23. schôdza

Ja som rád, že si toto presne, Alojz, pripomenul pri tom podpise. Ja som presvedčený totižto o tom, že keď príde poslanec ráno do parlamentu, podpíše sa do prezenčky a celý deň kľudne strávi v kancelárii alebo na stretnutí s občanmi a neukáže sa v rokovacej sále v inom čase, než je hlasovanie, tak ten podpis je opodstatnený. Presne takisto ako signály pri hlasovaní môžu znamenať úplne niečo iné v poslaneckom klube SaS a niečo iné v poslaneckom klube strany SMER a niečo iné v poslaneckom klube inom, tak presne to isté, ten podpis na tej prezenčke môže znamenať, že človek naozaj strávil celý deň v parlamente, celý deň v práci a niečo robil, pričom môže to znamenať, že sa fláka a nerobí nič. Ja, ešte raz, súhlasím s tým, že by tu mala byť posúdená miera, ale nie som istý, či to jednak dokážeme spraviť legislatívne. A, druhá vec, stále som presvedčený o tom, že v prvom rade ak to má niekto posudzovať, tak by to mal byť volič, a nie my medzi sebou. Ďakujem.

Už keď máme tento fight tak krátko, pardon, že nemôžete na mňa reagovať. Len presne my sa k tomu dopracúvame. To znamená, vy ste povedali, áno, za určitých okolností sa niekto podpíše a ide do svojej kancelárie pracovať, tak to môžeme brať a rešpektovať. Ja vám garantujem, že z tých mien, ktoré som čítal, je ich cca štyridsať, ktoré sú dole ako podpisy, poslancov, ktorí sú tu podpísaní, tak tu fyzicky v celom trakte, v celom katastrálnom území Bratislavského hradu sa nenachádzajú. Niektorí sa v nich nachádzajú až v katastrálnych územiach ich rodných obcí. Tak to je to. Rozumiete tomu. Aj to patrí do tej miery, o ktorej som hovoril. Ja nespochybňujem to, že sa tu niekto podpíše a ide sedieť do kancelárie. A to sa dá preukázať. Ja ten podnet na mandátový a imunitný výbor dám. Predpokladám, dúfam teda, že sa tým budú zaoberať a poslanci preukážu, buď teda že fyzicky boli teda v kancelárii, alebo že ich predseda pán Paška poveril vítaním niekoho. Alebo ja nevylučujem, že vylučovacou metódou z tých štyridsiatich prídeme na desiatich, ktorí budú tak úbohí, že sa tam napísali a vôbec tu neboli. Ja to nevylučujem. Ja budem dokonca tomu rád, lebo si poviem, nie je to až tak zlé. Len pokiaľ sa tých u ľudí, ktorí sú tu napísaní a fyzicky tu nie sú, preukáže, že skoro všetci sú tak úbohí, že to urobili, tak vtedy smutnejší budem aj ľudia môžu byť smutnejší. O tom to je, Martin, pán kolega.
A ešte som tam niečo k tomu chcel povedať, ale priznám sa, už mi to ušlo, ale asi to tak v zásade nemá až taký veľký význam. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, tento zákon tu už bol, je tu znova. Ja sa ospravedlňujem aj za tento môj maratón deviatich zákonov, na ďalšiu schôdzu ich budem mať dvanásť, kým ma nezastavíte mocensky, gottwaldovsko-čepičkovsko-džugašviliovsky, neviem, ako to inak povedať. Prepytujem, lebo ja to hovorím ako metódu. Je to metóda, ako budete konať. Takže ja som to už nie raz povedal, prečo si myslím, že to má význam. Vy ste nepovažovali za potrebné na to reagovať. Stále pracujete systémom arogancie a ignorancie. Tak kľudne ním pracujte. Takže dovtedy, kým to nezatrhnete, tak budem dávať zákony, preto, lebo si myslím, že sú dobré. A vy si možno myslíte, že sú zlé alebo dokonca ste o tom presvedčení, dokonca máte na to batohy logických argumentov, len mi ich nepoviete. Necháte sa ma tu trápiť. Viete, keby niekto za váš klub vystúpil a povedal, prosím vás pekne, toto, toto, toto, toto, a preto, nie, tak sa nebudem strápňovať na ďalšiu schôdzu a nebudem to predkladať. Nemáte pocit, že to tak je? Ale tým, že robíte, ako robíte, no tak je to tak. Ale hovorím, máte pocit, že ste to vyriešili, resp. vaše mozgové trusty zapli a našli úplne geniálne riešenie, aktív vôle. Viete, ináč, tiež neviem, či na to bude reč. To podľa mňa je právna aj ústavná záležitosť, vy máte nejaký prejav vôle a vy neumožníte ten prejav vôle niekomu stiahnuť. No ale dobre, však k tomu sa ešte dostaneme.
Tento zákon znova, je zrkadlom toho, kde žijeme, ako žijeme, že bol nejaký register a on bol verejný a už sa stal utajený. A ja pripúšťam a špeciálne som na toto upozorňoval v tomto zákone. Fakt ja neviem, kto je u vás odborník na dopravu. Je to pán Choma, mohol ma tu rozcupovať. A ja nevylučujem, že možno v tomto by sme našli niečo. Ja som sa stretol s ľuďmi z ministerstva, kde sme sa na tú tému bavili, že pokiaľ je nejaká vyhláška Európskej komisie o ochrane osobných údajov, tam je možno jedna hranica, ktorú môžeme cizelovať. Špeciálne vám teraz odhaľujem moje slabé miesto, ak ma chcete strápniť, tak na budúcu schôdzu sa pripravte a rozcupujte ma, že proste tento zákon je zlý. Tuná v tomto môžete mať slabé miesto, i keď ja po relatívne krátkom čase, čo sme si to nejako vysvetľovali, stále myslím, že to nie je tak. A to je to, že si to upraví tá národná legislatíva tak, ako chce. Samozrejme, ja viem, že niekomu by vyhovovalo spomenúť tu Európsku komisiu. Keď sem príde niekto, pán Počiatek, je tu, právo prvej noci, tu sa zo dvaja, zo traja začudujú, ale nakoniec zahlasujete, takže nie je to vždy tak. Zahlasovali ste za iné veci, ktoré boli vytunované, ale predstavené vám boli ako vyhláška Európskej komisie, na úrovni pomaly práva prvej noci. Ale nevylučujme, že s jedlom rastie chuť. A to je vždycky, to nepustí. S jedlom rastie chuť a naozaj časom tie veci, pokiaľ to nebudete mať chuť zastaviť, pokiaľ sa na to nebudete pýtať, tak budú rásť tým, že to bude už magickým zvolaním až takým čarodejníckym zaklínadlom Európskou komisiou. Tým pádom, neviem, ako sa to hovorí, ruky hore, hlavy dole, proste už sa nepýtajme. Je to tak.
No ak bol verejný, stal sa tajným. Stal sa tajným preto, lebo to začalo niekoho vyrušovať. Celá aj moja pohnútka toho, prečo som ten návrh dal, bola tým tajomnom opradená alebo tá zóna, ktorá vznikla, tie Benátky, ten pseudobarok podnikateľský v tom jarovskom jazere, znova, výrazom fakt toho, že kdesi tu žijeme. Proste naozaj tie vežičkové hausbóty, to je neklamným znakom toho. My sme, ako hovoríme, tiež neklamným znakom toho, že sme volení zástupcovia našich voličov a sme ich obrazom. Tak aj tie vežičkové hausbóty sú odrazom toho, v akej krajine žijeme. Takže to bolo len otázkou času, kedy tam taký vežičkový hausbót z nich bude. No a tam proste tam majú svoj svet. A boli by mimoriadne vyrušenými, keby sa niekto o ten ich svet zaujímal. Ten ich svet si vytvorili v tom priestore, ktorý je rezerváciou, ktorý má aj inú hodnotu ako tú, že tam môžem popíjať víno na terase, tak ich to teda vyrušuje. A potrebovali by to čo najviac zakryť. Tak použili vás, zákonodarný zbor, aby ste tomu pomohli. No a zmyslom tohto zákona je to teda vrátiť, nie niečo zmeniť, ale výslovne to vrátiť, kde to bolo. To znamená čisto teoreticky, ak by niekoho zaujímalo, kto má ten vežičkový hausbót, pričom nebol by to vyšetrovateľ Policajného zboru, tak by si to v tom registri pozrel, tak ako si dneska v registri môžete pozrieť to, kto vlastní nejakú trápnu pseudobarokovú na žltozeleno natretú vilu s vežičkami. No to si tiež môžete pozrieť. No tak to je celé. Čiže to je zjednodušene povedané. Tak sa čudujem, prečo to tak nejako vyrušuje a prečo s tým majú niektorí ľudia problém. Však keď niečo postavím, preberám za to zodpovednosť, ba dokonca by som mal k tomu hrdo prihlásiť. Čiže ten, kto si ten vežičkový hausbót tam postavil, tak sa možno hrdo k tomu prihlási, len mu to legislatíva teraz neumožňuje alebo mu upiera jeho práva prihlásiť sa k tomu skvostnému dielu, ktoré vystaval. A koniec koncov aj tuná niektorí vaši poslaneckí kolegovia tiež by sa možno radi hrdo prihlásili k tomu, že to tam majú. No čiže o tom je to.
Vážení kolegovia, je to o tom, že tento zákon nemá ašpiráciu meniť svet, nie je to svetový mier, nie je to Venezuela, nie je to nič hrozné, je to úplne vec, ktorá bola a platila, nič sa nedialo. No ale keď objavili Benátky v tom jazere, tak zrazu rýchlo sa naštartovali mechanizmy, ktoré to takýmto spôsobom uzavreli. Čiže celý ten zákon hovorí o tom, že by sa ten stav by mal vrátiť do obdobia, ako platil pred prijatím tej zmeny, že tento register je neverejný. Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 685. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli zákona, o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Jeho súčasťou je aj doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta, je to rozhodnutie č. 660, a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pani podpredsedníčka Národnej rady, otvorte k predmetnému návrhu zákona všeobecnú rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v krátkosti uviedol v poradí tretí návrh, k nemu povedať v zásade, pre koho toto je tiež dôležité. Ak my sa musíme aj dopracovať k tomu, ak ľudia nechcú, aby ich ovplyvňovala politika silne, tak by sa mali o ňu začať zaujímať. Takže možno to budú aj niektorí pozerať, tak je to možno aj pre nich. Tak sme tesne pred ukončením rokovacieho dňa parlamentu v piatok. O tom, ako prebiehal, som informoval, k tomu sa vracať nebudem. Prípadne ak by ste v nedeľu nemali čo robiť, tak si vás dovolím pozvať, teda nie ja, lebo ja to neorganizujem, ja sa toho len zúčastním, na Pochod za život v Košiciach.
A ešte chcem povedať jednu vec, ono to súvisí s predkladaným zákonom, kde sú možnosti alebo aké možnosti tej politickej angažovanosti vo využití toho, čo sa dá, keď to takto zjednodušene poviem. A na to chcem teda tiež upriamiť pozornosť. My sme tu viedli fakt fatálny, fakt hrozný boj, keď sa to na konci pokazilo, o to, čo sa ide udiať s SPP. Ale nepomáha tu nič. Ale ešte to nie je úplne tak, že sa to nedá zvrátiť. Preto v stredu budú občianske interpelácie pred Úradom vlády o SPP. Takže keby náhodou niekto mal záujem z občanov a, samozrejme, aj z poslancov, tak vrúcne a vrelo pozývam na občianske interpelácie pred Úrad vlády v stredu o 16.00 hodine. Tieto konkrétne budú o SPP. A v prípade, že občania vyjadria o ne nejaký záujem, tak nevylučujem, že to budeme opakovať, dajme tomu, každú prvú stredu v mesiaci, kde ľudia budú môcť predniesť svoje interpelácie. A ja za seba im sľúbim, že tie, ktoré budú mať zmysel, prednesiem následne tomu predstaviteľovi vlády, ktorého nám sem pán predseda pošle. To je politická práca, to súvisí s činnosťou politických strán, to súvisí s tým, že štát platí politické strany, aby vyvíjali činnosť, a to si treba povedať, v prospech občana. To jedným dychom dodávam, lebo niekedy mám pocit, že sa to zabudne dodať.
Čiže naozaj politické strany by mali pracovať v prospech občana, a ja to ešte doplním, a spôsobom, aby bola zabezpečená udržateľnosť, to znamená, aby sa tu dalo žiť, nielen teraz, ale aj o dva roky alebo dovtedy, pokiaľ bude premiér vedieť garantovať cenu plynu, teda po budúci rok ale aj dlhšie. Tak by sme mali pracovať. Mali by sme byť tak veľkí, tak otvorení, že sme schopní vidieť ďalej, do svojej záhradky a ďalej do zajtra. A štát nám na to prispieva, teda prispieva politickým stranám, ktoré uspeli v tom rozsahu, ako to definuje aj zákon. Čiže by sme mali tým peniazom vzdať aj takú úctu, na čo sú určené. Čiže by som bol rád, keby bolo aj takto s nimi nakladané, lebo pokiaľ tie peniaze sú určené na to, že máte nejakých piatich zúfalcov za počítačmi, ktorým dáte falošné nicky a reagujú tak, že špinia po niekom, tak verte alebo neverte, dá sa to nájsť. A ten NASA satelit vám na tú Gunduličku raz zasvieti a vás tam všetci za ucho vytiahneme aj s tými brigádnikmi za 30 eur. Čiže to sú naozaj veci, ktoré si treba povedať, štát kedy a na čo pripláca alebo čo chce vedieť o peniazoch, ktoré sú na činnosť strany, akým spôsobom sa používajú.
No a ten môj návrh hovorí o tom, že štát bol relatívne veľkorysý v nastaveniach. Ja si dovolím tvrdiť, za tých 600 miliónov, čo dostal SMER, ja by som vyhral voľby ešte aj v Maďarsku, nielen na Slovensku. Takže to sú naozaj obrovské peniaze, s ktorými sa dajú robiť divy. Takže to je vec, ku ktorej sa treba vrátiť. Naozaj treba sa k nej vrátiť a byť korektnými aj voči obyvateľom tejto krajiny, v tom zmysle, že keď si tu z tejto ambony alebo aj z iných miest hovoríme o tom, ako je to zlé, ako sa treba uskromniť, ako treba neviem čo, tak pripusťme, že aj v tomto by sme sa mali teda zúčastnil a byť solidárni. A to už nehovorím o tom, teda znova sa k tomu vrátim, na čo by tie prostriedky mali ísť, hej, pokiaľ sú prostriedky štátu určené na to, aby cez falošné nicky očierňovali niekoho, tak ja si myslím, že to takto štát, verím, nemyslel alebo že takto by sme my alebo ľudia, ktorí to sekundárne platia cez svoje dane, si to takto nepredstavovali. A takto to funguje, takže to môže byť pre druhé kolo.
Pre túto chvíľu by som chcel upozorniť na to, že by sme mali byť solidárni alebo by ste mali byť solidárni. A vtedy možno dôjdeme k takému lepšiemu pochopeniu a interakcii, ako sa to múdro hovorí, hej, medzi voličom, občanom a politikou aj takému tomu spravodlivejšiemu nastaveniu, že tí ľudia to uznajú nám, my uznáme viacej im, hej. Ale pokiaľ sa tu politické, financovanie politických strán javí ako vec, ktorá je imúnna, viete, že tu pomaly ja neviem všeličo môže byť, budú deti chodiť s bruchami ako v Sudáne, dôchodcovia sa budú hádzať šípkami a neviem z balkónov, ale politici budú ako vypasené bravy, hej, proste tu financovať nejakých zúfalcov falošnými nickami na Gunduličke, tak potom to nie je správne, hej, to uznajte. A na to chcem apelovať, že by sme mali byť korektní. A tento zákon to v tom vyjadrení tej účasti hovorí. V zásade je to pre túto chvíľu len kozmetika, lebo sme v polke volebného obdobia. To absolútne vyjadrenie vo finančnom parametri nie je také, že by nebolo za čo tých zúfalcov na Gunduličke platiť. Ešte stále im z toho zostane, pokiaľ vaša firemná kultúru to bude dovoľovať. Ale vyjadrite ten signál voči ľuďom, že si to uvedomujete, že sa žije ťažko. A naozaj sa v tejto krajine žije ťažko, ľuďom žije ťažko. Ja viem že sa žije ťažko, ja nežijem v slonovej veži. Verím, že aj niektorí z vás takisto na tom. Tu sú niektorí, ktorí tam žijú. Ale o nás, čo nežijeme v slonovej veži, vieme. A máte jedinečnú možnosť, ako vyjadriť tú spoluúčasť cez takúto svojím spôsobom trivialitu, ktorá neublíži, viete, ale pokiaľ nebudete spupní, spurní, arogantní. No tak, nech sa páči, hej. Ešte stále mi pán Paška nezakázal za týmto pultom to hovoriť. Už sa teda na to chystá. Ale kým to budem môcť hovoriť, tak to budem hovoriť, že treba, aby sme boli účastní s ľuďmi. Koniec koncov oni nás sem poslali. Takže o tom je tento zákon. A už to, ako zahlasujete, nechám na vás. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku vystúpil k návrhu pána poslanca Hlinu na vydanie zákona o politických stranách.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené všetky podmienky podľa rokovacieho poriadku.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 o rokovacom poriadku.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnej aj právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, zákona o rokovacom poriadku.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o cieli a o tom, že je návrh v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Po rozprave odporučím, aby návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní a súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady aby návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Tak ja tým, že sa nikto nehlási do rozpravy a nebude možnosť fakticky vystúpiť, lebo aj v rámci tejto mojej rozpravy môj príspevok bude veľmi krátky, možno až len dvoj-, trojvetný, ja vaše zákony, pán Hlina, aj vaše snaženie, poslaneckú iniciatívu, ktorá smeruje k zlepšeniu parlamentnej kultúry, v plnej miere podporujem, tak ako som sa vyjadrila, aj keď tieto zákony išli v prvom cykle predkladania, prezentovania, aj tentoraz ich podporím, lebo sú dobrým snažením. Verím, že sledujete šľachetné a dobré ciele. A zároveň vám chcem povedať, že aj tú vašu iniciatívu pred Úradom vlády podporím osobnou účasťou. Takže to je toľko z mojej strany v rámci rozpravy. Ďakujem.

Dobré ráno prajem. Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som za skupinu predkladateľov uviedla novelu zákona č. 5 o službách zamestnanosti. Hlavným účelom predkladanej novely zákona je rozšírenie možnosti poskytnutia príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti v zmysle § 50j zákona aj na zamestnávateľa, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov. V platnom zákone v § 50j, príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti, v ods. 1 stojí: "Úrad môže poskytnúť príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti zamestnávateľovi podľa ods. 2, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru na určitú dobu znevýhodného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. b) a d) vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace alebo znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. c), ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada."
V ods. 2 toho istého paragrafu sa taxatívne určuje, komu možno príspevok poskytnúť. Neustanovuje sa však možnosť poskytnúť príspevok zamestnávateľovi, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov. Vymedzuje možnosť poskytnúť príspevok na rozvoj miestnej a regionálnej zamestnanosti len zamestnávateľovi, ktorým je obec, samosprávny kraj alebo právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj. My v tomto návrhu, v tejto novele zákona o zamestnanosti rozširujeme práve možnosť získania príspevku aj pre zamestnávateľa, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov. Paragraf 50j, ktorý bol v platnosti v zákone o zamestnanosti od 23. 9. 2010, riešil príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie. Pravdou je, že tento príspevok už, podľa už neplatného ustanovenia nemohli dostať nami navrhované subjekty. Bol to príspevok, ktorý zákonodarcovia navrhli pre veľmi špecifický účel. Zmena vecného obsahu zamerania § 50j po ostatnej novele zákona o zamestnanosti si ale priam vynútila doplnenie a rozšírenie možnosti poskytnúť príspevok aj pre občianske združenie, neziskovú organizáciu alebo nadáciu podľa osobitných predpisov. Ak by sme mali postupovať a pristupovať k posúdeniu navrhovanej zmeny čisto pragmaticky, musíme brať do úvahy aktuálne znenie § 3 zákona, ktorý definuje, kto je pre účel tohto zákona zamestnávateľ. A ja si dovolím stručne zacitovať. "Zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu."
Zároveň dávam do pozornosti znenie § 8 citovaného zákona, ktorý definuje, kto je znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Ak sa v tejto novele alebo v tomto našom návrhu chceme zamerať najmä na dlhodobo nezamestnaných, potom § 8 ods. c) ich definuje: "občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov z predchádzajúcich 16 mesiacov". Samozrejme, že sú aj iné skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Pre podporu možnosti, ba priam by som povedala až nutnosti prijať takúto novelu zákona, si dovolím zacitovať zo štatistík. Jednou z najpočetnejších skupín znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie sú dlhodobo nezamestnaní občania vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov, ktorí majú na trhu sťažené uplatnenie z dôvodu, že dlhodobou evidenciou postupne strácajú odborné vedomosti, pracovné zručnosti, pracovné návyky a ostatné sociálne zručnosti. Do tejto kategórie patria ťažko umiestniteľné osoby s nízkou vzdelanosťou, vzdelanostnou úrovňou a bez kvalifikácie. V roku 2012 v evidencii uchádzačov o zamestnanie bolo v priemere 198-tisíc dlhodobo nezamestnaných osôb. Ich absolútny počet vzrástol oproti roku 2011 o viac ako 11-tisíc osôb. Podiel dlhodobo nezamestnaných osôb na celkovom počte uchádzačov o zamestnanie predstavoval v priemere 48,8 %, a to sa blíži už k polovici všetkých uchádzačov o zamestnanie.
Ak si zoberieme vekové kategórie, tak najviac nezamestnaných bolo vo vekovej kategórii od 50 do 54 rokov. To bolo 27-tisíc skoro 800 osôb. Druhou najpočetnejšou skupinou boli osoby od 45 do 49 rokov. Táto skupina tvorila podiel 12,98 % zo všetkých uchádzačov o zamestnanie a v číslach je to 25 705 osôb.
Z hľadiska vzdelania sa najviac na dlhodobej nezamestnanosti podieľali uchádzači o zamestnanie so základným vzdelaním alebo bez vzdelania a v roku 2012 ich bolo v priemere 77-tisíc, čo predstavovalo asi približne 39 % z celkového počtu evidovaných nad 12 mesiacov v roku 2012. Druhý najvyšší podiel tvorili uchádzači o zamestnanie s učňovským vzdelaním bez maturity, tých bolo 64 500 osôb, čo predstavovalo 32,59 % uchádzačov z celkového počtu. V roku 2012 bolo priemerne mesačne evidovaných 94 517 uchádzačov o zamestnanie starších ako 50 rokov a priemerný počet uchádzačov o zamestnanie z radov absolventov škôl v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 poklesol o 500 osôb na 28 599 osôb.
Chcela by som spomenúť aj to, že v roku 2012 bolo v evidencii priemerne 13 865 občanov so zdravotným postihnutím a ich počet medziročne vzrástol o 1 468 osôb.
Na týchto štatistikách som chcela upozorniť, že táto novela zákona, ktorú predkladáme, ktorá rozširuje možnosť poskytnutia príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti aj na zamestnávateľa, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov, má svoju logiku. Vychádzame pri predkladaní návrhu z nespochybniteľných argumentov, že prijatím nášho návrhu sa zaangažovaním navrhovaných subjektov výrazne rozšíri možnosť operatívnejšieho a efektívnejšieho zamestnania znevýhodnených skupín nezamestnaných. Jeden z takýchto argumentov je aj ten, že objektom mnohých subjektov, ktoré sú navrhované v našej novele, je primárne starostlivosť o znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, najmä a napríklad sú to charitatívne zariadenia, ktoré takýmto spôsobom prišli o možnosť takto zamestnávať znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a prišli o možnosť, ktorú doteraz používali, aby takýchto znevýhodnených uchádzačov - dlhodobo nezamestnaných - po určitom čase, ak sa osvedčia, si ponechali vo svojich zariadeniach natrvalo.
Ruka v ruke s navrhovanou zmenou, ktorú som predstavila, ide druhá navrhovaná zmena a tou je zakotvenie možnosti v § 54, aby aj občianske združenie, nezisková organizácia a nadácia podľa osobitných predpisov mohli participovať na realizácii projektov a programov, ktoré v zmysle platného zákona schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie a úrad. Ide o projekty a programy na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, pilotné projekty na overovanie nových aktívnych opatrení na trhu práce alebo pilotné projekty a programy na podporu rozvoja regionálnej alebo miestnej zamestnanosti. Rozšírením možnosti participovať na realizácii taxatívne vymedzených projektov a programov sa výrazne prispeje k zvyšovaniu zamestnanosti v danom regióne, a preto sme presvedčení, že v tom-ktorom regióne by mali mať možnosť aj tieto navrhované subjekty získať príspevok na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, najmä dlhodobo nezamestnaných.
Tieto navrhované zmeny, ktoré predkladáme a ktoré som vám predstavila, majú v oboch navrhovaných dotknutých paragrafoch vo svojich zmenách len fakultatívny charakter, preto ani Ministerstvo financií Slovenskej republiky nemalo z hľadiska finančných dopadov na rozpočet k tomuto návrhu zákona žiadne pripomienky. Preto prosím o zváženie, aby sme pomohli znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie aj prijatím takejto navrhovanej zmeny. Hoci má fakultatívny charakter, ale nevylučujme a okrem obcí a VÚC-iek dajme možnosť aj iným subjektom riadne registrovaným, ktoré majú skúsenosti so zamestnávaním, aby pomohli riešiť nezamestnanosť a dlhodobú nezamestnanosť v tom-ktorom danom regióne.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Abrhana, Martina Fronca a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 642), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 66 z 28. augusta 2013 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 616 z 19. augusta 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje navrhovaný predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som spravodajskú informáciu, prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý predkladám. Veľmi stručne sa pokúsim vysvetliť zmysel jeho predloženia. Stále budem v dobrej viere a budem si myslieť, že nedopatrením sa stalo to, že sme zle uchopili vyhlášku Európskej komisie, ktorá mala dobrú vôľu, lebo tam ju identifikujem v tej vyhláške Európskej komisie, o dobrej vôli v tom, že chce pomôcť účastníkom cestnej premávky, že v prípade nejakej nehody vytvorí ďalší systém, ktorý môže pomôcť, pomôcť rýchlejšie. V krátkosti len poviem, zjednoduším, to jediné má význam, však to má význam rozprávať tu ľuďom, lebo však ľudia, ľudí, som rád, že to zaujíma, tu to nezaujíma nikoho.
Európska komisia pripravila vyhlášku, ktorá hovorí o tom, že v zásade, zjednodušene, do áut by sa mal dostať pasívny čip, ktorý sa aktivuje pri nehode. Čo to v praxi znamená? To znamená, že je tam niekde nejaké zariadenie, ktoré nárazom, tak ako airbag, tak nárazom sa zaktivuje a vyšle taký emergency call niekde a proste tá pomoc je tam o niečo rýchlejšie. Takto to myslela Európska únia a v zásade môžme povedať, však prečo nie, keď to môže pomôcť. Samozrejme, rozpútala sa aj vášnivá debata v slušných krajinách, kde si demokraciu ctia, že či čipovanie áut, či má, alebo nemá ešte nejaký iný rozmer. Táto diskusia koniec koncov ešte prebieha, kdežto tu, v krajine, v ktorej sme schopní uzákoniť právo prvej noci, tak tu žiadna diskusia neprebiehala. Tu sa len povedalo; presne tak, jak to funguje, proste keď tu prídete pred túto ctenú poslaneckú snemovňu a poviete, že je to vyhláška Európskej komisie, tak sa už nikto nič nepýta. Však Európska komisia.
Naši pohlavári, zdá sa, že si to všimli - túto skutočnosť - a mimoriadne aktívne, ale aj zákerne s ňou pracujú. To znamená, svojim poslancom, ktorí častokrát naháňajú svojho zajaca, len povedia, o čom je ten zákon, o to sa nestaraj, to je európska vyhláška, a poslanci sa už nestarajú, ďalej naháňajú svojho zajaca. A presne o tom to je, že je to taká bariéra, to znamená, sekundárne sa hovorí, už sa nepýtaj, lebo však Európska komisia. Nuž, vážení poslanci, keby ste chceli vedieť, že čo chcela Európska komisia, toto chcela Európska komisia. A ako to dopadlo u nás?
No zase tak, ako to býva veľmi dobrým zvykom. To znamená, je to vytunované do ad absurdna a je to pripravené na to, aby si niekto, to, čo teda už je preddohodnuté, aby zákonné predpoklady tam aj boli na to a to servírovanie verejnosti bolo v etapách. Nuž tak do tohto zákona o IDS-ku sa pretavilo ustanovenie bodu b, ktoré hovorí, že bude merať počet prejazdených kilometrov. Vážení kolegovia, pomôžte mi, teda občania, tu sa nebudem pýtať nikoho, pomôžte mi teda, aký zmysel má pre to, čo chcela Európska komisia - to znamená pomôcť ľuďom v núdzi -, aký význam má merať prejazdené kilometre v tom danom aute prostredníctvom aktívneho čipu.
Ja netvrdím, že som nejaký v tom odborník, ale laický pohľad mi na to hovorí, že počet prejazdených kilometrov má zmysel merať z pohľadu nejakého štatistického? Ale to je potom lepšie ísť cez brány, hej, alebo tých brigádnikov, čo vidíte, že oni pozerajú, že koľko teda tých áut prejde. Môžme hovoriť o vyťaženosti, ale hovorím, to sa robí ináč. No potom, keď už vyradíme aj toto, túto, štatistický dôvod, tak potom už zostáva jediný. A to chcem zase, znova obrátiť sa na občanov, občanov upozorniť, že to presne sa na vás chystá. Že tak jak platia mýto nákladné autá, tak za chvíľku tuná dôjdu skvostní demokrati so stalinovským pozadím a povedia, že, že aj osobné autá. Presne tak to dopadne, vážení! Presne tak to dopadne a vy budete kukať, ako, ako sa hovorí, ako teliatko na novú bránu a budete sa čudovať, ako je to možné. No je to možné. V tejto krajine je to možné a keby ste náhodou niekde zahlesli nejakým hláskom, že sa vám to nepáči, tak dostanete vrátenú loptičku: Ale však nehnevajte sa, ale zákonom o IDS, ktorý ste schválili vtedy a vtedy, ste už to, zákonný predpoklad na to vytvorili. Čiže z vás poslancov SMER-u; teraz sa obraciam na vás; urobia to, čo teda z vás častokrát robia, hej, že čo chcete, však ste to schválili.
No, takže to je celé, tak to nejakým spôsobom pre, ako sa to dotkne občanov. Občanov sa to dotkne tak, že budú platiť mýto a dokonca vám to ešte títo géniovia marketingu odprezentujú, že to bude spravodlivé, lebo bude spravodlivé, že platíte iba toľko, čo prejazdíte. Ja viem, že to tu aj niekoho zaujme, niekto povie, áno, to je správne, dokonca tu budú k tomu vystupovať a nejaké. Nuž, nech sa páči. Nech sa páči, keď chcete, nech sa páči, ja sa prispôsobím. Len hovorím, slušné krajiny, kde si ctia demokraciu, kde si ctia aj históriu, kde si ctia aj ľudské práva, prebieha vášnivá debata o možnosti akéhokoľvek monitorovania. A ja len námatkovo spomeniem: Angličania proste neakceptovali v akejkoľvek podobe tento čip, hej. Čiže ani v tej pasívnej, práve kvôli týmto rozmerom, nuž ale sú také krajiny, ktoré proste ten, stádovitosť je tu možno pomaly. Ľutujem, že to musím povedať, no musím to povedať, no tak jak mám povedať, no tak je, no tak je to, tak ako to je, tak máme to v zákone, máme to predpripravené, to mýto bude, to mýto budú robiť tí istí, čo robia pre nákladné, to mýto bude, samozrejme, vysoké a potom sa niekto objaví a povie, že ho o tri percentá zníži. A to, že ho o tri percentá zníži, mu urobí desať percent vo voľbách.
A proste tie metódy manipulácie budeme ich krásne svedkom, ale pre nás stojí trošku, aj zvykneme rozmýšľať, si povieme, že, že prečo. Prečo zrovna tu máme platiť mýto na osobné autá, keď, keď slušná Európa týmto smerom, ak sa mýlim, ma opravte, ale slušná Európa týmto smerom vôbec neplánuje ísť. A názory, ktoré by hovorili, že chce niekto vsadiť do auta aktívny čip, ktorý ho bude monitorovať, nie dobrovoľne, však oni sú aj teraz, že ich tam máte, to je v poriadku, ale povinne, tak sú na smiech. No ale tuná nie, však tuná nonšalantne sa vám to predstaví ako vyhláška Európskej komisie a vy úplne s nadšením pomaly teda prijímate.
Takže, vážení občania, čo chcem návrhom týchto zákonov, návrhom tohto zákona som to chcel upraviť. Keď, skončím tým, čím som začal, že, že teda to nebol zámer; a budem zmierlivý; ale že to bola len taká chybička krásy, se vloudila, a nedopatrenie, no tak chcem to napraviť. To znamená, to nešťastné ustanovenie, bod b, ktoré hovorí, že bude sa merať tá vzdialenosť, sa vypustí. Ak by bol parlament parlamentom, čo v našom prípade neplatí, tak by sa otvorila nejaká diskusia na tú tému, by sme tu bojovali argumentmi. Tuná sa, znova sa obraciam na vás, vážení občania, tuná sa nič nebude diať. Tuná je už vsjo jasno, začem bukvy. Viete, to je už všetko vybavené, dohodnuté, tak ja len robím to, čo môžem, hej. Tie možnosti sú obmedzené, nepreceňujem sa. Bol som tu, stál som tu; jak Luther povedal, stojím tu, nemôžem ináč; a upozorňujem na to, čo sa na vás chystá.
Ďakujem pekne.