23. schôdza

Ďakujem. Mne sa páčil ten bod v tvojom príspevku, ktorý hovoril v podstate všeobecne o tom, že rozhodovania o veciach, ktoré súvisia so súkromným vlastníctvom, ním nakladaním verzus štátne vlastníctvo, aby sa do súkromných rúk, ktoré nemusia byť len slovenské, ale môže to byť hocikto, nezapájal monokraticky riadený orgán najvyššej štátnej správy, ale aby sme keď už tak sa zamysleli nad tým, že to posvätili tak, ako navrhuje pán, pán poslanec Hlina, aspoň nejakým kolektívnym rozhodovaním. Ja si spomínam na riešenie, ktoré navrhoval Janko Mičovský, alebo sme sa bavili, ale nechce sa mi veriť, že pod ministerským dobrozdaním sa bude nakladať alebo chce sa nakladať s tak dôležitým majetkom, ako sú lesy, a bude to iba v rukách ministra. Preto ja sa takisto stotožňujem s predmetným návrhom zákona a podporím ho kvôli tomu, že ak už, tak sa dohodnime na kompromise, že o tom musí rozhodovať vyšší orgán, ako je vláda, a posuňme to na túto úroveň, pretože neviem proste pochopiť, prečo by to mal mať v rukách samotný minister a rozhodovať o bytí a nebytí majetku štátu, v tomto prípade lesov.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Ja som nehovoril o roku 1919, ale o roku 1948. A sám si to, pán kolega, priznal, že 200-tisíc hektárov lesa sme nevrátili pôvodným vlastníkom. Je to malá čiastka? Čo je viac 200-tisíc lesa, 200-tisíc hektárov lesa alebo 20 hektárov lesa? No ja to poviem. Krádež je jedna aj druhá. Ale je krádež veľká a je krádež malá. Dá sa to aj takto porovnať, hej, vo veľkom objeme a malom objeme. Ono je to takto. Však nech si každý položí sám takú základnú otázku. Odkiaľ prišiel štát k vlastníctvu? A k takému veľkému vlastníctvu, ako je, ako sú lesy a v takej veľkej výmere. Viem si predstaviť, že neprebehne niekedy dedičské konanie, kde zomrie človek, ktorý nemá príbuzných. Neprebehne dedičské konanie, že čosi teda v prospech štátu, ale nie v takom veľkom objeme, v akom to je. A keby sme išli do tých katastrálnych máp, tam nájdeme tých konkrétnych vlastníkov, pôvodní, ktorí tu boli. A teraz tí ľudia, ktorí si to nepožiadali o vrátenie späť tohto majetku, ja mám právo si ho ponechať ten majetok, keď som ho ukradol? Ja mám vrátiť, to mám povinnosť, a keď som aj štát. Aj štát má túto povinnosť. Štát nie je oprávnený, ten, ktorý môže kradnúť. Však pán minister financií, pán minister Kažimír to tu spomínal, hej, že ten, kto neodvádza DPH, je zlodej. No a tak aj štát potom nech sa nespráva ako zlodej. Štát nemôže byť zlodejom. A teraz však vieme veľmi dobre o takomto probléme. Nikdy sme sa, aspoň teda neviem, že by sme sa nad tým zamysleli, ale sme povinní vrátiť a štát je povinný vrátiť majetok, ktorý nadobudol alebo si ho privlastnil neoprávnene. A to je neoprávnené privlastnenie, pretože ja keď vyhlásim tvoj majetok za svoj majetok, oprávňuje ma to na vlastníctvo? Neoprávňuje.

Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
K rozprave chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ. Nech sa páči.

Naozaj len veľmi krátko, lebo by som bol nerád, aby zaniklo, čo je zmyslom. Nemuseli sme až tak doširoka ísť. Ja chcem povedať a chcem teda na to upozorniť, to, čo sa zamieňalo, v zásade, čo ja viem o tých prípadoch, to vždycky dopadlo zle. No. A navrhujeme, že pokiaľ tá výmera, ktorá sa bude zamieňať, je viac ako 20 hektárov, tak o tom nemá rozhodnúť len minister, na ktorého potom sa môže vláda alebo premiér ukázať, že teda je zlý a neviem čo, ale už to bude ireverzibilné, už sa to nebude dať zvrátiť, aby prebrala zodpovednosť vláda. Nech nám vláda povie, že prečo súhlasí. A to poviem otvorene, je to spojené aj s tým, že sa pripravuje výmena, v zásade prevod majetku južnej strany Chopku a časti Vysokých Tatier. Čaká sa na vhodnú politickú situáciu, ako to odprezentovať, aby to nespôsobilo veľké škody, ale ja som, povedzme tej našej vláde, keď už tu premiér bol schopný obhajovať SPP a J&T, tak nech príde sem a nech obháji aj, prečo im zamieňa Chopok. Nech to príde a povie. Nech príde a povie, prečo im zamieňa Vysoké Tatry, časť Vysokých Tatier. Nech to povie, lebo o tom to je.
Zmyslom toho zákona nie je riešiť krivdy, prepáč, pán kolega, v minulosti, ale zmyslom tohto zákona je nerobiť ďalšie, hej, lebo to sú, to sú rany na vedomí aj ľudí, že proste ich utvrdzujeme v tom, že všetko sa tu dá, že všetko tu prejde a nič sa nestane. No tak dobre, keď nájdu v sebe tú odvahu, tak nech ju majú. Nech vláda Slovenskej republiky zamení južnú stranu Chopku a časť Vysokých Tatier skupine J&T za lesy, ja neviem kde to, pri Medzeve alebo kde, no proste zas nejaký. Nech sa páči, ale nech to sem prídu povedať. Nech to sem prídu obhájiť a nech k tomu ešte pripoja ale veľký, ale obrovský batoh demagógie a sociálnych žvástov a hlúpostí na oblbovanie jednoduchého ľudu. Už to, žiaľ, musím tak povedať, lebo ja už prestávam veriť, že niektorým tým veciam sú ľudia otvorení veriť, že to sa už nedá. Čiže to je, naozaj, to sa treba dovybaviť a nech sa páči, nech, ja sa chcem pozerať do očí v tom momente premiérovi, keď to tu bude obhajovať. Chcem ho vidieť, chcem vidieť, jak mu strieľajú alebo nestrieľajú oči, jak klopí alebo neklopí zrak, akú silu presvedčenia dá ku vám, alebo cez čo vás zviaže, vás poslancov SMER-u, že sa nebudete ani čudovať a prídete domov a poviete: Áno, však tým J&T ten Chopok sme dali, no, no, však čo už, prečo nie.
Vážení, zmyslom tohto zákona je to, aby sme to, čo máme, veľa toho nezostalo a ohromným spôsobom sa to rýchlo stráca, tak tí, čo o tom rozhodujú sprostredkovane cez voľby a tak, že sa k tomu dostanú, aby aspoň preberali vyššiu formu zodpovednosti. Jak to ináč mám povedať? To znamená, aby sa jeden na druhého nemohol vyhovárať. To je celé.
Ďakujem.

Ďakujem. O slovo požiadal aj, o záverečné slovo požiadal aj pán spravodajca. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja predsi len zareagujem, Štefan, aj na teba, ale len v tom slova zmysle, že to je ozaj hlboké nedorozumenie, keby sme sa teda bavili o tých 200-tisíc hektároch ako o tej čiastke, ktorá je nejako zdržiavaná, aby spravodlivosti nemohlo nastať zadosť a že teda sa to nechce vydať. Tam sú skutočne po tých státisícoch vydaných hektárov ešte ten zvyšok, kde to naráža na rôzne zákonné prekážky na to, aby sa to mohlo dostať do rúk pôvodných vlastníkov a nie je v tom žiadna zlomyseľnosť alebo chuť užívať neoprávnene cudzí majetok. V tomto prípade sa teda musím štátnych lesov zastať. Ale toto ozaj nie je podstata tejto diskusie.
Vráťme sa k tomu, čo navrhuje pán poslanec Hlina. Ja napriek tomu, že som navrhol, že by to možno bol správnejší inštitút švajčiarskeho referenda, aby občania posúdili sami, že niet čo veriť ani vláde, lebo sklamala už neraz a roky 2006 až 2010 hovoria tým, čo majú dobrú pamäť, veľa, ako sa dá. Ale predsa len skončím možno pozitívne a spomeniem pána premiéra Fica v tom lepšom svetle, že možno to, čo navrhuje pán poslanec Hlina, môže zapôsobiť a môže spôsobiť aj to, že rozhodnutie, ktoré by malo občanov zase okradnúť o ich pozemky, bude zastavené a zvrátené práve mocou premiéra, keď bude mať tú zodpovednosť, ktorú mu tento zákon, táto novela má prisúdiť, a keď mu poslanec Hlina alebo my ostatní chceme pozerať do očí, že či teda to dokáže obhájiť.
Pomôžem si malým príkladom z 1. júla 2009, keď v tom čase rezortný minister pán Becík už dve miliardy korún mal odsúhlasené a už v tej chvíli ostával už len posledný formálny krok, aby to vláda 1. júla schválila, tu, a malo sa tak stať. Ale keďže tu bol apel konkrétnych ľudí, ktorí sa zišli pred Úradom vlády a žiadali pána premiéra o prijatie, a on si uvedomil, že tí piati ľudia nejdú za seba, ale že idú za stovky nespokojných ľudí, ktorí o sebe už dali aj vedieť, urobil rozhodnutie, za ktoré mu môžeme kľudne aj v tejto chvíli tu poďakovať, za toto separátne rozhodnutie, ktoré občanom Slovenskej republiky zachránilo 2 miliardy korún, to znamená 67 miliónov eur. Pán premiér toho 1. júla povedal: Tak, pán minister Becík, toto kým sa nevybaví, nevyjasní, o čo tu vlastne ide, tak ja túto predschválenú pôžičku zastavujem. On ju zastavil a zastavená je aj dodnes a navždy.
Takže keď to použijem ako príklad, aj keď nie úplne presná analógia, ale veľmi podobná, ak prenesieme na premiéra či tejto alebo akéhokoľvek premiéra budúcich vlád zodpovednosť, aby sa na tieto citlivé veci pozrel aj sám, aby to všetko nenechal v rukách svojho rezortného ministra pôdohospodárstva, urobíme len dobre, pomôžeme tým všetkým vlastne, aj vláde, aby zachovala dekórum, aj ministrovi, aby nemal všetku zodpovednosť na sebe, aby ho história neodsúdila, a predovšetkým občanom, aby neboli rozkrádaní a okrádaní o svoj majetok. Pretože tu nejde o žiadne symboly, to je reálny majetok, ktorý raz, keď sa taká zmluva podpíše a uzatvorí, tak je koniec a ide o veci, ktoré vážnym spôsobom dopadajú na ekonomiku každého z nás.
Takže logika veci je jasná, podporme tento zákon! Ja za ten návrh, ktorý pán poslanec Hlina predložil, ďakujem a ho podporím.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem vám. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu, či prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o Národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 692. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 667.
Nech sa páči, pán poslanec, predneste svoj návrh.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o Národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 692.)

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v tejto komornej atmosfére predniesol posledný zo série mojich návrhov, ktoré, ktorých úmyslom bolo niečo zlepšiť. Ale asi som si pomýlil miestnosť, ale nevadí, nerád sa vzdávam. Čiže naozaj som ich predložil s tým úmyslom, no nemal som komu, lebo tu nikto nie je, hej, čiže tá komorná atmosféra tu pretrváva. Dokonca, práve naopak, aj z čerstvých podnetov z rokovania mandátového a imunitného výboru vyplýva, že tuná pre niektorých poslancov začína byť obťažujúce, obťažuje parlament, obťažuje rokovanie, obťažuje tu byť o deň dlhšie, tak sa hľadajú mocenské spôsoby ako. A, a zdá sa, že efektívne. Nuž čo nám zostáva a zostáva len veriť, že raz to všetko skončí, no. Však viete, keď pýcha predznamenáva pád, ale aj to, že niekto sa uchýli k neštandardom a uchýli sa k použitiu aj hrubej moci alebo náznaku hrubej moci alebo takého, vyhrážky hrubej moci, aby si tú moc udržal, tak poväčšine to už dlho nebude trvať, kým to skončí. No tak to možno môže byť tá dobrá správa na konci dňa.
Takže momentálne si to užívam, že môžem ešte stále predkladať návrhy zákona. Aj si to nieže užívam, ale oceňujem, že ešte to aj niekto počuje, lebo ja nevylučujem, že tu Džugašvili príde za chvíľku s návrhom, že v rámci šetrenia treba prenosy internetu stopnúť. Nevylučujem, že nájdete iks dôvodov, prečo je dôležité tých zopár ľudí, ktorých by to teoreticky mohlo zaujímať, prečo je to nevyhnutné zastaviť, lebo však častokrát tu odznejú veci, ktoré nie, nie celkom SMER-u vyhovujú, takže nevylučujem pri apetíte, ktorý SMER má teraz, hej, v rámci rokovacieho poriadku, že ten návrh sa tu zjaví, hej, že teda bude treba šetriť a treba vypnúť prenosy.
Nuž, takže zatiaľ, kým to je tak, ako to je, vážení občania, dovoľte vám to povedať, už som to tu spomínal. Tu v tomto submisívnom parlamente plných osobností, obrovských osobností, naozaj extrémnej mentálnej výbavy proste sa pracuje systémom: Povedz im, že to je európska, vyhláška Európskej komisie, už sa nič nebudú pýtať. Naozaj, tak to tu funguje a poviem to dneska už poslednýkrát, že raz sa tu zjaví návrh, že právo prvej noci, a verte tomu, že možno sa zo dvaja začudujete, nakoniec za to zahlasujete. Že to je to, že aj ten predkladaný zákon, ktorý teraz dávam, predkladám, slávny e-Health, hovorí teda okrem toho, že už boli zastupovaní, neviem koľko ľudí, mliaskali, že jak sa na to vrhnú na to sústo, tak, ale ja hovorím a pripúšťam, že a dokonca som o tom presvedčený, že tam sú pozitívne momenty, ale znova sme predbehli dobu, čas a nepoznáme, nepoznáme problém. Tam vse vazmožna, viete, že to je fakt, že choďte do strednej, východnej Európy, tam ti to zožerú.
Naozaj, je to ohromné zneužitie, kde Európska únia, slušné krajiny Európskej únie sú plné nositeľov tradícií parlamentarizmu, sa boria s otázkou, že nakoľko to zasahuje, nakoľko to nezasahuje do ľudských práv tých daných občanov. My sme už išli ako, ako buldozér a rozsah tej, tých zdravotníckych informácií, ktoré pôjdu do tej elektronickej podoby, v rámci ktorej vieme, že je možné sa k nej dostať, proste sme nad tým sa nerozpakovali a, zjednodušene povedané, dávame tam chorobopisy. Dokonca to tu bolo povedané, že už ich idú aj skenovať, potom to niekto korigoval, že nebudú to skenovať, že to bude iba posledných 30 mesiacov. No už nech je to, ako chce, považujem - a už som to spomínal, teraz to pre istotu poviem ešte raz -, považujem za potrebné a korektné ľudí informovať, že vám niekto chce skenovať chorobopisy. No tak, ak, ja som ústavu čítal, v ústave sa niečo pýta, píše o tom, že sú nejaké osobné údaje, máte právom ich chránené, pokiaľ vám to nevadí. Sú ľudia ale, ktorým to vadí, čiže v tomto momente ich zastupujem čiastočne.
Takže tým kopírovačom chorobopisov, ktorí už asi možno skenujú, ja neviem, tak sa ich pokúsim nejakým spôsobom nieže zastaviť, ale hlesnúť malým hláskom; lebo toto je jediné, čo mne tento parlament umožní, zatiaľ, ale už aj na tom sa pracuje, aby aj to skončilo; dať návrh, ako sa priblížiť k európskym krajinám.
Európske krajiny, pardon, ešte odbočím, rozprávajú o tom, že rozsah tých informácií v tej elektronickej podobe, existujú dva rozsahy, takzvaný pacientsky sumár a elektronická zdravotná knižka. Pacientsky sumár, to sú základné informácie na úrovni tých hliníkových plieškov Ramba vojaka, tie sú fakt to minimum. Potom je tá elektrická zdravotnícka, elektronická zdravotnícka knižka, čo je ergo ten chorobopis. Nuž by ste neverili, z mojich poznaní, z mojej biednej angličtiny, čo som si pozrel, čo sa písalo po anglicky, ľudia silne debatujú o rozsahu pacientskeho sumáru a nemajú v tom úplne jasno. My sme už dali chorobopisy, samozrejme, my sme už ďaleko. Pre nás, jak to bolo, to populárne budovateľské, kde dnes už znamená včera. Tak naozaj, aj v tomto prípade my sme už tam a už sa to skenuje.
Tento návrh hovorí o tom, že ak už teda ste sa rozhodli skenovať chorobopisy ľuďom, hej, tak sa ich aspoň spýtajte, čo na to povedia, hej? A to je presne ten bod, ktorý my upravujeme, že ten chorobopis môžte vytvoriť, tú elektronickú zdravotnícku knižku so súhlasom. Ja neviem, či sa už na tomto vieme, alebo nevieme zhodnúť, či veríme ľuďom, že sú schopní to posúdiť, že či áno, alebo nie. Ja viem, že niektorí povedia, že oni sú tak blbí, že nevedia. To tu s vami takto jedná. Ja viem, že to niekto tak povie, že to my za nich posúdime, hej, že či treba. Viem, že to by z niektorých úst možno aj vyšlo. Nuž ale ja si myslím, že niekto iný je blbý.
Ale, prosím vás, verte im, že sú schopní to posúdiť, a dajte im tú možnosť to posúdiť! Neberte im tú možnosť sa k tomu vyjadriť! Neberte ľuďom, ja viem, že tých tlakov na zvláštne zákony tu bude čoraz viac. Ale v tomto, prosím vás, neberte ľuďom možnosť im povedať, že ak mi niekto chce kopírovať môj chorobopis, tak mi aspoň dovoľte sa k tomu vyjadriť. No tento zákon hovorí presne o tom. To znamená, že ustanovuje, že je možné ten chorobopis vytvoriť len so súhlasom toho pacienta. Ale však oni vám ich možno budú dávať, ja neviem, hovorím, len hovorím, dajte to právo voľby, to je dosť kľúčový moment. Prosím vás o to, že to zvážte. Samozrejme, to nezvážite, nevadí, ale dnes, už ani neviem, koľkého je, dvadsiateho tretieho, som tu stál a som to hovoril, že by tí ľudia mali mať právo voľby.
Takže využívam tieto posledné zbytky akého-takého parlamentarizmu, uvidíme, čo sa bude diať, nasleduje rozprava o rokovacom poriadku upečená horúcou ihlou. Bohvie, ešte teraz tam možno ďalší tuná, právnické esá, vkladajú ďalšie pozmeňovacie návrhy o neviem akých možnostiach, aby vás ten parlament prestal obťažovať. Ja viem, že vás obťažuje parlament. Ja viem. Ja viem, že vám to lezie na nervy, že tu musíte sedieť, ja viem. Potom choďte preč z toho parlamentu, keď vás to obťažuje. Tie parlamenty sú vytvorené historicky s určitou úlohou a tých ambícií takých úbohých tu identifikujem strašne veľa v tejto našej krajine. Len prosím vás, nemajte tuná ambíciu na čele s Džugašvilim, že on bude meniť, alebo on bude stanovovať, čo je parlamentarizmus... (Reakcia z pléna.) Ale to je úplne slušné. Džugašvili bol Stalin, však to je úplne v poriadku, on bude stanovovať, že my budeme pomaly učiť, že čo je, alebo nie je. Prosím vás pekne, to by sme trošku hanby mali mať v sebe. Učme sa tam, kde tomu naozaj rozumejú. Tuná tomu nerozumiete, tuná tomu nerozumiete, neviete, o čo ide.
A ešte si dám poslednú poznámku, dovolím v zmysle tej zásady, ktorá tu je úplne plánovitá už, že porušujete všetko. Na dnešnej schôdzi mal, mal odznieť spis Gorila, mal ho minister vnútra prečítať. Prosím vás pekne, ja som zvažoval, ale nechcem tuná nalievať vodu do mlyna ľuďom, ktorí tam kujú pikle, jak upečú ten rokovák, tak nebudem zbytočne v tomto ofenzívny. Len na to chcem upozorniť, občania, malo, aspoň formálne tu ten úkon mal byť vykonaný, to znamená, mala byť prednesená správa o Gorile, mala byť k nej rozprava, možno by sme sa niečo dozvedeli, ja nevylučujem. Nuž ale mocenské centrum zasiahlo, lebo to už obťažuje, a správa o Gorile nebude prednesená v parlamente, ale pritom existuje uznesenie, ktoré zaväzuje ministra vnútra, aby ju predniesol. Tak prosím vás pekne, keď už tak mudrujete a tie esá tam máte, vyštudovali v Sládkovičove a neviem kde, prosím vás, tak tam aspoň zrušte to uznesenie, kde zaväzujete; lebo pokiaľ to uznesenie nezrušíte, tak sme v nejakom stave, ktorý treba riešiť. Nechcem sa vás fakt, ja viem, že som protivný, no ale však vám vraciam, čo robíte vy. Takže na dnešnej schôdzi nezazneje správa o Gorile a mala zaznieť. A vyzývam predsedu parlamentu, aby na tej ďalšej, októbrovej schôdzi minister vnútra plnil uznesenie, ktoré je stále platné, nikto ho nezrušil, aby sem prišiel a predniesol správu o Gorile. Prosím vás, tým ľuďom aspoň dajte to, že im to niekto prednesie, to vyšetrovanie už stálo státisíce eur, aj tak na konci nezistíte nič, tak aspoň nech majú tú možnosť, že si vypočujú, ako ste to nič nezistili.
Ďakujem.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorý vystúpi so správou za gestorský výbor pre zdravotníctvo. Pán poslanec Štefan Kuffa, nech sa páči.