23. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Pán poslanec, chcete reagovať? Nie.
Nech sa páči, pán poslanec Kadúc. Nie je prítomný v rokovacej sále. Pán poslanec Huba?
Nech sa páči, pán predseda výboru, máte slovo
Autorizovaný
Vystúpenia
16:45
Nech sa páči, pán poslanec Kadúc. Nie je prítomný v rokovacej sále. Pán poslanec Huba?
Nech sa páči, pán predseda výboru, máte slovo
Nech sa páči, pán poslanec Kadúc. Nie je prítomný v rokovacej sále. Pán poslanec Huba?
Nech sa páči, pán predseda výboru, máte slovo
Pán poslanec, chcete reagovať? Nie.
Nech sa páči, pán poslanec Kadúc. Nie je prítomný v rokovacej sále. Pán poslanec Huba?
Nech sa páči, pán predseda výboru, máte slovo
Autorizovaný
16:48
Vystúpenie v rozprave 16:48
Mikuláš HubaDoterajších volieb som sa zúčastňoval pravidelne, ale zväčša len ako volič. Párkrát som sa však volieb zúčastnil aj inak. Ako nezávislý kandidát na poslanca som v parlamentných voľbách kandidoval trikrát, z toho dvakrát úspešne. Párkrát som pomáhal robiť volebnú kampaň svojim priateľom. Mám teda akú-takú osobnú skúsenosť s voľbami, a to nielen ako volič. A mám ešte jeden dôvod zaujímať sa o podobu zákonnej úpravy volieb a všetkého, čo s tým súvisí. Spolu s klasickými demokratickými slobodami prejavu zhromažďovania a spolčovania sa boli aj slobodné voľby jednou z hlavných požiadaviek tribún a námestí Novembra 89. A aj dnes, o takmer 24 rokov neskôr, sú slobodné, regulárne a nezmanipulované voľby jedným z hlavných atribútov slobody a demokracie. Ale volebná účasť, charakter kampane a priebeh volieb môžu byť účelovo deformované, aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že je všetko v poriadku.
Ak demokratické voľby chápeme ako právo voliť a byť volení, respektíve volená, mali by ste obe tieto dve strany tej istej mince urobiť rovnako reálnymi. Pri práve voliť stojí táto otázka pomerne jednoducho, reálne umožniť voliť každému oprávnenému voličovi, ktorý voliť chce. Aj keď realizovateľnosť tejto jednoznačnej požiadavky nemusí byť vždy celkom jednoduchá, napríklad keď chce voliť slovenský občan vo veku nad 18 rokov nachádzajúci sa momentálne niekde v Austrálii alebo vo Vladivostoku.
Ale ide mi teraz skôr o pasívne volebné právo, právo byť volený. Keď si porovnáme situáciu spred dvadsiatich troch rokov, kedy sa na Slovensku konali prvé slobodné voľby od roku 1946, so situáciou dnešnou, vidíme, že vtedy bolo u nás 3-percentné volebné kvórum a kandidujúca strana alebo hnutie nemuseli skladať žiadnu kauciu. Podmienky boli teda pre malé a chudobné politické subjekty v roku 1990 oveľa priaznivejšie ako napríklad pri posledných voľbách v roku 2012. Napriek tomu počet politických subjektov, ktoré uspeli a dostali sa do vtedajšej Slovenskej národnej rady, nebol vyšší, ako je tomu teraz. Čo bolo príznačné pre vtedajšiu atmosféru, bolo aj to, že vo voľbách a volebnej kampani nerozhodovali v prvom rade peniaze, ale charizma, program, dôveryhodnosť a osobnosti. Ak by to tak nebolo, tak by s veľkým náskokom vyhrala vtedy ďaleko najbohatšia Komunistická strana Slovenska, a nie novovzniknutá Verejnosť proti násiliu.
Ako jeden z aktérov Nežnej revolúcie, môžem zodpovedne prehlásiť, že November 89 bol nielen proti vláde jednej strany a jej privilégiám, zakotveným vo vtedajšej komunistickej ústave, ale bol za vládu občana, za vládu verejnosti, a teda proti vláde strán ako takej. Aj keď vtedy bol pojem partokracia ešte neznámym pojmom, étos z novembra partokraciu implicitne popieral. Bol étosom občianskej spoločnosti a námestia boli symbolom priamej demokracie. Na Slovensku, kde prakticky nejestvoval disent, ako zárodok štandardnej politickej opozície na spôsob poľskej Solidarity alebo aspoň českej Charty 77, to platilo dvojnásobne. Lebo revolúciu tu robili občianski lídri, alebo, ak chcete, neformálni predstavitelia občanov, a išlo teda o demonštráciu občianskej spoločnosti.
Aby sme si rozumeli, netvrdím, že máme v tejto chvíli rozpustiť tento parlament a odovzdať moc hoci lídrom a líderkám antigorilích protestov spred jeden a pol roka. Ale som za to, aby sme výkon moci čo najviac priblížili občanovi, lebo, ako som už naznačil vyššie, uplynulých 24 rokov sme išli skôr opačnou cestou. A ak sa aj podarilo dosiahnuť niečo na prospech priamej demokracie a kontroly moci občanmi, ako napríklad zákon o slobodnom prístupe k informáciám, alebo volebný úspech nezávislých kandidátov a kandidátok na kandidátke OĽaNO, je príznačné ako niektorým silám v tejto spoločnosti tieto výdobytky ležia v žalúdku.
Nemali by sme volebnú kampaň regulovať tak, aby účelovo vyhovovala tomu najsilnejšiemu, lebo to zaváňa sociálnym darvinizmom.
Nemali by sme obmedzovať možnosť občianskej kontroly volieb, ale, naopak, mali by sme k nej povzbudzovať, aby výsledok volieb bol čo najtransparentnejší a najdôveryhodnejší.
Okrem navrhovaného inštitútu transparentného účtu by sme mali byť schopní kreovať skutočne čo najnezávislejší orgán, ktorý bude bez ohľadu na výsledky predchádzajúcich volieb hodnoverne kontrolovať financovanie volebnej kampane a správanie sa nielen strán, ale aj médií, reklamných agentúr a ďalších zainteresovaných subjektov.
Takže, keď budeme uvažovať o filozofii tohto zákona, respektíve týchto dvoch volebných zákonov, ktoré sa nedajú striktne od seba oddeliť, nemali by sme myslieť v prvom rade na seba a na politické zoskupenie, ktoré reprezentujeme, ale na občanov, voličov. A nemali by sme diskriminovať ani tých, hoci aj nestraníkov, ktorí sa legitímne uchádzajú o možnosť byť zvolení, a veľké, bohaté, etablované strany by im v tom nemali nekalým spôsobom brániť. A to ani tak, že využijú svoju momentálnu parlamentnú väčšinu a takéto nekalé praktiky posvätia prijatím svojho zákona alebo zákonov. Dosiahnu tým možno legálnosť, ale určite nie legitímnosť volebných pravidiel, a postupne zbavia reálnej možnosti byť zvolení stále väčšie množstvo oprávnených kandidátov či potenciálnych kandidátov za poslancov.
Podoba navrhovaných volebných zákonov, o ktorých tu práve diskutujeme, je preto dôležitejšia, než ako sa nám môže v tejto chvíli zdať. Nie je ani zďaleka len o úprave vzťahov a o pravidlách hry pre tých, ktorí sme momentálne "in"... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj, dobre? Nevyrušujte!
Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
...ale nemenej aj o tých viac ako 90 % občanov, voličov, nestraníkov, ako aj o malých začínajúcich a zväčša chudobných stranách, ale aj o nezávislých kandidátoch, ktorí sú "out".
Je tu reč o odkaze Novembra 89 i o kvalite demokracie na Slovensku. Preto sa pripájam k tým, ktorí, respektíve ktoré navrhujú tieto dva zákony alebo návrhy zákonov stiahnuť a v podobne ideového návrhu ich podrobiť širokej diskusii, ktorá pôjde nielen nad rámec vlády jednej strany, ale aj nad rámec parlamentného politického grémia, ba celého parlamentu. Naši voliči to určite ocenia a budúca kvalita demokracie v tejto krajine si to zaslúži.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
10.9.2013 o 16:48 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, asi vás neprekvapí, ak sa dobrovoľne priznám, že nie som žiadny expert na organizovanie volieb a monitorovanie ich priebehu, na volebné kampane a tobôž už nie na robenie politickej reklamy v rozhlase a televízii. Nie som, ani som nikdy nebol stranícky líder, úlohou ktorého by bolo dostať svoju stranu do parlamentu. Dokonca som nikdy nebol ani členom žiadnej politickej strany. Ale napriek tomu ma voľby a pravidlá, ktorými sa riadia, spôsob, akým sa kontroluje ich priebeh a podoba kampane, ktorá im predchádza, vrátane toho, kto a ako ju financuje, zaujímajú ako riadne zvoleného poslanca, člena zákonodarného zboru, ale aj ako občana, voliča.
Doterajších volieb som sa zúčastňoval pravidelne, ale zväčša len ako volič. Párkrát som sa však volieb zúčastnil aj inak. Ako nezávislý kandidát na poslanca som v parlamentných voľbách kandidoval trikrát, z toho dvakrát úspešne. Párkrát som pomáhal robiť volebnú kampaň svojim priateľom. Mám teda akú-takú osobnú skúsenosť s voľbami, a to nielen ako volič. A mám ešte jeden dôvod zaujímať sa o podobu zákonnej úpravy volieb a všetkého, čo s tým súvisí. Spolu s klasickými demokratickými slobodami prejavu zhromažďovania a spolčovania sa boli aj slobodné voľby jednou z hlavných požiadaviek tribún a námestí Novembra 89. A aj dnes, o takmer 24 rokov neskôr, sú slobodné, regulárne a nezmanipulované voľby jedným z hlavných atribútov slobody a demokracie. Ale volebná účasť, charakter kampane a priebeh volieb môžu byť účelovo deformované, aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že je všetko v poriadku.
Ak demokratické voľby chápeme ako právo voliť a byť volení, respektíve volená, mali by ste obe tieto dve strany tej istej mince urobiť rovnako reálnymi. Pri práve voliť stojí táto otázka pomerne jednoducho, reálne umožniť voliť každému oprávnenému voličovi, ktorý voliť chce. Aj keď realizovateľnosť tejto jednoznačnej požiadavky nemusí byť vždy celkom jednoduchá, napríklad keď chce voliť slovenský občan vo veku nad 18 rokov nachádzajúci sa momentálne niekde v Austrálii alebo vo Vladivostoku.
Ale ide mi teraz skôr o pasívne volebné právo, právo byť volený. Keď si porovnáme situáciu spred dvadsiatich troch rokov, kedy sa na Slovensku konali prvé slobodné voľby od roku 1946, so situáciou dnešnou, vidíme, že vtedy bolo u nás 3-percentné volebné kvórum a kandidujúca strana alebo hnutie nemuseli skladať žiadnu kauciu. Podmienky boli teda pre malé a chudobné politické subjekty v roku 1990 oveľa priaznivejšie ako napríklad pri posledných voľbách v roku 2012. Napriek tomu počet politických subjektov, ktoré uspeli a dostali sa do vtedajšej Slovenskej národnej rady, nebol vyšší, ako je tomu teraz. Čo bolo príznačné pre vtedajšiu atmosféru, bolo aj to, že vo voľbách a volebnej kampani nerozhodovali v prvom rade peniaze, ale charizma, program, dôveryhodnosť a osobnosti. Ak by to tak nebolo, tak by s veľkým náskokom vyhrala vtedy ďaleko najbohatšia Komunistická strana Slovenska, a nie novovzniknutá Verejnosť proti násiliu.
Ako jeden z aktérov Nežnej revolúcie, môžem zodpovedne prehlásiť, že November 89 bol nielen proti vláde jednej strany a jej privilégiám, zakotveným vo vtedajšej komunistickej ústave, ale bol za vládu občana, za vládu verejnosti, a teda proti vláde strán ako takej. Aj keď vtedy bol pojem partokracia ešte neznámym pojmom, étos z novembra partokraciu implicitne popieral. Bol étosom občianskej spoločnosti a námestia boli symbolom priamej demokracie. Na Slovensku, kde prakticky nejestvoval disent, ako zárodok štandardnej politickej opozície na spôsob poľskej Solidarity alebo aspoň českej Charty 77, to platilo dvojnásobne. Lebo revolúciu tu robili občianski lídri, alebo, ak chcete, neformálni predstavitelia občanov, a išlo teda o demonštráciu občianskej spoločnosti.
Aby sme si rozumeli, netvrdím, že máme v tejto chvíli rozpustiť tento parlament a odovzdať moc hoci lídrom a líderkám antigorilích protestov spred jeden a pol roka. Ale som za to, aby sme výkon moci čo najviac priblížili občanovi, lebo, ako som už naznačil vyššie, uplynulých 24 rokov sme išli skôr opačnou cestou. A ak sa aj podarilo dosiahnuť niečo na prospech priamej demokracie a kontroly moci občanmi, ako napríklad zákon o slobodnom prístupe k informáciám, alebo volebný úspech nezávislých kandidátov a kandidátok na kandidátke OĽaNO, je príznačné ako niektorým silám v tejto spoločnosti tieto výdobytky ležia v žalúdku.
Nemali by sme volebnú kampaň regulovať tak, aby účelovo vyhovovala tomu najsilnejšiemu, lebo to zaváňa sociálnym darvinizmom.
Nemali by sme obmedzovať možnosť občianskej kontroly volieb, ale, naopak, mali by sme k nej povzbudzovať, aby výsledok volieb bol čo najtransparentnejší a najdôveryhodnejší.
Okrem navrhovaného inštitútu transparentného účtu by sme mali byť schopní kreovať skutočne čo najnezávislejší orgán, ktorý bude bez ohľadu na výsledky predchádzajúcich volieb hodnoverne kontrolovať financovanie volebnej kampane a správanie sa nielen strán, ale aj médií, reklamných agentúr a ďalších zainteresovaných subjektov.
Takže, keď budeme uvažovať o filozofii tohto zákona, respektíve týchto dvoch volebných zákonov, ktoré sa nedajú striktne od seba oddeliť, nemali by sme myslieť v prvom rade na seba a na politické zoskupenie, ktoré reprezentujeme, ale na občanov, voličov. A nemali by sme diskriminovať ani tých, hoci aj nestraníkov, ktorí sa legitímne uchádzajú o možnosť byť zvolení, a veľké, bohaté, etablované strany by im v tom nemali nekalým spôsobom brániť. A to ani tak, že využijú svoju momentálnu parlamentnú väčšinu a takéto nekalé praktiky posvätia prijatím svojho zákona alebo zákonov. Dosiahnu tým možno legálnosť, ale určite nie legitímnosť volebných pravidiel, a postupne zbavia reálnej možnosti byť zvolení stále väčšie množstvo oprávnených kandidátov či potenciálnych kandidátov za poslancov.
Podoba navrhovaných volebných zákonov, o ktorých tu práve diskutujeme, je preto dôležitejšia, než ako sa nám môže v tejto chvíli zdať. Nie je ani zďaleka len o úprave vzťahov a o pravidlách hry pre tých, ktorí sme momentálne "in"... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj, dobre? Nevyrušujte!
Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
...ale nemenej aj o tých viac ako 90 % občanov, voličov, nestraníkov, ako aj o malých začínajúcich a zväčša chudobných stranách, ale aj o nezávislých kandidátoch, ktorí sú "out".
Je tu reč o odkaze Novembra 89 i o kvalite demokracie na Slovensku. Preto sa pripájam k tým, ktorí, respektíve ktoré navrhujú tieto dva zákony alebo návrhy zákonov stiahnuť a v podobne ideového návrhu ich podrobiť širokej diskusii, ktorá pôjde nielen nad rámec vlády jednej strany, ale aj nad rámec parlamentného politického grémia, ba celého parlamentu. Naši voliči to určite ocenia a budúca kvalita demokracie v tejto krajine si to zaslúži.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
16:48
Vstup predsedajúceho 16:48
Jana Laššáková(Prestávka.)
(Po prestávke.)
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
Vstup predsedajúceho
10.9.2013 o 16:48 hod.
JUDr.
Jana Laššáková
Videokanál poslanca
Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Keď máme dve minúty do, máte, nakoľko máte prejav? Máte dlhšie. Vyhlasujem prestávku do 17.01.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
Autorizovaný
16:59
Viete čo, pán poslanec, vy ste drzý jak opica! Choďte si sadnúť na svoje miesto! (Potlesk.)
Viete čo, pán poslanec, vy ste drzý jak opica! Choďte si sadnúť na svoje miesto! (Potlesk.)
Dúfam, že kolegyne, kolegovia ocenia novelu rokovacieho poriadku, kedy získam nástroje ako ľudí, ako je pán poslanec Hlina, naučiť, čo je to rešpekt k základným normám. Ďakujem pekne. (Dlhotrvajúci potlesk.) Budeme hlasovať teraz.
Dámy a páni... Choďte na miesto, prihláste sa a môžte potom robiť čo chcete (Poznámka adresovaná poslancovi Alojzovi Hlinovi.)! Budeme hlasovať o prerokovanom bode programu.
Poprosím pána poslanca Dušana Bublavého, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Je to tlač 659.
(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku, tlač 659.)
Bublavý, Dušan, poslanec NR SR
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili páni poslanci Lucia Žitňanská, Pavol Hrušovský, Jozef Mikuš, Daniel Lipšic, Alojz Hlina, Igor Hraško, Richard Sulík, Martin Fecko, Radoslav Procházka, Miroslav Kadúc a Jozef Viskupič.
Pani poslankyňa Lucia Žitňanská podala procedurálny návrh vrátiť vládny návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie podľa § 73 ods. 2 písm. a) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.
Paška, Pavol, predseda NR SR
Budeme hlasovať o návrhu, aby sa vrátil návrh zákona do, na dopracovanie.
(Hlasovanie.) 148 prítomných, 66 bolo za, 79 proti, 3 sa zdržali.
Tento návrh pani poslankyne Žitňanskej sme neschválili.
Bublavý, Dušan, poslanec NR SR
Poslanci Igor Hraško, Miroslav Kadúc a Jozef Viskupič podali procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona podľa § 73 ods. 2 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pán predseda, dajte o týchto návrhoch, keďže sú totožné, hlasovať spoločne.
Paška, Pavol, predseda NR SR
Hlasujeme o návrhu nepokračovať v rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona.
(Hlasovanie.) 148 prítomných, 66 bolo za, 82 proti.
Návrh sme neschválili.
Bublavý, Dušan, poslanec NR SR
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
Paška, Pavol, predseda NR SR
Hlasujeme o návrhu postúpiť zákona do druhého čítania.
(Hlasovanie.) 147 prítomných, 81 bolo za, 63 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
Bublavý, Dušan, poslanec NR SR
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Paška, Pavol, predseda NR SR
(Hlasovanie.) 146 prítomných, 96 bolo za, 17 proti, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, bol to jediný prerokovaný bod z programu 23. schôdze, ktorý sme odhlasovali.
Vyhlasujem krátku prestávku do 17.10 a budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Ďakujem.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ešte pred tým, ako budeme pokračovať v prerušenej rozprave, pán poslanec Demian?
Nech sa páči.
Zapnite, prosím vás.
Pán poslanec, oceňujem vašu tvorivosť, ale buďte taký láskavý, zaujmite svoje miesto na mieste, ktoré vám patrí. (Poznámka predsedajúceho adresovaná poslancovi Alojzovi Hlinovi, ktorý sedí na mieste určenom zasadacím poriadkom NR SR predsedovi vlády SR. Pre vypnutý zvuk nepočuť, čo poslanec hovorí predsedajúcemu schôdzi.)
Viete čo, pán poslanec, vy ste drzý jak opica! Choďte si sadnúť na svoje miesto! (Potlesk.)
Dúfam, že kolegyne, kolegovia ocenia novelu rokovacieho poriadku, kedy získam nástroje ako ľudí, ako je pán poslanec Hlina, naučiť, čo je to rešpekt k základným normám. Ďakujem pekne. (Dlhotrvajúci potlesk.) Budeme hlasovať teraz.
Dámy a páni... Choďte na miesto, prihláste sa a môžte potom robiť čo chcete (Poznámka adresovaná poslancovi Alojzovi Hlinovi.)! Budeme hlasovať o prerokovanom bode programu.
Poprosím pána poslanca Dušana Bublavého, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Je to tlač 659.
(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku, tlač 659.)
Bublavý, Dušan, poslanec NR SR
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili páni poslanci Lucia Žitňanská, Pavol Hrušovský, Jozef Mikuš, Daniel Lipšic, Alojz Hlina, Igor Hraško, Richard Sulík, Martin Fecko, Radoslav Procházka, Miroslav Kadúc a Jozef Viskupič.
Pani poslankyňa Lucia Žitňanská podala procedurálny návrh vrátiť vládny návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie podľa § 73 ods. 2 písm. a) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.
Paška, Pavol, predseda NR SR
Budeme hlasovať o návrhu, aby sa vrátil návrh zákona do, na dopracovanie.
(Hlasovanie.) 148 prítomných, 66 bolo za, 79 proti, 3 sa zdržali.
Tento návrh pani poslankyne Žitňanskej sme neschválili.
Bublavý, Dušan, poslanec NR SR
Poslanci Igor Hraško, Miroslav Kadúc a Jozef Viskupič podali procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona podľa § 73 ods. 2 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pán predseda, dajte o týchto návrhoch, keďže sú totožné, hlasovať spoločne.
Paška, Pavol, predseda NR SR
Hlasujeme o návrhu nepokračovať v rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona.
(Hlasovanie.) 148 prítomných, 66 bolo za, 82 proti.
Návrh sme neschválili.
Bublavý, Dušan, poslanec NR SR
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
Paška, Pavol, predseda NR SR
Hlasujeme o návrhu postúpiť zákona do druhého čítania.
(Hlasovanie.) 147 prítomných, 81 bolo za, 63 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
Bublavý, Dušan, poslanec NR SR
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Paška, Pavol, predseda NR SR
(Hlasovanie.) 146 prítomných, 96 bolo za, 17 proti, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, bol to jediný prerokovaný bod z programu 23. schôdze, ktorý sme odhlasovali.
Vyhlasujem krátku prestávku do 17.10 a budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Ďakujem.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ešte pred tým, ako budeme pokračovať v prerušenej rozprave, pán poslanec Demian?
Nech sa páči.
Zapnite, prosím vás.
Autorizovaný
17:11
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:11
Jaroslav DemianVystúpenie s procedurálnym návrhom
10.9.2013 o 17:11 hod.
Ing.
Jaroslav Demian
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, chcem upozorniť, že z prehľadu hlasovania č. 111 o vládnom návrhu zákona o podmienkach výkonu verejného práva, volebného práva, som bol vykázaný ako nehlasujúci. Chcem povedať, že som hlasoval za tento návrh.
Autorizovaný
17:11
Pán poslanec Zajac, nech sa páči, máte slovo v rozprave.
Pán poslanec Zajac, nech sa páči, máte slovo v rozprave.
Poprosím do zápisu.
Pán poslanec Zajac, nech sa páči, máte slovo v rozprave.
Autorizovaný
17:12
Vystúpenie v rozprave 17:12
Pavol ZajacV prvom rade by som vás chcel informovať, čo som si všimol pri týchto...
V prvom rade by som vás chcel informovať, čo som si všimol pri týchto predložených návrhoch zákona, a to je spôsob, akým sú predložené. Je to taký svojský spôsob pána ministra Kaliňáka, ktorý som si všimol aj pri verejnom obstarávaní, keď do návrhu zákona, do rozsiahleho návrhu zákona vloží niekoľko, niekto by to mohol nazvať nášľapných mín, ja to nazvem vypustených balónikov, do ktorých následne sa verejnosť, médiá a hlavne opoziční poslanci začnú triafať, začnú ich veľmi kritizovať, a pánovi ministrovi ani tak veľmi nezáleží na tých vypustených balónikoch, tie je ochotný potom v druhom čítaní stiahnuť, prispôsobiť, upraviť a týmto spôsobom potom môže pred verejnosť predstúpiť a povedať, aj vyhovel som návrhom opozície, vyhovel som tomu, čo požadovali médiá, verejnosť a takto všeobecným konsenzom som predložil návrh zákona. Takže som presvedčený o tom, že je tam viacero... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec.
Dámy a páni, poprosím vás, pokračujeme v rozprave. Kto, nemáte záujem, radšej choďte, opustite rokovaciu sálu!
Nech sa páči, pán poslanec.
Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Takže som presvedčený, že aj v tomto návrhu zákona, aj v prechádzajúcom návrhu zákona, sú takto vypustené balóniky a pán minister vnútra už aj cez víkend niektoré návrhy v týchto zákonoch už medializoval, že je ochotný ich upraviť. Týka sa to napríklad tvorby, kreovania okrskových okresných komisií, týka sa to hlasovania odsúdených osôb za, dneska povedalo sa, za závažné trestné činy, spomenul to aj pri možno volebnom moratóriu, tých 21 dní, teda moratóriu na predkladanie volebných prieskumov. Viem si predstaviť, že v druhom čítaní povie, že nie 21 dní, ale prijme návrh opozície, že možno 5 alebo 7, a všetko bude na prvý pohľad v poriadku.
Som presvedčený, že tieto zákony, volebné zákony skrývajú v sebe návrhy, ktoré spĺňajú požiadavku vládnej strany, vládnej strany SMER. A týmto spôsobom si chce SMER pomôcť v ďalších voľbách, a to je jedno, či regionálnych, komunálnych alebo voľbách do Európskeho parlamentu alebo do Národnej rady Slovenskej republiky.
Keďže tieto balóniky máme v návrhu zákona, máme to čierne na bielom pred sebou, musím sa krátko k nim vyjadriť aj ja, pretože dneska je to návrh zákona, ktorý takto máme pred sebou.
V tomto návrhu zákona najviac čo mi vadí, je spôsob kontroly jednotlivých kandidátov a politických subjektov a sankcie, ktoré sa navrhuje zveriť týmto orgánom, a to v súvislosti, či pôjde o porušenie verejných pravidiel, a tam to je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pravidiel týkajúcich sa médií, tam je to ministerstvo kultúry, alebo pravidiel o financovaní volebnej kampane, a tam je to ministerstvo financií.
Naozaj nielen do volieb do Národnej rady, ale aj primátor, teda kandidát na primátora v meste nad 10 tisíc obyvateľov, aj kandidát na župana bude musieť ministerstvu financií predložiť predbežný návrh svojho rozpočtu a spôsob, ako chce použiť financie, to znamená, ministerstvo financií bude mať prehľad o tom, akú stratégiu, akú taktiku chce zvoliť v tej volebnej kampani, pretože to bude jasné z tohto návrhu. Ministerstvo vnútra bude mať právo kontrolovať výkon alebo porušenie jednotlivých pravidiel, napríklad aj moratória, cez napríklad okresné úrady.
Ja sa chcem spýtať pána ministra, nevidím ho tu, chcem sa spýtať pána ministra, že si to predstavuje tak, že prednostovia okresných úradov, tí okresní gubernátori, ktorí veľakrát budú protikandidátmi iných politických opozičných strán, tí okresní prednostovia budú kontrolovať, špicľovať svojich konkurentov, čo robia, ako robia, koľko majú bilbordov, či v čase moratória niekto niečo povedal alebo nepovedal, budú udeľovať pokuty, takto si to predstavovalo ministerstvo vnútra v tomto návrhu zákona?
Som rád, že pán minister povedal, že toto je ochotný zmeniť. Len nerozumiem, prečo to takto vôbec prišlo ako návrh zákona.
Ďalej, volebné moratórium. V tomto prípade musím oponovať aj môjmu kolegovi Alojzovi Hlinovi. Volebné moratórium dneska pri niektorých voľbách máme, pri niektorých voľbách nemáme. Naozaj volebné moratórium je prežitkom. Ak by sa dodržiavalo na 100 %, teoreticky, v ideálnej spoločnosti vedel by som si to predstaviť, ale my žijeme na Slovensku. A máme skúsenosti aj z minulosti. Naozaj, keď premiér Slovenskej republiky v časoch volebného moratória sa postavil a povedal... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, ja vás znovu musím prerušiť.
Dámy a páni, poprosím vás, beží rozprava k vážnej téme. Buďte takí láskaví, ak máte záujem, zachovajte kľud v rokovacej sále. Ak nie, radšej opustite rokovaciu sálu.
Prepáčte, pán poslanec, máte slovo.
Pán minister, poprosím vás, pán minister, buďte taký dobrý.
Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda. Naozaj tu bola skúsenosť, že premiér Slovenskej republiky pán Vladimír Mečiar sa postavil pred kamery verejnoprávnej televízie a v čase moratória povedal, že mu bolo zakázané voliť. Teraz budem fantazírovať, ale možno nie som ďaleko od reality, čo... (Hlas predkladateľa.) Pán minister, navrhujete volebné moratórium, alebo nie, 48 hodín? Navrhujete. Ak premiér, napríklad Fico v čase volebného moratória tu lietadlom dovezie zachránených ľudí, alebo inak sa zviditeľní v televíziách, tak bude to porušenie volebného moratória, alebo nebude? Kto to bude posudzovať? Ako sa to bude vyvodzovať? Zopakujú sa voľby? Ešte žiadne voľby neboli zopakované pre porušenie volebného moratória a stáva sa to, stáva sa to aj pri komunálnej úrovni a pri ďalších voľbách. Tá miera porušenia sa vždycky povie, Ústredná volebná komisia povie, boli určité nedostatky, boli určité porušenia, ale voľby sú platné. Takže načo volebné moratórium v čase internetu?
Čo sa týka prieskumov verejnej mienky, aj tam nesúhlasím s kolegom Hlinom. Naozaj 21 dní pred voľbami je príliš dlhá doba. To znamená, pred voľbami do vyššieho územného celku pred druhým kolom by verejné prieskumy nemohli byť vôbec zverejňované, lebo tam sú iba dva týždne.
Myslím si, že veľakrát v tejto sále je hovorené o tom, že treba nájsť, treba nájsť mieru. To znamená, niekoľko dní pred voľbami si to možno viem predstaviť. Treba k tomu, samozrejme, diskusiu. Myslím si, že aj tri týždne, dva týždne pred voľbami sú prieskumy verejnej mienky veľmi zaujímavé pre občanov. A aj pre verejnú mienku, aj pre tie samotné agentúry, kde môžu ukázať svoju odbornosť, ktorá po voľbách môže byť aj takto porovnávaná.
To isté viacerí kolegovia už tu hovorili o vedení negatívnej kampane. A postihovanie tejto negatívnej kampane, takisto nie je to dobré.
Celkovo mi pripadá návrh zákona príliš nezmyselne byrokratický, veľa administratívnych obmedzení, a to hlavne pri komunálnej úrovni. Naozaj, keď som si to čítal, čo všetko musí splniť kandidát na primátora mesta, ktoré má nad 10 tisíc obyvateľov, a to môže byť niekedy malé mesto, tak by som sa niekedy aj čudoval niektorým kandidátom, že by vôbec mali chuť ísť kandidovať, keď majú splniť všetky tie byrokratické záležitosti, ktoré po nich požadujete. Ja si myslím, že zase by bola potrebná miera a trebalo by to rozdeliť. Určitá transparentnosť, ktorá sa zavádza aj cez transparentné účty, myslím si, že je v poriadku.
A aby som nebol len úplne kritický a netriafal sa len do tých vypustených balónikov, poviem aj čo je dobré v týchto dvoch návrhoch zákona.
V prvom rade spresňujete volebný akt vo volebnej miestnosti a zavádzate to, že nepoužité volebné lístky budú musieť voliči odovzdávať. Aj v dôvodovej správe hovoríte o tom, že takto by sa malo zamedziť kupovanie volebných hlasov. Samozrejme, je to len jeden zo spôsobov, ako prebieha dneska kupovanie hlasov, a tento spôsob už je oveľa viac sofistikovaný a niekde tento spôsob ani nevyužívajú. Naozaj na východnom Slovensku je pri regionálnych voľbách, ale aj pri komunálnych voľbách nakúpených niekoľko tisíc hlasov. Najčastejšie sa to deje v rómskych osadách. Nakupuje sa tam ako v supermarkete. Toto je úloha pre ministerstvo vnútra a okresné úrady, nie to, aby ministerstvo vnútra, pardon, beriem späť okresné úrady, pre políciu a ďalšie bezpečnostné zložky, ktoré sú pod ministerstvom vnútra. Toto je úloha ministerstva vnútra. Dva roky je kupovanie volebných hlasov trestným činom. Je to veľmi dobré. Ak to niekto dneska masívne organizuje, alebo chystá sa organizovať, je to organizovaná trestná činnosť. Takáto masívna organizovaná trestná činnosť musí byť sledovaná aj preventívne políciou a ďalšími bezpečnostnými zložkami a takíto páchatelia musia byť potrestaní. Nie je možné, aby v demokratickej krajine, ktorá je v Európskej únii, akým je Slovensko, sa masívne nakupovalo, tisíce, niekedy desaťtisíce volebných hlasov.
Ďalšia pozitívna vec, ktorú som si všimol v návrhu zákona, je pri každých voľbách, do každej domácnosti doručenie jednotlivých kandidujúcich poslancov, napríklad pri voľbách do vyššieho územného celku. To doteraz nebolo. Naozaj voľby do VÚC, občania nedostávali zoznamy kandidátov. Podľa tohto návrhu zákona aspoň do tej domácnosti jeden zoznam by mali dostať. Myslím si, že do domácnosti postačí jeden zoznam.
Paradoxne, keď sme to, KDH, navrhovali, myslím si, že na májovej schôdzi, klub OĽaNO na minulej schôdzi, bol takýto návrh zákona zamietnutý. My si to nechceme prisvojovať, tú slávu, len keby to bolo prijaté v máji, tak už tieto voľby do VÚC-iek, ktoré budú v novembri, už tam občania mohli dostať tieto zoznamy kandidátov.
Teraz k tomu, čo mi najviac vadí na tomto návrhu, na týchto dvoch návrhoch zákona, a vidno, že pri tomto sme vám trošku stúpili na otlak, pretože aj v záverečnej reči ste k tomu vystúpili a veľmi ste obhajovali jeden volebný obvod. Áno, je to viac volebných obvodov na Slovensku. KDH to požaduje, ja sa tejto téme venujem dlhodobo. Spomínal to kolega Procházka, kolega Kadúc. Ale ja vám poviem, tu nejde o to, že to chce KDH, chce to Zajac, Kadúc, Procházka, tu ide o to, že to chcú občania. Ja sa stretávam s občanmi nielen pred voľbami, ale po voľbách, keď sa povie viac volebných obvodov, niekedy sa to musí vysvetliť, ako to je, pretože veľa ľudí si predstavuje viac volebných obvodov ako jednomandátových obvodov. Nie, pri zachovaní pomerného systému. Občania chcú, aby si určitý počet poslancov volili na menšom teritóriu. A môžme viesť diskusiu o tom, či to majú byť štyri volebné obvody alebo osem, ako je samosprávnych krajov, ale poďme o tom diskutovať.
Viac volebných obvodov sme tu do roku 1998 mali. Aj za bývalého Československa, aj Slovenská republika mala viac volebných obvodov pri zachovaní pomerného systému. Občania chcú poznať svojich poslancov nielen preto, aby si ich mohli zvoliť, ale aj preto, pretože volebný akt je tým aktom, keď sa rozdávajú karty. A občania chcú vedieť od svojich poslancov, aby im prišli zložiť účty aj v ďalších voľbách, aby povedali, ako pracovali napríklad v Národnej rade Slovenskej republiky, ako sa rozhodovali pri niektorých témach, ktoré pre to teritórium boli veľmi dôležité. Dneska sa bežne stáva, že vládny poslanec vidí veľmi zlú vec, napríklad zastavenú diaľnicu v tom kraji, v ktorom býva, a nemôže sa ozvať proti tomu ministrovi, lebo nabudúce by ho vedenie strany nedalo na kandidátnu listinu. (Hlas predkladateľa.) Pán minister, viete, kto je dneska vo vláde. Pán minister, občania chcú, aby poslanci na menšom teritóriu po ďalšom volebnom období prišli a zložili svoje účty. Chcú poznať svojich poslancov. Posuňme takto demokraciu bližšie k občanovi.
Väčšina krajín, ktoré sú porovnateľné so Slovenskom, v Európskej únii má viac volebných obvodov. Myslíte si, že sú všetci hlúpi? Jeden volebný obvod tu zaviedol Vladimír Mečiar preto, aby bol na všetkých kandidačných listinách v celej republike na mieste č. 1. Jeden volebný obvod vytvára väčšiu politickú nestabilitu ako viacej volebných obvodov. Jeden volebný obvod je založený väčšinou, teda napomáha stranám, ktoré sú založené na jednom vodcovi. Pádom toho vodcu padá aj strana. Budem vám menovať tie strany, HZDS, SNS, ANO. Padol vodca, padla strana. Strany by si takto museli vytvárať aj viacej, nazvem to, regionálnych lídrov.
Ale podstatné je, najpodstatnejšie je to, lebo vy ste sa to pýtali v záverečnej reči, či by sa zmenil, zmenilo zloženie snemovne, keby tu bolo viac volebných obvodov, vám na to odpoviem. Ak by v roku 2012 bolo viacej volebných obvodov, ja som presvedčený, že Národná rada Slovenskej republiky by, čo sa týka počtu poslancov, plus-mínus vyzerala tak isto ako dnes. Ale zmenilo by sa to myslenie tých poslancov. Ten vzťah k občanovi by sa zmenil. Ale zmyslom navrhovaného volebného zákona nemá byť to, ako vy ste navrhovali v záverečnej reči. Na pomoc SMER-u? MOST-u? KDH? Veď to nemá byť zmyslom navrhovaného volebného zákona! Zmyslom navrhovaného volebného zákona má byť to, aby rozhodovanie občanov, aby občania mali väčšiu dôveru ku politikom. Aby rozhodovanie politikov bolo bližšie k tým občanom. O tom má byť volebný zákon. Volebný zákon nemá byť o tom, že si niekto pomôže.
Preto nesúhlasím s tým, čo ste povedali, že viac volebných obvodov iba pri väčšinovom systéme. Väčšinový systém spojený s pomerným má tuším iba Ukrajina, takže rozhoduje o zostavení vlády. To, čo vy ste spomínali, ale to je problém, a s tým s vami súhlasím, väčšinový systém vytvára politickú nestabilitu. Ale viac volebných obvodov pri zachovaní pomerného systému v zásade nemení, nenapomáha žiadnej strane, ale tomu, aby poslanci sa museli správať zodpovednejšie, aby museli skladať účty pred svojimi voličmi. Tomu napomôže.
Sú viaceré dôvody, nechcem to tu dlho rozoberať, na to, aby Slovensko sa zmenilo z jedného volebného obvodu na viac.
Ešte vaša jedna pripomienka, že keď sme vládli desať rokov, prečo sme to nezmenili? V prvom volebnom období vlády Mikuláša Dzurindu sme vládli napríklad so stranou SDĽ, kde bol váš predseda podpredsedom hnutia. V ďalších koalíciách sme vládli s ďalšími stranami. Nebola politická vôľa vtedy nájsť dohodu na tom, aby bolo viacej volebných obvodov. Dneska som si prečítal v dôvodovej správe, budem citovať, "pri tejto téme nezaznela v rámci diskusie, ani verejnosti potreba meniť systém". Kde prebehla tá diskusia, pán minister? – chcem sa spýtať. Áno, ja viem, že vy ste šikovne prišli a povedali, diskusia začína teraz v parlamente. Návrhy zákonov majú technický, alebo ako ste to povedali, charakter a poďme o nich diskutovať. No už poďme o nich diskutovať! Ale obávam sa, že do tejto diskusie by sme mali vniesť aj verejnosť, aj občanov Slovenskej republiky, jednotlivé médiá, tretí sektor, nech sa k tomu vyjadria. Ale nedá sa diskusia vybaviť, že teraz rýchle prvé čítanie, už sme aj schválili návrh zákona, prvý zákon, a teraz rýchle, rýchle výbory a v druhom čítaní stiahneme balóniky a prijmeme zákon a povieme, že nebola vôľa, verejnosť to nepotrebovala, diskusia nebola.
Ja si myslím, že návrhy procedurálne, ktoré dali kolegyňa Žitňanská, ale aj môj kolega Abrhan, aby sa vytvoril väčší časový priestor na naozajstnú diskusiu, diskusiu aj vo verejnosti, je potrebný. A očakával som to, že to v záverečnej reči po prvom zákone poviete.
Dámy a páni, na záver mi dovoľte povedať, áno, strana SMER v roku 2012 v demokratických voľbách vyhrala. Získala nadpolovičnú väčšinu. Dneska vládne sama. Tieto návrhy zákonov, ktoré teraz prejednávame, vo mne navodzujú pocit, a veľmi silný pocit a nielen u mňa, ale aj u ďalších kolegov, že v ďalších voľbách, regionálnych, komunálnych, ale aj voľbách do Národnej rady, ale aj prezidentských voľbách, aby som nezabudol, si chce tak trošku pomôcť. A pred tým ju chcem veľmi vystríhať, lebo môže sa to aj veľmi vypomstiť.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, dámy a páni, vážený pán minister, pán spravodajca, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k predloženému návrhu zákona. Bolo tu už veľa povedané k obidvom návrhom zákona. Možno mohla byť spojená rozprava, ale to už nevrátime, lebo viacerí predrečníci sa vyjadrovali vlastne aj k jednému, aj k druhému návrhu zákona.
V prvom rade by som vás chcel informovať, čo som si všimol pri týchto predložených návrhoch zákona, a to je spôsob, akým sú predložené. Je to taký svojský spôsob pána ministra Kaliňáka, ktorý som si všimol aj pri verejnom obstarávaní, keď do návrhu zákona, do rozsiahleho návrhu zákona vloží niekoľko, niekto by to mohol nazvať nášľapných mín, ja to nazvem vypustených balónikov, do ktorých následne sa verejnosť, médiá a hlavne opoziční poslanci začnú triafať, začnú ich veľmi kritizovať, a pánovi ministrovi ani tak veľmi nezáleží na tých vypustených balónikoch, tie je ochotný potom v druhom čítaní stiahnuť, prispôsobiť, upraviť a týmto spôsobom potom môže pred verejnosť predstúpiť a povedať, aj vyhovel som návrhom opozície, vyhovel som tomu, čo požadovali médiá, verejnosť a takto všeobecným konsenzom som predložil návrh zákona. Takže som presvedčený o tom, že je tam viacero... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec.
Dámy a páni, poprosím vás, pokračujeme v rozprave. Kto, nemáte záujem, radšej choďte, opustite rokovaciu sálu!
Nech sa páči, pán poslanec.
Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Takže som presvedčený, že aj v tomto návrhu zákona, aj v prechádzajúcom návrhu zákona, sú takto vypustené balóniky a pán minister vnútra už aj cez víkend niektoré návrhy v týchto zákonoch už medializoval, že je ochotný ich upraviť. Týka sa to napríklad tvorby, kreovania okrskových okresných komisií, týka sa to hlasovania odsúdených osôb za, dneska povedalo sa, za závažné trestné činy, spomenul to aj pri možno volebnom moratóriu, tých 21 dní, teda moratóriu na predkladanie volebných prieskumov. Viem si predstaviť, že v druhom čítaní povie, že nie 21 dní, ale prijme návrh opozície, že možno 5 alebo 7, a všetko bude na prvý pohľad v poriadku.
Som presvedčený, že tieto zákony, volebné zákony skrývajú v sebe návrhy, ktoré spĺňajú požiadavku vládnej strany, vládnej strany SMER. A týmto spôsobom si chce SMER pomôcť v ďalších voľbách, a to je jedno, či regionálnych, komunálnych alebo voľbách do Európskeho parlamentu alebo do Národnej rady Slovenskej republiky.
Keďže tieto balóniky máme v návrhu zákona, máme to čierne na bielom pred sebou, musím sa krátko k nim vyjadriť aj ja, pretože dneska je to návrh zákona, ktorý takto máme pred sebou.
V tomto návrhu zákona najviac čo mi vadí, je spôsob kontroly jednotlivých kandidátov a politických subjektov a sankcie, ktoré sa navrhuje zveriť týmto orgánom, a to v súvislosti, či pôjde o porušenie verejných pravidiel, a tam to je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pravidiel týkajúcich sa médií, tam je to ministerstvo kultúry, alebo pravidiel o financovaní volebnej kampane, a tam je to ministerstvo financií.
Naozaj nielen do volieb do Národnej rady, ale aj primátor, teda kandidát na primátora v meste nad 10 tisíc obyvateľov, aj kandidát na župana bude musieť ministerstvu financií predložiť predbežný návrh svojho rozpočtu a spôsob, ako chce použiť financie, to znamená, ministerstvo financií bude mať prehľad o tom, akú stratégiu, akú taktiku chce zvoliť v tej volebnej kampani, pretože to bude jasné z tohto návrhu. Ministerstvo vnútra bude mať právo kontrolovať výkon alebo porušenie jednotlivých pravidiel, napríklad aj moratória, cez napríklad okresné úrady.
Ja sa chcem spýtať pána ministra, nevidím ho tu, chcem sa spýtať pána ministra, že si to predstavuje tak, že prednostovia okresných úradov, tí okresní gubernátori, ktorí veľakrát budú protikandidátmi iných politických opozičných strán, tí okresní prednostovia budú kontrolovať, špicľovať svojich konkurentov, čo robia, ako robia, koľko majú bilbordov, či v čase moratória niekto niečo povedal alebo nepovedal, budú udeľovať pokuty, takto si to predstavovalo ministerstvo vnútra v tomto návrhu zákona?
Som rád, že pán minister povedal, že toto je ochotný zmeniť. Len nerozumiem, prečo to takto vôbec prišlo ako návrh zákona.
Ďalej, volebné moratórium. V tomto prípade musím oponovať aj môjmu kolegovi Alojzovi Hlinovi. Volebné moratórium dneska pri niektorých voľbách máme, pri niektorých voľbách nemáme. Naozaj volebné moratórium je prežitkom. Ak by sa dodržiavalo na 100 %, teoreticky, v ideálnej spoločnosti vedel by som si to predstaviť, ale my žijeme na Slovensku. A máme skúsenosti aj z minulosti. Naozaj, keď premiér Slovenskej republiky v časoch volebného moratória sa postavil a povedal... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, ja vás znovu musím prerušiť.
Dámy a páni, poprosím vás, beží rozprava k vážnej téme. Buďte takí láskaví, ak máte záujem, zachovajte kľud v rokovacej sále. Ak nie, radšej opustite rokovaciu sálu.
Prepáčte, pán poslanec, máte slovo.
Pán minister, poprosím vás, pán minister, buďte taký dobrý.
Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda. Naozaj tu bola skúsenosť, že premiér Slovenskej republiky pán Vladimír Mečiar sa postavil pred kamery verejnoprávnej televízie a v čase moratória povedal, že mu bolo zakázané voliť. Teraz budem fantazírovať, ale možno nie som ďaleko od reality, čo... (Hlas predkladateľa.) Pán minister, navrhujete volebné moratórium, alebo nie, 48 hodín? Navrhujete. Ak premiér, napríklad Fico v čase volebného moratória tu lietadlom dovezie zachránených ľudí, alebo inak sa zviditeľní v televíziách, tak bude to porušenie volebného moratória, alebo nebude? Kto to bude posudzovať? Ako sa to bude vyvodzovať? Zopakujú sa voľby? Ešte žiadne voľby neboli zopakované pre porušenie volebného moratória a stáva sa to, stáva sa to aj pri komunálnej úrovni a pri ďalších voľbách. Tá miera porušenia sa vždycky povie, Ústredná volebná komisia povie, boli určité nedostatky, boli určité porušenia, ale voľby sú platné. Takže načo volebné moratórium v čase internetu?
Čo sa týka prieskumov verejnej mienky, aj tam nesúhlasím s kolegom Hlinom. Naozaj 21 dní pred voľbami je príliš dlhá doba. To znamená, pred voľbami do vyššieho územného celku pred druhým kolom by verejné prieskumy nemohli byť vôbec zverejňované, lebo tam sú iba dva týždne.
Myslím si, že veľakrát v tejto sále je hovorené o tom, že treba nájsť, treba nájsť mieru. To znamená, niekoľko dní pred voľbami si to možno viem predstaviť. Treba k tomu, samozrejme, diskusiu. Myslím si, že aj tri týždne, dva týždne pred voľbami sú prieskumy verejnej mienky veľmi zaujímavé pre občanov. A aj pre verejnú mienku, aj pre tie samotné agentúry, kde môžu ukázať svoju odbornosť, ktorá po voľbách môže byť aj takto porovnávaná.
To isté viacerí kolegovia už tu hovorili o vedení negatívnej kampane. A postihovanie tejto negatívnej kampane, takisto nie je to dobré.
Celkovo mi pripadá návrh zákona príliš nezmyselne byrokratický, veľa administratívnych obmedzení, a to hlavne pri komunálnej úrovni. Naozaj, keď som si to čítal, čo všetko musí splniť kandidát na primátora mesta, ktoré má nad 10 tisíc obyvateľov, a to môže byť niekedy malé mesto, tak by som sa niekedy aj čudoval niektorým kandidátom, že by vôbec mali chuť ísť kandidovať, keď majú splniť všetky tie byrokratické záležitosti, ktoré po nich požadujete. Ja si myslím, že zase by bola potrebná miera a trebalo by to rozdeliť. Určitá transparentnosť, ktorá sa zavádza aj cez transparentné účty, myslím si, že je v poriadku.
A aby som nebol len úplne kritický a netriafal sa len do tých vypustených balónikov, poviem aj čo je dobré v týchto dvoch návrhoch zákona.
V prvom rade spresňujete volebný akt vo volebnej miestnosti a zavádzate to, že nepoužité volebné lístky budú musieť voliči odovzdávať. Aj v dôvodovej správe hovoríte o tom, že takto by sa malo zamedziť kupovanie volebných hlasov. Samozrejme, je to len jeden zo spôsobov, ako prebieha dneska kupovanie hlasov, a tento spôsob už je oveľa viac sofistikovaný a niekde tento spôsob ani nevyužívajú. Naozaj na východnom Slovensku je pri regionálnych voľbách, ale aj pri komunálnych voľbách nakúpených niekoľko tisíc hlasov. Najčastejšie sa to deje v rómskych osadách. Nakupuje sa tam ako v supermarkete. Toto je úloha pre ministerstvo vnútra a okresné úrady, nie to, aby ministerstvo vnútra, pardon, beriem späť okresné úrady, pre políciu a ďalšie bezpečnostné zložky, ktoré sú pod ministerstvom vnútra. Toto je úloha ministerstva vnútra. Dva roky je kupovanie volebných hlasov trestným činom. Je to veľmi dobré. Ak to niekto dneska masívne organizuje, alebo chystá sa organizovať, je to organizovaná trestná činnosť. Takáto masívna organizovaná trestná činnosť musí byť sledovaná aj preventívne políciou a ďalšími bezpečnostnými zložkami a takíto páchatelia musia byť potrestaní. Nie je možné, aby v demokratickej krajine, ktorá je v Európskej únii, akým je Slovensko, sa masívne nakupovalo, tisíce, niekedy desaťtisíce volebných hlasov.
Ďalšia pozitívna vec, ktorú som si všimol v návrhu zákona, je pri každých voľbách, do každej domácnosti doručenie jednotlivých kandidujúcich poslancov, napríklad pri voľbách do vyššieho územného celku. To doteraz nebolo. Naozaj voľby do VÚC, občania nedostávali zoznamy kandidátov. Podľa tohto návrhu zákona aspoň do tej domácnosti jeden zoznam by mali dostať. Myslím si, že do domácnosti postačí jeden zoznam.
Paradoxne, keď sme to, KDH, navrhovali, myslím si, že na májovej schôdzi, klub OĽaNO na minulej schôdzi, bol takýto návrh zákona zamietnutý. My si to nechceme prisvojovať, tú slávu, len keby to bolo prijaté v máji, tak už tieto voľby do VÚC-iek, ktoré budú v novembri, už tam občania mohli dostať tieto zoznamy kandidátov.
Teraz k tomu, čo mi najviac vadí na tomto návrhu, na týchto dvoch návrhoch zákona, a vidno, že pri tomto sme vám trošku stúpili na otlak, pretože aj v záverečnej reči ste k tomu vystúpili a veľmi ste obhajovali jeden volebný obvod. Áno, je to viac volebných obvodov na Slovensku. KDH to požaduje, ja sa tejto téme venujem dlhodobo. Spomínal to kolega Procházka, kolega Kadúc. Ale ja vám poviem, tu nejde o to, že to chce KDH, chce to Zajac, Kadúc, Procházka, tu ide o to, že to chcú občania. Ja sa stretávam s občanmi nielen pred voľbami, ale po voľbách, keď sa povie viac volebných obvodov, niekedy sa to musí vysvetliť, ako to je, pretože veľa ľudí si predstavuje viac volebných obvodov ako jednomandátových obvodov. Nie, pri zachovaní pomerného systému. Občania chcú, aby si určitý počet poslancov volili na menšom teritóriu. A môžme viesť diskusiu o tom, či to majú byť štyri volebné obvody alebo osem, ako je samosprávnych krajov, ale poďme o tom diskutovať.
Viac volebných obvodov sme tu do roku 1998 mali. Aj za bývalého Československa, aj Slovenská republika mala viac volebných obvodov pri zachovaní pomerného systému. Občania chcú poznať svojich poslancov nielen preto, aby si ich mohli zvoliť, ale aj preto, pretože volebný akt je tým aktom, keď sa rozdávajú karty. A občania chcú vedieť od svojich poslancov, aby im prišli zložiť účty aj v ďalších voľbách, aby povedali, ako pracovali napríklad v Národnej rade Slovenskej republiky, ako sa rozhodovali pri niektorých témach, ktoré pre to teritórium boli veľmi dôležité. Dneska sa bežne stáva, že vládny poslanec vidí veľmi zlú vec, napríklad zastavenú diaľnicu v tom kraji, v ktorom býva, a nemôže sa ozvať proti tomu ministrovi, lebo nabudúce by ho vedenie strany nedalo na kandidátnu listinu. (Hlas predkladateľa.) Pán minister, viete, kto je dneska vo vláde. Pán minister, občania chcú, aby poslanci na menšom teritóriu po ďalšom volebnom období prišli a zložili svoje účty. Chcú poznať svojich poslancov. Posuňme takto demokraciu bližšie k občanovi.
Väčšina krajín, ktoré sú porovnateľné so Slovenskom, v Európskej únii má viac volebných obvodov. Myslíte si, že sú všetci hlúpi? Jeden volebný obvod tu zaviedol Vladimír Mečiar preto, aby bol na všetkých kandidačných listinách v celej republike na mieste č. 1. Jeden volebný obvod vytvára väčšiu politickú nestabilitu ako viacej volebných obvodov. Jeden volebný obvod je založený väčšinou, teda napomáha stranám, ktoré sú založené na jednom vodcovi. Pádom toho vodcu padá aj strana. Budem vám menovať tie strany, HZDS, SNS, ANO. Padol vodca, padla strana. Strany by si takto museli vytvárať aj viacej, nazvem to, regionálnych lídrov.
Ale podstatné je, najpodstatnejšie je to, lebo vy ste sa to pýtali v záverečnej reči, či by sa zmenil, zmenilo zloženie snemovne, keby tu bolo viac volebných obvodov, vám na to odpoviem. Ak by v roku 2012 bolo viacej volebných obvodov, ja som presvedčený, že Národná rada Slovenskej republiky by, čo sa týka počtu poslancov, plus-mínus vyzerala tak isto ako dnes. Ale zmenilo by sa to myslenie tých poslancov. Ten vzťah k občanovi by sa zmenil. Ale zmyslom navrhovaného volebného zákona nemá byť to, ako vy ste navrhovali v záverečnej reči. Na pomoc SMER-u? MOST-u? KDH? Veď to nemá byť zmyslom navrhovaného volebného zákona! Zmyslom navrhovaného volebného zákona má byť to, aby rozhodovanie občanov, aby občania mali väčšiu dôveru ku politikom. Aby rozhodovanie politikov bolo bližšie k tým občanom. O tom má byť volebný zákon. Volebný zákon nemá byť o tom, že si niekto pomôže.
Preto nesúhlasím s tým, čo ste povedali, že viac volebných obvodov iba pri väčšinovom systéme. Väčšinový systém spojený s pomerným má tuším iba Ukrajina, takže rozhoduje o zostavení vlády. To, čo vy ste spomínali, ale to je problém, a s tým s vami súhlasím, väčšinový systém vytvára politickú nestabilitu. Ale viac volebných obvodov pri zachovaní pomerného systému v zásade nemení, nenapomáha žiadnej strane, ale tomu, aby poslanci sa museli správať zodpovednejšie, aby museli skladať účty pred svojimi voličmi. Tomu napomôže.
Sú viaceré dôvody, nechcem to tu dlho rozoberať, na to, aby Slovensko sa zmenilo z jedného volebného obvodu na viac.
Ešte vaša jedna pripomienka, že keď sme vládli desať rokov, prečo sme to nezmenili? V prvom volebnom období vlády Mikuláša Dzurindu sme vládli napríklad so stranou SDĽ, kde bol váš predseda podpredsedom hnutia. V ďalších koalíciách sme vládli s ďalšími stranami. Nebola politická vôľa vtedy nájsť dohodu na tom, aby bolo viacej volebných obvodov. Dneska som si prečítal v dôvodovej správe, budem citovať, "pri tejto téme nezaznela v rámci diskusie, ani verejnosti potreba meniť systém". Kde prebehla tá diskusia, pán minister? – chcem sa spýtať. Áno, ja viem, že vy ste šikovne prišli a povedali, diskusia začína teraz v parlamente. Návrhy zákonov majú technický, alebo ako ste to povedali, charakter a poďme o nich diskutovať. No už poďme o nich diskutovať! Ale obávam sa, že do tejto diskusie by sme mali vniesť aj verejnosť, aj občanov Slovenskej republiky, jednotlivé médiá, tretí sektor, nech sa k tomu vyjadria. Ale nedá sa diskusia vybaviť, že teraz rýchle prvé čítanie, už sme aj schválili návrh zákona, prvý zákon, a teraz rýchle, rýchle výbory a v druhom čítaní stiahneme balóniky a prijmeme zákon a povieme, že nebola vôľa, verejnosť to nepotrebovala, diskusia nebola.
Ja si myslím, že návrhy procedurálne, ktoré dali kolegyňa Žitňanská, ale aj môj kolega Abrhan, aby sa vytvoril väčší časový priestor na naozajstnú diskusiu, diskusiu aj vo verejnosti, je potrebný. A očakával som to, že to v záverečnej reči po prvom zákone poviete.
Dámy a páni, na záver mi dovoľte povedať, áno, strana SMER v roku 2012 v demokratických voľbách vyhrala. Získala nadpolovičnú väčšinu. Dneska vládne sama. Tieto návrhy zákonov, ktoré teraz prejednávame, vo mne navodzujú pocit, a veľmi silný pocit a nielen u mňa, ale aj u ďalších kolegov, že v ďalších voľbách, regionálnych, komunálnych, ale aj voľbách do Národnej rady, ale aj prezidentských voľbách, aby som nezabudol, si chce tak trošku pomôcť. A pred tým ju chcem veľmi vystríhať, lebo môže sa to aj veľmi vypomstiť.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
17:29
Vstup predsedajúceho 17:29
Pavol PaškaPani poslankyňa Vaľová.
Pani poslankyňa Vaľová.
Faktické poznámky, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Číž a Osuský. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pani poslankyňa Vaľová.
Autorizovaný
17:34
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:34
Jana VaľováĎalej ste rozprávali o tom, že, o volebných komisiách, ako si to SMER všetko nastavuje. Ja vám k tomu poviem, že čo sa týka volebných komisií, tí, ktorí robia voľby a ktorí chodia na voľby, tak vedia, že napríklad, ja vám prečítam, že v obci Rohožník je 47 obyvateľov, z toho bolo voliť, dvadsiati šiesti, a z toho volebná komisia pozostávala z pätnástich ľudí. Niektoré obce z dvadsiatich šiestich. A robia to bežne takto poslanci, že pôjdu a vyžiadajú si podporu aj od takých politických strán, ktoré nikdy naozaj neprekročili ani jedno percento. A tým, že zamestnajú, doslova to poviem, a práve na východnom Slovensku, že zamestnajú niekoho z ich rodiny, a ja poviem zamestnajú, lebo v tom momente dostanú odmenu, tak majú to isté, že celá rodina ich volí. A takto keď si niekto nazmluvní tri, štyri strany, sa s nimi dohodne, tak je schopný prejsť cez voľby. Takže vítam práve tieto zmeny, ktoré sú v tomto zákone, a myslím si, že sú veľmi dôležité.
A bude dôležité určite aj moratórium, ale už mám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
10.9.2013 o 17:34 hod.
PhDr.
Jana Vaľová
Videokanál poslanca
V prvom rade by som začala od začiatku. Pán kolega, kritizovali ste pána ministra, že zrazu dnes je ochotný vlastne prijať aj zmeny návrhov vo volebnom zákone. Predtým zase ste opačne. Vy si každú chvíľu protirečíte, celá opozícia. Pred tým ste rozprávali, že neexistuje komunikácia, neexistuje diskusia. Potom vravíte opätovne, že ide prijímať zmeny. No asi tie zmeny vyplynú z tej diskusie, z tej komunikácie. A ja si myslím, že každý múdry človek, ak prijme diskusiu, ak v nej padnú ozaj kompetentné návrhy a dobré návrhy, tak jednoducho tie zmeny prídu. Takže v tom by som vôbec nevidela žiaden problém. A v tom si myslím, že ani nemôžte pána ministra kritizovať, čo ste urobili, a to aj z toho dôvodu, že naozaj ten volebný zákon je skutočne veľmi ťažký.
Ďalej ste rozprávali o tom, že, o volebných komisiách, ako si to SMER všetko nastavuje. Ja vám k tomu poviem, že čo sa týka volebných komisií, tí, ktorí robia voľby a ktorí chodia na voľby, tak vedia, že napríklad, ja vám prečítam, že v obci Rohožník je 47 obyvateľov, z toho bolo voliť, dvadsiati šiesti, a z toho volebná komisia pozostávala z pätnástich ľudí. Niektoré obce z dvadsiatich šiestich. A robia to bežne takto poslanci, že pôjdu a vyžiadajú si podporu aj od takých politických strán, ktoré nikdy naozaj neprekročili ani jedno percento. A tým, že zamestnajú, doslova to poviem, a práve na východnom Slovensku, že zamestnajú niekoho z ich rodiny, a ja poviem zamestnajú, lebo v tom momente dostanú odmenu, tak majú to isté, že celá rodina ich volí. A takto keď si niekto nazmluvní tri, štyri strany, sa s nimi dohodne, tak je schopný prejsť cez voľby. Takže vítam práve tieto zmeny, ktoré sú v tomto zákone, a myslím si, že sú veľmi dôležité.
A bude dôležité určite aj moratórium, ale už mám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný
17:34
Pán poslanec Číž.
Autorizovaný
