23. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ešte nejaký čas, pán kolega. Pani predsedajúca, ďakujem za slovo.
Chcel by som len predniesť pár slov ku niektorým aspektom tohto návrhu zákona. Predovšetkým je to v záujme ochrany inštitútu rodiny a detí rodičov, ktorí sa chcú rozviesť. Myslím si, že v rodinných veciach by mala byť prioritná schopnosť manželov spoločne komunikovať a snažiť sa o zachovanie a udržanie rodiny, a preto mám predstavu, že zavedenie prvku mediácie v týchto veciach rozvodov, alebo v tejto veci a rozvodu k tomu môže výrazne prispieť.
Myslím si, že komunikácia medzi manželmi by pomocou nezúčastnenej osoby v podobe mediátora, ktorý by sa im snažil pomôcť a priblížiť ich jeden k druhému a obnoviť väzby medzi nimi, by sa dalo prispieť k zníženiu percenta rozvodovosti na Slovensku a dopomôcť k tomu, aby bol ten jedinečný zväzok manželstva ochránený čo najviac, proste, aby sme dosiahli udržanie manželského zväzku.
Takáto mediácia zachováva charakter dobrovoľnosti a umožňuje stranám v tom rozvodovom spore sa dohodnúť, či sa tam chcú zúčastniť, zavádza sa tam aj teda len podmienka účasti na informatívnom stretnutí u mediátora, ktorá nie je ťažko splniteľná. Celá vec nie je ani cenovo neprístupná, naopak, stanovený poplatok navrhujem vo výške 4,50 eura, čo sa mi zdá, že je suma, ktorá skutočne nekladie prekážku.
Podľa tohto návrhu zákona je potrebná účasť len na informatívnom stretnutí u mediátora, ktorá nemusí nutne predchádzať podaniu návrhu na rozvod manželstva. Tento návrh zákona zakotvuje aj právnu fikciu spočívajúcu v uskutočnení informatívneho stretnutia za účasti oboch manželov aj v tom prípade, že sa ho zúčastní len navrhovateľ.
Chcem tým len povedať, že nesnažím sa navrhovať alebo zaviesť nič, čo by naozaj bolo len akýmsi sťažovaním alebo kladením prekážok, naopak, snažím sa dosiahnuť len tú možnosť, aby obaja manželia v spore sa pokúsili využiť tú možnosť, pochopiť, čo im mediátor ponúka, a aby sa predovšetkým zúčastnili len tohto informatívneho stretnutia, kde by dostali poučenie, vysvetlenie a mohli by nahliadnuť na celú vec aj z iného uhlu pohľadu. Ak by stále pretrvávala alebo stále nástojil ktorýkoľvek z manželov na rozvode, samozrejme, stačí, že uvedie, že odmieta mediačný proces a ďalej bude posudzovať podmienky na rozvod alebo na uskutočnenie rozvodu sudca.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
Vystúpenia
18:10
Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 607 z 15. augusta 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom je zaviesť informatívne stretnutie manželov u mediátora, potvrdenie, o ktorom bude náležitosťou podania návrhu na rozvod manželstva.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 607.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem, skončil som.
Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 607 z 15. augusta 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom je zaviesť informatívne stretnutie manželov u mediátora, potvrdenie, o ktorom bude náležitosťou podania návrhu na rozvod manželstva.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 607.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem, skončil som.
Neautorizovaný
18:13
Chcel by som len predniesť pár slov ku niektorým aspektom tohto návrhu zákona. Predovšetkým je to v záujme ochrany inštitútu rodiny a detí rodičov, ktorí sa chcú rozviesť. Myslím si, že v rodinných veciach by mala byť prioritná schopnosť manželov spoločne komunikovať a snažiť sa o zachovanie a udržanie rodiny, a preto mám predstavu, že zavedenie prvku mediácie v týchto...
Chcel by som len predniesť pár slov ku niektorým aspektom tohto návrhu zákona. Predovšetkým je to v záujme ochrany inštitútu rodiny a detí rodičov, ktorí sa chcú rozviesť. Myslím si, že v rodinných veciach by mala byť prioritná schopnosť manželov spoločne komunikovať a snažiť sa o zachovanie a udržanie rodiny, a preto mám predstavu, že zavedenie prvku mediácie v týchto veciach rozvodov, alebo v tejto veci a rozvodu k tomu môže výrazne prispieť.
Myslím si, že komunikácia medzi manželmi by pomocou nezúčastnenej osoby v podobe mediátora, ktorý by sa im snažil pomôcť a priblížiť ich jeden k druhému a obnoviť väzby medzi nimi, by sa dalo prispieť k zníženiu percenta rozvodovosti na Slovensku a dopomôcť k tomu, aby bol ten jedinečný zväzok manželstva ochránený čo najviac, proste, aby sme dosiahli udržanie manželského zväzku.
Takáto mediácia zachováva charakter dobrovoľnosti a umožňuje stranám v tom rozvodovom spore sa dohodnúť, či sa tam chcú zúčastniť, zavádza sa tam aj teda len podmienka účasti na informatívnom stretnutí u mediátora, ktorá nie je ťažko splniteľná. Celá vec nie je ani cenovo neprístupná, naopak, stanovený poplatok navrhujem vo výške 4,50 eura, čo sa mi zdá, že je suma, ktorá skutočne nekladie prekážku.
Podľa tohto návrhu zákona je potrebná účasť len na informatívnom stretnutí u mediátora, ktorá nemusí nutne predchádzať podaniu návrhu na rozvod manželstva. Tento návrh zákona zakotvuje aj právnu fikciu spočívajúcu v uskutočnení informatívneho stretnutia za účasti oboch manželov aj v tom prípade, že sa ho zúčastní len navrhovateľ.
Chcem tým len povedať, že nesnažím sa navrhovať alebo zaviesť nič, čo by naozaj bolo len akýmsi sťažovaním alebo kladením prekážok, naopak, snažím sa dosiahnuť len tú možnosť, aby obaja manželia v spore sa pokúsili využiť tú možnosť, pochopiť, čo im mediátor ponúka, a aby sa predovšetkým zúčastnili len tohto informatívneho stretnutia, kde by dostali poučenie, vysvetlenie a mohli by nahliadnuť na celú vec aj z iného uhlu pohľadu. Ak by stále pretrvávala alebo stále nástojil ktorýkoľvek z manželov na rozvode, samozrejme, stačí, že uvedie, že odmieta mediačný proces a ďalej bude posudzovať podmienky na rozvod alebo na uskutočnenie rozvodu sudca.
Ďakujem za pozornosť.
Ešte nejaký čas, pán kolega. Pani predsedajúca, ďakujem za slovo.
Chcel by som len predniesť pár slov ku niektorým aspektom tohto návrhu zákona. Predovšetkým je to v záujme ochrany inštitútu rodiny a detí rodičov, ktorí sa chcú rozviesť. Myslím si, že v rodinných veciach by mala byť prioritná schopnosť manželov spoločne komunikovať a snažiť sa o zachovanie a udržanie rodiny, a preto mám predstavu, že zavedenie prvku mediácie v týchto veciach rozvodov, alebo v tejto veci a rozvodu k tomu môže výrazne prispieť.
Myslím si, že komunikácia medzi manželmi by pomocou nezúčastnenej osoby v podobe mediátora, ktorý by sa im snažil pomôcť a priblížiť ich jeden k druhému a obnoviť väzby medzi nimi, by sa dalo prispieť k zníženiu percenta rozvodovosti na Slovensku a dopomôcť k tomu, aby bol ten jedinečný zväzok manželstva ochránený čo najviac, proste, aby sme dosiahli udržanie manželského zväzku.
Takáto mediácia zachováva charakter dobrovoľnosti a umožňuje stranám v tom rozvodovom spore sa dohodnúť, či sa tam chcú zúčastniť, zavádza sa tam aj teda len podmienka účasti na informatívnom stretnutí u mediátora, ktorá nie je ťažko splniteľná. Celá vec nie je ani cenovo neprístupná, naopak, stanovený poplatok navrhujem vo výške 4,50 eura, čo sa mi zdá, že je suma, ktorá skutočne nekladie prekážku.
Podľa tohto návrhu zákona je potrebná účasť len na informatívnom stretnutí u mediátora, ktorá nemusí nutne predchádzať podaniu návrhu na rozvod manželstva. Tento návrh zákona zakotvuje aj právnu fikciu spočívajúcu v uskutočnení informatívneho stretnutia za účasti oboch manželov aj v tom prípade, že sa ho zúčastní len navrhovateľ.
Chcem tým len povedať, že nesnažím sa navrhovať alebo zaviesť nič, čo by naozaj bolo len akýmsi sťažovaním alebo kladením prekážok, naopak, snažím sa dosiahnuť len tú možnosť, aby obaja manželia v spore sa pokúsili využiť tú možnosť, pochopiť, čo im mediátor ponúka, a aby sa predovšetkým zúčastnili len tohto informatívneho stretnutia, kde by dostali poučenie, vysvetlenie a mohli by nahliadnuť na celú vec aj z iného uhlu pohľadu. Ak by stále pretrvávala alebo stále nástojil ktorýkoľvek z manželov na rozvode, samozrejme, stačí, že uvedie, že odmieta mediačný proces a ďalej bude posudzovať podmienky na rozvod alebo na uskutočnenie rozvodu sudca.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
18:17
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:17
Jana VaľováJa som v poslednej dobe mala dosť veľa telefonátov na úrade, kde mi volala mediátorka viackrát, že nemá, má problém sa zamestnať, že aby sme dali do zákona, aby boli mediátori, aby mohli robiť takéto sedenia....
Ja som v poslednej dobe mala dosť veľa telefonátov na úrade, kde mi volala mediátorka viackrát, že nemá, má problém sa zamestnať, že aby sme dali do zákona, aby boli mediátori, aby mohli robiť takéto sedenia. Ja sa pýtam prečo? Čo keď manželia a prečo nie sexuológ? Ako môže mediátor takéto veci vedieť? Veď vy neviete v tom manželstve, či je, aký je problém.
Myslím si, že je to zamerané na jednu skupinu, kde musíte doniesť papier, kde si ho zaplatíte a kde možno nejde ani o tých manželov, ale o to potvrdenie.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.9.2013 o 18:17 hod.
PhDr.
Jana Vaľová
Videokanál poslanca
Ja len veľmi krátko. Spýtam sa pána kolegu, prečo práve mediátor? Prečo nie psychológ? A dávate to ako podmienku k rozvodu, to znamená, že ten papier musí doložiť a musí ho zaplatiť. Prečo nie psychológ, napríklad? Prečo mediátor?
Ja som v poslednej dobe mala dosť veľa telefonátov na úrade, kde mi volala mediátorka viackrát, že nemá, má problém sa zamestnať, že aby sme dali do zákona, aby boli mediátori, aby mohli robiť takéto sedenia. Ja sa pýtam prečo? Čo keď manželia a prečo nie sexuológ? Ako môže mediátor takéto veci vedieť? Veď vy neviete v tom manželstve, či je, aký je problém.
Myslím si, že je to zamerané na jednu skupinu, kde musíte doniesť papier, kde si ho zaplatíte a kde možno nejde ani o tých manželov, ale o to potvrdenie.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
18:18
Vystúpenie 18:18
Jozef MikloškoVšetci dobre vieme, že počet rozvodov stúpa celosvetovo, v Európe, na Slovensku je to podľa dôvodovej správy temer 50 %, vlastne každé druhé manželstvo sa rozpadá, je 436-tisíc rozvedených na Slovensku. Čiže to je určite vplyv negatívny na celú spoločnosť, na deti najmä maloleté a desiatky tisícov sú takto ovplyvnené...
Všetci dobre vieme, že počet rozvodov stúpa celosvetovo, v Európe, na Slovensku je to podľa dôvodovej správy temer 50 %, vlastne každé druhé manželstvo sa rozpadá, je 436-tisíc rozvedených na Slovensku. Čiže to je určite vplyv negatívny na celú spoločnosť, na deti najmä maloleté a desiatky tisícov sú takto ovplyvnené možno na celý život z týchto tráum pri rozvode. Chápem na druhej strane, že sú manželstvá, ktoré sa skutočne nedajú zachrániť, dá sa povedať, že to spolužitie ďalšie nie je možné, a teda tam už asi nepomôže žiadny mediátor.
My sme nedávno mali novelu zákona o rodine tuná v parlamente, pán poslanec Podmanický, pod jeho záštitou to bolo, bol to globálny seminár o všetkých problémoch pri novele zákona o rodine. Tých podnetov tam bolo veľmi, veľmi veľa a bol tam aj taký podnet - sťažiť nejakým spôsobom rozvod, aby sa toľko ľudí nerozvádzalo. A v tomto smere aj tento zákon je na spevnenie, by som povedal, tohto. Aj keď niekoľko poznámok, ktoré k nim poviem jaksi vlastne v prvom čítaní, hovoria, že ešte je tam možnosť to dopracovať snáď v druhom čítaní.
Hneď v prvom paragrafe je, že "pred podaním návrhu na rozvod musí byť informatívne stretnutie u mediátora". Samozrejme, také stretnutie by malo byť hlboké, už aj tu bolo povedané, s kvalifikovaným človekom. Ja by som možná to troška ináč nazval, nie informatívne stretnutie, ale naozaj nejaké vážne školenie, kde by vysoký špecialista tým mladým alebo aj nemladým povedal z rôznych aspektov proste niečo k ich problému.
Ďalší paragraf je tam, že "súd nemôže rozviesť, ak by to bolo v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa". Tak v podstate každý rozvod je vždy v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, čiže možná toto by som tiež troška formuloval ináč, lebo tým pádom vlastne... (Reakcia z pléna.) Je to, myslím, hneď druhý paragraf, alebo druhý bod, že... No, tak však iste k tomu povie, že ďalej niečo, no.
V zlom manželstve je to vždycky v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, ktoré je z toho zúfalé, nevie si rady, má z toho zranenia na celý život. Podobne je to veľmi často, aj keď žije iba s jedným rodičom, aj ten rodič keď sa o neho príkladne stará, ale ten druhý rodič tam určite bude chýbať a to až neskoršie snáď ten mladík alebo deva spozná.
Zaujímavé sú výsledky také vedecké, že radšej žiť v zlom manželstve ako v detskom domove. Na tom sú niekoľko výskumov a aj nejakých kníh, kto by mal záujem, rád dodám.
Vážna je táto poznámka, že, vlastne to už iste som tu aj niekedy povedal, že pri príprave na hocijaké zamestnanie desiatky rokov študujeme niekedy alebo aspoň tých desať, učíme sa všetko, pripravujeme sa a vlastne na manželstvo netreba prakticky žiadnu prípravu. Proste zamilujeme sa, hurá, a ideme do manželstva a nevieme, čo nás čaká. Napríklad už pri adopcii, pri náhradnom rodičovstve, pestúnskej starostlivosti atď. treba mať už dnes podľa platnej vyhlášky ministerstva 60 hodín školenia, tzv. pride, veľmi náročné školenie na tému nové dieťa, cudzie dieťa vo vašej rodine, a kto toto nemá, vlastne to dieťa nemôže dostať. Čiže to neni formálne, to špecialisti, ktorí sa školia dlho, učia týchto ľudí a pripravujú ich na ten prípad, keď naraz cudzie dieťa so svojimi návykmi a so svojím vekom aj chybami, chorobami príde k vám.
Ja myslím, že aj pred manželstvom by malo byť veľmi podobné školenie, zákon to doteraz neumožňuje, ale ja by som povedal aspoň 60 hodín by som tým mladým rozprával, teda psychológ, lekár, pedagóg, sexuológ, sociálny pracovník, skúsení manželia, prípadne aj, ak by s tým súhlasila dvojica, aj kňaz, ktorý z tých spovedí predsa len má veľký obraz o tom, prečo manželstvá končia, jaké sú tam problémy atď., aj keď nemusí mať sám osobne prax manželstva. To iba grékokatolíci dovoľujú a prípadne pravoslávni. Aby sa ľudia mohli dozvedieť, čo ho tam čaká, dobré aj zlé, už dopredu. Väčšina ľudí ide zaslepená láskou, ktorá potom veľmi rýchlo skončí.
Už som to tu raz povedal, že napr. v Rusku v niektorých oblastiach pred štátnym sobášom vlastne sa tvária, že ich zosobášia, ale vôbec ich nezapisujú. Tri mesiace ich nechajú tak, a keď neprídu, že sa chcú rozvádzať, čo sa často stáva, tak až potom ich zapíšu, aby nemuseli dať veľa administratívy a poplatkov.
Čiže tento návrh pokladám za krok vpred, aj keď iste v druhom čítaní by mohol mať nejaké ďalšie zmeny, ktoré by ho zúplnili a skvalitnili.
Tá cena za mediáciu sa mi zdá taká trošička zvláštna: 4,50, s tringeltom aj 5. No, je to málo, si myslím, na to, keď, lebo tak môže vyzerať aj tá mediácia, za 5 euro to môže byť veľmi formálne. A proste, vlastne čo im poradíte za 5 euro? Čiže napríklad v porovnaní s advokátmi, ktorí riešia rozvody, tak rozvod je fantastický džob. Viete, že percentá z toho majetku, o ktoré sa vlastne súdia potom v druhom kole po rozvode, tak získa advokát, čo už nedávno tu niekto kritizoval, a proste to sú iné peniaze, nie také ako 4,50 za mediáciu.
Nepoznám ten zákon č. 420, možno si ho pozriem, o mediácii, ale ja by som povedal, radšej tu by to malo byť bezplatné, ako za tých 4,50. Ani poriadne neviem, čo to je ten register, mediátor. Lebo mediátorov, som si myslel, že to sú rôzni, súdni, majetkoví atď., a tuná ten mediátor by naozaj mal byť vysoko vyškolený špecialista na manželské kauzy, psychológ, pedagóg, sexuológ, budovateľ mostov v jednej osobe, a ktorý by mal byť možno platený aj za to, že koľko manželstiev najmä s maloletými deťmi sa zachráni.
Takže v prvom kole len toto. Ďakujem.
Vystúpenie
19.9.2013 o 18:18 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, ja by som v prvom čítaní povedal pár svojich poznámok k tejto vážnej téme.
Všetci dobre vieme, že počet rozvodov stúpa celosvetovo, v Európe, na Slovensku je to podľa dôvodovej správy temer 50 %, vlastne každé druhé manželstvo sa rozpadá, je 436-tisíc rozvedených na Slovensku. Čiže to je určite vplyv negatívny na celú spoločnosť, na deti najmä maloleté a desiatky tisícov sú takto ovplyvnené možno na celý život z týchto tráum pri rozvode. Chápem na druhej strane, že sú manželstvá, ktoré sa skutočne nedajú zachrániť, dá sa povedať, že to spolužitie ďalšie nie je možné, a teda tam už asi nepomôže žiadny mediátor.
My sme nedávno mali novelu zákona o rodine tuná v parlamente, pán poslanec Podmanický, pod jeho záštitou to bolo, bol to globálny seminár o všetkých problémoch pri novele zákona o rodine. Tých podnetov tam bolo veľmi, veľmi veľa a bol tam aj taký podnet - sťažiť nejakým spôsobom rozvod, aby sa toľko ľudí nerozvádzalo. A v tomto smere aj tento zákon je na spevnenie, by som povedal, tohto. Aj keď niekoľko poznámok, ktoré k nim poviem jaksi vlastne v prvom čítaní, hovoria, že ešte je tam možnosť to dopracovať snáď v druhom čítaní.
Hneď v prvom paragrafe je, že "pred podaním návrhu na rozvod musí byť informatívne stretnutie u mediátora". Samozrejme, také stretnutie by malo byť hlboké, už aj tu bolo povedané, s kvalifikovaným človekom. Ja by som možná to troška ináč nazval, nie informatívne stretnutie, ale naozaj nejaké vážne školenie, kde by vysoký špecialista tým mladým alebo aj nemladým povedal z rôznych aspektov proste niečo k ich problému.
Ďalší paragraf je tam, že "súd nemôže rozviesť, ak by to bolo v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa". Tak v podstate každý rozvod je vždy v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, čiže možná toto by som tiež troška formuloval ináč, lebo tým pádom vlastne... (Reakcia z pléna.) Je to, myslím, hneď druhý paragraf, alebo druhý bod, že... No, tak však iste k tomu povie, že ďalej niečo, no.
V zlom manželstve je to vždycky v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, ktoré je z toho zúfalé, nevie si rady, má z toho zranenia na celý život. Podobne je to veľmi často, aj keď žije iba s jedným rodičom, aj ten rodič keď sa o neho príkladne stará, ale ten druhý rodič tam určite bude chýbať a to až neskoršie snáď ten mladík alebo deva spozná.
Zaujímavé sú výsledky také vedecké, že radšej žiť v zlom manželstve ako v detskom domove. Na tom sú niekoľko výskumov a aj nejakých kníh, kto by mal záujem, rád dodám.
Vážna je táto poznámka, že, vlastne to už iste som tu aj niekedy povedal, že pri príprave na hocijaké zamestnanie desiatky rokov študujeme niekedy alebo aspoň tých desať, učíme sa všetko, pripravujeme sa a vlastne na manželstvo netreba prakticky žiadnu prípravu. Proste zamilujeme sa, hurá, a ideme do manželstva a nevieme, čo nás čaká. Napríklad už pri adopcii, pri náhradnom rodičovstve, pestúnskej starostlivosti atď. treba mať už dnes podľa platnej vyhlášky ministerstva 60 hodín školenia, tzv. pride, veľmi náročné školenie na tému nové dieťa, cudzie dieťa vo vašej rodine, a kto toto nemá, vlastne to dieťa nemôže dostať. Čiže to neni formálne, to špecialisti, ktorí sa školia dlho, učia týchto ľudí a pripravujú ich na ten prípad, keď naraz cudzie dieťa so svojimi návykmi a so svojím vekom aj chybami, chorobami príde k vám.
Ja myslím, že aj pred manželstvom by malo byť veľmi podobné školenie, zákon to doteraz neumožňuje, ale ja by som povedal aspoň 60 hodín by som tým mladým rozprával, teda psychológ, lekár, pedagóg, sexuológ, sociálny pracovník, skúsení manželia, prípadne aj, ak by s tým súhlasila dvojica, aj kňaz, ktorý z tých spovedí predsa len má veľký obraz o tom, prečo manželstvá končia, jaké sú tam problémy atď., aj keď nemusí mať sám osobne prax manželstva. To iba grékokatolíci dovoľujú a prípadne pravoslávni. Aby sa ľudia mohli dozvedieť, čo ho tam čaká, dobré aj zlé, už dopredu. Väčšina ľudí ide zaslepená láskou, ktorá potom veľmi rýchlo skončí.
Už som to tu raz povedal, že napr. v Rusku v niektorých oblastiach pred štátnym sobášom vlastne sa tvária, že ich zosobášia, ale vôbec ich nezapisujú. Tri mesiace ich nechajú tak, a keď neprídu, že sa chcú rozvádzať, čo sa často stáva, tak až potom ich zapíšu, aby nemuseli dať veľa administratívy a poplatkov.
Čiže tento návrh pokladám za krok vpred, aj keď iste v druhom čítaní by mohol mať nejaké ďalšie zmeny, ktoré by ho zúplnili a skvalitnili.
Tá cena za mediáciu sa mi zdá taká trošička zvláštna: 4,50, s tringeltom aj 5. No, je to málo, si myslím, na to, keď, lebo tak môže vyzerať aj tá mediácia, za 5 euro to môže byť veľmi formálne. A proste, vlastne čo im poradíte za 5 euro? Čiže napríklad v porovnaní s advokátmi, ktorí riešia rozvody, tak rozvod je fantastický džob. Viete, že percentá z toho majetku, o ktoré sa vlastne súdia potom v druhom kole po rozvode, tak získa advokát, čo už nedávno tu niekto kritizoval, a proste to sú iné peniaze, nie také ako 4,50 za mediáciu.
Nepoznám ten zákon č. 420, možno si ho pozriem, o mediácii, ale ja by som povedal, radšej tu by to malo byť bezplatné, ako za tých 4,50. Ani poriadne neviem, čo to je ten register, mediátor. Lebo mediátorov, som si myslel, že to sú rôzni, súdni, majetkoví atď., a tuná ten mediátor by naozaj mal byť vysoko vyškolený špecialista na manželské kauzy, psychológ, pedagóg, sexuológ, budovateľ mostov v jednej osobe, a ktorý by mal byť možno platený aj za to, že koľko manželstiev najmä s maloletými deťmi sa zachráni.
Takže v prvom kole len toto. Ďakujem.
Neautorizovaný
18:26
Uvádzajúci uvádza bod 18:26
Branislav ŠkripekPani kolegyňa Vaľová, pýtali ste sa ma, že prečo mediátor, prečo nie psychológ alebo sexuológ, a dokončila ste to vetičkou: "Asi tu nejde o manželov, ale o papier za 4,50."
No, nie je to tak. Mediátor preto, že je vyškolený na to, každopádne doplním, že si predstavujem a myslím si,...
Pani kolegyňa Vaľová, pýtali ste sa ma, že prečo mediátor, prečo nie psychológ alebo sexuológ, a dokončila ste to vetičkou: "Asi tu nejde o manželov, ale o papier za 4,50."
No, nie je to tak. Mediátor preto, že je vyškolený na to, každopádne doplním, že si predstavujem a myslím si, že je tu potrebná aj, v našej spoločnosti je potrebná aj funkcia mediátora práve pre rodinné problémy. Takýto mediátor dokáže vysvetliť týmto dvom ľuďom, čo znamená uzmierenie sporu, pretože prichádzajú na rozvod práve preto, že sa sporia alebo rozišli sa v tom, ako spolu komunikujú, ako spolu nažívajú. Nehovorím tým, že by tam nemohol byť aj problém psychologický alebo sexuologický, samozrejme, že áno, ale u takéhoto stretnutia u mediátora sa práve aj takéto veci môžu odhaliť. Veď vieme, že niekedy tá komunikácia manželov je naozaj tak problematická, že možno skryté problémy sexuologické alebo psychologické budú zamlčiavané, lebo nedokázali ich spolu komunikovať. Takže ten mediátor, myslím si, že je veľmi dobrým začiatkom. Niekedy to môže uňho úspešne skončiť, ale on im aj môže odhaliť a ukázať, že potrebujú ešte ďalšiu pomoc.
Takže, pani Vaľová, neviem, či to bola miatne ironická otázka, ktorú ste mi položili, odpovedám takto, takže určite nejde len o ten papier.
Pán kolega Mikloško, k bodu 2 povedali ste, že "každý rozvod je predsa v rozpore so záujmami dieťaťa". No, zrejme ste skúsenejší ako ja, takisto som sa zaoberal aj s ľuďmi, ktorí sa z praxe tej životnej, teda ktorí sa rozvádzali alebo teda nachádzali v takýchto životných otrasoch, ale myslím si, že niekedy je to dobré, aby nastalo takéto niečo pre záujem dieťaťa, napr. ak je jeden z rodičov nejaký skutočne zlý tyran a to dieťa má utýrať a vychovať z neho sociálneho debila len preto, že naozaj je neschopný výchovy. A táto vec je zaznamenaná, sociálni pracovníci si to všimnú a dokážu pochopiť, alebo teda zhodnotia situáciu tak, že je určite lepšie pre to dieťa, že sa v dobrom a kvalitnom domove alebo v náhradnej rodinnej starostlivosti bude vyvíjať v hodnotného a rozvinutého občana, jedinca v našej spoločnosti. Potom si myslím, že je to preňho lepšia cesta.
Povedali ste tu príklad, že v tej štúdii je "vždy lepšie horšie manželstvo ako detský domov". No, možno pri nejakých špecifikách by tá veta mohla platiť, ale zase neberte ju ako okrídlenú všeobecnú frázu, že takto je to pre každé dieťa vždy lepšie. Nesúhlasím s tým. Jasné, že aj pre mňa to tak je, rozvod je v rozpore so záujmami dieťaťa, ale môžu byť prípady, kedy je to práve naopak.
Druhá vaša otázka, pán kolega, bola, myslím si, že ste len nezachytili, čo som tým presne myslel. "Čo im vari povie za 4,50, s tringeltom za 5." Pán kolega, toto je cena za prvé úvodné informačné stretnutie u mediátora, za ktoré zaplatia 4,50, čo sa mi zdá veľmi nízka, malá, dostupná cena, a tam im vysvetlí, na čo je mediácia, čo sa tým sleduje, ako prebieha, čo im to môže dať, čiže on im vysvetlí v tejto prvej, na prvom stretnutí iba, o čo ide. Tie ďalšie stretnutia sú hradené, zvyčajne, čo viem z praxe, keď on ich pozve do toho procesu, oni sa ho zúčastnia, takže čo viem, cena u takéhoto mediátora je asi 30 euro, čo je o polovicu menej a viac ako o polovicu menej, než keď sú pri rozvode s právnikom, ktorý si berie za hodinu právnej služby 60 až 100 euro.
Takže ja nehovorím o tom, že ten mediátor im poskytne mediátorské služby za 4,50. Ja hovorím, že cena toho informačného stretnutia, na čo to je vôbec dobré. Pretože myslím si, že mnoho ľudí ani nechápe, keď ich sudca pošle, že choďte k mediátorovi a žiadam od vás, aby ste ešte k tomu rozvodu predložili tento papier, to potvrdenie o účasti. Oni mnohí ani nechápu, na čo to je dobré. Preto je to prvé informačné stretnutie, aby im vysvetlil, na čo to je dobré.
Takže asi toľko moja reakcia. Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
19.9.2013 o 18:26 hod.
Mgr.
Branislav Škripek
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Zareagujem na pani Vaľovú, ktorá medzitým odišla z tejto sály, kde nás je dva, štyri, šesť, sedem, deväť, ale možnože sa to ešte dozvie.
Pani kolegyňa Vaľová, pýtali ste sa ma, že prečo mediátor, prečo nie psychológ alebo sexuológ, a dokončila ste to vetičkou: "Asi tu nejde o manželov, ale o papier za 4,50."
No, nie je to tak. Mediátor preto, že je vyškolený na to, každopádne doplním, že si predstavujem a myslím si, že je tu potrebná aj, v našej spoločnosti je potrebná aj funkcia mediátora práve pre rodinné problémy. Takýto mediátor dokáže vysvetliť týmto dvom ľuďom, čo znamená uzmierenie sporu, pretože prichádzajú na rozvod práve preto, že sa sporia alebo rozišli sa v tom, ako spolu komunikujú, ako spolu nažívajú. Nehovorím tým, že by tam nemohol byť aj problém psychologický alebo sexuologický, samozrejme, že áno, ale u takéhoto stretnutia u mediátora sa práve aj takéto veci môžu odhaliť. Veď vieme, že niekedy tá komunikácia manželov je naozaj tak problematická, že možno skryté problémy sexuologické alebo psychologické budú zamlčiavané, lebo nedokázali ich spolu komunikovať. Takže ten mediátor, myslím si, že je veľmi dobrým začiatkom. Niekedy to môže uňho úspešne skončiť, ale on im aj môže odhaliť a ukázať, že potrebujú ešte ďalšiu pomoc.
Takže, pani Vaľová, neviem, či to bola miatne ironická otázka, ktorú ste mi položili, odpovedám takto, takže určite nejde len o ten papier.
Pán kolega Mikloško, k bodu 2 povedali ste, že "každý rozvod je predsa v rozpore so záujmami dieťaťa". No, zrejme ste skúsenejší ako ja, takisto som sa zaoberal aj s ľuďmi, ktorí sa z praxe tej životnej, teda ktorí sa rozvádzali alebo teda nachádzali v takýchto životných otrasoch, ale myslím si, že niekedy je to dobré, aby nastalo takéto niečo pre záujem dieťaťa, napr. ak je jeden z rodičov nejaký skutočne zlý tyran a to dieťa má utýrať a vychovať z neho sociálneho debila len preto, že naozaj je neschopný výchovy. A táto vec je zaznamenaná, sociálni pracovníci si to všimnú a dokážu pochopiť, alebo teda zhodnotia situáciu tak, že je určite lepšie pre to dieťa, že sa v dobrom a kvalitnom domove alebo v náhradnej rodinnej starostlivosti bude vyvíjať v hodnotného a rozvinutého občana, jedinca v našej spoločnosti. Potom si myslím, že je to preňho lepšia cesta.
Povedali ste tu príklad, že v tej štúdii je "vždy lepšie horšie manželstvo ako detský domov". No, možno pri nejakých špecifikách by tá veta mohla platiť, ale zase neberte ju ako okrídlenú všeobecnú frázu, že takto je to pre každé dieťa vždy lepšie. Nesúhlasím s tým. Jasné, že aj pre mňa to tak je, rozvod je v rozpore so záujmami dieťaťa, ale môžu byť prípady, kedy je to práve naopak.
Druhá vaša otázka, pán kolega, bola, myslím si, že ste len nezachytili, čo som tým presne myslel. "Čo im vari povie za 4,50, s tringeltom za 5." Pán kolega, toto je cena za prvé úvodné informačné stretnutie u mediátora, za ktoré zaplatia 4,50, čo sa mi zdá veľmi nízka, malá, dostupná cena, a tam im vysvetlí, na čo je mediácia, čo sa tým sleduje, ako prebieha, čo im to môže dať, čiže on im vysvetlí v tejto prvej, na prvom stretnutí iba, o čo ide. Tie ďalšie stretnutia sú hradené, zvyčajne, čo viem z praxe, keď on ich pozve do toho procesu, oni sa ho zúčastnia, takže čo viem, cena u takéhoto mediátora je asi 30 euro, čo je o polovicu menej a viac ako o polovicu menej, než keď sú pri rozvode s právnikom, ktorý si berie za hodinu právnej služby 60 až 100 euro.
Takže ja nehovorím o tom, že ten mediátor im poskytne mediátorské služby za 4,50. Ja hovorím, že cena toho informačného stretnutia, na čo to je vôbec dobré. Pretože myslím si, že mnoho ľudí ani nechápe, keď ich sudca pošle, že choďte k mediátorovi a žiadam od vás, aby ste ešte k tomu rozvodu predložili tento papier, to potvrdenie o účasti. Oni mnohí ani nechápu, na čo to je dobré. Preto je to prvé informačné stretnutie, aby im vysvetlil, na čo to je dobré.
Takže asi toľko moja reakcia. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
18:32
Vystúpenie 18:32
József NagyTakže predkladám návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov. Predkladám veľmi jednoduchú apolitickú zmenu zákona, ktorý bol vypracovaný na základe, najmä na základe teda posledných skúseností z...
Takže predkladám návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov. Predkladám veľmi jednoduchú apolitickú zmenu zákona, ktorý bol vypracovaný na základe, najmä na základe teda posledných skúseností z povodní z roku 2013.
V súčasnosti platné znenie zákona o ochrane pred povodňami nezaraďuje postreky alebo iné opatrenia proti kalamitnému výskytu komárov medzi povodňové záchranné práce. To znamená, že pri kalamitnom výskyte komárov po povodniach vykonané postreky musí samospráva hradiť z vlastných peňazí, na čo vo väčšine prípadov nemá ale prostriedky. Potom nastáva situácia, že začína sa lobing samospráv, požaduje sa od vlády nátlak, mediálny nátlak, občania atď. A veľmi nesystémovým a netransparentným spôsobom potom niekedy sa prideľujú tieto prostriedky a vykonávajú sa tieto postreky. Pritom určite vyše pol milióna ľudí je priamo dotknutých v tých oblastiach, kde sú pravidelné tieto záplavy a v dôsledku klimatických zmien sa dá očakávať, že sa to bude ešte aj zhoršovať.
Chcem vám povedať, že nie je to nijaká novinka, ktorú tuto chcem navrhnúť, teda zaviesť, lebo takýto zákon existoval a v roku 2010 boli z toho zákona pri novelizácii vyňaté opatrenia proti teda kalamitnému výskytu komárov, takže chcem len upozorniť na to, že v zásade dávam naspäť podľa skúseností toto opatrenie naspäť do zákona o povodniach tak, aby tie obce, samosprávy, ktoré majú na starosti ničenie alebo ochranu teda proti hmyzu, aby mali zaručenú náhradu týchto výdavkov.
Ja poviem, že prečo. Okrem toho, že môže tu dokonca vzniknúť aj politický klientelizmus, najmä je to dôležité kvôli tomu, lebo to zvyšuje efektivitu. Pokiaľ ten starosta vie, že môže opatrenie vykonať, teda bude mu to uhradené a nejde o nejaké veľké peniaze pritom, tak za zlomok peňazí sa to dá vykonať ako prevenciu. Ako keď nemá istotu, že to bude mať uhradené, a potom bude musieť, potom obyčajne koná ten starosta až vtedy, keď už je vysoký nátlak, vysoký výskyt, vysoký nátlak občanov a väčšinou vtedy už oveľa viac peňazí to vyžaduje, na jednej strane. Na druhej strane už ten efekt je aj tak oveľa nižší, lebo tých komárov treba zachytiť ešte v tej fáze vlastne pred vyliahnutím, na to sú špeciálne technológie.
Takže schválením tohto návrhu sa vráti vlastne stav, kedy medzi povodňové záchranné práce bol zaradený aj tento postrek, čím bude odbremenená dotknutá samospráva od vynaloženia týchto niekedy veľkých, pre štát malých, prostriedkov. Týmto opatrením pomôžeme nielen samosprávam, ale najmä občanom, ktorí po povodniach trpia aj s inými majetkovými, materiálnymi škodami a ešte je im znepríjemnený život s týmito komármi.
Vážené poslankyne, poslanci, dúfam, že tento zákon podporíte, keďže je to nepolitický zákon, aj zo strany vládnej strany.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni kolegovia, už kolegyne nie sú tu, József (pozn. red.: správne vyslovené ako "Jóžef"), nie Jozef. Ďakujem.
Takže predkladám návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov. Predkladám veľmi jednoduchú apolitickú zmenu zákona, ktorý bol vypracovaný na základe, najmä na základe teda posledných skúseností z povodní z roku 2013.
V súčasnosti platné znenie zákona o ochrane pred povodňami nezaraďuje postreky alebo iné opatrenia proti kalamitnému výskytu komárov medzi povodňové záchranné práce. To znamená, že pri kalamitnom výskyte komárov po povodniach vykonané postreky musí samospráva hradiť z vlastných peňazí, na čo vo väčšine prípadov nemá ale prostriedky. Potom nastáva situácia, že začína sa lobing samospráv, požaduje sa od vlády nátlak, mediálny nátlak, občania atď. A veľmi nesystémovým a netransparentným spôsobom potom niekedy sa prideľujú tieto prostriedky a vykonávajú sa tieto postreky. Pritom určite vyše pol milióna ľudí je priamo dotknutých v tých oblastiach, kde sú pravidelné tieto záplavy a v dôsledku klimatických zmien sa dá očakávať, že sa to bude ešte aj zhoršovať.
Chcem vám povedať, že nie je to nijaká novinka, ktorú tuto chcem navrhnúť, teda zaviesť, lebo takýto zákon existoval a v roku 2010 boli z toho zákona pri novelizácii vyňaté opatrenia proti teda kalamitnému výskytu komárov, takže chcem len upozorniť na to, že v zásade dávam naspäť podľa skúseností toto opatrenie naspäť do zákona o povodniach tak, aby tie obce, samosprávy, ktoré majú na starosti ničenie alebo ochranu teda proti hmyzu, aby mali zaručenú náhradu týchto výdavkov.
Ja poviem, že prečo. Okrem toho, že môže tu dokonca vzniknúť aj politický klientelizmus, najmä je to dôležité kvôli tomu, lebo to zvyšuje efektivitu. Pokiaľ ten starosta vie, že môže opatrenie vykonať, teda bude mu to uhradené a nejde o nejaké veľké peniaze pritom, tak za zlomok peňazí sa to dá vykonať ako prevenciu. Ako keď nemá istotu, že to bude mať uhradené, a potom bude musieť, potom obyčajne koná ten starosta až vtedy, keď už je vysoký nátlak, vysoký výskyt, vysoký nátlak občanov a väčšinou vtedy už oveľa viac peňazí to vyžaduje, na jednej strane. Na druhej strane už ten efekt je aj tak oveľa nižší, lebo tých komárov treba zachytiť ešte v tej fáze vlastne pred vyliahnutím, na to sú špeciálne technológie.
Takže schválením tohto návrhu sa vráti vlastne stav, kedy medzi povodňové záchranné práce bol zaradený aj tento postrek, čím bude odbremenená dotknutá samospráva od vynaloženia týchto niekedy veľkých, pre štát malých, prostriedkov. Týmto opatrením pomôžeme nielen samosprávam, ale najmä občanom, ktorí po povodniach trpia aj s inými majetkovými, materiálnymi škodami a ešte je im znepríjemnený život s týmito komármi.
Vážené poslankyne, poslanci, dúfam, že tento zákon podporíte, keďže je to nepolitický zákon, aj zo strany vládnej strany.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
18:36
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:36
Martin FeckoV súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je upravená ani v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. augusta 2013 č. 605 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
19.9.2013 o 18:36 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, vážení prítomní, máme tam niekoho, máme tam na balkóne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 165 z 27. augusta 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov (tlač 633).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je upravená ani v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. augusta 2013 č. 605 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.
Neautorizovaný
18:40
Takže pozdravujem ich a, tak ako sme si sľúbili, budem ho dávať, pretože je to problém, je to problém aj tejto vlády, aj budúcich vlád, ktoré tu prídu, pokiaľ by nebol prijatý, pretože znovu sa dostávame do konfliktu vlastník a užívateľ.
Čo vlastne sledujeme? Cieľom tohto návrhu je jednoznačne upraviť výmenu informácií a údajov medzi žiadateľom a Pôdohospodárskou platobnou agentúrou pri poskytovaní podpory v oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka tak, aby sa vylúčila voľná úvaha tejto agentúry pri rozhodovaní týkajúcom sa preukazovania vlastníckeho vzťahu, nájomného vzťahu alebo užívateľského vzťahu k pôde a v prípade nájomného vzťahu aj preukazovania úhrady nájomného zo strany nájomcu žiadateľa ako podmienok na získanie podpory poskytovanej touto agentúrou.
Znovu sa dostávame do pozície, že vlastnícke právo má navrch nad užívacím právom a užívateľ poľnohospodárskej pôdy, ktorý chce čerpať eurofondy, stačí mu, aby prišiel na Pôdohospodársku platobnú agentúru a deklaroval čestným prehlásením, ktoré pozemky užíva.
No nehnevajte sa, vážení, ale takáto deklarácia je u mňa o ničom, pretože je to ďalší možnože druh korupcie, akým spôsobom si môžem čerpať eurofondy. Nerád by som to rozmazával na európskej úrovni, mali by sme si to zjesť doma. Mali by sme si to doma utriasť, doma ošetriť. A tvrdím jedno a budem tvrdiť stále, od 24. júna 1991 žiadny iný ako vlastník nemôže užívať pôdu tohto vlastníka bez jeho súhlasu. A tu sa dostávame do situácií, že obyčajnou verifikáciou na Poľnohospodárskej platobnej agentúre, ktoré pozemky idú do eurofondov a možnosti čerpania, a čestným prehlásením, ktorý tento žiadateľ urobí, dostáva sa do pozície, tieto eurofondy môže čerpať. To je pre mňa neskutočné, je to anomália, ktorá nemá obdobu. A preto budem znovu tento zákon predkladať, pokiaľ nepríde, aby nie že iba na námatkové mohla Pôdohospodárska platobná agentúra žiadať, či je to vlastník alebo či je v nájomnom vzťahu ten žiadateľ a či má to vysporiadané, ale že aby to muselo byť podmienkou, ak nejaký žiadateľ vôbec uvažuje o čerpaní eurofondov.
Myslím si, že osemdesiaty deviaty je už za nami a za dvadsať rokov, nech mi nikto nehovorí, že užívateľ nemôže si nájsť vlastníka, pokiaľ neni sám on vlastník tejto pôdy, na ktorej gazduje a na ktorú sa pripravuje čerpať eurofondy.
Nebudeme si teraz hovoriť, ako to bolo za socializmu, prečo je takýto stav. Ale môžem povedať iba jedno, že je to v rozpore s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a dochádza k porušovaniu vlastníckeho práva. Akým právom môže niekto na mojom majetku profitovať, ani sa ma neopýta a čerpe eurofondy? Pre mňa nepochopiteľné. Pokiaľ som menej inteligentný alebo mi to nedochádza, tak mi to vysvetlite, ja nie som v stave takýto stav pochopiť a proti takémuto stavu sa stále budem stavať na zadné a povedať, že urobme nápravu.
Takže týmto mojím pozmeňujúcim návrhom sa snažím dať zadosť tejto náprave a je to aj terajší problém, preto verím, že skrz poslaneckých klubov a kolegov v parlamente by tento návrh novely zákona mohol dostať podporu.
Ja viem, že prídu možnože pripomienky, neni to možné, je to veľká byrokracia, ale poviem iba jedno, keď sme dávali majetkové priznania a musíme ich dávať každý rok, že, ku svojemu majetku. Prídete na obec a dáte výpis z listov vlastníctva, ktoré máte nehnuteľnosti vo vlastníctve. Po roku prídete znova na obec a poviete, nič sa nedeje, ostáva mi to isté. Respektíve poviem, nadobudol som ďalší, nech sa páči list vlastníctva, alebo mal som, predal som, daroval som, mám úbytok, toto už mi nezapočítavajte, už nie som vlastníkom.
Tak si to predstavujem u PPH-áčky. Prišiel by tam žiadateľ a to by predložil pri tom svojom primárnom, prvom, prvej žiadosti o eurofondy. Pokiaľ by ste to tam založili, mali by evidenciu, áno, mám ho tu a každý rok už iba by deklaroval, či má prírastky, alebo úbytky. Je to neuskutočniteľné? Ja tvrdím, je to najspravodlivejšie, najčestnejšie postavenie sa ku majetku súkromného charakteru, ku majetku nehnuteľností našich občanov Slovenskej republiky.
Preto by som bol veľmi rád, keby sme takýmto spôsobom pristupovali reálne vo výkone aj legislatívy ku úcte k súkromnému vlastníctvu nehnuteľností, ako nám to deklaruje naša ústava a aj európske smernice a iné ustanovenia.
Preto, vážení kolegovia, by som vás chcel poprosiť o podporu tohto môjho predkladaného návrhu zákona, ktorý vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
To, že tam máme dodatok, že musia aj preukázať vyplatenie nájomného, keď neni vlastníkom a užíva a žiada o eurofondy, to je vecou polemiky a dohody. Keby to prešlo do druhého čítania, je tu priestor na to, aby sme mohli v pohode dať pozmeňujúce a upresniť to. Pokiaľ by to robilo katastrofálny stav, nech sa páči, áno, môžme to upraviť.
Ale nájomná zmluva alebo list vlastníctva musí byť predložený pri čerpaní eurofondov. Nehnevajte sa, musí byť. Ináč si nezaslúžime byť v Európskej únii. Potom poďme do nejakej inej, ale nie do Európskej únie, ktorá si vlastnícke právo váži a nám to už v mnohých prehratých súdoch v Štrasburgu na Európskom súde pre ľudské práva dokázala, ako my sa nevieme vysporiadať so súkromným vlastníctvom nehnuteľností a hlavne s jeho ocenením, kde kopu súdov prehrávame. Sa pýtam, prečo? Sme až takí slabí? Poslanci Národnej rady a poslankyne, je to na nás. Na nás, aby sme povedali, že vieme si vážiť nehnuteľnosť a súkromné vlastníctvo, ktoré ústava nám garantuje.
Takže, vážení, chcel by som vás poprosiť, aj tí, čo ma počúvate, možnože aj v médiách, poslanci alebo niekde v kanceláriách, aby ste zvážili, či chceme ísť zase v tejto krivde voči vlastníckemu právu k nehnuteľnostiam, alebo sa postavíme čelom a dáme raz a navždy koniec takýmto pofidérnym čerpaniam eurofondov.
Ďakujem pekne a chcel by som poprosiť a požiadať o vašu podporu. Ďakujem.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže, zvyšní šiesti kolegovia, predkladám v poradí dnes už štvrtý môj návrh zákona, resp. pozmeňujúci návrh k zákonu, ktorý sa týka najmä nájmu poľnohospodárskej, poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho pozemku a lesných pozemkov. Chcem dať zadosť sľubu, ktorý sme si dali, keď tu ešte v minulom volebnom období, v skrátenom teda, boli aj pani poslankyňa Tkáčová a pán poslanec Galbavý, ktorí na poslednej schôdzi vtedajšieho piateho volebného obdobia tento zákon predkladali. Samozrejme, nebol, nebola možnosť postúpiť ho do druhého čítania, pretože volebné obdobie končilo.
Takže pozdravujem ich a, tak ako sme si sľúbili, budem ho dávať, pretože je to problém, je to problém aj tejto vlády, aj budúcich vlád, ktoré tu prídu, pokiaľ by nebol prijatý, pretože znovu sa dostávame do konfliktu vlastník a užívateľ.
Čo vlastne sledujeme? Cieľom tohto návrhu je jednoznačne upraviť výmenu informácií a údajov medzi žiadateľom a Pôdohospodárskou platobnou agentúrou pri poskytovaní podpory v oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka tak, aby sa vylúčila voľná úvaha tejto agentúry pri rozhodovaní týkajúcom sa preukazovania vlastníckeho vzťahu, nájomného vzťahu alebo užívateľského vzťahu k pôde a v prípade nájomného vzťahu aj preukazovania úhrady nájomného zo strany nájomcu žiadateľa ako podmienok na získanie podpory poskytovanej touto agentúrou.
Znovu sa dostávame do pozície, že vlastnícke právo má navrch nad užívacím právom a užívateľ poľnohospodárskej pôdy, ktorý chce čerpať eurofondy, stačí mu, aby prišiel na Pôdohospodársku platobnú agentúru a deklaroval čestným prehlásením, ktoré pozemky užíva.
No nehnevajte sa, vážení, ale takáto deklarácia je u mňa o ničom, pretože je to ďalší možnože druh korupcie, akým spôsobom si môžem čerpať eurofondy. Nerád by som to rozmazával na európskej úrovni, mali by sme si to zjesť doma. Mali by sme si to doma utriasť, doma ošetriť. A tvrdím jedno a budem tvrdiť stále, od 24. júna 1991 žiadny iný ako vlastník nemôže užívať pôdu tohto vlastníka bez jeho súhlasu. A tu sa dostávame do situácií, že obyčajnou verifikáciou na Poľnohospodárskej platobnej agentúre, ktoré pozemky idú do eurofondov a možnosti čerpania, a čestným prehlásením, ktorý tento žiadateľ urobí, dostáva sa do pozície, tieto eurofondy môže čerpať. To je pre mňa neskutočné, je to anomália, ktorá nemá obdobu. A preto budem znovu tento zákon predkladať, pokiaľ nepríde, aby nie že iba na námatkové mohla Pôdohospodárska platobná agentúra žiadať, či je to vlastník alebo či je v nájomnom vzťahu ten žiadateľ a či má to vysporiadané, ale že aby to muselo byť podmienkou, ak nejaký žiadateľ vôbec uvažuje o čerpaní eurofondov.
Myslím si, že osemdesiaty deviaty je už za nami a za dvadsať rokov, nech mi nikto nehovorí, že užívateľ nemôže si nájsť vlastníka, pokiaľ neni sám on vlastník tejto pôdy, na ktorej gazduje a na ktorú sa pripravuje čerpať eurofondy.
Nebudeme si teraz hovoriť, ako to bolo za socializmu, prečo je takýto stav. Ale môžem povedať iba jedno, že je to v rozpore s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a dochádza k porušovaniu vlastníckeho práva. Akým právom môže niekto na mojom majetku profitovať, ani sa ma neopýta a čerpe eurofondy? Pre mňa nepochopiteľné. Pokiaľ som menej inteligentný alebo mi to nedochádza, tak mi to vysvetlite, ja nie som v stave takýto stav pochopiť a proti takémuto stavu sa stále budem stavať na zadné a povedať, že urobme nápravu.
Takže týmto mojím pozmeňujúcim návrhom sa snažím dať zadosť tejto náprave a je to aj terajší problém, preto verím, že skrz poslaneckých klubov a kolegov v parlamente by tento návrh novely zákona mohol dostať podporu.
Ja viem, že prídu možnože pripomienky, neni to možné, je to veľká byrokracia, ale poviem iba jedno, keď sme dávali majetkové priznania a musíme ich dávať každý rok, že, ku svojemu majetku. Prídete na obec a dáte výpis z listov vlastníctva, ktoré máte nehnuteľnosti vo vlastníctve. Po roku prídete znova na obec a poviete, nič sa nedeje, ostáva mi to isté. Respektíve poviem, nadobudol som ďalší, nech sa páči list vlastníctva, alebo mal som, predal som, daroval som, mám úbytok, toto už mi nezapočítavajte, už nie som vlastníkom.
Tak si to predstavujem u PPH-áčky. Prišiel by tam žiadateľ a to by predložil pri tom svojom primárnom, prvom, prvej žiadosti o eurofondy. Pokiaľ by ste to tam založili, mali by evidenciu, áno, mám ho tu a každý rok už iba by deklaroval, či má prírastky, alebo úbytky. Je to neuskutočniteľné? Ja tvrdím, je to najspravodlivejšie, najčestnejšie postavenie sa ku majetku súkromného charakteru, ku majetku nehnuteľností našich občanov Slovenskej republiky.
Preto by som bol veľmi rád, keby sme takýmto spôsobom pristupovali reálne vo výkone aj legislatívy ku úcte k súkromnému vlastníctvu nehnuteľností, ako nám to deklaruje naša ústava a aj európske smernice a iné ustanovenia.
Preto, vážení kolegovia, by som vás chcel poprosiť o podporu tohto môjho predkladaného návrhu zákona, ktorý vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
To, že tam máme dodatok, že musia aj preukázať vyplatenie nájomného, keď neni vlastníkom a užíva a žiada o eurofondy, to je vecou polemiky a dohody. Keby to prešlo do druhého čítania, je tu priestor na to, aby sme mohli v pohode dať pozmeňujúce a upresniť to. Pokiaľ by to robilo katastrofálny stav, nech sa páči, áno, môžme to upraviť.
Ale nájomná zmluva alebo list vlastníctva musí byť predložený pri čerpaní eurofondov. Nehnevajte sa, musí byť. Ináč si nezaslúžime byť v Európskej únii. Potom poďme do nejakej inej, ale nie do Európskej únie, ktorá si vlastnícke právo váži a nám to už v mnohých prehratých súdoch v Štrasburgu na Európskom súde pre ľudské práva dokázala, ako my sa nevieme vysporiadať so súkromným vlastníctvom nehnuteľností a hlavne s jeho ocenením, kde kopu súdov prehrávame. Sa pýtam, prečo? Sme až takí slabí? Poslanci Národnej rady a poslankyne, je to na nás. Na nás, aby sme povedali, že vieme si vážiť nehnuteľnosť a súkromné vlastníctvo, ktoré ústava nám garantuje.
Takže, vážení, chcel by som vás poprosiť, aj tí, čo ma počúvate, možnože aj v médiách, poslanci alebo niekde v kanceláriách, aby ste zvážili, či chceme ísť zase v tejto krivde voči vlastníckemu právu k nehnuteľnostiam, alebo sa postavíme čelom a dáme raz a navždy koniec takýmto pofidérnym čerpaniam eurofondov.
Ďakujem pekne a chcel by som poprosiť a požiadať o vašu podporu. Ďakujem.
Neautorizovaný
18:50
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a...
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej správne všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že v rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.
Ďakujem pekne. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, teda najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej správne všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že v rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.
Neautorizovaný
18:52
Uvádzajúci uvádza bod 18:52
Martin FeckoHovorím o tom, že po urobení registrov obnovenej evidencie práv k pozemkom...
Hovorím o tom, že po urobení registrov obnovenej evidencie práv k pozemkom sme v mnohých územiach Slovenskej republiky, je to, zhruba v 2 500 územiach sme ukončili tieto ROEP registre, to znamená, že v éčku máme listy vlastníctva aj pre štát, aj pre Slovenskú republiku. Máme, máme tam tých 125-tisíc hektárov, plus-mínus, pôdy, ktorá je občanom, vlastne občanov našej republiky, to znamená každého z vás. Každý tam máte podiel, vážení občania. Spravuje to Slovenský pozemkový fond.
Myslím si, že má svoje opodstatnenie, ale z mojej praxe, ktorú som videl počas môjho 20-ročného pôsobenia na pozemkovom úrade, musím konštatovať, že mnohé zmluvy nespĺňali jednoznačnosť a nespĺňali preskúmateľnosť pred súdom, pokiaľ by sme ich mali skúmať, či boli uzatvorené jednoznačne, s dobrým úmyslom a transparentne.
Čo mám na mysli? Konkrétne poviem príklad. Máte v katastrálnom území, vymyslím si, 150 hektárov štátnej pôdy. Štátna pôda neni iba vcelku, je aj v podieloch. Slovenský pozemkový fond, videl som tieto zmluvy, verím, že sa tam robí náprava, verím. Rozprával som s pani riaditeľkou, robíme nápravu. Česť a chvála! Ale ostávajú predsa len zmluvy, ktoré nevykazujú konkrétne parcelové čísla, a boli uzavreté, a výmeru, nie na parcelu. A to je katastrofa. To je katastrofa, pokiaľ aj takto sa čerpá subvencia, tak hovorím, to je niečo nemožné. A my musíme dať, áno, poslanci Národnej rady, pozor na tento štátny majetok, ktorý je v tejto pôde.
Poznám viacerých, ktorí v dobrej vôli, chcem veriť, takéto zmluvy podpísali a aj čerpali a možnože aj čerpajú tieto eurodotácie a ich to vôbec nezaujíma, že majú pridelený, vymyslím si, ľavú stranu chotára katastrálneho územia, kde medzi, áno, je to možno 150 hektárov tej štátnej pôdy, ale medzi touto výmerou, ktorú dostali od Slovenského pozemkového fondu do užívania, sú aj fyzické osoby, ktoré tam majú svoje pozemky, a zrazu oni nepodpisujú nájomnú zmluvu s týmto užívateľom poľnohospodárskej pôdy, lebo to je Slovenský pozemkový fond. A dostávame sa do veľmi ťažkých krížkov s týmito vlastníkmi, fyzickými osobami väčšinou, ktorí nemajú právo - právo? - právo majú užívať svoj majetok, ale ako sa k nemu dostať, to už je veľký problém.
Ja viem, je to veľká guľa, pán spravodajca bol ministrom, pozná tieto, by som povedal, nuansy, ktoré sa tam vyskytujú a v mnohých prípadoch sa to aj zneužíva. A ja by som chcel aj na to upozorniť, aby aj Slovenský pozemkový fond ako správca a vlastník týchto pozemkov dal na to pozor. A možnože budem iniciovať nejaký prieskum na našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby sme sa išli pozrieť, ako to stojí na Slovensku.
Teraz síce uvažuje, neviem, ako to so Slovenským pozemkovým fondom bude, kam pôjde pri tom našom ESE, ktoré sa teraz robí pri súčasnej vládnej garnitúre, takže uvidíme, ako to bude spojené, nebude to spojené, ale dúfam, že Slovenský pozemkový fond bude fungovať, pokiaľ má čo spravovať, lebo okrem toho spravuje aj pôdu neznámych vlastníkov a takisto, samozrejme, uzatvára aj nájomné zmluvy za nich. Uzatvára nájomné zmluvy. Tam je zhruba, keď si dobre pamätám, 400-tisíc hektárov. To neni 200 hektárov, to je 400-tisíc hektárov takejto pôdy neznámych vlastníkov, to sú ťažké hektáre. A z toho, samozrejme, aj Slovenský pozemkový fond neni v červených číslach. Je v čiernych číslach, má zisk. Áno, chvalabohu, nech ho má, však to je, ide do nášho rozpočtu. Bodaj by to išlo aj do rezortu pôdohospodárstva, ten zisk, ktorý nejde a v mnohých prípadoch je rozdeľovaný.
Takže tu by som chcel iba na to upozorniť, že takýmto spôsobom si nepredstavujem, aby sme uzatvárali zmluvy za štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu. Tieto zmluvy musia byť jednoznačné, musia byť vypovedateľné, musia byť deklarované poctivou snahou obhospodáriť tento pozemok, tak ako to ukladá jeho druh pozemku, v ktorom je. Myslím, že majú na to páky, majú metodické pokyny a iné vyhlášky, aj Slovenský pozemkový fond, aj rôzne usmernenia, aby sme mohli deklarovať, že štát uzatvára zmluvy a čerpe eurofondy, ktoré čerpú teda na základe týchto zmlúv prenajímatelia, spravodlivo, transparentne, bez nejakých, by som povedal, podozrení, že dochádza k nejakej nekalej, á, nekalému čerpaniu týchto eurofondov.
Takže to ma iba takto napadlo, pretože tento obnos a balík, objemový, vlastníctva je podstatne veľký a myslím si, že mali by si to všetci uvedomiť, aj tí, ktorí majú takéto zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom uzavreté, aby si nemysleli, že raz na nich nepríde a že nebudú mať možno z toho problémy. Takže upozorňujem, dajte si do poriadku a ja možno budem iniciovať prieskum na Slovenskom pozemkovom fonde, aby sme takýmto spôsobom pozreli, ako stoja tieto veci.
A verím, že sa nedočkáme toho, čo sa mi stalo, keď sme prišli v roku 2010, resp. ´11, na Slovenský pozemkový fond a išli sme kontrolovať reštitučné nároky, to bol v živote prvý poslanecký prieskum nášho výboru, tiež bol pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde nám z dvanástich otázok odpovedali na tri, myslím, potom dodatočne na ďalšie a nám povedali, že evidenciu reštitúcií majú v školských zošitoch. Ja som sa hanbil ako, neviem povedať, čo. Keď toto mi povie Slovenský pozemkový fond, že nemá evidenciu reštitučných nárokov ujasnenú, čo máme, čo nemáme, tak ja som myslel, že sa mi sníva.
Tak dúfam, že takto to nebude pri týchto zmluvách a že povieme, že áno, Slovenský pozemkový fond si robí prácu tak, ako to má vo svojej preambule vzniku Slovenského pozemkového fondu, a bude ma to iba tešiť.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Chcel by som sa ešte dotknúť v rozprave jednej veľmi vážnej veci, a síce vlastníctva pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky, v štáte, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond. Na to som zabudol, lebo aj tu dochádza k ťažkému, k ťažkej devastácii vlastníckeho práva, čo sa týka užívania poľnohospodárskej pôdy, prípadne aj čerpania eurofondov.
Hovorím o tom, že po urobení registrov obnovenej evidencie práv k pozemkom sme v mnohých územiach Slovenskej republiky, je to, zhruba v 2 500 územiach sme ukončili tieto ROEP registre, to znamená, že v éčku máme listy vlastníctva aj pre štát, aj pre Slovenskú republiku. Máme, máme tam tých 125-tisíc hektárov, plus-mínus, pôdy, ktorá je občanom, vlastne občanov našej republiky, to znamená každého z vás. Každý tam máte podiel, vážení občania. Spravuje to Slovenský pozemkový fond.
Myslím si, že má svoje opodstatnenie, ale z mojej praxe, ktorú som videl počas môjho 20-ročného pôsobenia na pozemkovom úrade, musím konštatovať, že mnohé zmluvy nespĺňali jednoznačnosť a nespĺňali preskúmateľnosť pred súdom, pokiaľ by sme ich mali skúmať, či boli uzatvorené jednoznačne, s dobrým úmyslom a transparentne.
Čo mám na mysli? Konkrétne poviem príklad. Máte v katastrálnom území, vymyslím si, 150 hektárov štátnej pôdy. Štátna pôda neni iba vcelku, je aj v podieloch. Slovenský pozemkový fond, videl som tieto zmluvy, verím, že sa tam robí náprava, verím. Rozprával som s pani riaditeľkou, robíme nápravu. Česť a chvála! Ale ostávajú predsa len zmluvy, ktoré nevykazujú konkrétne parcelové čísla, a boli uzavreté, a výmeru, nie na parcelu. A to je katastrofa. To je katastrofa, pokiaľ aj takto sa čerpá subvencia, tak hovorím, to je niečo nemožné. A my musíme dať, áno, poslanci Národnej rady, pozor na tento štátny majetok, ktorý je v tejto pôde.
Poznám viacerých, ktorí v dobrej vôli, chcem veriť, takéto zmluvy podpísali a aj čerpali a možnože aj čerpajú tieto eurodotácie a ich to vôbec nezaujíma, že majú pridelený, vymyslím si, ľavú stranu chotára katastrálneho územia, kde medzi, áno, je to možno 150 hektárov tej štátnej pôdy, ale medzi touto výmerou, ktorú dostali od Slovenského pozemkového fondu do užívania, sú aj fyzické osoby, ktoré tam majú svoje pozemky, a zrazu oni nepodpisujú nájomnú zmluvu s týmto užívateľom poľnohospodárskej pôdy, lebo to je Slovenský pozemkový fond. A dostávame sa do veľmi ťažkých krížkov s týmito vlastníkmi, fyzickými osobami väčšinou, ktorí nemajú právo - právo? - právo majú užívať svoj majetok, ale ako sa k nemu dostať, to už je veľký problém.
Ja viem, je to veľká guľa, pán spravodajca bol ministrom, pozná tieto, by som povedal, nuansy, ktoré sa tam vyskytujú a v mnohých prípadoch sa to aj zneužíva. A ja by som chcel aj na to upozorniť, aby aj Slovenský pozemkový fond ako správca a vlastník týchto pozemkov dal na to pozor. A možnože budem iniciovať nejaký prieskum na našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby sme sa išli pozrieť, ako to stojí na Slovensku.
Teraz síce uvažuje, neviem, ako to so Slovenským pozemkovým fondom bude, kam pôjde pri tom našom ESE, ktoré sa teraz robí pri súčasnej vládnej garnitúre, takže uvidíme, ako to bude spojené, nebude to spojené, ale dúfam, že Slovenský pozemkový fond bude fungovať, pokiaľ má čo spravovať, lebo okrem toho spravuje aj pôdu neznámych vlastníkov a takisto, samozrejme, uzatvára aj nájomné zmluvy za nich. Uzatvára nájomné zmluvy. Tam je zhruba, keď si dobre pamätám, 400-tisíc hektárov. To neni 200 hektárov, to je 400-tisíc hektárov takejto pôdy neznámych vlastníkov, to sú ťažké hektáre. A z toho, samozrejme, aj Slovenský pozemkový fond neni v červených číslach. Je v čiernych číslach, má zisk. Áno, chvalabohu, nech ho má, však to je, ide do nášho rozpočtu. Bodaj by to išlo aj do rezortu pôdohospodárstva, ten zisk, ktorý nejde a v mnohých prípadoch je rozdeľovaný.
Takže tu by som chcel iba na to upozorniť, že takýmto spôsobom si nepredstavujem, aby sme uzatvárali zmluvy za štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu. Tieto zmluvy musia byť jednoznačné, musia byť vypovedateľné, musia byť deklarované poctivou snahou obhospodáriť tento pozemok, tak ako to ukladá jeho druh pozemku, v ktorom je. Myslím, že majú na to páky, majú metodické pokyny a iné vyhlášky, aj Slovenský pozemkový fond, aj rôzne usmernenia, aby sme mohli deklarovať, že štát uzatvára zmluvy a čerpe eurofondy, ktoré čerpú teda na základe týchto zmlúv prenajímatelia, spravodlivo, transparentne, bez nejakých, by som povedal, podozrení, že dochádza k nejakej nekalej, á, nekalému čerpaniu týchto eurofondov.
Takže to ma iba takto napadlo, pretože tento obnos a balík, objemový, vlastníctva je podstatne veľký a myslím si, že mali by si to všetci uvedomiť, aj tí, ktorí majú takéto zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom uzavreté, aby si nemysleli, že raz na nich nepríde a že nebudú mať možno z toho problémy. Takže upozorňujem, dajte si do poriadku a ja možno budem iniciovať prieskum na Slovenskom pozemkovom fonde, aby sme takýmto spôsobom pozreli, ako stoja tieto veci.
A verím, že sa nedočkáme toho, čo sa mi stalo, keď sme prišli v roku 2010, resp. ´11, na Slovenský pozemkový fond a išli sme kontrolovať reštitučné nároky, to bol v živote prvý poslanecký prieskum nášho výboru, tiež bol pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde nám z dvanástich otázok odpovedali na tri, myslím, potom dodatočne na ďalšie a nám povedali, že evidenciu reštitúcií majú v školských zošitoch. Ja som sa hanbil ako, neviem povedať, čo. Keď toto mi povie Slovenský pozemkový fond, že nemá evidenciu reštitučných nárokov ujasnenú, čo máme, čo nemáme, tak ja som myslel, že sa mi sníva.
Tak dúfam, že takto to nebude pri týchto zmluvách a že povieme, že áno, Slovenský pozemkový fond si robí prácu tak, ako to má vo svojej preambule vzniku Slovenského pozemkového fondu, a bude ma to iba tešiť.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný