23. schôdza

Pán poslanec Bugár.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán poslanec Hrušovský, dovoľ, aby som sa vyjadril len k tej prvej časti tvojho vystúpenia a zároveň, aby som sa poďakoval za tú výzvu, aby, aby sme si uvedomili tú našu zodpovednosť.
Vážení kolegovia, pardon, kolegyne, kolegovia, berme vážne tieto slová pána, pána poslanca. Viete, ak sa pozriete na to, čo sa stalo včera a ešte aj dnes to pokračovanie, no tak, aký príklad my dávame voličom? Národná rada, najvyššia inštitúcia, zákonodarná? Kde je zodpovednosť jednotlivých poslancov? Ako prispievame k tomu, že narastá napätie? Ale nielen tu, už aj vonku, to znamená, že medzi občanmi.
Včera ma chytil jeden, ja neviem, ako sa sem dostal, ale jeden občan Slovenskej republiky, a hovoril, že áno, treba vyvolať nejakú veľkú demonštráciu a musí tiecť krv na uliciach. Prepáčte, ja som sa zľakol. Kde sme sa my dostali? Takže bol by som rád, keby ani z jednej, ani z druhej strany, aby ani verbálne, ani iné útoky, aby neboli. Keď máme iný názor na iného poslanca, v poriadku. Nemusíme ho urážať, nemusíme ho verbálne atakovať. Ale toto je zodpovednosť každého poslanca, ktorý tu sedí, poslankyne spomínať nebudem, každého poslanca. Uvedomme si túto zodpovednosť! To napätia narastá aj preto, lebo my k tomu prispievame. (Potlesk.)

Pán poslanec Hrnčiar.

Ja by som sa chcel tiež poďakovať pánovi poslancovi Hrušovskému, hlavne za tú prvú časť jeho vystúpenia. Ja keď som bol, ja som v Národnej rade Slovenskej republiky prvé volebné obdobie a musím sa priznať, že nikdy som si nemyslel, že sa raz budem musieť hanbiť, že sedím v tejto rokovacej sále. Žiaľ, situácia v posledných dňoch ma núti teda sa zamyslieť nad tým, že naozaj sa musím hanbiť, že tu sedím.
A keby sme, častokrát sa útočí na samosprávu, ale keby sme takýmto spôsobom mali robiť v našich mestách a obciach, tak by nás ľudia z tých miest a z tých zastupiteľstiev hnali.
Ja by som chcel využiť túto príležitosť, že mám slovo a chcel by som pozvať kolegov aj z vládnej strany, aj z opozície, 23. v pondelok rokuje mestské zastupiteľstvo v Martine, začíname o deviatej ráno. A kto bude mať čas a chuť, tak sa môže prísť pozrieť, ako sa dokáže rokovať v kultúrnej atmosfére a kde sa, ako sa dajú kultúrne vymieňať aj odlišné politické názory.
Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik.

Ďakujem, pán kolega Hrušovský, niekto musel začať. Niekto musel začať. Nemyslím si, že pán predseda dneska tlačovkou začal dobre. Tvoj príhovor mi príde ako lepší začiatok. A ak máme naozaj začať, tak na začiatku musíme povedať, že kde sa stala chyba. A musí to povedať každý sám u seba. Nemôže to opäť skončiť hádzaním viny z jednej strany na druhú, prázdnymi rečami o samobitkách a nezmyselnými obvineniami, pretože v tom momente sa opäť dostávame do toho bludného kolotoča, z ktorého sa nebudeme vedieť dostať von.
Ak nebudeme schopní každý sám za seba a sami pred sebou a pred svojimi vlastnými voličmi si povedať, že niektoré veci sme možno urobili pre rýchle nahnanie si voličských hlasov, ale poškodili sme tým budovu a inštitúciu, ktorú máme reprezentovať, tak takéto príhovory budeme, obávam sa, počúvať stále častejšie.
A východisko je jednoduché. My pravidlá máme. Ale ak tie pravidlá budú platiť pre jedných a pre druhých nie, ak interpretácia pravidla podľa toho, ako sa hodí, bude nadradená tomu, aby platilo vždy, ak tí, ktorí majú moc, budú pravidlá zneužívať vo svoj prospech bez ohľadu na to, kto vládne a kto má väčšinu, z tohto marazmu sa nedostaneme.
Takže možno ani nie zmena rokovacieho poriadku, možno ani nie tvrdšie zásahy, skôr uvedomenie si, čo v tom rokovacom poriadku je napísané, na čo slúži, a začať ho konečne dodržiavať.
Ďakujem.

Pani podpredsedníčka Jurinová.

Ďakujem pekne. Aj ja, aj ja sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Hrušovskému za to, čo vypovedal. Povedali ste jednu vetu: "Sadnime si a pokúsme sa dohodnúť!" Súhlasím s tým. Bola by som veľmi rada, keby išli veci dohodnúť alebo vyrokovať pri zastúpení všetkých. Ale ak si pán predseda parlamentu sám ide vyberať, s kým si chce veci dohadovať, myslím, že k tomu konsenzu nikdy nedôjdeme.
Mám za to, že niektorí tuná chcú, aby sme sa ticho prizerali na to, ako sa šíria správy alebo ako sa kydajú kýble špiny na naše hlavy. Teraz myslím vyslovene hlavy poslancov z hnutia Obyčajní ľudia alebo z klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Pokiaľ vy nás budete obviňovať a pritom sám viete, že boli nepravdy povedané z vašich úst, tak dovtedy, ja si myslím, že my máme mať právo obhájiť si svoj názor.
Samozrejme, som proti akémukoľvek násiliu a akémukoľvek ponižovaniu a osočovaniu. Preto budem rada, ak naozaj výzvu, ktorú ste dali aj sám, pán predseda Národnej rady, obrátite voči všetkým.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Mikloško.

Už z nás viacerí ďakovali, aj ja ďakujem môjmu kolegovi za to, čo povedal, lebo tak to je. My sme sedeli opakovane už na mandátovom a imunitnom výbore, kde sme viaceré veci povedali, nechcem to opakovať. Ale ja som sa včera zle cítil, aj hanbil, bolo to nedôstojné, show, cirkus, by som povedal, plagáty, gašparko, Cola, výzva na svetovú alebo jakú revolúciu, už iba internacionála chýbala. Prispieva to k tomu, že ľudia nás všetkých pokladajú za zloduchov a klamárov, a to je, samozrejme, absurdná "pravda".
Včera to bolo nepríjemné. Lipšic vážne argumentoval, skĺzol do zbytočných a opakovaných útokov na vládu, ale odpoveď premiéra, nereagoval na neho, ale zase otvoril vážne argumenty, ale nevedel ani počkať na faktické poznámky a zavelil Národnej rade, ktorá je nad vládou, na odchod, a potom sme v noci tuná trapošili všetci. Jeden viac, druhý menej.
Ja by som pánu premiérovi povedal, že uznávam jeho volebné výsledky. Aj ako športovej obdivujem jeho tisíc klikov, aj schopnosť k argumentáciám, ktoré však nereagujú na konkrétne otázky. Nemožno s ním prakticky hovoriť, ani v Národnej rade to vlastne nie je možné. Keď mu dáme otázku, pätnásť minút odpovedá na jednu všeobecnú otázku, obyčajne svojho kolegu. Interpelácie tiež vláda v podstate ignoruje, urgentné body programu Národná rada nedovolí prerokovať. A v čase krízy, keď je Slovensko takto rozštiepené a ďalej to polarizujeme a štiepime, tak to je úplné ignorovanie opozície. Absolútna strata empatie a veľkorysosti je riziková, ktorá sa vám v budúcnosti nevyplatí.
Ďakujem.