23. schôdza

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, asi vás neprekvapí, ak sa dobrovoľne priznám, že nie som žiadny expert na organizovanie volieb a monitorovanie ich priebehu, na volebné kampane a tobôž už nie na robenie politickej reklamy v rozhlase a televízii. Nie som, ani som nikdy nebol stranícky líder, úlohou ktorého by bolo dostať svoju stranu do parlamentu. Dokonca som nikdy nebol ani členom žiadnej politickej strany. Ale napriek tomu ma voľby a pravidlá, ktorými sa riadia, spôsob, akým sa kontroluje ich priebeh a podoba kampane, ktorá im predchádza, vrátane toho, kto a ako ju financuje, zaujímajú ako riadne zvoleného poslanca, člena zákonodarného zboru, ale aj ako občana, voliča.
Doterajších volieb som sa zúčastňoval pravidelne, ale zväčša len ako volič. Párkrát som sa však volieb zúčastnil aj inak. Ako nezávislý kandidát na poslanca som v parlamentných voľbách kandidoval trikrát, z toho dvakrát úspešne. Párkrát som pomáhal robiť volebnú kampaň svojim priateľom. Mám teda akú-takú osobnú skúsenosť s voľbami, a to nielen ako volič. A mám ešte jeden dôvod zaujímať sa o podobu zákonnej úpravy volieb a všetkého, čo s tým súvisí. Spolu s klasickými demokratickými slobodami prejavu zhromažďovania a spolčovania sa boli aj slobodné voľby jednou z hlavných požiadaviek tribún a námestí Novembra 89. A aj dnes, o takmer 24 rokov neskôr, sú slobodné, regulárne a nezmanipulované voľby jedným z hlavných atribútov slobody a demokracie. Ale volebná účasť, charakter kampane a priebeh volieb môžu byť účelovo deformované, aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že je všetko v poriadku.
Ak demokratické voľby chápeme ako právo voliť a byť volení, respektíve volená, mali by ste obe tieto dve strany tej istej mince urobiť rovnako reálnymi. Pri práve voliť stojí táto otázka pomerne jednoducho, reálne umožniť voliť každému oprávnenému voličovi, ktorý voliť chce. Aj keď realizovateľnosť tejto jednoznačnej požiadavky nemusí byť vždy celkom jednoduchá, napríklad keď chce voliť slovenský občan vo veku nad 18 rokov nachádzajúci sa momentálne niekde v Austrálii alebo vo Vladivostoku.
Ale ide mi teraz skôr o pasívne volebné právo, právo byť volený. Keď si porovnáme situáciu spred dvadsiatich troch rokov, kedy sa na Slovensku konali prvé slobodné voľby od roku 1946, so situáciou dnešnou, vidíme, že vtedy bolo u nás 3-percentné volebné kvórum a kandidujúca strana alebo hnutie nemuseli skladať žiadnu kauciu. Podmienky boli teda pre malé a chudobné politické subjekty v roku 1990 oveľa priaznivejšie ako napríklad pri posledných voľbách v roku 2012. Napriek tomu počet politických subjektov, ktoré uspeli a dostali sa do vtedajšej Slovenskej národnej rady, nebol vyšší, ako je tomu teraz. Čo bolo príznačné pre vtedajšiu atmosféru, bolo aj to, že vo voľbách a volebnej kampani nerozhodovali v prvom rade peniaze, ale charizma, program, dôveryhodnosť a osobnosti. Ak by to tak nebolo, tak by s veľkým náskokom vyhrala vtedy ďaleko najbohatšia Komunistická strana Slovenska, a nie novovzniknutá Verejnosť proti násiliu.
Ako jeden z aktérov Nežnej revolúcie, môžem zodpovedne prehlásiť, že November 89 bol nielen proti vláde jednej strany a jej privilégiám, zakotveným vo vtedajšej komunistickej ústave, ale bol za vládu občana, za vládu verejnosti, a teda proti vláde strán ako takej. Aj keď vtedy bol pojem partokracia ešte neznámym pojmom, étos z novembra partokraciu implicitne popieral. Bol étosom občianskej spoločnosti a námestia boli symbolom priamej demokracie. Na Slovensku, kde prakticky nejestvoval disent, ako zárodok štandardnej politickej opozície na spôsob poľskej Solidarity alebo aspoň českej Charty 77, to platilo dvojnásobne. Lebo revolúciu tu robili občianski lídri, alebo, ak chcete, neformálni predstavitelia občanov, a išlo teda o demonštráciu občianskej spoločnosti.
Aby sme si rozumeli, netvrdím, že máme v tejto chvíli rozpustiť tento parlament a odovzdať moc hoci lídrom a líderkám antigorilích protestov spred jeden a pol roka. Ale som za to, aby sme výkon moci čo najviac priblížili občanovi, lebo, ako som už naznačil vyššie, uplynulých 24 rokov sme išli skôr opačnou cestou. A ak sa aj podarilo dosiahnuť niečo na prospech priamej demokracie a kontroly moci občanmi, ako napríklad zákon o slobodnom prístupe k informáciám, alebo volebný úspech nezávislých kandidátov a kandidátok na kandidátke OĽaNO, je príznačné ako niektorým silám v tejto spoločnosti tieto výdobytky ležia v žalúdku.
Nemali by sme volebnú kampaň regulovať tak, aby účelovo vyhovovala tomu najsilnejšiemu, lebo to zaváňa sociálnym darvinizmom.
Nemali by sme obmedzovať možnosť občianskej kontroly volieb, ale, naopak, mali by sme k nej povzbudzovať, aby výsledok volieb bol čo najtransparentnejší a najdôveryhodnejší.
Okrem navrhovaného inštitútu transparentného účtu by sme mali byť schopní kreovať skutočne čo najnezávislejší orgán, ktorý bude bez ohľadu na výsledky predchádzajúcich volieb hodnoverne kontrolovať financovanie volebnej kampane a správanie sa nielen strán, ale aj médií, reklamných agentúr a ďalších zainteresovaných subjektov.
Takže, keď budeme uvažovať o filozofii tohto zákona, respektíve týchto dvoch volebných zákonov, ktoré sa nedajú striktne od seba oddeliť, nemali by sme myslieť v prvom rade na seba a na politické zoskupenie, ktoré reprezentujeme, ale na občanov, voličov. A nemali by sme diskriminovať ani tých, hoci aj nestraníkov, ktorí sa legitímne uchádzajú o možnosť byť zvolení, a veľké, bohaté, etablované strany by im v tom nemali nekalým spôsobom brániť. A to ani tak, že využijú svoju momentálnu parlamentnú väčšinu a takéto nekalé praktiky posvätia prijatím svojho zákona alebo zákonov. Dosiahnu tým možno legálnosť, ale určite nie legitímnosť volebných pravidiel, a postupne zbavia reálnej možnosti byť zvolení stále väčšie množstvo oprávnených kandidátov či potenciálnych kandidátov za poslancov.
Podoba navrhovaných volebných zákonov, o ktorých tu práve diskutujeme, je preto dôležitejšia, než ako sa nám môže v tejto chvíli zdať. Nie je ani zďaleka len o úprave vzťahov a o pravidlách hry pre tých, ktorí sme momentálne "in"... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj, dobre? Nevyrušujte!

Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
...ale nemenej aj o tých viac ako 90 % občanov, voličov, nestraníkov, ako aj o malých začínajúcich a zväčša chudobných stranách, ale aj o nezávislých kandidátoch, ktorí sú "out".
Je tu reč o odkaze Novembra 89 i o kvalite demokracie na Slovensku. Preto sa pripájam k tým, ktorí, respektíve ktoré navrhujú tieto dva zákony alebo návrhy zákonov stiahnuť a v podobne ideového návrhu ich podrobiť širokej diskusii, ktorá pôjde nielen nad rámec vlády jednej strany, ale aj nad rámec parlamentného politického grémia, ba celého parlamentu. Naši voliči to určite ocenia a budúca kvalita demokracie v tejto krajine si to zaslúži.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, chcem upozorniť, že z prehľadu hlasovania č. 111 o vládnom návrhu zákona o podmienkach výkonu verejného práva, volebného práva, som bol vykázaný ako nehlasujúci. Chcem povedať, že som hlasoval za tento návrh.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, dámy a páni, vážený pán minister, pán spravodajca, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k predloženému návrhu zákona. Bolo tu už veľa povedané k obidvom návrhom zákona. Možno mohla byť spojená rozprava, ale to už nevrátime, lebo viacerí predrečníci sa vyjadrovali vlastne aj k jednému, aj k druhému návrhu zákona.
V prvom rade by som vás chcel informovať, čo som si všimol pri týchto predložených návrhoch zákona, a to je spôsob, akým sú predložené. Je to taký svojský spôsob pána ministra Kaliňáka, ktorý som si všimol aj pri verejnom obstarávaní, keď do návrhu zákona, do rozsiahleho návrhu zákona vloží niekoľko, niekto by to mohol nazvať nášľapných mín, ja to nazvem vypustených balónikov, do ktorých následne sa verejnosť, médiá a hlavne opoziční poslanci začnú triafať, začnú ich veľmi kritizovať, a pánovi ministrovi ani tak veľmi nezáleží na tých vypustených balónikoch, tie je ochotný potom v druhom čítaní stiahnuť, prispôsobiť, upraviť a týmto spôsobom potom môže pred verejnosť predstúpiť a povedať, aj vyhovel som návrhom opozície, vyhovel som tomu, čo požadovali médiá, verejnosť a takto všeobecným konsenzom som predložil návrh zákona. Takže som presvedčený o tom, že je tam viacero... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec.
Dámy a páni, poprosím vás, pokračujeme v rozprave. Kto, nemáte záujem, radšej choďte, opustite rokovaciu sálu!
Nech sa páči, pán poslanec.

Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Takže som presvedčený, že aj v tomto návrhu zákona, aj v prechádzajúcom návrhu zákona, sú takto vypustené balóniky a pán minister vnútra už aj cez víkend niektoré návrhy v týchto zákonoch už medializoval, že je ochotný ich upraviť. Týka sa to napríklad tvorby, kreovania okrskových okresných komisií, týka sa to hlasovania odsúdených osôb za, dneska povedalo sa, za závažné trestné činy, spomenul to aj pri možno volebnom moratóriu, tých 21 dní, teda moratóriu na predkladanie volebných prieskumov. Viem si predstaviť, že v druhom čítaní povie, že nie 21 dní, ale prijme návrh opozície, že možno 5 alebo 7, a všetko bude na prvý pohľad v poriadku.
Som presvedčený, že tieto zákony, volebné zákony skrývajú v sebe návrhy, ktoré spĺňajú požiadavku vládnej strany, vládnej strany SMER. A týmto spôsobom si chce SMER pomôcť v ďalších voľbách, a to je jedno, či regionálnych, komunálnych alebo voľbách do Európskeho parlamentu alebo do Národnej rady Slovenskej republiky.
Keďže tieto balóniky máme v návrhu zákona, máme to čierne na bielom pred sebou, musím sa krátko k nim vyjadriť aj ja, pretože dneska je to návrh zákona, ktorý takto máme pred sebou.
V tomto návrhu zákona najviac čo mi vadí, je spôsob kontroly jednotlivých kandidátov a politických subjektov a sankcie, ktoré sa navrhuje zveriť týmto orgánom, a to v súvislosti, či pôjde o porušenie verejných pravidiel, a tam to je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pravidiel týkajúcich sa médií, tam je to ministerstvo kultúry, alebo pravidiel o financovaní volebnej kampane, a tam je to ministerstvo financií.
Naozaj nielen do volieb do Národnej rady, ale aj primátor, teda kandidát na primátora v meste nad 10 tisíc obyvateľov, aj kandidát na župana bude musieť ministerstvu financií predložiť predbežný návrh svojho rozpočtu a spôsob, ako chce použiť financie, to znamená, ministerstvo financií bude mať prehľad o tom, akú stratégiu, akú taktiku chce zvoliť v tej volebnej kampani, pretože to bude jasné z tohto návrhu. Ministerstvo vnútra bude mať právo kontrolovať výkon alebo porušenie jednotlivých pravidiel, napríklad aj moratória, cez napríklad okresné úrady.
Ja sa chcem spýtať pána ministra, nevidím ho tu, chcem sa spýtať pána ministra, že si to predstavuje tak, že prednostovia okresných úradov, tí okresní gubernátori, ktorí veľakrát budú protikandidátmi iných politických opozičných strán, tí okresní prednostovia budú kontrolovať, špicľovať svojich konkurentov, čo robia, ako robia, koľko majú bilbordov, či v čase moratória niekto niečo povedal alebo nepovedal, budú udeľovať pokuty, takto si to predstavovalo ministerstvo vnútra v tomto návrhu zákona?
Som rád, že pán minister povedal, že toto je ochotný zmeniť. Len nerozumiem, prečo to takto vôbec prišlo ako návrh zákona.
Ďalej, volebné moratórium. V tomto prípade musím oponovať aj môjmu kolegovi Alojzovi Hlinovi. Volebné moratórium dneska pri niektorých voľbách máme, pri niektorých voľbách nemáme. Naozaj volebné moratórium je prežitkom. Ak by sa dodržiavalo na 100 %, teoreticky, v ideálnej spoločnosti vedel by som si to predstaviť, ale my žijeme na Slovensku. A máme skúsenosti aj z minulosti. Naozaj, keď premiér Slovenskej republiky v časoch volebného moratória sa postavil a povedal... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, ja vás znovu musím prerušiť.
Dámy a páni, poprosím vás, beží rozprava k vážnej téme. Buďte takí láskaví, ak máte záujem, zachovajte kľud v rokovacej sále. Ak nie, radšej opustite rokovaciu sálu.
Prepáčte, pán poslanec, máte slovo.
Pán minister, poprosím vás, pán minister, buďte taký dobrý.

Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda. Naozaj tu bola skúsenosť, že premiér Slovenskej republiky pán Vladimír Mečiar sa postavil pred kamery verejnoprávnej televízie a v čase moratória povedal, že mu bolo zakázané voliť. Teraz budem fantazírovať, ale možno nie som ďaleko od reality, čo... (Hlas predkladateľa.) Pán minister, navrhujete volebné moratórium, alebo nie, 48 hodín? Navrhujete. Ak premiér, napríklad Fico v čase volebného moratória tu lietadlom dovezie zachránených ľudí, alebo inak sa zviditeľní v televíziách, tak bude to porušenie volebného moratória, alebo nebude? Kto to bude posudzovať? Ako sa to bude vyvodzovať? Zopakujú sa voľby? Ešte žiadne voľby neboli zopakované pre porušenie volebného moratória a stáva sa to, stáva sa to aj pri komunálnej úrovni a pri ďalších voľbách. Tá miera porušenia sa vždycky povie, Ústredná volebná komisia povie, boli určité nedostatky, boli určité porušenia, ale voľby sú platné. Takže načo volebné moratórium v čase internetu?
Čo sa týka prieskumov verejnej mienky, aj tam nesúhlasím s kolegom Hlinom. Naozaj 21 dní pred voľbami je príliš dlhá doba. To znamená, pred voľbami do vyššieho územného celku pred druhým kolom by verejné prieskumy nemohli byť vôbec zverejňované, lebo tam sú iba dva týždne.
Myslím si, že veľakrát v tejto sále je hovorené o tom, že treba nájsť, treba nájsť mieru. To znamená, niekoľko dní pred voľbami si to možno viem predstaviť. Treba k tomu, samozrejme, diskusiu. Myslím si, že aj tri týždne, dva týždne pred voľbami sú prieskumy verejnej mienky veľmi zaujímavé pre občanov. A aj pre verejnú mienku, aj pre tie samotné agentúry, kde môžu ukázať svoju odbornosť, ktorá po voľbách môže byť aj takto porovnávaná.
To isté viacerí kolegovia už tu hovorili o vedení negatívnej kampane. A postihovanie tejto negatívnej kampane, takisto nie je to dobré.
Celkovo mi pripadá návrh zákona príliš nezmyselne byrokratický, veľa administratívnych obmedzení, a to hlavne pri komunálnej úrovni. Naozaj, keď som si to čítal, čo všetko musí splniť kandidát na primátora mesta, ktoré má nad 10 tisíc obyvateľov, a to môže byť niekedy malé mesto, tak by som sa niekedy aj čudoval niektorým kandidátom, že by vôbec mali chuť ísť kandidovať, keď majú splniť všetky tie byrokratické záležitosti, ktoré po nich požadujete. Ja si myslím, že zase by bola potrebná miera a trebalo by to rozdeliť. Určitá transparentnosť, ktorá sa zavádza aj cez transparentné účty, myslím si, že je v poriadku.
A aby som nebol len úplne kritický a netriafal sa len do tých vypustených balónikov, poviem aj čo je dobré v týchto dvoch návrhoch zákona.
V prvom rade spresňujete volebný akt vo volebnej miestnosti a zavádzate to, že nepoužité volebné lístky budú musieť voliči odovzdávať. Aj v dôvodovej správe hovoríte o tom, že takto by sa malo zamedziť kupovanie volebných hlasov. Samozrejme, je to len jeden zo spôsobov, ako prebieha dneska kupovanie hlasov, a tento spôsob už je oveľa viac sofistikovaný a niekde tento spôsob ani nevyužívajú. Naozaj na východnom Slovensku je pri regionálnych voľbách, ale aj pri komunálnych voľbách nakúpených niekoľko tisíc hlasov. Najčastejšie sa to deje v rómskych osadách. Nakupuje sa tam ako v supermarkete. Toto je úloha pre ministerstvo vnútra a okresné úrady, nie to, aby ministerstvo vnútra, pardon, beriem späť okresné úrady, pre políciu a ďalšie bezpečnostné zložky, ktoré sú pod ministerstvom vnútra. Toto je úloha ministerstva vnútra. Dva roky je kupovanie volebných hlasov trestným činom. Je to veľmi dobré. Ak to niekto dneska masívne organizuje, alebo chystá sa organizovať, je to organizovaná trestná činnosť. Takáto masívna organizovaná trestná činnosť musí byť sledovaná aj preventívne políciou a ďalšími bezpečnostnými zložkami a takíto páchatelia musia byť potrestaní. Nie je možné, aby v demokratickej krajine, ktorá je v Európskej únii, akým je Slovensko, sa masívne nakupovalo, tisíce, niekedy desaťtisíce volebných hlasov.
Ďalšia pozitívna vec, ktorú som si všimol v návrhu zákona, je pri každých voľbách, do každej domácnosti doručenie jednotlivých kandidujúcich poslancov, napríklad pri voľbách do vyššieho územného celku. To doteraz nebolo. Naozaj voľby do VÚC, občania nedostávali zoznamy kandidátov. Podľa tohto návrhu zákona aspoň do tej domácnosti jeden zoznam by mali dostať. Myslím si, že do domácnosti postačí jeden zoznam.
Paradoxne, keď sme to, KDH, navrhovali, myslím si, že na májovej schôdzi, klub OĽaNO na minulej schôdzi, bol takýto návrh zákona zamietnutý. My si to nechceme prisvojovať, tú slávu, len keby to bolo prijaté v máji, tak už tieto voľby do VÚC-iek, ktoré budú v novembri, už tam občania mohli dostať tieto zoznamy kandidátov.
Teraz k tomu, čo mi najviac vadí na tomto návrhu, na týchto dvoch návrhoch zákona, a vidno, že pri tomto sme vám trošku stúpili na otlak, pretože aj v záverečnej reči ste k tomu vystúpili a veľmi ste obhajovali jeden volebný obvod. Áno, je to viac volebných obvodov na Slovensku. KDH to požaduje, ja sa tejto téme venujem dlhodobo. Spomínal to kolega Procházka, kolega Kadúc. Ale ja vám poviem, tu nejde o to, že to chce KDH, chce to Zajac, Kadúc, Procházka, tu ide o to, že to chcú občania. Ja sa stretávam s občanmi nielen pred voľbami, ale po voľbách, keď sa povie viac volebných obvodov, niekedy sa to musí vysvetliť, ako to je, pretože veľa ľudí si predstavuje viac volebných obvodov ako jednomandátových obvodov. Nie, pri zachovaní pomerného systému. Občania chcú, aby si určitý počet poslancov volili na menšom teritóriu. A môžme viesť diskusiu o tom, či to majú byť štyri volebné obvody alebo osem, ako je samosprávnych krajov, ale poďme o tom diskutovať.
Viac volebných obvodov sme tu do roku 1998 mali. Aj za bývalého Československa, aj Slovenská republika mala viac volebných obvodov pri zachovaní pomerného systému. Občania chcú poznať svojich poslancov nielen preto, aby si ich mohli zvoliť, ale aj preto, pretože volebný akt je tým aktom, keď sa rozdávajú karty. A občania chcú vedieť od svojich poslancov, aby im prišli zložiť účty aj v ďalších voľbách, aby povedali, ako pracovali napríklad v Národnej rade Slovenskej republiky, ako sa rozhodovali pri niektorých témach, ktoré pre to teritórium boli veľmi dôležité. Dneska sa bežne stáva, že vládny poslanec vidí veľmi zlú vec, napríklad zastavenú diaľnicu v tom kraji, v ktorom býva, a nemôže sa ozvať proti tomu ministrovi, lebo nabudúce by ho vedenie strany nedalo na kandidátnu listinu. (Hlas predkladateľa.) Pán minister, viete, kto je dneska vo vláde. Pán minister, občania chcú, aby poslanci na menšom teritóriu po ďalšom volebnom období prišli a zložili svoje účty. Chcú poznať svojich poslancov. Posuňme takto demokraciu bližšie k občanovi.
Väčšina krajín, ktoré sú porovnateľné so Slovenskom, v Európskej únii má viac volebných obvodov. Myslíte si, že sú všetci hlúpi? Jeden volebný obvod tu zaviedol Vladimír Mečiar preto, aby bol na všetkých kandidačných listinách v celej republike na mieste č. 1. Jeden volebný obvod vytvára väčšiu politickú nestabilitu ako viacej volebných obvodov. Jeden volebný obvod je založený väčšinou, teda napomáha stranám, ktoré sú založené na jednom vodcovi. Pádom toho vodcu padá aj strana. Budem vám menovať tie strany, HZDS, SNS, ANO. Padol vodca, padla strana. Strany by si takto museli vytvárať aj viacej, nazvem to, regionálnych lídrov.
Ale podstatné je, najpodstatnejšie je to, lebo vy ste sa to pýtali v záverečnej reči, či by sa zmenil, zmenilo zloženie snemovne, keby tu bolo viac volebných obvodov, vám na to odpoviem. Ak by v roku 2012 bolo viacej volebných obvodov, ja som presvedčený, že Národná rada Slovenskej republiky by, čo sa týka počtu poslancov, plus-mínus vyzerala tak isto ako dnes. Ale zmenilo by sa to myslenie tých poslancov. Ten vzťah k občanovi by sa zmenil. Ale zmyslom navrhovaného volebného zákona nemá byť to, ako vy ste navrhovali v záverečnej reči. Na pomoc SMER-u? MOST-u? KDH? Veď to nemá byť zmyslom navrhovaného volebného zákona! Zmyslom navrhovaného volebného zákona má byť to, aby rozhodovanie občanov, aby občania mali väčšiu dôveru ku politikom. Aby rozhodovanie politikov bolo bližšie k tým občanom. O tom má byť volebný zákon. Volebný zákon nemá byť o tom, že si niekto pomôže.
Preto nesúhlasím s tým, čo ste povedali, že viac volebných obvodov iba pri väčšinovom systéme. Väčšinový systém spojený s pomerným má tuším iba Ukrajina, takže rozhoduje o zostavení vlády. To, čo vy ste spomínali, ale to je problém, a s tým s vami súhlasím, väčšinový systém vytvára politickú nestabilitu. Ale viac volebných obvodov pri zachovaní pomerného systému v zásade nemení, nenapomáha žiadnej strane, ale tomu, aby poslanci sa museli správať zodpovednejšie, aby museli skladať účty pred svojimi voličmi. Tomu napomôže.
Sú viaceré dôvody, nechcem to tu dlho rozoberať, na to, aby Slovensko sa zmenilo z jedného volebného obvodu na viac.
Ešte vaša jedna pripomienka, že keď sme vládli desať rokov, prečo sme to nezmenili? V prvom volebnom období vlády Mikuláša Dzurindu sme vládli napríklad so stranou SDĽ, kde bol váš predseda podpredsedom hnutia. V ďalších koalíciách sme vládli s ďalšími stranami. Nebola politická vôľa vtedy nájsť dohodu na tom, aby bolo viacej volebných obvodov. Dneska som si prečítal v dôvodovej správe, budem citovať, "pri tejto téme nezaznela v rámci diskusie, ani verejnosti potreba meniť systém". Kde prebehla tá diskusia, pán minister? – chcem sa spýtať. Áno, ja viem, že vy ste šikovne prišli a povedali, diskusia začína teraz v parlamente. Návrhy zákonov majú technický, alebo ako ste to povedali, charakter a poďme o nich diskutovať. No už poďme o nich diskutovať! Ale obávam sa, že do tejto diskusie by sme mali vniesť aj verejnosť, aj občanov Slovenskej republiky, jednotlivé médiá, tretí sektor, nech sa k tomu vyjadria. Ale nedá sa diskusia vybaviť, že teraz rýchle prvé čítanie, už sme aj schválili návrh zákona, prvý zákon, a teraz rýchle, rýchle výbory a v druhom čítaní stiahneme balóniky a prijmeme zákon a povieme, že nebola vôľa, verejnosť to nepotrebovala, diskusia nebola.
Ja si myslím, že návrhy procedurálne, ktoré dali kolegyňa Žitňanská, ale aj môj kolega Abrhan, aby sa vytvoril väčší časový priestor na naozajstnú diskusiu, diskusiu aj vo verejnosti, je potrebný. A očakával som to, že to v záverečnej reči po prvom zákone poviete.
Dámy a páni, na záver mi dovoľte povedať, áno, strana SMER v roku 2012 v demokratických voľbách vyhrala. Získala nadpolovičnú väčšinu. Dneska vládne sama. Tieto návrhy zákonov, ktoré teraz prejednávame, vo mne navodzujú pocit, a veľmi silný pocit a nielen u mňa, ale aj u ďalších kolegov, že v ďalších voľbách, regionálnych, komunálnych, ale aj voľbách do Národnej rady, ale aj prezidentských voľbách, aby som nezabudol, si chce tak trošku pomôcť. A pred tým ju chcem veľmi vystríhať, lebo môže sa to aj veľmi vypomstiť.
Ďakujem za pozornosť.

V prvom rade by som začala od začiatku. Pán kolega, kritizovali ste pána ministra, že zrazu dnes je ochotný vlastne prijať aj zmeny návrhov vo volebnom zákone. Predtým zase ste opačne. Vy si každú chvíľu protirečíte, celá opozícia. Pred tým ste rozprávali, že neexistuje komunikácia, neexistuje diskusia. Potom vravíte opätovne, že ide prijímať zmeny. No asi tie zmeny vyplynú z tej diskusie, z tej komunikácie. A ja si myslím, že každý múdry človek, ak prijme diskusiu, ak v nej padnú ozaj kompetentné návrhy a dobré návrhy, tak jednoducho tie zmeny prídu. Takže v tom by som vôbec nevidela žiaden problém. A v tom si myslím, že ani nemôžte pána ministra kritizovať, čo ste urobili, a to aj z toho dôvodu, že naozaj ten volebný zákon je skutočne veľmi ťažký.
Ďalej ste rozprávali o tom, že, o volebných komisiách, ako si to SMER všetko nastavuje. Ja vám k tomu poviem, že čo sa týka volebných komisií, tí, ktorí robia voľby a ktorí chodia na voľby, tak vedia, že napríklad, ja vám prečítam, že v obci Rohožník je 47 obyvateľov, z toho bolo voliť, dvadsiati šiesti, a z toho volebná komisia pozostávala z pätnástich ľudí. Niektoré obce z dvadsiatich šiestich. A robia to bežne takto poslanci, že pôjdu a vyžiadajú si podporu aj od takých politických strán, ktoré nikdy naozaj neprekročili ani jedno percento. A tým, že zamestnajú, doslova to poviem, a práve na východnom Slovensku, že zamestnajú niekoho z ich rodiny, a ja poviem zamestnajú, lebo v tom momente dostanú odmenu, tak majú to isté, že celá rodina ich volí. A takto keď si niekto nazmluvní tri, štyri strany, sa s nimi dohodne, tak je schopný prejsť cez voľby. Takže vítam práve tieto zmeny, ktoré sú v tomto zákone, a myslím si, že sú veľmi dôležité.
A bude dôležité určite aj moratórium, ale už mám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Pán kolega, možno by ani nestálo za to komentovať vaše vystúpenie. Veď možno boli zaujímavé tie vaše politologické vývody, možno úsmevné. Viete, ale volebné moratórium má jediný jeden zmysel, chce zabezpečiť fair play vo voľbách. Korektnosť. Viete, ste boli tuším tretí alebo štvrtý, ktorý tu spomína, ako Mečiar sa dramaticky vyjadroval v tom, že mu zabránili voliť, viete. Ani tento zákon pravdepodobne, ak by náhodou niektorý šéf, dokonca veľkej politickej strany, nemal prístup k voľbám, pravdepodobne by sa vyjadril k tomu, alebo tie médiá by jednoducho tie jeho stanoviská chceli vedieť, viete.
Ale ja si iné pamätám. V strane, ktorej ste vy členom, pán Dzurinda bol predseda vlády, ktorý v sobotu doobeda rozprával v televízii. Doteraz vidím ten šot: "A to naozaj, pán predseda vlády, budú mať ľudia dvojnásobný plat? To naozaj, aj teda v tej rovine fiškálnej, aj v tej rovine reálnej? ´Ale áno, naozaj počas tohto obdobia bude mať dvojnásobný plat.´" To je to hrubé, nekorektné a nehorázne ovplyvňovanie volebných volieb, kde klamlivou, vedomo klamlivou informáciou sa snažím získať nekorektný výsledok. Veď predsa načo je kampaň, v rámci ktorej máme prezentovať svoje politické programy?
Takže podľa mňa, ak sa tak zásadne bránite tomu, že chceme urobiť férové voľby, nie je to korektné, pán kolega.

Žili sme v krajine, ktorá absolvovala voľby bez akéhokoľvek moratória, a nič sa nestalo.
Dovolím si teraz niečo prečítať. "Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Cenzúra sa zakazuje. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. "
A teraz sa pýtam právnych expertov, na ktoré z kopýt natlčiete moratórium? Na ktoré z týchto kopýt natlčiete zákaz zverejňovania prieskumov verejnej mienky? Ohrozujú mravnosť? Verejné zdravie? Verejný poriadok? Bezpečnosť štátu? Alebo práva a slobody iných? Ktorých iných?
Tak sa teda pýtam, ako si trúfate obstáť s týmito paragrafmi na Ústavnom súde?

Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali. Nečakal som pre takúto pokročilú hodinu, že toľkí až budú na mňa reagovať.
Pani kolegyňa Vaľová, ja som nekritizoval to, že pán minister Kaliňák chce prijať určité zmeny. Ja som ho za to chválil. Len som povedal, že určité veci si tam už sám pripravil. A tak, ako to povedala kolegyňa Žitňanská, že tie hlúposti tam dal naschvál, aby sme sa do nich triafali, aby ich následne mohol stiahnuť. Tak ja, že tie hlúposti ide stiahnuť, ja ho za to chválim. Som vám to chcel vysvetliť.
Čo sa týka pána Číža a fair play, presne o to mi ide, pán Číž. Presne o to, aby žiaden premiér, ja som použil pána premiéra Mečiara, aj pána Fica som hypoteticky použil, vy ste použili pána Dzurindu, aby žiaden premiér, ani žiaden politik, ani žiadne médium nemohlo zneužívať volebné moratórium. Pretože to je veľmi ťažko ustrážiteľné. Je to veľmi ťažko ustrážiteľné na facebooku, na internete. Ale vidíme, že sú tu príklady z minulosti aj z verejnoprávnych médií, nehovoriac, sú tu súkromné médiá. Tak preto zrušme to volebné moratórium, lebo vyzerá to tak, že aj tak to nemá žiaden zmysel. Veď sú voľby, kde volebné moratórium nie je a nič sa nedeje. Ten, kto príde s hlúposťou posledný deň, tak to ľudia pochopia a ešte získa niekedy aj menej hlasov.
Pán kolega Osuský, ďakujem vám za to, že ste odcitovali slobodu, ako je zadefinovaná sloboda prejavu, a že je to problém vo volebnom moratóriu to na to napasovať.
Ďakujem všetkým.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda. Je celkom zaujímavé, že v tejto rozprave vystupujú takmer výlučne opoziční poslanci. Dnes máme v parlamente osemdesiattri vládnych poslancov. Nevystúpil v rozprave nikto z nich. Len sem-tam tí aktívnejší nás pobavia nejakou vtipnou faktickou poznámkou typu strany majú v okrskových komisiách svojich proste rodinných príslušníkov a tým pádom potom aj prejdú voľbami, pričom majú menej ako jedno percento. Tak buď prejdú voľbami, alebo majú menej ako jedno percento? Ale však v princípe už je pomaly šesť hodín, takže sem-tam nejaké vtipné poznámky nie sú zlé.
Ale teraz by som sa vrátil k samotným návrhom zákonov. Ja som sa pána ministra pri predchádzajúcom zákone pýtal, či vystúpi v rozprave, pretože ak prichádza do parlamentu návrh zákona, ktorý je akoby nejakým polotovarom, a poďme diskutovať, tak je fajn podľa mňa, keď diskutujeme. Myslím si, že je dobrý zvyk, alebo býval dobrý zvyk mnohých členov vlády vystúpiť v rozprave, aby mohli poslanci diskutovať, reagovať, pretože v záverečnom slove sa už reagovať nedá. Takže to mi celkom nejde dokopy, keď na jednej strane hovoríme, že poďme diskutovať, a na druhej strane tá realita je trošku, trošku iná, obávam sa.
Ešte sa vrátim k predchádzajúcemu zákonu, predsa len, lebo tá diskusia bola tým pádom minimálne taká aktívna, bola obmedzená. Po prvé, stále platí, čo som povedal vo svojom vystúpení prvom, že zloženie volebných komisií nie je také, o akom hovoril pán minister v úvodnom slove. Ta znamená, nie je také, že majú zastúpenie strany nad tri percentá platené a ostatné neplatené. Ostatné nemajú zastúpenie žiadne. To je návrh, ktorý prišiel sem do Národnej rady. Tak si myslím, že treba si to pozrieť.
Druhá poznámka je, a chápem, že pán minister avizoval, že to chce zmeniť, a to je volebné právo, aktívne volebné právo odsúdeným za obzvlášť závažné zločiny. Ak niekto, a to len zmienim, pretože nie sme tu všetci právnici, tvrdí ako Generálna prokuratúra, že nepriznať volebné právo odsúdeným za obzvlášť závažné zločiny je v rozpore so štrasburskou judikatúrou, odporúčam prečítať si asi najaktuálnejšie rozhodnutie Veľkej komory Európskeho súdu vo veci Scoppola proti Taliansku z mája minulého roku, a to je celkom jednoznačné, šestnásť ku jedna. Niet v princípe, o čom sa až tak sporiť. Čo ma prekvapuje, že nejakí právnici, to je jedno odkiaľ, mali argumentáciu, že nepriznať odsúdeným volebné právo je v rozpore s európskym dohovorom. Ešte raz odporúčam, 22. máj 2012. To rozhodnutie je jednoznačné.
Taliani mali prísnejšiu úpravu. Taliani mali takú úpravu, že od troch do piatich rokov odsúdení, čiže aj za menej závažné trestné činy, mali ešte tri roky po výkone trestu zákaz volebného práva a odsúdení nad päť rokov mali doživotný zákaz výkonu volebného práva a Veľká komora v tomto prípade rozhodla, že je to v súlade s čl. 3 Dodatkového protokolu. Čiže to len k tomu. A boli to paušálne, ešte raz, boli to paušálne obmedzenia volebného práva, nie individuálne súdnym rozhodnutím určené.
A teraz sa vyjadrím k samotnému návrhu zákona a najmä k tomu, že podľa mňa dve ustanovenia sú v rozpore... (Reakcia z pléna.) Prosím? Že sú v rozpore s ústavou. A to sa týka jednak volebného moratória a potom zákazu vedenia kampaní inými subjektmi ako tretím sektorom. Áno, ak budú v takejto podobe prijaté, tie ustanovenia zrejme pôjdu na Ústavný súd. Aj keď musím povedať aj pánovi poslancovi Osuskému, že situácia na Ústavnom súde je pomerne dramatická. Nie z hľadiska počtu sudcov, ale z hľadiska toho, že dnes je Ústavný súd zablokovaná inštitúcia, kde predsedníčka súdu v situácii, kedy hrozí iné hlasovanie, ako by preferovala, o rozhodnutí nedá hlasovať. Hovorím to s plnou vážnosťou. Je to mimoriadne vážna situácia a mrzí ma to, že to musím ako právnik povedať, že Ústavný súd sa stáva nefunkčnou justičnou inštitúciou, kde ak podľa vedenia súdu je v menšine v nejakej veci, tak sa o veci nehlasuje. To považujem za absurdné a za ohrozenie vôbec ústavného systému ako takého.
K tým dvom ustanoveniam, jednak k moratóriu a jednak k zákazu vedenia volebných kampaní inými subjektami. Tu spomínal aj pán poslanec Číž, že moratórium, on to má pred sebou v tom roku 1998, keď premiér Dzurinda hovoril o dvojnásobných platoch. Pán Dzurinda nebol premiér v roku 1998, takže má asi pred očami niečo trochu iné, ale to je, samozrejme, vec pána poslanca Číža. Ale faktom je, že to, keď moratórium bolo v našich volebných zákonoch, bolo obchádzané, bolo zneužívané a nebolo to ustanovenie vykonateľné. Čiže inými slovami, poctiví kandidáti moratórium rešpektovali, nepoctiví ho porušovali a nič sa neudialo. Aký to malo zmysel? A v tomto súhlasím aj s tým, že ústavne neviem, či vieme zdôvodniť obmedzenie slobody prejavu. Ústava nehovorí, že sloboda prejavu končí 48 hodín pred voľbami. To je proste fakt, nič také v ústave proste nie je. Ten text ústavy je jednoznačný. Čiže po prvé, to ustanovenie je nevykonateľné, po druhé, podporuje tých nepoctivých, ktorí ho porušujú a obchádzajú, a po tretie, to je asi najzávažnejšie, je podľa mojej mienky aj protiústavné. A neviem o tom, že by vznikol, odkedy bolo moratórium zrušené, pri všetkých voľbách nejaký vážny problém, ktorý by zdôvodňoval taký naliehavý záujem ho znovu obnoviť.
Čo považujem za ešte závažnejšie ale, a považujem to rovnako za protiústavné, je zákaz vedenia kampaní dajme tomu tretím sektorom. Samozrejme, že aj oni majú predsa právo na slobodu prejavu. Pre mňa je podstatné to, aby bolo transparentné financovanie aj ich prejavu v poriadku, ale zakázať im paušálne prejav, politický prejav pred voľbami je flagrantne protiústavné podľa mojej mienky a nič v ústave neumožňuje takéto obmedzenie.
Vy sa, samozrejme, bojíte negatívnych kampaní, ale samotná obava z negatívnych kampaní nie je ústavný dôvod na obmedzenie slobody prejavu. Aby, už to bolo možno spomínané, aby nemohol nejaký subjekt, verejne známy subjekt, ako bol pred tromi rokmi známy karikaturista, urobiť bilbordovú kampaň. Aby nemohol niekto urobiť bilbordovú kampaň na tému proste vrúcneho vzťahu premiéra Fica a pána Harabína, ako si predstavuje dnešná vláda spravodlivosť. Čo tento, toto objatie a ten bozk pre spravodlivosť na Slovensku znamená? Je to smrteľné podľa mňa objatie, čo sa ukazuje aj teraz v prípade Sadikiho, žiaľ. Ale akokoľvek, to je jedno, aká tá negatívna kampaň bude a proti komu bude, obmedziť ju podľa mojej mienky nemá žiadne ústavné ukotvenie. Dokonca aj komerčný prejav je chránený slobodou prejavu. (Reakcia z pléna.) Nielen obsah, nie, nie, všeobecne musím povedať, pri slobode prejavu je vždy a musí byť chránený obsah aj forma. Sloboda prejavu vždy chráni aj tú kognitívnu zložku prejavu, obsahovú, aj tú emotívnu zložku prejavu, formálnu. Tým pádom prejav môže byť aj šokujúci, pre niekoho možno urážlivý, pre niekoho možno vulgárny, ale zhodneme sa na tom, že ak niekto môže povedať v slobodnej spoločnosti, že táto vláda je zlá a mala by byť vymenená, tak to môže povedať aj expresívnejšie. Inými slovami, nechráni len obsah toho prejavu, ale samozrejme, že je chránená aj jeho forma.
A preto si myslím, že nie je prijateľné tento zákon prijať v stave alebo v znení, ktorý úplne evidentne nad rámec možnosti našej ústavy obmedzuje slobodu prejavu. A keď tu bola výtka, že sa spomína Mečiar, a veď prečo, veď my nie sme ako Mečiar. No jeho volebné zákony prijaté tiež len vládnou väčšinou bez širšieho konsenzu, skončili mnohé na Ústavnom súde a mnohé ustanovenia boli, aj keď až po voľbách, lebo už bol malý čas na to, boli vyhlásené za protiústavné. Teraz hrozí možno niečo podobné. Ak tento zákon prijmete v takej podobe, ako je navrhnutý, skončia jeho ustanovenia, viaceré, na Ústavnom súde a vznikne znovu problém, že možno, potenciálne pani predsedníčka  nedá o veci hlasovať, lebo bude vedieť, že väčšina pléna by časti tohoto zákona zrušila. Vznikne znovu v právnom štáte neprijateľná situácia, ale tým, že ovládate niektoré vrcholné pozície v justícii a hrdo sa k nim hlásite, tak taká situácia neštandardná môže vzniknúť. Ono to potencionálne bude ešte dramatickejšie ako za vlády Vladimíra Mečiara, lebo v tom čase predseda Ústavného súdu neblokoval rozhodnutie a rozhodovanie pléna Ústavného súdu. Dnešná šéfka Ústavného súdu blokuje rozhodnutia a tým pádom funkčnosť pléna Ústavného súdu, čo považujem za úplne absurdný stav, ktorý nemá asi obdobu v žiadnej inej krajine, nielenže Európskej únie, ale podľa mojej mienky nie ani, ani celého sveta.
Preto sa prihováram k tomu, čo už povedali moji predrečníci, aby sa návrh zákona vrátil na dopracovanie, aby sa neprijímal v podobe, ktorá evokuje výrazné podozrenia z porušenia ústavy.
Posledná poznámka ešte predsa len, lebo tu bola diskusia k počtu volebných obvodov a pán minister hovoril, že sme si to mohli zmeniť v minulosti my. Ja som už spomínal pri predchádzajúcom zákone, že môj zámer v čase, keď som bol vo vláde, bol, aby vznikol čo možno najväčší konsenzus na prijatie volebného kódexu, lebo tento zákon považujem za tak výnimočný, nastavujúci pravidlá hry, že by nemal byť prijímaný len vládnou väčšinou. To je, to si myslím, že je tá základná pozícia, ten základný princíp. A faktom ale je, že v roku 2010, keď sa komisia vytvorila, tak okrem KDH žiadna iná strana nechcela meniť počet volebných obvodov. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka je ale, že by sme podľa mojej mienky mali ísť ďalej, ako len meniť počty volebných obvodov, a to zvažovať zmenu volebného systému na zmiešaný volebný systém. Nech je aj jeden volebný obvod pre pomerný systém, v poriadku, ale druhá polovica poslancov by bola volená v jednomandátových volebných obvodoch. Pri všetkej úcte ku kolegom, mnohým v tejto snemovni, je asi fakt, ktorý nemusím zvlášť zdôrazňovať, že mnohí voliči mnohých poslancov z rôznych strán ani nepoznajú, a sú v parlamente najmä vďaka tomu, že ich do parlamentu vytiahne nejaký populárny líder nejakej strany, a to je všetko, je to tak. Tá previazanosť podľa mojej mienky voličov a poslancov je tým pádom v zásade minimálna. Ani my sa navzájom až tak nepoznáme všetci.
Preto si myslím, že minimálne by mala prebehnúť diskusia a samozrejme by mal byť schvaľovaný volebný systém po väčšom konsenze. A viem, že ten nedosiahneme v tomto čase, v tejto dobe, ale myslím si, že ak chceme hovoriť o previazanosti voličov a poslancov, nestačí mať len 4 volebné obvody, alebo 8 volebných obvodov. Podľa mňa ani to nestačí. Ak to chceme urobiť naozaj vážne a dať do parlamentu osobnosti z jednotlivých regiónov, ktoré majú podporu občanov, voličov, tak urobiť dvojkolový, dvojkolový systém voľby v jednomandátových volebných obvodoch, a po tom v pomernom systéme tá druhá polovica, tá môže byť aj jeden volebný obvod. Tam už nevidím v tom nejaký vážny problém. Ale stále si myslím, že aj zmena len na štyri volebné obvody by bola skôr kozmetická. Dobrá zmena by to bola, dôležitá, v niečom smerom k lepšiemu, ale myslím si, že skôr len, len kozmetická. A obávam sa, že na to vôľa v tejto Národnej rade už nie je vôbec.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán kolega Lipšic, no v plnej miere s tebou súhlasím, že tento návrh by sa mal vrátiť. Pán minister si môže vyškrtnúť alebo odfajknúť, že jedna úloha je splnená, predložil návrh tejto novely do parlamentu. Ale tento návrh zákona je veľmi citlivý. Predložený návrh je ako celok zlý. Preto by ho bolo treba vrátiť.
Demokracia nie je len v čase mimo volieb, ale aj v čase volieb, a hlavne v čase volieb. A preto akékoľvek obmedzovanie vyjadrovania sa a tvorby verejnej mienky v čase volieb nemôže byť predmetom volebného zákona a jeho obmedzovania. Nech sa každý, verejne známa osoba, nech sa každá vyjadruje. Nech tvorí verejnú mienku. A občania nech majú právo rozhodnúť. Obmedzovať volebnú kampaň a moratórium na 48 hodín, komu to pomôže? V čase internetu to sa nedá.
Práve preto navrhujem, podporujem to, čo kolega Lipšic navrhol, aby tento návrh zákona bol vrátený pánovi ministrovi, a nech sa vedie široká diskusia na túto tému.
Prečo takýmto spôsobom predkladá politická strana SMER tento návrh zákona? Čoho sa obáva? Chce mať absolútnu moc ako komunisti v tejto krajine? To snáď nie! Alebo je natoľko opojená mocou, že si myslí, že v tejto krajine už si môže dovoliť všetko?
Ďakujem.

Vážený pán kolega, v mnohom s vami súhlasím, čo ste povedali, ale pri tých jednomandátových obvodoch musím nesúhlasiť a poviem vám prečo.
Jednomandátové obvody majú zmysel a majú to krajiny zavedené tak, keď majú druhú komoru. To znamená, v Čechách napríklad senát. Ale senát nemá výkonné právomoci, to znamená, nezostavuje vládu, takže to znamená, že on má takú kontrolnú funkciu, lebo tam hrozí politická nestabilita, že sa stane z toho senátu väčšina nezávislých poslancov a nebudú sa schopní dohodnúť na zostavení vlády.
Poznám krajinu, kde jednomandátoví poslanci sú súčasťou jedného parlamentu, a na prvý pohľad sa to zdá, z vonku, že to je dobré. Väčšina z tých jednomandátových poslancov sú nezávislí. A pohľad z vonku je taký: výborne, veď tam máte veľa nezávislých poslancov, tak to je super! Výsledok je taký, že dneska títo nezávislí poslanci sú všetci vládnymi poslancami. To znamená, všetci hlasujú za vládny program, pretože presadiť sa v jednomandátovom obvode znamená niekedy byť kandidátom miestneho regionálneho oligarchu, ktorý zaplatí komplet celú kampaň, a veľmi dobre viete, že moc peňazí vo volebnej kampani je niekedy rozhodujúca, a dostanú títo oligarchovia, regionálni, krajskí, svojich poslancov do parlamentu. A oni nepotrebujú opozičných nezávislých jednomandátových poslancov, ale potrebujú vládnych poslancov, aby mohli ich biznis cez vládne zákazky napĺňať. Takže proti takému systému určite by som bol, aj moja... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)