23. schôdza

Ja by som chcela kolegyniam a kolegom, ktorí ma podporili, pán poslanec Kuffa aj faktickými poznámkami k tomu návrhu novely zákona, veľmi krátkej novely, poďakovať.
Chcela by som len mojej kolegyni povedať, že nie je to účelová novela, nie je politická novela, a neviem, že tá informácia, že koho odvolať. Čiže ja túto informáciu nemám a ja som v dobrej viere presne, pretože tiež som právnička, a presne viem, máme aj tu mladých kolegov právnikov, čiže otvárať tieto profesie aj mladým absolventom právnických fakúlt. Čiže táto novela, ktorú som, predkladám, nie je politická a nie je proti nikomu a ničomu zameraná, len skutočne otvoriť tie dvere a dať ten priestor mladým ľuďom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi teda, aby som uviedla svoj návrh zákona o používaní a ochrane paralympijskej symboliky a o Slovenskom paralympijskom výbore.
Návrh zákona je vypracovaný v spolupráci a v súčinnosti so Slovenským paralympijským výborom a so súhlasným vyjadrením aj Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Na absenciu tohto zákona už Slovenský paralympijský výbor dlhodobo upozorňoval, nakoľko tento legislatívny nedostatok sa Slovenskému paralympijskému výboru a celej jeho členskej základni vypomstil, najmä počas 10. zimných paralympijských hier v roku 2010 vo Vancouvri, kde došlo k významnému zneužitiu paralympijskej symboliky. Dôsledky sa riešia do dnešných dní. Vzhľadom na to, že sa nezadržateľne blíži rok 2014 a s ním i olympijské a paralympijské hry v Soči, je potrebné tento problém riešiť, aby sa zabránilo ďalšiemu zneužívaniu tejto symboliky.
Účinnosť teda tohto zákona navrhujem z dôvodu blížiacich sa zimných paralympijských hier v roku 2014 v Soči od 1. januára 2014.
Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ako ste si všimli, predkladaný návrh zákona nie je svojím obsahom rozsiahly. Jeho úloha je však veľmi dôležitá a potrebná pre ochranu symboliky našich telesne, zrakovo a mentálne postihnutých športových reprezentantov.
Z uvedeného dôvodu sa obraciam na vás nielen vo svojom mene, ale aj v mene širokej členskej základne športovcov zastrešených Slovenským paralympijským výborom, o vašu podporu a schválenie tohto zákona.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Bibiány Obrimčákovej na vydanie zákona o používaní a ochrane paralympijskej symboliky a o Slovenskom paralympijskom výbore (tlač 667) ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č.  85 z 2. septembra 2013 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Zákon bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 621 z 15. augusta 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republike.
S ohľadom na opatrenia (Pozn. red.: správne má byť - "oprávnenia"), ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre vzdelávanie, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní, v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne a kolegovia, zase nevystupujem za klub KDH, ale za seba. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
121.
Člena klubu KDH som povedala. Ste člen klubu KDH, nie?

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
122.
Som členom klubu, to všetci vedia. So zákonom plne súhlasím a podotýkam, že šport zdravotne postihnutých aj mentálne postihnutých treba stále podporovať, teda nejde len o používanie a ochranu paraolympijskej symboliky a o Slovenskom paraolympijskom výbore, čo je obsahom tohto dobrého zákona.
Iste všetci vieme, že naši zdravotne postihnutí športovci sú špičkou vo svete. Treba to stále spomínať a ich podporovať nie iba v súvislosti s parolympiádou. Vtedy, ako sme aj posledne videli, je o nich v médiách veľký boom, ale keď paraolympiáda skončí, je dlho ticho, nezáujem médií a aj verejnosti by som povedal.
Videl som nedávno krásnu knihu o paraolympijsme, o našich výsledkoch na olympijských hrách. Nádherné až dojemné fotografie. Gratulujem srdečne autorom knihy aj jej protagonistom. Podčiarkujem, že športovanie zdravých u nás skôr, by som poveda, upadá. A naraz zdravotne postihnutí nám ukazujú, nám ukazujú, čo je to húževnatosť, sebazaprenie, pot a slzy.
Otázka navrhovateľke by bola asi taká, možno že to trošku aj naznačila, či je podobný zákon aj v iných štátoch. Alebo my sme v tomto smere príkladom? Alebo len sme nemali taký zákon o symboloch a ich ochrane?
Posledná poznámka je, prečo sa tam jazykove hovorí "paralympijský"? Predtým sme stále hovorili o paraolympiáde, paraolympijský. Mne stále ide to druhé slovo skôr na jazyk.
Posledná poznámka je taká, že ako sa pamätáme, bol tu aj schválený návrh z dielne ministerstva školstva, zákon o možnostiach podpory športu z fondu Úradu vlády. Navrhujem najmä pánu poslancovi Galisovi, zmocnencovi pre šport, aby prípadne tieto peniaze z Úradu vlády umožnil dávať priamo, to v zákone nebolo, aj podpore projektov pre zdravotne a mentálne postihnutých športovcov. V druhom čítaní sformulujem v tomto smere aj malý pozmeňujúci návrh do tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán kolega, pán poslanec Mikloško, ja by som chcel v reakcii na vaše veľmi stručné vystúpenie naozaj oceniť prípravu tohto zákona pani predkladateľkou, pretože si myslím, že v dnešnej dobe globálnych komunikácií, najmä cez internet, sociálne médiá, ale samozrejme aj printy a elektronické médiá, je veľmi dôležité chrániť si nejaký ten svoj korporátny znak, či už symbol, logo, ako je to aj v prípade štátnych symbolov alebo symbolov organizácií, ktoré sú spojené so Slovenskou republikou.
Ja mám praktické skúsenosti, bohužiaľ, aj negatívne, ako prezident jednej z najväčších športových asociácií tu na území v Bratislave, Asociácie športových klubov Inter, kedy naozaj dochádza k zneužívaniu loga, symbolov, farieb, vlajky a tak podobne. A preto si myslím, že tento návrh zákona je správny, a chcel by som sa pani predkladateľke poďakovať a vyjadriť jej svoju veľkú podporu.

Ďakujem. Ja by som chcel reagovať len na jeden aspekt, ktorý Jožko Mikloško spomenul. Ja viem, že on netvorí meritum, ale ani jadro tejto problematiky a ani nesúvisí nejak zásadne s návrhom tejto legislatívnej úpravy alebo teda tohto, tohto zákona.
Je to oblasť mentálne retardovaných a inak hendikepovaných ľudí. Jeden taký príklad, že je dôležité, aby sme na túto oblasť boli mimoriadne citliví. Môj otec celý život ako detský psychiater, zakladateľ detskej psychiatrie na Slovensku, chodieval do Ústavu mentálne retardovaných pacientov v Adamovských Kochanovciach. Boli tam veľmi ťažké prípady, často až v pásme imbecility a idiocie. Každopádne populácia, o ktorej sa v odbornej literatúre tvrdilo, že je nepoužiteľná na nič, keď otec mal 40 rokov, tak títo podľa literatúry nepoužiteľní, nevzdelávateľní, nevychovateľní jedinci pripravili jednak kultúrny program za pomoci miestneho pána farára a rehoľných sestier Vincentiek, ktoré sa o nich starali, ale tiež zorganizovali športový turnaj. Vyzeralo to možno trošku bizarne, možno trošku surrealisticky vidieť tie deformované telá v zápase s loptou. Ja si myslím, že by sme na toto mali byť mimoriadne citliví a empatickí. Som presvedčený, že aj tento parlament by sa o týchto ťažko hendikepovaných mal veru, a teraz to po týchto dvoch dňoch vidím veľmi výrazne, mal v čom poučiť.
Ďakujem, Jožko.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja som tiež privítal tento zákon, keď som si prvýkrát prečítal, že o čom vlastne to je. Nie som v obraze, ako sú títo naši športovci našou legislatívou chránení, koľko vlastne tam tých zákonov sa na nich vzťahuje. Možnože mi to predkladateľka aj nejako ozrejmí. A myslím si, že tiež by som sa chcel opýtať, či sme jedni z posledných alebo jedni z prvých, ktorí ideme príkladom, že takto nejako chránime tie znaky paralympiády.
Myslím si, že títo športovci u mňa, a myslím, že mali by aj u ostatných občanoch, majú veľkú úctu, pretože to je o pevnej vôli. To je o tom, že verí, verí v svoje sily, ide. Tiež som športoval, nie som síce hendikepovaný, ale viem si predstaviť, čo to znamená, keď musí takto hendikepovaný človek podať príslušný výkon. A vtedy to už hovorím, že klobúk dolu pred ním a sa hlboko pred ním skláňam. Myslím si, že ich propagácia Slovenskej republiky je podstatne viditeľnejšia, nechcem povedať ako, koľko poslancov Národnej rady, aké robíme meno my a aké robia oni.
Takže ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Tiež by som rád povedal dobré ráno, ale neviem, či sa to v tejto chvíli hodí po nočných rokovaniach. Ale k téme.
Viete, keď Pierre de Coubertin založil olympijské hnutie a bola prvá novodobá olympiáda, bola to predstava o amatérskej súťaži v zmysle tých historických helénskych olympijských hier. Ale vývoj išiel svojou cestou a postupne aj do olympijského hnutia vstupoval veľký biznis. Ešte potom boli roky za predsedovania Avery Brundagea, keď sa delili športovci na amatérov a profesionálov a profesionálni, ktorí vykonávali šport za financie, nemohli byť účastníkmi olympijských hier. Ale biznis to prevalcoval.
Hovorím to v tej súvislosti, že paralympijské hnutie, paralympiáda vznikla neskôr, podstatne neskôr, ale je to taká, by som povedal, mladšia a menšia sestra olympijského hnutia a tento proces v podstate do značnej miery kopíruje. Ani paralympijské hnutie dnes nie je o amaterizme vyslovenom. Aj tam sa točia už zaujímavé peniaze. Samozrejme, zďaleka nie také ako v olympijskom. A z toho pohľadu myslím si, že tie procesy by mali, niektoré ochranné procesy fungovať rovnako. Čiže vnímam za celkom prirodzené a v poriadku ochranu paralympijských symbolov.
A hovorím to preto, že návrh tohto zákona podporíme. Len trošku poznáme históriu paralympijského hnutia na Slovensku a nechcem sa k tomu vracať, len pripomeniem, čo pred, ani nie pred desiatimi rokmi sa dialo v Slovenskom paralympijskom výbore, ako sa nakladalo s finančnými prostriedkami.
Čiže keď my tu nastavujeme pravidlá, celkom iste chceme, aby to fungovalo v poriadku. A vždy to je o ľuďoch. A preto chcem vysloviť presvedčenie, že paralympijské hnutie, keď mu istým spôsobom takto na Slovensku vytvoríme istú ochranu, bude fungovať naďalej seriózne a v prospech tých paralympikov.
A musím povedať ešte jednu takú vetu, že stále cítim, že v tomto hnutí je ešte stále viac toho oduševnenia a amaterizmu. Ak, a v dobrom slove hovorím o amaterizme, teda o istej súťaživosti a istej prirodzenej radosti z tej súťaže v športe.
Bol by som asi stihol aj včera za tie dve minúty, pani podpredsedníčka, svoje vystúpenie. Moje vystúpenie chcelo len veľmi krátko sa vysloviť k problému a s tým, že návrh zákona podporíme.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážená pani predkladateľka, dovoľte mi, aby som hneď na začiatku povedal, že podporíme za stranu MOST - HÍD tento zákon, pretože musíme sa o to snažiť, aby paralympiáda a olympiáda zdravých ľudí bola na rovnakej úrovni.
I tento zákon je o tom, neni to teraz o financovaní, jak to včera odznelo. Niektorí poslanci si neuvedomili, o čom je tento zákon. Je o tom, aby práve nemohli zneužiť tieto symboliká. Nemohli bez toho, aby mohli byť potrestaní tým, že vyrobia určité množstvo čiapok, ceruziek pri príležitosti týchto paralympijských hier alebo iných športových podujatí predávajú a na tom získajú komerčné účely. Treba to chrániť, nakoľko v roku 1994, si myslím, že bol v parlamente zákon o tom, že sa chránia aj olympijské symboliká ako zdravých športovcov. Takže myslím si, že aj postihnutí športovci musia mať túto možnosť. Musí to mať tento zväz tak, aby to vedela ona sama koordinovať. A v konečnom dôsledku i z toho možnosť získať nejaké finančné prostriedky pre paralympijských športovcov. Vidím toto, že je to v poriadku.
Treba sa o to snažiť, aby sa zrovnoprávnili tak čo do médií, tak čo do vykonávania olympijských hier pre paralympionikov a pri príležitosti normálnych olympijských hier, pretože aj medzinárodná federácia, či jedna, alebo druhá, zabezpečujú, už idú, myslím si, že ruka v ruke aj v tom smere, že sa dohodli na tom, že paralympijské hry sa budú konať hneď po olympiáde na tom istom mieste. Čiže je to dobrá myšlienka, že to zrovnoprávnia, a myslím si, že na tomto si môžu len paralympijskí športovci nejakým spôsobom trošku prilepšiť. Nebudú to veľké, myslím, honosné veci, ale budú mať chránené, že nemôže nikto zneužívať ich symboliká a nemôže na tom komerčne zarábať. Ide o to, myslím si, že v tomto zákone.
Prosím vás, podporte. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja sa chcem poďakovať tým kolegom, ktorí vystúpili v rozprave na podporu tohto zákona. A takisto by som chcela odpovedať na otázky, ktoré odzneli v rozprave včera.
Konkrétne pán Fecko sa zaujímal o to, či sme teda prvým štátom, ktorý takto rieši legislatívne ochranu symboliky. Chcem k tomu poznamenať, že každá krajina pristupuje k športu ináč. Čiže aj k tejto téme je to v každej krajine riešené inak. Ako príklad by som možno uviedla Veľkú Britániu. Tá má štátom riadenú agentúru, ktorá rieši vo všetkých oblastiach tento problém aj vrátane symbolík. Čiže nepatríme ani k prvým, ale ani k posledným.
V súčasnosti je Slovenský paralympijský výbor už dvadsať rokov členom Medzinárodného paralympijského výboru a v Medzinárodnom paralympijskom výbore je 180 krajín sveta. To znamená, že ide o významnú celosvetovú inštitúciu, ktorá zastrešuje šport zdravotne znevýhodnených, a je vlastne obdobou Medzinárodného olympijského výboru.
Pán Mikloško sa pýtal na názov paralympijský. Prečo teda nie je paraolympijský? Chcem k tomuto povedať toľko, že k názvu v roku 1948 sa vlastne priklonili alebo odvodili ho od postihnutia paraplegik, čo je súbor symptómov spôsobených poranením miechy. No a po 2. svetovej vojne po podpise Zmluvy o spolupráci medzi APC a Medzinárodným olympijským výborom bola diskusia vniesť do názvu paraolympijský, ale keďže Medzinárodný olympijský výbor nedal súhlas, teda nie je možné používať slovo olympijský ani v kombinácii slov. Takisto v logu nemajú paralympici tú istú farbu, ani päť symbolov, ale majú tri a tri agitos.
Na záver snáď len toľko, že som presvedčená, že tento zákon, pokiaľ bude prijatý, výrazne pomôže všetkým zúčastneným inštitúciám pri ochrane symboliky, a teda zákon má zmysel a uchádzam sa o jeho podporu.
Ďakujem pekne.