23. schôdza

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, milí hostia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 136 z 27. augusta 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu a Jána Mičovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318//2012 Z. z. (tlač 622).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku č. 350/1996 Z. z. podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 23. schôdze Národnej rade Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 68 a 67 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v primárnom i sekundárnom práve Európske únie, nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. júla 2013 č. 600 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. (Rečník položil na rečnícky pult košík.)
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, zákon, ktorý je práve v tejto chvíli na programe nášho rokovania, je dôležitý. Všetky zákony sú dôležité, ale predsi len tento zákon zaujíma veľkú časť obyvateľov našej krajiny a je to práve tá časť, ktorá žije v podmienkach, ktoré, keby sme to mali povedať jedným slovom takým kultivovaným, sú málo pohostinné. Napriek tomu tam žiť musia, pretože možnosti len tak ľahko vymeniť svoje trvalé bydlisko nie sú až tak k dispozícii. Sú tu dôvody na to, aby ľudia napriek tomu, že nežijú v ideálnom prostredí, v ňom zotrvávali, ale sú tu určite dôvody aj na to, aby sme takýmto ľuďom, ak je to možné, a to možné v tomto prípade veru je, aj účinne pomohli.
Jedná sa o tie časti nášho krásneho Slovenska, ktoré napriek tomu, že som to tak pekne pomenoval, jednoducho smrdia, zapáchajú, ktoré majú pre ich obyvateľov veľmi nepríjemné a najmä ustavičné následky, resp. vplyvy. Všetci poznáme takéto oblasti, niektoré sú známe viac, niektoré menej, niektoré možno sú ozaj možno len veľmi nenápadné, ale rozhodne je tu ten zásadný rozdiel, že keď ich aj poznáme, máme možnosť prejsť cez ne, takže zvraštíme čelo alebo si zapcháme nos a podľa možnosti veľmi rýchlo ich opustíme. To si môžme ako návštevníci dovoliť. Avšak desiatky tisíc ľudí, ktorí žijú v týchto oblastiach, si to dovoliť jednoducho nemôžu.
Na to, aby som vám priblížil zmysel a cieľ tohto zákona, tak som si povedal, že si vymyslím príbeh. Bude to vymyslený príbeh, ale bude úplne reálny. Totižto pri príprave tohto zákona sme obišli niektoré oblasti, ktoré trpia tým, že sú tam veľkí znečisťovatelia, ktorí produkujú popri svojej určite opodstatnenej a potrebnej výrobe ako nevyhnutný technologický dôsledok aj rôzne zápachy. A skúsenosti z rozhovorov s týmito ľuďmi, s tamojšími starostami, s obyvateľmi alebo s občianskymi združeniami, ktoré vznikli práve kvôli tomu, aby bránili seba, svojich členov, aj všetkých obyvateľov svojich lokalít voči zápachu, som zhmotnil do príbehu, ktorý si nazvime, že je to Príbeh rodiny Šťastných. A táto rodina, vymyslená, ale napriek tomu reálna, žije v obci, ktorú pomenujeme tiež úsmevno-realisticky, obec "Nevoňavá".
Do tejto obce Nevoňavá sa nám dostali štyria členovia rodiny Šťastných, ktorí sú ozaj celkom šťastní, pretože je to mladá rodina s dvomi deťmi, a vyriešili svoju bytovú otázku tak, ako ju nemôže vyriešiť každý, jednoducho zdedili v tejto obci, v Nevoňavej, malý rodinný domček po svojich starých rodičoch. Je pravda, že starí rodičia neboli ešte až takí starí, keď opustili tento svet, a ich dediči, ich vnuk s manželkou a s tými dvomi deťmi, ich aj úprimne oplakali, na druhej strane, život je ustavičný kolobeh, aj sa potešili tomu, že si nemusia brať žiadnu hypotéku a že si môžu zrekonštruovať malý domček práve v tejto obci Nevoňavá.
Je pravda, že už taký prvý symptóm bol ten, že keď sa lúčili s tými starými rodičmi, tak obidvaja zomreli v rozpätí krátkej doby na závažné pľúcne ochorenia, a keď sa rozprávali s tamojším pánom farárom, ten im aj potvrdil, že veru na úmrtných listoch v tejto Nevoňavej veľmi často pribúdajú práve diagnózy, ktoré viedli k úmrtiu, ktoré sú ako keby z jedného výrobného pásu. Ide o závažné choroby, ktoré jednoducho sú civilizačné, ale ktoré, mali taký pocit títo ľudia, v tejto obci sa vyskytujú štatisticky v nadpriemernom počte.
No ale dobre, domček zdedili, zrekonštruovali a život išiel ďalej. Ale aj keď vedeli, že v tej obci je v blízkosti fabrika, ktorá produkuje zápachy, predsa len boli prekvapení tým, že tie zápachy, keď sa sem nasťahovali, sú také silné a tak často, ba skoro trvalo sa vyskytujúce. Šťastná mamička zistila, že v tých izbách má smradu voľáko pričasto, priveľa, ale suseda hovorí: "Jaj, to, pani suseda, nemôžte vetrať, kedy chcete a tak často. Nevetrajte v noci, lebo, viete, v noci je toho smradu trocha viacej v ovzduší, ani nie vtedy, keď je nízky tlak. Vetrajte len vtedy, keď svieti slnko, keď je vysoký tlak, vtedy ten zápach tu v obci taký častý nemáme."
No bol to druhý taký symptóm, ktorý zarazil rodinu Šťastných. Ale zase život išiel ďalej a ako mamička chodievala do roboty, tak zistila, že voľáko jej ozaj začína cestou k autobusu vadiť ten zápach, že už vždy, keď je tam silný smrad, tak ju aj škriabe v hrdle. No dobre, povedala si, mám možnože nejakú nádchu, ale keď sa to opakovalo často, tak to bolo zlé. A život išiel ešte ďalej a bolo treba navštíviť aj s deťmi aj lekára, ktoré akosi začali pomerne často chorľavieť. Keď sa detská lekárka tejto rodiny Šťastných dozvedela, kde sa rodina Šťastných presťahovala, že sa presťahovala do dediny Nevoňavá, tak bola trocha zarazená a čosi také utrúsila pred mamičkou, že: "A to ste si mohli aj lepšie miesto na život nájsť."
No, ale život išiel zase ďalej, a keď sa tie choroby opakovali, rodina Šťastných si povedala jedného dňa, že vari im ani ten domček za to nestojí, aj keď k nemu prišli relatívne ľahko, aj keď si ho prácne zrekonštruovali, a rozhodli sa urobiť zásadný životný krok, zdravie nadovšetko, že túto obec opustia. Rozhodli sa domček predať. Otecko Šťastný zašiel do realitnej kancelárie, a tu zase ďalší šok. Keď sa dozvedeli v realitke, že on chce predať domček v dedine Nevoňavá, tak majiteľ realitky len sa s úsmevom pozrel a hovorí: "Vy chcete predať dom v obci Nevoňavá? Tam nepredáte žiadny domček, to ani neprijímam, škoda vám dávať inzerát. Tam to nechce nikto kúpiť."
Život išiel stále ďalej a rozmýšľali, ako sa dostať z tejto šlamastiky, ktorá zjavne tým zápachom a zrejme aj nosičmi tohto zápachu spôsobovala rodine veľké obavy o hlavne zdravie svojich detí, tak sa rozhodli, že keď už sa nedá predať ten domček, tak aj tak ho opustia a zoberú si naň pôžičku a presťahujú sa do bytovky, do mesta. Nuž, posledný šok, ktorý zažili, bol ten, že v banke im povedali, že domček v obci Nevoňavá ako zálohu na pôžičku, že by ho zaťažili ťarchou, neprijmú, lebo jednoducho majú skúsenosť, že takýto domček, takáto realita je na trhu málo likvidná alebo nelikvidná vôbec.
Nuž, vymyslený príbeh, ktorý má veľmi reálne črty, lebo ja som ho poskladal z rozhovorov s ľuďmi z viacerých lokalít pri Ružomberku, pri Vranove, kde ľudia takýmto zaťažením, sú takýmto zápachom zaťažení, musia žiť.
A ten príbeh zakončíme len tým, že rodina Šťastných sa stala veľmi nešťastná, a teraz prechádzame opäť do našej legislatívnej reality, či takýmto ľuďom, ktorí musia žiť v takomto prostredí, vieme pomôcť.
Vieme. Zákon, ktorý predkladáme, tak ako ho pán poslanec Huba predstavil, naozaj obsahuje prvky, ktoré, keď to poviem veľmi hutne a stručne, vystavujú znečisťovateľov a producentov zápachu k základnej voľbe. Je to voľba, že alebo teda využijeme najlepšiu technológiu, ktorú na trhu možno získať k tomu, aby sme ten zápach odstránili, alebo budeme platiť trvalo pokuty. Je na to proste jednoduchý mechanizmus a myslím si, že ak uvedieme tento mechanizmus vďaka tomuto zákonu do praxe, určite sa to nevyrieši zo dňa na deň, ale určite mnohí tí prevádzkovatelia, ktorých nechceme vyháňať z ich určite dôležitých tovární, ktorým nechceme zastaviť výrobu, ktorým týmto zákonom len chceme povedať, ak na trhu, na trhu technológie existuje technologická možnosť, ako odfiltrovať tieto zápachy, ktoré tak vážne znepríjemňujú a ohrozujú ľudí, znepríjemňujú život a ohrozujú ich životy, tak potom túto technológiu musíme využiť. Oni totižto neoficiálne priznávajú, že také technológie sú, ale zároveň hovoria, je to veľmi drahé. A my sa spytujeme, no a pohoda a zdravie a životy týchto ľudí, ktorí ozaj, a jedná sa o desiatky tisíc ľudí, ktorí žijú v tomto prostredí, tie nie sú drahšie?
Ozaj sa odvolávame my ako predkladatelia na konkrétne lokality, konkrétnych ľudí a konkrétne skúsenosti, na ľudí, ktorí vstúpili do toho príbehu. Ja som si nevymyslel ani tie zdravotné problémy, ani to vetranie v noci nie, keď je hmla nie, len pri slniečku, ani tie problémy s realitkami, ani tie problémy s bankami. To všetko je realita týchto obcí. Oni, samozrejme, si na to do istej miery zvykli, však žijú tam, žili tam ich predkovia. Ale otázka je, či tam budú chcieť zostať. A viete, tie možnosti odísť isteže sú, ale nie pre každého. Kto si môže z týchto obcí povedať: "No tak je tu trvalý zápach, ja idem preč." Tobôž, keď som zdokumentoval, že oni sa nevedia ani zbaviť svojej nehnuteľnosti kvôli tomu, že vlastne producenti tohto zápachu znehodnocujú ich reality úplne neoprávneným spôsobom, pretože skutočne je to zásah do ich vlastníckeho práva, keď to tak z tohto pohľadu zoberieme.
Tak by som chcel ukončiť tento svoj vstup práve apelom, ktorý obyčajne zaznieva pri každom zákone. Ale prečo by nemal zaznieť a aké protiargumentmi vlastne môžme nájsť? Tento zákon jednoducho je pre ľudí. Je pre množstvo ľudí, ktorí ho potrebujú. Navštívte, ak niekto má pochybnosti, oblasť Hrboltovej pri Ružomberku, porozprávajte sa s tamojšími občanmi. Porozprávajte sa s tamojším občianskym združením, ktoré sa nazýva Za zdravý domov. Minule som s ich príslušníkmi, členmi mohol rozprávať. Sú tam ľudia mladí aj starší. Sú tam profesori, sú tam jednoduchí ľudia. Sú tam isteže voliči SMER-u, i KDH, aj Obyčajných. Ale tým ľuďom je v zásade teda jedno, ako sa my budeme o tomto rozprávať. Tí nás všetkých prosia, aby sme im pomohli.
A dokonca ja som dostal aj list, tak ako ho dostali zrejme všetky kluby politické, ktoré by som teraz, ktorý by som aj rád prečítal, pretože sú pod ním podpisy a pečiatky starostov obcí Nižný Hrabovec, Huncovce, Poša a Nižný Hrušov. To sú štyri obce v oblasti Vranova, v oblasti producenta jedného zo známych zápachov Bukózy Vranov alebo neviem, či teraz neni náhodou nejaký ten názov aktuálny, neni to podstatné, a ten list znie nasledovne:
"V Nižnom Hrabovci 18. septembra 2013.
Vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, v týchto dňoch bude v Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012, ktorí predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláš Huba a Ján Mičovský.
Chceme vás poprosiť o podporu zákona, ktorý by zaväzoval znečisťovateľov ovzdušia zápachom urobiť opatrenia, ktoré by obmedzili jeho vypúšťanie a zlepšili kvalitu života a pracovného prostredia občanov žijúcich, pracujúcich blízko zdroja vypúšťajúceho takéto látky. Žiadame o podporu poslanecké kluby, všetky poslanecké kluby, pretože zápach poškodzuje a znepríjemňuje život občanom bez rozdielu politickej príslušnosti.
S pozdravom Mgr. Marcela Pčolinská, starostka obce Nižný Hrabovec, Ing. Štefan Kovaľ, starosta obce Huncovce, Mgr. Tadeáš Malý, starosta obce Poša, a MVDr. Juraj Tomáš, starosta obce Nižný Hrušov."
Toľko je teda znenie tohto listu.
A keďže niekedy býva zvykom hľadať podporu pre rôzne legislatívne iniciatívy rôznym spôsobom, my sme si dovolili urobiť taký ťah, ktorý sme si nazvali ako smutný žart, lebo je to jemný žart, ale veľmi smutný, a dovolili sme si vám rozdať, ktorí tak ešte nemajú, tak stále taká možnosť všetkým kolegom tu v sieni zákonnosti, pohľadnicu, ktorá obsahuje aj jeden 3D predmet. Tá pohľadnica má svoj text a má aj svoje také príbalové vrecúško.
Ten text je nasledovný: "Vážená pani kolegyňa, vážený pán kolega, na Slovensku máme mnoho sídiel, v ktorých obyvatelia musia dlhodobo znášať nepríjemný zápach. To, čo pre okoloidúcich znamená len na chvíľu zmrštený nos, to pre nich predstavuje trvalú obťažujúcu realitu a zníženú kvalitu života. Ak by si aj na samotný zápach zvykli, zvyknúť si na to, že zápach môže byť aj prejavom zdravie poškodzujúcich látok v ovzduší, sa určite nedá.
Prijmite preto, prosíme, aj túto nevoňavú pohľadnicu len ako málo vtipný pokus poukázať na vážny problém mnohých obyvateľov Slovenska, mužov, žien a detí, ktorých zápach v ich obciach obťažuje, ohrozuje a znepokojuje. A to všetkých rovnako bez ohľadu na politickú príslušnosť či volebné preferencie. Jednoducho majú zápach stále pod nosom a my by sme im mali pomôcť. Preto vás žiadame o podporu nášho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137 o ovzduší (tlač 622)."
A ten príbalový letáčik obsahuje takýto text: "Pripomienkové vrecúško. V tomto vrecúšku nie je nič nebezpečné, len kúsok známeho syra s ešte známejšími pachovými prejavmi. Pri jeho otvorení prosíme o krátke zamyslenie sa nad nevoňavým životom mnohých našich spoluobčanov."
No, je to smutný žart, ja som si toho vedomý. Len možno aby to ostalo ako v tomto prípade nie pachová stopa, ale ako pamäťová stopa pri hlasovaní. Dovolím si tento nevoňavý pozdrav, poprosiť o jeho prijatie s tým, že by mal pripomenúť nám všetkým, že v prípade prijatia zákona, tak ako sme vám ho predložili, urobíme pre množstvo občanov, ktorí majú vážny problém so zápachmi vo svojom obydlí a pri svojom obydlí, že by sme im veľmi výrazne pomohli.
Tam by som asi aj mohol skončiť. Myslím, že som povedal to, čo som mal na mysli, takže prosím, aby sme rodinu Šťastných opäť vrátili do reality šťastia a nenútili ich vysťahovať sa z ich obce menom Nevoňavá.
Ďakujem pekne. (Rečník odchádza od rečníckeho pultu aj s košíkom.)

Dovoľte jednu reminiscenciu, ktorá trocha s týmto súvisí. Je to troška aj veselé, ale nielen. Ja ako podpredseda federálnej vlády som bol raz v Nitre na veľkom športovom podujatí a bol tam strašný smrad. Bitúnok, pamätáte sa, v Nitre roky rokúce tam smrdel, a teda do mikrofónu som všetkým Nitranom dal sľub, že odstránime tento zápach raz a navždy. Písal som veľa listov kdekade, mnohí mi odpovedali a potom asi po roku diskusií konečne som dostal list, že zápach sa odstránil a všetko je v poriadku a ďakujem vám za túto angažovanosť a tak ďalej.
Prišiel som tam asi dva týždne po tom a ten zápach bol ešte väčší ako vtedy, pred rokom. Tak som sa bránil všelijako, no ale moc som to nevedel obhájiť, lebo predsa to bola vec lokálna. No a potom bolo veľa článkov na tú tému, že v tej federálnej vláde ten podpredseda nevie absolútne nič vybaviť, ani toto nakoniec nevybavil a hovoril som o subsidiarite a tak ďalej, ale proste takto to skončilo, no. Dneska už v tej Nitre smrad nie je, už tú subsidiaritu pochopili a to odstránili.
A samozrejme, vítam to, že je tu aj zákonná možnosť niečo takéto odstraňovať. A myslím, že už aj poslanec Hlina včera v nejakej svojej poznámke na túto tému hovoril, keď si máme dať niečo do kredenca, len to nevybaľovať. Tak rozmýšľam, či ten syr vybalím, ale možnože niekde vonku áno.
Ďakujem.

Ďakujem pekne pánovi poslancovi Mikloškovi za podporné stanovisko. Ja pridávam sa teda ešte raz ku všetkým, ktorí žijú v obciach, ktoré sú postihnuté zápachom, a možno prosím nás všetkých, ktorí majú možnosť ešte zvážiť svoje rozhodnutie pri hlasovaní, aby možno sa zamysleli nad osudom týchto ľudí, aby možno niekedy, ak by to uznali za málo presvedčivé, túto pohľadnicu s tým červeným nosom, s tým štipcom (rečník drží v rukách pohľadnicu), ktorý je jediným riešením, ale nie riešením pre ľudí, ktorí tam žijú, aby si možno povedali, že sa zdržia v tejto obci dlhšie, aby pochopili, že keď tí ľudia hovoria: "Je to neznesiteľné, je to bez šance sa nadýchnuť, zatvárame okná, utekáme, nemáme kde pred tým ujsť." Naozaj to nie je žiadny vtip. Naozaj je to veľký problém množstva ľudí. Tak ak pobudnú v týchto obciach, tak potom možno aj to rozhodnutie, ako zahlasovať, bude úplne jasnejšie.
Lebo, ja prosím, zbavme sa politických hraníc pri takýchto zákonoch. Ja hlasujem za zákony SMER-u, ktoré jednoducho považujem za správne. Nemám s tým žiadny problém, ani moji kolegovia. U nás je to naozaj štandardný prístup, zvažujeme zákon a nie jeho predkladateľa. Tak vás prosím, zvážte, čo predkladáme. To neni za Obyčajných, to je za ľudí, ktorí to potrebujú. Majte to na mysli pri tých gombíkoch.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ešte hádam jednu poznámočku, ktorú som nestihol povedať pri tej úvodnej prezentácii, a to je konštatovanie, že celulózky a podobné už z podstaty veci a technológie "nevoňavé" prevádzky nie sú celkom voňavé ani v iných krajinách sveta, ani v tých technologicky najrozvinutejších, ale to neospravedlňuje ich majiteľov a ich prevádzkovateľov, pretože máme tu všeobecnú povinnosť používať najlepšie dostupné technológie. A určite sú tam obrovské rezervy aj v prípade Ružomberka, v spomínanej Hrboltovej, kde ústi čistička odpadových vôd aj z SCP Mondy, a sú aj v tých ostatných lokalitách (Vranov a v ďalších) určite veľké rezervy. A zvlášť sa to týka tých priemyselných podnikov, ktoré dostávajú dokonca nie celkom pochopiteľne investičné stimuly, ktoré by naozaj mohli využiť aj týmto smerom.
Ale chcem využiť túto príležitosť a poďakovať sa jednak kolegovi Mičovskému, samozrejme, jednak našim legislatívcom alebo legislatívkam, lepšie povedané, práve, nie, ešte sú tam, fajn, to som rád, ďakujem pekne, dvojnásobne za to, že hoci táto novela je rozsahom pomerne stručná, ale problematikou veľmi novátorská a naozaj museli dlho hľadať ten koniec, z ktorého by to uchopili a naozaj vybudovali filozofiu, alebo teda spolu s nami a s dotknutými občanmi a aktivistami vybudovali filozofiu a znenie návrhu tohto návrhu zákona takpovediac na zelenej lúke. Aj keď mnohé analógie vo svete sú, takže určité pomôcky mali, ale predsa len v našich podmienkach je to niečo nové. Preto sa chcem poďakovať aj Parlamentnému inštitútu, ktorý veľmi svedomite spracoval túto problematiku na našu žiadosť a tiež nám poskytol množstvo informácií a inšpirácií, ako sa to rieši v iných krajinách.
Myslíme si naozaj, že je to určitá anomália, že takáto vec, takáto objektívne obťažujúca záležitosť, ako je zápach z veľkých a stredných zdrojov znečistenia, ktorá celkom reálne znižuje kvalitu života mnohým obyvateľom Slovenska, nebola u nás dostatočne legislatívne postihnutá. Myslíme si, že v druhej dekáde 21. storočia je najvyšší čas sa s týmto problémom vyrovnať, a ako tu už kolega Mičovský hovoril, reálne pomôcť tisícom a desaťtisícom našich spoluobčanov.
A takže celkom na záver by som sa ešte možno poďakoval aj tým ľuďom z nášho tímu, ktorí pripravili túto, myslím si, veľmi výstižnú názornú pomôcku na to, aby nám bolo všetkým jasné, o čom tu je reč, aj keď sa momentálne nevyskytujeme v prostredí, ktoré by sa vyznačovalo podobným zápachom, ktorý chceme zmierniť v prípade prijatia tejto novely.
A na záver vás ešte raz veľmi pekne požiadať v mene predkladateľov, ale ešte viac v mene ľudí postihnutých týmto problémom, aby ste prekonali nejaké stranícke či ideologické predsudky a v tomto prípade naozaj podporili tento návrh.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, ďakujem, kolegovia. Ja budem krátky. Tiež, samozrejme, apelujem na to, aby naprieč politickým spektrom bola podpora tomuto návrhu zákona a uvediem jeden príklad. Mám kolegu, s ktorým sme študovali na vysokej škole a je z Ružomberka. Našiel si svoju manželku, ktorá bola z Prešova, a presťahoval sa k nám. A žartovne mi povedal, že nemôže u nás dýchať. Že jemu sa ťažko dýcha. Ja som sa pýtal: "No dúfam, to nemyslí vážne?!" On nebol naučený na iný vzduch. On bol naučený na vzduch, ktorý bol v Ružomberku. Ja keď som prechádzal v tých osemdesiatych rokoch v Ružomberku, mne bolo zle. Ja som sa tam dusil. On naopak. On prišiel k nám a on sa u nás dusil. Nehovorím, že v Prešove je super ovzdušie, ale videl som, že on má s tým problém.
To znamená, myslím si, a budem tvrdiť stále, každý investor, ktorý je producentom takýchto anomálií v prospech devastácie toho klasického zdravého ovzdušia, ktoré na Slovensku máme a chceme ho mať, mal by mať prvoradú úlohu od štátu vo verejnom záujme, že musí eliminovať v maximálnej miere tieto zápachy, ktoré z jeho budúcej prevádzky budú vychádzať.
Mali sme to u nás v Prešove, bola to Piloimpregna. Takisto nás veľmi presviedčala, že aké ona robí, by som povedal, že zásahy, aby to ovzdušie bolo super. A teraz zisťujeme, že celé sídlisko Sekčov má problémy s určitými, aj rakovinotvornými, prvkami, čo sa týka chorobnosti. A pýtam sa, kvôli čomu? Práve kvôli takýmto investorom, ktorí k nám prišli. Áno, zamestnávali tisíc alebo dvetisíc ľudí. Ale pýtam sa, za akú cenu?
Nie je to vo verejnom záujme, aby sme zachraňovali ľudí, hlavne ich zdravie a životné prostredie, v ktorom žijú? Veď na to sme tu, poslanci Národnej rady.
Takže ešte raz sa prihováram. Áno, vítam tento zákon a dúfam, že nebudeme sa hrať na stranícke tričká, ale budeme sa hrať na podstatu veci a na záujem desať tisícov ľudí, ja tvrdím, ktoré sú takýmito hendikepovanými životnými prostrediami z tlaku ďalších podnikateľov nútení v takýchto prostrediach žiť.
Ďakujem pekne a prosím o podporu. (Potlesk.)