23. schôdza

Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Igor Matovič, Milan Panáček a Branislav Škripek.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o volebnej kampani, tlač 660. Pán podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák už zaujal svoje miesto, obdobne aj pán spravodajca.
Do rozpravy je ešte ústne prihlásený poslanec Jozef Viskupič, ktorému teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o volebnej kampani a zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tlač 660.)

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, pán spravodajca, chcem sa úvodom ospravedlniť za päťminútové meškanie aj za veľkorysosť pána ministra, aj pani predsedajúcej, keďže som strávil asi 5 minút navyše v zápche na moste SNP.
Dva zákony, ktoré predniesol alebo priniesol minister do nášho pléna, oba sa týkajú všeobecne povedané politickej súťaže. Táto rozprava vlastne pri druhom znení končí týmto dňom. Predpokladám, že aj jej dĺžka hovorí o tom, že keďže sme začali o tom rozprávať ešte v piatok, o tom, že sú to dôležité zákony a že môžu zasiahnuť alebo majú ambíciu upraviť niektoré volebné pravidlá, niektoré možno výhrady a výhrady k tej ceste alebo k tej filozofii, ktorú zvolilo ministerstvo, som hovoril pri prvom z nich. Niektoré, možno 4 zásadné pripomienky k filozofii zákona a zmien, ktoré sa chystajú urobiť, by som si dovolil povedať aj teraz. Povedané bolo veľa a pravdepodobne bude na čo reagovať. Vítam to, že pri určovaní pravidla politickej súťaže by mali byť zainteresovaní úplne všetci a nielen cez politické spektrum, nielen cez parlamentné politické spektrum, ale tvoríme zákony aj pre nezávislých kandidátov, v tomto prípade, a možno v podstate celú spoločnosť, ktorá sa nejakým spôsobom chce a mohla by sa politickej súťaže a jej niektorých parametrov dotknúť.
Minister hovoril na začiatku alebo väčšinu času sa venoval dohliadaniu alebo tvorbe, kreovaniu nejakého orgánu stálej volebnej komisie, možno profesionalizovaného orgánu, ktorý by už nebol kreovaný len pred, ad hoc pred nejakými voľbami, ale stál by, bol by kreovaný stále a dohliadal by nad pravidlami súťaže, ktoré zákonom zadefinujeme.
Problém, ktorý spomínal, bol v personálnom obsadení a ja by som si dovolil možno zoširšia ten problém v personálnom obsadení, obsadzovaní, nemáme len pri stálej volebnej komisii, ale možno je širší, tých dvanásť, ak si dobre pamätám, 12 ľudí, bol vymenovaný nejaký jeden-dvaja, ktorí by teoreticky mohli byť, a predpokladám, že, a dúfam, že kreácia tohto orgánu bude čo najviac transparentná a budú do nej zahrnuté všetky možné dotknuté subjekty. Ja tento moment vytvorenia tohto orgánu vítam a dúfam, že to ku transparentnosti a kvalite volebnej súťaže prispeje.
Čo sa týka a spomenuté to bolo viacej, tento druhý zákon sa dotýka marketérov, marketingových organizácií, definície volebnej kampane, čo je volebná kampaň, kedy začína. Takisto sa prikláňam k tomu, aby sme určili, ak pri volebnej kampani sa majú zarátavať náklady s ňou súvisiace, aby sme určili presný čas, resp. nejaký iný parameter, ktorý by dokázal povedať, že toto už budeme pre účely tohto zákona pokladať za začiatok volebnej kampane a všetky finančné prostriedky, ktoré boli počas tohto vynaložené na propagáciu myšlienok, tváre, osobnosti, hocičoho, budeme považovať nie za propagáciu osobnosti alebo myšlienok ako takých, ale táto propagácia sa deje pre účely politickej súťaže, čiže pre účely volebnej kampane.
Ak tam, myslím, že to Igor Matovič spomínal, ak tam tento začiatočný moment nebude, tak teoreticky, ak to prenesieme ad absurdum, tak to môže byť hocičo, čo sa v komerčnej sfére objavilo od narodenia nejakého kandidáta a mohlo by sa to zarátavať do volebnej kampane, čo asi celkom legislatívny zámer nemal na mysli.
Čo ma najviac vyrušuje a to vyrušilo, predpokladám, úplne každého, kto sa zapojil do rozpravy, bol ako keby zákaz tejto kampane pre iné subjekty. Kolega, bývalý, zo SaS, myslím, že to bol Miškov, ten hovoril o anti-Shooty ustanovení a pod., ja mám, možno aj to, samozrejme, nejaké antikampane, ale ja mám skôr na mysli úplne inú vec, keďže sa netajím tým, že pochádzam z prostredia novín a vydávania regionálnych novín. Ja ešte za obdobia, kedy som pôsobil v tomto vydavateľstve, si pamätám niekoľko možno desiatok, nechcem to nazvať, že antikampaní, ale v rámci tej, kde vyššia vizibilita pre politické otázky, a to je zrovna, možno je to na škodu, ale zrovna je to tesne pred voľbami a pod. Pamätám si okresné mestá, kedy opozícia alebo ľudia s iným názorom, keďže predtým než sa rozhodli vydávať alebo vydať svoj vlastný nejaký pohľad na vec v čase volebnej kampane, to robili presne tesne pred voľbami, neboli nijak politicky organizovaní, boli to väčšinou občianske združenia, nevedeli si pomôcť so zastupiteľmi, ktorí ich reprezentovali v miestnych zastupiteľstvách alebo parlamentoch, a vydávali svoje tlačoviny, ktoré poukazovali na nejaké nekalé súťaže, a ja si myslím, že to bolo len dobre. Išli za vlastné peniaze, na vlastné tričko, s dosť neistým výsledkom, keďže sa stavali proti establishmentu, a potom vznikali, jeden mi tak utkvel v pamäti, napr. tlačoviny Pravda o Senci a, čuduj sa svete, odrazu sa takmer istý primátor primátorom nestal, nejaká časť politickej reprezentácie sa priklonila k týmto aktivistom a celé sa to dialo počas volebnej kampane a celé sa to dialo tým, že, samozrejme, z niečoho to chceli zaplatiť, tak nejaká časť podnikateľov miestnych sa do tohoto zapojila, čiže boli tam aj inzeráty a oni si aj tieto články, alebo ako to nazvať, platili.
Takže vnímam to, nechcem to používať ako veľké ohnivé slová o zaliepaní úst a pod., viem, že sa to deje pri komerčnej sfére, ale nemali by sme sa báť iného názoru a myslím si, že či už občianske spoločnosti, kvalitné diskusie množstva diskutérov, ktorí sa zapojiť chcú, ktorí v prípade, že nie sú spojení so štandardným politickým establishmentom, ťahajú vždy za výrazne kratší koniec, a keď už naozaj to dosiahne hraničnú mieru, že sa chcú nejak vyjadriť, tak si teda zaplatia inzerát, bilbord a nejakým spôsobom poukážu na veci, ktoré aj na komunálnej, aj regionálnej úrovni, kde predsa len k tým problémom majú tí ľudia bližšie. Zaplatia si inzerát aj počas behu politickej kampane s úmyslom, keďže na Slovensku, bohužiaľ, to veľakrát funguje tak, že volení zástupcovia potrebujú voliča len pri akte volieb a potom štyri roky nie, tak zrovna pred voľbami chcú svoje postoje a svoje názory, ktoré často smerujú aj k tomu, že zlyhávajú inštitúcie a nevedia nikde sa domôcť svojej pravdy, tak je veľmi dobré, ak to môžu establishmentu ukázať aj spôsobom, a bolo to doteraz dobre, aj platenou reklamou, aj počas volebnej kampane.
Čo ma najviac zaráža, je tu taký, nazvem ho politologicko-filozofický spor, o tom, aký, aký veľký má byť volebný obvod. Patrí to z môjho pohľadu, ale keďže sa tu kolegovia vyjadrovali aj v tejto súvislosti tuná, patrí to k tomu prvému zákonu. Ja už mám na toto len jednu odpoveď. Ak by som vychádzal z tej tvrdej logiky Richarda Sulíka, ktorý hovorí o tom, že ak je poslanec Národného parlamentu, má ho voliť, voliť občan Slovenskej republiky bez volebných obvodov, sa potom, dám len rečnícku otázku, čo potom Európska únia? Budeme voliť zástupcov do Európskeho parlamentu z celej Európskej únie, bude to jeden volebný obvod? Myslím si, že všetci vieme, ako by to asi dopadlo, to znamená, že, to znamená, že, ja hovorím o zastupiteľoch, lebo pri prezidentovi asi nebude spor, že ho budeme voliť všetci, ale ten jeden volebný obvod, ak by to bola Európska únia, tak by sme tam mali, predpokladám, kopec známych hercov z Európskej únie, lebo nikoho iného nepoznáme, a možnože by sme tam nemali zo Slovákov, ktorí tu vizibilitu v rámci Európskej únie ako jedného volebného obvodu mať nebudú. Čiže tá logika kríva. Ja by som to skôr videl v tom, že nechajme túto tému zatiaľ mimo, a poďme sa baviť mimo témy medzi prvým a druhým čítaním a volebné obvody pravdepodobne témou budú a neviem, či aj keď teda, našťastie, ambíciou oboch predložených noviel meniť pravidlá súťaže, až do tejto hĺbky nešli.
Úplne na záver by som chcel poznamenať, keďže ja som sa v prvom, v prvom príhovore dotkol tém nezávislých kandidátov. Troška ma sklamala diskusia včera na RTVS 1, kedy sa téma dotýkala nezávislých kandidátov, a za nás to tam musel odrozprávať pán kolega Martvoň a týmto mu aj ďakujem, že spomenul, keďže máme taký mediálny blackout, naše hnutie, napriek asi najvyššej aktivite klubovej, ktorá tu vôbec v parlamente je, a nezávislých kandidátov, teda by som chcel dať záväzok, čo mi napadol, aby sme tu nedohadovali aj s ministrom cez to, že kde to funguje a kde nie. Podľa mojich vedomostí z 28 krajín Európskej únie 7 má umožnenú kandidatúru nezávislých kandidátov. Dal som to teraz spracovať, takže prinesiem vyčerpávajúci materiál k tomu, ako to beží, aby sme, keďže ja som skôr marketér a pán minister je právnik, aby sme si nechali poradiť od politológov, aby sme si všimli to, že po Slovensku tu vznikajú rôzne aliancie nezávislých a že čím ďalej väčší tlak na to, aby reprezentanta, ktorý má zastupovať záujmy voličov na báze individuálnej a nestraníckej, aby sme mu urobili za dosť a netlačili ľudí presne opačným smerom, kde či už táto novela zákona robí ako keby z nezávislého kandidáta strašiaka, ako keby sme sa ho báli, a sťažujeme mu podmienky oproti straníckym kandidátom aj v predloženom návrhu zákona. Dúfam, že toto si nejak vydiskutujeme, a či zatiaľ v regionálnej a lokálnej úrovni nezávislí kandidáti budú aspoň na rovnakej úrovni ako kandidáti, ktorí kandidujú za politické strany.
Toľko odo mňa. Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Simon. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

Pán kolega, musím vás doplniť a chcem povedať, že rovnako ako aj vy ale aj ja vnímam, že obmedzovanie slobody prejavu počas volebnej kampane na nejaké moratórium alebo nemožnosť vyjadrovania sa každého k voľbám, k verejným veciam, je nezmyslom. Keď niekto s takýmto, s takouto nemožnosťou obmedziť slobodu prejavu má skúsenosť, tak určite strana MOST - HÍD ho má, pretože jedine voči nám bola vedená negatívna kampaň z Orbánovych médií z Maďarska - SMK. To znamená, že je, že to by naďalej mohli vykonávať a tento zákon to neobmedzí. (Reakcia z pléna.) No, no neviete obmedziť vysielanie maďarských, maďarských médií, neviete obmedziť vysielanie satelitu a zahraničných médií na území Slovenskej republiky. To znamená, že tie informácie sem sa tak či tak budú hrnúť. Nechápem, prečo práve politická strana SMER sa obáva. Čoho Sa obáva? Je opojená mocou, že chce urobiť tú stranu, teda vládu jednej strany a do ústavy opätovne dostať miesto komunistickej strany definíciu SMER-u? No ja nechápem. (Reakcie z pléna.) Pokiaľ to tak nie je, tak, pán kolega Viskupič, ja si myslím, že takéto obmedzenia sú nezmyslom a plne s vami súhlasím. Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Viskupič. Nech sa páči.

Ďakujem. Troška ohnivejší vstup do diskusie. Ďakujem zaňho. V mnohých parametroch možno súhlasím, dúfam, že to nepôjde cestou - navždy SMER a nikdy inak -, ale obmedzovanie slobody prejavu tak ako vy, pán Zsolt Simon, takisto, všetci ostatní z opozície, aj ja si dokonca myslím, že toto bude vadiť a mohlo by vadiť aj kolegom z vládnej strany, pretože občianska spoločnosť tu za ten krátky historický úsek urobila veľké veci a skôr by sme jej mali byť vďační a nie klásť polená pod nohy aj tak apatizovanému obyvateľstvu Slovenskej republiky. Takže dúfam, že tieto naše výhrady padnú na úrodnú pôdu a strana SMER sa nevydá cestou betonácie pomerov, aby hlas občianskej spoločnosti bol zadupaný a ešte menší ako v súčasnosti. Ďakujem.