23. schôdza

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 o pozemných komunikáciach v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, do legislatívneho procesu predkladám v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, ktorého jednou z priorít je pokračovať vo výstavbe diaľničnej dopravnej siete výraznejšou mierou ako doteraz.
Návrh zákona je rovnako pripravený, a na to chcem obzvlášť upozorniť, v súlade so závermi vyslovenými v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. januára 2011. Účelom tohto návrhu zákona je zefektívniť a zjednodušiť proces majetkoprávneho vysporiadania pozemkov pod pozemnými komunikáciami, ktorý je vzhľadom na rozdrobenosť pozemkov na Slovensku veľmi zdĺhavý. Návrh zákona vychádza z identifikácie konkrétnych problémov vlastníkov a správcov pozemných komunikácií pri príprave líniových stavieb. Samozrejme, že som pri jeho príprave veľmi intenzívne spolupracoval s majetkoprávnym oddelením Národnej diaľničnej spoločnosti a aj s príslušnými odbormi ministerstva dopravy.
O čom teda vlastne návrh zákona je. V zásade v ňom riešime štyri dôležité oblasti.
Po prvé. Upresňujeme pre potreby určenia existencie cestného ochranného pásma, či ide o súvislé zastavané územie, alebo územie určené na zastavanie, keďže ochranné pásmo sa od 1. 8. 2011 zriaďuje nielen v nezastavanom území, ale aj v území určenom na zastavanie. Z tohto, alebo z dôvodu odstránenia aplikačných problémov sa novelou tohto zákona definuje pojem súvislé zastavané územie.
Druhou oblasťou, ktorú tento návrh zákona rieši, je to, že sa zavádza tzv. fikcia doručenia návrhu kúpnej zmluvy v prípade, ak vlastník uvedený na liste vlastníctva nepreberá zásielky alebo sa nezdržiava v mieste doručenia, a teda mu nie je možné doručiť predmetný návrh zmluvy, čo v doterajšej právnej úprave absentovalo a predlžovalo proces majetkoprávneho vysporiadania pozemkov na mimoriadne dlhú dobu.
Treťou oblasťou, ktorej sa tento návrh zákona venuje, je to, že upravuje sa možnosť vo verejnom záujme vyvlastniť pozemky, ktoré sa nachádzajú pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami a sú už dané do užívania.
Navrhovanou úpravou sa dosiahne majetkoprávne vysporiadanie pozemkov pod pozemnými komunikáciami, kde nie je možné s vlastníkom pozemku dosiahnuť uzavretie dohody. Vlastník diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie môže podať návrh na vyvlastnenie najneskôr do 31. decembra 2020.
Predmet vyvlastnenia sa rozširuje aj na účely vyvolaných úprav, samozrejme, súvisiacich s výstavbou diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a rozširuje sa okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania, a to o duplicitných alebo viacnásobných vlastníkov.
No a štvrtou oblasťou, dámy a páni, je to, že návrhom tohto zákona sa dáva možnosť poskytnúť náhradu za výkup stavby na bývanie alebo nebytovej budovy nie v trhovej hodnote, ale vo východiskovej hodnote. Pričom východisková hodnota je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty. Trhová cena je totiž v prípade starších budov oveľa, oveľa nižšia ako tá východisková, preto vlastník takejto stavby nie je schopný alebo ochotný odpredať majetok za podmienok, že za získanú sumu si kúpi alebo zabezpečí stavbu v rovnakom štandarde, ako bola tá vykúpená stavba. Nárok na východiskovú hodnotu za výkup stavby na bývanie alebo na nebytové budovy má vlastník do momentu začatia vyvlastňovacieho konania. Vlastníkovi vykupovacej nehnuteľnosti možno poskytnúť náhradu za výkup stavby vo výške 11,2-násobku náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov alebo náhradu za výkup rodinného domu, bytu alebo nebytovej budovy vo výške východiskovej hodnoty. Uvedené náhrady nie je možné kombinovať, a teda dostať 1,2-násobok východiskovej hodnoty.
Z dôvodu zjednodušenia a urýchlenia majetkoprávnej prípravy stavieb je potrebné novelizovať aj súvisiace právne predpisy, a to zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ďalej zákon č. 129/1996 o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, zákon č. 669/2007 o jednorazových mimoriadnych opatreniach a takisto zákon 162/1995 o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov.
Chcem zdôrazniť, že návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, má pozitívne dopady na sociálne prostredie. A dopad na rozpočet verejnej správy je diskutabilný, pretože všetky vzniknuté výdavky, i napriek tomu, že budú vyššie ako tie doteraz, ale budú spoločnosti vo vlastníctve štátu uhrádzať, to znamená, aj Národná diaľničná spoločnosť, aj Slovenská správa ciest, z výdavkov určených na financovanie tejto oblasti v rámci svojich rozpočtov schválených na príslušný rozpočtový rok.
Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, kolegyňa, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 680). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účelu navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 č. 655 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem navrhovať, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch, v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dobrý deň sa praje. Takže začíname v normálnom režime dneska znovu o deviatej, sme po nočnej, takže vidíme aj tento stav, koľko nás tu je. Dokonca dvoch nočných, ako ma kolega upozorňuje. Dobre, ale poďme k zákonu.
Nebudem dlho, myslím, že v druhom čítaní budeme možnože mať konkrétnejšie veci, ale chcel by som upozorniť na určité podmienky, resp. čo sa mi v tomto zákone nezdá.
V prvom rade chcem povedať, že som rád, že tak ako máme roztrieštené vlastníctvo, máme podvojné vlastníctvo ku niektorým nehnuteľnostiam, a mnohokrát som zažil aj v svojej praxi, kde tí druhí vlastníci neboli účastníkmi konania, to znamená, bol problém. Oni sa domáhali a správny poriadok hovorí, že každý, kto je dotknutý na svojich právach a povinnostiach a si myslí, že je účastníkom konania, mal by dostať právo tohto konania sa zúčastniť. Áno, vy ste to vo vašom ustanovení vykryli, že prakticky katastrálny úrad musí zo zákona upovedomiť príslušný orgán správny, ktorý koná, kto vlastne sú všetci tí vlastníci, ktorí majú aj list vlastníctva, v C registri, aj v E registri, resp. na pozemkovej knižnej vložke.
Takže to kvitujem, áno, je to potrebné, možnože aj v ďalších zákonoch by bolo dobré takto upraviť, takže myslím, že ako prvá lastovička, ktorá vyletela na usmernenie aj v iných konaniach, resp. v iných legislatívnych návrhoch.
Čo sa mi ale nepáči, to musím povedať hneď na začiatku, že znovu je tu novela o nejakom vyvlastnení. To vyvlastnenie stále nejako nás tak ako škrie a snažíme sa mu prísť na kĺb. Neviem, prečo takáto novela ide z úst síce vládneho poslanca, ale je to poslanecký ako návrh zákona, keď je to, ako je tam citované v odôvodnení, je to v súlade s programovým vyhlásením vlády. Prečo tento návrh nejde ako vládny návrh zákona? To by som teda chcel nejako možnože aj odpoveď v tom prvom čítaní, keď sme tu. Pretože myslím si, že tak dôležité, tak dôležitý zásah, ako je zásah do vlastníckeho práva formou vyvlastnenia, mal by prejsť príslušným pripomienkovým konaní odbornej a laickej verejnosti. Takže neviem, aký bol účel alebo čo vyprovokovalo, že musel to predkladať kolega pán Choma ako svoj návrh zákona.
Ďalej, čo by som chcel zdôrazniť, rozširujeme tu podstatne ten predmet vyvlastnenia aj na miestne komunikácie. To znamená, my ideme na celú šírku týchto stavieb a tým pádom prakticky ako keby sme povedali, že všetko, čo je pod cestami a neni vysporiadané, žiaľ, vlastníci, vám to vyvlastníme. Ja poznám veľa starostov aj primátorov v Slovenskej republike, ktorí, prvý ich krok, keď išli, resp. sa ujali svojho mandátu či už starostu, poslanca alebo aj primátora, tak prvý ich krok bol, že aký mám vlastne majetok, ako ho mám vysporiadaný a nevysporiadaný. Takže česť a chvála takýmto poslancom, ktorí z prvých rozpočtov, ešte hovorím o roku ´90, 94, 5, 6, keď z prvých rozpočtov vyčlenili peniaze na takéto majetkoprávne vysporiadanie, nie na vyvlastnenie. Na majetkoprávne vysporiadanie. A bol som pri takýchto konaniach a musím povedať, že vtedy sa ten vlastník cíti neoklamaný. Cíti, že tá štátna správa, že ten orgán, ktorý má záujem byť vlastníkom, mu postavil fér podmienky.
Lebo tvrdím jedno, predaj a kúpa a dohoda o predaji a kúpe musí mať každopádne prednosť pred vyvlastnením. Áno, píšete tu, že pokiaľ nedôjde k dohode a všetko možno, len, samozrejme, všetko to padá na cene. Ja budem tiež veľmi rád, že si ešte ten zákon poriadne doštudujem, že vlastne aká tu bude tá náhrada, aby sme neboli v rozpore s nejakými, nechcem povedať, že trhovými cenami, nech bude tá cena, by som povedal, primeraná, pretože trhové ceny niekedy idú do neba, ako sa hovorí, a nemajú nejakú tú logiku. Takže bol by som veľmi rád, keby sme robili všetko pre to, aby tých vyvlastňovacích konaní bolo čo najmenej.
Samozrejme, ja aj na tejto schôdzi budem predkladať tiež i novelu jedného zákona, ktorá tiež rieši majetkoprávne vysporiadanie pozemkov pod takýmito stavbami, to je zákon 66/2009. A budem predkladať túto novelu už druhýkrát a budem ju dávať stále, pokiaľ mi neprejde. A práve tam sa riešia takéto nevysporiadané pozemky aj pod stavbami takými, ktoré sú komunikácie. A vtedy, už vtedy vlastne to bol problém v tejto republike, pred tými štyrmi rokmi, možnože aj skôr, a Národná rada pochopila, že musí dať aj nejaký legislatívny rámec tomuto problému. Urobila to v tom zákone 66, kde sa hovorí, že VÚC-ky a samosprávy musia ponúknuť, teda musia ponúknuť, práve to chcem dať, že aby museli ponúknuť za náhradu v prvom rade svoj pozemok, ktorý majú, až potom môžu ísť do pozemkových úprav. To znamená zo štátneho, čo má Slovenský pozemkový fond.
Takže viac-menej keby sa toto už bolo teraz využívalo, myslím si, že to vyvlastňovacie konanie by takýto tlak na vysporiadanie pozemkov pod miestnymi komunikáciami a cestami nebolo.
Chcel by som ešte na záver, nechcem to dlho naťahovať, že píše sa tam, že bude to súvisieť aj, ten "predmet vyvlastnenia bude aj na účely vyvolaných úprav súvisiacich s výstavbou diaľnic, ciest a miestnych komunikácií". Rád by som počul od predkladateľa, čo mal tým legislatívec na mysli. Dúfam, že to nebude od výmyslu sveta všetko možné, že bude iba to nevyhnutné, ktoré je potrebné pri tejto vyvolanej investícii súvisiacej s touto výstavbou realizovať. V druhom čítaní asi niečo pripravím v mojom pozmeňujúcom návrhu. Ešte si to musíme trošku prejsť.
Takže zatiaľ z mojej strany toľko. A ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

Áno. Ja len krátko chcem zareagovať na pripomienky pána poslanca Fecka.
Prečo nie je vládny, prečo je poslanecký? Ja som sa rozhodol takýmto spôsobom, samozrejme, po komunikáciách s príslušným pánom ministrom. Ten dôvod je pomerne jednoduchý. Naozaj v tomto čase veľmi intenzívne prebieha príprava výstavby diaľnic, ďalších a ďalších úsekov a takýto zákon je potrebný čím skôr. Nie sú tu tak zásadné veci, ktoré by museli ísť na nejakú obrovskú širokú diskusiu. Tak či tak sa ešte budeme venovať stavebnému zákonu, ktorý je v rozsiahlej diskusii a ktorý, samozrejme, nejakým spôsobom takisto na to vplýva. Takže ja som si to zobral ako svoju vlastnú iniciatívu, preto zákon predkladám ako poslanecký návrh.
Čo sa týka toho vyvlastnenia, tých obáv, ktoré, samozrejme, takéto obavy sú celkom prirodzené a logické. Na druhej strane ústava jasne garantuje, jasne garantuje, za ktorých podmienok môže dôjsť k vyvlastneniu. A tú ústavu nie je možné porušiť a tá, samozrejme, garantuje aj primeranú cenu. Jeden zo štyroch podstatných dôvodov je aj primeraná náhrada za vyvlastňovaný pozemok. Takže ani tohto momentu by som sa nejakým spôsobom neobával.
No a predmet vyvlastnenia, že čo tým sledujeme, čo sa týka komunikácií. Súvisí to s tým, čo som už povedal, ale súvisí to napríklad, keď hovoríme o obciach, keď hovoríme o vyšších územných celkoch, s fondovými stavbami. Viete dobre, že nie je možné fondy realizovať tam, pokiaľ nie je úplne dokončené majetkovoprávne vysporiadanie. A niekde sú naozaj špekulatívni ľudia, ktorí vyslovene špekulujú, nechcú za žiadnych okolností a či už z trucu, alebo akéhokoľvek iného dôvodu jednoducho nie je možné sa s nimi dohodnúť. Preto takýto inštitút musí nastúpiť, aby sme aj tie fondy takýmto spôsobom, alebo eliminovali aj túto stránku veci, aby sme tieto veci eliminovali.
Takže toľko z môjho pohľadu, ale, samozrejme, v rámci druhého čítania budeme diskutovať o akýchkoľvek návrhoch.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som predložil do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorý predkladá skupina poslancov a ktorý, ak by som mal tak všeobecnejšie pomenovať, tak zapadá do rámca tzv. protikorupčnej legislatívy. Je to úplne nový statusový zákon, ktorý zavádza aj nové pojmy a termíny do právneho poriadku Slovenskej republiky. A pokúšame sa týmto návrhom zákona o zmiernenie možných dopadov korupcie a klientelizmu, o ktorých tak a s takou ľahkosťou radi aj v tejto rokovacej sále hovoríme. A preto je aj našou povinnosťou, a toto je hlavný dôvod a zámer navrhovateľov, pokúšať sa uskutočňovať v našom právnom poriadku také zmeny, ktoré by tento neduh dokázali eliminovať, vedomí si toho, že ťažko môžeme prijať takú legislatívu, ktorá absolútne takémuto konaniu môže zabrániť.
Teda toto je zásadnou ambíciou predkladateľov. A nie je to nič nové, pretože v tradičných demokraciách a vyspelých štátoch už takáto legislatíva existuje. Všade možno trošku iná, ale cieľ a dôvody sú tie isté. A rovnako aj na úrovni inštitúcií Európskej únie sa lobing stal normálnou, bežnou praxou ovplyvňovania, prijímania rôznych noriem a nariadení orgánov Európskej únie.
Žiaľ, na Slovensku sa častokrát ovplyvňovanie prijímania legislatívy alebo zmien v slovenskom právnom poriadku považuje za korumpovanie tých, ktorí o tomto rozhodovať môžu, a vždy sú v podozrení tí, ktorí majú záujem, a niekedy aj čestný a úprimný, pomáhať riešiť mnohé ďalšie problémy, považujú za tých, ktorí korupciu na Slovensku oživujú.
Tento zákon by mal trošku dokázať a vedieť stransparentniť takéto konanie, ktorého sme svedkami aj my tu. Dámy a páni, pamätám sa, keď ešte v nedávnej minulosti REEMTSTMA vlastnila na Slovensku Slovenský tabakový priemysel. Keď sa objavili zákony, ktoré naznačili zvyšovanie možných daní za tabakové výrobky, zrazu sa Národná rada hemžila igelitovými taškami plných kartónmi cigariet. Je to tak, akože nebráňme sa povedať pravdu. A my chceme zlegalizovať, nie napomáhať korupcii a klientelizmu a nedovolenému angažovaniu sa tých, ktorí sa pre takúto činnosť rozhodnú, aby ju robili na základe pravidiel a zákonov, ktoré jasne hovoria, za akých podmienok a kto môže ovplyvňovať prijímanie zmien alebo nových návrhov, alebo nových prijatí zákonov v Slovenskej republike od všetkých úrovní orgánov verejnej a štátnej moci vrátane poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh zákona jasne vymedzuje rozsah lobingu, čo je lobista, kto je lobovaný, kde sa vedie evidencia týchto lobistov, za akých podmienok a v akom rozsahu ten lobista svoju činnosť vykonáva. Je pod kontrolou štátu, myslím tým orgánov štátu. Je to, akoby som to prirovnal k normálnej živnosti, trošku ale s odchylnými podmienkami výkonu tohoto povolania. Nazvem to, áno, lobista je povolanie, ktoré je legalizované zákonom a kde odpadnú dôvody, ak sa lobing bude vykonávať a ovplyvňovanie prijímania legislatívy alebo kohokoľvek v súlade s týmto zákonom by sme si trúfli dovoliť povedať, že ide o minimalizovanie rizika korupcie a klientelizmu.
Nechcem teraz zachádzať do normatívnej podoby, len chcem za navrhovateľov povedať, že sme pripravení viesť dlhú diskusiu, prijímať zmeny, ktoré sme v tejto chvíli a považujeme ich za otvorenie diskusie a považujeme tento návrh zákona za pracovný. Ak by sa vám páčil alebo ak by ste považovali za dôležité nejaký zásah do už existujúceho návrhu urobiť, sme pripravení o tom diskutovať, či individuálne na poslaneckých kluboch, individuálne s kýmkoľvek, koho táto téma zaujíma, alebo potom priamo vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani podpredsedníčka, ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 674 z 3. septembra 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu č. 674.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Veľmi krátko by som istým spôsobom chcel zdôrazniť, že sú procesy, ktoré sa dejú. To znamená, že ovplyvňovanie a ovplyvňovanie za finančnú náhradu existuje. Existuje v každej krajine a u nás je takéto dosť rozšírené nezákonné jednoducho to, čo nazývame klientelizmus. Nemyslím, že sa dá úplne zlikvidovať. Ale jedna z ciest, ktorú povedal predkladateľ, je vytesniť z priestoru aspoň čiastočne takýto spôsob ovplyvňovania za úplatu nezákonný spôsob. A to je práve vytvorenie lobistov, ktorí budú, tak ako aj v iných krajinách, licencovaní. Jednoducho budú musieť viesť o svojich krokoch záznamy a hlavne pokiaľ dohodnú lobing za úhradu, tak ako to, čo zarobia, bude zdanené normálnym spôsobom ako každý iný príjem. Čiže istým spôsobom je to aj príjem z takejto aktivity do štátneho rozpočtu.
A druhé, čo naozaj pokladám za dôležité aj zo svojej skúsenosti, kedysi pred mnohými rokmi som sa čudoval, že kto udeľuje hviezdičky hotelom na Západe, keď som bol, Asociácia hotelierov. No jednoducho, ak nespĺňala podmienky, ja neviem, štvorhviezdičkového hotela, nemala, ja neviem, reštauráciu, nemala strieborný príbor a podobne, bolo v záujme tých ostatných hotelierov, že mal takpovediac neoprávnený zisk oproti nim. Čiže oni sami si dali oveľa väčší pozor na to, aby niekto mal hotel, ktorý nespĺňal podmienky štvorhviezdičkového hotela, a jednoducho takýmto spôsobom si účtoval a tak si "zarobil".
Myslím si, že bude v záujme potom tých lobistov, aby istým spôsobom dohliadali, dávali pozor na to, aby nefungovali iní, nekalí lobisti. A aj to je krok na, istým spôsobom, vytesnenie toho, čo sa dnes deje a čo je negatívny jav v našej spoločnosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, budem mini, krátky, keď dovolíte.
Tento zákon o lobingu, ja vám otvorene poviem, že keď mi niekto povie lobing, tak sa u mňa doslova že husia koža naskakuje, pretože mal som možnosť ako štátny zamestnanec byť kontaktovaný s takýmito snahami mnohých ľudí. Nechcem povedať od akých najvyšších miest až po ten najspodnejší priečinok okresných, resp. nejakých oblastných, miestnych inštitúcií.
Chcem iba jedno také možnože na vysvetlenie, v § 6 ods. 1 sa píše, že "verejný funkcionár nesmie prijať od lobistu akúkoľvek výhodu ani zmluvu o pôžičke, úvere, ktorým by chcel zastierať poskytnutie výhody, a to ani po skončení svojej funkcie".
Chcel by som sa opýtať, je to doživotne, alebo iba po skončení tej funkcie, že ako to predkladateľ zákona myslel. Lebo myslím si, že on bude kontaktovaný aj naďalej, hej, keď aj skončí tú funkciu. Takže ako to berieme? Či iba na ten výkon funkcie, či na toho človeka, ktorý prakticky môže potom, ja neviem, o koľko rokov znovu nastúpiť, ale medzitým bude kontaktovaný a bude mať tú snahu nejako zastrieť. Tak to by som chcel na vyjadrenie.
Takže toľko zatiaľ z mojej strany. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán kolega, lobing nie je o tom, aby niekto chodil za štátnym zamestnancom alebo úradníkom. Lobing je o ovplyvňovaní vecí, ktoré sa týkajú napr. tejto pôdy, alebo vlády.

Áno, pán kolega, beriem, ja som vyšiel z prostredia, kde takýto lobing fungoval aj tam, takže proste beriem. Ale teraz sme v Národnej rade, takže berieme ten lobing z tej najširšej možnej stránky. Ďakujem pekne.