23. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vystúpiť k tomuto poslaneckému návrhu zákona o priestupkoch a povedať možno niekoľko myšlienok, mnohé z nich aj pán navrhovateľ povedal vo svojej úvodnej reči, napriek tomu mi nedá možno z takého iného ľudského pohľadu niekoľko jednoduchých komentárov.
Ten prvý komentár je, že mám dobrého priateľa, je to primátor Lipian, volá sa Edo Vokál, týmto ho pozdravujem, ktorý sa už nevedel ďalej dívať na svoju rómsku komunitu, ktorú tam má a je veľmi početná, a rozhodol sa im vybaviť prácu. Vybavil im prácu v Žiline vo firme Kia. Samozrejme, bola by to len práca niečo nad minimálnu mzdu, bola by to pomocná práca, ale podarilo sa mu to vybaviť. Chodil, vybavoval, telefonoval, prosil, vybavil. V prvej chvíli, keď sa teda spýtal, že chlapi, chcete stále robotu, tak mám pre vás prácu, kto by vedel nastúpiť. Najprv bolo nejakých 230 neviem koľko záujemcov. Postupne, ako sa blížil termín, kedy by mali títo ľudia chodiť na týždňovky autobusom z Lipian do Žiliny, počet záujemcov prudko klesal a v okamihu, keď došlo k tomu, že teda majú odísť, boli traja. Traja. Keď som náhodou nejaké číslo nepovedal presne, Števo tipoval dvoch, veľmi sa ospravedlňujem Edovi Vokálovi, dávno mi rozprával pán primátor tento príbeh, ale teraz ma napadol práve, keď vystupoval Ľudo Kaník.
Viete, prečo nechcú ísť do práce? Pretože sa im to neoplatí, to je to, o čom sme hovorili pri zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Prečo ľudia v týchto marginalizovaných skupinách, otcovia a mamy nepracujúcich chudobných rodín s deťmi; nazvite si to, ako chcete, čo vám lepšie sedí; nechcú ísť pracovať? Lebo sa to jednoducho neoplatí. Nielen preto, že keď spočítajú, o aké sociálne výhody na jednej strane prídu, aké náklady budú mať cestou do práce a ich príjem, tak budú vlastne na tom mínusoví, teda vlastne svojej rodine nepomôžu, pracovať sa im jednoducho neoplatí. Ale jednak aj pre ten druhý problém, a tak sa chcem dostať k tomuto návrhu zákona, že v okamihu, akonáhle si nájdu závislú pracovnú činnosť, pokuty, ktoré majú zaplatiť za minulé priestupky, ako aj škody spôsobené priestupkovou činnosťou budú splatné. Oni si to už nemôžu dovoliť, oni si už jednoducho nemôžu dovoliť ísť do práce. Oni padli do pasce chudoby, dámy a páni. Toto je skutočnosť a pravda.
Ešte jeden iný prípad vám môžem porozprávať, ten mi pre zmenu porozprával riaditeľ kežmarskej nemocnice. Mal dve veľmi šikovné upratovačky, ktoré zobral, v rámci aktivačných prác ich teda mal u seba, ktoré boli z rómskej komunity. Veľmi boli šikovné, veľmi s nimi bol spokojný. A keď teda končilo to obdobie, tak im povedal, že dievčatá, všetci sú s vami spokojní, veľmi dobre robíte svoju prácu, chcem, aby ste pracovali, ponúkam vám pracovnú zmluvu. Taký dobrý pocit mal z toho, že teda zamestná z tejto marginalizovanej skupiny dve dievčatá, ženy, matky, nechcem to akože hovoriť veľmi v zdrobnelinách, dve ženy, matky zamestná, teda pomôže im k príjmu. Tak tie ženy tak sa začali okúňať a povedali, koľko by potrebovali mzdu. A jedna povedala, že - znovu, ospravedlňujem sa, keď tie čísla nebudú presné - nejakých 560 euro a druhá 630 euro. Keď on povedal, že nebláznite, veď to u mňa nemajú sestry s vysokoškolským vzdelaním takéto platy v mojej nemocnici, tak oni povedali, že no ale im sa to neoplatí. Že oni musia dochádzať, to niečo stojí, oni prídu o všetky svoje sociálne výhody, ktoré dostávajú, keď poberajú dávku, len sem-tam sa zapoja do aktivačných prác a aby sa im to rentovalo a boli na tom v akomsi zisku, osobnom zisku ich rodiny, potrebujú takéto príjmy. Sú v pasci chudoby. My im nevieme reálne pomôcť pracovnou príležitosťou. Dokonca ani vtedy, keď hraný duel medzi pánom ministrom Richterom a pánom premiérom Ficom nakoniec vyhral pán premiér Fico, a nebude to ani 14 eur, o koľko sa zvýši minimálna mzda, ale sedemnásť. Ani toto nevyrieši ich problém, v ktorom sú. Tento návrh zákona, s ktorým prichádza môj kolega z poslaneckého klubu SDKÚ - DS, nehovorím, že vyrieši všetky problémy, ale rieši ten problém, že ak si človek z marginalizovanej skupiny, ktorý bol doteraz dlhodobo nezamestnaný a žil len z dávok v hmotnej núdzi a iných sociálnych dávok, nájde prácu za minimálnu mzdu, tak nebude ohrozený tým, že nemôže nastúpiť, lebo v tej chvíli budú splatné jeho pokuty za predchádzajúcu priestupkovú činnosť. Nie, pretože ak schválime návrh zákona, s ktorým prišiel Ľudo Kaník, tak tieto priestupky si jednoducho odpracuje.
Dobre. V tejto chvíli mi môžte povedať, že je tu aj iné riešenie. Je v druhom čítaní. Keď si spomínate, dnes som už o tom zákone hovoril, pán minister Richter doniesol novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, kde je také riešenie, spomínal ho aj pán navrhovateľ, ktoré hovorí o tom, že jednoducho pokuta za priestupok sa stiahne z dávky v hmotnej núdzi alebo aj z rodičovského príspevku. No len teraz, dámy a páni, znovu dilema. Chcete tej rodine pomôcť, alebo ju trestať? Otec s mamou, šesť detí. Otec sa opil, urobil priestupok. Trest je taký, že im znížite sociálny status v ďalších mesiacoch, pretože keď ten priestupok bol väčší, stačí, že niečo porozbíjal, keď ten priestupok bol väčší, tak menej peňazí bude v tejto rodine. Toto je riešenie sociálnych demokratov zo strany SMER. Siahnime im na prachy, hovoria veľmi jednoducho. No keď to bude väčší priestupok a bude toho viacej, to už bude problém, tak bude nejaký siahodlhý splátkový kalendár. To znamená, pomáhame tejto rodine, ktorá je nezamestnaná a chudobná, alebo len komplikujeme sociálnu situáciu v tejto rodine? Kdežto riešenie, s ktorým prichádza SDKÚ - DS je riešenie, aby si tento priestupok mohli odpracovať, aby si tento priestupok mohli odpracovať.
Viem, že Števo Kuffa za chvíľu vystúpi a povie, že nemá rád nútenú prácu. Ja zas na druhej strane musím povedať, že to nie je nútená práca. Vo vyspelých demokraciách je úplne bežné, že priestupok si môžte odpracovať. Prosím pekne, rovnako si ho odpracuje popová hviezda, ktorá pod vplyvom alkoholu vedie motorové vozidlo, no len si všimnite, ako to funguje v niektorých krajinách, ako si to odpracuje niekto, kto žije len v gete a spôsobil priestupok, ale už dávno si štáty vyspelejšie a bohatšie štáty ako Slovensko všimli, že je to omnoho výchovnejšie a jednoduchšie. Dokonca myslím si, že pre popovú hviezdu je omnoho výchovnejšie, ak bude dva týždne zametať chodník, pretože na celý život sa naučí, že viac neurobí takýto priestupok, ako keby mala zaplatiť pokutu pár, hoci tisíc dolárov alebo eur. To by nebol až taký veľký trest. A hlavne nezabudnime aj na to, že práca vychováva. Práca má výchovný rozmer, keď len v ničom inom v tom, že vedie k pracovným návykom.
Toto riešenie, ktoré predkladáme, aby pokutu za priestupok bolo možné odpracovať, je riešenie, ktoré netrestá ostatných členov rodiny, kde jeden spôsobil priestupok, pretože nezabudnite na to, že dávka v hmotnej núdzi a nárok na dávky v hmotnej núdzi sa posudzuje v rámci celej rodiny. To znamená, vy aj toho slušného člena v tej rodine, stačí, aby v rodine dvaja páchali priestupkovú činnosť a oni budú v situácii, že budú v ešte väčšej chudobe, ako keby žili len z tých dávok v hmotnej núdzi a z nejakých sociálnych dávok, a nebudú sa z toho vedieť nijak raz vymotať. Lenže trestáte aj tých, ktorí nechcú páchať priestupkovú činnosť. Kdežto práca bude adresná. Bude adresná pre toho, kto priestupok spôsobil. V prípade, ak to spôsobila mladistvá osoba, môže to, o tom sme diskutovali pri niektorých iných návrhoch zákonov, môže to odpracovať za neho rodič, lebo rodič nesie zodpovednosť. Aj ja nesiem zodpovednosť za svoje deti. Neviem, čo teraz robí môj syn, je v Košiciach, ale nesiem zodpovednosť za to, čo robí môj syn, lebo ja ho vychovávam.
Takže, dámy a páni, rád by som podčiarkol rozmer tohto návrhu zákona, ktorý, ja nehovorím, že nie je nekompatibilný s vládnym návrhom, ktorý je v druhom čítaní o pomoci v hmotnej núdzi. Dokonca je možné tieto dve riešenia aj kombinovať. Ale v prvej etape by som každopádne išiel na výchovný rozmer práce a na toho, aby niekto, kto pácha priestupok, vedel, že ho stihne trest.
A na záver mi dovoľte záverečné poznámky k tomu, čo som naznačil pri vystúpení k predchádzajúcemu návrhu zákona.
Dámy a páni, médiá nezaujíma táto téma. Zato ich nesmierne zaujímala priestupková imunita poslancov. Nehnevajte sa, ale budem o tom teraz hovoriť. To bola veľká téma. To, že bolo, to, že bolo 150 chrapúňov v Národnej rade, ktorí si dovolili mať priestupkovú imunitu. Ale keď dnes vám niekto, kto poberá hmotnú, dávku v hmotnej núdzi, každý deň vojde do oploteného pozemku, ktorý vlastníte, a ukradne vám niečo v hodnote 80 euro, 100 euro, 60 euro, 40 euro, 130 euro, je nepostihnuteľný, pretože poberá dávku v hmotnej núdzi.
Znovu sa vrátim do svojej obľúbenej obce, ktorú často spomínam, do Sačurova. Tam mi to ten starý pán, ktorý teda má pozemok v úplnej blízkosti nájomných domov, okolo ktorých vznikla už celá osada, naozaj porozprával. Oni, mnohokrát sú to, bohužiaľ, mladiství, tieto osoby z rodín, ktoré žijú z dávok v hmotnej núdzi, každý deň pravidelne navštívia jeho súkromný majetok a niečo si zoberú. V lepšom prípade len zoberú jablká, hrušky, príp. niečo, čo zabudol na dvore. V horšom prípade mu hádžu aj kamene do okien, keď náhodou na nich skríkne, lebo predsa len je to jeho úroda, o ktorú sa staral. Sú imúnni voči trestu. Policajti mi povedali, že nevieme s nimi nič urobiť. My ich aj chytíme, že kradli v potravinách, my ich aj predvoláme, my ich aj vypočujeme, príde aj ich rodič, ten sa nám zasmeje, lebo nemôžeme s nimi urobiť nič. Môžme ich tak akurát pustiť, pretože majú priestupkovú imunitu. Tento stav je neudržateľný a myslím si, že riešenie, s ktorým prichádza SDKÚ - DS, je omnoho prijateľnejšie a hlavne omnoho výhodnejšie pre nepracujúce chudobné rodiny, pretože neznižuje ich sociálny status, ale, naopak, toho, kto spôsobil priestupok, adresne vedie prostredníctvom práce, ktorú bude musieť odviesť, k tomu poučeniu, že nie je vhodné a nie je správne takéto priestupky páchať.
Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Faktická poznámka pán poslanec Nagy. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán kolega, dobre sa počúva takéto riešenie, ale nedá mi to nepovedať, že rieši aj vládna strana, rieši aj opozícia, akým spôsobom by sa dalo týchto ľudí potrestať. Voľajako nikto nerieši, že ako by sa dalo pre nich vytvoriť nejaký, nejaká príležitosť, do ktorej, do ktorej potom by sme vedeli ich, ako tu možno pán kolega potom povie, že nanútiť na práce. Lebo ja si myslím, že tam, kde tieto problémy my chceme riešiť, že nemajú z čoho zaplatiť alebo proste prepadnú do hlbokej chudoby kvôli jednému priestupku, druhý, druhý človek, samozrejme, to musí zaplatiť a tiež pocíti jeho rodina, tak ja si myslím, že tam po prvé, neviete im dať prácu ani na aktivačné práce, tí starostovia alebo kdekto nevie im dať nejakú prácu, keď tam máte 40-percentnú nezamestnanosť, po prvé. A po druhé, keď aj zoberiete takýchto ľudí, ktorí sú väčšinou problematickí a o ktorých hovoríme, a to sú neni, neni sú pop hviezdy, tak ja som len zvedavý, že akým spôsobom donútite ich na tie nútené práce a keď teda neuposlúchnu a nenastúpia, potom ako budeme ďalej robiť. Nakoniec možno ich dostaneme do tej, do tej pasce, že za nenástup na nejakú nútenú prácu nakoniec vygenerujeme taký efekt, ako sa snažíme v predchádzajúcom zákone, nejakým spôsobom znížiť pokuty za, alebo exekúcie, že z malej, z malého priestupku spravíme nakoniec, dáme ich do basy. Takže ja si myslím, že koreň problému je ten, že nie je, nemajú príležitosť, a to by sme mali riešiť tu prvoradé.
Ďakujem.

Pán poslanec, reakcia?

Ďakujem pekne. Myslím, že v poslaneckom návrhu zákona, pán navrhovateľ to určite aj vysvetlí, je postupnosť, ako v prípade nezáujmu o odpracovanie tohto priestupku je potrebné postupovať, a teda nie je to niečo automatické, že keď obec nebude mať takúto pracovnú príležitosť, tak v tej chvíli vlastne ide dotyčný na trest odňatia slobody. V žiadnom prípade. Toto nie je riešenie, ktoré sa tu ponúka v tomto poslaneckom návrhu zákona. To je moja prvá poznámka.
Druhá poznámka je: Áno, pán poslanec, máš svätú pravdu, celé je to o tom, že potrebujeme aj pracovné príležitosti. No ale veď o tom hovoria zas iné návrhy zákonov. Veď my nepredkladáme jeden návrh zákona. O tom hovoria aj návrhy zákonov napríklad kolegov z poslaneckého klubu KDH. O jednom sme dnes, o službách zamestnanosti rokovali, ktorý bol práve o tom, aby aj organizácie tretieho sektoru, aby nadácie mohli mať pracovné príležitosti. A ja by som odvážne išiel ďalej, aby aj štátne podniky, dokonca aj súkromné firmy mohli prostredníctvom aktivačných prác a napríklad aj takýchto malých obecných prác alebo prác vo verejnom záujme poskytovať pracovné príležitosti pre ľudí, ktorí mnohokrát ani vzdelanostne nemôžu inú prácu vykonávať. Tento problém tu pred nami stojí. Ale tento návrh zákona nie je o riešení pracovných príležitostí pre nízkokvalifikované skupiny obyvateľov. Neni ani o tom, aby sme za priestupky niekoho zatvárali do väzenia, ale je o tom, aby si určitá skupina osôb neužívala priestupkovú imunitu tým, že dobre vedia, že keď sú v hmotnej núdzi, tak ich vlastne nikto za malú priestupkovú činnosť nemôže potrestať, a oni sa v tejto malej priestupkovej činnosti stávajú recidivistami profesionálmi, pretože dobre vedia, že sa im nič nestane.

Pán poslanec Kaník.

Keďže nasleduje pán Štefan Kuffa, on veľmi rád dlho hovorí, zabudol by som a nie som si istý, či pán poslanec Nagy by neodišiel medzitým, tak som si zobral slovo, aby som veľmi krátko sa pokúsil mu hovoriť, že, pán poslanec, vieš toto je opäť ten prístup, ktorý som u pána Štefana Kuffu kritizoval. Môžme ho nazvať pseudohumanistickým alebo tým, že oni sú inakší, zavrime oči alebo však dajme im, najprv im vytvorme nejakú prácu a potom. Na svete nikdy neexistuje najprv a potom. Tak ako nikto z nás na ľudí nečaká, že najprv to a potom bude to. Každý musí rešpektovať zákon, pretože keď ho nerešpektuje, tak pokračuje v jeho porušovaní. A naozaj to je pseudohumanistické, pseudo, a pseudo preto, lebo to je antihumánne. Tým ľuďom to najviac škodí, pretože sa na nich pozerá ako na občanov druhej kategórie, ktorým prepačujeme drobnosti, pretože oni sú takí nedokonalí, menejcenní a potom nám to prerastie cez hlavu za chvíľu. A to je celý súbor vecí.
Príležitosť na prácu. Pán poslanec Novotný ten príklad krásne uvádzal. Bola príležitosť na prácu, neviem, či si tu sedel, bola príležitosť na prácu, ktorú starosta vybavil pre občanov z osady. Odmietli ju, pretože to nebolo pre nich výhodné, pretože je výhodnejšie poberať sociálne dávky, výhodnejšie mať priestupkovú imunitu, výhodnejšie nemusieť platiť za svoje chyby, to je výhodnejšie. Keď to nezmeníme, tak udržujeme tento negatívny stav, aj keď tá práca je a mnohokrát tá práca bola. V Rimavskej Sobote boli také prípady, že prišlo viac investorov. Otočili sa po chvíli na opätku, lebo nemali koho zamestnať. Dalo by sa to naozaj dokumentovať. Toto je chybný a škodlivý prístup, takéto zatváranie sa.
Budem, použijem ja ešte iný príklad, ktorý je veľmi dobre známy, lebo všetci, ktorí takýto postoj zdieľajú, sú strašidelne humánni, ale sú pseudohumánni, kým zrazu nemajú osobnú skúsenosť. Tak spomeňme si prípad Dobrovodský, Malacky, jak všetci hovoria, že to sa nedá. Nedá sa nič, on to tam musí a naozaj, no stačí si pozrieť pár obrázkov, odporúčam, choďte sa tam pozrieť, ako by, ako by sa vám tam žilo, komukoľvek, keby v susedstve ste mali rodinu, ktorá vás terorizuje dennodenne. Nejde o to, akého je etnika, ale akého je spôsobu správania sa. To je ten problém a jednoducho zákony musia pamätať na všetko. A v takomto prípade je nutné, pokiaľ máme presvedčiť ľudí, že žijú v spravodlivej spoločnosti, ktorá sa snaží o spravodlivosť, na porušovanie zákona nájsť riešenie a pristúpiť bez okolkov k riešeniu, aby sme nastolili poriadok, aby sme slušných ľudí uchránili pred neslušnými. Nie povedať, oni sú takí iní, špecifickí, a v duchu si pomyslieť, joj, ako dobre, že to neni v mojom susedstve, a zutekať stade preč a modliť sa, len aby neprišli do našej obce, len aby to nebolo v mojom susedstve pred mojím domom. Ale to je, to je pokrytecký prístup, pokrytecký. My keď vieme o tom probléme, my nemôžeme prestať, kým ho nevyriešime. Až vtedy bude vyriešený, nie keď povieme: Ale viete čo, neriešme to, lebo neni dostatok pracovných príležitostí. A tí iní, ktorí za pracovnou príležitosťou vycestujú a keď je, tak pracujú aj za minimálnu mzdu, alebo za o niečo vyššiu mzdu, tí čo? Tí sú hlupáci? Alebo sú to, naopak, ľudia, ktorí si zaslúžia ocenenie?
A preto som navrhol ten prvý návrh zákona, ktorý som tu dnes predkladal, pretože takýmto treba pomôcť. Tým treba cez sociálny systém dať viac práve preto, že pracujú. A tí, ktorí porušujú zákon, tam musíme byť nekompromisní. Musíme nájsť cesty, ako potrestať páchateľov, lebo keď nepotrestáme, vlastne podporujeme páchanie trestnej činnosti.

Faktická poznámka pán poslanec Nagy.

Ďakujem. Ja len krátko. Keď hovoríte o pseudohumanizme, tak ja zas poviem, že to je pseudoriešenie, lebo nebude to žiadne riešenie. Kým budete mať osem detí, nemôžete očakávať taký sociálny nastavený systém, aby, aby sa mu oplatilo za 320 minimálnu, alebo 350 minimálnu mzdu ísť robiť. Hej? Nie je to štandardné. Pretože to nie je štandardné, tak preto musí sa spoločnosť nejako s tým vysporiadať. A ja by som len za to bol, aby, aby naraz sa povedalo a aj b, lebo stále rieši, každá strana to rieši, teda samotné nejaké trestanie, samotné nejaké donucovanie a nikto nerieši tú menšinu, že akým spôsobom. Lebo musíme uznať, že sú znevýhodnení, sami dobre viete, že sú znevýhodnení, sami poviete, že vedľa vás býva a potom máte s tým problém a keď chce sa u vás zamestnať naozaj, tak tiež s tým máte problém, darmo vedľa vás býva. Sú aj také príklady. Určite sú aj také príklady, ale to sú ekonomické, čisto ekonomický výpočet. Ale je ekonomický výpočet, keď povedzme toho Róma niekto nechce zamestnať?
Ale poviem iné. Stále hovoríme o rómskom riešení, o rómskych problémoch. Viete, koľko ľudí žije, 70-tisíc ľudí žije na týchto podporách a to sú neni všetci Rómovia. Taký biely človek takisto, keď bude mať šesť detí, lebo zhodou okolností bude mať šesť detí a nebude mať prácu, tak tiež nepôjde robiť. A tiež nepôjde robiť, lebo sa mu to neoplatí. To znamená, tam musíme to nastaviť, ale, ale keď tak nastavíme, že to znížime, tak potom čo bude robiť? Kradnúť?

Pán poslanec Kaník, reakcia.