23. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.9.2013 o 15:49 hod.
Ing.
Zsolt Simon
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vilo, no naozaj musím povedať, že to v plnej miere s tebou súhlasím. Tak isto ako aj s návrhom Ľuda Kaníka na systémové riešenie v oblasti sociálnej práce. Lebo naozaj, tí, ktorí pracujú a sú, dostávajú malú mzdu, pre nich nie je riešenie navýšiť minimálnu mzdu alebo hodnotu minimálnej mzdy, ktorú, o ktorej rozhodne vláda. Robert Fico už počas tejto svojej vlády dokázal zvýšiť minimálnu mzdu. Dokázal znepružniť Zákonník práce, tým dokázal zvýšiť rady nezamestnaných, ktorí sú odkázaní na sociálnu pomoc. Ale chcem povedať, že je mi nesmierne ľúto, napriek tomu, že je to dobrý návrh, že štandardná politická strana, akým je politická strana SMER, štandardne aj tento opozičný návrh zmietne zo stola. Toto je štandardné pre Roberta Fica a jeho politickú stranu. Štandardné, dobré riešenia, ktoré pomáhajú občanom, smerujú tam, kde politika má smerovať. Tam, kde Národná rada skutočne má pomáhať a keď príde niekto s dobrým návrhom, tak štandardná politická strana SMER štandardne takýto návrh zmietne zo stola.
Ďakujem.
Autorizovaný
Vystúpenia
15:37
Vystúpenie 15:37
Viliam NovotnýJa som nesmierne rád, že naši kolegovia zo strany SMER - sociálna demokracia, hlavne vláda Slovenskej republiky, ktorá teda prostredníctvom vládnych návrhov zákona výrazným spôsobom formuje legislatívnu činnosť v Národnej rade, si takisto uvedomuje vážnosť problematiky, o ktorej hovoril pán poslanec Kaník. Ja som nesmierne rád - a povedal som to aj vo vystúpení -, že na tejto schôdzi Národnej rady sme mali vládny návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý sa pokúsil z pohľadu vlády a vládnych riešení riešiť problematiku, o ktorej hovoril navrhovateľ tohto zákona, a to je dobré. To je dobré, lebo teraz by sme nemali diskutovať politicky, teraz by sme mali diskutovať vecne o jednotlivých riešeniach.
Myslím si, že či SMER, či SDKÚ - DS sa na jednom vieme dohodnúť, že mali by sme presadzovať také opatrenia v sociálnej oblasti, na základe ktorých docielime stav, že pracovať sa oplatí viac, ako poberať sociálnu dávku. Keď som počúval pána ministra Richtera, myslím si, že v tejto téze je zhoda aj u poslancov a vládnej strany SMER aj v SDKÚ - DS. To, čo prináša tento poslanecký návrh zákona ako ďalšiu tému, je skutočnosť, že potrebujeme pomáhať pracujúcim rodinám s deťmi. Dámy a páni, potrebujeme pomáhať pracujúcim rodinám s deťmi nielen tak všeobecne, všetkým pracujúcim rodinám s deťmi, ale potrebujeme pomáhať najmä tým chudobným pracujúcim rodinám s deťmi. Treba povedať, že aj pán minister Richter prichádza s určitými riešeniami, a preto mi dovoľte, aby som ich teraz trošku komparoval. Trošku porovnal. Chcem povedať, že vládny návrh zákona, ktorý sme schválili v tomto pléne v prvom čítaní a o ktorom budeme diskutovať na nasledujúcej schôdzi, napr. prichádza s návrhom osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí si nájdu prácu. Vládny návrh hovorí o tom, že keď si dlhodobo nezamestnaný, teda človek, ktorý je nezamestnaný dlhšie ako jeden rok, nájde prácu do výšky maximálne trojnásobku minimálnej mzdy, ja som aj v pléne povedal, že toto je trošku science fiction, buďme radi, keď si nájde prácu za minimálnu mzdu, držme sa slovenských reálií. Čiže ak si dlhodobo nezamestnaný nájde prácu za minimálnu mzdu, tak ministerstvo práce, sociálnych vecí navrhuje, aby takýto človek po dobu šiestich mesiacov dostal osobitný príspevok vo výške 63 eur. Logicky, lebo tým, že dostane minimálnu mzdu, prichádza o množstvo sociálnych dávok a výhod zo sociálnych dávok, ktoré mal predtým, keď boli obidvaja rodičia v rodine nepracujúci. Čiže ministerstvo práce prichádza s riešením, šesť mesiacov takémuto človeku plaťme osobitný príspevok 63 euro, aby sa držalo tej tézy, o ktorej som hovoril na úvod, že pracovať sa musí oplatiť, že pracovať sa oplatí viac, ako poberať sociálnu dávku.
Ale to, čo som povedal v prvom čítaní pri Richterovom návrhu zákona, zopakujem znovu. A čo bude po šiestich mesiacoch? Po šiestich mesiacoch sa ten človek dostane do situácie, že znovu začne počítať, či sa mu oplatí za tú minimálnu mzdu v okrese Medzilaborce alebo v okrese Snina chodiť do práce, alebo predsa len keby bol na tej sociálnej dávke, chvíľu bude mať ešte aj podporu v nezamestnanosti; pozor, pol roka; ale keby sa vrátil na systém sociálnych dávok, tak s rôznymi príplatkami a doplatkami či by na tom nebol lepšie, ako keď bude chodiť do práce. Čiže nie je to systémové riešenie, ktoré nás vytrhne z núdze.
Idem k ďalšiemu riešeniu, o ktorom teraz momentálne veľmi vehementne diskutuje vláda Slovenskej republiky, zvýšenie minimálnej mzdy. Určite ste zachytili túto diskusiu. Pán minister Richter má nejakú predstavu, pán premiér Fico chce viac, to je pekné. Odborári chcú viac, zamestnávatelia asi nemôžu, tvrdia, že si nemôžu dovoliť ani jeden cent, a ja im verím, hlavne v tých chudobnejších regiónoch. No a teraz sme v probléme. Vláda navrhuje, zaokrúhľujem na celé, 14-eurové zvýšenie minimálnej mzdy v budúcom roku z 338 euro na 352 euro. Dôvod je ten istý a hovoria ho aj odborári, počúvajte ich pozorne, lebo jednoducho zvyšovaním minimálnej mzdy chcú docieliť to, aby sa oplatilo pracovať, aby ten rozdiel medzi poberaním dávok v hmotnej núdzi a ďalších sociálnych výhod, ktoré nezamestnaná rodina, teda rodina, kde všetci dospelí členovia nepracujú, dostáva, bola nižšia ako príjem, ktorý dokáže táto rodina získať, keď jeden z jej členov pracuje aspoň za minimálnu mzdu. To je cieľ, čiže pracovať sa musí oplatiť viacej. No dobre, ale toto riešenie je riešenie aké? Toto je riešenie, ktoré môže ohroziť existujúce pracovné miesta, toto je riešenie, ktoré môže byť problémom hlavne v tých najchudobnejších regiónoch na juhu a na východe našej republiky, dámy a páni.
V minulosti sme diskutovali o probléme, ako ináč riešiť napríklad medzitrhom práce problém, že ten podnikateľ aj minimálna mzda je preňho veľa v danej situácii a pri pracovných príležitostiach. My predsa chceme, aby tí ľudia pracovali. My predsa nechceme, aby tí ľudia boli poberači sociálnych dávok.
Čiže popísal som veľmi podrobne tieto dve riešenia, s ktorými vláda prichádza a o ktorých zrejme budeme ešte diskutovať mnoho v Národnej rade, a teraz - ako protipól - by som chcel popísať riešenie, s ktorým prišiel kolega Kaník, teda riešenie, ktoré ponúka SDKÚ - DS. A to je riešenie, aby sme systém dávok v hmotnej núdzi použili na pomoc chudobných pracujúcich rodín. Teda rodiny, kde jeden z rodičov pracuje len za minimálnu mzdu. Aby sme ho v tej chvíli automaticky nezbavili o taký objem peňazí, že reálne sa mu to nebude v tej rodine oplatiť, keď to začne spočítavať. Návrh, ktorý tu dnes máme predložený, hovorí o tom, aby sa pri výpočte nároku na dávku v hmotnej núdzi nezapočítavalo 40 % príjmu z práce, 40 % príjmu z materského alebo 40 % z rodičovského príspevku. Aj dnes máme tento mechanizmus v legislatíve, ale nezapočítava sa len 25 %. Čiže nejde o nič iné, len o zvýšenie z 25 % na 40 %. V praxi by to ale znamenalo; dámy a páni, pozor; v praxi by to znamenalo, že pre pracujúcu rodinu, ktorá sa posudzuje ako celok pri príjme dávok v hmotnej núdzi, kde jeden z rodičov sa zamestná za, na minimálnu mzdu, by ten nárok na dávku v hmotnej núdzi narástol v priemere o 50 euro. Čiže nie 63 euro, ako navrhuje ministerstvo práce, na šesť mesiacov, nie 14-eurové zvýšenie minimálnej mzdy, ale riešenie, aby tá rodina mala o 50 euro vyšší, vyššiu dávku v hmotnej núdzi, príjem z dávky v hmotnej núdzi ako v súčasnosti a pritom aby jeden z rodičov pracoval za minimálnu mzdu.
Považujem to za veľmi dobré riešenie, za riešenie, ktoré je trošku v súlade aj s tým, čo som predkladal na niektorú zo schôdzí Národnej rady, myslím, na júnovú, keď sa dobre pamätám, v tomto kalendárnom roku. Ja som ho nazval, že zákon o Modrom z neba, keď sa pamätáte. Ten riešil iný problém, ten riešil problém ale podobným mechanizmom. Riešil problém, že pracujúca rodina, ktorá má otca a mamu, obaja chodia do práce, roky platia sociálne odvody, starajú sa o svoje deti, zrazu prídu o príjem z práce v dôsledku vážneho úrazu, v dôsledku tragédie, v dôsledku nepredvídateľného ochorenia, vážneho ochorenia a tak ďalej. To znamená, v tej chvíli v tejto rodine vznikne príjem alebo bude príjem len z tých sociálnych dávok, na ktoré si táto rodina sama vypracovala rokmi svojej práce. Čiže budú mať nárok na nemocenské, budú mať nárok na dôchodok, budú mať nárok na materské, ale sú to finančné prostriedky, ktoré vznikli na základe ich odpracovaných rokov. Lenže v tejto chvíli takejto rodine, dámy a páni, náš spravodlivý sociálny systém nepomôže ani tak ako rodine, kde nikdy nikto nepracoval. Teda nepracujúcej chudobnej rodine, tá má nárok na všetko. Ale takáto rodina nemá nárok skoro na nič. Ja som vtedy prišiel s riešením, aby v takomto prípade sa im nezapočítavalo pri vypočítavaní nároku na dávku v hmotnej núdzi 100 % takej sociálnej dávky, na ktorú majú nárok na základe odpracovaných rokov.
Čiže toto riešenie, s ktorým prichádza dnes na schôdzu pán poslanec Kaník, je riešenie, ktoré budeme dlhodobo presadzovať, a je riešenie, ktoré by som jednoducho zhrnul vetou, treba si uvedomiť, že okrem nepracujúcej chudoby máme v tejto krajine aj pracujúcu chudobu. A neviem, prečo by pracujúca chudobná rodina s deťmi nemohla tak isto cítiť pomoc prostredníctvom dávok v hmotnej núdzi, ako je to v prípade rodiny, kde nikto nepracuje.
Dámy a páni, toľko som chcel povedať k tomuto poslaneckému návrhu zákonov. Možno moja poznámka na záver bude znieť veľmi jednoducho, chceme o týchto návrhoch veľmi konštruktívne diskutovať, myslím, že to môžem aj za pána navrhovateľa povedať, ja som už aj avizoval, že v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi prídem s pozmeňovacím návrhom, ktorý rieši problém pracujúcich rodín s deťmi, kde náhle nie vlastným zavinením prídu o príjem z práce. Ale myslím si, že aj tieto riešenia, keď nezískajú dnes podporu v Národnej rade, určite budeme s nimi prichádzať aj v druhom čítaní vládneho návrhu zákona z jednoduchého dôvodu, lebo tieto riešenia považujeme za správne. Myslíme si, že keď sociálny systém pomáha nepracujúcim chudobným rodinám, z ktorých rodičia neprispeli do tohto sociálneho systému, tak sociálny systém by na druhej strane mal omnoho intenzívnejšie pomáhať pracujúcim rodinám s deťmi, kde sa rodičia - či už v minulosti, alebo v súčasnosti - snažili a snažia prispievať do sociálneho systému, chodia do práce a snažia sa uživiť svoje deti. Myslím si, že títo ľudia si omnoho viac zaslúžia našu pomoc a pozornosť, a tieto návrhy zákonov, o ktorých dnes budeme diskutovať, sú práve namierené na pomoc takýmto pracujúcim rodinám s deťmi.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som k poslaneckému návrhu novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi takisto povedal niekoľko myšlienok. Nechcem zopakovať to, čo hovoril predrečník pán poslanec Kaník vo svojom úvodnom slove, keď ako navrhovateľ predstavil tento poslanecký návrh zákona aj ciele tohto poslaneckého návrhu zákona. Možno by som sa trochu posunul do tej roviny samotnej problematiky, ktorú navrhuje tento zákon riešiť, a pozrel sa na to trošku komplexnejšie a zoširoka.
Ja som nesmierne rád, že naši kolegovia zo strany SMER - sociálna demokracia, hlavne vláda Slovenskej republiky, ktorá teda prostredníctvom vládnych návrhov zákona výrazným spôsobom formuje legislatívnu činnosť v Národnej rade, si takisto uvedomuje vážnosť problematiky, o ktorej hovoril pán poslanec Kaník. Ja som nesmierne rád - a povedal som to aj vo vystúpení -, že na tejto schôdzi Národnej rady sme mali vládny návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý sa pokúsil z pohľadu vlády a vládnych riešení riešiť problematiku, o ktorej hovoril navrhovateľ tohto zákona, a to je dobré. To je dobré, lebo teraz by sme nemali diskutovať politicky, teraz by sme mali diskutovať vecne o jednotlivých riešeniach.
Myslím si, že či SMER, či SDKÚ - DS sa na jednom vieme dohodnúť, že mali by sme presadzovať také opatrenia v sociálnej oblasti, na základe ktorých docielime stav, že pracovať sa oplatí viac, ako poberať sociálnu dávku. Keď som počúval pána ministra Richtera, myslím si, že v tejto téze je zhoda aj u poslancov a vládnej strany SMER aj v SDKÚ - DS. To, čo prináša tento poslanecký návrh zákona ako ďalšiu tému, je skutočnosť, že potrebujeme pomáhať pracujúcim rodinám s deťmi. Dámy a páni, potrebujeme pomáhať pracujúcim rodinám s deťmi nielen tak všeobecne, všetkým pracujúcim rodinám s deťmi, ale potrebujeme pomáhať najmä tým chudobným pracujúcim rodinám s deťmi. Treba povedať, že aj pán minister Richter prichádza s určitými riešeniami, a preto mi dovoľte, aby som ich teraz trošku komparoval. Trošku porovnal. Chcem povedať, že vládny návrh zákona, ktorý sme schválili v tomto pléne v prvom čítaní a o ktorom budeme diskutovať na nasledujúcej schôdzi, napr. prichádza s návrhom osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí si nájdu prácu. Vládny návrh hovorí o tom, že keď si dlhodobo nezamestnaný, teda človek, ktorý je nezamestnaný dlhšie ako jeden rok, nájde prácu do výšky maximálne trojnásobku minimálnej mzdy, ja som aj v pléne povedal, že toto je trošku science fiction, buďme radi, keď si nájde prácu za minimálnu mzdu, držme sa slovenských reálií. Čiže ak si dlhodobo nezamestnaný nájde prácu za minimálnu mzdu, tak ministerstvo práce, sociálnych vecí navrhuje, aby takýto človek po dobu šiestich mesiacov dostal osobitný príspevok vo výške 63 eur. Logicky, lebo tým, že dostane minimálnu mzdu, prichádza o množstvo sociálnych dávok a výhod zo sociálnych dávok, ktoré mal predtým, keď boli obidvaja rodičia v rodine nepracujúci. Čiže ministerstvo práce prichádza s riešením, šesť mesiacov takémuto človeku plaťme osobitný príspevok 63 euro, aby sa držalo tej tézy, o ktorej som hovoril na úvod, že pracovať sa musí oplatiť, že pracovať sa oplatí viac, ako poberať sociálnu dávku.
Ale to, čo som povedal v prvom čítaní pri Richterovom návrhu zákona, zopakujem znovu. A čo bude po šiestich mesiacoch? Po šiestich mesiacoch sa ten človek dostane do situácie, že znovu začne počítať, či sa mu oplatí za tú minimálnu mzdu v okrese Medzilaborce alebo v okrese Snina chodiť do práce, alebo predsa len keby bol na tej sociálnej dávke, chvíľu bude mať ešte aj podporu v nezamestnanosti; pozor, pol roka; ale keby sa vrátil na systém sociálnych dávok, tak s rôznymi príplatkami a doplatkami či by na tom nebol lepšie, ako keď bude chodiť do práce. Čiže nie je to systémové riešenie, ktoré nás vytrhne z núdze.
Idem k ďalšiemu riešeniu, o ktorom teraz momentálne veľmi vehementne diskutuje vláda Slovenskej republiky, zvýšenie minimálnej mzdy. Určite ste zachytili túto diskusiu. Pán minister Richter má nejakú predstavu, pán premiér Fico chce viac, to je pekné. Odborári chcú viac, zamestnávatelia asi nemôžu, tvrdia, že si nemôžu dovoliť ani jeden cent, a ja im verím, hlavne v tých chudobnejších regiónoch. No a teraz sme v probléme. Vláda navrhuje, zaokrúhľujem na celé, 14-eurové zvýšenie minimálnej mzdy v budúcom roku z 338 euro na 352 euro. Dôvod je ten istý a hovoria ho aj odborári, počúvajte ich pozorne, lebo jednoducho zvyšovaním minimálnej mzdy chcú docieliť to, aby sa oplatilo pracovať, aby ten rozdiel medzi poberaním dávok v hmotnej núdzi a ďalších sociálnych výhod, ktoré nezamestnaná rodina, teda rodina, kde všetci dospelí členovia nepracujú, dostáva, bola nižšia ako príjem, ktorý dokáže táto rodina získať, keď jeden z jej členov pracuje aspoň za minimálnu mzdu. To je cieľ, čiže pracovať sa musí oplatiť viacej. No dobre, ale toto riešenie je riešenie aké? Toto je riešenie, ktoré môže ohroziť existujúce pracovné miesta, toto je riešenie, ktoré môže byť problémom hlavne v tých najchudobnejších regiónoch na juhu a na východe našej republiky, dámy a páni.
V minulosti sme diskutovali o probléme, ako ináč riešiť napríklad medzitrhom práce problém, že ten podnikateľ aj minimálna mzda je preňho veľa v danej situácii a pri pracovných príležitostiach. My predsa chceme, aby tí ľudia pracovali. My predsa nechceme, aby tí ľudia boli poberači sociálnych dávok.
Čiže popísal som veľmi podrobne tieto dve riešenia, s ktorými vláda prichádza a o ktorých zrejme budeme ešte diskutovať mnoho v Národnej rade, a teraz - ako protipól - by som chcel popísať riešenie, s ktorým prišiel kolega Kaník, teda riešenie, ktoré ponúka SDKÚ - DS. A to je riešenie, aby sme systém dávok v hmotnej núdzi použili na pomoc chudobných pracujúcich rodín. Teda rodiny, kde jeden z rodičov pracuje len za minimálnu mzdu. Aby sme ho v tej chvíli automaticky nezbavili o taký objem peňazí, že reálne sa mu to nebude v tej rodine oplatiť, keď to začne spočítavať. Návrh, ktorý tu dnes máme predložený, hovorí o tom, aby sa pri výpočte nároku na dávku v hmotnej núdzi nezapočítavalo 40 % príjmu z práce, 40 % príjmu z materského alebo 40 % z rodičovského príspevku. Aj dnes máme tento mechanizmus v legislatíve, ale nezapočítava sa len 25 %. Čiže nejde o nič iné, len o zvýšenie z 25 % na 40 %. V praxi by to ale znamenalo; dámy a páni, pozor; v praxi by to znamenalo, že pre pracujúcu rodinu, ktorá sa posudzuje ako celok pri príjme dávok v hmotnej núdzi, kde jeden z rodičov sa zamestná za, na minimálnu mzdu, by ten nárok na dávku v hmotnej núdzi narástol v priemere o 50 euro. Čiže nie 63 euro, ako navrhuje ministerstvo práce, na šesť mesiacov, nie 14-eurové zvýšenie minimálnej mzdy, ale riešenie, aby tá rodina mala o 50 euro vyšší, vyššiu dávku v hmotnej núdzi, príjem z dávky v hmotnej núdzi ako v súčasnosti a pritom aby jeden z rodičov pracoval za minimálnu mzdu.
Považujem to za veľmi dobré riešenie, za riešenie, ktoré je trošku v súlade aj s tým, čo som predkladal na niektorú zo schôdzí Národnej rady, myslím, na júnovú, keď sa dobre pamätám, v tomto kalendárnom roku. Ja som ho nazval, že zákon o Modrom z neba, keď sa pamätáte. Ten riešil iný problém, ten riešil problém ale podobným mechanizmom. Riešil problém, že pracujúca rodina, ktorá má otca a mamu, obaja chodia do práce, roky platia sociálne odvody, starajú sa o svoje deti, zrazu prídu o príjem z práce v dôsledku vážneho úrazu, v dôsledku tragédie, v dôsledku nepredvídateľného ochorenia, vážneho ochorenia a tak ďalej. To znamená, v tej chvíli v tejto rodine vznikne príjem alebo bude príjem len z tých sociálnych dávok, na ktoré si táto rodina sama vypracovala rokmi svojej práce. Čiže budú mať nárok na nemocenské, budú mať nárok na dôchodok, budú mať nárok na materské, ale sú to finančné prostriedky, ktoré vznikli na základe ich odpracovaných rokov. Lenže v tejto chvíli takejto rodine, dámy a páni, náš spravodlivý sociálny systém nepomôže ani tak ako rodine, kde nikdy nikto nepracoval. Teda nepracujúcej chudobnej rodine, tá má nárok na všetko. Ale takáto rodina nemá nárok skoro na nič. Ja som vtedy prišiel s riešením, aby v takomto prípade sa im nezapočítavalo pri vypočítavaní nároku na dávku v hmotnej núdzi 100 % takej sociálnej dávky, na ktorú majú nárok na základe odpracovaných rokov.
Čiže toto riešenie, s ktorým prichádza dnes na schôdzu pán poslanec Kaník, je riešenie, ktoré budeme dlhodobo presadzovať, a je riešenie, ktoré by som jednoducho zhrnul vetou, treba si uvedomiť, že okrem nepracujúcej chudoby máme v tejto krajine aj pracujúcu chudobu. A neviem, prečo by pracujúca chudobná rodina s deťmi nemohla tak isto cítiť pomoc prostredníctvom dávok v hmotnej núdzi, ako je to v prípade rodiny, kde nikto nepracuje.
Dámy a páni, toľko som chcel povedať k tomuto poslaneckému návrhu zákonov. Možno moja poznámka na záver bude znieť veľmi jednoducho, chceme o týchto návrhoch veľmi konštruktívne diskutovať, myslím, že to môžem aj za pána navrhovateľa povedať, ja som už aj avizoval, že v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi prídem s pozmeňovacím návrhom, ktorý rieši problém pracujúcich rodín s deťmi, kde náhle nie vlastným zavinením prídu o príjem z práce. Ale myslím si, že aj tieto riešenia, keď nezískajú dnes podporu v Národnej rade, určite budeme s nimi prichádzať aj v druhom čítaní vládneho návrhu zákona z jednoduchého dôvodu, lebo tieto riešenia považujeme za správne. Myslíme si, že keď sociálny systém pomáha nepracujúcim chudobným rodinám, z ktorých rodičia neprispeli do tohto sociálneho systému, tak sociálny systém by na druhej strane mal omnoho intenzívnejšie pomáhať pracujúcim rodinám s deťmi, kde sa rodičia - či už v minulosti, alebo v súčasnosti - snažili a snažia prispievať do sociálneho systému, chodia do práce a snažia sa uživiť svoje deti. Myslím si, že títo ľudia si omnoho viac zaslúžia našu pomoc a pozornosť, a tieto návrhy zákonov, o ktorých dnes budeme diskutovať, sú práve namierené na pomoc takýmto pracujúcim rodinám s deťmi.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Autorizovaný
15:49
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:49
Zsolt SimonĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.9.2013 o 15:49 hod.
Ing.
Zsolt Simon
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vilo, no naozaj musím povedať, že to v plnej miere s tebou súhlasím. Tak isto ako aj s návrhom Ľuda Kaníka na systémové riešenie v oblasti sociálnej práce. Lebo naozaj, tí, ktorí pracujú a sú, dostávajú malú mzdu, pre nich nie je riešenie navýšiť minimálnu mzdu alebo hodnotu minimálnej mzdy, ktorú, o ktorej rozhodne vláda. Robert Fico už počas tejto svojej vlády dokázal zvýšiť minimálnu mzdu. Dokázal znepružniť Zákonník práce, tým dokázal zvýšiť rady nezamestnaných, ktorí sú odkázaní na sociálnu pomoc. Ale chcem povedať, že je mi nesmierne ľúto, napriek tomu, že je to dobrý návrh, že štandardná politická strana, akým je politická strana SMER, štandardne aj tento opozičný návrh zmietne zo stola. Toto je štandardné pre Roberta Fica a jeho politickú stranu. Štandardné, dobré riešenia, ktoré pomáhajú občanom, smerujú tam, kde politika má smerovať. Tam, kde Národná rada skutočne má pomáhať a keď príde niekto s dobrým návrhom, tak štandardná politická strana SMER štandardne takýto návrh zmietne zo stola.
Ďakujem.
Autorizovaný
15:51
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem. Veľmi krátko, už len na doplnenie. K tej rozprave sa doplnilo k tomu argumentáriu aj vzťah k minimálnej mzde. Naozaj je dobré poukázať na vzájomnú súvislosť. Vláda teraz s veľkou pompou - a čo si budeme hovoriť, je to už súčasť prezidentskej predvolebnej kampane, kde pán premiér Fico sa snaží ukázať, že on ešte viac chce dať, ako pôvodne navrhovalo ministerstvo - bude schvaľovať navýšenie minimálnej mzdy asi o tých 14 euro. Keby sa prijal tento návrh zákona, ktorý predkladám, tak rodine, kde za minimálnu, súčasnú hladinu minimálnej mzdy sa zamestná jeden z jej členov, zvýši sa príjem o 23 euro. Už len na tomto vidno výraznejší, pozitívnejší vplyv na pracujúce rodiny v tých pásmach nízkokvalifikovanej pracovnej sily. A ďalší pozitívny efekt, samozrejme, že táto vláda chce hodiť náklady na niekoho iného, spôsobené týmto, a vytvoriť dojem, že dvíha ľuďom mzdy. Opak je pravdou. Výsledkom, žiaľ, bude, že pre mnohých zamestnávateľov, ktorí dnes využívajú nízkokvalifikovanú pracovnú silu na časť svojich pozícií pracovných, sa po zvýšení minimálnej mzdy môže stať a pravdepodobne sa to stane; vždy sa tak stalo, zanikli tu celé odvetvia, napríklad textilný priemysel, vďaka zvýšeniu minimálnej mzdy v minulosti uskutočnené vládou Roberta Fica; že títo ľudia prídu o prácu, pretože nebudú zamestnateľní vzhľadom k hodnote svojej práce, ktorú vedia zamestnávateľovi poskytnúť. Výsledok pre nich bude zhoršenie sociálneho postavenia, zhoršenie situácie, pretože sa zvolil zlý nástroj. Ja viem, že každý chce ľuďom alebo každý možno nie, ale väčšina ľudí - a ja sa k nim tiež počítam - chce nájsť cestu, aby sme vytvorili lepšie podmienky pre ľudí. Ale toto je zlá cesta, po ktorej sa kráča. Toto by znamenalo, že im pomôžeme účinnejším spôsobom - a znova zopakujem to, čo som povedal vtedy -, nebude to znamenať, že vzniknú nejaké nové veľké výdavky, naopak, zapojíme do pracovného procesu omnoho väčší okruh ľudí, ako je tomu dnes. Tí ľudia nebudú stratené existencie, ako sú dnes, zotročené sociálnou dávkou v pasci chudoby, ale sa postavia postupne na vlastné nohy, budú vytvárať hodnoty pre spoločnosť, budú žiť iným spôsobom života; a to by malo byť naším cieľom.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
15:54
Uvádzajúci uvádza bod 15:54
Ľudovít KaníkMožno malý, malý exkurz do histórie, prečo vlastne dnes máme takýto kardinálny problém. Právnici možno vedia, ja som, sa priznám, nie som právnik, o tom, o tom až donedávna až tak veľa nevedel, ale takýto problém nie je úplne bežný v celej Európe z jedného prostého dôvodu. Vo väčšine krajín - až nie vo všetkých - vyspelej Európy platí stará rímska právna zásada: to, čo je postavené na pozemku, patrí tomu, koho ten pozemok je. To znamená, to, čo je nad pozemkom, podlieha tomu, na čom stojí. Táto stará právna rímska zásada, ktorá je súčasťou takmer všetkých právnych systémov vyspelého sveta, zabezpečuje, že k takémuto niečomu, že tu vzniknú stovky, tisíce, desaťtisíce čiernych stavieb na cudzích pozemkoch, nemôže vzniknúť. Pretože akonáhle tam niekto niečo postaví, musí si byť vedomý, že z hľadiska právneho stavu to patrí majiteľovi pozemku.
Viete, prečo na Slovensku takýto stav máme? Pretože v roku ´48 až ´51, až sa dobre pamätám, vtedajšia komunistická moc túto právnu zásadu z nášho právneho systému vyhodila. Netreba ťažkú analýzu, že prečo tak urobili. No pretože potrebovali ignorovať vlastnícke práva a neobmedzovať sa nejakými hlúpymi obmedzeniami, že ten pozemok niekomu patrí, aby sa mohli stavať cesty, továrne, hocičo, čo si vládna moc zmyslela, bez ohľadu na to, či niekomu niečo patrí, alebo nepatrí. Im proste táto právna zásada zavadzala.
Smutné je, že po roku ´89, kedy sme zahodili za hlavu starý komunistický režim, ani jeden, ani jeden z ministrov spravodlivosti si nespomenul, že je veľmi účelné vrátiť sa k tejto právnej zásade, a že až teraz sa ministerstvo spravodlivosti súčasné týmto zaoberá, a podľa informácií, ktoré boli medializované, od, myslím, že budúceho roku alebo od roku 2016 sa znova táto právna zásada má vrátiť do nášho právneho systému. Hurá! Konečne. Ale tie, tých päťdesiat rokov, ktoré spôsobili, že tu máme tých desaťtisíce alebo stotisíce čiernych stavieb, teraz čo. To nemôžme hodiť na plecia vlastníkov pozemkov, to nemôžme riešiť tak, ako navrhuje vládna novela, že rieš si to vlastník pozemku a keď si to nevyriešiš, tak ešte tvoj pozemok predáme v dražbe! To je nezmysel!
Jednoducho štát spôsobil tento chaos a tento právny stav a štát musí aktívne byť účastný náprave tohto stavu. A prvý krok nápravy je zastaviť, zastaviť budovanie nových čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. A to, že sa stavajú, je realita. Každým dňom pribúdajú desiatky stavieb po celom Slovensku na cudzích pozemkoch, s ignorovaním všetkých právnych predpisov, ktoré tu sú.
Prijatím tejto novely zákona by sme zamedzili tomuto stavu a prestali by sa budovať nové stavby, pretože - a prichádzam k samotnému jadru tejto novely - na základe, na základe impulzu od vlastníka pozemku by stavebný úrad okamžite vydal rozhodnutie o odstránení stavby a z pozície štátu, z jeho moci a z jeho, jeho sily by došlo k odstráneniu tejto stavby a štát by následne vymáhal náklady, ktoré by vznikli takouto, takýmto očistením pozemku od cudzej stavby, od toho, kto tú stavbu zhotovil. A tým, že by sa jednalo o rýchly proces, by to zároveň znamenalo, že tie náklady by neboli veľké, pretože tieto stavby by sa likvidovali v zárodku. Nečakalo by sa ako dnes, kedy tá stavba bude dostavaná, a potom siahodlhými súdnymi procesmi; viď Talapkova vila, pri železničnej trati tam stojí ďalej; ale jednoducho skôr, než by sa dokončili základy, by bolo vyriešené to, že niekto stavia na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka pozemku. A po jednom, dvoch, troch takýchto zásahoch by už ani k žiadnym ďalším nedochádzalo, pretože každému by bolo jasné, že keď sa pustí do budovania takejto stavby, ešte ani základy nedokončí a budú zlikvidované, a že to je márna snaha. A všetky obce by zrazu mali nástroj v rukách, ako si zjednať na svojich územiach poriadok.
A pre realizáciu tohto je dôležitý potom ten ďalší zákon, o ktorom tu budeme hovoriť, a to je priestupky a tresty za priestupky. Ale to budeme v ďalšom zákone hovoriť. Takže toto je podstata zákona, ktorý vám tu predstavujem opäť. Je to jednoduchá novela, len, len to hlúpe delenie na opozičné návrhy a vládne návrhy zákona - rozumej, opozičné zhodíme zo stola, nech by boli akokoľvek dobré, a vládne, aj keď majú mnoho chýb, tak, samozrejme, ich budeme schvaľovať - spôsobuje, že tu neriešime problémy občanov, ktoré sú úplne reálne a že do všetkého pcháme ideológiu a do všetkého kladieme tú deliacu čiaru medzi opozíciou a vládnou väčšinou, a to je veľká chyba.
Takže vás, opäť vám navrhujem, aby ste sa zamysleli nad tým, že toto je problém, ktorý keď schválime takúto novelu zákona, pomôžeme aj vlastníkom pozemkov, aj obciam a mestám a zjednáme poriadok, ktorý tu nesmierne potrebujeme a ktorý tým, že zatvárame oči pred tým, aký bordel sa nám tu z toho urobil, tak sme všetci, všetci na smiech občanov, ktorí naozaj si myslia, že tie zákony sú len pre hlupákov a tí šikovní si z nich môžu robiť srandu.
Ďakujem za pozornosť.
Uvádzajúci uvádza bod
24.9.2013 o 15:54 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, nie prvý raz sa stretávame v debate nad týmto návrhom zákona. Je dobré, že sa dostali k sebe tieto tri zákony, ktoré tu dnes predkladám, pretože všetky vyplývajú z jedného spôsobu života. Spôsobu života, ktorý je daný zdeformovaným sociálnym systémom a vyvoláva potom isté modely správania sa. Jedným z negatívnych čŕt takéhoto modelu správania sa je nekontrolované a samozrejme divoké budovanie čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. Nekontrolované rozširovanie zástavby, až ju tak vôbec môžme nazvať, nehodnotnej zástavby rôznej bezcennej konštrukcie, rovno môžme povedať rozširovanie slumov na cudzích, na cudzích pozemkoch, čím dochádza k znehodnocovaniu vlastníctva, ignorovaniu vlastníckych práv, ktoré sú zaručené ústavou, ich ochrana je zaručená ústavou, a rozširovania chudoby. Znamená to tiež, že toto správanie, ktoré podľa súčasne nastavených zákonov je veľmi ťažko a slabo postihnuteľné alebo len s využitím iných typov zákonov a žiada si to istú osobnú odvahu, znamená, že dávame signál svojim skupinám obyvateľstva, že zákon je len zdrap papiera, že platí len pre slušných ľudí a neplatí pre tých, ktorí sa zákon rozhodli nedodržiavať.
Možno malý, malý exkurz do histórie, prečo vlastne dnes máme takýto kardinálny problém. Právnici možno vedia, ja som, sa priznám, nie som právnik, o tom, o tom až donedávna až tak veľa nevedel, ale takýto problém nie je úplne bežný v celej Európe z jedného prostého dôvodu. Vo väčšine krajín - až nie vo všetkých - vyspelej Európy platí stará rímska právna zásada: to, čo je postavené na pozemku, patrí tomu, koho ten pozemok je. To znamená, to, čo je nad pozemkom, podlieha tomu, na čom stojí. Táto stará právna rímska zásada, ktorá je súčasťou takmer všetkých právnych systémov vyspelého sveta, zabezpečuje, že k takémuto niečomu, že tu vzniknú stovky, tisíce, desaťtisíce čiernych stavieb na cudzích pozemkoch, nemôže vzniknúť. Pretože akonáhle tam niekto niečo postaví, musí si byť vedomý, že z hľadiska právneho stavu to patrí majiteľovi pozemku.
Viete, prečo na Slovensku takýto stav máme? Pretože v roku ´48 až ´51, až sa dobre pamätám, vtedajšia komunistická moc túto právnu zásadu z nášho právneho systému vyhodila. Netreba ťažkú analýzu, že prečo tak urobili. No pretože potrebovali ignorovať vlastnícke práva a neobmedzovať sa nejakými hlúpymi obmedzeniami, že ten pozemok niekomu patrí, aby sa mohli stavať cesty, továrne, hocičo, čo si vládna moc zmyslela, bez ohľadu na to, či niekomu niečo patrí, alebo nepatrí. Im proste táto právna zásada zavadzala.
Smutné je, že po roku ´89, kedy sme zahodili za hlavu starý komunistický režim, ani jeden, ani jeden z ministrov spravodlivosti si nespomenul, že je veľmi účelné vrátiť sa k tejto právnej zásade, a že až teraz sa ministerstvo spravodlivosti súčasné týmto zaoberá, a podľa informácií, ktoré boli medializované, od, myslím, že budúceho roku alebo od roku 2016 sa znova táto právna zásada má vrátiť do nášho právneho systému. Hurá! Konečne. Ale tie, tých päťdesiat rokov, ktoré spôsobili, že tu máme tých desaťtisíce alebo stotisíce čiernych stavieb, teraz čo. To nemôžme hodiť na plecia vlastníkov pozemkov, to nemôžme riešiť tak, ako navrhuje vládna novela, že rieš si to vlastník pozemku a keď si to nevyriešiš, tak ešte tvoj pozemok predáme v dražbe! To je nezmysel!
Jednoducho štát spôsobil tento chaos a tento právny stav a štát musí aktívne byť účastný náprave tohto stavu. A prvý krok nápravy je zastaviť, zastaviť budovanie nových čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. A to, že sa stavajú, je realita. Každým dňom pribúdajú desiatky stavieb po celom Slovensku na cudzích pozemkoch, s ignorovaním všetkých právnych predpisov, ktoré tu sú.
Prijatím tejto novely zákona by sme zamedzili tomuto stavu a prestali by sa budovať nové stavby, pretože - a prichádzam k samotnému jadru tejto novely - na základe, na základe impulzu od vlastníka pozemku by stavebný úrad okamžite vydal rozhodnutie o odstránení stavby a z pozície štátu, z jeho moci a z jeho, jeho sily by došlo k odstráneniu tejto stavby a štát by následne vymáhal náklady, ktoré by vznikli takouto, takýmto očistením pozemku od cudzej stavby, od toho, kto tú stavbu zhotovil. A tým, že by sa jednalo o rýchly proces, by to zároveň znamenalo, že tie náklady by neboli veľké, pretože tieto stavby by sa likvidovali v zárodku. Nečakalo by sa ako dnes, kedy tá stavba bude dostavaná, a potom siahodlhými súdnymi procesmi; viď Talapkova vila, pri železničnej trati tam stojí ďalej; ale jednoducho skôr, než by sa dokončili základy, by bolo vyriešené to, že niekto stavia na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka pozemku. A po jednom, dvoch, troch takýchto zásahoch by už ani k žiadnym ďalším nedochádzalo, pretože každému by bolo jasné, že keď sa pustí do budovania takejto stavby, ešte ani základy nedokončí a budú zlikvidované, a že to je márna snaha. A všetky obce by zrazu mali nástroj v rukách, ako si zjednať na svojich územiach poriadok.
A pre realizáciu tohto je dôležitý potom ten ďalší zákon, o ktorom tu budeme hovoriť, a to je priestupky a tresty za priestupky. Ale to budeme v ďalšom zákone hovoriť. Takže toto je podstata zákona, ktorý vám tu predstavujem opäť. Je to jednoduchá novela, len, len to hlúpe delenie na opozičné návrhy a vládne návrhy zákona - rozumej, opozičné zhodíme zo stola, nech by boli akokoľvek dobré, a vládne, aj keď majú mnoho chýb, tak, samozrejme, ich budeme schvaľovať - spôsobuje, že tu neriešime problémy občanov, ktoré sú úplne reálne a že do všetkého pcháme ideológiu a do všetkého kladieme tú deliacu čiaru medzi opozíciou a vládnou väčšinou, a to je veľká chyba.
Takže vás, opäť vám navrhujem, aby ste sa zamysleli nad tým, že toto je problém, ktorý keď schválime takúto novelu zákona, pomôžeme aj vlastníkom pozemkov, aj obciam a mestám a zjednáme poriadok, ktorý tu nesmierne potrebujeme a ktorý tým, že zatvárame oči pred tým, aký bordel sa nám tu z toho urobil, tak sme všetci, všetci na smiech občanov, ktorí naozaj si myslia, že tie zákony sú len pre hlupákov a tí šikovní si z nich môžu robiť srandu.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
16:03
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:03
Jozef MikušPodľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 č. 646 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem navrhovať, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
24.9.2013 o 16:03 hod.
Ing.
Jozef Mikuš
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 668.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 č. 646 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem navrhovať, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.
Autorizovaný
16:06
Vystúpenie 16:06
Viliam NovotnýA začnem trošku netradične. Ráno som pozeral televíziu, nepoviem, ktorú stanicu, lebo to sa...
A začnem trošku netradične. Ráno som pozeral televíziu, nepoviem, ktorú stanicu, lebo to sa nepatrí, ráno som pozeral televíziu a dozvedel som sa, že kdesi pri Letanovciach dostali Rómovia nové nájomné byty. Je to v podstate taký nájomný dom, tak by som ho skôr nazval, je to prízemné a vedľa toho sú jednotlivé bytové jednotky. Hovoril aj pán splnomocnenec vlády pre rómsku problematiku, teda že je to fajn a že sa teší. A hneď na úvod chcem povedať, že aj ja sa veľmi teším. Ja sa veľmi teším, pekné nové byty. Neviem, ako tam bude nastavené platenie, keď sú to nájomné byty, ako bude nastavené inkaso, pretože moje určité skúsenosti s takýmito bytmi aj z Košíc nie sú práve tie najšťastnejšie a nechcem to tu veľmi široko rozvádzať, ale takéto byty sa väčšinou veľmi rýchlo zvyknú vybývať, aby som používal miestny názov. To znamená, že začnú z nich postupne chýbať jednotlivé náležitosti a postupne sa tie byty premenia z bytov skôr na akési zvyšky obydlia plus je veľký problém s platením nájomného a inkasa. Ale ja som optimista, chcem byť optimista. Veľmi sa teším tomu, že pribudli pekné nájomné byty pre Rómov z Letanovskej osady. Teším sa. No ale pokračujem ďalej. A čo bude s tými chatrčami? Čo bude s tými chatrčami? Odstránia sa? Zostanú tam alebo budú pribúdať ďalej? A čo bude na pozemkoch okolo týchto nájomných bytov, keď sa tam nasťahuje časť rodiny, lebo viete, tie rodiny sú mnohokrát v týchto osadách veľmi, veľmi mnohopočetné. Začnú aj okolo týchto nájomných bytov pribúdať nové chatrče? A o tom by sme mali rozprávať, dámy a páni. Zlá téma, tá už nie je taká mediálne populárna, pri tom už asi nebude odfotený pán splnomocnenec vlády, ale o tom hovoríme dnes s Ľudom Kaníkom v pléne Národnej rady.
A pokračujem ďalej. Bol som v Sačurove a odvtedy mi občania veľmi radi píšu o tejto obci a o situácii, tam je situácia totižto veľmi podobná, aká môže v tých Letanovciach nastať za krátky čas. Ten nájomný dom veľmi vybývaný, nemá už okná, dvere, schody, nič, tie miestnosti sa naozaj, alebo jak to nazvať, bytové jednotky bývalé sa skôr podobajú teda miestu, kde by ste ako farmár nenechali ani úžitkové zvieratá pobývať, nie je tam voda, nie je tam elektrina. Je to naozaj v katastrofálnej situácii. To je fakt. Ale teraz nechcem hovoriť o tomto nájomnom dome, ktorý patrí obci, ale o okolí tohto nájomného domu, kde pribúdajú čierne stavby. Je to logické, rodiny rastú a nemajú kde bývať, no tak jednoducho si postavia čiernu stavbu. Problém ale je, že táto osada alebo toto okolie nájomného domu je v bezprostrednej blízkosti obydlí väčšinového obyvateľstva obce Sačurov a o tom, že obyvatelia z týchto domov páchajú priestupkovú činnosť, budeme hovoriť pri ďalšom návrhu zákona, ktorý máme na tejto schôdzi. Chcem sa ale opýtať, aké riešenie je pre Rómov zo Sačurova. Teraz sa nebudem pýtať na väčšinové obyvateľstvo, pre tých Rómov, čo budeme robiť s tými čiernymi stavbami. Čo má obec urobiť s tými čiernymi stavbami?
A uvediem ešte jeden konkrétny príklad, dobre, keď už som začal príkladmi. Kecerovce. Choďte sa tam pozrieť. Krásna rómska osada bezprostredne v kontakte s obcou, Rómovia už bývajú aj v obci, sú tam väčšinovým obyvateľstvom. Dnes už väčšinovým obyvateľstvom. Pani starostka, ktorá tam bola predtým, opakovane vyzývala predovšetkým Rómov, aby svoje čierne stavby legalizovali. Boli na obecných pozemkoch, aby si dodatočne vybavili stavebné konanie. Dokonca ona bola ochotná aj odpustiť tú pokutu, že nejak už bude vplývať na vlastný stavebný úrad, aby si tam vybavili legálne stavebné povolenie, aby mali legálne stavby, aby sa tam dala zaviesť voda, elektrina, nie načierno, ale oficiálne, aby sa dali pripojiť na kanalizáciu, lebo čierna stavba nemôže mať prípojku od SPP ani od Východoslovenských elektrární; ako pripojíte čiernu stavbu, len na čierno; aby to vyriešili. Čo myslíte, mali o to záujem? Načo. No načo by mali záujem, keď zákon na takúto situáciu nepamätá? Zákon takúto situáciu nerieši.
A o tom je práve tento poslanecký návrh zákona. Som pripravený, že ma znovu niekto obviní na Facebooku, že mám hnedý jazyk. Síce mám ružový, môžem ho aj vyplaziť, ale teda tvrdia, že mám hnedý jazyk. Ale budem veľmi, veľmi konzekventne pomenúvať problém, ktorý na Slovensku máme, a sú len dve možnosti. Buď ho vidíme a pomenujeme, alebo strčíme hlavu do piesku a budeme sa tváriť, že no veď kým nestavajú v mojej záhrade tie čierne stavby, no tak sa ma to v princípe netýka. Chvalabohu, tam, kde mám chalupu, tam zatiaľ u mňa v záhrade nepostavili. Tak vlastne sa ma to netýka tento problém a neviem, prečo vlastne predkladáme s kolegom Kaníkom takýto návrh zákona.
No to by bolo možno namieste pri občanovi, ktorý môže sa takto zatváriť, ale nie pri volenom zástupcovi ľudu, ktorý musí dávať pozor aj na to, aby v tejto krajine boli dodržiavané aj majetkové práva občanov. A chcem vás informovať, dámy a páni, ak ste si to ešte nevšimli, že v tejto krajine sú dlhodobo porušované majetkové práva občanov. Ak na vašom pozemku niekto postaví čiernu stavbu, dnes platná legislatíva vám dáva veľmi komplikované a veľmi vzdialené možnosti na to, vyriešiť tento problém. O to viac, ak sa jedná o rómsku komunitu, ktorá bežne stavia svoje čierne stavby, svoje obydlia na pozemkoch, ktoré, ktoré sa vlastne ani nestará, čie sú, lebo ich to nezaujíma, lebo aj tak im nikto reálne nedokáže riešiť tento problém, ktorý oni svojou činnosťou vyvolávajú.
To, s čím prichádzame na túto schôdzu opakovane, je, že ponúkame transparentné správne konanie na odstránenie takýchto čiernych stavieb.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vitajte na rokovaní schôdze, vážený pán spolunavrhovateľ, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, som spolunavrhovateľom tohto poslaneckého návrhu zákona, tak preto by som rád možno niekoľkými myšlienkami takisto prispel k rozprave v prvom čítaní k tomuto poslaneckému návrhu zákona.
A začnem trošku netradične. Ráno som pozeral televíziu, nepoviem, ktorú stanicu, lebo to sa nepatrí, ráno som pozeral televíziu a dozvedel som sa, že kdesi pri Letanovciach dostali Rómovia nové nájomné byty. Je to v podstate taký nájomný dom, tak by som ho skôr nazval, je to prízemné a vedľa toho sú jednotlivé bytové jednotky. Hovoril aj pán splnomocnenec vlády pre rómsku problematiku, teda že je to fajn a že sa teší. A hneď na úvod chcem povedať, že aj ja sa veľmi teším. Ja sa veľmi teším, pekné nové byty. Neviem, ako tam bude nastavené platenie, keď sú to nájomné byty, ako bude nastavené inkaso, pretože moje určité skúsenosti s takýmito bytmi aj z Košíc nie sú práve tie najšťastnejšie a nechcem to tu veľmi široko rozvádzať, ale takéto byty sa väčšinou veľmi rýchlo zvyknú vybývať, aby som používal miestny názov. To znamená, že začnú z nich postupne chýbať jednotlivé náležitosti a postupne sa tie byty premenia z bytov skôr na akési zvyšky obydlia plus je veľký problém s platením nájomného a inkasa. Ale ja som optimista, chcem byť optimista. Veľmi sa teším tomu, že pribudli pekné nájomné byty pre Rómov z Letanovskej osady. Teším sa. No ale pokračujem ďalej. A čo bude s tými chatrčami? Čo bude s tými chatrčami? Odstránia sa? Zostanú tam alebo budú pribúdať ďalej? A čo bude na pozemkoch okolo týchto nájomných bytov, keď sa tam nasťahuje časť rodiny, lebo viete, tie rodiny sú mnohokrát v týchto osadách veľmi, veľmi mnohopočetné. Začnú aj okolo týchto nájomných bytov pribúdať nové chatrče? A o tom by sme mali rozprávať, dámy a páni. Zlá téma, tá už nie je taká mediálne populárna, pri tom už asi nebude odfotený pán splnomocnenec vlády, ale o tom hovoríme dnes s Ľudom Kaníkom v pléne Národnej rady.
A pokračujem ďalej. Bol som v Sačurove a odvtedy mi občania veľmi radi píšu o tejto obci a o situácii, tam je situácia totižto veľmi podobná, aká môže v tých Letanovciach nastať za krátky čas. Ten nájomný dom veľmi vybývaný, nemá už okná, dvere, schody, nič, tie miestnosti sa naozaj, alebo jak to nazvať, bytové jednotky bývalé sa skôr podobajú teda miestu, kde by ste ako farmár nenechali ani úžitkové zvieratá pobývať, nie je tam voda, nie je tam elektrina. Je to naozaj v katastrofálnej situácii. To je fakt. Ale teraz nechcem hovoriť o tomto nájomnom dome, ktorý patrí obci, ale o okolí tohto nájomného domu, kde pribúdajú čierne stavby. Je to logické, rodiny rastú a nemajú kde bývať, no tak jednoducho si postavia čiernu stavbu. Problém ale je, že táto osada alebo toto okolie nájomného domu je v bezprostrednej blízkosti obydlí väčšinového obyvateľstva obce Sačurov a o tom, že obyvatelia z týchto domov páchajú priestupkovú činnosť, budeme hovoriť pri ďalšom návrhu zákona, ktorý máme na tejto schôdzi. Chcem sa ale opýtať, aké riešenie je pre Rómov zo Sačurova. Teraz sa nebudem pýtať na väčšinové obyvateľstvo, pre tých Rómov, čo budeme robiť s tými čiernymi stavbami. Čo má obec urobiť s tými čiernymi stavbami?
A uvediem ešte jeden konkrétny príklad, dobre, keď už som začal príkladmi. Kecerovce. Choďte sa tam pozrieť. Krásna rómska osada bezprostredne v kontakte s obcou, Rómovia už bývajú aj v obci, sú tam väčšinovým obyvateľstvom. Dnes už väčšinovým obyvateľstvom. Pani starostka, ktorá tam bola predtým, opakovane vyzývala predovšetkým Rómov, aby svoje čierne stavby legalizovali. Boli na obecných pozemkoch, aby si dodatočne vybavili stavebné konanie. Dokonca ona bola ochotná aj odpustiť tú pokutu, že nejak už bude vplývať na vlastný stavebný úrad, aby si tam vybavili legálne stavebné povolenie, aby mali legálne stavby, aby sa tam dala zaviesť voda, elektrina, nie načierno, ale oficiálne, aby sa dali pripojiť na kanalizáciu, lebo čierna stavba nemôže mať prípojku od SPP ani od Východoslovenských elektrární; ako pripojíte čiernu stavbu, len na čierno; aby to vyriešili. Čo myslíte, mali o to záujem? Načo. No načo by mali záujem, keď zákon na takúto situáciu nepamätá? Zákon takúto situáciu nerieši.
A o tom je práve tento poslanecký návrh zákona. Som pripravený, že ma znovu niekto obviní na Facebooku, že mám hnedý jazyk. Síce mám ružový, môžem ho aj vyplaziť, ale teda tvrdia, že mám hnedý jazyk. Ale budem veľmi, veľmi konzekventne pomenúvať problém, ktorý na Slovensku máme, a sú len dve možnosti. Buď ho vidíme a pomenujeme, alebo strčíme hlavu do piesku a budeme sa tváriť, že no veď kým nestavajú v mojej záhrade tie čierne stavby, no tak sa ma to v princípe netýka. Chvalabohu, tam, kde mám chalupu, tam zatiaľ u mňa v záhrade nepostavili. Tak vlastne sa ma to netýka tento problém a neviem, prečo vlastne predkladáme s kolegom Kaníkom takýto návrh zákona.
No to by bolo možno namieste pri občanovi, ktorý môže sa takto zatváriť, ale nie pri volenom zástupcovi ľudu, ktorý musí dávať pozor aj na to, aby v tejto krajine boli dodržiavané aj majetkové práva občanov. A chcem vás informovať, dámy a páni, ak ste si to ešte nevšimli, že v tejto krajine sú dlhodobo porušované majetkové práva občanov. Ak na vašom pozemku niekto postaví čiernu stavbu, dnes platná legislatíva vám dáva veľmi komplikované a veľmi vzdialené možnosti na to, vyriešiť tento problém. O to viac, ak sa jedná o rómsku komunitu, ktorá bežne stavia svoje čierne stavby, svoje obydlia na pozemkoch, ktoré, ktoré sa vlastne ani nestará, čie sú, lebo ich to nezaujíma, lebo aj tak im nikto reálne nedokáže riešiť tento problém, ktorý oni svojou činnosťou vyvolávajú.
To, s čím prichádzame na túto schôdzu opakovane, je, že ponúkame transparentné správne konanie na odstránenie takýchto čiernych stavieb.
Autorizovaný
16:15
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:15
Zsolt SimonDruhým problémom, ktorý bezprostredne s tým súvisí, nie je len vlastnícke právo vlastníka, ktorý tam je, ale otázka socializácie týchto ľudí v týchto rómskych osadách, pretože oni žijú v inom svete. Oni nežijú na Slovensku, oni žijú v inom svete, len, bohužiaľ, my všetci to musíme finančne podporovať. To je ten chorý slovenský systém.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.9.2013 o 16:15 hod.
Ing.
Zsolt Simon
Videokanál poslanca
Pán kolega Novotný, no musím povedať, že položil si veľmi zaujímavú otázku, že keď Rómov z tej rómskej osady vysídlime do tých nových nájomných bytov, čo sa stane. Tak ja ti odpoviem. Miesto jednej rómskej osady budeme mať dve. Pretože je faktom, že to tak na Slovensku je. Je smutné, že štandardná politická strana SMER štandardne takéto dobré riešenie opäť odmietne. To je smutné, že štandardná politická strana SMER štandardne to opäť odmietne. V každom prípade je treba povedať, že tá istá štandardná sociálna demokracia SMER zas na druhej strane chce spoplatniť ľuďom vstup do prírodných rezervácií a do národných parkov. Tam už vlastnícke práva idú dopredu. Tam už ideme hľadať alternatívu, ako brániť vlastnícke práva. Tu nechceme riešiť vlastnícke práva.
Druhým problémom, ktorý bezprostredne s tým súvisí, nie je len vlastnícke právo vlastníka, ktorý tam je, ale otázka socializácie týchto ľudí v týchto rómskych osadách, pretože oni žijú v inom svete. Oni nežijú na Slovensku, oni žijú v inom svete, len, bohužiaľ, my všetci to musíme finančne podporovať. To je ten chorý slovenský systém.
Ďakujem.
Autorizovaný
16:16
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:16
Zoltán DanišĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.9.2013 o 16:16 hod.
Ing.
Zoltán Daniš
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán kolega, uvedený návrh zákona predkladáte v tomto znení už tretíkrát. Opakovane som reagoval na predložený návrh, a preto dnes sa nebudem skutočne znovu opakovať. Osobne si myslím, že je skutočne na zváženie, či v tomto čase je treba ešte parciálne riešiť niektoré problémy zákona č. 50/1976 Zb., keď v krátkom čase už dostaneme nový návrh zákona o územnom plánovaní a výstavbe. Sám som totiž zvedavý, ako sa prípady odstraňovania stavieb postavených na cudzom pozemku budú v ňom riešiť. Nemôžem podporiť tento zákon, pretože tá argumentácia, ako je tu vložená, skutočne nie je v poriadku a nemôžem s ňou súhlasiť.
Ďakujem.
Autorizovaný
16:17
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:17
Michal BagačkaĎakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.9.2013 o 16:17 hod.
Mgr.
Michal Bagačka
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. No ja ako nemám slov na niektoré veci, ani nie tak v tom, že problém, čo sa týka stavieb a čiernych stavieb je pálčivý, a niekoľkokrát ste zopakovali, aj ty, pán poslanec, aj pán poslanec Kaník, že je to roky rokúci neriešiteľný problém. Ja nemôžem akceptovať to, že teraz, keď ste v opozícii, prídete s takýmto návrhom, prídete pred rečnícky pult. Pán poslanec Kaník smutne zaklipká očami a ako je všetko zlé a ako toto treba riešiť. No a kde ste boli tieto roky? Však ste mali svoju pani ministerku trebárs z SDKÚ. Pán poslanec hovorí o tom, že sa nerieši v rámci ministerstva spravodlivosti. A kde ste boli doteraz, chlapi? To, to akože teraz sa veľmi dobre počúva, teraz, keď nie je žiadna zodpovednosť, tak teraz je nádherné biť do všetkého, ale keď ste to mohli riešiť, ste to neriešili.
Ďakujem. (Potlesk.)
Autorizovaný
16:18
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:18
Viliam NovotnýTá druhá poznámka k tebe, pán poslanec Bagačka, je tá, že no ale podľa tejto logiky už vlastne keď raz ste vo vláde štyri roky, že nikdy so žiadnym riešením už nesmiete prísť. Najlepšie by bolo pokračovať, ako to navrhol kolega Matovič, hneď aj rozpustiť politickú stranu, aby mohla vzniknúť nová. Už nikdy žiadne nesmiete priniesť, aj keď vidíte pálčivosť problému, lebo vtedy, keď ste raz boli pri moci, ste to mali presadiť, keď ste nepresadili, tak už navždy mlčte, podľa vašej logiky.
Pán poslanec Daniš, chcem povedať, že ja už poznám túto argumentáciu zo strany, strany SMER, že teda vždy pripravujete komplexné a systémové riešenie. Teším sa na to komplexné a systémové riešenie a my aj do toho komplexného a systémového riešenia určite prídeme s pozmeňujúcimi návrhmi, lebo táto téma je pálčivá a môžme ju dnes zabiť, vrátime sa k nej znovu, potrebujeme ju riešiť.
Posledná poznámka k pánovi poslancovi Simonovi, áno, rozumiem tej argumentácii, ktorú povedal, že keď postavíme nové sociálne byty, tak vzniknú vlastne rómske osady dve v tej obci. Chcem ale povedať, že ten návrh zákona, s ktorým prichádzame, rieši len vznik nových čiernych stavieb. Ja si myslím, že by sme mali urobiť ráznu prietrž tomu, aby vznikali nové čierne stavby a radšej to riešiť sociálnymi bytmi a potom sa začať zaoberať, čo s osadami... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.9.2013 o 16:18 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, začnem od konca. Ale riešili sme to, riešili sme sociálnu problematiku týkajúcu sa marginalizovaných skupín v období 2002 - 2006, keď bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny pán Ľudovít Kaník. Prichádzali sme s týmto návrhom zákona v rokoch 2006 - 2010, pán kolega Števo Kužma ho predkladal, vtedy ste vládli vy. Prichádzali sme s týmito návrhmi zákonov a mali sme ich pripravených vo funkčnom období 2010 - 2014. Ten problém bol ale ten, že vláda padla veľmi skoro, takže len niektoré návrhy prišli. A budeme v nich pokračovať ďalej. To je moja prvá poznámka.
Tá druhá poznámka k tebe, pán poslanec Bagačka, je tá, že no ale podľa tejto logiky už vlastne keď raz ste vo vláde štyri roky, že nikdy so žiadnym riešením už nesmiete prísť. Najlepšie by bolo pokračovať, ako to navrhol kolega Matovič, hneď aj rozpustiť politickú stranu, aby mohla vzniknúť nová. Už nikdy žiadne nesmiete priniesť, aj keď vidíte pálčivosť problému, lebo vtedy, keď ste raz boli pri moci, ste to mali presadiť, keď ste nepresadili, tak už navždy mlčte, podľa vašej logiky.
Pán poslanec Daniš, chcem povedať, že ja už poznám túto argumentáciu zo strany, strany SMER, že teda vždy pripravujete komplexné a systémové riešenie. Teším sa na to komplexné a systémové riešenie a my aj do toho komplexného a systémového riešenia určite prídeme s pozmeňujúcimi návrhmi, lebo táto téma je pálčivá a môžme ju dnes zabiť, vrátime sa k nej znovu, potrebujeme ju riešiť.
Posledná poznámka k pánovi poslancovi Simonovi, áno, rozumiem tej argumentácii, ktorú povedal, že keď postavíme nové sociálne byty, tak vzniknú vlastne rómske osady dve v tej obci. Chcem ale povedať, že ten návrh zákona, s ktorým prichádzame, rieši len vznik nových čiernych stavieb. Ja si myslím, že by sme mali urobiť ráznu prietrž tomu, aby vznikali nové čierne stavby a radšej to riešiť sociálnymi bytmi a potom sa začať zaoberať, čo s osadami... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný