôležité, pán kolega, lebo tam ide proste cez strechu a tam sa dostávajú tí ľudia do situácií, kedy naozaj pri malých sumách, malých omeškaniach sa zrazu začnú nabaľovať peniaze, ktoré ich neskôr môžu stáť domov, ktoré ich môžu neskôr stáť majetok a ktoré ich môžu stáť proste životný štandard, na ktorý boli zvyknutí. Takže úplne súhlasím s tým, že keď chceme toto riešiť, tak je potrebné sa v prvom rade pozerať na úpravu úverov, ktoré sú spojené s nákupom týchto tovarov a nie s nákupom samotným. Súhlasím ale, že aj samotné praktiky, ktorých sa dopúšťajú predajcovia na týchto akciách, je potrebné upraviť. Len bojím sa, aby sme vlastne spôsobom, akým ste to navrhli obidvaja, alebo ktokoľvek to písal, alebo v spolupráci s vami, aby sme nevylievali bábätko z vaničky aj s tou vodou. A uvediem príklady.
Máme, čože? (Hlasy z pléna.) No to je jedno, proste vyleje všetko, čo je vo vani, basta. Máme podomových predajcov alebo podomové predajkyne, tzv. Avon ladies. Podľa mňa takáto baba, ktorá bežne nosí proste tie rúže a tie šminky na pracovisko, kde robí na nejakom sekretariáte, úrade alebo na škole, a kolegyniam predáva popri tom, že pracujú normálne v práci, predáva im tie rúže a šminky atď., nie je schopná 20 dní vopred toto ohlásiť ako predajnú akciu a do toho, do tej definície, ktorú ste vy dali do tohto, do tejto novely, bohužiaľ, takáto žena bude spadať. Dvadsať dní je podľa mňa obrovské, proste obrovské číslo a pre ňu nesplniteľné. Tak isto pre takúto ženu nemožnosť pre zákazníka zaplatiť tovar priamo na mieste tak isto proste jej sťažuje život a podľa mňa to nerieši situáciu, ktorú vy chcete riešiť, pretože keď si proste kolegyňa od kolegyne príde kúpiť rúž a chce jej ho zaplatiť, znovu, tak zrejme by tam mala byť nastavená nejaká buffer zóna, v rámci ktorej si povieme, dajme tomu, že tovar do 50 - 100 nejakých eur by malo byť možné zaplatiť hneď, nemusí sa tam čakať 15 dní a nemusí sa tam dávať ten 10-percentný preddavok. To znamená, bolo by veľmi nešťastné podľa mňa, keď pri riešení šmejdov by sme išli klepnúť po prstoch ženám a babám, ktoré si popri svojej práci v rámci predávania buď kozmetiky, alebo iných výrobkov prilepšujú a takýmto spôsobom by sme im skomplikovali život.
Pri tých vyšších sumách a iných tovaroch, opäť, pri podomovom predaji sú aj poctiví predajcovia, sú aj poctiví predajcovia a mnohí z nich vlastne celú veľkú časť peňazí, s ktorými operujú, majú v tom tovare, ktorý predávajú. Ja neverím tomu, že keď posunieme tú platbu o tých 15 dní, tak že to bude znášať ten sklad, ten, ktorý im rozdáva, ktorý rozdáva ten tovar. Tie peniaze sa zaseknú na úrovni toho predajcu. To znamená, že on bude znášať to bremeno a áno, môžme tým riešiť to, že niekto naberie ako keby veľa tých objednávok, rozdá veľa tovaru a potom skrachuje firma a proste nie je to komu vrátiť, ale ešte raz hovorím, mali by sme sa zamyslieť nad nejakým riešením, ktoré nebude vystavovať tých predajcov poctivých tak veľkému tlaku. Riešenia na tieto situácie určite sú. Predpokladám, že v druhom čítaní sa k nim dostaneme bližšie. Všeobecne k tomu návrhu môžem povedať len toľko, že tá malá a podľa mňa druhoradá časť problému šmejdov sa tu čiastočne rieši, ale bez toho, aby sme sa zamysleli, čo reálne spôsobuje tragédie ľudí, ktorí sú obeťami šmejdov, aby sme sa zamysleli nad výraznejšou kontrolou nebankových subjektov a poskytovaním pôžičiek, aby sme sa zamysleli nad tým, kde je tá hranica rozumného úroku, ktorú by žiadny podnikateľ alebo nebankový subjekt nemal na Slovensku prekročiť. Ak sa nezamyslíme a nevyriešime tieto otázky, tak musím súhlasiť s Alojzom, že riešime detaily na konci toho stromu, ale DNA toho problému ostane nedotknuté.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca Poliačika sú faktické poznámky? Dve.
Nech sa páči, Anton Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Poliačik, no dovolím si s vami nesúhlasiť. Vysvetlím prečo. V podstate to, čo vy hovoríte, že tým základným DNA alebo základným problémom je uzavretie nejakej spotrebiteľskej, teda úverovej zmluvy, tak to poviem. No v podstate pokiaľ my zakotvíme povinnosť šmejdom, aby teda na každej akcii upovedomili a informovali o všetkých právach a povinnostiach spotrebiteľa ako takého, čo tam máme zakotvené, keď dáme kompetenciu Slovenskej obchodnej inšpekcii, aby aj takúto predajnú akciu, ktorá nie je nahlásená, zrušila, tak proste k tej úverovej zmluve tam ani nedôjde. Nehovoriac o tom, že to upravuje iný zákon. My sme mali možnosť si prejsť cez to leto aj český návrh zákona, ktorý, samozrejme, nebol ešte prijatý a otázne je, či už vôbec bude, ale aj nemecký. Ani v jednom z týchto návrhov, čo majú, dá sa povedať Česi, u Čechov vznikli tí šmejdi, vôbec nevstupovali do spotrebiteľských úverov ako takých, lebo touto úpravou, čo sme my vyprecizovali a, samozrejme, išli ešte vlastnou slovenskou cestou, momentálne máme množstvo vecí iných, tak jednoducho to DNA, jednoducho neviem, o čom hovoríte, lebo to proste ani k tomu nedôjde.
Čo sa týka k tomu, že vylejeme s tým, alebo sa to dotkne aj Avon ladies alebo aj poctivých predajcov, no už aj v súčasne platnom zákone 108/2000, ktorý meníme, platí, že zákon sa nevzťahuje na predaj tovaru alebo poskytnutie služieb, ktoré sa uskutočňujú na základe zmluvy o predaji tovaru, ak bola táto zmluva uzavretá na základe ponukového katalógu predávajúceho. Je to § 5 ods. 3. My sme toto konzultovali teda aj so SOI-kou, aj v podstate SOI-ka mala stanovisko týchto Avon, že jednoducho oni a všetci poctiví predajcovia majú tzv. ponukové katalógy a s tým sa má každý občan možnosť oboznámiť. A práve v tom je tá poctivosť aj tých, samozrejme, skladov, aj týchto Avon ladies, že dajú vám najskôr ponukový katalóg, vy si pozriete a potom si vyberiete, čiže na to sa to nevzťahuje a tých sa to nedotkne. Predajné akcie sa dotknú alebo teda tento zákon sa dotkne predajných akcií organizovaných šmejdami. Nedotkne sa, paradoxne, ani predvádzajúcich akcií alebo predvádzacích... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, Antonín Cicoň.

Ďakujem za slovo. Ja si ešte stále myslím, že kolegovia z opozície nepochopili pointu tohto zákona. Myslím, že problém je niekde inde. Zákon rieši to, aby si títo dôchodcovia, resp. tie skupiny ľudí, ktorí sa zúčastňujú na týchto akciách, nekúpili ten predražený výrobok. Sám som bol svedkom, keď na jednej akcii 150-eurový mixér sa predával za 1 800 eur a predali ich viac ako dosť. Čiže ide o to, aby sme týmto praktikám zabránili.
Vrátim sa ešte k tomu RPMN, ročná percentuálna miera nákladov. Predsa toto rieši zákon o nebankových subjektoch. Čiže každý, kto poskytuje úver, musí to uviesť, ale v poriadku, keby to aj uviedli, súhlasím, dobre, nech sa to aj uvedie, ale na druhej strane vám garantujem, že 90 % z tých dôchodcov, ktorí sa zúčastnia na týchto akciách, tak nevie, čo je to RPMN, a nebude sa tým riadiť. Čiže ešte raz, keď to zhrniem, zákon rieši niečo iné, zákon rieši to, aby si to ľudia nekúpili, a keď si to nekúpia a nepodpíšu tú zmluvu, nedajú sa oklamať, tak potom žiadne RPMN nám ani nebude treba.
Ďakujem.

Pán Poliačik? Nie. Ďakujem pekne. Tým sme vyčerpali písomnú časť rozpravy.
Chcem sa spýtať na to, či sa ešte niekto hlási do rozpravy ústne? Je tomu tak. Uzatváram prihlášky. Traja páni a dáma: Pavol Zajac, Helena Mezenská, Anton Martvoň.
Nech sa páči, v poradí. Pán Pavol Zajac.