23. schôdza

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Jozefovi Viskupičovi. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, dovolím si predložiť spravodajskú správu z výboru k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorý dostal tlač 688, v prvom čítaní. Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu zákona poslanca Národnej rady Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, a to už prečítam po rozprave. Týmto vás žiadam o otvorenie rozpravy.

Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, ale ústne sa hlási do rozpravy pán poslanec Viskupič, pán poslanec Kuffa. Ale ako spravodajca má prednosť, nech sa páči, pán poslanec Viskupič, máte slovo. (Reakcia spravodajcu.)
Nech sa páči. Ja viem, že chcete mať vždy posledné slovo.

(So smiechom.) Nie, nechcem mať posledné slovo, ani som nevedel, že sa Štefan chce prihlásiť. Chcel by som zaujať veľmi stručné stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vzhľadom na to, že na výbore a vzhľadom na iniciatívu ministerstva sme boli niekoľkokrát už konfrontovaní so zákonom o povinnom označovaní programov a následných zmenách. V tejto súvislosti by som chcel spomenúť to, čo prebehlo na tejto schôdzi už prvým čítaním, a to je, že zo zákona 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii absolútne na základe návrhu ministerstva kultúry vypadla aj opona prvá. To znamená, že zámerom ministerstva bolo posunúť aj čas, ktorý bol doteraz určený vzhľadom na označovanie programov, ktorý úzko súvisí s tým, čo predkladá pán poslanec Hlina, čiže priamo zo znenia zákonov vypadla aj všeobecne ľuďom známa takzvaná prvá opona a obidve opony - aj prvá, aj druhá -, čiže čas od 6.00 do 22.00 aj čas od 6.00 do 20.00 hodiny z návrhu zákona úplne vypadol. Kritizovali sme to pri vládnom návrhu zákona, budem sa snažiť tie výhrady povedať v stručnosti aj teraz.
Vzhľadom na to, že ministerstvo uznalo, že ministerstvo pristúpilo k tejto úprave, podľa mňa zavádza značnú mieru právnej neistoty, keďže priamo z tela zákona vypadávajú obidva zámery a posúva sa to iba na úroveň legislatívy z exekutívy, čiže ministerstvo si toto necháva v gescii vyhlášky. Akákoľvek argumentácia o právnej istote je podľa mňa falošná a absurdná, pretože, myslím si, že o týchto veciach by malo rokovať plénum Národnej rady a ak by, ak je zámer zástupcov voličov pred, stáť pred verejnosťou, mali by sme si toto ponechať v rukách a naopak, nie že vypadne ustanovenie o tom, že ako je celej spoločnosti známe, že bola nejaká hranica od 22. hodiny, tak pri zavedení aj nejakých obmedzení, nechcem ich tu teraz priamo rozoberať, pri 20. hodine, tá 22. hodina vypadáva zo zákona, z tela zákona. Toto sa mi nezdá, čiže ide to v príkrom rozpore s tým, čo hovorí pán poslanec Hlina.
Zároveň tá aplikačná prax, ktorá pravdepodobne vyústila do tejto, tohoto legislatívneho návrhu, je veľmi pofidérna a stretávať sa s tým, že počas behu rozprávky, myslím, že to bolo, je reklama na alkohol, sa mi zdá v príkrom rozpore s tým, čo ministerstvo deklaruje. A ak tá tvrdá úprava alebo tá jasná úprava, alebo jasnejšia úprava, ktorá bola priamo písaná v zákone, odtiaľ vypadne, tak sa obávam, že tá aplikačná prax bude ešte horšia. Chcem povedať to, že ohľadom vyhlášky z roku 2007, čiže ktorá vznikla počas prvej Ficovej vlády, vzhľadom na zámery ministerstva sa prikročilo k nasledovnému. Je to úplne jednoduché, stala sa tá vec, tá vyhláška bola častokrát kritizovaná, tým, že ju kritizovala samotná Rada pre vysielanie a retransmisiu, bola odložená, myslím, že trikrát jej účinnosť a zo začiatku tohoto roka samotné ministerstvo muselo upraviť svoj pôvodný zámer, ktorý vyslovene nadbiehal nejakému tlaku; môžme sa domnievať akému, samozrejme, myslím, že ten tlak išiel zo strany vysielateľov; a tomuto ustúpila.
Čo sa deje teraz? Deje sa vlastne to, že úprava tej vyhlášky zavádzaním druhej opony posúvala pôvodné znenie povinného označovania, to povinné označovanie si možno pamätáte z televízií, že boli určené tri alebo štyri vekové skupiny, kedy boli označované programy vhodné pre deti do 7 rokov, 12 rokov, 15 rokov a nad osemnásť. Zavedením vyhlášky, ktorá má účinnosť od apríla tohoto roku, keď to jednoducho zhrnieme, sa prísnosť tých vekových kategórií posúvala o jednu nižšie, čiže - ľudsky povedané - to, čo bolo vhodné do roku 2012 alebo nevhodné do roku 2012 pre ľudí od 15 do 18, odrazu je vhodné pre deti 12-ročné. Čiže to, čo bolo niekedy, mohlo ísť v telke až od 22. hodiny, odrazu môže ísť od 20. hodiny, čo je paradox, a je to vhodné a bolo to vhodné pre deti od 15 rokov.
Čo je ale úplne podľa mňa, to môžme nazvať, naozaj absurdné, že upútavky, ktoré boli do roku 2012 vhodné pre decká alebo pre dospelých ľudí od 18 rokov, sú teraz vhodné pre deti od 12 rokov. To znamená, že to, čo platilo do roku 2012, do konca roku 2012, respektíve teda apríla 2013, sa teraz posúva vzhľadom na upútavky, čo je zmyslom úpravy, tejto úpravy, ktoré hovorí aj pán poslanec Hlina, sa dostali o dve vekové kategórie nižšie. Čiže program, ktorý by bol vhodný pre dospelého človeka nad 18 rokov, úpravou pre druhú oponu a novou úpravou, ktorú chce zaviesť ministerstvo, naňho môžme robiť upútavky, ktoré môžu byť umiestňované v programe pre deti od 12 rokov.
Mám pocit, že nejdeme správnou cestou, a necítim sa byť veľmi prudérny alebo veľmi konzervatívny v niektorých otázkach, ale je pre mňa absolútne neakceptovateľné, aby všeobecná dohoda, ktorá platila pri zákone o povinnom označovaní, posúvala tú hranicu tak nízko, že môžme robiť reklamu v kategóriách, ktoré spoločnosť si všeobecne na ne zvyká a boli zaraďované až po 22. hodine, tak na základe iniciatívy ministerstva budeme na tieto programy môcť robiť upútavky v programoch, ktoré sú vhodné pre deti do 12 rokov. Zaznelo to tu pri inom zákone, preto aj z hľadiska právnej istoty, aj z hľadiska vyčistenia právneho systému alebo tohoto zákona, ja úpravu, aby sa rozšírila v podstate, aby sa rozšíril uvedený návrh zákona o presné definovanie, že máme dve opony, že toto má v zákone zostať, vítam a možno pre potreby druhého čítania ja len apelujem na vládnu väčšinu, že aby sme toto do zákona dali, by bolo vhodné vrátiť tak čas vhodnosti programov od 6. do 22.00 - a nie to vyhadzovať odtiaľ - a zároveň tam doplniť to, aby sme mali presné a jasné aj od 6. do 20. hodiny. Čiže v zmysle filozofie tohoto návrhu ja ho vítam a chcel by som a podporím ho, zároveň dúfam, že nechcem byť až tak kritický, ako bol poslanec Hlina, že táto vec bude vadiť aj širšiemu politickému spektru, ako je opozičné a poslanci nebudú chcieť odmietnuť to, aby sme robili upútavky na programy nad 18 rokov v programoch, ktoré sú vysielané pre deti od 12 rokov. Je to naozaj nevhodné a nesúvisí to čisto iba s alkoholom.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu, k zákonu. V úvode hneď chcem povedať, že tento návrh zákona podporím, ale ja si viem predstaviť aj to, že by sme zakázali reklamu na alkohol úplne. Ale aj tento dopad to zmierňuje, tak preto ho podporím, nech je to v nočných hodinách, reklama na alkohol.
Hej, ono je to veľmi problematické. Na jednej strane plačeme aj mnohí v rodinách a mnohé možno aj manželky a manželia, ale veľakrát aj deti, že máme závislých na alkohole, a teraz si položiť otázku prečo. My sme tu poslanci na to, aby sme vytvárali legislatívne prostredie a aby nám záležalo na dobre, dobre iných, teda na dobre ľudí, na dobre týchto občanov, aby dobro sa dotklo našich konkrétnych rodín. Je to veľmi dôležitá vec. Robiť nejakú masívnu reklamu na alkohol, aby sme získavali ďalších konzumentov, ja to odmietam. Horšie je to, ak sú to mladí ľudia, pretože tie návykové, tie zvyky a návyky, ktoré mladý človek ako získava, tak získava ich oveľa rýchlejšie, oveľa skôr a oveľa dôslednejší je aj potom v užívaní toho alkoholu. Preto sa teším, že je tu takýto návrh zákona, ktorý zmierňuje tieto dopady, a navrhovaný zákon podporím.
K palcu hore a dole, ako navrhovateľ tu rozprával, ja nebudem to komentovať, kto ukazuje hore, dole palec, ale chcem povedať to, aby sme si to uvedomili a je to také symbolické, je to jak v Rímskej ríši. A to bolo v tej aréne, kedy cisár ukázal palec hore a palec dole. Palec hore je život a palec dole smrť. Veľakrát aby sme sa naozaj zamysleli nad tým, skutočne všetci poslanci - a to vyzývam aj ľavicu, aj pravicu -, či hlasuješ za život, alebo za smrť.
A teraz aj pri alkohole, rovnako pri drogách alebo čomkoľvek, čo potláča život a ľudské práva, či dávaš palec dole, zamysli sa každý sám nad tým, za čo hlasuješ. Naozaj tá demokracia alebo aj tá sloboda spočíva v tom, aby si aj ty počúval hlas svojho svedomia a to je ti viacej, ako keď ti niekto ukazuje, či ten palec hore, alebo dole. Ja len toľko.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať? Nech sa páči, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia; pani predsedajúca, dovolím si vás poprosiť, aby ste ma neprerušovali, venujem sa môjmu predloženému zákonu. Aj z povedaného len zrekapitulujem pre istotu, lebo je to dôležité a v tej spomenutej rozprávke, to som nespomenul, naozaj šla rozprávka v nedeľu večer. Predstavte si, čo nedeľa znamená v niektorých rodinách. Nedeľa je boží deň. Nedeľa je naozaj nedeľou a mala by zostať nedeľou a my si ctíme ako rodina nedeľu a boli sme úplne v pohode. Moje deti pozerali kreslenú rozprávku, ani som netušil, že im hrozí nejaké riziko, a potom zrazu to prehlušilo reklamou na vodku neviem koľkokrát destilovanú. A to ma naprudilo, to ma naozaj naprudilo, že kde to žijeme, kde to vlastne žijeme a čo si tu vlastne kto ešte dovolí, mi takto pokaziť nedeľu. To je jedna vec, ale druhá vec, že takto ovplyvňovať moje deti, ktoré bezbranne v dobrej viere pozerali kreslenú rozprávku, disneyovku. Nezmierim sa s tým.
Vážení, SMER, ja budem hovoriť tak, aká je pravda, pravda je taká, že SMER vám tu predáva, v úvodzovkách, že ako ide robiť opony. Nejde robiť! Ja si dovolím tvrdiť, že možno aj s tým zámerom predložili ten zákon, aby nemuseli dostať pokuty. To, čo sa hovorí, že nebudú, že tie vysielania, predložený zákon ministrom Maďaričom spôsobí to, že tí vysielatelia nedostanú pokutu. To znamená, že už ani oni a ani koniec koncov ani doteraz nedostávali, ale nejaký ten Damoklov meč nad nimi visel. To, čo tu doniesol, som mu rozpitval a ešte sa tu naprudil, že to sa tomu nemám venovať v prvom čítaní. A v ktorom čítaní sa mám tomu venovať, keď sa hovorí o filozofii zákona? Viete, furt ma tu niekto poučuje. Tak povedzte mi v ktorom! Povedzte mi, v ktorom sa mám venovať? Keď filozofiou toho zákona, čo tu doniesol, bolo to, že síce tam dajú nejaké opony, ale zabudli na vykonateľné ustanovenia o pokutách. My nežijeme v božej krajine, žijeme na Slovensku. To tam zabudli dať. To znamená, nikto už nedostane pokutu.
A k tomuto návrhu, k nevinnému návrhu. Poviem vám príbeh taký, pána Landmessera. Možno poznáte, to bola aj fotka taká známa, veľmi populárna fotka, kde všetci hajlovali a jeden človek tam takto stojí. (Rečník si založil ruky.) A tá fotka sa zachovala. Tá fotka je inšpiratívna. Tá fotka je inšpiratívna. Musia byť ľudia, musia byť niekde ľudia, ktorí povedia tak. Musia. Napriek vášmu palcu, ktoré vám niekto vložil do sŕdc, keď to mám byť taký patetický. Musia byť. Toto je najľahší spôsob, ako si to vyskúšať na tomto nevinnom zákone, ktorý je úplne jasný. Tu nemáme o čom debatovať, tu ja som vôbec nemusel stratiť čas. To sme bez diskusie, bez rozpravy mohli, jak sa hovorí, že ľavou zadnou posunúť ďalej. Už prosím vás pekne, keď už si ten palec do srdca vložíte, tak mi ukážte aspoň jedného Landmessera u vás. Jedného jediného človeka, ktorý nepôjde jak social proof, jak stádo tu v tomto nevinnom zákone, že tu pani Laššáková ukáže palec a on pôjde. Ukážte mi aspoň jedného, aby som si vás mohol, niektorých z vás, si poviem, okej, má to zmysel. Skúste.
Landmesser sa volal a keď všetci hajlovali, tak on bol jediný, kto mal založené ruky. Doteraz si ho pamätáme. Tých, čo tam hajlovali, bohvie kde sú. A tohto si pamätáme.
A pani Laššáková, taký malý odkaz na vás. Ak pri tomto zákone ukážete palec dole, tak nevylučujem jednu vec, že vám, neviem, kde to vo Vlkanove alebo kde to bývate, že vám doveziem plný autobus ľudí, ktorí majú problém s alkoholom, ich deti majú problém s alkoholom. Nevylučujem to. Nechápte to v zlom. Ja hovorím o tom, aby sme si uvedomovali našu osobnú zodpovednosť za politiku. Osobnú zodpovednosť za politiku. Čiže nevylučujem to, že keď si to neprehodíte na nejakého iného bezkamenného a vy dáte ten palec dole pri tomto návrhu zákona, nevylučujem, že to urobím.

Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Áno. Nech sa páči, máte slovo.

Ja len kratučko. Vážené kolegyne, kolegovia, aby nenastali zmätky, chcem doplniť v spravodajskej správe, že v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 19. augusta 2013 č. 663 podľa § 71 rokovacieho poriadku bol navrhnutý tento návrh zákona do ústavnoprávneho výboru a výboru pre médiá a kultúru, pričom za gestorský výbor bol navrhnutý výbor pre kultúru a médiá. Odporúčanie, aby výbory predmetný návrh prerokovali do 30 dní a gestorský do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem. Toľko na záver.