23. schôdza

Ďakujem. Budem reagovať na pána poslanca Duchoňa, keďže ako jediný mi venoval faktickú poznámku. Pán poslanec, v čom sa prejavujú tie pozitívne opatrenia? Ja som si nevšimol žiadny nadštandardný výber daní nad rámec hospodárskej, očakávaného terajšieho zlepšenia miernej hospodárskej situácie. Naopak, sledujúc prognózu ministerstva financií, musím konštatovať, že ministerstvo financií počas posledného roka zásadne napríklad znížilo odhady výberu dane z právnických osôb, ktoré ste mali pôvodne, keď ste tu presadzovali zrušenie rovnej dane a tvárili ste sa, že tým zalepíte štátny rozpočet. Potom to ministerstvo financií nenápadne downgradedovalo v svojich aktualizáciách. A takto by som mohol ísť ďalej a ďalej.
To, že sa vám, myslím, že to nejaké, zlomok percenta ľudí, ktorí dostávajú bločky, prihlási do nejakej lotérie, má asi takú spojitosť so zlepšením výberu DPH ako včerajšia bitka s riešením parlamentnej kontroly vlády. Sú to veci, ktoré možno vyzerajú atraktívne a zaujímavo, ale v skutočnosti úplne nepodstatné. Keď budete mať naozaj dáta o tom, ako sa zásadne lepší výber DPH, prosím vás, dajte nám ich a ja vám zatlieskam a zatlieskam vám aj verejne. Nemám s tým problém, pretože naozaj stav, kde sme sa dostali v DPH, je stav, ktorý je horší než pred vstupom do Európskej únie, a to je na krajinu Európskej únie obrovská hanba.
Dovoľte mi ešte jednu vec povedať, naozaj to mávanie úrokovými sadzbami, ja chápem, že si myslíte, že politicky funguje, ale nefunguje, lebo ľuďom je to aj tak úplne jedno a nie je to niečo, čo štandardne sa pri večeri bude riešiť. A dovolím si vám k tomu naozaj dodať, pozrite si, aké malo úrokové sadzby Grécko tak pol roka predtým, než zbankrotovalo, a garantujem vám, že tie úrokové sadzby boli vtedy zhruba také, aké sme vtedy mali my. Úrokové sadzby vyjadrujú momentálne presvedčenie trhov, kombinované napríklad aj s takou otázkou, ako je zásobovanie trhmi likviditou ECB. Úrokové sadzby nehovoria nič o tom, čo tu bude o rok, ani o dva.
Ďakujem.

Ďalší rečník prihlásený do rozpravy, pán poslanec Mikuš.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda. Tak pozvoľna nadviažem na môjho predrečníka Mira Beblavého, rovnako ako on som nechcel vystúpiť a rovnako ako on bol som aj ja prinútený rokovaním ostatných dvoch dní v Národnej rade, aby som povedal pár slov.
Súhlasím aj s ním v tom, že prvá, respektíve prvá Ficova vláda nevyužila obrovskú možnosť znížiť zadlženosť krajiny a deficit v časoch, ktoré zdedila po Dzurindovej, druhej Dzurindovej vláde, keď prebrala krajinu jednak s plnou špajzou a jednak s obrovským ekonomickým rastom, ale hlavne s celkovou zadlženosťou okolo 28 %, čo môžme povedať z pohľadu ekonomického, pohodovou 28-percentnou zadlženosťou.
Prakticky za tri roky táto prvá Ficova vláda nás dostala na kritickú úroveň zadlženia a dnes má problém. Vyplýva to aj zo správy, ktorú preberáme dnes od rána o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti. A prakticky na každej schôdzi Národnej rady počúvame stále ten istý problém, že je to zapríčinené prednostne externými podmienkami.
Už tu viacerí predrečníci hovorili o tom, aké rezervy sú v našom hospodárení za Ficových vlád. Kolega Sulík tu vymenoval niekoľko desiatok alebo desiatky predražených tendrov podpory vybratých subjektov. Či to už robí vláda cez investičné stimuly priamo alebo nepriamo, napríklad cez energetiku, tak ako sme toho svedkami na rokovaní na tejto schôdzi, či už v zákone o obnoviteľných zdrojov, alebo posledné, posledný deň pri odvolávaní premiéra a vlády Slovenskej republiky, pretože od včera prebieha ďalšia diskusia a ďalšia rozprava o odvolávaní premiéra a tým aj celej vlády. A hovorím to preto, lebo dôvodom, pre ktorý bola zvolaná táto mimoriadna schôdza, je, že rozhodnutím z minulého týždňa vláda mierou vrchovatou môže spôsobiť ďalšie zadlžovanie Slovenskej republiky. To rokovanie bolo otvorené, chvíľku bežalo normálnym štandardným spôsobom, no neskôr bez prítomnosti premiéra, ktorý zbabelo zavelil, a celá vláda aj so všetkými poslancami SMER-u odišla z pléna. Nie prvýkrát sa odvolával premiér tejto krajiny, alebo premiérka, ale prvýkrát premiér neudržal možno nervy, možno stabilitu a z rozpravy zbabelo ušiel. Dokonca nepočkal ani na faktické poznámky na jeho prejav. SMER a premiér tejto vlády vie, že ťahá za kratší koniec. Nečudujem sa, pretože tak nevýhodný obchod pre štát a jeho občanov a tak výhodný pre finančných špekulantov je neobhájiteľný.
Sám minister hospodárstva sa vyjadril ešte deň pred schválením vo vláde veľmi vyhýbavo a nejasne. A predtým to verejne niekoľkokrát odmietol. Som presvedčený, že tento obchod bol dohodnutý už pri vstupe nového akcionára do SPP v čase, keď sa vláda vzdala predkupného práva na kúpu SPP. Na začiatku roka, na mimoriadnom výbore, na mimoriadnom hospodárskom výbore totiž pán minister hospodárstva hovoril o tom, že kvôli získaniu stopercentného podielu v matke je štát ochotný a uvažuje sa o tom, že by boli vymenené aktíva matky a dcér SPP. Dokonca
za aktíva matky sa mali započítať aj zákazníci v sume 300 až 400 eur. Zákazníci, ktorých dnes máte, zajtra nie. Rozhodnutie o tejto transakcii malo prísť do konca prvého kvartálu. Nepadlo a zdalo sa, že snáď takto nevýhodná myšlienka pre štát sa nakoniec neuskutoční. Keď som priebežne čítal alebo počul vyjadrenia pána ministra hospodárstva, tak sa priznám, že aj ja som si naivne myslel, že zdravý rozum vyhrá. Nevyhral. Vyhrali tí, ktorí majú takú silu, že vedia ohnúť aj samotného premiéra.
Nový akcionár SPP so súhlasom vlády sa zbavil strát starých, ale aj strát budúcich. Občania prišli o cca 500 až 600 mil. eur na nasledujúcich 15 rokov, ktorú by títo finanční špekulanti, nový akcionár SPP, znášali. Ozaj je to snom každého podnikateľa, ako tu už povedal jeden z mojich predrečníkov, ponechať si ziskové časti firmy a zbaviť sa stratových častí firmy. V normálnom podnikaní sa za takýto obchod platí, aby som sa mohol zbaviť stratových záležitostí. No ale, čuduj sa svete, v našom štáte, respektíve zástupcovia štátu, naša vláda nieže by sa dala za to vyplatiť, ona ešte za to platí. Jedno je isté, vláda Roberta Fica vôbec nevracia, ako to on hovorí, SPP do stavu pred privatizáciou. Robí niečo úplne iné. Novým majiteľom, ktorým umožnila vstup do plynární po odchode renomovaných energetických firiem, žehlí do budúcnosti cestu k vyšším ziskom. Štátu vešia na krk firmu, ktorá je pre nich nezaujímavá, pretože pôsobí na regulovanom trhu, kde by mali byť výnosy prísne strážené nezávislým Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Pán premiér Fico berie stratu od finančných skupín na vrub štátu dobrovoľne. Inými slovami, zbavuje sa, zbavuje ich problematického biznisu a ešte im pripláca vysokú prémiu.
Keď sa vrátim k očakávaným protiargumentom pána premiéra, že iba napráva dedičstvo predchádzajúcich vlád, uvediem hneď aj protiodpoveď. Som presvedčený, že vstup zahraničných investorov do energetických firiem, do železiarní v Košiciach, či do bánk, zachránil tieto inštitúcie pred deštrukciou. Po vojne je každý generál a oháňať sa dnešnými číslami, že podiely v týchto inštitúciách sa mohli predať drahšie, je zavádzajúce, lebo pomery v nich sa zmenili. Práve vďaka privatizácii sa vyčistili a nastolili sa v nich nové pravidlá, zefektívnilo sa hospodárenie. SPP po privatizácii v roku 2002 viac ako zdvojnásobil zisky. Slovenské elektrárne po privatizácii v roku 2006 ich takmer zdesaťnásobili. Pán premiér sa oháňal tými číslami, že to boli zisky privatizérov. Áno, ale v trošku väčšom pomere to boli zisky aj tohto štátu, ktoré aj vyrovnávajú deficit štátu v rámci celého hospodárenia. Je to smutné konštatovanie, no práve vďaka príchodu zahraničných manažérov prestali v týchto inštitúciách kradnúť nominanti vlád alebo domáci privatizéri, tunelári. Spomeňme si, ako položili manažéri reprezentujúci Mečiarovu tzv. domácu kapitálotvornú vrstvu na kolená VSŽ, Investičnú a rozvojovú banku a v akých dlhoch sa topili po privatizácii Slovenské elektrárne a ako dnes po svete blúdia Duckého zmenky z SPP. Nechcem, aby sme sa inými dverami vrátili do tohto smutného obdobia, a odmietam všetky pokusy o tunelovanie štátneho majetku, nech by boli ukryté za akékoľvek ľúbivé slová.
Nečudujem sa, že toto je veľmi ťažké vyvrátiť. Preto tá zbabelosť, preto útek, preto nočné rokovanie, preto fyzická agresia, preto tlačovka predsedu Národnej rady, odpútavanie od podstatného. Tých 500 mil. eur za 15 rokov mohlo byť príjmom štátu. Mohlo sa využiť na zníženie deficitu, alebo sa mohli využiť na zvýšenie platov sestričiek, ktoré štát nevie zabezpečiť, alebo platy učiteľov, alebo mohla to byť podpora obnoviteľných zdrojov energie, v tomto prípade biometánu, ktorý je plne nahraditeľný, ktorý plne vie nahradiť zemný plyn.
Na tejto schôdzi a na začiatku roka sme preberali novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch energie. Jeden problém za druhým, jedna podpora vybratých subjektov za druhou. Keď hovorím o možnej podpore obnoviteľných zdrojov, tak chcem povedať, že potenciál nevyužitej pôdy na Slovensku je taký, že keby bol využitý teoreticky na 100 %, tak vie pokryť zhruba výrobu cez 4 mld. kubických metrov plynu. Celý náš dovoz je do 5,5 mld. A bola by práca pre našich ľudí, hlavne na vidieku a bol by dopyt po zelenej hmote, ktorá dnes hnije na pôde. Užívatelia pôdy by mali podstatne lepšiu ekonomiku. A ešte ak by sme do toho zakomponovali aktivačné práce, o ktorých nedávno tu hovoril pán minister, že nemá dostatok možností na využitie aktivačných prác, nemáme kapacity na to, náš vidiek by mohol vyzerať úplne ináč. Naša ekonomika by mohla vyzerať úplne ináč. Aj naša zadlženosť by mohla vyzerať úplne ináč. Ale najviac by sa urobilo pre energetickú sebestačnosť a bezpečnosť Slovenska a politici by nemohli robiť také podvody, akých sme svedkami dnes.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka, pán poslanec Duchoň. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne. Rád by som sa vyjadril k dvom veciam. Jednak vy ste svoj prednes skôr zameral na tematiku SPP, ale to je samozrejme vaša vec. Čo sa týka toho, ako ste obhajoval privatizáciu zahraničnými investormi strategických podnikov, podľa môjho názoru nie je správny ten názor, že slovenskí manažéri alebo manažéri, ktorí tam sú, jednoducho nevedia efektívne hospodáriť s danými spoločnosťami. Akonáhle sú takéto zistenia, treba tých manažérov jednoducho vymeniť, ale neznamená to, že treba sa zbavovať vyslovene atraktívnych spoločností, ktoré môžu a mohli by do budúcna prinášať veľké výnosy pre Slovensko, najmä nie za cenu, ktorá sa tým zahraničným investorom vráti viac ako dvojnásobne v priebehu desiatich rokov. To je jedna vec.
Druhá. Vy aj viacerí vaši predrečníci tu stále hovoríte o tom, ako je dnes vysoká miera zadlženia verejných financií, rádovo 53 %, ale ak si porovnáme roky, alebo vývoj verejného dlhu od roku 1998, tak v roku 1998 bol celkový verejný dlh 34 % HDP, ale v roku 1999 už 47,2 a v roku 2000 49,9, to znamená takmer teda 50 percent. Takže jasne vidíme, že počas obdobia roku 1998 - 2000 dramaticky narástol hrubý verejný dlh. V podstate atakuje tú hranicu, ktorú tu máme dnes. A čo ste vtedy robili jednoducho? Alebo ako ste sa vy postavili k tomuto problému, že jednoducho ten verejný dlh narástol do takýchto čísel? A dnes tu... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

S reakciou pán poslanec Mikuš.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za faktickú poznámku, len, pán kolega, zdá sa mi, že sa nerozumieme. To SPP samozrejme súvisí so zadlženosťou, ale súvisí hlavne s dianím, čo sa deje dnes v Národnej rade, aj možno za múrmi tejto sály. A moja podľa vás obhajoba ani nebola obhajoba privatizácie, bola reakcia na vystúpenie pána premiéra, ktorý to všetko odsúdil. Ja som len vysvetlil stav veci, aký bol. A aj to, že tie zisky, o ktorých hovoríte, že dostali tí zahraniční investori, tak 51-percentný zisk išiel do štátnej kasy. A štát s týmito peniazmi môže naložiť, ako uzná za vhodné. Sú to príjmy štátu, ak chce robiť sociálnu politiku, môže. Ale na jednej strane veľmi farizejsky kritizujete príjmy tých privatizérov, ale nekritizujete príjmy toho štátu.
Zadlženosť 1998 - 2000. No, pán kolega, vtedy bol v koalícii aj váš predseda a tá vláda nastúpila po Mečiarovej vláde, takže to asi stačí na vysvetlenie. Ale o tom som ja nehovoril. Ja som hovoril o tom, že v roku 2006 odovzdávala druhá Dzurindova vláda a nastupovala prvá Ficova vláda so zadlženosťou 28 percent. To znamená áno, z toho vysokého zadlženia, ktoré vzniklo po Mečiarovej, ktoré bolo treba naprávať, to, čo narobila Mečiarova vláda, tak v rámci Dzurindovej vlády zrealizovaním reforiem, naštartovaním ekonomického rastu sa ešte aj znižoval deficit a zadlženosť tejto krajiny. Bohužiaľ, následné roky išli opačným trendom a dnes sme opäť v problémoch nad 50 percent.

Poprosím posledného prihláseného rečníka Lászlóa Sólymosa.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené poslankyne, vážení poslanci, ja by som sa chcel pripojiť tiež k mojim predrečníkom a povedať to, že pôvodne nemal som v úmysle vystúpiť k tomuto bodu programu. Dovoľte, aby som vystúpil ale k otázke zoštátnenia SPP vládou Slovenskej republiky, a to z dvoch dôvodov. Jeden dôvod je taký, že si nemyslím, že takáto vážna vec by sa mala prerokovávať cez noc, a druhá vec je, že tento krok vlády priamo súvisí so zadlžovaním Slovenskej republiky, ktorú rieši a sleduje Rada rozpočtovej zodpovednosti.
Na začiatku musím vyhlásiť, že ide o ďalší krok druhej Ficovej vlády, ktorý vyhovuje najmä finančným skupinám, ktoré pán premiér vraj má rád ako koza nôž. Dodajme, že aj údajným sponzorom strany SMER, ktorým sa vždy mimoriadne darí počas vládnutia Roberta Fica, čo sa týka výhodných kšeftov so štátom. Následne vyhovuje SMER-u ako súčasť svojej populistickej demagógie, keď opäť presviedča ľudí, že obec zadarmo existuje, čiže je možné dosiahnuť lacnejší plyn pre ľudí tak, že na druhej strane to nebude nás stáť nič. Samozrejme nevyhovuje, naopak, škodí všetkým daňovým poplatníkom, ktorí budú platiť následky tejto politiky. V tomto prípade budú znášať straty a dlhy materskej SPP. Inými slovami, vláda SMER-u týmto krokom v zásade úplne chce zoštátniť straty, aby mohol ešte viac privatizovať zisky.
Hrozí, že o pár rokov ďalšia vláda zdedí typický slovenský štátny podnik, ktorý pán premiér a smeráci pravdepodobne tak obľubujú. Ako taký podnik vyzerá? Je stratový, zadlžený, so zákazníkmi, ktorí sú zvyknutí, že ceny sa nesmú zvyšovať. Je naplnený neschopnými, ale vernými politickými nominantmi, a používaný na obsluhu spriatelených firiem pre tradičnú úlohu: predávaj im lacno, nakupuj od nich draho. V tomto prípade predávať lacno bude plyn a nakupovať draho všetko, od právnických služieb cez IT systémy až po upratovanie. Skrátka hrozí, že vďaka Ficovej politike budeme mať na krku ďalšie Cargo.
Najväčšie riziká, ktoré hrozia po úplnom zoštátnení matky SPP, môžeme zhrnúť nasledovne: slovenskí daňoví poplatníci prevezmú na seba celé bremeno strát z predaja plynu pre domácnosti. Túto stratu uznáva aj pán premiér. Doteraz slovenská vláda, čiže daňoví poplatníci museli pokryť len polovicu tejto straty vzhľadom na 51-percentný podiel štátu vo firme. Odteraz budú mať na krku 100 percent. Máme teda 100-percentné istoty strát. Táto strata môže byť nižšia, keď štátu sa podarí vyjednať nižšie ceny s Gazpromom, na to existuje reálna šanca. Avšak je celkom možné, že čo získajú lepšími cenami, stratia nižšou efektivitou v dôsledku politických nominácií a všetkých problémov, ktoré charakterizujú štátne firmy. Nominanti sú dosadení nie hlavne preto, aby mali dobré, nie hlavne preto, aby mali dobré fleky so slušnou výplatou, hoci aj to je dôležité, hlavne pre nich, ale aby presmerovali finančné toky smerom, zdôrazňujem, smerom k spriateleným firmám. Čo je výhodné pre nich a zjavne aj pre stranu, ktorá to iste nerobí zadarmo, je nevýhodné pre daňových poplatníkov.
Ďalšou hrozbou, a čo je oveľa dôležitejšia, je, že súčasťou dohody medzi Ficovou vládou a súkromným vlastníkom je aj to, že aspoň do ďalších volieb zo zvyšujúceho zadlženia budú ratovať štátny rozpočet. Prakticky to vyzerá tak, že firma si požičia peniaze a z tých peňazí zaplatia štátu formou dividend výrazne viac peňazí, než je zisk celej skupiny. Takže ešte raz, firma sa zadlži, aby zaplatila štátu dividendy nad rámec zisku, a tak pomáha znižovať rozpočtovú sekeru. Aj v tomto prípade sa riadia princípom po nás potopa. Keď príde ďalšia vláda, zdedí zadlženú firmu, nielen matku, ale celý holding, a táto firma už nebude môcť vyplácať dividendy ani z existujúceho zisku, lebo musí z toho splácať dlhy. Čiže Ficova vláda má vyššie dividendy na úkor zadlženia, kým ďalšia vláda bude mať nižšie, ak vôbec nejaké, lebo bude musieť splácať dlhy.
Čo robia v rozpočte vo veľkom, to robia aj v SPP v malom, ale to však stále znamená stovky, milióny eur. Faktom je, že časť SPP, Eustream, vydáva dlhopisy v hodnote približne jednej miliardy eur a časť z nich použijú na výplatu dividend pre štát. V tomto roku to má byť približne 360 mil., to je skoro dvakrát viac než celý zisk firmy, ktorý pripadá na štát. Vieme, že bola podpísaná akcionárska zmluva 12. 12. 2012; 14. 12. 2012 sa podpísal dodatok - zmluva o reorganizácii SPP. Tento dodatok rieši aj rozdelenie dividend, kde sa píše, že čo sa stane vtedy a ako sa budú rozdeľovať dividendy a vyplácať dividendy, keď štát získa 51 % v SPP ako v matke. To sa stalo minulý týždeň. Tu sa jednoznačne píše, že v rokoch 2013 až 2015 sa vyplatí 400 mil. eur pre štát za 51 percent. Samozrejme za 49 % v tom istom pomere dostanú dividendy, alebo dostane dividendy aj firma EPH ako druhý vlastník. V ďalších dvoch rokoch by to malo byť 300 mil. eur pre štát, v pomere, samozrejme približne, k 300 mil. eur aj pre EPH. Keď to zrátame dokopy, tak dokopy je to 3 mld. eur s tým, že čistý zisk SPP v roku 2012 bol 448 mil. eur. To znamená, keď to jednoducho rátame, že za 5 rokov pri takejto výnosnosti a pri takomto rozdeľovaní dividend táto firma bude v strate 1,5 mld. eur, to znamená, za 5 rokov vláda bude mať na krku firmu, ktorá bude dlhovať 1,5 mld. eur.
Ďalej existuje vážne riziko, že veľkoodberatelia, ktorí nakupujú plyn od SPP, budú cítiť šancu, že po politickej línii, čiže cez SMER môžu vybaviť nižšie ceny plynu pre seba. Mnohí väčší odberatelia vrátane finančných skupín a známych oligarchov majú rôzne väzby na vládnu stranu a pravdepodobne neodolajú pokušeniu vybaviť si lepšie ceny pre seba. Dlhodobo to je možné len úkor ostatných odberateľov. V tomto prípade však hrozí, že tí odídu do konkurencie, čiže táto hra sa nedá hrať vo veľkom a do nekonečna. Celkovo to môže znižovať ziskovosť predaja pre veľkoodberateľov, bude ešte menej peňazí, z čoho pokryť straty, ktoré vznikajú pri domácnostiach. Aj takí veľkoodberatelia, ktorí nemajú politické väzby, môžu skúsiť zatlačiť na, na vládu spôsobom, keď ste vybavili lacnejšiu elektrinu pre Slovalco a U.S. Steel, tak vybavte nejako pre nás lacnejší plyn, inak budeme musieť utlmiť výrobu na Slovensku, alebo odídeme úplne. V časoch krízy, keď už existujú precedensy, že vláda ustúpila, sa zvyšuje pravdepodobnosť, že podľahne aj nabudúce takémuto vydieraniu.
Z dlhodobého hľadiska Slovensko bude mať nižšie príjmy z dividend od všetkých firiem SPP kombinovane, to znamená aj väčšiu dieru vo verejných financiách, čo znamená vyšší verejný dlh. Ficova vláda aj v tomto prípade sa riadi princípom po nás potopa. Keď v roku 2016 nastúpi nová vláda, tak zdedí stratovú zadlženú firmu, ktorá s tými peniazmi, ktoré si požičia, neinvestuje do renovácie, inovácie, ale bude z toho vyplácať dividendy, ktorá sa už aj dostala do pavučiny korupčných a klientelistických vzťahov. Keď to bude pravicová vláda, tak tá už nedokáže SPP ani výhodne predať. Takisto ako už nie je možné predať Cargo, zdevastované neschopnými politickými nominantmi, za ktoré ešte v roku 2006 núkali okolo 400 mil. eur. Keď pri moci zostane ľavica, tak možno bude nútená odpredať SPP po kúskoch, ako to robí teraz s Cargom za výrazne nižšiu cenu.
A na záver nemôžeme vylúčiť ani úplné šialenosti. Možno, keď SMER-u budú padať preferencie a bude chcieť zabodovať pred voľbami, tak môže drasticky znižovať ceny plynu bez ohľadu na reálne náklady. Čiže hrozí kupovanie voličov cez lacnejší plyn. Precedens už existuje a takéto ekonomické nezmysly sa zvyknú šíriť v našom regióne ako mor.
Táto vláda škodí Slovensku aj v prípade reorganizácie SPP. Smeráci, keď myslia na svoje mocenské záujmy a na záujmy finančných skupín, idú proti záujmom daňových poplatníkov. Robert Fico ako predseda tejto vlády nesie osobnú politickú zodpovednosť za zoštátnenie SPP, ako aj za všetky negatívne dôsledky, ktoré nastanú. Pravdepodobne väčšina rizík, ktoré som predtým spomenul, aspoň čiastočne reálne nastane, a to bude znamenať straty v stovkách miliónov eur. A myslím si, že to bohate stačí na to, ako dôvod na odvolanie pána premiéra. A je mi ľúto, že o tomto musíme rokovať cez noc.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa, tri faktické poznámky. Ale no, páni poslanci! Dobre, takže štyria poslanci a uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Zsolt Simon, nech sa páči.