23. schôdza

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Pán kolega, možno by ani nestálo za to komentovať vaše vystúpenie. Veď možno boli zaujímavé tie vaše politologické vývody, možno úsmevné. Viete, ale volebné moratórium má jediný jeden zmysel, chce zabezpečiť fair play vo voľbách. Korektnosť. Viete, ste boli tuším tretí alebo štvrtý, ktorý tu spomína, ako Mečiar sa dramaticky vyjadroval v tom, že mu zabránili voliť, viete. Ani tento zákon pravdepodobne, ak by náhodou niektorý šéf, dokonca veľkej politickej strany, nemal prístup k voľbám, pravdepodobne by sa vyjadril k tomu, alebo tie médiá by jednoducho tie jeho stanoviská chceli vedieť, viete.
Ale ja si iné pamätám. V strane, ktorej ste vy členom, pán Dzurinda bol predseda vlády, ktorý v sobotu doobeda rozprával v televízii. Doteraz vidím ten šot: "A to naozaj, pán predseda vlády, budú mať ľudia dvojnásobný plat? To naozaj, aj teda v tej rovine fiškálnej, aj v tej rovine reálnej? ´Ale áno, naozaj počas tohto obdobia bude mať dvojnásobný plat.´" To je to hrubé, nekorektné a nehorázne ovplyvňovanie volebných volieb, kde klamlivou, vedomo klamlivou informáciou sa snažím získať nekorektný výsledok. Veď predsa načo je kampaň, v rámci ktorej máme prezentovať svoje politické programy?
Takže podľa mňa, ak sa tak zásadne bránite tomu, že chceme urobiť férové voľby, nie je to korektné, pán kolega.

Pán poslanec Osuský.

Žili sme v krajine, ktorá absolvovala voľby bez akéhokoľvek moratória, a nič sa nestalo.
Dovolím si teraz niečo prečítať. "Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Cenzúra sa zakazuje. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. "
A teraz sa pýtam právnych expertov, na ktoré z kopýt natlčiete moratórium? Na ktoré z týchto kopýt natlčiete zákaz zverejňovania prieskumov verejnej mienky? Ohrozujú mravnosť? Verejné zdravie? Verejný poriadok? Bezpečnosť štátu? Alebo práva a slobody iných? Ktorých iných?
Tak sa teda pýtam, ako si trúfate obstáť s týmito paragrafmi na Ústavnom súde?

Pán poslanec Zajac, reakcia na faktické poznámky.

Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali. Nečakal som pre takúto pokročilú hodinu, že toľkí až budú na mňa reagovať.
Pani kolegyňa Vaľová, ja som nekritizoval to, že pán minister Kaliňák chce prijať určité zmeny. Ja som ho za to chválil. Len som povedal, že určité veci si tam už sám pripravil. A tak, ako to povedala kolegyňa Žitňanská, že tie hlúposti tam dal naschvál, aby sme sa do nich triafali, aby ich následne mohol stiahnuť. Tak ja, že tie hlúposti ide stiahnuť, ja ho za to chválim. Som vám to chcel vysvetliť.
Čo sa týka pána Číža a fair play, presne o to mi ide, pán Číž. Presne o to, aby žiaden premiér, ja som použil pána premiéra Mečiara, aj pána Fica som hypoteticky použil, vy ste použili pána Dzurindu, aby žiaden premiér, ani žiaden politik, ani žiadne médium nemohlo zneužívať volebné moratórium. Pretože to je veľmi ťažko ustrážiteľné. Je to veľmi ťažko ustrážiteľné na facebooku, na internete. Ale vidíme, že sú tu príklady z minulosti aj z verejnoprávnych médií, nehovoriac, sú tu súkromné médiá. Tak preto zrušme to volebné moratórium, lebo vyzerá to tak, že aj tak to nemá žiaden zmysel. Veď sú voľby, kde volebné moratórium nie je a nič sa nedeje. Ten, kto príde s hlúposťou posledný deň, tak to ľudia pochopia a ešte získa niekedy aj menej hlasov.
Pán kolega Osuský, ďakujem vám za to, že ste odcitovali slobodu, ako je zadefinovaná sloboda prejavu, a že je to problém vo volebnom moratóriu to na to napasovať.
Ďakujem všetkým.

Pán poslanec Lipšic do rozpravy.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda. Je celkom zaujímavé, že v tejto rozprave vystupujú takmer výlučne opoziční poslanci. Dnes máme v parlamente osemdesiattri vládnych poslancov. Nevystúpil v rozprave nikto z nich. Len sem-tam tí aktívnejší nás pobavia nejakou vtipnou faktickou poznámkou typu strany majú v okrskových komisiách svojich proste rodinných príslušníkov a tým pádom potom aj prejdú voľbami, pričom majú menej ako jedno percento. Tak buď prejdú voľbami, alebo majú menej ako jedno percento? Ale však v princípe už je pomaly šesť hodín, takže sem-tam nejaké vtipné poznámky nie sú zlé.
Ale teraz by som sa vrátil k samotným návrhom zákonov. Ja som sa pána ministra pri predchádzajúcom zákone pýtal, či vystúpi v rozprave, pretože ak prichádza do parlamentu návrh zákona, ktorý je akoby nejakým polotovarom, a poďme diskutovať, tak je fajn podľa mňa, keď diskutujeme. Myslím si, že je dobrý zvyk, alebo býval dobrý zvyk mnohých členov vlády vystúpiť v rozprave, aby mohli poslanci diskutovať, reagovať, pretože v záverečnom slove sa už reagovať nedá. Takže to mi celkom nejde dokopy, keď na jednej strane hovoríme, že poďme diskutovať, a na druhej strane tá realita je trošku, trošku iná, obávam sa.
Ešte sa vrátim k predchádzajúcemu zákonu, predsa len, lebo tá diskusia bola tým pádom minimálne taká aktívna, bola obmedzená. Po prvé, stále platí, čo som povedal vo svojom vystúpení prvom, že zloženie volebných komisií nie je také, o akom hovoril pán minister v úvodnom slove. Ta znamená, nie je také, že majú zastúpenie strany nad tri percentá platené a ostatné neplatené. Ostatné nemajú zastúpenie žiadne. To je návrh, ktorý prišiel sem do Národnej rady. Tak si myslím, že treba si to pozrieť.
Druhá poznámka je, a chápem, že pán minister avizoval, že to chce zmeniť, a to je volebné právo, aktívne volebné právo odsúdeným za obzvlášť závažné zločiny. Ak niekto, a to len zmienim, pretože nie sme tu všetci právnici, tvrdí ako Generálna prokuratúra, že nepriznať volebné právo odsúdeným za obzvlášť závažné zločiny je v rozpore so štrasburskou judikatúrou, odporúčam prečítať si asi najaktuálnejšie rozhodnutie Veľkej komory Európskeho súdu vo veci Scoppola proti Taliansku z mája minulého roku, a to je celkom jednoznačné, šestnásť ku jedna. Niet v princípe, o čom sa až tak sporiť. Čo ma prekvapuje, že nejakí právnici, to je jedno odkiaľ, mali argumentáciu, že nepriznať odsúdeným volebné právo je v rozpore s európskym dohovorom. Ešte raz odporúčam, 22. máj 2012. To rozhodnutie je jednoznačné.
Taliani mali prísnejšiu úpravu. Taliani mali takú úpravu, že od troch do piatich rokov odsúdení, čiže aj za menej závažné trestné činy, mali ešte tri roky po výkone trestu zákaz volebného práva a odsúdení nad päť rokov mali doživotný zákaz výkonu volebného práva a Veľká komora v tomto prípade rozhodla, že je to v súlade s čl. 3 Dodatkového protokolu. Čiže to len k tomu. A boli to paušálne, ešte raz, boli to paušálne obmedzenia volebného práva, nie individuálne súdnym rozhodnutím určené.
A teraz sa vyjadrím k samotnému návrhu zákona a najmä k tomu, že podľa mňa dve ustanovenia sú v rozpore... (Reakcia z pléna.) Prosím? Že sú v rozpore s ústavou. A to sa týka jednak volebného moratória a potom zákazu vedenia kampaní inými subjektmi ako tretím sektorom. Áno, ak budú v takejto podobe prijaté, tie ustanovenia zrejme pôjdu na Ústavný súd. Aj keď musím povedať aj pánovi poslancovi Osuskému, že situácia na Ústavnom súde je pomerne dramatická. Nie z hľadiska počtu sudcov, ale z hľadiska toho, že dnes je Ústavný súd zablokovaná inštitúcia, kde predsedníčka súdu v situácii, kedy hrozí iné hlasovanie, ako by preferovala, o rozhodnutí nedá hlasovať. Hovorím to s plnou vážnosťou. Je to mimoriadne vážna situácia a mrzí ma to, že to musím ako právnik povedať, že Ústavný súd sa stáva nefunkčnou justičnou inštitúciou, kde ak podľa vedenia súdu je v menšine v nejakej veci, tak sa o veci nehlasuje. To považujem za absurdné a za ohrozenie vôbec ústavného systému ako takého.
K tým dvom ustanoveniam, jednak k moratóriu a jednak k zákazu vedenia volebných kampaní inými subjektami. Tu spomínal aj pán poslanec Číž, že moratórium, on to má pred sebou v tom roku 1998, keď premiér Dzurinda hovoril o dvojnásobných platoch. Pán Dzurinda nebol premiér v roku 1998, takže má asi pred očami niečo trochu iné, ale to je, samozrejme, vec pána poslanca Číža. Ale faktom je, že to, keď moratórium bolo v našich volebných zákonoch, bolo obchádzané, bolo zneužívané a nebolo to ustanovenie vykonateľné. Čiže inými slovami, poctiví kandidáti moratórium rešpektovali, nepoctiví ho porušovali a nič sa neudialo. Aký to malo zmysel? A v tomto súhlasím aj s tým, že ústavne neviem, či vieme zdôvodniť obmedzenie slobody prejavu. Ústava nehovorí, že sloboda prejavu končí 48 hodín pred voľbami. To je proste fakt, nič také v ústave proste nie je. Ten text ústavy je jednoznačný. Čiže po prvé, to ustanovenie je nevykonateľné, po druhé, podporuje tých nepoctivých, ktorí ho porušujú a obchádzajú, a po tretie, to je asi najzávažnejšie, je podľa mojej mienky aj protiústavné. A neviem o tom, že by vznikol, odkedy bolo moratórium zrušené, pri všetkých voľbách nejaký vážny problém, ktorý by zdôvodňoval taký naliehavý záujem ho znovu obnoviť.
Čo považujem za ešte závažnejšie ale, a považujem to rovnako za protiústavné, je zákaz vedenia kampaní dajme tomu tretím sektorom. Samozrejme, že aj oni majú predsa právo na slobodu prejavu. Pre mňa je podstatné to, aby bolo transparentné financovanie aj ich prejavu v poriadku, ale zakázať im paušálne prejav, politický prejav pred voľbami je flagrantne protiústavné podľa mojej mienky a nič v ústave neumožňuje takéto obmedzenie.
Vy sa, samozrejme, bojíte negatívnych kampaní, ale samotná obava z negatívnych kampaní nie je ústavný dôvod na obmedzenie slobody prejavu. Aby, už to bolo možno spomínané, aby nemohol nejaký subjekt, verejne známy subjekt, ako bol pred tromi rokmi známy karikaturista, urobiť bilbordovú kampaň. Aby nemohol niekto urobiť bilbordovú kampaň na tému proste vrúcneho vzťahu premiéra Fica a pána Harabína, ako si predstavuje dnešná vláda spravodlivosť. Čo tento, toto objatie a ten bozk pre spravodlivosť na Slovensku znamená? Je to smrteľné podľa mňa objatie, čo sa ukazuje aj teraz v prípade Sadikiho, žiaľ. Ale akokoľvek, to je jedno, aká tá negatívna kampaň bude a proti komu bude, obmedziť ju podľa mojej mienky nemá žiadne ústavné ukotvenie. Dokonca aj komerčný prejav je chránený slobodou prejavu. (Reakcia z pléna.) Nielen obsah, nie, nie, všeobecne musím povedať, pri slobode prejavu je vždy a musí byť chránený obsah aj forma. Sloboda prejavu vždy chráni aj tú kognitívnu zložku prejavu, obsahovú, aj tú emotívnu zložku prejavu, formálnu. Tým pádom prejav môže byť aj šokujúci, pre niekoho možno urážlivý, pre niekoho možno vulgárny, ale zhodneme sa na tom, že ak niekto môže povedať v slobodnej spoločnosti, že táto vláda je zlá a mala by byť vymenená, tak to môže povedať aj expresívnejšie. Inými slovami, nechráni len obsah toho prejavu, ale samozrejme, že je chránená aj jeho forma.
A preto si myslím, že nie je prijateľné tento zákon prijať v stave alebo v znení, ktorý úplne evidentne nad rámec možnosti našej ústavy obmedzuje slobodu prejavu. A keď tu bola výtka, že sa spomína Mečiar, a veď prečo, veď my nie sme ako Mečiar. No jeho volebné zákony prijaté tiež len vládnou väčšinou bez širšieho konsenzu, skončili mnohé na Ústavnom súde a mnohé ustanovenia boli, aj keď až po voľbách, lebo už bol malý čas na to, boli vyhlásené za protiústavné. Teraz hrozí možno niečo podobné. Ak tento zákon prijmete v takej podobe, ako je navrhnutý, skončia jeho ustanovenia, viaceré, na Ústavnom súde a vznikne znovu problém, že možno, potenciálne pani predsedníčka  nedá o veci hlasovať, lebo bude vedieť, že väčšina pléna by časti tohoto zákona zrušila. Vznikne znovu v právnom štáte neprijateľná situácia, ale tým, že ovládate niektoré vrcholné pozície v justícii a hrdo sa k nim hlásite, tak taká situácia neštandardná môže vzniknúť. Ono to potencionálne bude ešte dramatickejšie ako za vlády Vladimíra Mečiara, lebo v tom čase predseda Ústavného súdu neblokoval rozhodnutie a rozhodovanie pléna Ústavného súdu. Dnešná šéfka Ústavného súdu blokuje rozhodnutia a tým pádom funkčnosť pléna Ústavného súdu, čo považujem za úplne absurdný stav, ktorý nemá asi obdobu v žiadnej inej krajine, nielenže Európskej únie, ale podľa mojej mienky nie ani, ani celého sveta.
Preto sa prihováram k tomu, čo už povedali moji predrečníci, aby sa návrh zákona vrátil na dopracovanie, aby sa neprijímal v podobe, ktorá evokuje výrazné podozrenia z porušenia ústavy.
Posledná poznámka ešte predsa len, lebo tu bola diskusia k počtu volebných obvodov a pán minister hovoril, že sme si to mohli zmeniť v minulosti my. Ja som už spomínal pri predchádzajúcom zákone, že môj zámer v čase, keď som bol vo vláde, bol, aby vznikol čo možno najväčší konsenzus na prijatie volebného kódexu, lebo tento zákon považujem za tak výnimočný, nastavujúci pravidlá hry, že by nemal byť prijímaný len vládnou väčšinou. To je, to si myslím, že je tá základná pozícia, ten základný princíp. A faktom ale je, že v roku 2010, keď sa komisia vytvorila, tak okrem KDH žiadna iná strana nechcela meniť počet volebných obvodov. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka je ale, že by sme podľa mojej mienky mali ísť ďalej, ako len meniť počty volebných obvodov, a to zvažovať zmenu volebného systému na zmiešaný volebný systém. Nech je aj jeden volebný obvod pre pomerný systém, v poriadku, ale druhá polovica poslancov by bola volená v jednomandátových volebných obvodoch. Pri všetkej úcte ku kolegom, mnohým v tejto snemovni, je asi fakt, ktorý nemusím zvlášť zdôrazňovať, že mnohí voliči mnohých poslancov z rôznych strán ani nepoznajú, a sú v parlamente najmä vďaka tomu, že ich do parlamentu vytiahne nejaký populárny líder nejakej strany, a to je všetko, je to tak. Tá previazanosť podľa mojej mienky voličov a poslancov je tým pádom v zásade minimálna. Ani my sa navzájom až tak nepoznáme všetci.
Preto si myslím, že minimálne by mala prebehnúť diskusia a samozrejme by mal byť schvaľovaný volebný systém po väčšom konsenze. A viem, že ten nedosiahneme v tomto čase, v tejto dobe, ale myslím si, že ak chceme hovoriť o previazanosti voličov a poslancov, nestačí mať len 4 volebné obvody, alebo 8 volebných obvodov. Podľa mňa ani to nestačí. Ak to chceme urobiť naozaj vážne a dať do parlamentu osobnosti z jednotlivých regiónov, ktoré majú podporu občanov, voličov, tak urobiť dvojkolový, dvojkolový systém voľby v jednomandátových volebných obvodoch, a po tom v pomernom systéme tá druhá polovica, tá môže byť aj jeden volebný obvod. Tam už nevidím v tom nejaký vážny problém. Ale stále si myslím, že aj zmena len na štyri volebné obvody by bola skôr kozmetická. Dobrá zmena by to bola, dôležitá, v niečom smerom k lepšiemu, ale myslím si, že skôr len, len kozmetická. A obávam sa, že na to vôľa v tejto Národnej rade už nie je vôbec.
Ďakujem pekne.

Faktické poznámky, pán poslanec Simon a Zajac. Končím možnosť sa prihlásiť.

Ďakujem. Pán kolega Lipšic, no v plnej miere s tebou súhlasím, že tento návrh by sa mal vrátiť. Pán minister si môže vyškrtnúť alebo odfajknúť, že jedna úloha je splnená, predložil návrh tejto novely do parlamentu. Ale tento návrh zákona je veľmi citlivý. Predložený návrh je ako celok zlý. Preto by ho bolo treba vrátiť.
Demokracia nie je len v čase mimo volieb, ale aj v čase volieb, a hlavne v čase volieb. A preto akékoľvek obmedzovanie vyjadrovania sa a tvorby verejnej mienky v čase volieb nemôže byť predmetom volebného zákona a jeho obmedzovania. Nech sa každý, verejne známa osoba, nech sa každá vyjadruje. Nech tvorí verejnú mienku. A občania nech majú právo rozhodnúť. Obmedzovať volebnú kampaň a moratórium na 48 hodín, komu to pomôže? V čase internetu to sa nedá.
Práve preto navrhujem, podporujem to, čo kolega Lipšic navrhol, aby tento návrh zákona bol vrátený pánovi ministrovi, a nech sa vedie široká diskusia na túto tému.
Prečo takýmto spôsobom predkladá politická strana SMER tento návrh zákona? Čoho sa obáva? Chce mať absolútnu moc ako komunisti v tejto krajine? To snáď nie! Alebo je natoľko opojená mocou, že si myslí, že v tejto krajine už si môže dovoliť všetko?
Ďakujem.

Pán poslanec Zajac.