23. schôdza

Vážený pán kolega, v mnohom s vami súhlasím, čo ste povedali, ale pri tých jednomandátových obvodoch musím nesúhlasiť a poviem vám prečo.
Jednomandátové obvody majú zmysel a majú to krajiny zavedené tak, keď majú druhú komoru. To znamená, v Čechách napríklad senát. Ale senát nemá výkonné právomoci, to znamená, nezostavuje vládu, takže to znamená, že on má takú kontrolnú funkciu, lebo tam hrozí politická nestabilita, že sa stane z toho senátu väčšina nezávislých poslancov a nebudú sa schopní dohodnúť na zostavení vlády.
Poznám krajinu, kde jednomandátoví poslanci sú súčasťou jedného parlamentu, a na prvý pohľad sa to zdá, z vonku, že to je dobré. Väčšina z tých jednomandátových poslancov sú nezávislí. A pohľad z vonku je taký: výborne, veď tam máte veľa nezávislých poslancov, tak to je super! Výsledok je taký, že dneska títo nezávislí poslanci sú všetci vládnymi poslancami. To znamená, všetci hlasujú za vládny program, pretože presadiť sa v jednomandátovom obvode znamená niekedy byť kandidátom miestneho regionálneho oligarchu, ktorý zaplatí komplet celú kampaň, a veľmi dobre viete, že moc peňazí vo volebnej kampani je niekedy rozhodujúca, a dostanú títo oligarchovia, regionálni, krajskí, svojich poslancov do parlamentu. A oni nepotrebujú opozičných nezávislých jednomandátových poslancov, ale potrebujú vládnych poslancov, aby mohli ich biznis cez vládne zákazky napĺňať. Takže proti takému systému určite by som bol, aj moja... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Lipšic, reakcia.

Pán poslanec Zajac, ja by som nepodceňoval tak voličov. Ja si nemyslím, že moc peňazí v kampani je tá, čo vie prevrátiť volebné výsledky. Bola jedna taká strana, ktorá robila najväčšiu kampaň pred rokom, najväčšiu, za najväčšie peniaze. Koľko mala percent? Nepodceňujme, nepodceňujme voličov, nepodceňujme ľudí!
Mne sa nezdá, že by nemeckí poslanci volení v zmiešanom systéme boli ovplyvňovaní oligarchami, to si nemyslím. Ja si myslím, že práve, možno keď je jedna strana, ktorá má len jedného lídra, tak ten môže byť oligarchmi ovplyvnený a potom tak hlasujú desiatky poslancov. Len tak pre ilustráciu.
Je tu taký pozmeňujúci návrh, jeden k jednému návrhu zákona, tlač 542. Pozrite si zoznam poslancov, ktorí ho podpísali! Koľkých z nich my poznáme? Koľkých z nich my poznáme? Teraz nehovorím, že to je to najpodstatnejšie, lebo niektorých poznáme, a nie je to nejaká skvelá vizitka, že ich poznáme, a pozná ich možno celé Slovensko, a nie až tak v dobrom. To nehovorím, že to je tá berná minca, že keď je niekto známy, tak to je fajn, a keď neznámy, tak to nie je fajn. Ale určite by  podľa mňa v parlamente mali byť ľudia, ktorí majú podporu ľudí, svojich voličov, nielen proste lídra strany. O tom som presvedčený, lebo sme v demokracii. A nevidím iný spôsob, alebo aspoň nejaký kompromisný, ako to dosiahnuť, ako zmeniť volebný systém.

Pán poslanec, keď dovolíte, registroval som, aj pán poslanec Simon reagoval na vás, aby sme nemali pri hlasovaní problém, vy ste podali, nepodal ste procedurálny návrh, len ste zmienili, že zdieľate názor kolegov, že by sa nemalo pokračovať v tomto návrhu? Takže, pán poslanec Simon, ja som to počúval, čo ste rozprávali, takže aby bolo pri hlasovaní jasné, vy ste nepodali procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby sa nepokračovalo. Tá formulácia bola tak, aby aj pán poslanec Simon nemal, len pre vysvetlenie.
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Kadúc do rozpravy. Nie je prítomný. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Páni poslanci Miškov, Kuffa, Viskupič, Osuský, pán... Ešte raz vás poprosím, prihláste sa, prosím vás, ktorí máte záujem o rozpravu. Končím možnosť sa prihlásiť. Takže štyria páni poslanci.
Nech sa páči, pán poslanec Miškov.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, anti-Shooty zákon, toto je anti-Shooty zákon. Táto nálepka sa mi mimoriadne páči, pretože presne vystihuje to, o čo v tomto zákone skutočne ide.
Dovoľte mi, aby som k tomuto návrhu zákona o volebnej kampani povedal tiež niekoľko svojich postrehov a poznámok. Ako už odznelo v rozprave aj k predošlému návrhu, pán minister neprišiel s ničím, čo by odborníkov dvíhalo zo stoličiek ako nejaké skvelé riešenia, vylepšovanie vzťahu voliča, zástupcu. S ničím, čo by výkon zastupiteľskej demokracie prinášalo bližšie k ľuďom, vďaka ktorým a v prospech ktorých sa majú veci verejné spravovať. Naopak, pán minister prišiel s ošúchanými ustanoveniami z doteraz platných zákonov a s niektorými veľmi kontroverznými návrhmi, za ktorými sa skrýva viac stranícke zadanie ako snaha o vypracovanie, predloženie skutočne dobrého zákona pre občanov.
Podobne pokračuje aj pri tomto návrhu, ktorý je práve predmetom prerokovávania v prvom čítaní, pričom sa zastavím hneď pri predmete úpravy tohto návrhu. Načo je nám vôbec dobré, aby sme mali takýto zákon?
Upravovať zákonom spôsob financovania volebnej kampane je síce potrebné, ale pokiaľ to pán minister nechcel upravovať v zákone o politických stranách, potom to mohol upraviť v predkladanom volebnom kódexe. Snažiť sa tak úzkostlivo upravovať, zošnurovať konania, vedenie volebnej kampane, a teraz nehovorím o financovaní, musí mať nejaké dôvody. Zdá sa, že ich majú aj v straníckej centrále SMER-u. Hneď v § 2 ods. 4 totiž pán minister dáva náhubok všetkým, ktorí by počas volebnej kampane chceli vyjadriť svoj názor na dianie aktérov v politike, ale nie sú politickou stranou. Takže, občania, plaťte dane, skladajte sa politikom na platy a pôžičky a pôžitky, a pokiaľ máte aktívneho ducha, spoločenský rozmer alebo občiansku angažovanosť, buďte ticho.
Podľa ustanovenia v § 2 návrhu sa volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení výsledkov v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a končí 48 hodín pred dňom konania volieb. Mám pocit, že ustanovenie, o ktorom hovorím, je v duchu "držať hubu a krok". Ale zákony, ktoré máme prijímať v tejto snemovni, by nemali byť tvorené v duchu, v tomto duchu ani schvaľované, navyše nie také, od ktorých sa odvodzuje základná legitimita výkonu moci v zastupiteľskej forme vlády.
Pán minister, občania majú právo vyjadrovať svoje názory, dokonca všetkými dostupnými prostriedkami a dokonca aj na politiku a na politikov a dokonca možno viac ako inokedy aj pred voľbami. V nedávnom rozhovore pre týždenník Plus 7 dní ste, pán minister, na otázku redaktorky na túto tému s dovetkom, že môže ísť o obmedzenie slobody prejavu, odkázali mnohým právnikom, že by mali vrátiť diplom. Vraj ide o komerčnú reklamu a to je niečo iné. Nuž, ja neviem, čo robíte so svojím diplomom, pán minister, prípadne, či ste v SMER-e už tak dlho, že ste chytili chorobu nevšímania si 17. novembra, ale podľa mňa ste tu naozaj vedľa. Sloboda slova, sloboda prejavu sa vzťahuje na akékoľvek prejavy slovom, písmom, obrazom, zvukom, nech sú vyjadrené na bilbordoch, plagátoch, televíznych šotoch, videoklipoch alebo akokoľvek inak. To, že si ich realizáciu niekto zaplatí v reklamnej agentúre, ešte neznamená, že jeho prejav nie je pod ochranou slobody prejavu.
Pán minister, ja nie som právnik, ale podľa mňa ste vedľa s najväčšou pravdepodobnosťou aj z hľadiska ústavy, ústavnosti. A spomínal to tu aj kolega poslanec Osuský. Ústava hovorí, že slobodu prejavu možno zákonom obmedziť len vtedy, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. A, pán minister, koho chcete chrániť pred Shootym? Komu prekáža Shooty, ktorý, ktorý si zoženie prostriedky od občanov, verejne vyzbiera, je to maximálne transparentné, za tieto peniaze si nakúpi bilbordy, na tých bilbordoch si vylepí plagáty a vyjadrí svoj občiansky postoj? Koho ohrozuje takýto Shooty?
Pán minister, ak chcete chrániť spoluobčanov, alebo skôr spolustraníkov pred názormi ich spoluobčanov, zjavne ste si pomýlili rok a viac k tomu asi nemám čo povedať.
Ale napadá mi jedna paralela. V časoch, keď tu vládol Mečiar a jeho dominantné HZDS, bolo jasné, kto má najviac peňazí na kampaň, kto má najviac peňazí na kupovanie si voličov a kto tie voľby vyhrávať môže. Jediné, čo si vtedy HZDS nemohlo kúpiť, bola občianska spoločnosť, občianska aktivita a občianska angažovanosť. Pán minister, a ja mám pocit, že tu sa deje presne to isté, možno v bledočervenom.
Viete, že angažované občianske aktivity nie sú naklonené vládnemu SMER-u a tak ich na čas trvania kampane, na čas trvania kampane sa ich budete snažiť umlčať zákonom. Ďalšia vec, ktorá s tým súvisí, je tzv. moratórium. Každý občan v tomto štáte má právo názory nielen šíriť, ale ako informácie aj ich vyhľadávať a prijímať. Neexistuje dôvod, pre ktorý by malo byť toto šírenie a vyhľadávanie názorov a informácií pred voľbami, že by muselo byť zakázané. A preto sa dnes v platnom zákone o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky volebné moratórium už nenachádza. Kto chce politiku a politikov vrátane volieb ignorovať, ten to jednoducho urobí a politikov ignoruje. Kto je pevne rozhodnutý, pretože ho už nemôže ovplyvniť, tak toho už nič neovplyvní. A kto chce o svojom hlase premýšľať, zvažovať jeho cenu do posledného okamihu, ten zbiera informácie, premýšľa a zvažuje. A takémuto slobodnému občanovi moratórium škodí, nijakým spôsobom ho nechráni, nemá ho totiž pred čím chrániť. Nech si už o občanoch myslíte, čo chcete, ale ja ich nepovažujem za žiadnych nesvojprávnych panákov, ktorí čakajú na to, čo im, čo sa im povie, čo je pre nich dobré, čo je pre nich zlé, a podľa toho sa budú rozhodovať. Myslím si, že sa vedia vo voľbách rozhodnúť sami a celkom sebavedome. Podľa mňa je volebné moratórium hlúposť, ktorá ľuďom škodí a nijako nepomáha.
Posledná vec, ktorá, ktorá je síce finančného charakteru, ale možno nie až úplne, je vami navrhovaný finančný strop pre volebnú kampaň. Už v minulosti sa niečo podobné v Slovenskej republike skúšalo. Ukázalo sa, že je to nezmysel, že to nefunguje, že sa to nedodržiava a že to je úplne zbytočné. A vy s tým prichádzate opäť. Namiesto toho, aby sa lepšie rozvinuli nástroje na sledovanie toho, či sú peniaze použité na kampaň poctivé, či, naopak, nepochádzajú z nepoctivých zdrojov, či sú zdokladované, tak vy sa dívate na ich počet. Pritom sám dobre viete, že, zo všeobecne známych zvukových záznamov, že peniaze sa dajú získať vlastnou hlavou, použiť na vlastné účely a celé sa to dá zamaskovať paralelnou štruktúrou. Pokiaľ však ide o, snaha o formálny, pokiaľ je však snaha o formálny finančný strop kampane snahou o to, aby si strany nevytvárali občianske združenia a nerobili kampaň cez ne, nuž, myslím, že ste opäť vedľa. Áno, aj toto je celkom priehľadný manéver, ako sa postaviť slobodným občanom, aj keď sa to, aj keď sa to navonok tvári ako snaha o lacnú a férovú volebnú kampaň.
Na záver, pán minister, návrh zákona, ktorý predkladáte, je tak, ako ho tu vidíme, z môjho pohľadu zlý, zbytočný a ide proti tým, v koho prospech by zákony, by v prvom rade mali byť tvorené a schvaľované, a to sú slobodní občania tejto krajiny.
A ešte mi dovoľte posledné vety. Pán minister, načo je nám zákon o volebnej kampani, keď váš vlastný predseda povedal, že volebná kampaň začína prvý deň po voľbách? Načo je nám zákon o volebnej kampani, keď nijako nerieši manipuláciu verejnej mienky prostredníctvom médií?
Pán minister, myslím, že aj ty, aj ja, vieme, že viac ako desiatky alebo stovky vyretušovaných bilbordov dokáže jedno emotívne Modré z neba, prípadne nejaké redakčné Baby, alebo SME-čko, ktoré to spracuje trikrát rýchlejšie.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky.
Dávam slovo ďalšiemu prihlásenému rečníkovi, pánovi poslancovi Štefanovi Kuffovi.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k predkladanému návrhu zákona o politických stranách a politických hnutiach.
Ja som to tak pánu ministrovi už aj stihol do uška pošepnúť včera, aj keď som sa do rozpravy neprihlásil, ony tie dva zákony, samozrejme, veľmi úzko súvisia. Ale ja čo by som mal, pán minister, výhradu, však chcem to tak vám povedať, tak veľmi korektne, samozrejme môžeme mať rozdielne názory, ja to tak aj hovorím, že práve tie rozdielne názory nás majú kdesi posúvať dobrým smerom, aj celú túto krajinu, aj v rámci aj tej politickej súťaživosti. A tu ja mám veľmi vážnu výhradu pri tomto predkladanom návrhu zákona, to je práve to volebné moratórium. Volebné moratórium mali sme tuná už, aj však zo skúseností a podobne. Ja by som bol v tomto, vidíte, tak ma označujú médiá aj ľudia za konzervatívca, a viem byť v mnohých veciach veľmi liberálny. A toto je jedna vec, kde by som bol veľmi liberálny. A volebné moratórium nijaké by som nezavádzal, tých 48 hodín pred voľbami, aby sa nemohla robiť kampaň. Ja si myslím, že môže sa aj v deň volieb. A kto má tú guráž a chce stáť pred, ešte aj pomaly pred urnou vo volebnej miestnosti alebo pred volebnou miestnosťou a ešte ak je to tak do poslednej chvíle, nech to robí.
Prečo to hovorím? Lebo aj v minulosti bolo kopec s tým problémov. Teraz samozrejme od § 16, 17, 18, sú tam tie sankcie za priestupky a sankcie za, jak, ako sa to teraz tuto, pardon, volebné, volebný prieskum, ktorý sa robí v rámci toho § 16, hej, že tam teda tak isto je to limitované. Správne delikty a priestupky, tak to je, správne delikty. Tak v minulosti bol s tým veľký problém a naozaj potom aj s vymožením tých pokút. Neviem si to celkom dostatočne reálne v praxi predstaviť, ak by to moratórium nebolo, myslím si, že mnohých konfliktov a nedorozumení, aj polícia, by mali menej práce, aj polícia by mala menej práce v deň volieb, aj po voľbách. Samozrejme sú tam tiež lehoty na vymáhanie. Do jedného roka sa môže udeliť pokuta, do troch rokov, potom je to premlčané, a tak ďalej. Ale to volebné moratórium, to chcem ako, tak zvýrazniť, že tie dva dni pred voľbami, aby, skúste to ešte, ja vás tak len vyzývam, nebudem dávať nejaký ani procedurálny návrh na stiahnutie, ani na prepracovanie, ale porozmýšľajte teda nad tým.
A treba vychádzať z jednej skutočnosti, to, že dneska vládne jedna politická strana, no tak možnože najbližšie voľby, možnože zase to tak bude, že bude vládnuť jedna politická strana, ale nemusí. A na sto rokov to tak určite nebude. A tie nasledujúce voľby zas len tu bude nejaký mix a proste bude to nejak tak inak. Ak nám na tom záleží, tak, na tomto zákone, ono sa to nezdá, ale je veľmi dôležitý, lebo aj tento zákon, aj keby sa to tak nezdalo, tak rozhoduje o budúcnosti tejto krajiny. Skrze čo? Skrze voľby a skrze tých politických nominantov a politické strany, ktoré sa do tohto parlamentu dostanú, hej, a či teda politickým stranám a hnutiam alebo osobnostiam záleží na tom, na budúcnosti tejto krajiny.
Čo mi vadí zase v návrhu tohto zákona, ak môžem to tak povedať, pán minister, že mi to vadí, tak jedná vec je taká, že v podstate okrem kandidátov do Národnej rady, tak všade môžu nezávislí poslanci kandidovať. Nie preto to hovorím, že som v podstate sem prišiel za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti. Ale naozaj je to také, keď môže starosta, primátor mesta kandidovať ako nezávislý poslanec, rovnako jeho poslanci môžu kandidovať ako nezávislí kandidáti, rovnako za župana môže kandidovať kandidát ako nezávislý občan, rovnako poslanec do VÚC-ky môže kandidovať ako nezávislý občan, rovnako dokonca prezident našej krajiny môže kandidovať ako nezávislý, tak prečo tomu nie je tak, že by mohli kandidovať občania, ktorí by takisto mali kvórum, neviem koľko podpisov, však by sa to mohlo stanoviť, dohodnúť. Na prezidenta je 15 tisíc, možno na poslanca Národnej rady mohlo by to byť nejakých 5 tisíc týchto podpisov, prečo by takíto občania, ktorí by chceli kandidovať ako nezávislí, aby nemali umožnenú túto možnosť.
Ja som vás tak počúval aj v tej záverečnej reči, nechcem vás veľmi chváliť, ale však s mnohými vecmi som zase aj tak súhlasil, ktoré ste takto povedali, hej, aj vo vzťahu ako k politickým stranám. Možnože naša predstava by bola taká, že tu by bolo, niektorých kolegov, jak som pozorne počúval, že 150 nezávislých poslancov a pri možno nejakej ideálnej predstave, aby spravovali ideálne túto krajinu. Musíme si to priznať, že tomu tak nebude. Nebude tomu tak nikdy, aj keď je to veľmi lákavé, aj pre mňa osobne, by som tak to povedal, že vo voľbách zúčastniť sa tak, aby som ja mohol odovzdať možno ten krúžok jeden vám, možno jeden krúžok svojmu kolegovi, hej, a koho osobne ako poznám, hej. Ale v tej reálnej praxi a v tej reálnej podobe zas je to, myslím si, že bolo by to veľmi komplikované. Ak by ste aj predložili takýto zákon, zase len by ste mali (Hlas predkladateľa.), vo VÚC-ke to je, ale zas len by ste mali tu svojich oponentov, čo je zase dobré, na to sa netreba hnevať, lebo v podstate človek, keď si aj vypočuje ako aj ten iný názor, tak sa zamyslím nad tým. Však nemusím ho prijať, ale môžem nad tým rozmýšľať. A dobré veci, aj ktoré predkladá a hovorí o nich možno opozičný poslanec, tak môžem ich prehodnotiť a možno sa nad tým sa zamyslieť.
Ja som už taký chronický tuná taký bojovník za to, tak jak som vám to aj spomenul, možno tie pokuty za dopravné priestupky ste navrhli, som vás pochválil zo 60 na 50 eur. Tak tých 30 eur to je 1 000 korún, to by bolo super. A tuná sa takisto za tie priestupky, tu je od 300 do 1000 eur. Ja si tak dovolím to tak nalistovať ako v tom zákone, tak narýchlo ten paragraf, tuším to je § 18, hej, a tu je to od 300 do 1 000 eur, hej. A tá pokuta tuná: "Priestupku sa dopustí ten, kto po uplynutí času podľa § 2 ods. 2" – rozumej, to je to volebné moratórium – "je verejne na prístupnom mieste, propaguje politickú stranu alebo kandidáta vo voľbách, najmä slovnými prejavmi, umiestňovaním volebných plagátov alebo poskytovaním vecných darov." Ak by to volebné moratórium nebolo a ten § 2 ods. 2 by vypadol, není tento problém a nehrozia tuná tie pokuty.
Pokuta sa mi tu zdá veľmi vysoká, neprimeraná, ak taký občan, a možno tak, ako kolega Dodo Hlina tu spomína, tú tetu, a sú tu jednoduchí ľudia, tí voliči veľakrát sú naozaj jednoduchí, bežní ľudia, to sme aj my, však to sme všetci, a teraz možno čosi také ako povie. A keď by nejaký veľmi aký plamenistý úradník z okresného úradu a teraz takú tetu napadne, lebo porušila volebné moratórium, a ona ani o tom nebude vedieť, že ho porušila. A teraz, že by dostala 300 eur pokutu, a nebodaj 1 000 eur, tak je to, myslím si, že veľmi neprimerané. Ale zase na druhej strane, čo chcem doceniť, a toto by, aj by som sa vedel s tým aj stotožniť, a tu je napríklad tá sankcia od 300 do 3 000 eur. Ona je dosť vysoká, ale to, čo sa deje vo voľbách a také tie nekalé praktiky, tak naozaj to je, áno, je to hodné toho trestu, a to jest, to je § 18 ods. c) "prisľúbi voličovi finančnú odmenu, alebo vecný dar za hlasovací lístok, ktorý volič nevloží do volebnej schránky, alebo ako volič, ods. d) prevezme finančnú odmenu alebo vecný dar za hlasovací lístok, ktorý nevložil do volebnej schránky". Naozaj to kupovanie hlasov, a poviem to takto, práve aj u rómskej populácie je veľmi častým javom, akékoľvek voľby sú, či sú to do obecného zastupiteľstva, na starostu obce. Samozrejme najviac sa to prejavuje, keď je to, keď sú tie voľby do VÚC-iek. Ak sú tie voľby do parlamentu, to kupovanie hlasov a vecných darov, naozaj, to je, sú to jednoduchí ľudia, naozaj sa dá veľmi ľahko s nimi, týmito voličmi, manipulovať. A tá sankcia je namieste. Len už, no, neviem si to, 3 000 eur to je 100 000 korún, je to veľmi vysoká, ale však, budiš, bolo by to také odstrašujúce. Ale to je niečo, čo myslím si, že tento zákon má ako takú ambíciu odstrániť v podstate toto kupovanie tých hlasov, s čím sa ja stotožňujem, aj ja osobne, lebo sa mi to nepáči.
Ale tuná by som, pán minister, ešte snáď tuná k tomu ods. c), "ktorý volič nevložil do volebnej schránky", teda "prisľúbi voličovi finančnú odmenu alebo vecný dar za hlasovací lístok, ktorý volič nevloží do volebnej schránky". Ja by som tu vložil ešte jednu takú vsuvku, nielen nevloží alebo vloží, či vloží, alebo nevloží. Dá sa skontrolovať aj jedno, aj druhé, či vložil, alebo nevložil. Takže ja by som tam dal to kupovanie tých hlasov, že či vložil alebo aj nevložil, lebo keď to dáme do toho opačného, tak viem obísť tento zákon cez takúto kľučku, hej, a nebudem ho kontrolovať cez to, čo nevložil, ale skontrolujem ho cez to, čo vložil. Ako to skontrolujem? No donesieš mi tie volebné lístky, tie zvyšné, ktoré ti zostali, tak ho skontrolujem, že či ten vložil, alebo nie. Môžem ho tak, hej, skontrolovať.
Ja som si ten zákon dovolil aj tak prečítať, neviem, či tak pozorne, ale v § 7 tam máte, pán minister, tam je chyba, štylistická chyba, tam je preklep nejaký hneď v úvode. A ja vám to skomolenie prečítam, ako to je napísané: "Financovanie volebnej volieb do zastupiteľstiev územnej samosprávy". Tak by správne malo byť, myslím si, "financovanie volebnej kampane do zastupiteľstiev územnej samosprávy". Tak toto by som poprosil, si to tam opravte, poproste tých vašich úradníkov.
Na záver by som chcel povedať, ja som tu kolegov aj tak počúval, že zákon zákonov, tuná keď som nastupoval ako poslanec, je štátny rozpočet. A tí, ktorí to deklarovali, tak ten zákon zákonov, ktorý tuná bol, tak chýbali mi tuná tí kolegovia poslanci, nebudem ich menovať, chcem byť korektný, aby som ich nemenoval, nie sú ani teraz tuná v tejto sále rokovacej. Ale tak som na to margo povedal, ja som si dovtedy myslel, že zákon zákonov je u nás, v našej krajine Ústava Slovenskej republiky. A stále si to aj myslím. Ale volebný zákon a ten zákon, ktorý predkladáte, pán minister, je veľmi vážny. Ja ho považujem, ja osobne, a môžeme mať samozrejme tie pohľady rôzne všetci, tak ja ho považujem za vážnejší, ako je zákon o štátnom rozpočte, hej. Lebo zákon o štátnom rozpočte rozhoduje o krajine v tom danom konkrétnom rozpočtovom roku, ktorý tam je, ale volebný zákon, ktorý sa tuná prijíma, tak rozhoduje o budúcnosti krajiny z hľadiska možno aj rokov, hej. Neviem, kedy naposledy bol tuná predložený zákon, možnože v deväťdesiatom ôsmom. (Reakcia  predkladateľa.) No tak v deväťdesiatom ôsmom roku, tak sú to nejaké tie roky, a teraz je tuná na stole, tak ja tento dokument považujem za veľmi vážny. A naozaj aj v tej politickej súťaživosti, aby aj tí kandidáti, to už je jedno, či to bude na miestnej úrovni alebo celonárodnej úrovni, aby mali rovnaké tieto podmienky.
Napríklad, pán minister, ten zákon, ktorý predkladáte, ja, viete, tak sa tu rôznili tie názory, ale ja sa stotožňujem s tým návrhom, ktorý predkladáte, aby bol jeden volebný obvod. Lebo ja som poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, teda aby ma, ak teda ma budú voliť, či už, ja neviem, na východnom Slovensku alebo v Bratislave, alebo kdekoľvek v tejto krajine, ja som poslancom tohto ľudu. Chcem mu slúžiť a chcem mu aj patriť. A naozaj aj vo dne, aj v noci slúžiť tomuto ľudu. Takže ja to beriem ako ten volebný obvod, že by bol jeden. A či už štyri alebo osem a sa budeme kortešovať, že koľko má byť tých volebných obvodov, ja si myslím, že jeden. My máme volebné obvody, alebo máme VÚC-ky, máme osem v podstate, poviem to, krajov alebo vyšších územných celkov, no tam majú možnosť sa uchádzať zase aj občania, dokonca aj tí nezávislí, aj tí ďalší. Ak chceš tú regionálnu politiku robiť, tak rob to na miestnej úrovni, ako kolega Sulík to tu spomenul, že poslanec Národnej rady, že by vybavoval nejakú cestu z Huncoviec do Kežmarku. Však aj si pamätám tu pani poslankyňu, viem, nevedel si meno spomenúť, však ja som z Kežmarku, tak samozrejme, že viem, a naozaj sa to udialo, udialo sa to naozaj. Ale tento priestor nech majú poslanci vo VÚC, nech riešia cesty, komunikácie, infraštruktúru na miestnych úrovniach. Národná rada má vytvárať podmienky, má vytvárať legislatívu, má vytvárať podmienky aj pre tie vyššie územné celky, aj pre tú samosprávu, aj všetky veci. Nechcem k tomu tak nejak sa veľmi vracať, lebo to by toho bolo veľa. Sú mnohé veci, ktoré však nemám ani tú silu, hej, že by som to nejak aj tuná presadzoval a tak. Ono tak, jak to aj nám tu pripomínate, ja to beriem, že je to ako férové, treba vyhrať voľby, aby tu človek čosi aj presadil. Darmo si tu človek, no ale aspoň od pľúc si môžem povedať, od pľúc, nie odpľuť, ale od pľúc povedať, aby to nebol nejaký taký preklep. Tak aspoň minimálne toľko, že sa človek k tomu vyjadrí.
Potom k tým preferenčným hlasom ešte, ak dovolíte. Tak trebárs tie 3 percentá. No, pán minister, bolo by to hodné, také zamyslenie, lebo naozaj je potom také, keď aj tuná sme v tom pléne tej Národnej rady. A tu boli také signály, kolega Sulík to tu naznačoval, že by sila hlasu bola, hej, nikde vo svete to nie, ale podľa tvojich preferenčných hlasov. Ale to by bol systém kapitálových spoločností, kde zdvihnem ja sám a mám 51 % a prehlasujem, ja neviem, päťtisíc akcionárov, ktorí sú na valnom zhromaždení, hej. Tak celkom tak to nejde aj tuná v tej Národnej rade. Ale tie preferenčné hlasy, že by tá hranica tých 3 %, že by sa zrušila, naozaj už aj v rámci toho hnutia alebo tej politickej strany, keď už teda naozaj sa ktosi ako prekrúžkoval a získal, tak jak tuná, kolegu Jožka Miklošku tuná spomínali. Mal vyše 6 000 preferenčných hlasov a štyri mu chýbali na to, aby sa stal poslancom Národnej rady. A potom sú tu kolegovia, ktorí majú o 10-násobok menej, majú 600 hlasov a v podstate zastupujú ten mandát. V tom hlasovaní tie naše hlasy, alebo sila tých hlasov je rovnaká, či máš ty trištvrte milióna preferenčných hlasov, alebo máš len šesťsto hlasov, tak je to rovnaké.
No je to naozaj, aj mne sa tak natíska tá otázka, že či je to spravodlivé, či je to dobré. Ale nemôžme tuná zavádzať systém akciovej spoločnosti, že zdvihnem tabuľu, mám tuná 24 000 preferenčných hlasov, a to je sila môjho hlasu. Demokracia je v podstate, hej, taká, by som povedal, taký diktát väčšiny. Ak tá väčšina je dobrá a spravodlivá, ide o dobro krajiny, tak není o čom rozprávať. Tak človek sa naozaj môže z toho len úprimne tešiť. A ja verím, že aj kolegovia zo SMER-u, ste moji opoziční kolegovia, že vám ide naozaj o dobro veci, aj o dobro tejto krajiny, aj keď sú veci, s ktorými nemusím s vami súhlasiť, veľakrát možno hlasujem proti návrhom vašich zákonov alebo sa zdržím. To neznamená, že ste mojimi nepriateľmi, ale ste mojimi súpermi v rámci tej možno politickej súťaže a v rámci preferovania alebo presadzovania názorov.
Neviem, pán minister, či vám to stačí. Hej? No a či je ten zákon ako protiústavný a tak to, tak sa vyjadrovali tuná právnici k tomu, to ja nejak tak, nebudem to komentovať, hej. Nejak som to s ústavou neporovnával, hej, až tak do hĺbky som nešiel v tých mojich úvahách.
Tak to je asi tak toľko, čo som chcel povedať.
Ďakujem za pozornosť, aj pánovi ministrovi, aj kolegom. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
Ďalší v poradí je pán Viskupič, ktorý sa nenachádza v sále.
Poprosím pána poslanca Osuského, aby predniesol svoj prejav.

Vážený pán minister, vážená snemovňa. Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. A začnem hneď s tým, aby potom neboli pochybnosti, či sa tak stalo.
Dovoľujem si povedať, že ak sú v zákone minimálne tri prvky vysoko pravdepodobne protiústavné, tak si v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku dovoľujem navrhnúť, aby sme o tejto novele zákona ďalej nerokovali.
Vrátim sa k tomu, prečo si to myslím. Na balkóne vytrvalo sedia veľmi milí a sympatickí pracovníci ministerstva vnútra, s ktorými sme pred niekoľkými týždňami v zostave Dostál, Kun, Osuský strávili asi dve hodiny diskusiou o námietkach, ktoré vyplynuli ako východisko hromadnej pripomienky k tomuto návrhu zákona. V rámci medzirezortného pripomienkovania a v rámci ďalšieho vývoja práce nad zákonom by som sa, dovolil vyjadriť len k tým bodom, ktoré boli námetom hromadnej pripomienky, o ktorej sme veľmi, ešte raz hovorím, v priateľskej a celkom aj parciálne konštruktívnej atmosfére diskutovali. Uvedomoval som si i vtedy, i teraz, že tí pracovníci mali svoje politické zadanie a ich úlohou bolo obhajovať toto zadanie, i keď bolo z môjho pohľadu parciálne neobhájiteľné.
Dovolím si teraz zbilancovať stav, v akom ten zákon teraz tu leží a čo si myslím o nosných problémoch tohto zákona. Prvým bodom, o ktorom sa tu už dosť hovorilo, kvôli ktorému som si dovolil vo faktickej poznámke citovať ústavu, je naša, domnievam sa, oprávnená požiadavka na zrušenie volebného moratória. Zdôrazním opäť dve veci, ktoré už zazneli. Na Slovensku sme už mali voľby, v ktorých nebolo existentné volebné moratórium a nespôsobilo to vôbec nijaké problémy. Naopak, v niektorých z predchádzajúcich volieb, ak ma pamäť neklame, a to číslo hovorím odhadom, bolo niečo cez 260 podaní na Ústavný súd v súvislosti s priebehom voľby a z nich bolo okolo 240 alebo niečo nad tým, teda viac ako 90 %, vo vzťahu k porušovaniu volebného moratória. Tak ako tu zaznelo, nie som presvedčený, že sa dopátrali páchateľov, že sa vec akýmsi spôsobom riešila. A dokonca sa aj nedomnievam, že ak mi niekto v deň volieb do schránky napchal, do poštovej schránky, volebné materiály ktoréhosi uchádzača, že ma to má, musí ovplyvniť. Jednoduché, jednoduchá možnosť je neotvárať schránku, ak sa bojím, čo z nej vyjde. Poznáme ten starý vtip z totality o chladničke a Leninovi. Je tiež absolútne jednoduché, ak sa mi nezdá informácia, vypnúť zdroj tejto informácie, či je to rozhlasový prijímač alebo televízor. Ale rozhodne si nemyslím, že na základe pocitu toho či onoho by som mal znemožniť iným ich ústavné právo na jednej strane na príjem informácií a na druhej strane na ich šírenie. Neexistuje, ako som prečítal, reálny dôvod, ktorý by sa dal aplikovať na toto obmedzenie slobody slova a prijmu informácií.
Takže nie je to žiadne vyhrážanie, povedali sme to veľmi zmierlivo pracovníkom ministerstva vnútra, povedal som to vo faktickej poznáme a hovorím to teraz. Existujú v tejto predlohe paragrafy a znenia, ktoré podáme na Ústavný súd, to moratórium okrem iného.
A opäť sa vraciam k včerajšiemu televíznemu šotu z volieb v Nórsku. V tejto nepochybne demokratickej krajine na schodoch vedúcich do volebnej miestnosti stáli traja či štyria mladí ľudia s letáčikmi v rukách. Očividne ich ponúkali voličom, ktorí vchádzali odvoliť. Je samozrejme právom voliča odmietnuť túto ponuku, tak ako odmietnem prípadne od milej slečny v pešej zóne ponuku, v ktorej mi oznamuje nová pizzeria, že je k mojim službám. A rovnako je mojím právom zobrať si ten letáčik. A dokonca je i mojím právom voliča rozhodnúť sa na tom poslednom schode a na ceste do volebného okrsku, že predsa zvolím tohto sympaťáka z toho letáčika, lebo volič je zvrchovaný pán a on sa môže rozhodnúť kedykoľvek do momentu, keď volebný lístok opustí jeho ruku a spadne do volebnej urny.
Domnievam sa teda, že neexistuje nejaký dôvod, ani dokonca tento príklad z nepochybnej demokracie. Kedysi, keď som nevidel tento šot, som uvádzal veľmi podobný šot, kde v jednom zo švédskych okrskov na dohľad toho okrsku stála sympatická figúra švédskeho premiéra Carl Bildta, ktorý osobne rozdával svoje letáčiky tým, ktorí prichádzali na volebný okrsok. Samozrejme, Carl Bildt nemohol ovplyvniť všetky okrsky, pretože sa nemohol klonovať. Možnože z dvoch tisíc, alebo koľko ich tam je, švédskych okrskov, mohol stáť len pred jedným, ale nijako neotriaslo švédskou demokraciou, že Carl Bildt na dohľad volebného okrsku rozdával ako demokratický bývalý premiér a možno aj budúci svoje volebné materiály.
Tu sa v súvislosti s eurovalom povedalo krásne heslo: Šestnásť krajín sa predsa nemôže mýliť! Ja teda poviem skromne, pripusťme, že ani tí Nóri a Švédi, preboha, snáď netápajú v bludoch, ak moratórium nemajú.
Pokiaľ ide o druhý bod, ktorý namietame a domnievame sa opäť, že je proti ústavný, je vypustiť zákaz vedenia kampane inými subjektmi. I ten, napriek našej námietke, ostal zachovaný. Opäť, tak ako, a teraz to poviem ako pravica, zostáva celkom tradične väčšina odborových organizácií celkom jednoznačne na strane dnes vládnucej strany, ale v živote by ma nenapadlo zaraziť Machynovi právo povedať, i dva dni, i deň pred voľbami, svojim odborárom z OZ KOVO, koho si on myslí, že je dobré voliť pre dobro ich veci. A ak mu oni uveria, alebo ak sa nechajú ovplyvniť, je to opäť ich sväté právo, lebo tá voľba prebehne v ich hlave. A aj keď by to zdanlivo bolo proti pravici, tak jednoducho platí: padni, komu padni. A ak sa ochranári postavia, ako som už uviedol, proti zlej zonácii Tatier, alebo proti zničeniu dôležitej zóny v NATURA, tak je vonkoncom ich slobodnou vôľou povedať, to urobil tento minister a jeho aparát a táto legislatívna štruktúra a zákonodarná, a vonkoncom nemôžme od nich žiadať, aby sa deklaratívne postavili na stranu niektorej z mnohých na Slovensku kandidujúcich politických strán. Je teda svätým právom občianskych hnutí, ale dokonca i jednotlivcov, vyjadrovať svoje názory v súlade s ústavou a v súlade so slobodu prejavu a šírenia informácií.
Samozrejme, ak tu zaznelo vo vystúpení kolegu Lipšica, že sa toto môže odohrávať na rôznej etickej a estetickej úrovni, tak je samozrejme pravdepodobné, že uchádzač o úrad premiéra Carl Bildt nebude používať na adresu svojich protikandidátov alebo protihráčov expresívne vulgarizmy. Ale na druhej strane zase musíme uznať, že občan, ktorý v deň volieb prehovorí v krčme k svojim krčmovým spolukamarátom o tom, čo si myslí, ako voliť, ako nie, možno to povie na inej úrovni. Opäť ale nevidím v ústave paragraf, ktorý by nútil občana X formulovať svoje názory tak alebo onak.
To znamená, kampaň inými subjektmi je svätým právom iných subjektov, nech už pod tým rozumieme kohokoľvek. Ak tu kolega Kadúc začal svoje vystúpenie takou úvahou o konflikte záujmov, tak ja musím povedať, že ja by som tiež mohol teraz povedať niečo o konflikte záujmov ako jeden z uchádzačov o kandidatúru na úrad prezidenta. Musím za seba povedať, že v žiadnom z tých siedmich bodov nemám ani pozitívny, ani negatívny pocit.
A dostávam sa tým k tretiemu bodu, že či, k štvrtému bodu, to je obmedzovanie výšky nákladov na volebnú kampaň. Vieme, že v Amerike existujú veľké tradičné strany a potom existujú občas kandidáti, ktorí z akýchsi príčin cítia nutkanie kandidovať. Jedným z nich bol texaský multimilionár Ross Perot, ktorý pred rokmi kandidovával občas vo voľbách. Bol tak bohatý, že ho takmer nebolo možné podozrievať, že potrebuje prijímať peniaze od iných na svoju kampaň. Teraz súperím v kandidatúre s cteným kolegom Andrejom Kiskom. Vonkoncom by ma nenapadlo siahnuť na jeho právo použiť svoje, verím tomu, že poctivo a zdanene zarobené prostriedky na kampaň, len preto, že ja budem mať možno len desatinu alebo dvadsatinu tých prostriedkov. Jednoducho je absolútne svätým právom kandidáta Kisku, iste dôstojného kandidáta, čo hovorím absolútne vážne, aby sa so svojimi peniazmi rozhodol naložiť tak, ako uzná za vhodné. A akýkoľvek zásah do tohto práva považujem za protiústavný zásah do jeho práva nakladať s vlastným majetkom.
Pokiaľ ide o takú, už tu opakovane prebratú tému, ktorou je zverejňovanie prieskumu verejnej mienky, opäť, napriek našej námietke, zostal zákaz v čase 21 dní pred voľbami. Obľúbeným argumentom pre zákaz 21 dní je to, že ony sú, tie prieskumy, zmanipulované. No, nikto by asi z nás nedal ruku až po rameno do ohňa, že v živote v tejto krajine a v iných krajinách neboli zmanipulované prieskumy. Treba ale povedať, že ten prieskum môže byť rovnako zmanipulovaný tri roky pred voľbami, ako dva, ako rok, ako pol roka, ako tri mesiace, ako tri týždne, ako tri dni. Alebo aj nezmanipulovaný. Ale opäť sa dostávame k tomu, čo už tradične nazývam Osuského zákon o zákaze kuchynských nožov. Pretože sa kuchynskými nožmi veľmi často páchajú závažné trestne činy proti zdraviu a životu obyvateľstva, ešte nikoho, chvalabohu, nenapadlo zakázať kuchynské nože. Tak ako nezakázali zatiaľ vrátky z dane, aj keď sa cez ne odohrali, "x" prípadov ťažkej ekonomickej trestnej činnosti. Ale nezrušili sme ich. A tak ak si myslíme, že sú prieskumy manipulované, tak je zvláštne, že nám to vadí vtedy alebo inokedy. Uvážlivý volič, a to asi máloktorý volič o sebe pripustí, že uvážlivý nie je, môže mať na prieskumy svoj názor. Ale neviem, prečo mám chrániť voliča pred ním samým, pred jeho vlastným rozhodnutím o naložení so svojím hlasom. My sme nevytvorili kategórie voličov zodpovedných, bystrých, premýšľajúcich a potom nekonečne hlúpych, ktorými zamáva zmanipulovaný prieskum. Také kategórie občanov v ústave neexistujú. To znamená, neexistuje reálny dôvod, prečo brániť občanovi, ak si pustí masovokomunikačný prostriedok alebo ak otvorí noviny, alebo ak sa len baví na chodbe so susedom z pavlače, že sa dozvie informáciu o nejakom prieskume. To znamená, opäť siahame na právo tých, ktorí prieskumy robia, šíriť informáciu a zároveň na právo občanov, bez rozdielu ich orientácie, mentálnej vybavenosti, prijímať informáciu. Zasahujeme teda do ústavného práva.
Došlo k čiastočnej úprave, a to vítame, v bode, kde hromadná pripomienka žiadala zrovnoprávnenie postavenia straníckych a nezávislých kandidátov pre voľby do orgánov samosprávy. Dá sa povedať, že oceňujeme tento krok. A je ukážkou že ak sa vec rozumne vyargumentovala, tak došlo podľa mňa ku kroku správnym smerom, ktorý opäť nie je ani červený, ani modrý, ani zelený. Proste je to podľa mňa férový krok a ako taký sme ho na ministerstve vnútra predniesli. A nemyslím si, že to komusi pomáha, alebo škodí.
Pokiaľ ide o, skutočne, absurdný bod, kde bolo zakázané prispievať na kampaň po zaregistrovaní kandidátov, čo muselo byť skutočne len hlboké "nedorozumění" a nedopatrenie, došlo k náprave a vlastne sa to skrátilo na termín 48 hodín pred voľbami. No, v zásade sa naplnilo to, čo sme považovali za potrebné, a opäť môžem poďakovať príslušným štruktúram ministerstva vnútra, že tak urobilo, aj keď tie dva dni sú také niečo ako, no, keď už teda nie sekera, tak aspoň porisko sme udržali. Teda zmenili sme to z celých týždňov na dva dni. Myslím si, že vynechať úplne by bolo celkom čisté a bez ďalšieho problému.
Chcem teda povedať, že tento zákon by bol mohol býval byť dobrým krokom k ošetreniu problémov, ktoré sa v kampani vyskytovali a vyskytujú. Ja som nehovoril celkom úmyselne o pozitívach, lebo i také tam sú. Ale našou úlohou nielen ako opozície, ale ako tých, ktorí majú mať snahu, aby zákony, ktoré prijíma snemovňa, boli čo najlepšie a iste aj férové a v súlade s ústavou, ktorá je najvyšším zákonom, sa nám zdalo primerané venovať sa skôr tým, ktoré sú sporné, problematické alebo evidentne protiústavné.
Záverom by som sa dotkol, a to už je mimo objekt zákona, témy jedného alebo mnohých alebo viacerých obvodov. Poviem len svoj názor. Domnievam sa, že volanie po miestne príslušnom poslancovi je, tak ako to tu zaznelo a ako to tu pekne povedal pán kolega Kuffa, áno, vieme, že naša významná alpská lyžiarka a zjazdárka si vybavila asfalt až pred svoj hotel, ktorý dostala v čase, keď bola v milosti Vladimíra Mečiara. Ale nie je úlohou, a tiež ho nedostala parlamentným zákonom, nie je úlohou parlamentu riešiť asfaltky v regiónoch, ani výtlky. Parlament má iné úlohy. A riešiť problém neznámosti alebo známosti poslancov parlamentu tým, že ich "priblížime", by bolo dobré, keby sme najprv zažili na vlastné oči blízkosť miestnych poslancov a poslancov VÚC, ktorí z podstaty veci rozhodujú o miestnych záležitostiach a ktorí z podstaty veci majú riešiť to, čo je najbližšie k občanovi. Parlament krajiny má prijímať zákony, rozhodovať o zmluvách, ktoré nie sú nijako viazané na Spiš, Hont, Záhorie, ani Zemplín. Nemyslím si teda, že k občanovi vykročíme tým, že budeme mať jednomandátové obvody.
A podotýkam znova, ak by sa stalo to, že potom začnú Bratislavčania, ktorí prišli kedysi odkiaľkoľvek, ale už sú Bratislavčania podľa trvalého bydliska, byť nasadzovaní na turnaje podľa toho, že tam máme nádej na víťazstvo, lebo tam neposlali súperi silný káder, tak tu musím povedať, je už úplne scestná predstava o približovaní. Teda cítil by som sa trápne, ak by sa moja politická strana rozhodla nasadiť ma do okresu Trebišov, pretože tam by sa vyrátalo, že by som prípadne. Jednoducho, to sa totálne prieči tej predstave, ale tak sa to veľmi často i v demokraciách deje. Ja som uvádzal príklad Zemana, ktorý vyhral v Ostrave, s ktorou mal veľmi málo spoločné, a existuje i historický príklad Sira Georga Winstona Churchilla, ktorý kandidoval za 50 či viac rokov svojej účasti v britskom parlamente v najrôznejších okrskoch, bývajúc v Blenheime a nemeniac svoje trvalé bydlisko. Takže v tom prípade toto by som považoval za úplnú frašku.
A ešte k tomu jeden dovetok. Ak žijeme v systéme dvoch, troch veľkých strán a v systéme veľkej snemovne, tak i matematicky je pravdepodobné, že CDU či SPD do 680-členného Bundestagu získa dostatočný počet odborníkov reprezentujúcich jej politiku v sociálnej oblasti, v školstve, v zahraničnej politike, v obrane a bezpečnosti štátu, pretože tam bude mať tristo poslancov. A je vysoko pravdepodobné, že bude mať pokrytie odborné vo všetkých výboroch parlamentu, ktoré sú pandantom existujúcich ministerstiev zhruba. Zatiaľ čo u nás, s výnimkou vládnucej strany, ktorá má skutočne veľký konvolut poslancov, všetky ostatné strany zväčša nemajú ani do každého parlamentného výboru svojho odborníka v parlamente. A tak je celkom prirodzené, že tie strany si logicky podľa nosných bodov svojej politiky, ktoré vo volebnom období mienia presadzovať, tvoria zostavu toho mančaftu tak, aby mali pokryté odborníkmi tie veci, o ktorých si myslia, že sú pre nich dôležité.
To volanie po regionálnej zostave, dovolím si prirovnať, a nie v zlom, lebo aj to je oprávnená téma na diskusiu, za seba, že by sme robili hokejový európsky tím aj s náhradníkmi a každá krajina by nominovala jedného hráča. Bolo by to v zásade férové. Bol by to skutočne európsky tím. Odhliadnem od faktu, že by tam bol jeden hráč Ruska, jeden hráč Česka a Slovenska a Fínska a Švédska a jeden hráč z Albánska, Cypru a Grécka, tak ešte okrem toho by bolo možné, že by sa v tom mančafte, pretože lokálne hviezdy sú napríklad brankári alebo obrancovia alebo útočníci, vyskytlo sedem brankárov, dvadsaťdva útočníkov a traja obrancovia. A ty teraz, tréner, zostav z tohto niečo, s čím sa dá hrať.
V tomto zmysle sa teda domnievam, bez toho, aby som chcel namietať kolegom, ktorí volajú po jednomandátových alebo iných obvodoch, že prekážkou pre mňa by bolo to, že by aj tak tí, ktorých strany chcú mať v parlamente, namigrovali do obvodov, kde by si vyrátali víťazstvo, a vôbec by nemuseli mať geografický a bydliskový vzťah k tomu regiónu. Za ďalšie, že by nerozhodovali v zásade o veciach týkajúcich sa okresu Veľký Krtíš alebo Trebišov v tomto parlamente. A za tretie, že by jednoducho pri počte jedenásť, či osem, či štrnásť, či šestnásť poslancov, tá strana prípadne mohla mať zostavu, kde by mala piatich poľnohospodárskych odborníkov, s tým ale, že by aj tak dostala do poľnovýboru jedného a tých štyroch poľnohospodárskych odborníkov z regiónov poľnohospodárskych by potom nasadzovala do obrany a bezpečnosti, do zahraničnej politiky a do školstva. Nemyslím si, že toto by slúžilo občanovi, o ktorého sa tí, ktorí navrhujú takéto riešenia, zdanlivo veľmi starajú.
Ešte raz hovorím, toto nie je témou tejto novely. Ale domnievam sa, že akokoľvek to zaviedol Vladimír Mečiar, akokoľvek to bol produkt jeho doby v malej krajine s mnohými politickými stranami, ktoré skladajú parlament, zatiaľ som nezažil, že by niekto predložil návrh iného riešenia skladby parlamentu, ako je pomerný systém, ktorý umožňuje i rozhodovanie o tom, aby stranu reprezentovali v daných oblastiach tí, ktorí sú ťažiskovo príslušní k jej programu. Výrazne podčiarkujem, že iná vec je zvýšenie závažnosti rozhodovania voliča spôsobom preferenčného hlasu. Tam je, a ja sám by som bol v diskusii otvorený a tiež nielen preto, že som sa v zásade do tohto parlamentu dostával preferenčnými hlasmi.
Znova a na záver teda poviem, že volebný zákon bol príležitosťou odstrániť to, čo bolo problémom, a urobiť ho lepším. Môj pocit z toho všetkého je, že táto príležitosť bola prepasená, že sa neurobili kroky, ktoré by boli len na prospech veci, "na poľzu dela", ako hovoria Rusi, ale že sa urobili kroky, ktoré kráčajú v protismere, ktoré porušujú ústavu a pre ktoré ani ja, ani moji kolegovia zo strany SaS za tento návrh hlasovať nemôžeme a nebudeme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie chce reagovať faktickou poznámkou pán poslanec Zajac. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Zajac.