23. schôdza

Veľmi dobré, veľmi dobré vystúpenie. Včera pánovi premiérovi Ficovi nebolo celkom jasné, že prečo ho vlastne odvolávame, on sa tomu tak čudoval. A čudoval sa aj tomu, prečo to odôvodnenie návrhu na jeho odvolanie je iba na jeden a pol strany. Ja by som mu odporučila, aby si pozrel to vystúpenie Riša Sulíka. A keď bude vedieť byť po tom všetkom ešte stále úprimný sám k sebe a keď sa na to bude vedieť pozrieť s nadhľadom právnika, tak sa podľa mňa bude musieť opýtať, že nie prečo je ten človek odvolávaný, ale prečo rovno nesedí v base za také bohapusté rozkrádanie tejto krajiny. A ja pevne verím, že túto otázku, keď nie on, tak si položia aspoň voliči, ideálne, keby to boli jeho voliči.

Ďakujem pekne. Pán kolega Sulík, dovoľte, aby som vám pogratuloval k vášmu vystúpeniu, pretože nápočet každodennej krádeže vlády Roberta Fica na úkor občanov tejto krajiny je skutočne perfektný, ale predsa by som vás chcel doplniť. Snáď kritika, ktorá ide zo strany vlády smerom k obciam a k ich hospodáreniu, je neúmerná. Keď sa na to pozriem z tejto správy, tak cca 10 % obcí a miest na Slovensku má problém s dlhovou službou. Ale s rozhadzovaním peňazí v tejto vláde nenájdeme jedného ministra, ktorý by nemal problém, počnúc premiérom vlády. Keď ľudia nemajú prácu, nemajú čo jesť, majú existenčné problémy, tak my vtedy budeme rozhadzovať peniaze ešte aj na výstavbu futbalového štadiónu pre ďalšieho sponzora SMER-u. No tak toto je absolútna, vrchol drzosti. A pokiaľ by sme takto nerozhadzovali peniaze, tak možnože by sme nemuseli natoľko zvyšovať ani dane a možnože by sme nemali problém ani s celkovým zadlžením tejto krajiny.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som v prvom rade chcel povedať, že ja som bol tiež spolupredkladateľom zákona o dlhovej brzde. A priznám sa, že som sa trochu obával, pretože z vlastnej skúsenosti viem, že vznik nejakej inštitúcie automaticky neznamená nejaký posun vpred. Ale som pozitívne prekvapený a som rád, že táto inštitúcia funguje. A ja chápem aj zložitosť fungovania tejto inštitúcie.
A treba jednu vec objektívne povedať, že aj keď sme tvorili alebo spolutvorili ten zákon, tak ja som vnútorne vedel, že niektoré kritériá sú, obrazne povedané, naknap, a že bude ťažké pre akúkoľvek vládu v nejakej, zo strednodobého hľadiska proste byť v rámci tých kritérií, ale na druhej strane samozrejme som rád, pretože jednoducho po tom každá vláda musí zodpovedne hospodáriť. Ale na druhej strane chcem poukázať, že táto vláda aj keď deklaruje, že chce znížiť dlh, ale robí veľa opatrení, ktoré proste ten dlh zvyšujú. To znamená, že či odpustky daňové ľuďom, ktorým proste netreba. Teraz prebratie toho SPPAS, prebratie stratovej divízie. Jednoducho ešte by som pochopil, keby EHP zaplatilo za to štátu, že proste sa zbaví, ale jednoducho toto sú priamo činnosti vlády, ktoré budú mať priamy vplyv na postupné zvyšovanie dlhu.
Takže ešte raz, som rád, že táto správa sa snaží byť a samozrejme v rámci noriem je veľmi odborná. A som veľmi rád teda, že, a dúfam, že táto rada pre rozpočtovú zodpovednosť proste bude sa držať tejto línie.

Richard, som veľmi rád, že si dal aj správe, o ktorej sa tu má rokovať, širší kontext, lebo presne tak isto ako v rodinnom rozpočte zrazu vznikne dlh z maličkých čiastiek, že niekto jazdí rýchlejšie než by mal, že si nedáva pozor na auto, že potraviny kupuje drahšie, než na ktoré má, a po euričkách sa to vyskladá a zrazu proste tá výplata, ktorú dostáva, mu nestačí a jeho dlh narastá. Poprípade dáva tam, kde by nemal, a ešte sa nestará o vlastný rozpočet, tak k tomu ešte to rozkrádanie a rozdávanie, ktoré je na štátnej úrovni, z tých vo vzťahu k štátnemu rozpočtu malých čiastiek a možno niektorých aj väčších, nakoniec vzniká ten problém, o ktorom sa tu rozprávame.
Treba povedať, že tých dvanásť káuz, ktoré si menoval, je iba vrchol ľadovca, že to je iba ukážka tej hniloby a rakoviny, ktorá je prerastená ale celou správou nášho štátu, že plytvanie, míňanie peňazí, ktoré nie sú ľudí, ktorí ich majú v rukách, ktoré prichádzajú od občanov, je jednoducho diagnóza. A presne tak isto, ako sa správa štát, ako ukazuje príklad, tak podľa neho častokrát postupujú aj úradníci na úradoch, lebo si budú myslieť, že keď sa nedíva nikto na prsty štátu, tak sa nebude dívať na prsty ani im. Príklad by mohla byť napríklad aj Sociálna poisťovňa, príklad by mohli byť niektoré štátne podniky, ktoré boli v strate za Fica, za vlády Ivety Radičovej sa dostali do čiernych čísiel. A čo sa tam deje teraz? Iba sa vytešili, že im tam peniaze ostali a zase miznú.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. Chcem reagovať iba na dve. Jednou vetičkou na Ivana Mikloša. Tak veď sám si vravel, že išlo tam z pohľadu štátneho rozpočtu o drobné, ako to bolo naozaj, zrejme, Ivan, vieš asi ty lepšie. Každopádne je to kauza, ktorá úplne zbytočne zanechala nepeknú pachuť.
Pán Kamenický, no, vravíte, že bavme sa o téme. Ja s vami súhlasím, bavme sa o téme, žiaľ, nebolo nám umožnené baviť sa o téme k odvolávaniu premiéra. Potom hovoríte teda, že zbytočne emotívne vystúpenie. Chcel by som len zopakovať, nič z toho nebolo mierené proti vám osobne. Vás vnímam ako slušného človeka, dúfam, že som vám teraz nenarobil problémy v strane SMER.
Ale teraz poďme k tým odborným veciam. Znižovanie deficitu, hovoríte, že vláda teda sa snaží nájsť nejakú na tom, na tej tenkej hrane, alebo ako to nazvať, tú správnu mieru medzi znižovaním deficitu a udržaním rastu. Dobre som vás pochopil, hej? A problém je, že keď chcete udržať rast výdavkami, tak znižovať deficit a udržať rast výdavkami, to je ako brzdiť a dávať plyn na aute súčasne. To jednoducho nemá žiaden zmysel, to je lepšie nerobiť vôbec nič. Preto treba to robiť sofistikovanejšie. Treba, áno, znižovať deficit, šetriť, možnože aj úradníkov nejakých prepustiť, a rast stimulovať nie výdavkovými opatreniami, nie fiškálnymi opatreniami, ale práve nevýdavkovými. Takými, kde napr. uľahčíte život podnikateľom. Máme na našej stránke stošesťdesiat opatrení, ktoré, väčšina z nich nestojí nič. Napríklad zrušenie povinných auditov nestojí nič. Ale ja vám garantujem, že päť tisíc firmám uľahčíte život. Zdravotná pracovná služba, to nestojí nič vládu, keď ju zruší. Uľahčíte tisícom podnikateľom život. Toto vaša vláda by robiť mala a nerobí.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda rozpočtovej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, hneď na začiatok by som chcel povedať, že oceňujem správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorú dnes prerokovávame, že sa veľmi teším, že takáto rada na Slovensku je, že mohla vzniknúť, že sa teším, že sme schválili ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a máme tak jednu z veľmi silných a efektívnych bŕzd, ktoré môžu v istej miere eliminovať riziko nezodpovednej a nekompetentnej politiky. Zároveň však musím konštatovať, že napriek tomu, že túto brzdu máme, tu máme vládu, ktorá robí nezodpovednú a nekompetentnú politiku, ktorá nielenže nevytvára podmienky a predpoklady na to, aby sme mali zdravé a udržateľné verejné financie, ale ktorá robí také kroky a vedie krajinu takým smerom, že ak v tom bude pokračovať, tak rozvrat verejných financií je nezvratný. A s rozvratom verejných financií je potom, žiaľbohu, neodvratne spojený aj pokles životnej úrovne, pokles kvality života.
Kauza, o ktorej tu dnes, o ktorej sa tu hovorilo vlastne celú noc a od včera večera, je príkladom problému, ktorý má vážne okamžité, ale najmä strednodobé a dlhodobé negatívne rozpočtové dôsledky. Koaličná väčšina robí všetko pre to, aby sa o tom diskutovalo len v noci, aby sa o tom prípadne nehovorilo. Predseda vlády nemá ani slušnosť, ani tú odvahu, ani tú česť, aby po tom, ako tu nakydá na kdekoho vrátane mňa, si vypočul čo i len faktické poznámky.
Mohol by som teraz hovoriť o SPP, mohol by som hovoriť veľmi dlho a veľmi konkrétne a mohol by som hovoriť tak, že by to bolo k veci o tomto bode programu, pretože, opakujem, to, čo sa deje v Slovenskom plynárenskom priemysle, má aj okamžité, ale ešte viac strednodobé a dlhodobé negatívne dôsledky pre verejné financie. Napriek tomu to neurobím, nebudem teraz hovoriť o SPP. Budem o SPP hovoriť dnes po 19.00 hodine, ak sa teda dostanem na rad, tak by som sa mal dostať po pánovi poslancovi Hlinovi, predpokladám, že niekedy okolo pol ôsmej. A chcem v tomto svojom vystúpení večernom priniesť aj nové dôkazy o tom, aký špinavý kšeft s SPP vláda Roberta Fica v réžii Roberta Fica chystá pre občanov tejto krajiny a koľko ich to bude stáť, koľko na tom prerobia, koľko na tom zarobia a akým spôsobom na tom zarobia finančné skupiny. Opakujem, prídem s novými faktami, ktoré ešte zverejnené neboli, a podložím ich aj dôkazmi. A budem hovoriť, budem musieť hovoriť aj o privatizácii SPP, aj keď som nechcel, ale pán predseda vlády namiesto, včera tu vo svojom vystúpení, namiesto toho, aby reagoval na konkrétne, faktami podložené podozrenia a obvinenia, zase len útočil, klamal. Klamal vo veciach, ktoré sú preukázateľné a dokázateľné, že klame, pretože dokonca z niektorých klamstiev ho usvedčujú jeho vlastné materiály, ktoré vláda ním vedená schválila na rokovaní vlády. Aj na to poukážem. Ale to všetko po 19.00 hodine dnes večer.
Teraz dovoľte, aby som sa vrátil priamo k téme, a tou je udržateľnosť verejných financií. Musím konštatovať, že bol tu spomínaný, aj vo vystúpení kolegu Sulíka, reagoval na to aj pán poslanec Kamenický, na ten vzťah ekonomického rastu a zdravých verejných financií. Tak rád by som povedal pár slov na túto tému. Áno, zdravé verejné financie, ale tu by som chcel zdôrazniť, dlhodobo udržateľné zdravé verejné financie sú nevyhnutnou podmienkou zdravého ekonomického vývoja, ekonomického rastu a teda aj rastu zamestnanosti a rastu životnej úrovne.
Prvá téza, ktorú v tejto súvislosti chcem povedať, vláda Roberta Fica nielenže nevytvára podmienky pre zdravé verejné financie, dlhodobo udržateľné verejné financie a teda aj pre ekonomický rast, rast zamestnanosti a rast životnej úrovne, ale robí presný opak. Vláda SMER-u je v tomto zmysle v protismere a je dokonca v protismere aj voči vládam vyspelých krajín, ktoré napríklad dnes dane znižujú. Napríklad aj krajiny, ako je Švédsko, ako je Dánsko, ako je Veľká Británia, ako je Nemecko, dokonca aj krajiny, niektoré z týchto krajín vedené socialistickými vládami dane znižujú. Vláda Slovenskej republiky vedená Robertom Ficom nielenže zrušila fungujúcu rovnú daň, ale zvyšuje práve tieto priame dane, ktoré ohrozujú našu konkurencieschopnosť, a, vážení, od budúceho roka budeme mať vyššie dane, vyššie dane zo zisku ako škandinávske krajiny. Taký je fakt a tento fakt zároveň znamená, že napriek tomu, že vláda týmto spôsobom sa snaží krátkodobo sanovať verejné financie a znižovať deficit, po prvé, sa jej ani to nedarí a naviac ešte strednodobo a dlhodobo vytvára pascu, pascu, do ktorej spadne slovenská ekonomika a s ňou občania Slovenskej republiky.
Takže prvá a zásadná téza je, že vláda Slovenskej republiky síce krátkodobo znižuje deficit, čo samozrejme má potom vplyv aj na dlh, ale robí to spôsobom, ktorý je neudržateľný a ktorý ohrozuje našu konkurencieschopnosť. Najlepšie o tom svedčí to, že zvyšuje tie dane, ktoré sú najhoršie z hľadiska konkurencieschopnosti, priame dane, ale aj to, že znižuje deficit skoro úplne cez zvyšovanie príjmov a teda zvyšovanie daní, odvodov a takmer vôbec nie cez znižovanie výdavkov. Chcem pripomenúť, že v minulom a tomto roku vláda znížila výdavky len vďaka samosprávam. Vláda nedokáže šetriť ani pri tej miere plytvania, ktorá dnes v ekonomike existuje. A mimochodom nedokáže šetriť aj preto, že miera korupcie je taká, aká je, aj preto, že sú tu kauzy, ktoré vymenovával chronologicky môj predrečník, kolega poslanec Sulík. Takže to sa týka daní.
Ale, žiaľbohu, máme aj iné oblasti, v ktorých vláda koná tak, že ohrozuje našu konkurencieschopnosť, ohrozuje náš rast a ohrozuje aj ozdravenie verejných financií, ohrozuje udržateľnosť verejných financií. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií súvisí aj s tým, ako riešime starnutie populácie, ako riešime udržateľnosť dôchodkového systému. V tejto súvislosti by som chcel povedať, že vláda na jednej strane prijala niektoré opatrenia, ktoré ešte pripravila vláda Ivety Radičovej v prvom pilieri, tu by som ale chcel pripomenúť jednu pikantnú vec, ktorá ušla pozornosti aj médií, aj verejnosti. Vláda Roberta Fica po nástupe do funkcie v apríli roku 2012 pripravila Národný plán reforiem a poslala ho do Bruselu. A v tomto pláne neuviedla tieto zmeny v prvom pilieri, ktoré boli pripravené ešte za vlády Ivety Radičovej, ide o postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, o zmenu valorizácie, pretože ich nechcela robiť. Na to ale prišli pripomienky z Bruselu a už v revidovanom dokumente, ktorý schválila vláda niekedy v júni, čiže, alebo v máji, čiže mesiac zhruba po tom, ako prišla do úradu, už zahrnula aj tieto opatrenia. Čiže nie z vlastnej vôle, ale bola dokopaná, dotlačená Bruselom, aby tieto zmeny v prvom pilieri, pripravené ešte Radičovou vládou, zakomponovala. Chvalabohu, sú tam, len som chcel ozrejmiť, akým spôsobom k tomu došlo. Zároveň ale vláda robí zmeny v druhom pilieri, ktoré okliešťovaním druhého piliera znamenajú ohrozovanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Aj v tejto súvislosti chcem povedať, že Robert Fico robí politiku po nás potopa, po nás potopa, teraz to nejak zalepíme, teraz to nejak zošróbujeme, nielen tým, že znížime deficit jednorazovými opatreniami, opatreniami, ktoré poškodzujú dlhodobo, ako je mimoriadna dividenda, ako je zvyšovanie daní, ale inými fígľami, ale, pardon, ospravedlňujem sa pánovi podpredsedovi parlamentu, inými trikmi a inými podfukmi, ktoré v rozpočte robia. Sama Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatuje, že napríklad v oblasti zdravotníctva sú v rozpočte nekryté položky. Všetci to vieme. Vláda pre rozpočet na budúci rok napríklad znižuje platby za poistencov štátu oproti tomuto roku, zároveň tvrdí, že zdravotníctvo nebude vytvárať dlhy. No nádherné! V tomto roku pri vyšších platbách za poistencov štátu nemocnice vytvárajú desiatky miliónov strát a vláda tvrdí, že budúci rok im dá menej, ale v rozpočte predpokladá, že ony straty už vytváram nebudú. A čo sa také udeje, že nebudú?! Podobne je to so samosprávami. Vláda šrubuje samosprávy, už pre rok 2013 im dala nerealistický rozpočet a dáva im ho nerealistický aj pre rok budúci. A ďalšie finty a podfuky, ktoré v návrhu rozpočtu na budúci rok sú a budú.
V tejto súvislosti nejde samozrejme len o dane. A súvisí to zase s verejnými financiami, ide aj o Zákonník práce. Vláda zmenila Zákonník práce tak, že to zhoršilo našu konkurencieschopnosť, zhoršilo to pružnosť trhu práce a viedlo to k zvýšeniu nezamestnanosti. Vláda to odmieta. Tvrdí, že to nie je pravda, ale sama Národná banka vo svojom stanovisku z minulého roka potvrdila, že podľa jej názoru zvýšenie nezamestnanosti tu bolo a je aj v dôsledku novely Zákonníka práce, ktorý znížil flexibilitu trhu práce. Ak sa pýtate, ako to súvisí, no súvisí to tak s udržateľnosťou rozpočtov a s verejnými financiami, že čím máme vyššiu nezamestnanosť, teda čím máme menej pružný trh práce, tým máme nižší ekonomický rast. Ale nielen to, tým máme aj vyššiu nezamestnanosť, aj okamžite. Vyššia nezamestnanosť okamžite znamená nižšie príjmy štátneho rozpočtu a vyššie výdavky štátneho rozpočtu. Nižší ekonomický rast znamená začarovaný kruh vysokých deficitov, vysokej nezamestnanosti a nízkeho ekonomického rastu.
Takže musím konštatovať, že vláda sa naozaj správa podľa princípu po nás potopa a všetko nasvedčuje tomu, že ten hlavný cieľ, ktorý vláda má, pretože nemáme asi pochybnosti o tom, kto je dnes najvplyvnejším členom vlády. Nie je to premiér len preto, že z titulu svojej funkcie je tým najvplyvnejším, včera nám to tu predviedol, kedy na jeho pokyn, ako na pokyn dirigenta, odpochodovala celá koalícia, všetci poslanci, ktorým by sa mal zodpovedať predseda vlády. Ja si myslím, som presvedčený, že to, čo sa deje aj v oblasti verejných financií, je motivované, je motivované záujmom Roberta Fica utiecť od zodpovednosti a stať sa prezidentom Slovenskej republiky. Aj preto robí politiku po mne potopa. Nejak to ešte vyšrubujeme, nejak to ešte udržíme (Potlesk.) a ja ujdem potom do prezidentského paláca a vy sa tu trápte a starajte.
Chcem tento odkaz povedať aj poslancom SMER-u, ale aj ostatným členom vlády, špeciálne ministrovi financií. Aj keď on to samozrejme vie, on sa s tým totiž trápi najviac. On totiž vie, že ideálne by bolo urobiť všetky nepopulárne opatrenia, ktoré znižujú deficit, v prvej časti volebného obdobia, že v tej druhej to bude omnoho ťažšie, len on to robiť nemôže, chudák. On to robiť nemôže, pretože mu to nedovolí jeho šéf. Pretože jeho šéf nemá ambíciu, jeho šéf nemá záujem, aby Slovensko malo zdravé verejné financie, aby malo dobré podnikateľské prostredie, aby malo predpoklady na to, aby sme dosahovali vysoký rast, vysokú zamestnanosť. Jeho šéf má iné priority, popri slúžení finančným skupinám a organizovaní kšeftov má záujem zbaviť sa zodpovednosti a ujsť do prezidentského paláca. Toto je záujem Roberta Fica.
A myslím si, že to potvrdzujú minimálne nepriamo, ale veľmi silno viaceré skutočnosti. Tak napríklad, pôvodne mal deficit verejných financií v tomto roku byť 3,9 percenta. Dozvedáme sa, že nebude 3,9, že bude 4,08, ak sa dobre pamätám. A deficit v budúcom roku mal byť 3,6 percenta. Dozvedáme sa, že nebude 3,6, ale bude 3,9 percenta. Naviac sa dozvedáme, že už na naplnenie tohto zmäkčeného cieľa zo 4,01 na 3,9 vláde chýba 700 mil. eur a nevie, kde ich nájde. Tvrdí, že ich bude hľadať v lepšom fungovaní verejného sektora a v lepšom výbere daní. Rád by som tomu veril, ale kolega Štefanec tu hovoril, ako klesla efektívnosť výberu najdôležitejšej dane, dane z pridanej hodnoty počas štyroch rokov vlády Roberta Fica v dobrých časoch, na konci v zlých časoch, ale na začiatku v dobrých časoch. Keďže tu viacerí kolegovia neboli, tak vám to pripomeniem. DPH-áčka, efektívnosť výnosu DPH klesla medzi rokmi 2006 až 2010 zo 75 % na 56 percent. Vďaka tomuto poklesu sme sa dostali podľa Európskej komisie na druhé najhoršie miesto v efektívnosti výberu dane z pridanej hodnoty. Ako môžme veriť, že vláda, ktorá toto spôsobila, dokonca v dobrých časoch, bude schopná teraz zvýšiť efektívnosť výberu daní? Ako tomu môžme veriť? (Reakcia z pléna.) V rokoch 2010 až 2012, pán kolega, sa mierne táto efektívnosť zvýšila, teraz znovu klesá. Teraz znovu klesá, takže áno, ak sa pýtate na to, za ktorých vlád sa zvyšuje efektívnosť výberu dane, tak za vlád pravicových sa zvyšuje efektívnosť výberu dane, za vlád ľavicových klesá.
Ďalšie opatrenie, ktorým chce... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále a zároveň chcem oznámiť, že nemáme o čom hlasovať, takže o 11.00 hod. hlasovanie nebude. (Reakcia z pléna.) Ale, nech sa páči, počúvajte pána poslanca Mikloša. Poprosím vás o pokoj v rokovacej sále.
Nech sa páči, pán poslanec.

Mikloš, Ivan, poslanec NR SR
Tí poslanci, ktorí nemajú záujem zo SMER-u, kľudne sa môžu vrátiť na drink. (Ruch v sále. Potlesk. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, mohli ste si odpustiť túto poznámku. Dobre? (Ruch a výkriky v sále.)

Mikloš, Ivan, poslanec NR SR
Počkám, kým tu bude kľud. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím, páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále. A, pán poslanec, naozaj ste si mohli odpustiť takúto poznámku.

Mikloš, Ivan, poslanec NR SR
Pani podpredsedníčka, myslím si, že poslanci SMER-u by si mohli odpustiť piť v parlamente a potom byť dokonca agresívni a násilní. (Potlesk. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale! To tvrdíte vy. Nech sa páči, pokračujte.

Mikloš, Ivan, poslanec NR SR
Áno, to tvrdím ja. A to vidí každý, kto má oči. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, naozaj, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále.
Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

Mikloš, Ivan, poslanec NR SR
Áno, takže s pozdravom Na zdravie! poslancom SMER-u budem pokračovať, ak dovolíte. Takže čo sa týka udržateľnosti, čo sa týka udržateľnosti... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, poprosím vás o pokoj. (Výkrik v sále.) Ale nevykrikuj!

Mikloš, Ivan, poslanec NR SR
Čo sa týka udržateľnosti verejných financií, o ktorých sa tu bavíme, tak všetko nasvedčuje tomu, že jediným záujmom predsedu vlády nie je ozdraviť verejné financie, nie je vytvoriť podmienky na dlhodobo udržateľné zdravé verejné financie a teda aj na rast slovenskej ekonomiky a rast zamestnanosti, ale jediným záujmom predsedu vlády je nejako to ešte zašmodrchať a potom ujsť do prezidentského paláca.
Svedčí o tom to, áno, opakujem to, pretože viacerí z vás tu neboli, svedčí o tom najmä to, že rok 2014 bude druhým celým rokom vládnutia vlády Roberta Fica. Rozpočet na prvý celý rok vládnutia bol ešte, nazvime to, spoločným dielom vlády Ivety Radičovej a vlády Roberta Fica. Ale rozpočet na rok 2014 je prvým vaším rozpočtom, ktorý pripravujete plne vo svojej réžii. Viete, aké ambiciózne výsledky idete dosiahnuť v tomto rozpočte?
Po prvé, ste oznámili, že nedodržíte deficit na tento rok. Premiér Fico sa dušoval x-krát ako dodrží deficit 3,9 % v tomto roku. Zrazu počujeme, že to nebude 3,9 %, ale že to bude 4,04 percenta. Mimochodom, viete, aký obrovský výsledok idete dosiahnuť? V tom minulom roku to boli 4,3 percenta. Čiže idete zo 4,3 % na 4,04 percenta. Zároveň by som vám chcel pripomenúť, že v lete minulého roka premiér Fico trhal rozpočet pred kamerami. Trhal rozpočet na rok 2013, pardon, na rok 2012, a tvrdil, že ten rozpočet na rok 2012 bol pripravený zle a že skutočný deficit bude 5,3 percenta. Viete, aký bol skutočný deficit? Štyri celé tri desatiny percenta. A viete, aký bol efekt opatrení, ktoré dodatočne Ficova vláda robila? Nula celá tri desatiny percenta. Viete, čo to inými slovami znamená? Inými slovami to znamená, že ak by vláda Roberta Fica nebola robila vôbec nič, tak deficit v roku 2012 by bol 4,6 %, teda presne taký, aký naplánovala vláda Ivety Radičovej. Presne taký istý.
Fico sám seba odhalil ako klamára a ako komedianta, ktorý pred kamerami trhá rozpočet a robí gestá, aby ľudia videli, v akom zlom stave zdedil krajinu a ako ju musí on zachraňovať. Čísla, fakty odhalili Roberta Fica z toho, že je obyčajný komediant a klamár. Toto je jeden z dôkazov. To bol rok 2012.
Teraz máme rok 2013. Ako som povedal, cieľ, ambiciózny cieľ... Mimochodom, viete, o koľko sme znížili deficit verejných financií my v roku 2011, čo bol jediný rok, keď sme vládli celý rok, aj pripravovali rozpočet na tento rok? O 4 percentá. Viete, o koľko znižujete, ste znížili teda vy v tom roku 2012? Zo 4,3, pardon, koľko znížite teraz v roku 2013? Zo 4,3 na 4,04, teda 0,26 %, ak sa dobre pamätám.
A viete, koľko sa chystáte znížiť deficit v budúcom roku? Zo 4,04 na 3,9, ak ma nezrádza hlava, tak je to 0,14 percenta. Čiže za dva roky, za prvé dva roky vládnutia znižujete deficit o koľko spolu? Nula celá štyri? Za dva roky vládnutia. Máte 4 roky na to, aby ste ozdravili verejné financie. Každý vie, vie to aj neekonóm, že obdobie na znižovanie deficitu, znižovať deficit sa dá v prvej polovici volebného obdobia. Aj preto, že volebný cyklus existuje, aj preto, že budú voľby, že sa vám nebude chcieť robiť nepopulárne opatrenia. Ale vy ich nerobíte ani teraz! Nula celá štyri percentá (Pozn. red.: správne má byť - "štyri desatiny".) Aké 1,4 (Reakcia na hlas z pléna.)? Pozor, pozor. Tak ešte raz, aby nám to bolo jasné. Zo 4,3 idete na 4,04. To je koľko? To je 0,26. A v budúcom roku ste si naplánovali 0,14; 0,14 a 0,26 mne nijak inak, nič nevychádza, len 0,4.
Takže musím konštatovať, že za prvé dva roky svojho vládnutia chcete znížiť deficit verejných financií o 0,4 percenta. Čo to znamená? No znamená to, samozrejme, to, a to je ten nepriamy dôkaz, ktorý sa vám snažím povedať, a ja viem, alebo aspoň predpokladám, že minister Kaliňák je z toho dosť nešťastný, lebo on vie, on aj chce možno znížiť deficit, Kažimír, pardon (Výkrik v sále.), a to neviem, ale (Ruch v sále.), ale minister Kažimír podľa môjho názoru chce znížiť deficit. Nechce ostať zapísaný v histórii Slovenska ako minister, ktorý je absolútne neschopný a nebol schopný ozdraviť verejné financie. No, len jeho šéf mu to nedovolí. Jeho šéf mu to nedovolí preto, že znižovanie deficitu, áno, je spojené, vážené dámy, vážení páni, aj s nepopulárnymi opatreniami. Ale s nepopulárnymi opatreniami, ktoré sú potrebné a nevyhnutné. A vy ich nerobíte. Nerobíte ich. Ja sa pýtam: Kedy ich chcete robiť?
Mimochodom, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, o ktorého plnení tu dnes hovoríme, stanovuje veľmi prísne limity. Viete vy vôbec, uvedomujete si, čo tie limity znamenajú? Podľa vládnych prognóz a prognóz ministerstva financií, nie mojich, prekonáme v roku, v budúcom roku hranicu, za ktorou v ďalšom roku, teda v roku 2015 bude musieť vláda zmraziť výdavky, verejné výdavky vrátane platieb do Sociálnej poisťovne. Viete, čo to znamená zmrazenie verejných výdavkov? Znamená to zmrazenie dôchodkov, napríklad. A vy sa tvárite, že sa nič nedeje.
Máte tu ústavný zákon, ktorý o tomto jasne hovorí, v tej správe to máte napísané a v iných správach Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Ale všetci sa tvárite, ako keby sa nič nedialo. Čo budete robiť potom? Už teraz sú pokusy, áno, poďme zmeniť ten zákon, lebo je kríza, my sme nevedeli, že je to kríza. Však pán premiér hovoril, že žiadna kríza sa nás nedotkne. On o nej vedel, len vedel aj to, že nás sa nedotkne. Čiže sú tu pokusy meniť tento zákon, oslabovať ho. A podľa môjho názoru, čo sa stane, a ja predpokladám, že sa to stane, vy ho budete ignorovať. Vy sa budete tváriť, že tu nie je. Vy jednoducho budete zvyšovať výdavky. Napriek tomu, že ústavný zákon vám to bude zakazovať. Lebo čo je pre vás ústava, čo je pre vás, čo sú pre vás zákony?! Teraz sú dôležité percentá vo voľbách. Veď prejav, ktorý tu včera pán predseda vlády predniesol, o čom to bolo?! O cenách plynu, ako on drží ceny plynu.
Mimochodom, jednu vsuvku k tejto téme. Viete, čo sa stane v SPP po ovládnutí štátom a čo sa bude diať v plynárenstve? Presne to, čo sa dialo za Vladimíra Mečiara. Presne to. Tento podnik bude vykrádaný, bude tunelovaný (Potlesk.), bude neefektívne riadený, populisti si budú držať percentá tým, že ponúkajú nízke ceny plynu a zároveň budú kŕmiť svojich mecenášov, pretože nízke ceny plynu budú držať po prvé, na úkor štátneho podniku, ktorý bude znehodnocovaný, na úkor daňových poplatníkov, ktorí to budú všetko platiť, a ešte bude dávať špeciálne ceny, čo mimochodom, vrátim sa k tomu vo svojom vystúpení po 19.00 hodine, k SPP, čo mimochodom, premiér tým sa netají, on to už aj avizoval.
A zase rozpočtové dôsledky, dôsledky z hľadiska udržateľnosti verejných financií takéhoto spôsobu, nakladania so strategickým majetkom sú fatálne. Ukážem vám to zase na číslach, ukážem vám to na tom, nie čo si ja myslím, ale čo je potvrdené listinnými dôkazmi, ako tento kšeft vlastne má fungovať a ako do budúcnosti zaťaží priamo aj nepriamo občanov Slovenskej republiky a ako je v zásadnom rozpore s verejným záujmom.
Takže dovoľte, aby som uzavrel svoje vystúpenie s tým, že oceňujem prácu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Som veľmi rád, že máme ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, že máme Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Som veľmi rád, že zatiaľ, a dúfam, že to tak ostane, sa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť chová ako nezávislá inštitúcia, že bola schopná konštatovať, že opatrenia, ktoré predložil minister financií na riešenie rastúcej zadlženosti, sú absolútne nekonkrétne a nedá sa vôbec na základe toho, čo minister financií predložil, posúdiť, či vôbec tieto opatrenia môžu viesť k náprave. Zároveň Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatovala, konštatovala to aj vo svojom písomnom stanovisku, aj v tomto materiáli, že vláda porušila ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, keď nezverejnila daňovú prognózu tak, ako jej to tento ústavný zákon explicitne ukladá.
Takže musím konštatovať, že už z tohto, ako sa vláda správa aj z hľadiska nevyhnutných podmienok na udržateľnosť verejných financií, ale aj z hľadiska svojich povinností, ktoré má z hľadiska ústavného zákona, mám obavy, či tento inštitút, ústavný zákon a rada, bude dostatočný na to, aby sme mali zodpovedné rozpočtové hospodárenie. Skôr sa obávam, že nie. Ale napriek tomu si myslím, že tento inštitút je užitočný. A chcem povedať, že ja aj klub SDKÚ podporíme túto správu a držíme palce Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, pretože sa celkom určite v dôsledku tých faktov, o ktorých som hovoril, ocitne pod enormným tlakom v najbližších mesiacoch a rokoch.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pánovi Miklošovi za veľmi presné pomenovanie súvislostí a toho, kde sa dnes nachádzame, pretože sa nachádzame v stave, kedy sa slovenské hospodárstvo rúti do skazy. To je jednoznačné. A včerajšia kauza a hanebný prístup k parlamentnej demokracii, ktorý sa asi neopakoval ešte v žiadnej parlamentnej demokracii, ale stal sa na Slovensku, je toho len jedným z čriepkov.
Vláda, ktorá má psiu povinnosť, keď ju parlament povolá a chce jej vysloviť nedôveru, sedieť a počúvať výhrady poslancov, zbabelo ujde. To je naozaj vec, ktorá, neviem, či sa v nejakej parlamentnej demokracii stala. To je správanie, ktoré sa hodí do chlieva, ale nie do parlamentu. Ja som rád, že dneska, ako bolo avizované, pán Mikloš povie aj ďalšie nové skutočnosti, ktoré súvisia s týmto prípadom. Ale k tomu, čo hovoril, doložím už len jednu vec. Tu ani netreba, vážení páni, kolegovia poslanci zo SMER-u, prijímať nejaké extra nepopulárne opatrenia. Stačilo, keby ste prijímali rozumné opatrenia, racionálne opatrenia, opatrenia, ktoré velí zdravý rozum, ktoré znamenajú, že sa prestane rozhadzovať, že sa prestanú liať peniaze tam, kde to nielen nepomáha, ale škodí, že sa prestane brzdiť hospodársky rast, že sa prestane zvyšovať vašimi hlúpymi opatreniami nezamestnanosť na Slovensku. Ale vy robíte presný opak. A naozaj tie následky budú fatálne.

Ďakujem. Pán Mikloš, mne to trošku pripadalo ako taká nejaká predrozprava k rozpočtu. Bavíme sa tu o správe za minulý rok 2012, takže možno o tom. O rozpočte sa potom môžme pobaviť neskôr.
Ja len dve poznámky. K tomu Švédsku, Dánku, ktoré ste spomínali, že momentálne znižujú dane z príjmov. No tak áno, boli to krajiny, ktoré už dlhodobo mali najvyššie dane v rámci Európy, a musím povedať, že v porovnaní s našou rovnou daňou určite si nahanobili oveľa väčšie rezervy na to, aby mali tie verejné financie v takom stave, že si to môžu momentálne dovoliť. Nehovorím, že vysoké dane nám prinesú viac peňazí, ale je určitá miera, dokedy sa tie dane dajú samozrejme zvyšovať.
Chcel by som podotknúť k efektívnosti výberu daní. Toto tu bolo viackrát povedané. Ja si skutočne napríklad cením opatrenia, ktoré robí momentálne minister financií. O párovaní faktúr v rámci kontroly DPH sa tu rozprávalo roky. A nikto to nespravil. Ani vy ste to nespravili. Dlhodobo sme sa o tom bavili. A dnes tu máme zákon, ktorý práve zavádza takúto vec. Čiže myslím, že tá efektívnosť sa zvyšuje. Hovoríme, myslím, že táto vláda je prvá, ktorá vôbec začala konkrétne bojovať s daňovými podvodmi. Vieme, že na daniach nám unikajú obrovské peniaze. Nakoniec aj zaznávaná bločková lotéria, vidíme, že nie je až taká, taká, by som povedal, nepostrehnutá občanmi Slovenskej republiky. Ja teda neviem prejudikovať, ako dopadne, ale držím palce a dúfam teda, že aj toto opatrenie trošku naplní kasu, aby sme mohli zlepšiť financovanie verejnej správy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. No, klamár, komediant, lokaj. Kolegyne, kolegovia, mám tú česť predsedať mandátovému a imunitnému výboru. Čo je ešte urážkou medzi nami? Akým spôsobom chceme viesť teda ten politický dialóg v tomto parlamente? Dá sa diskutovať s niekým s týmto slovníkom a týmto mechanizmom politickej práce?
Pán Mikloš, skúsim vecne. Skúsim vecne, pán Mikloš. Deregulácia, liberalizácia, privatizácia. Nádherná mantra. Boli ste arcikniežaťom na Slovensku. Kam táto nádherná mantra doniesla Slovensko? Celý svet v dnešnej situácii? Totálne vykradnuté krajiny v celej západnej Európe, obrovské problémy, obrovské problémy eura, hospodárska kríza nebývalých rozmerov, ktorá sa dotýka možno najväčšej krízy, ktorá doteraz bola z tridsiatych rokov 20. storočia. Pán Mikloš, to znamená, že na Slovensku žijeme v úplne normálnom prostredí, korektnom, s ideálnymi hospodárskymi podmienkami?!
Pán Mikloš, včera tu hovoril premiér o tom, aká je vaša úloha pri privatizácii toho, čo jediné mohlo Slovensku pomôcť. Strategického potenciálu krajiny. Nehanebným spôsobom, ktorý pre mňa je dodnes vlastizradou, ste to rozpredali. Včera tu boli čísla. Není veľa ľudí na svete, ani na Slovensku, ktorí môžu okradnúť krajinu o 6 mld. euro. To tu včera bolo zdokumentované, pán Mikloš.
O čom sú tieto vaše úvahy? A keď už teda, že dobre, tak to sa stalo. Veď koniec koncov ten euroliberálny koncept na nešťastie zasiahol celý svet, minimálne euroatlantický. Aspoň minimálnu pokoru, po tom všetkom! K čomu má vyzývať tento typ dialógu?! Ja neviem a mám pocit, že ak to bude ďalej takto pokračovať, tak sa to zvrhne iba na nezmyselnú konfrontáciu a, obávam sa, zmysluplné posolstvá a zmysluplnú diskusiu slovenskej verejnosti ne-ponúk-neme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Ja by som len k vystúpeniu Ivana Mikloša chcel jednu zásadnú vec dodať. Áno, pán Mikloš má pravdu, že predloženým rozpočtom vláda rezignovala na postupnú konsolidáciu. A určite viete, že sme prijali, respektíve strana SMER prijala dokument, ktorý si hovorí program stability, práve v tejto snemovni 15. mája, ktorý je v úplnom rozpore so súčasne predloženým návrhom rozpočtu.
Takže záver z toho vyplýva, že, žiaľbohu, nebudeme tu sedieť ešte raz kvôli zadlžovaniu, pretože tým, že vláda rezignovala na postupnú konsolidáciu, tým bude zvyšovať aj dlh.