23. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán predkladateľ, milé kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu zákona, k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o Národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 692. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetom, predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právnymi predpismi Európskej únie. Vplyv návrhu zákona je uvedený v doložke vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 667 z 19. augusta 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, otváram teraz všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem spýtať, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, takže vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Netreba, netreba. (Reakcia predsedajúceho na zamietavé stanovisko navrhovateľa a spravodajcu.) Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Ľudovíta Kaníka, je prítomný alebo má nejakého? (Reakcie z pléna.)
Vyhlasujem prestávku do 15,30. Ďakujem pekne.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Dámy a páni, keďže je šanca na plnohodnotné pokračovanie, tak ho týmto otváram. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení zákonov, niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tak isto zákon č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento návrh je pod tlačou 635 a návrh na jeho pridelenie pre výbory má rozhodnutie č. 612.
Nech sa páči teraz, pán poslanec Ľudovít Kaník, o predloženie návrhu.

(Rokovanie o návrhu poslanca Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov azákon č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 635.)

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, ja len na úvod, aby náhodou nejakým omylom nevzniklo, že kvôli mne sa tu čakalo, takže ja som bol tu. Takže som rád, že môžeme pokračovať, lebo viem, viem, že čo by som sa mohol zajtra dočítať, že kvôli Kaníkovi sa prerušila schôdza, nie je to tak.
Ale poďme k samotnému návrhu zákona. Dneska sme sa už tou témou trošku zaoberali, že súčasný sociálny systém je skutočne typicky deformovaným sociálnym systémom. Sociálny systém - aj keď mnoho ľudí si to neuvedomuje - je veľmi silným elementom, ktorý vplýva na správanie sa ľudí, na ich motivácie, na ich chovanie sa v reálnom živote, v reálnej ekonomike. Sociálny systém dokáže veľmi výrazne vplývať na nezamestnanosť. Buď podporovať rast nezamestnanosti, alebo, naopak, tlačiť na znižovanie nezamestnanosti, pretože ovplyvňuje motiváciu ľudí vôbec mať snahu pracovať, pretože je to veľmi jednoduché a pochopiteľné. Práca, pracovná sila a ponúkanie pracovnej sily výmenou za protihodnotu, za finančnú protihodnotu je motivované predovšetkým a v oblastiach nízkokvalifikovanej pracovnej sily priam na 100 % tým, že to je prostriedok na zabezpečenie si živobytia, to znamená prostriedok na zabezpečenie si prostriedkov na to, aby som mohol žiť. To je modelový príklad, keď nemáme žiadne iné možnosti zabezpečiť si príjem, ale akonáhle spoločnosť vytvorí na základe spoločenskej dohody systém, že existuje aj sociálny príjem, ktorý ľudia získavajú na preklenutie svojich problémov alebo v časoch, keď sú buď chorí, starí, dočasne bez práce, tak tu vzniká nový prvok, ktorý nejakým spôsobom ovplyvňuje správanie ľudí. Keď je to nastavené dobre, tak, samozrejme, tá pomoc je opodstatnená. Nikto nechce a teda prosím, aby mi to nikto nevložil omylom do úst, že netreba mať sociálnu pomoc, že nepotrebujeme ľudí, ľuďom, ktorí sú v problémoch, pomôcť. Áno, určite áno. Spoločnosť vo svojich komplikovaných štruktúrach, vyspelá spoločnosť musí mať takéto sociálne správanie zakódované, uzákonené. Ale musí vnímať tie súvislosti, ktoré potom vplývajú na ďalšie prvky správania sa ľudí, a preto sociálna pomoc musí byť pomocou, musí mať charakter, ktorý znamená, že pomáha ľuďom stavať sa na vlastné nohy, ale potom tí ľudia kráčajú ďalej po vlastných. Inými slovami, musí to byť systém, ktorý rozdáva udice, aby si ľudia nachytali ryby, a nie rozdáva ryby, ktoré ľudia zjedia a na druhý deň sú hladní znova. A súčasný sociálny systém takým nie je. Súčasný sociálny systém tým, že vytvoril situáciu, že príjem zo sociálneho systému z komplikovanej štruktúry rôznych dávok, príplatkov, príspevkov vytvorí pre rodinu rovnaký alebo takmer rovnaký príjem ako príjem z práce, je chorý.
Automaticky znamená, že mizne motivácia pracovať, mizne snaha zabezpečovať príjem prácou a je uprednostňovaný ľahší a jednoduchší príjem zo sociálnych dávok. A to má negatívny vplyv na rast nezamestnanosti a vôbec na dostatok pracovnej sily na trhu. Nie sú ojedinelé prípady - a sú vám všetkým dobre známe, z médií minimálne -, že aj v časoch tých lepších, kedy investori na Slovensko prichádzali, prišli mnohí investori aj do okresov, krajov, kde je veľmi vysoká miera nezamestnanosti s nádejou, že tam nájdu dostatok pracovnej sily, možno aj lacnej pracovnej sily, ale po veľmi krátkom čase alebo po pokuse rozbehnúť tam a usídliť sa, odišli. Nie preto, že by im v tom niečo bránilo, ale jednoducho nenašli napriek vysokej hladine nezamestnanosti dostatok pracovných síl, a to sa vôbec nebavíme o kvalifikácii tejto pracovnej sily. To je téma zasa rozsiahlejšia a na inú tému, pretože jednoducho chýbala motivácia. A preto prichádzame s návrhom zákona, ktorý by toto zmenil.
Zmenil by to systémovým spôsobom, nie nejakou dočasnou dávkou, ako je obsiahnuté vo vládnom návrhu novely tohto istého zákona, ktorá bude trvať pol roka a potom zrazu sek a opäť človek padne do existujúceho systému, nevyhovujúceho, čo bude viesť k cyklickému vzdávaniu sa pracovnej pozície a vymieňaniu pracovníkov a špekulatívnemu naberaniu pracovníkov. Ani tam neexistuje žiadna nespravodlivosť medzi ľuďmi z hľadiska výšky ich príjmov, medzi ľuďmi, ktorí vykonávajú tú istú prácu na tom istom mieste. A keď sa bude aplikovať vládny prístup k tomuto riešeniu, bude to znamenať, že budú vedľa seba pracujúci ľudia na tej istej linke napríklad, na tom istom mieste, v tej istej hale mať za tú istú prácu dve rôzne výšky platu, čistého platu. A ten sa bude líšiť v niekoľko až desiatkach eur - čo je, samozrejme, neopodstatnené a nespravodlivé - medzi jednotlivými ľuďmi a bude to vyvolávať určite celý rad problémov, konfliktov, nespokojnosti a tak ďalej.
Podstatou tohto návrhu zákona je, že využijeme tú konštrukciu, ktorá v samotnej dávke v hmotnej núdzi je už od samého počiatku, ako bola vytvorená v čase, keď som bol ministrom a keď sme konštruovali tento systém dávok v hmotnej núdzi, ktorá je v ňom zakódovaná, a to je, že časť príjmu sa nezapočítava pre účely výpočtu nároku na dávku v hmotnej núdzi, časť platu. Dnes je to 25 %, ktoré sa nezapočítavajú, ale tým, že po mojej, mojom pôsobení nasledovníci pridali k tomuto systému celý rad nelogických a neopodstatnených dávok len v jednoduchej snahe dať viac peňazí ľuďom, ktorí nepracujú, bez ohľa, bez toho, aby si uvedomili, aké to má vplyvy na vyváženosť sociálneho systému a trhu práce, tak tento, tento atribút, týchto 25 %, ktoré sa nezapočítajú, prestali mať akýkoľvek účinok. Výsledok je, že rodiny, kde niekto pracuje, majú rovnaký príjem ako tí, kde nepracujú, a nemajú žiaden nárok, samozrejme, na dávku v hmotnej núdzi. Preto navrhujeme, aby sa táto hranica zvýšila na 40 %, z 25 na 40 %, aby sa takisto do príjmu nezapočítavalo ani 40 % z rodičovského príspevku, a týmto sa docieli to, že pokiaľ sa rodina zamestná alebo aspoň jeden z členov rodiny zamestná, hoc aj za minimálnu mzdu, dostane ešte k tejto, tomuto príjmu, ktorý získava z práce, dostane doplatok sociálnej dávky.
Týmto spôsobom sa zvýši motivácia ľudí pracovať a bude sa to vzťahovať - a to je veľmi dôležité - nielen na tých, ktorí si teraz nájdu prácu, ako je to vo vládnom návrhu zákona; dlhodobo nezamestnaný, ktorý si teraz nájde prácu, a ten, ktorý doteraz pracoval, vlastne bude potrestaný za to, že doteraz pracoval, lebo bude mať nižší príjem ako ten, ktorý si teraz nájde prácu; ale bude sa to týkať absolútne všetkých. Absolútne všetkých s danou hladinou príjmu. To je veľmi dôležité, aby sme nikoho nepoškodili. Bude sa to týkať ľudí a je úplne jedno, či to budú ľudia rómskeho pôvodu, alebo nerómskeho pôvodu, rozhodujúca je výška príjmu, a preto je tento návrh zákona spravodlivý.
No a z hľadiska samotného dopadu na štátny rozpočet, tým, že keď sa pozrieme na človeka, ktorý využije alebo ktorého osloví a zmotivuje toto riešenie, tak zistíme, že štát na tom bude lepšie ako predtým z hľadiska výdavkov štátneho rozpočtu, pretože dnes, dnes vynakladá na rodinu, ktorá nepracuje, napr. v prípade rodiny s tromi deťmi až 381 euro mesačne, v prípade rodiny so štyrmi deťmi vyše 400 eur mesačne, v prípade rodiny s viac ako štyrmi deťmi už je to skoro 500 euro, 474 eur mesačne a, samozrejme, títo ľudia neprinášajú pre spoločnosť nič. Neplatia sa z ich peňazí žiadne odvody, o daniach ani nehovorím. V tomto prípade štát vynaloží menej peňazí a navyše získa odvody, ktoré títo ľudia budú platiť, takže tie úspory budú výrazné a nebude to znamenať negatívny dopad na štátny rozpočet.
V druhej časti tohto návrhu zákona navrhujeme, aby v oblasti výkonu aktivačných prác sa zvýšil minimálny rozsah výkonu aktivačných prác. To je z jednoduchého a prostého dôvodu, povie vám to každý starosta, ktorý sa týmto zaoberá. Súčasný stav je, je smiešny a opäť taká kvázi ochrana ľudí pred prácou znamená, že tá práca sa vykonáva formálne a žiadna poctivá práca sa nedá vykonať a treba sa vrátiť tam, kde to začínalo. To znamená, minimálne 40 hodín týždenne je objem práce, ktorú je potrebné odpracovať, aby človek získal nárok na aktivačnú dávku. To je vec, ktorá naozaj vyplýva z aplikačnej praxe, bola odskúšaná a funguje a fungovala, a tá súčasná nefunguje. Takže toľko na úvod k predstaveniu zákona.
Ďakujem vám za pozornosť.

Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorý je určený navrhnutým gestorským výborom pre sociálne veci, pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Ľudovíta Kaníka k zákonu, k novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi.
Predseda Národnej rady pridelil návrh na jeho prerokovanie výborom a náš výbor navrhol ako gestorský, myslím výbor pre sociálne veci. Navrhol takisto lehoty na jeho prerokovanie. Návrh spĺňa všetky náležitosti aj podľa rokovacieho poriadku, aj podľa našich legislatívnych pravidiel na prerokovanie v Národnej rade. Predkladateľ ho podrobne odôvodnil. Ja ako spravodajca odporúčam Národnej rade, aby sme sa uzniesli na tom, že predmetný návrh prerokujeme v druhom čítaní a navrhujem prideliť ho výborom ústavnoprávnemu, výboru pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre sociálne veci s tým, že gestorským výborom bude výbor pre sociálne veci, ak návrh prejde do druhého čítania. A odporúčam, aby výbory prerokovali tento návrh v termíne do 30 dní a gestorský do 32 dní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu, prosím, otvorte rozpravu.

Otváram teraz všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadne písomne prihlášky. Chcem sa spýtať, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Jeden, pán kolega Viliam Novotný. Uzatváram týmto možnosť a dávam slovo vám, pán kolega.
Viliam Novotný, nech sa páči.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som k poslaneckému návrhu novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi takisto povedal niekoľko myšlienok. Nechcem zopakovať to, čo hovoril predrečník pán poslanec Kaník vo svojom úvodnom slove, keď ako navrhovateľ predstavil tento poslanecký návrh zákona aj ciele tohto poslaneckého návrhu zákona. Možno by som sa trochu posunul do tej roviny samotnej problematiky, ktorú navrhuje tento zákon riešiť, a pozrel sa na to trošku komplexnejšie a zoširoka.
Ja som nesmierne rád, že naši kolegovia zo strany SMER - sociálna demokracia, hlavne vláda Slovenskej republiky, ktorá teda prostredníctvom vládnych návrhov zákona výrazným spôsobom formuje legislatívnu činnosť v Národnej rade, si takisto uvedomuje vážnosť problematiky, o ktorej hovoril pán poslanec Kaník. Ja som nesmierne rád - a povedal som to aj vo vystúpení -, že na tejto schôdzi Národnej rady sme mali vládny návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý sa pokúsil z pohľadu vlády a vládnych riešení riešiť problematiku, o ktorej hovoril navrhovateľ tohto zákona, a to je dobré. To je dobré, lebo teraz by sme nemali diskutovať politicky, teraz by sme mali diskutovať vecne o jednotlivých riešeniach.
Myslím si, že či SMER, či SDKÚ - DS sa na jednom vieme dohodnúť, že mali by sme presadzovať také opatrenia v sociálnej oblasti, na základe ktorých docielime stav, že pracovať sa oplatí viac, ako poberať sociálnu dávku. Keď som počúval pána ministra Richtera, myslím si, že v tejto téze je zhoda aj u poslancov a vládnej strany SMER aj v SDKÚ - DS. To, čo prináša tento poslanecký návrh zákona ako ďalšiu tému, je skutočnosť, že potrebujeme pomáhať pracujúcim rodinám s deťmi. Dámy a páni, potrebujeme pomáhať pracujúcim rodinám s deťmi nielen tak všeobecne, všetkým pracujúcim rodinám s deťmi, ale potrebujeme pomáhať najmä tým chudobným pracujúcim rodinám s deťmi. Treba povedať, že aj pán minister Richter prichádza s určitými riešeniami, a preto mi dovoľte, aby som ich teraz trošku komparoval. Trošku porovnal. Chcem povedať, že vládny návrh zákona, ktorý sme schválili v tomto pléne v prvom čítaní a o ktorom budeme diskutovať na nasledujúcej schôdzi, napr. prichádza s návrhom osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí si nájdu prácu. Vládny návrh hovorí o tom, že keď si dlhodobo nezamestnaný, teda človek, ktorý je nezamestnaný dlhšie ako jeden rok, nájde prácu do výšky maximálne trojnásobku minimálnej mzdy, ja som aj v pléne povedal, že toto je trošku science fiction, buďme radi, keď si nájde prácu za minimálnu mzdu, držme sa slovenských reálií. Čiže ak si dlhodobo nezamestnaný nájde prácu za minimálnu mzdu, tak ministerstvo práce, sociálnych vecí navrhuje, aby takýto človek po dobu šiestich mesiacov dostal osobitný príspevok vo výške 63 eur. Logicky, lebo tým, že dostane minimálnu mzdu, prichádza o množstvo sociálnych dávok a výhod zo sociálnych dávok, ktoré mal predtým, keď boli obidvaja rodičia v rodine nepracujúci. Čiže ministerstvo práce prichádza s riešením, šesť mesiacov takémuto človeku plaťme osobitný príspevok 63 euro, aby sa držalo tej tézy, o ktorej som hovoril na úvod, že pracovať sa musí oplatiť, že pracovať sa oplatí viac, ako poberať sociálnu dávku.
Ale to, čo som povedal v prvom čítaní pri Richterovom návrhu zákona, zopakujem znovu. A čo bude po šiestich mesiacoch? Po šiestich mesiacoch sa ten človek dostane do situácie, že znovu začne počítať, či sa mu oplatí za tú minimálnu mzdu v okrese Medzilaborce alebo v okrese Snina chodiť do práce, alebo predsa len keby bol na tej sociálnej dávke, chvíľu bude mať ešte aj podporu v nezamestnanosti; pozor, pol roka; ale keby sa vrátil na systém sociálnych dávok, tak s rôznymi príplatkami a doplatkami či by na tom nebol lepšie, ako keď bude chodiť do práce. Čiže nie je to systémové riešenie, ktoré nás vytrhne z núdze.
Idem k ďalšiemu riešeniu, o ktorom teraz momentálne veľmi vehementne diskutuje vláda Slovenskej republiky, zvýšenie minimálnej mzdy. Určite ste zachytili túto diskusiu. Pán minister Richter má nejakú predstavu, pán premiér Fico chce viac, to je pekné. Odborári chcú viac, zamestnávatelia asi nemôžu, tvrdia, že si nemôžu dovoliť ani jeden cent, a ja im verím, hlavne v tých chudobnejších regiónoch. No a teraz sme v probléme. Vláda navrhuje, zaokrúhľujem na celé, 14-eurové zvýšenie minimálnej mzdy v budúcom roku z 338 euro na 352 euro. Dôvod je ten istý a hovoria ho aj odborári, počúvajte ich pozorne, lebo jednoducho zvyšovaním minimálnej mzdy chcú docieliť to, aby sa oplatilo pracovať, aby ten rozdiel medzi poberaním dávok v hmotnej núdzi a ďalších sociálnych výhod, ktoré nezamestnaná rodina, teda rodina, kde všetci dospelí členovia nepracujú, dostáva, bola nižšia ako príjem, ktorý dokáže táto rodina získať, keď jeden z jej členov pracuje aspoň za minimálnu mzdu. To je cieľ, čiže pracovať sa musí oplatiť viacej. No dobre, ale toto riešenie je riešenie aké? Toto je riešenie, ktoré môže ohroziť existujúce pracovné miesta, toto je riešenie, ktoré môže byť problémom hlavne v tých najchudobnejších regiónoch na juhu a na východe našej republiky, dámy a páni.
V minulosti sme diskutovali o probléme, ako ináč riešiť napríklad medzitrhom práce problém, že ten podnikateľ aj minimálna mzda je preňho veľa v danej situácii a pri pracovných príležitostiach. My predsa chceme, aby tí ľudia pracovali. My predsa nechceme, aby tí ľudia boli poberači sociálnych dávok.
Čiže popísal som veľmi podrobne tieto dve riešenia, s ktorými vláda prichádza a o ktorých zrejme budeme ešte diskutovať mnoho v Národnej rade, a teraz - ako protipól - by som chcel popísať riešenie, s ktorým prišiel kolega Kaník, teda riešenie, ktoré ponúka SDKÚ - DS. A to je riešenie, aby sme systém dávok v hmotnej núdzi použili na pomoc chudobných pracujúcich rodín. Teda rodiny, kde jeden z rodičov pracuje len za minimálnu mzdu. Aby sme ho v tej chvíli automaticky nezbavili o taký objem peňazí, že reálne sa mu to nebude v tej rodine oplatiť, keď to začne spočítavať. Návrh, ktorý tu dnes máme predložený, hovorí o tom, aby sa pri výpočte nároku na dávku v hmotnej núdzi nezapočítavalo 40 % príjmu z práce, 40 % príjmu z materského alebo 40 % z rodičovského príspevku. Aj dnes máme tento mechanizmus v legislatíve, ale nezapočítava sa len 25 %. Čiže nejde o nič iné, len o zvýšenie z 25 % na 40 %. V praxi by to ale znamenalo; dámy a páni, pozor; v praxi by to znamenalo, že pre pracujúcu rodinu, ktorá sa posudzuje ako celok pri príjme dávok v hmotnej núdzi, kde jeden z rodičov sa zamestná za, na minimálnu mzdu, by ten nárok na dávku v hmotnej núdzi narástol v priemere o 50 euro. Čiže nie 63 euro, ako navrhuje ministerstvo práce, na šesť mesiacov, nie 14-eurové zvýšenie minimálnej mzdy, ale riešenie, aby tá rodina mala o 50 euro vyšší, vyššiu dávku v hmotnej núdzi, príjem z dávky v hmotnej núdzi ako v súčasnosti a pritom aby jeden z rodičov pracoval za minimálnu mzdu.
Považujem to za veľmi dobré riešenie, za riešenie, ktoré je trošku v súlade aj s tým, čo som predkladal na niektorú zo schôdzí Národnej rady, myslím, na júnovú, keď sa dobre pamätám, v tomto kalendárnom roku. Ja som ho nazval, že zákon o Modrom z neba, keď sa pamätáte. Ten riešil iný problém, ten riešil problém ale podobným mechanizmom. Riešil problém, že pracujúca rodina, ktorá má otca a mamu, obaja chodia do práce, roky platia sociálne odvody, starajú sa o svoje deti, zrazu prídu o príjem z práce v dôsledku vážneho úrazu, v dôsledku tragédie, v dôsledku nepredvídateľného ochorenia, vážneho ochorenia a tak ďalej. To znamená, v tej chvíli v tejto rodine vznikne príjem alebo bude príjem len z tých sociálnych dávok, na ktoré si táto rodina sama vypracovala rokmi svojej práce. Čiže budú mať nárok na nemocenské, budú mať nárok na dôchodok, budú mať nárok na materské, ale sú to finančné prostriedky, ktoré vznikli na základe ich odpracovaných rokov. Lenže v tejto chvíli takejto rodine, dámy a páni, náš spravodlivý sociálny systém nepomôže ani tak ako rodine, kde nikdy nikto nepracoval. Teda nepracujúcej chudobnej rodine, tá má nárok na všetko. Ale takáto rodina nemá nárok skoro na nič. Ja som vtedy prišiel s riešením, aby v takomto prípade sa im nezapočítavalo pri vypočítavaní nároku na dávku v hmotnej núdzi 100 % takej sociálnej dávky, na ktorú majú nárok na základe odpracovaných rokov.
Čiže toto riešenie, s ktorým prichádza dnes na schôdzu pán poslanec Kaník, je riešenie, ktoré budeme dlhodobo presadzovať, a je riešenie, ktoré by som jednoducho zhrnul vetou, treba si uvedomiť, že okrem nepracujúcej chudoby máme v tejto krajine aj pracujúcu chudobu. A neviem, prečo by pracujúca chudobná rodina s deťmi nemohla tak isto cítiť pomoc prostredníctvom dávok v hmotnej núdzi, ako je to v prípade rodiny, kde nikto nepracuje.
Dámy a páni, toľko som chcel povedať k tomuto poslaneckému návrhu zákonov. Možno moja poznámka na záver bude znieť veľmi jednoducho, chceme o týchto návrhoch veľmi konštruktívne diskutovať, myslím, že to môžem aj za pána navrhovateľa povedať, ja som už aj avizoval, že v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi prídem s pozmeňovacím návrhom, ktorý rieši problém pracujúcich rodín s deťmi, kde náhle nie vlastným zavinením prídu o príjem z práce. Ale myslím si, že aj tieto riešenia, keď nezískajú dnes podporu v Národnej rade, určite budeme s nimi prichádzať aj v druhom čítaní vládneho návrhu zákona z jednoduchého dôvodu, lebo tieto riešenia považujeme za správne. Myslíme si, že keď sociálny systém pomáha nepracujúcim chudobným rodinám, z ktorých rodičia neprispeli do tohto sociálneho systému, tak sociálny systém by na druhej strane mal omnoho intenzívnejšie pomáhať pracujúcim rodinám s deťmi, kde sa rodičia - či už v minulosti, alebo v súčasnosti - snažili a snažia prispievať do sociálneho systému, chodia do práce a snažia sa uživiť svoje deti. Myslím si, že títo ľudia si omnoho viac zaslúžia našu pomoc a pozornosť, a tieto návrhy zákonov, o ktorých dnes budeme diskutovať, sú práve namierené na pomoc takýmto pracujúcim rodinám s deťmi.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem aj ja. Na vystúpenie pána poslanca Novotného je jedna faktická poznámka. Nech sa páči, Zsolt Simon.

Ďakujem pekne. Vilo, no naozaj musím povedať, že to v plnej miere s tebou súhlasím. Tak isto ako aj s návrhom Ľuda Kaníka na systémové riešenie v oblasti sociálnej práce. Lebo naozaj, tí, ktorí pracujú a sú, dostávajú malú mzdu, pre nich nie je riešenie navýšiť minimálnu mzdu alebo hodnotu minimálnej mzdy, ktorú, o ktorej rozhodne vláda. Robert Fico už počas tejto svojej vlády dokázal zvýšiť minimálnu mzdu. Dokázal znepružniť Zákonník práce, tým dokázal zvýšiť rady nezamestnaných, ktorí sú odkázaní na sociálnu pomoc. Ale chcem povedať, že je mi nesmierne ľúto, napriek tomu, že je to dobrý návrh, že štandardná politická strana, akým je politická strana SMER, štandardne aj tento opozičný návrh zmietne zo stola. Toto je štandardné pre Roberta Fica a jeho politickú stranu. Štandardné, dobré riešenia, ktoré pomáhajú občanom, smerujú tam, kde politika má smerovať. Tam, kde Národná rada skutočne má pomáhať a keď príde niekto s dobrým návrhom, tak štandardná politická strana SMER štandardne takýto návrh zmietne zo stola.
Ďakujem.

Pán Novotný, chcete reagovať. (Záporná reakcia z pléna.) Ďakujem pekne, týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči.